—

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci G. Palatiello, avvocato dello Stato,

—

portugalská vláda, v zastúpení: L. Inez Fernandes a A. Fonseca Santos, splnomocnení zástupcovia,

—

švajčiarska vláda, v zastúpení: M. Jametti, splnomocnená zástupkyňa,

—

Európska komisia, v zastúpení: A.‑M. Rouchaud‑Joët a W. Bogensberger, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 15 ods. 1 písm. c) nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 12, 2001, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42) v spojení s článkom 16 ods. 1 tohto nariadenia.

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi R. Hobohmom, s bydliskom v Nemecku, a Benedikt Kampik Ltd & Co. KG, B. A. Kampikom a Mar Mediterraneo Werbe‑ und Vertriebsgesellschaft für Immobilien SL, so sídlom v Španielsku, v súvislosti s vrátením peňazí, ktoré R. Hobohm zaplatil B. A. Kampikovi.

3

Z odôvodnenia 2 nariadenia č. 44/2001 vyplýva, že cieľom tohto nariadenia je v záujme riadneho fungovania vnútorného trhu zaviesť „ustanovenia harmonizujúce normy konfliktu právomoci v občianskych a obchodných veciach a zjednodušujúce formálne náležitosti na účely rýchleho a jednoduchého uznávania a výkon rozsudkov členských štátov viazaných týmto nariadením“.

4

V odôvodneniach 11 až 13, 15 a 19 tohto nariadenia sa uvádza:

…

…

5

Pravidlá právomoci, ktoré uvedené nariadenie stanovuje, sa nachádzajú v kapitole II tohto nariadenia. Oddiel 1 tejto kapitoly, nazvaný „Všeobecné ustanovenia“, obsahuje najmä články 2 a 3, zatiaľ čo oddiel 4 tejto kapitoly sa týka právomoci vo veciach spotrebiteľských zmlúv a nachádzajú s v ňom články 15 až 17.

6

Článok 2 ods. 1 nariadenia č. 44/2001 uvádza, že ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, „osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu“.

7

Článok 3 ods. 1 uvedeného nariadenia znie takto:

„Osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe princípov upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.“

8

Článok 15 ods. 1 písm. c) tohto nariadenia stanovuje:

„Vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 4 a článku 5 bod 5, ak ide

…

9

Podľa článku 16 ods. 1 nariadenia č. 44/2001:

„Spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa.“

10

Z vnútroštátneho rozhodnutia vyplýva, že B. A. Kampik, ktorý vykonáva svoje povolanie v Španielsku, konal v roku 2005 ako sprostredkovateľ medzi R. Hobohmom a spoločnosťou Kampik Immobilien KG pri nadobudnutí bytu (ďalej len „zmluva o sprostredkovaní“) v dovolenkovom komplexe, ktorý mal v meste Denia (Španielsko) postaviť nemecký developer.

11

Byty, ktoré boli súčasťou tohto dovolenkového komplexu, boli predávané najmä v Nemecku, a to prostredníctvom prospektu v nemčine.

12

Dňa 17. júna 2006 developer uvedeného dovolenkového komplexu ako predajca a R. Hobohm s manželkou (ďalej len „manželia Hobohmovci“) ako kupujúci uzavreli kúpnu zmluvu týkajúcu sa bytu nachádzajúceho sa v Denii, ktorý bol predmetom zmluvy o sprostredkovaní (ďalej len „kúpna zmluva“).

13

Po tom, čo manželia Hobohmovci uhradili prvé dve splátky kúpnej ceny ich bytu vo výške 62490 eur, sa developer dostal počas roka 2008 do finančných ťažkostí, ktoré ohrozili dokončenie výstavby dovolenkového komplexu.

14

B. A. Kampik teda ponúkol R. Hobohmovi, že zaistí dokončovacie práce ich bytu. Manželia Hobohmovci odcestovali do Španielska, kde podpísali notársky osvedčenú plnú moc, ktorou B. A. Kampika splnomocnili, aby presadzoval ich záujmy v súvislosti s kúpnou zmluvou (ďalej len „mandátna zmluva“).

