—

Erlock Film ApS a U. Thomsen, v zastúpení: K. Dyekjær a H. Puggaard, advokater,

—

španielska vláda, v zastúpení: M. García‑Valdecasas Dorrego, splnomocnená zástupkyňa,

—

česká vláda, v zastúpení: M. Smolek a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia,

—

nemecká vláda, v zastúpení: T. Henze a B. Beutler, splnomocnení zástupcovia,

—

rakúska vláda, v zastúpení: C. Pesendorfer, splnomocnená zástupkyňa,

—

Európska komisia, v zastúpení: A.‑M. Rouchaud‑Joët a S. Pardo Quintillán, splnomocnené zástupkyne,

1

Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 z 13. novembra 2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch („doručovanie písomností“) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1348/2000 (Ú. v. EÚ L 324, s. 79).

2

Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi spoločnosťami Alta Realitat SL (ďalej len „Alta Realitat“) a Erlock Film ApS, ako aj pánom Thomsenom a týka sa odstúpenia od zmluvy o poskytnutí služieb.

3

Odôvodnenia 2, 7 a 10 až 12 nariadenia č. 1393/2007 uvádzajú najmä:

…

…

4

Článok 1 nariadenia č. 1393/2007, ktorý definuje jeho pôsobnosť, vo svojom odseku 1 stanovuje:

„Toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach, keď sa má odoslať súdna alebo mimosúdna písomnosť z jedného členského štátu do iného, aby sa tam doručila. …“

5

Podľa článku 1 ods. 3 tohto nariadenia „v tomto nariadení pojem ‚členský štát‘ znamená členské štáty okrem Dánska“.

6

Podľa článku 2 uvedeného nariadenia členské štáty určia „odosielajúce orgány“ príslušné na odosielanie súdnych alebo mimosúdnych písomností určených na doručenie v inom členskom štáte, ako aj „prijímajúce orgány“ príslušné na prijímanie takýchto písomností z iného členského štátu.

7

Článok 4 toho istého nariadenia stanovuje:

„1.   Súdne písomnosti sa odosielajú priamo a čo najrýchlejšie medzi orgánmi určenými podľa článku 2.

2.   Odosielanie písomností… medzi odosielajúcimi orgánmi a prijímajúcimi orgánmi možno vykonať akýmkoľvek vhodným spôsobom za predpokladu, že prijatá písomnosť obsahovo presne zodpovedá odoslanej písomnosti a že všetky v nej obsiahnuté informácie sú ľahko čitateľné.

3.   K odosielanej písomnosti sa pripojí žiadosť vypracovaná na vzorovom tlačive uvedenom v prílohe I. Tlačivo sa vyplní v úradnom jazyku prijímajúceho členského štátu alebo, ak je v danom členskom štáte viac úradných jazykov, v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov miesta, kde sa má doručiť, alebo v inom jazyku, ktorý tento členský štát označil za prijateľný. …

…“

8

Článok 5 nariadenia č. 1393/2007 znie takto:

„1.   Odosielajúci orgán, ktorému žiadateľ predloží písomnosť na odoslanie, žiadateľa poučí, že adresát môže odmietnuť písomnosť prijať, ak nie je vyhotovená v jednom z jazykov podľa článku 8.

2.   Žiadateľ znáša všetky náklady na preklad pred odoslaním písomnosti….“

9

V súlade s článkom 6 ods. 1 tohto nariadenia po prijatí písomnosti prijímajúci orgán čo najskôr, a najneskôr do siedmich dní od prijatia, zašle najrýchlejším možným prostriedkom prenosu potvrdenie prijatia odosielajúcemu orgánu na vzorovom tlačive nachádzajúcom sa v prílohe I.

10

Článok 7 uvedeného nariadenia uvádza:

„1.   Prijímajúci orgán sám doručí alebo zabezpečí doručenie písomnosti, buď podľa právneho poriadku prijímajúceho členského štátu, alebo osobitným spôsobom, o ktorý požiadal odosielajúci orgán, pokiaľ je tento spôsob zlučiteľný s právnym poriadkom tohto členského štátu.

2.   Prijímajúci orgán prijme všetky potrebné kroky na doručenie písomnosti čo najskôr, najneskôr však do jedného mesiaca od prijatia. …“

11

Podľa článku 8 tohto istého nariadenia, nazvaného „Odmietnutie prevzatia písomnosti“:

„1.   Prijímajúci orgán na vzorovom tlačive uvedenom v prílohe II informuje adresáta o tom, že môže doručovanú písomnosť odmietnuť prevziať pri jej doručení alebo ju môže vrátiť prijímajúcemu orgánu v lehote jedného týždňa, pokiaľ písomnosť nie je napísaná v jednom z nasledujúcich jazykov alebo k nej nie je pripojený preklad do niektorého z nasledujúcich jazykov:

2.   Ak bol prijímajúci orgán informovaný, že adresát odmietol podľa odseku 1 prevziať písomnosť, okamžite o tom informuje odosielajúci orgán osvedčením podľa článku 10 a vráti žiadosť a písomnosti, ktorých preklad sa vyžaduje.

3.   Ak adresát odmietol podľa odseku 1 písomnosť prevziať, doručenie písomnosti možno napraviť tak, že písomnosť s prekladom do jazyka uvedeného v odseku 1 sa adresátovi doručí v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia. V takom prípade je dňom doručenia písomnosti deň, keď sa písomnosť s prekladom doručí v súlade s právnym poriadkom prijímajúceho členského štátu. Ak sa podľa právneho poriadku členského štátu písomnosť musí doručiť v určitej lehote, dátum, ktorý sa vezme do úvahy vo vzťahu k žiadateľovi, je deň doručenia pôvodnej písomnosti….

