ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora)
z 22. júna 2016 ( *1 )
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Šiesta smernica 77/388/EHS — Daň z pridanej hodnoty — Článok 2 bod 1 — Poskytovanie služieb za protihodnotu — Pojem — Verejnoprávne vysielanie — Financovanie prostredníctvom povinného poplatku stanoveného zákonom“
Vo veci C‑11/15,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Nejvyššího správního soudu (Česká republika) z 18. decembra 2014 a doručený Súdnemu dvoru 13. januára 2015, ktorý súvisí s konaním:
Odvolací finanční ředitelství
proti
Českému rozhlasu,
SÚDNY DVOR (prvá komora),
v zložení: predsedníčka prvej komory R. Silva de Lapuerta (spravodajkyňa), sudcovia J.‑C. Bonichot, C. G. Fernlund, S. Rodin a E. Regan,
generálny advokát: M. Szpunar,
tajomník: I. Illéssy, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 17. decembra 2015,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
— |
Odvolací finanční ředitelství, v zastúpení: E. Nedorostková, splnomocnená zástupkyňa, |
— |
Český rozhlas, v zastúpení: P. Orct, advokát, |
— |
česká vláda, v zastúpení: M. Smolek, J. Vláčil, Z. Petzl a T. Müller, splnomocnení zástupcovia, |
— |
grécka vláda, v zastúpení: G. Konstantinos a A. Dimitrakopoulou, splnomocnení zástupcovia, |
— |
poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca, |
— |
vláda Spojeného kráľovstva, v zastúpení: V. Kaye, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci P. Mantle, barrister, |
— |
Európska komisia, v zastúpení: L. Lozano Palacios a Z. Malůšková, splnomocnené zástupkyne, |
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 17. marca 2016,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 |
Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 2 bodu 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (Ú. v. ES L 145, 1977, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 23, ďalej len „šiesta smernica“). |
2 |
Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Odvolacím finančním ředitelstvím (ďalej len „finančné riaditeľstvo“), pôvodne Finanční ředitelství pro hlavní město Prahu (Česká republika), a Českým rozhlasom vo veci dane z pridanej hodnoty (DPH), ktorej táto spoločnosť podliehala v rámci svojej činnosti verejnoprávneho vysielania. |
Právny rámec
Právo Únie
3 |
Článok 2 bod 1 šiestej smernice stanovuje: „[DPH] podlieha:
|
4 |
Článok 13 A ods. 1 písm. q) tejto smernice stanovuje: „A. Oslobodenia určitých činností uskutočňovaných vo verejnom záujme od dane 1. Bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia spoločenstva, platí, že členské štáty oslobodia od dane nasledujúce položky, a to za podmienok, ktoré stanovia na účely zabezpečenia správnej a jednoznačnej aplikácie tohto oslobodenia od daní a na účely ochrany pred možnými daňovými únikmi, pred neplatením daní a pred ich zneužívaním: …
|
České právo
5 |
Na základe článku 1 zákona č. 484/1991 o Českém rozhlasu v znení uplatniteľnom vo veci samej sa zriaďuje Český rozhlas so sídlom v Prahe (Česká republika). Podľa tohto ustanovenia je Český rozhlas právnickou osobou, ktorá hospodári s vlastným majetkom a vlastnými úkonmi nadobúda práva a zaväzuje sa. |
6 |
Podľa § 10 tohto zákona sú finančnými zdrojmi Českého rozhlasu najmä rozhlasové poplatky vyberané podľa osobitného právneho predpisu a príjem z vlastnej podnikateľskej činnosti. |
7 |
Podľa § 1 zákona č. 348/2005 Sb., o rozhlasových a televizních poplatcích, v znení uplatniteľnom v spore vo veci samej, slúži rozhlasový poplatok k financovaniu verejnej služby Českého rozhlasu. |
8 |
Podľa § 2 tohto zákona sa rozhlasový poplatok platí za zariadenie technicky spôsobilé na individuálne voliteľnú reprodukciu rozhlasového vysielanie bez ohľadu na spôsob príjmu (ďalej len „rozhlasový prijímač“), a to i v prípade, že je toto zariadenie určené na iné účely. |