15

R. Hobohm odovzdal B. A. Kampikovi šek na doručiteľa na sumu 27647 eur, ktorá predstavovala časť tretej splátky kúpnej ceny bytu. B. A. Kampik nechal šek preplatiť v prospech účtu spoločnosti Mar Mediterraneo Werbe‑ und Vertriebsgesellschaft für Immobilien SL. V roku 2009 R. Hobohm zaplatil B. A. Kampikovi ďalšiu sumu vo výške 1448,72 eura.

16

Po nezhodách, ktoré vznikli medzi stranami mandátnej zmluvy v súvislosti s platobnou neschopnosťou developera, odvolali manželia Hobohmovci plnú moc udelenú B. A. Kampikovi.

17

Následne R. Hobohm podal na Landgericht Stade (Krajinský súd, Stade), v ktorého obvode sa nachádza jeho bydlisko, žalobu, ktorou žiada vrátenie súm zaplatených B. A. Kampikovi. Tento súd jeho žalobu rozhodnutím z 21. septembra 2011 odmietol ako neprípustnú z dôvodu nedostatku miestnej príslušnosti.

18

Odvolanie, ktoré R. Hobohm podal na Oberlandesgericht Celle (Vyšší krajinský súd, Celle) proti rozhodnutiu Landgericht Stade (Krajinský súd, Stade), bolo rozhodnutím z 18. júla 2012 zamietnuté. V tejto súvislosti odvolací súd vylúčil uplatnenie článku 15 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 44/2001, a teda právomoc odvodenú z miesta bydliska R. Hobohma, a to z dôvodu, že mandátna zmluva nemôže byť priamo spájaná s činnosťou sprostredkovateľa v oblasti nehnuteľností „smerovanej“ B. A. Kampikom „do“ Nemecka v zmysle tohto ustanovenia.

19

R. Hobohm podal proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok „Revision“ na vnútroštátny súd. Tento súd zastáva názor, že činnosť sprostredkovateľa v oblasti nehnuteľností vykonávaná B. A. Kampikom v Španielsku „smerovala do“ Nemecka v zmysle tohto ustanovenia, keďže v prejednávanej veci existujú niektoré okolnosti, ktoré svedčia o činnosti „smerovanej do“ členského štátu bydliska spotrebiteľa, ako ich uviedol Súdny dvor vo svojom rozsudku Pammer a Hotel Alpenhof (C‑585/08 a C‑144/09, EU:C:2010:740), najmä po prvé, že B. A. Kampik ponúkal svoje služby na internete na doméne s označením „com“ v nemeckom jazyku, po druhé, že na príslušnej internetovej stránke uvádzali ako možnosť kontaktovať ich e‑mailovú adresu s označením domény „.de“, po tretie, že B. A. Kampik uvádzal ako kontakt do svojej kancelárie berlínske telefónne číslo, a po štvrté, že B. A. Kampik využíval pri svojej činnosti prospekty v nemeckom jazyku. Zmluva o sprostredkovaní tak spĺňa podmienky uplatnenia článku 15 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 44/2001 v rozsahu, v akom bola uzatvorená v rámci činnosti B. A. Kampika „smerovanej do“ členského štátu bydliska R. Hobohma. Naproti tomu podľa vnútroštátneho súdu mandátna zmluva, z ktorej R. Hobohm odvodzuje svoje nároky, ak sa posúdi samostatne, nespĺňa podmienky uplatnenia tohto ustanovenia, pretože do rámca tejto činnosti nespadá.