…“

12

Článok 10 ods. 1 nariadenia č. 1393/2007 stanovuje:

„Po splnení všetkých náležitostí doručenia písomnosti sa na vzorovom tlačive uvedenom v prílohe I vyhotoví osvedčenie o doručení a zašle sa odosielajúcemu orgánu…“

13

Článok 19 ods. 1 tohto nariadenia stanovuje:

„Ak sa do iného členského štátu malo odoslať predvolanie alebo iná rovnocenná písomnosť podľa ustanovení tohto nariadenia a odporca sa nedostavil, [súd odosielajúceho členského štátu nemôže] vydať rozsudok, pokiaľ sa nezistí, že:

a že v každom z týchto prípadov sa doručenie alebo odovzdanie uskutočnilo v dostatočnom časovom predstihu, aby sa odporca mohol hájiť.“

14

Vzorové tlačivo s názvom „Informovanie adresáta o práve odmietnuť prevziať písomnosť“, ktoré je uvedené v prílohe II nariadenia č. 1393/2007, obsahuje nasledujúcu poznámku do pozornosti adresáta písomnosti:

„Túto písomnosť môžete odmietnuť prevziať, ak nie je vyhotovená ani v jazyku, ktorému rozumiete, ani v úradnom jazyku miesta doručenia alebo v jednom z úradných jazykov miesta doručenia, ani k nej nie je pripojený preklad do niektorého z týchto jazykov.

Ak si želáte využiť toto právo, prevzatie písomnosti musíte odmietnuť pri jej doručení priamo osobe, ktorá písomnosť doručuje, alebo písomnosť musíte do jedného týždňa vrátiť na nižšie uvedenú adresu s vyhlásením, že ju odmietate prevziať.“

15

Toto vzorové tlačivo obsahuje aj „vyhlásenie adresáta“, ktoré musí tento adresát v prípade, že odmietne prevziať dotknutú písomnosť, podpísať, a ktoré znie nasledovne:

„Odmietam prevziať pripojenú písomnosť, pretože nie je vyhotovená ani v jazyku, ktorému rozumiem, ani v úradnom jazyku miesta doručenia alebo v jednom z úradných jazykov miesta doručenia, ani k nej nie je pripojený preklad do niektorého z týchto jazykov.“

16

Nakoniec vzorové tlačivo stanovuje, že v tomto prípade musí adresát zvoliť spomedzi úradných jazykov Európskej únie jazyk alebo jazyky, ktorým rozumie.

17

Podľa Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Dánskym kráľovstvom o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych alebo obchodných veciach uzavretej v Bruseli 19. októbra 2005 (Ú. v. EÚ L 300, s. 55) sa nariadenie Rady (ES) č. 1348/2000 z 29. mája 2000 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch (Ú. v. ES L 160, s. 37) stalo uplatniteľným v rámci medzinárodného práva vo vzťahoch medzi Úniou a Dánskym kráľovstvom.

18

Článok 3 tejto dohody stanovuje toto:

„…

2.   Pri každom prijatí zmien a doplnení k nariadeniu [č. 1348/2000], Dánsko oznámi Komisii svoje rozhodnutie, či implementuje obsah takýchto zmien a doplnení…

…

6.   Oznámením Dánska o tom, že obsah zmien a doplnení bol v Dánsku implementovaný… vznikajú podľa medzinárodných právnych predpisov Dánsku a Spoločenstvu vzájomné povinnosti. Zmeny a doplnenia k nariadeniu predstavujú zmeny a doplnenia k tejto dohode a považujú sa za prílohy k tejto dohode.

…“

19

Po zrušení nariadenia č. 1348/2000 nariadením č. 1393/2007 Dánske kráľovstvo oznámilo Komisii svoje rozhodnutie uplatňovať obsah tohto posledného uvedeného nariadenia (Ú. v. EÚ L 331, 2008, s. 21).

20

Článok 34 bod 2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 12, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42) stanovuje, že rozsudok sa neuzná „v prípade, že bol vydaný bez účasti žalovaného v konaní, ak sa mu nedoručila písomnosť, ktorou sa začalo konanie alebo rovnocenná písomnosť v dostatočnom čase a takým spôsobom, aby si mohol zabezpečiť obhajobu, okrem prípadu, že žalovaný opomenul začať konanie, ktorým by napadol rozsudok, keď tak mohol urobiť“.

21

Nariadenie č. 44/2001 sa uplatňuje vo vzťahoch medzi Úniou a Dánskym kráľovstvom podľa Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Dánskym kráľovstvom o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach uzavretej v Bruseli 19. októbra 2005 (Ú. v. EÚ L 299, s. 62).

22

Podľa článku 11 zákona o súdnej moci (Ley Orgánica del Poder Judicial):

„1.   Vo všetkých konaniach sa dodržiavajú zásady dobrej viery. Dôkazy, ktoré boli priamo alebo nepriamo získané v rozpore so základnými právami alebo slobodami sú neprípustné.

2.   Súdy odôvodneným rozhodnutím zamietnu všetky návrhy, námietky a pripomienky vznesené na základe zneužitia práva alebo na základe obchádzania zákona alebo zneužitia súdneho konania.

3.   Súdy musia v súlade so zásadou účinnej ochrany zakotvenou v článku 24 Ústavy rozhodovať vždy v medziach predložených návrhov, ktoré môžu zamietnuť z formálnych dôvodov len v prípade, ak vadu nemožno odstrániť alebo ju nemožno napraviť postupom stanoveným v zákone.“

23

Článok 161 ods. 2 občianskeho súdneho poriadku (Ley de Enjuiciamiento Civil) stanovuje:

„Ak sa adresát písomnosti nachádza v mieste bydliska a odmietne prijať rovnopis rozhodnutia alebo predvolanie, alebo odmietne podpísať potvrdenie o doručení, úradník, a prípadne splnomocnenec poverený doručením písomnosti ho poučí o tom, že rovnopis rozhodnutia alebo predvolanie si môže prevziať v súdnej kancelárii, pričom nastanú účinky doručenia a bude vyhotovené potvrdenie o doručení.“

24

V súlade s článkom 247 tohto zákonníka:

„1.   Účastníci vo všetkých typoch konania sú povinní pri všetkých úkonoch dodržiavať zásady dobrej viery.