9 |
Podľa § 3 tohto zákona je poplatníkom rozhlasového poplatku fyzická alebo právnická osoba, ktorá vlastní rozhlasový prijímač, alebo osoba, ktorá nie je vlastníkom rozhlasového prijímača, ale ho má v držbe alebo ho používa z iného právneho dôvod aspoň jeden mesiac. |
10 |
Podľa § 7 tohto zákona platí poplatník rozhlasový alebo televízny poplatok prevádzkovateľovi vysielania zo zákona buď priamo, alebo prostredníctvom poverenej osoby. |
Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
11 |
Český rozhlas je právnická osoba zriadená zákonom, ktorej hlavnou činnosťou je verejnoprávne vysielanie rozhlasových programov. |
12 |
Český rozhlas prostredníctvom dodatočných daňových priznaní za obdobie od marca do decembra 2006 uplatňoval dodatočné právo na odpočítanie DPH vo vyššej sume tak, že z výpočtu koeficientu používaného na odpočítanie DPH vylúčil plnenia zodpovedajúce rozhlasovým poplatkom, ktoré mu boli zaplatené a ktoré pôvodne uviedol ako plnenia oslobodené od DPH bez vzniku práva na odpočítanie tejto DPH. V tejto súvislosti Český rozhlas tvrdil, že tieto poplatky nepredstavovali odmenu za poskytovanú službu verejnoprávneho rozhlasového vysielania. |
13 |
Na základe desiatich dodatočných daňových výmerov na DPH, ktorú bol Český rozhlas povinný odviesť, Finanční úřad pro Prahu 10 (Česká republika) odmietol vylúčiť uvedené plnenia. |
14 |
Český rozhlas podal odvolanie proti týmto dodatočným daňovým výmerom. |
15 |
Keďže finančné riaditeľstvo desiatimi rozhodnutiami zamietlo toto odvolanie, Český rozhlas podal proti týmto rozhodnutiam žalobu na Městský soud v Praze (Česká republika). |
16 |
Rozsudkom zo 6. júna 2014 Městský soud v Praze zrušil uvedené rozhodnutia a vrátil vec finančnému riaditeľstvu. |
17 |
Finančné riaditeľstvo podalo proti tomuto rozsudku kasačnú sťažnosť na vnútroštátny súd, ktorý predložil návrh na začatie prejudiciálneho konania. |
18 |
Za týchto podmienok Nejvyšší správní soud rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku: „Možno vysielanie verejnoprávneho rozhlasu, ktoré je financované z poplatkov platených na základe zákona, na ktorých úhradu je poplatník povinný z dôvodu vlastníctva rozhlasového prijímača, jeho držby či z iného právneho dôvodu oprávňujúceho k používaniu tohto prijímača, a to v zákonom stanovenej výške, považovať za ‚dodávku… služieb za úhradu [poskytnutie služieb za protihodnotu – neoficiálny preklad]‘ v zmysle článku 2 bodu 1 šiestej smernice…, ktorá má byť od [DPH] oslobodená podľa článku 13 A ods. 1 písm. q) tejto smernice, alebo ide o nehospodársku činnosť, ktorá vôbec nepodlieha [DPH] podľa článku 2 uvedenej smernice a na ktorú sa ani nevzťahuje oslobodenie od dane podľa článku 13 A ods. 1 písm. q) tejto istej smernice?“ |
O prejudiciálnej otázke
19 |
Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 2 ods. 1 šiestej smernice vykladať v tom zmysle, že taká činnosť verejnoprávneho vysielania ako vo veci samej, financovaná prostredníctvom povinného poplatku plateného na základe zákona vlastníkmi alebo držiteľmi rozhlasového prijímača a prevádzkovaná vysielacou spoločnosťou zriadenou zákonom, predstavuje poskytovanie služieb „za protihodnotu“ v zmysle tohto ustanovenia, ktoré je však oslobodené od DPH na základe článku 13 A ods. 1 písm. q) tejto smernice, alebo v tom zmysle, že táto činnosť nie je zdaniteľným plnením, ktoré by spadalo do pôsobnosti uvedenej smernice. |
20 |