20

Tento súd však uvádza, že existuje rozhodujúca obsahová súvislosť medzi sprostredkovateľskou činnosťou v oblasti nehnuteľností „smerovanou“ B. A. Kampikom „do“ Nemecka a uzatvorením mandátnej zmluvy. Táto činnosť totiž viedla počas rokov 2005 a 2006 k tomu, že manželia Hobohmovci uzatvorili zmluvu o sprostredkovaní a kúpnu zmluvu. Ak by tieto zmluvy neexistovali, mandátna zmluva, z ktorej R. Hobohm odvodzuje svoje nároky a ktorá mala umožniť vyriešenie problémov s plnením kúpnej zmluvy, by nebola uzatvorená. Podľa vnútroštátneho súdu, aj keby povinnosti prislúchajúce stranám podľa zmluvy o sprostredkovaní boli splnené uzatvorením kúpnej zmluvy, hospodársky cieľ zmluvy o sprostredkovaní, pozostávajúci z toho, aby manželia Hobohmovci mohli skutočne využívať byt, ktorý nadobudli práve sprostredkovateľskou činnosťou, splnený nebol.

21

Za týchto okolností Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

„Môže spotrebiteľ podľa článku 15 ods. 1 písm. c) druhej alternatívy v spojení s článkom 16 ods. 1 druhou alternatívou nariadenia č. 44/2001 na súde podľa miesta, v ktorom má bydlisko, podať žalobu proti svojmu zmluvnému partnerovi, ktorý obchoduje alebo podniká v inom členskom štáte Európskej únie, keď zmluva, ktorá je základom žaloby, síce priamo nespadá do oblasti činnosti zmluvného partnera smerovanej do členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko, ale slúži na uskutočnenie hospodárskeho cieľa, ktorý sa má dosiahnuť na základe inej zmluvy, ktorú zmluvné strany predtým uzatvorili a už ju aj zrealizovali a ktorá spadá do pôsobnosti vyššie citovaných ustanovení?“

22

Svojou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 15 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 44/2001 v rozsahu, v akom sa týka zmluvy uzatvorenej v rámci obchodnej alebo podnikateľskej činnosti „smerovanej“ podnikateľom „do“ členského štátu bydliska spotrebiteľa, v spojení s článkom 16 ods. 1 tohto nariadenia vykladať v tom zmysle, že sa môže uplatniť na zmluvu uzatvorenú medzi spotrebiteľom a podnikateľom, ktorá sama osebe nespadá do oblasti obchodnej alebo podnikateľskej činnosti „smerovanej“ týmto podnikateľom „do“ členského štátu bydliska spotrebiteľa, ale má súvislosť so skoršou zmluvou uzatvorenou medzi tými istými zmluvnými stranami v rámci takejto činnosti.

23

Na úvod treba uviesť, že právomoc súdu podľa miesta bydliska spotrebiteľa stanovená v článku 16 ods. 1 nariadenia č. 44/2001 vyžaduje, aby boli splnené podmienky uplatnenia článku 15 ods. 1 tohto nariadenia.

24

V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že článok 15 ods. 1 nariadenia č. 44/2001 sa uplatňuje v prípade, ak sú splnené tri podmienky, a to po prvé, jedna zo zmluvných strán je v postavení spotrebiteľa konajúceho na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jej podnikania alebo povolania, po druhé, zmluva medzi takýmto spotrebiteľom a podnikateľom bola skutočne uzavretá, a po tretie, takáto zmluva patrí do jednej z oblastí uvedených v odseku 1 písm. a) až c) tohto článku 15. Tieto podmienky musia byť splnené súčasne, preto ak nie je splnená jedna z troch podmienok, právomoc nemožno určiť podľa pravidiel vo veciach spotrebiteľských zmlúv (rozsudok Kolassa, C‑375/13, EU:C:2015:37, bod 23 a citovaná judikatúra).

25

Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že prvá podmienka uvedená v predchádzajúcom bode tohto rozsudku je v spore vo veci samej splnená, keďže manželia Hobohmovci nekonali na účely, ktoré je možné považovať za súčasť ich podnikania alebo povolania, ale ako súkromní koneční spotrebitelia (pozri v tomto zmysle rozsudok Vapenik, C‑508/12, EU:C:2013:790, bod 28).

26

Pokiaľ ide o druhú z týchto podmienok, je nesporné, že manželia Hobohmovci a B. A. Kampik naozaj uzatvorili počas roka 2008 mandátnu zmluvu.