2.   Súdy odôvodneným rozhodnutím zamietnu všetky návrhy a námietky sformulované na základe zneužitia práva alebo na základe obchádzania zákona alebo zneužitia súdneho konania.

3.   Ak sa súdy domnievajú, že niektorý z účastníkov konania konal v rozpore s procesnými zásadami dobrej viery, môžu mu na základe samostatného odôvodneného aktu a v súlade so zásadou proporcionality uložiť peňažnú pokutu od 180 do 6000 eur, pričom pokuta nesmie presiahnuť jednu tretinu hodnoty predmetu sporu.

Pri určení výšky pokuty súd vezme do úvahy skutkové okolnosti sporu a aj ujmu, ktorá mohla v konaní alebo vo vzťahu k účastníkovi konania vzniknúť.“

25

Článok 496 ods. 1 uvedeného zákonníka znie takto:

„,Secretario judicial’ [súdny úradník] vyhlási, že žalovaný sa nedostavil, ak sa žalovaný nedostaví v deň alebo v lehote stanovenej v písomnosti, ktorá sa má doručiť, okrem prípadov stanovených týmto zákonníkom, v ktorých toto vyhlásenie urobí súd.“

26

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že Alta Realitat, spoločnosť založená podľa španielskeho práva, podala na Juzgado de Primera Instancia no 44 de Barcelona (Súd prvého stupňa č. 44 v Barcelone) žalobu smerujúcu k odstúpeniu od zmluvy, ktorú uzavrela 13. februára 2008 so spoločnosťou Erlock Film ApS, založenou podľa dánskeho práva, a pánom Thomsenom, ktorý má trvalý pobyt v Dánsku.

27

Táto zmluva sa týkala realizácie filmu, v ktorom mal pán Thomsen hrať a ktorý sa mal natáčať v anglickom jazyku.

28

Alta Realitat odôvodňuje svoj návrh na odstúpenie od tejto zmluvy skutočnosťou, že pán Thomsen nedodržal svoje záväzky a bezdôvodne ukočil svoju účasť na výrobe filmu.

29

Alta Realitat tiež požaduje, aby bola dotknutej osobe uložená povinnosť vrátiť sumu 30000 eur, ktorá jej bola vyplatená vopred, nahradiť škodu, ktorá vznikla v dôsledku nevykonania tejto zmluvy, ako aj povinnosť uhradiť trovy konania.

30

Súd rozhodujúci vo veci vyhlásil žalobu podanú spoločnosťou Alta Realitat za prípustnú a nariadil jej doručenie pánovi Thomsenovi na jeho adresu trvalého pobytu v Dánsku.

31

Pán Thomsen využil právo, ktoré mu priznáva článok 8 ods. 1 nariadenia č. 1393/2007 odmietnuť prevzatie tejto žaloby s prílohami z dôvodu, že nerozumie anglickému jazyku, v ktorom boli tieto písomnosti vyhotovené.

32

Juzgado de Primera Instancia no 44 de Barcelona (Súd prvého stupňa č. 44 v Barcelone) sa však domnieval, že toto odmietnutie nebolo odôvodnené a že žaloba bola žalovanému riadne doručená. V nadväznosti nato tento súd rozsudkom z 19. januára 2010 vydanom pre zmeškanie vyhovel návrhom spoločnosti Alta Realitat. Keďže proti tomuto rozsudku nebol podaný žiadny opravný prostriedok, rozsudok nadobudol právoplatnosť.

33

V roku 2012 dánske súdy na prvom stupni a v odvolacom konaní odmietli uznať tento rozsudok v Dánsku na základe článku 34 bodu 2 nariadenia č. 44/2001.

34

Uznesením zo 16. decembra 2013 Juzgado de Primera Instancia no 44 de Barcelona (Súd prvého stupňa č. 44 v Barcelone) zrušil všetky procesné úkony, ktoré sa uskutočnili po doručení žaloby vo veci samej pánovi Thomsenovi.

35

V tomto uznesení uvedený súd však dospel k záveru o súlade tohto doručenia s ustanoveniami nariadenia č. 1393/2007 po zistení, že podľa podkladov v spise pán Thomsen rozumie anglickému jazyku. Tento istý súd totiž uviedol, že zmluva dotknutá v konaní vo veci samej, ako aj rozličné dokumenty pripisované dotknutej osobe a pripojené k žalobe, boli vypracované v tomto jazyku, že táto osoba uviedla vo svojom profile nachádzajúcom sa vo filmovej databáze na Internete, že plynulo ovláda uvedený jazyk a že blog, ktorého je autorom, bol takisto napísaný v tomto jazyku. Súd rozhodujúci vo veci tiež uviedol, že do spisu boli vložené aj DVD, v ktorých sa objavil jednotlivec označený ako pán Thomsen, ktorý hovoril po anglicky. Podľa tohto súdu teda žiadny objektívny dôvod nemohol zdôvodniť odmietnutie dotknutej osoby prevziať žalobu v anglickom jazyku a toto odmietnutie podľa španielskeho práva predstavuje procesný podvod.

36

V dôsledku toho súd rozhodujúci vo veci nariadil, aby sa pristúpilo k novému doručeniu tejto žaloby, ku ktorej nebude doplnený preklad.

37

Ďalej súd rozhodujúci vo veci rozhodol o uplatnení článku 161 ods. 2 občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ak žalovaný odmietne prijať písomnosti, ktoré sa mu doručujú, tieto písomnosti sa považujú za riadne doručené, pokiaľ súd skonštatoval, že odmietnutie nebolo objektívne odôvodnené.

38

Toto nové doručenie však nemohlo byť vykonané, keďže pán Thomsen odmietol prijať žalobu napísanú v anglickom jazyku z dôvodu, že rozumie len dánskemu jazyku.