V tomto ohľade treba pripomenúť, že v rámci systému DPH zdaniteľné činnosti predpokladajú existenciu transakcie medzi účastníkmi obsahujúcu určenie ceny alebo protihodnoty. Ak teda činnosť poskytovateľa spočíva iba v poskytovaní služieb bez priamej protihodnoty, neexistuje zdaniteľný základ a tieto plnenia teda nepodliehajú DPH (pozri rozsudky z 3. marca 1994, Tolsma,C‑16/93, EU:C:1994:80, bod 12; z 29. októbra 2009, Komisia/Fínsko,C‑246/08, EU:C:2009:671, bod 43, a z 27. októbra 2011, GFKL Financial Services,C‑93/10, EU:C:2011:700, bod 17). |
21 |
Napokon podľa ustálenej judikatúry sa poskytnutie služieb „vykonáva za protihodnotu“ v zmysle článku 2 bodu 1 šiestej smernice, a teda je zdaniteľné len vtedy, ak medzi poskytovateľom a príjemcom existuje právny vzťah, v rámci ktorého dôjde k výmene vzájomných plnení, pričom odmena prijatá poskytovateľom predstavuje skutočnú protihodnotu za službu poskytnutú príjemcovi (pozri rozsudky z 3. marca 1994, Tolsma,C‑16/93, EU:C:1994:80, bod 14; z 29. októbra 2009, Komisia/Fínsko,C‑246/08, EU:C:2009:671, bod 44, a z 27. októbra 2011, GFKL Financial Services,C‑93/10, EU:C:2011:700, bod 18). |
22 |
V tomto kontexte Súdny dvor opakovane rozhodol, že pojem „poskytnutie služieb za protihodnotu“ v zmysle článku 2 bodu 1 šiestej smernice predpokladá existenciu priamej súvislosti medzi poskytnutou službou a prijatou protihodnotou (pozri rozsudky z 5. februára 1981, Coöperatieve Aardappelenbewaarplaats,154/80, EU:C:1981:38, bod 12; z 8. marca 1988, Apple and Pear Development Council,102/86, EU:C:1988:120, bod 12, z 3. marca 1994, Tolsma,C‑16/93, EU:C:1994:80, bod 13; z 29. októbra 2009, Komisia/Fínsko,C‑246/08, EU:C:2009:671, bod 45, a z 27. októbra 2011, GFKL Financial Services,C‑93/10, EU:C:2011:700, bod 19). |
23 |
Pokiaľ ide o službu verejnoprávneho vysielania dotknutú v spore vo veci samej, je nutné konštatovať, že neexistuje právny vzťah medzi Českým rozhlasom a poplatníkom rozhlasovaného poplatku, v rámci ktorého by dochádzalo k vzájomnej výmene plnení, ale priama súvislosť medzi službou verejnoprávneho vysielania a týmto poplatkom. |
24 |
V rámci poskytovania uvedenej služby totiž Český rozhlas a uvedené osoby nie sú viazané nijakým zmluvným vzťahom alebo transakciou obsahujúcou určenie ceny, ani slobodne prevzatým právnym záväzkom jednej strany voči druhej. |
25 |
Navyše povinnosť zaplatiť rozhlasový poplatok nevyplýva z poskytnutia služby, ktorej priamu hodnotu by predstavoval, keďže táto povinnosť nesúvisí s využívaním služby verejnoprávneho vysielania poskytovanej Českým rozhlasom osobami podliehajúcimi tejto povinnosti platiť poplatok, ale výlučne s držbou rozhlasového prijímača, bez ohľadu na jeho používanie. |
26 |
Osoby, ktoré majú v držbe rozhlasový prijímač, sú teda povinné zaplatiť uvedený poplatok aj v prípade, že používajú tento prijímač výlučne na počúvanie rozhlasových programov vysielaných inými vysielateľmi než Českým rozhlasom, ako sú komerčné rozhlasové programy financované z iných zdrojov než prostredníctvom tohto poplatku, na počúvanie kompaktných diskov alebo iných digitálnych nosičov alebo na iné funkcie, ktorými obyčajne disponujú zariadenia umožňujúce prijímať a reprodukovať rozhlasové vysielanie. |
27 |
Navyše treba zdôrazniť, že prístup k službe verejnoprávneho vysielania Českého rozhlasu je voľný a že nijako nepodlieha zaplateniu rozhlasového poplatku. |
28 |
Z toho vyplýva, že poskytovanie služby verejnoprávneho vysielania s takými vlastnosťami, ako vo veci samej, nepredstavuje poskytnutie služby „za protihodnotu“ v zmysle článku 2 bodu 1 šiestej smernice. |
29 |
Argumentácia českej vlády, podľa ktorej sa situácia vo veci samej vyznačuje existenciou trojstranného právneho vzťahu, v rámci ktorého Česká republika zveruje Českému rozhlasu úlohu všeobecného záujmu spočívajúcu v poskytovaní služby verejnoprávneho vysielania, pričom mu zaisťuje finančné protiplnenie v podobe rozhlasových poplatkov uložených zákonom adresátom tejto služby, nemôže spochybniť tento výklad. |