27

Pokiaľ ide o tretiu podmienku, zo znenia článku 15 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 44/2001 vyplýva, že na to, aby dotknutá zmluva mohla patriť do pôsobnosti tohto ustanovenia za okolností, akými sú okolnosti sporu vo veci samej, musia byť splnené dve skutočnosti. V tomto smere je nevyhnutné jednak, aby podnikateľ obchodoval alebo podnikal v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo aby akýmkoľvek spôsobom smeroval uvedené činnosti do tohto členského štátu či do viacerých štátov vrátane tohto členského štátu, a jednak, aby dotknutá zmluva spadala do rozsahu týchto činností. V tejto súvislosti treba spresniť, že otázky vnútroštátneho súdu sa týkajú najmä tej časti tohto ustanovenia, ktorá sa týka zmluvy uzatvorenej v rámci obchodnej alebo podnikateľskej činnosti „smerovanej“ podnikateľom „do“ členského štátu bydliska spotrebiteľa.

28

V prejednávanej veci z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že hoci za okolností v spore vo veci samej zmluva o sprostredkovaní patrí do sprostredkovateľskej činnosti v oblasti nehnuteľností „smerovanej do“ Nemecka B. A. Kampikom, nie je to tak v prípade mandátnej zmluvy posudzovanej samostatne. Vnútroštátny súd však uvádza, že medzi zmluvou o sprostredkovaní a mandátnou zmluvou existuje súvislosť vyplývajúca z rovnakého hospodárskeho cieľa týchto zmlúv, ktorá môže odôvodniť skutočnosť, že mandátna zmluva, tak ako zmluva o sprostredkovaní, predsa len spadá do pôsobnosti článku 15 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 44/2001.

29

Následne treba vzhľadom na článok 15 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 44/2001 a ciele sledované týmto nariadením skúmať, či existencia súvislosti medzi zmluvami, akými sú zmluvy v spore vo veci samej, umožňuje domnievať sa, že mandátna zmluva patrí medzi činnosti „smerované do“ Nemecka B. A. Kampikom, a v prípade kladnej odpovede, aká je povaha tejto súvislosti.

30

Ako vyplýva z odôvodnení 11, 13 a 15 nariadenia č. 44/2001, medzi tieto ciele patrí okrem iného predvídateľnosť pravidiel určenia právomoci, ochrana spotrebiteľa a minimalizácia možnosti súbežných konaní, aby sa zaručilo, že sa v dvoch členských štátoch nevydajú nezlučiteľné rozsudky.

31

Pokiaľ ide o ochranu spotrebiteľa, z judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa osobitnej úpravy zavedenej ustanoveniami Bruselského dohovoru, ktorá sa môže uplatniť na obdobné ustanovenia nariadenia č. 44/2001, vyplýva, že cieľom tejto úpravy je zabezpečiť primeranú ochranu spotrebiteľa ako ekonomicky slabšieho a právne menej skúseného účastníka zmluvy, než je jeho zmluvná protistrana, podnikateľ (pozri v tomto zmysle rozsudky Česká spořitelna, C‑419/11, EU:C:2013:165, bod 33 a citovanú judikatúru, ako aj Kolassa, C‑375/13, EU:C:2015:37, bod 21 a citovanú judikatúru).

32

Treba však tiež pripomenúť, že článok 15 ods. 1 nariadenia č. 44/2001 predstavuje odchýlku tak od všeobecného pravidla právomoci uvedeného v článku 2 ods. 1 tohto nariadenia, ktoré priznáva právomoc súdom členského štátu, na ktorého území má bydlisko žalovaný, ako aj od pravidla osobitnej právomoci v zmluvných veciach, uvedeného v článku 5 ods. 1 toho istého nariadenia, podľa ktorého má právomoc súd podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby a ktoré bolo alebo má byť uskutočnené. Toto ustanovenie sa preto nevyhnutne musí vykladať reštriktívne (rozsudok Kolassa, C‑375/13, EU:C:2015:37, bod 28 a citovaná judikatúra). Okrem toho z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že hoci cieľom článku 15 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 44/2001 je ochrana spotrebiteľov, neznamená to, že táto ochrana je absolútna (pozri rozsudok Mühlleitner, C‑190/11, EU:C:2012:542, bod 33).