39

Vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa Juzgado de Primera Instancia no 44 de Barcelona (Súd prvého stupňa č. 44 v Barcelone) pýta, či je v súlade s nariadením č. 1393/2007, ak vnútroštátny súd vykonáva posúdenie o tom, či žalovaný rozumie danému jazyku, na základe podkladov, ktoré má v tejto súvislosti k dispozícii, a rozhodne o doručení návrhu na začatie konania, ako aj jeho príloh napísaných výlučne v tomto jazyku.

40

Vnútroštátny súd zdôrazňuje, že táto otázka súvisí s fungovaním vnútorného trhu, ako aj s riadnym priebehom súdnych konaní, a ďalej uvádza, že súdne konania by sa mohli urýchliť, ak by sa niektoré písomnosti nemuseli prekladať do jazykov, pri ktorých je ťažké a finančne nákladné nájsť prekladateľov, a to najmä v prípadoch, keď súd dospeje k záveru, že dotknutý účastník konania rozumie predmetnému jazyku, a ak sa tento jazyk bežne používa. V tejto súvislosti tento súd poukazuje na to, že film, v ktorom mal hrať pán Thomsen, sa mal natáčať v anglickom jazyku, v ktorom bola napísaná aj žaloba podaná spoločnosťou Alta Realitat.

41

Nariadenie č. 1393/2007 však nespresňuje rozsah voľnej úvahy, ktorou v tejto súvislosti disponuje súd.

42

Okrem toho je potrebné určiť, či je taká vnútroštátna právna úprava, akou je článok 161 ods. 2 občianskeho súdneho poriadku, zlučiteľná s právom Únie.

43

V tejto súvislosti Juzgado de Primera Instancia no 44 de Barcelona (Súd prvého stupňa č. 44 v Barcelone) prerušil konanie a predložil Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

44

Podľa článku 99 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak možno odpoveď na položenú prejudiciálnu otázku jednoznačne vyvodiť z judikatúry, Súdny dvor môže na návrh sudcu spravodajcu po vypočutí generálneho advokáta kedykoľvek rozhodnúť formou odôvodneného uznesenia.

45

Toto ustanovenie je potrebné uplatniť v prejednávanej veci.

46

Svojimi tromi otázkami, ktoré je potrebné preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, ktoré pravidlá je vnútroštátny súd, na ktorý bol podaný návrh v odosielajúcom členskom štáte, povinný dodržať podľa nariadenia č. 1393/2007, ak rozhodne o doručení návrhu na začatie konania jeho adresátovi, ktorý má trvalý pobyt na území iného členského štátu, v inom jazyku, ako je jazyk, ktorému táto osoba rozumie alebo by mala rozumieť, v zmysle článku 8 ods. 1 tohto nariadenia.

47

V tejto súvislosti je potrebné na úvod pripomenúť, že Súdny dvor už rozhodol, že nariadenie č. 1393/2007 prijaté na základe článku 61 písm. c) ES má za cieľ, ako to vyplýva z odôvodnenia 2 tohto nariadenia, zavedenie mechanizmu doručovania súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v Spoločenstve, a to v záujme správneho fungovania vnútorného trhu (rozsudok Alpha Bank Cyprus, C‑519/13, EU:C:2015:603, bod 29 a citovaná judikatúra).

48

Uvedené nariadenie tak s cieľom zlepšiť efektívnosť a rýchlosť súdnych konaní a zabezpečiť riadny výkon spravodlivosti zavádza zásadu priameho odosielania súdnych a mimosúdnych písomností medzi členskými štátmi, čoho dôsledkom je zjednodušenie a zrýchlenie konaní. Tieto ciele sú pripomenuté v odôvodneniach 6 až 8 tohto nariadenia (rozsudok Alpha Bank Cyprus, C‑519/13, EU:C:2015:603, bod 30 a citovaná judikatúra).

49

Uvedené ciele nemožno dosiahnuť tak, že sa akýmkoľvek spôsobom oslabí právo ich adresátov na obranu, ktoré je odvodené od práva na spravodlivý proces zakotveného v článku 47 druhom odseku Charty základných práv Európskej únie a v článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaného 4. novembra 1950 v Ríme (rozsudok Alpha Bank Cyprus, C‑519/13, EU:C:2015:603, bod 31 a citovaná judikatúra).

50

Treba dbať nielen na to, aby adresát písomnosti skutočne prevzal predmetnú písomnosť, ale aj na to, aby mal možnosť spoznať a účinne a úplne pochopiť význam a dosah návrhu, ktorý bol proti nemu podaný v cudzine, tak, aby mohol účinne uplatniť svoje práva v odosielajúcom členskom štáte (rozsudok Alpha Bank Cyprus, C‑519/13, EU:C:2015:603, bod 32 a citovaná judikatúra).

51

Z tohto hľadiska teda treba vykladať nariadenie č. 1393/2007 tak, aby bola v každom konkrétnom prípade zaručená spravodlivá rovnováha medzi záujmami navrhovateľa a záujmami odporcu – adresáta písomnosti, a to prostredníctvom zosúladenia cieľov efektívnosti a rýchlosti odosielania procesných písomností s požiadavkou zabezpečiť primeranú ochranu práva adresáta týchto písomností na obranu (rozsudok Alpha Bank Cyprus, C‑519/13, EU:C:2015:603, bod 33 a citovaná judikatúra).

52

Na účely naplnenia týchto cieľov nariadenie č. 1393/2007 zavádza systém, v ktorom sa odosielanie písomností v zásade uskutočňuje medzi „odosielajúcimi orgánmi“ a „prijímajúcimi orgánmi“, ktoré určili členské štáty. Podľa článku 4 uvedeného nariadenia odosiela písomnosť alebo písomnosti, ktoré sa majú doručiť, odosielajúci orgán prijímajúcemu orgánu priamo a čo najrýchlejšie, a to akýmkoľvek vhodným spôsobom (pozri v tomto zmysle rozsudok Alpha Bank Cyprus, C‑519/13, EU:C:2015:603, bod 34 a citovanú judikatúru).