30 |
V tomto ohľade stačí zdôrazniť, že aj za predpokladu, že by takýto trojstranný právny vzťah existoval, nielenže, ako bolo uvedené v bode 23 tohto rozsudku, neexistuje priama súvislosť medzi službou verejnoprávneho vysielania poskytovanou Českým rozhlasom a uvedený poplatkom, ale ako vyplýva z vlastností tohto poplatku opísaných v bode 25 tohto rozsudku, tento poplatok nepredstavuje zaplatenie ceny za túto službu. |
31 |
Platí to aj pre tvrdenie českej vlády, podľa ktorého oslobodenie od dane stanovené v článku 13 A ods. 1 písm. q) šiestej smernice má zmysel len v prípade, že sa také činnosti verejnoprávneho vysielania, o aké ide vo veci samej, považujú za činnosti spadajúce do pôsobnosti tejto smernice. |
32 |
V tomto ohľade stačí po prvé uviesť, že hoci toto ustanovenie upravuje oslobodenie „činnosti verejnoprávnych rozhlasových a televíznych inštitúcií s výnimkou činností komerčného charakteru“, uvedené ustanovenie sa uplatní len pod podmienkou, že tieto činnosti „podliehajú DPH“ v zmysle článku 2 šiestej smernice, a po druhé, že ho nemožno vykladať spôsobom rozširujúcim pôsobnosť tejto smernice, ktorá je definovaná v uvedenom článku 2. |
33 |
Nakoniec, pokiaľ ide o paralelu uskutočnenú vnútroštátnym súdom medzi situáciou vo veci samej a situáciou vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok z 27. marca 2014, Le Rayon d’Or (C‑151/13, EU:C:2014:185), je potrebné konštatovať, že tieto situácie sú neporovnateľné. |
34 |
V tomto ohľade treba pripomenúť, že v uvedenom rozsudku týkajúcom sa veci, v ktorej šlo o zdaniteľnosť paušálnej platby, akou je „paušál na starostlivosť“, ktorý národná zdravotná poisťovňa vypláca domovom pre seniorov odkázaným na starostlivosť za poskytovanie služby starostlivosti v prospech ich obyvateľov, Súdny dvor rozhodol, že medzi službami poskytovanými týmito domovmi ich obyvateľom a prijatým protiplnením, konkrétne „paušálom na starostlivosť“, existovala priama súvislosť, takže takáto paušálna platba predstavovala protiplnenie za služby starostlivosti poskytnuté za protihodnotu jedným z domovov v prospech jeho obyvateľov a z tohto dôvodu podliehala DPH. |
35 |
Vo veci samej však takáto súvislosť medzi rozhlasovým poplatkom a službou verejnoprávneho vysielania Českého rozhlasu nielenže neexistuje, ale ako sa už uviedlo, k zaplateniu tohto poplatku nedochádza v rámci právneho vzťahu zahrňujúceho vzájomné poskytnutie plnení, ale v rámci povinnosti stanovenej zákonom. |
36 |
Za týchto podmienok je namieste odpovedať na položenú otázku tak, že článok 2 ods. 1 šiestej smernice sa má vykladať v tom zmysle, že taká činnosť verejnoprávneho vysielania, o akú ide vo veci samej, financovaná prostredníctvom povinného poplatku plateného na základe zákona vlastníkmi alebo držiteľmi rozhlasového prijímača a prevádzkovaná vysielacou spoločnosťou zriadenou zákonom, nepredstavuje poskytovanie služieb „za protihodnotu“ v zmysle tohto ustanovenia, a teda nespadá do pôsobnosti uvedenej smernice. |
O trovách
37 |
Vzhľadom na to, že konanie má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené. |
Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto: |
Článok 2 ods. 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, sa má vykladať v tom zmysle, že taká činnosť verejnoprávneho vysielania, o akú ide vo veci samej, financovaná prostredníctvom povinného poplatku plateného na základe zákona vlastníkmi alebo držiteľmi rozhlasového prijímača a prevádzkovaná vysielacou spoločnosťou zriadenou zákonom, nepredstavuje poskytovanie služieb „za protihodnotu“ v zmysle tohto ustanovenia, a teda nespadá do pôsobnosti uvedenej smernice. |
Podpisy |
( *1 ) Jazyk konania: čeština.