33

Vzhľadom na ciele pripomenuté v bode 30 tohto rozsudku a výnimočnú povahu právomoci odvodenej z miesta bydliska spotrebiteľa stanovenej v článku 16 ods. 1 nariadenia č. 44/2001 treba uviesť, že článok 15 ods. 1 písm. c) tohto nariadenia sa môže uplatniť na zmluvu, akou je mandátna zmluva v spore vo veci samej, pokiaľ má úzku súvislosť so zmluvou, akou je zmluva o sprostredkovaní.

34

Pokiaľ ide o overenie existencie skutočností predstavujúcich takúto úzku súvislosť, v prejednávanej veci sa zdá, ako to vyplýva aj z rozhodnutia vnútroštátneho súdu, že z dôvodu platobnej neschopnosti developera nebolo možné dosiahnuť hospodársky cieľ sledovaný zmluvou o sprostredkovaní, a to skutočné využívanie bytu nadobudnutého manželmi Hobohmovcami na základe sprostredkovateľskej činnosti v oblasti nehnuteľností „smerovanej“ B. A. Kampikom „do“ členského štátu ich bydliska. Ako nápravu tejto situácie nesplnenia hospodárskeho cieľa sledovaného zmluvou a na to, aby manželia Hobohmovci v postavení spotrebiteľov získali plnenie z tejto činnosti, podnikateľ, teda B. A. Kampik, navrhol manželom Hobohmovcom uzatvorenie mandátnej zmluvy. Účelom mandátnej zmluvy teda bolo dosiahnuť konkrétny hospodársky cieľ sledovaný prostredníctvom zmluvy o sprostredkovaní.

35

Z toho vyplýva, že mandátna zmluva, hoci sama osebe nepatrí do oblasti obchodnej alebo podnikateľskej činnosti „smerovanej“ podnikateľom „do“ členského štátu bydliska spotrebiteľa, bola napriek tomu uzatvorená v priamej nadväznosti na túto činnosť a doplňuje zmluvu o sprostredkovaní v rozsahu, v akom má za účel umožniť dosiahnutie hospodárskeho cieľa sledovaného prostredníctvom zmluvy o sprostredkovaní.

36

Hoci je teda pravda, že neexistuje právna previazanosť medzi zmluvou o sprostredkovaní a mandátnou zmluvou, treba konštatovať, že medzi prvou a druhou zmluvou existuje hospodárska súvislosť. Tá spočíva v dosiahnutí hospodárskeho cieľa sledovaného prostredníctvom zmluvy o sprostredkovaní, čiže skutočného využívania bytu, ktoré bolo ohrozené platobnou neschopnosťou developera. Uvedené skutočné využívanie totiž pri neexistencii dokončovacích prác, ako boli dohodnuté medzi zmluvnými stranami mandátnej zmluvy, nemožno dosiahnuť.

37

Vnútroštátny súd musí pri skúmaní, či existuje úzka súvislosť medzi zmluvou o sprostredkovaní a uvedenou mandátnou zmluvou, v rámci svojho celkového posúdenia okolností, za ktorých bola uzatvorená mandátna zmluva, zohľadniť skutočnosti tvoriace túto súvislosť, najmä právnu alebo vecnú zhodnosť zmluvných strán týchto dvoch zmlúv, zhodnosť hospodárskeho cieľa sledovaného prostredníctvom týchto zmlúv týkajúceho sa rovnakého konkrétneho účelu a doplňujúcu povahu mandátnej zmluvy voči zmluve o sprostredkovaní v rozsahu, v akom má za účel umožniť dosiahnutie hospodárskeho cieľa sledovaného prostredníctvom zmluvy o sprostredkovaní.