53

V súlade s článkom 5 ods. 1 nariadenia č. 1393/2007 prináleží odosielajúcemu orgánu, aby žiadateľa upzornil na to, že adresát môže odmietnuť písomnosť prijať, ak nie je vyhotovená v jednom z jazykov uvedených v článku 8 tohto nariadenia. Podľa článku 5 ods. 2 uvedeného nariadenia je práve žalobca povinný znášať náklady na preklad pred odoslaním písomnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Alpha Bank Cyprus, C‑519/13, EU:C:2015:603, bod 35).

54

Pokiaľ ide o prijímajúci orgán, jeho úlohou je efektívne doručiť písomnosť adresátovi, ako stanovuje článok 7 nariadenia č. 1393/2007. V tomto kontexte musí na jednej strane informovať odosielajúci orgán o všetkých relevantných okolnostiach tohto úkonu odoslaním vzorového tlačiva nachádzajúceho sa v prílohe I tohto nariadenia a na druhej strane v súlade s článkom 8 ods. 1 tohto nariadenia oboznámiť adresáta s tým, že môže odmietnuť prevziať písomnosť, pokiaľ nie je napísaná v jednom z jazykov uvedených v tomto ustanovení alebo preložená do takéhoto jazyka, pričom ide buď o jazyk, ktorému dotknutá osoba rozumie, alebo o úradný jazyk prijímajúceho členského štátu, alebo prípadne o jeden z úradných jazykov miesta, kde sa má písomnosť doručiť, teda jazyky, ktoré by mal adresát ovládať. Ak adresát skutočne využije takéto právo odmietnutia, okrem iného má o tom na základe článku 8 ods. 2 a 3 uvedeného nariadenia bezodkladne informovať odosielajúci orgán a vrátiť návrh a písomnosť, o preklad ktorých sa žiada (rozsudok Alpha Bank Cyprus, C‑519/13, EU:C:2015:603, bod 36).

55

Úloha odosielajúceho orgánu a prijímajúceho orgánu sa na účely uplatnenia nariadenia č. 1393/2007 obmedzuje na materiálne zabezpečenie odoslania a doručenia dotknutej písomnosti, ako aj na prijatie opatrení, ktoré majú uľahčiť priebeh týchto úkonov. Uvedené orgány však nemajú právomoc vyjadriť sa k otázkam hmotnej povahy, akými sú otázky, ktorému jazyku, či ktorým jazykom adresát písomnosti rozumie, a či má byť k písomnosti pripojený preklad do jedného z jazykov uvedených v článku 8 ods. 1 nariadenia č. 1393/2007 a neprináleží im ani posúdiť, či je odmietnutie adresáta prevziať písomnosť odôvodnené (pozri v tomto zmysle rozsudok Alpha Bank Cyprus, C‑519/13, EU:C:2015:603, bod 37).

56

Naopak, o otázkach tejto povahy prináleží rozhodnúť len vnútroštátnemu súdu, na ktorý bol podaný návrh v odosielajúcom členskom štáte, keďže uvedené otázky sú predmetom sporu medzi navrhovateľom a odporcom (rozsudok Alpha Bank Cyprus, C‑519/13, EU:C:2015:603, bod 41).

57

Presnejšie tento súd sa po začatí postupu doručovania spočívajúcom v určení písomnosti alebo písomností, ktoré sú na tento účel relevantné, vysloví až po tom, čo adresát písomnosti skutočne odmietol jej prevzatie z dôvodu, že nie je vyhotovená v jazyku, ktorému rozumie alebo ktorému má rozumieť. Uvedený súd tak bude musieť na návrh žalobcu preveriť, či bolo takéto odmietnutie odôvodnené. Na tento účel bude musieť riadne zohľadniť všetky okolnosti vyplývajúce zo spisu, aby jednak určil jazykové vedomosti adresáta písomnosti a jednak rozhodol, či sa vzhľadom na povahu písomnosti, o ktorú ide, vyžaduje jej preklad (rozsudok Alpha Bank Cyprus, C‑519/13, EU:C:2015:603, bod 42 a citovaná judikatúra).

58

V konečnom dôsledku bude musieť uvedený súd v každom jednotlivom prípade dbať na to, aby boli práva dotknutých účastníkov konania chránené vyváženým spôsobom, pričom bude potrebné zvažovať cieľ efektívnosti a rýchlosti doručovania v záujme žalobcu a cieľ účinnej ochrany práva adresáta na obranu (pozri rozsudok Alpha Bank Cyprus, C‑519/13, EU:C:2015:603, bod 43).

59

V súvislosti so systémom zavedeným nariadením č. 1393/2007 je vhodné dodať, že tento systém upravuje aj používanie dvoch vzorových tlačív, ktoré sa nachádzajú v prílohách I a II tohto nariadenia, a že nepripúšťa žiadnu výnimku z používania týchto tlačív. Naopak, ako vyplýva z odôvodnenia 11 tohto nariadenia, vzorové tlačivá upravené týmto nariadením „by sa mali používať“, pretože pri súčasnom dodržaní práv dotknutých účastníkov konania a ako vyplýva z odôvodnenia 7 tohto nariadenia prispievajú k zjednodušeniu a k väčšej transparentnosti postupu odosielania písomností, čím sa zaručuje ich čitateľnosť, ako aj bezpečnosť ich odoslania (pozri rozsudok Alpha Bank Cyprus, C‑519/13, EU:C:2015:603, body 44 až 46).

60

Okrem toho, ako vyplýva z odôvodnenia 12 tohto nariadenia, uvedené tlačivá predstavujú nástroje, prostredníctvom ktorých sú adresáti informovaní o svojej možnosti odmietnuť prevziať písomnosť, ktorá sa má doručiť (rozsudok Alpha Bank Cyprus, C‑519/13, EU:C:2015:603, bod 47).

