Spojené veci C‑401/15 až C‑403/15

Noémie Depesme a i.

proti

Ministre de l’Enseignement supérieur et de la Recherche

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal
Cour administrative (Luxembursko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Voľný pohyb osôb – Práva pracovníkov – Rovnosť zaobchádzania – Sociálne výhody – Finančná podpora na vysokoškolské štúdium – Podmienka príbuzenského vzťahu – Pojem ‚dieťa‘ – Dieťa manželského partnera alebo registrovaného partnera – Príspevok na výživu tohto dieťaťa“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 15. decembra 2016

1. Voľný pohyb osôb–Pracovníci–Rovnosť zaobchádzania–Sociálne výhody–Pojem–Pomoc poskytnutá na pokrytie životných nákladov a nákladov na štúdium počas univerzitného štúdia, ktoré vedie k nadobudnutiu odbornej kvalifikácie–Zahrnutie–Osoby, na ktoré sa vzťahuje zásada rovnosti zaobchádzania–Deti migrujúceho pracovníka

   (Nariadenie Rady č. 1612/68, článok 7 ods. 2)

2. Voľný pohyb osôb–Pracovníci–Rovnosť zaobchádzania–Sociálne výhody–Osoby, na ktoré sa vzťahuje zásada rovnosti zaobchádzania–Deti migrujúceho pracovníka–Pojem–Dieťa manželského partnera alebo registrovaného partnera tohto pracovníka–Zahrnutie

   (Článok 45 ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 492/2011, článok 7 ods. 2)

1.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 38 – 40)

2.  Článok 45 ZFEÚ a článok 7 ods. 2 nariadenia č. 492/2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie sa majú vykladať v tom zmysle, že pod dieťaťom cezhraničného pracovníka, ktoré má nepriamo nárok na sociálne výhody upravené v uvedenom ustanovení, ako je financovanie štúdia poskytované členským štátom deťom pracovníkov, ktorí vykonávajú alebo vykonávali svoju pracovnú činnosť v tomto štáte, treba chápať nielen dieťa, ktoré je v príbuzenskom vzťahu s týmto pracovníkom, ale aj dieťa manželského partnera alebo registrovaného partnera tohto pracovníka, pokiaľ ten zabezpečuje výživu tohto dieťaťa.

   Táto posledná požiadavka vyplýva zo skutkovej situácie, ktorej posúdenie prislúcha správnym orgánom a prípadne vnútroštátnym súdom, pričom nie je potrebné určiť dôvody tohto prispievania na výživu alebo vyčísliť jeho presný rozsah.

   V rámci výkladu článku 10 nariadenia č. 1612/68 o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva už bolo totiž rozhodnuté, že postavenie závislého rodinného príslušníka v zmysle uvedeného ustanovenia nie je založené na práve na výživné. Ak by to tak bolo, zlúčenie rodiny, ktoré je predmetom tohto ustanovenia, by záviselo od vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré sú rozdielne v každom štáte, čo by viedlo k nejednotnému uplatňovaniu práva Únie. Článok 10 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1612/68 bol vyložený v tom zmysle, že postavenie závislého rodinného príslušníka vyplýva zo skutkovej situácie. Ide o rodinného príslušníka, ktorého podporuje pracovník, bez toho, aby bolo potrebné zisťovať dôvody poskytovania tejto podpory a pýtať sa, či dotknutá osoba je schopná zabezpečiť si svoje potreby zárobkovou činnosťou. Tento výklad si vyžaduje zásada, podľa ktorej sa ustanovenia zakotvujúce slobodu pohybu pracovníkov, ktorá predstavuje jeden zo základov Únie, majú vykladať široko.

   Taký výklad sa totiž uplatňuje tiež v situácii, v ktorej ide o príspevok cezhraničného pracovníka na výživu detí svojho manželského partnera alebo uznaného partnera.

   Postavenie rodinného príslušníka cezhraničného pracovníka, ktorý je nezaopatrenou osobou tohto pracovníka, pokiaľ ide o situáciu dieťaťa manželského partnera alebo uznaného partnera tohto pracovníka, tak môže vyplývať z objektívnych skutočností, akými je existencia spoločnej domácnosti tohto pracovníka a študenta.

   (pozri body 58 – 60, 64 a výrok)