38

Vnútroštátny súd musí tieto skutočnosti zobrať do úvahy na to, aby mohol rozhodnúť, či článok 15 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 44/2001 je uplatniteľný na mandátnu zmluvu (pozri analogicky rozsudok Emrek, C‑218/12, EU:C:2013:666, bod 31).

39

Napokon, pokiaľ ide o záruku predvídateľnosti pravidiel určenia súdnej právomoci uvedenú v odôvodnení 11 nariadenia č. 44/2001, treba uviesť, že za okolností, akými sú okolnosti sporu vo veci samej, je na rozhodnutie sporu týkajúceho sa zmluvy o sprostredkovaní patriacej do podnikateľskej činnosti „smerovanej do“ členského štátu bydliska tohto spotrebiteľa príslušné miesto bydliska spotrebiteľa. Ak neskôr podnikateľ navrhne uzatvorenie, prípadne uzavrie s tým istým spotrebiteľom zmluvu, ktorá má dosiahnuť hlavný cieľ sledovaný prostredníctvom prvej zmluvy, tento podnikateľ môže rozumne očakávať, že tieto dve zmluvy budú podliehať rovnakému režimu súdnej právomoci.

40

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 15 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 44/2001 v rozsahu, v akom sa týka zmluvy uzatvorenej v rámci obchodnej alebo podnikateľskej činnosti „smerovanej“ podnikateľom „do“ členského štátu bydliska spotrebiteľa, sa má v spojení s článkom 16 ods. 1 tohto nariadenia vykladať v tom zmysle, že sa môže uplatniť na zmluvu uzatvorenú medzi spotrebiteľom a podnikateľom, ktorá sama osebe nespadá do oblasti obchodnej alebo podnikateľskej činnosti „smerovanej“ týmto podnikateľom „do“ členského štátu bydliska spotrebiteľa, ale má úzku súvislosť so skoršou zmluvou uzatvorenou medzi tými istými zmluvnými stranami v rámci takejto činnosti. Vnútroštátnemu súdu prináleží posúdiť, či sú splnené skutočnosti tvoriace túto súvislosť, najmä právna alebo vecná zhodnosť zmluvných strán týchto dvoch zmlúv, zhodnosť hospodárskeho cieľa sledovaného prostredníctvom týchto zmlúv, ktoré sa týkajú toho istého konkrétneho účelu, a doplňujúca povaha druhej zmluvy voči prvej zmluve v rozsahu, v akom má za účel umožniť dosiahnutie hospodárskeho cieľa sledovaného prostredníctvom prvej zmluvy.

41

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

Článok 15 ods. 1 písm. c) nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach v rozsahu, v akom sa týka zmluvy uzatvorenej v rámci obchodnej alebo podnikateľskej činnosti „smerovanej“ podnikateľom „do“ členského štátu bydliska spotrebiteľa, sa má v spojení s článkom 16 ods. 1 tohto nariadenia vykladať v tom zmysle, že sa môže uplatniť na zmluvu uzatvorenú medzi spotrebiteľom a podnikateľom, ktorá sama osebe nespadá do oblasti obchodnej alebo podnikateľskej činnosti „smerovanej“ týmto podnikateľom „do“ členského štátu bydliska spotrebiteľa, ale má úzku súvislosť so skoršou zmluvou uzatvorenou medzi tými istými zmluvnými stranami v rámci takejto činnosti. Vnútroštátnemu súdu prináleží posúdiť, či sú splnené skutočnosti tvoriace túto súvislosť, najmä právna alebo vecná zhodnosť zmluvných strán týchto dvoch zmlúv, zhodnosť hospodárskeho cieľa sledovaného prostredníctvom týchto zmlúv, ktoré sa týkajú toho istého konkrétneho účelu, a doplňujúca povaha druhej zmluvy voči prvej zmluve v rozsahu, v akom má za účel umožniť dosiahnutie hospodárskeho cieľa sledovaného prostredníctvom prvej zmluvy.