61

Pokiaľ ide o presný rozsah, ktorý treba priznať vzorovému tlačivu nachádzajúcemu sa v prílohe II nariadenia č. 1393/2007, a teda aj článku 8 ods. 1 tohto nariadenia, ktorý sa týka doručovania tohto tlačiva adresátovi písomnosti, Súdny dvor už zdôraznil, že ako vyplýva zo samotného názvu a z obsahu uvedeného tlačiva, je možnosť odmietnuť prevziať písomnosť, ktorá sa má doručiť, ako je upravená v uvedenom článku 8 ods. 1, posúdená ako „právo“ adresáta tejto písomnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Alpha Bank Cyprus, C‑519/13, EU:C:2015:603, bod 49).

62

Toto právo priznané normotvorcom Európskej únie musí byť však na to, aby mohlo potrebným spôsobom vyvolávať svoje účinky, písomne oznámené adresátovi písomnosti. V systéme zavedenom nariadením č. 1393/2007 sa mu táto informácia poskytuje prostredníctvom vzorového tlačiva nachádzajúceho sa v prílohe II tohto nariadenia a rovnakým spôsobom je prostredníctvom vzorového tlačiva nachádzajúceho sa v prílohe I tohto nariadenia žalobca od začiatku konania informovaný o existencii tohto práva adresáta písomnosti (rozsudok Alpha Bank Cyprus, C‑519/13, EU:C:2015:603, bod 50).

63

V tejto súvislosti vzorové tlačivo nachádzajúce sa v prílohe II nariadenia č. 1393/2007 predstavuje jednu z významných noviniek zavedených týmto nariadením práve preto, aby sa zlepšilo odosielanie písomností a zaručila lepšia ochrana ich adresáta, vzhľadom na to, že toto tlačivo stanovuje pre adresáta písomnosti možnosť označiť jazyk alebo jazyky, ktorým rozumie v prípade, ak odmietne prevziať túto písomnosť, pretože nie je vyhotovená, alebo nie je k nej priložený preklad v jazyku, ktorému rozumie, alebo v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov miesta doručenia.

64

Súdny dvor v tomto kontexte spresnil, že článok 8 ods. 1 nariadenia č. 1393/2007 obsahuje dve síce prepojené, no predsa odlišné úpravy, a to jednak hmotné právo adresáta písomnosti odmietnuť ju prevziať výlučne z dôvodu, že nie je vyhotovená v jazyku, ktorému má rozumieť, alebo že k nej nie je pripojený preklad do takéhoto jazyka, a jednak formálnu informáciu o existencii uvedeného práva oznámenú adresátovi prijímajúcim orgánom. Inými slovami, podmienka týkajúca sa jazykového režimu písomnosti sa nevzťahuje na informovanie adresáta prijímajúcim orgánom, ale výlučne na právo odmietnuť prevzatie, ktoré sa mu vyhradzuje. Napokon vzorové tlačivo nachádzajúce sa v prílohe I tohto nariadenia jasne rozlišuje medzi oboma aspektmi tým, že v odlišných stĺpcoch odkazuje na informovanie adresáta písomnosti o jeho práve odmietnuť ju prevziať a na skutočný výkon tohto práva (rozsudok Alpha Bank Cyprus, C‑519/13, EU:C:2015:603, body 51 a 52).

65

Za týchto podmienok je samotné odmietnutie určite jasne podmienené v tom zmysle, že adresát písomnosti ho môže platne využiť len za predpokladu, že predmetná písomnosť nie je vyhotovená buď v jazyku, ktorému rozumie, alebo v úradnom jazyku prijímajúceho členského štátu, alebo, ak je v tomto členskom štáte viac úradných jazykov, v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov miesta, kde sa má písomnosť doručiť, alebo že k nej nie je pripojený preklad do takéhoto jazyka. Ako vyplýva z bodu 57 tohto uznesenia, v konečnom dôsledku je práve súd rozhodujúci vo veci povinný rozhodnúť, či je táto podmienka splnená, tým, že preskúma, či je odmietnutie adresáta prevziať písomnosť odôvodnené (rozsudok Alpha Bank Cyprus, C‑519/13, EU:C:2015:603, bod 53).

66

To však nič nemení na tom, že výkon tohto práva na odmietnutie predpokladá, že adresát písomnosti bol vopred a písomne riadne informovaný o existencii jeho práva. V dôsledku toho je prijímajúci orgán pri doručovaní písomnosti adresátovi v každom prípade povinný pripojiť k predmetnej písomnosti vzorové tlačivo nachádzajúce sa v prílohe II nariadenia č. 1393/2007, ktoré informuje tohto adresáta o jeho práve odmietnuť prevziať túto písomnosť, pričom takáto povinnosť nespôsobuje prijímajúcemu orgánu osobitné ťažkosti, keďže stačí, aby k písomnosti, ktorá sa má doručiť, pripojil vopred vytlačený text, ktorý uvedené nariadenie upravuje v každom z úradných jazykov Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok Alpha Bank Cyprus, C‑519/13, EU:C:2015:603, body 54 až 56).

67

Predchádzajúci výklad je tak spôsobilý zaručiť transparentnosť tým, že adresátovi písomnosti dáva možnosť oboznámiť sa s rozsahom jeho práv, a zároveň umožňuje jednotné uplatňovanie nariadenia č. 1393/2007, pričom nespôsobuje žiadne omeškanie pri odosielaní tejto písomnosti, ale naopak prispieva k jeho zjednodušeniu a uľahčeniu (rozsudok Alpha Bank Cyprus, C‑519/13, EU:C:2015:603, bod 57).

68

Súdny dvor na základe toho dospel k záveru, že prijímajúci orgán je povinný za každých okolností a bez toho, aby mal v tejto súvislosti možnosť voľnej úvahy, informovať adresáta písomnosti o jeho práve odmietnuť ju prevziať, pričom musí na tento účel systematicky používať vzorové tlačivo nachádzajúce sa v prílohe II nariadenia č. 1393/2007 (rozsudok Alpha Bank Cyprus, C‑519/13, EU:C:2015:603, bod 58).

69

Z vyššie uvedených úvah po prvé vyplýva, že v takom prípade, akým je prípad konania vo veci samej, keď písomnosť, ktorá sa má doručiť, nie je vyhotovená alebo k nej nie je pripojený preklad v jednom z jazykov uvedených v článku 8 ods. 1 nariadenia č. 1393/2007, a to v jazyku, ktorému adresát rozumie, alebo v úradnom jazyku prijímajúceho členského štátu, alebo v prípade potreby, v jednom z úradných jazykov miesta, kde sa má vykonať doručenie – jazyky, ktorým by mala dotknutá osoba rozumieť – povinnosť uložená prijímajúcemu orgánu informovať adresáta prostredníctvom vzorového tlačiva nachádzajúceho sa v prílohe II tohto nariadenia o jeho práve odmietnuť prevziať písomnosť sa musí vždy dodržať (pozri body 59 a 68 tohto uznesenia).

70

Toto platí bez ohľad na okolnosť, či adresát odmietol alebo neodmietol prevziať písomnosť. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že v rozsudku Alpha Bank Cyprus (C‑519/13, EU:C:2015:603) Súdny dvor dospel k záveru o povinnom používaní tohto vzorového tlačiva v konaní, v ktorom adresát doručovanej písomnosti plne využil svoje právo na jej odmietnutie, aj keď vôbec nebol vopred informovaný o existencii tohto práva.

71

Takže v prípade, keď prijímajúci orgán, ktorý doručuje písomnosť jej adresátovi, nepripojil vzorové tlačivo nachádzajúce sa v prílohe II nariadenia č. 1393/2007, toto opomenutie sa bude musieť napraviť v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Alpha Bank Cyprus, C‑519/13, EU:C:2015:603, body 59 až 76).

72

Preto je práve súd rozhodujúci vo veci v odosielajúcom členskom štáte povinný dbať na dodržanie týchto pravidiel.

73

V druhom rade je potrebné zdôrazniť, že právo odmietnuť prevzatie písomnosti, ktorá sa má doručiť, výslovne stanovené v článku 8 ods. 1 nariadenia č. 1393/2007, vyplýva z potreby, spomenutej v bodoch 49 a 50 tohto uznesenia, chrániť v súlade s požiadavkami spravodlivého procesu práva adresáta tejto písomnosti na obranu.

74

Z toho vyplýva, že ani vnútroštátne odosielajúce orgány, ani súd rozhodujúci vo veci v odosielajúcom členskom štáte nesmú žiadnym spôsobom brániť výkonu takéhoto práva dotknutej osoby.

75

Presnejšie, pokiaľ pred začatím konania o doručení písomnosti má súd rozhodujúci vo veci v úmysle vykonať prvé predbežné posúdenie jazykových znalostí adresáta na účely stanovenia so súhlasom žalobcu, či je potrebný preklad písomnosti, rozhodnutie nevypracovať podobný preklad nemá žiadny vplyv na právo tohto adresáta odmietnuť prevziať uvedenú písomnosť, ani na výkon tohto práva. Inými slovami, aj keď je tento súd už v tomto štádiu presvedčený o tom, že uvedený adresát rozumie jazyku, v ktorom je vyhotovená písomnosť, a preto nie je potrebný preklad, nemôže z toho vyvodiť, že dotknutá osoba nemôže platne namietať proti doručeniu písomnosti, a pozbaviť ju tým výkonu jej práva odmietnuť prevziať túto písomnosť stanoveného v článku 8 ods. 1 nariadenia č. 1393/2007, inak môže dôjsť k porušeniu jej práv na obranu.

76

Naproti tomu súd rozhodujúci vo veci môže platne rozhodnúť o dôvodnosti tohto odmietnutia len vtedy, keď adresát využil takéto právo.

77

V tejto súvislosti, ako bolo uvedené v bode 57 tohto uznesenia, tento súd musí riadne zohľadniť všetky relevantné skutočnosti uvedené v spise, keď rozhoduje, či adresát, ktorý odmietol prevziať písomnosť, je naozaj schopný jej porozumieť a účinne uplatniť svoje práva, alebo či je s prihliadnutím na povahu tejto písomnosti potrebný jej preklad.

78

Na to, aby mohol adresát písomnosti účinne uplatniť svoje právo na obranu, je totiž na jednej strane nevyhnutné, aby bola dotknutá písomnosť vyhotovená v jazyku, ktorému rozumie, čo predstavuje záruku, že dotknutá osoba bude schopná včas pochopiť aspoň predmet a dôvod návrhu, ako aj výzvu dostaviť sa na súd, alebo prípadne možnosť podať opravný prostriedok (pozri v tomto zmysle rozsudok Weiss und Partner, C‑14/07, EU:C:2008:264, body 64 a 73). Na druhej strane žalobca nesmie znášať negatívne dôsledky odmietnutia prevziať nepreloženú písomnosť, ktorého účelom je len získať odklad a je zjavne zneužitím konania, ak sa preukáže, že jej adresát rozumie jazyku, v ktorom je táto písomnosť vyhotovená (rozsudok Leffler, C‑443/03, EU:C:2005:665, bod 52).

79

Súd, na ktorom prebieha konanie v odosielajúcom členskom štáte, je teda povinný čo najlepšie chrániť záujmy každého účastníka konania, konkrétne preskúmaním všetkých presvedčivých skutkových okolností a dôkazov, ktoré svedčia práve o jazykových znalostiach adresáta, pričom v tomto smere nemôže vychádzať zo žiadnych domnienok (pozri v tomto zmysle rozsudok Weiss und Partner, C‑14/07, EU:C:2008:264, bod 85).

80

V prípade, že po skončení tohto skúmania súd rozhodujúci vo veci dospeje k záveru, že odmietnutie adresáta prevziať písomnosť, ktorá sa má doručiť, je dôvodné, pretože uvedená písomnosť je vyhotovená v jazyku, ktorý nespĺňa požiadavky podľa článku 8 ods. 1 nariadenia č. 1393/2007, z článku 8 ods. 3 tohto nariadenia vyplýva, že adresátovi musí byť doručená uvedená písomnosť, ku ktorej je pripojený preklad do jedného z jazykov uvedených v prvom z týchto ustanovení.

81

Naproti tomu v opačnom prípade nič v zásade nebráni tomu, aby tento súd uplatnil následky stanovené jeho vnútroštátnym procesným právom, pokiaľ dôjde k bezdôvodnému odmietnutiu adresáta prevziať písomnosť, ak sa zabezpečí plná účinnosť uvedeného nariadenia v súlade s jeho účelom (pozri v tomto zmysle rozsudok Leffler, C‑443/03, EU:C:2005:665, bod 69).

82

Samotné nariadenie č. 1393/2007 totiž nestanovuje následky, ktoré je potrebné vyvodiť z bezdôvodného odmietnutia prevziať písomnosť.

83

Ako totiž vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora, v prípade, že neexistujú ustanovenia práva Únie, je na vnútroštátnom právnom poriadku každého členského štátu, aby stanovil procesné podmienky žalôb určených na zabezpečenie ochrany práv, ktoré vyvodzujú osoby podliehajúce súdnej právomoci z priameho účinku práva Únie (rozsudok Leffler, C‑443/03, EU:C:2005:665, bod 49).

84

Tieto podmienky však nemôžu byť nevýhodnejšie, než podmienky týkajúce sa práv, ktoré majú pôvod vo vnútroštátnom právnom poriadku (zásada rovnocennosti), a nemôžu prakticky znemožniť alebo výrazne sťažiť výkon práv priznaných právnym poriadkom Únie (zásada efektivity) (rozsudok Leffler, C‑443/03, EU:C:2005:665, bod 50).

85

V tejto súvislosti musí zásada efektivity viesť vnútroštátny súd k tomu, aby uplatnil procesné podmienky ustanovené jeho vnútroštátnym právnym poriadkom len v rozsahu, v akom nespochybňujú zmysel, účel a plnú účinnosť nariadenia č. 1393/2007 (pozri rozsudok Leffler, C‑443/03, EU:C:2005:665, body 50 a 51).

86

V takom prípade, akým je prípad konania vo veci samej, keď sa žalovaný nedostaví na pojednávanie, nariadenie č. 1393/2007 vyžaduje, ako to vyplýva konkrétnejšie z jeho článku 19 ods. 1, aby sa zabezpečilo, že dotknutej osobe sa skutočne a účinne doručí návrh na začatie konania (pozri v tomto zmysle rozsudok Alder, C‑325/11, EU:C:2012:824, body 36 a 41), čím sa jej umožní oboznámiť sa so súdnym konaním začatým proti nej, ako aj pochopiť predmet a dôvod návrhu (pozri v tomto zmysle rozsudok Weiss und Partner, C‑14/07, EU:C:2008:264, body 73 a 75), a aby mala dostatočný čas na obranu (pozri v tomto zmysle rozsudok Leffler, C‑443/03, EU:C:2005:665, bod 52). Takáto povinnosť sa okrem toho zhoduje s ustanoveniami článku 34 bodu 2 nariadenia č. 44/2001 (pozri v tomto zmysle rozsudky Leffler, C‑443/03, EU:C:2005:665, bod 68, a Weiss und Partner, C‑14/07, EU:C:2008:264, bod 51).

87

V každom prípade, ako vyplýva z odôvodnenia tohto uznesenia, nariadenie č. 1393/2007 umožňuje použitie vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá je opísaná v bode 37, až keď sa skončili jednotlivé etapy stanovené týmto nariadením, a teda informovanie adresáta na základe vzorového tlačiva nachádzajúceho sa v prílohe II uvedeného nariadenia, ktoré stanovuje možnosť odmietnuť prevziať písomnosť, ktorá sa má doručiť, a v prípade odmietnutia rozhodnutie súdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť, ktorým sa určuje, že odmietnutie bolo bezdôvodné.

88

Vnútroštátny súd má teda povinnosť posúdiť, či konkrétne podmienky, za ktorých bolo uplatnené vnútroštátne ustanovenie dotknuté vo veci samej, spĺňajú požiadavky a ciele nariadenia č. 1393/2007.

89

Vzhľadom na súhrn vyššie uvedených úvah je potrebné odpovedať na tri položené otázky tak, že nariadenie č. 1393/2007 sa má vykladať v tom zmysle, že počas doručovania písomnosti jej adresátovi, ktorý má trvalý pobyt na území iného členského štátu, v prípade, že písomnosť nebola vyhotovená alebo nie je k nej pripojený preklad v jazyku, ktorému adresát rozumie, alebo v úradnom jazyku prijímajúceho členského štátu, alebo ak je v danom členskom štáte niekoľko úradných jazykov, v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov miesta, kde sa má doručiť:

90

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (desiata komora) rozhodol takto:

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 z 13. novembra 2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch („doručovanie písomností“) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1348/2000, sa má vykladať v tom zmysle, že počas doručovania písomnosti jej adresátovi, ktorý má trvalý pobyt na území iného členského štátu, v prípade, že písomnosť nebola vyhotovená alebo nie je k nej pripojený preklad v jazyku, ktorému adresát rozumie, alebo v úradnom jazyku prijímajúceho členského štátu, alebo ak je v danom členskom štáte niekoľko úradných jazykov, v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov miesta, kde sa má doručiť: