ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (štvrtá komora)

zo 7. marca 2017 ( *1 )

„Hospodárska súťaž — Koncentrácie — Nariadenie (ES) č. 139/2004 — Medzinárodné služby expresného doručovania malých balíkov v rámci EHP — Nadobudnutie spoločnosti TNT Express spoločnosťou UPS — Rozhodnutie, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za nezlučiteľnú s vnútorným trhom — Pravdepodobné účinky na ceny — Ekonometrická analýza — Právo na obhajobu“

Vo veci T‑194/13,

United Parcel Service, Inc., so sídlom v Atlante, Georgia (Spojené štáty), v zastúpení: pôvodne A. Ryan, B. Graham, solicitors a W. Knibbeler a P. Stamou, avocats, neskôr A. Ryan, W. Knibbeler, P. Stamou a A. Pliego Selie, F. Hoseinian a P. van den Berg, avocats,

žalobkyňa,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne T. Christoforou, N. Khan, A. Biolan, N. von Lingen a H. Leupold, neskôr T. Christoforou, N. Khan, A. Biolan a H. Leupold, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorú v konaní podporuje:

FedEx Corp., so sídlom v Memphise, Tennessee (Spojené štáty), v zastúpení: pôvodne F. Carlin, barrister, G. Bushell, solicitor, a Q. Azau, avocat, neskôr F. Carlin, G. Bushell a N. Niejahr, avocat,

vedľajší účastník konania,

ktorej predmetom je návrh podľa článku 263 ZFEÚ na zrušenie rozhodnutia Komisie C(2013) 431 z 30. januára 2013, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za nezlučiteľnú s vnútorným trhom a fungovaním Dohody o Európskom hospodárskom priestore (vec COMP/M.6570 – UPS/TNT Express),

VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora),

v zložení: predseda komory M. Prek, sudcovia I. Labucka (spravodajkyňa) a V. Kreuschitz,

tajomník: L. Grzegorczyk, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 6. apríla 2016,

vyhlásil tento

Rozsudok

Okolnosti predchádzajúce sporu

Účastníci koncentrácie

1

United Parcel Service, Inc. (ďalej len „UPS“ alebo „žalobkyňa“) a TNT Express NV (ďalej len „TNT“) pôsobia na celosvetovej úrovni v odvetví špecializovaných služieb prepravy a logistiky.

2

V rámci Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) sú UPS a TNT (ďalej spoločne len „účastníci koncentrácie“) prítomní na trhu medzinárodných služieb expresného doručovania malých balíkov.

3

Tieto služby spočívajú v záväzku poskytovateľa doručovať malé balíky v inom štáte v lehote jedného dňa.

4

Sú poskytované prostredníctvom medzinárodných sietí leteckej a pozemnej distribúcie založených na prepojení istého počtu aktív (najmä miestne triediace centrá, pozemné a letecké základne, cestné vozidlá a lietadlá).

5

V rámci EHP pôsobia na trhoch uvedených služieb aj spoločnosti FedEx Corp. (ďalej len „FedEx“ alebo „vedľajší účastník konania“) a DHL.

Správne konanie

6

Dňa 15. júna 2012 oznámila žalobkyňa Európskej komisii svoj zámer nadobudnúť spoločnosť TNT (ďalej len „koncentrácia“) podľa článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. EÚ L 24, 2004, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 40, ďalej len „nariadenie o koncentráciách“) vykonaným prostredníctvom nariadenia Komisie (ES) č. 802/2004 z 21. apríla 2004 (Ú. v. EÚ L 133, 2004, s. 1, Mim vyd. 08/003, s. 88).

7

Koncentráciou chcela UPS získať kontrolu nad celou spoločnosťou TNT v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia o koncentráciách, a to prostredníctvom verejnej ponuky podľa holandského práva.

8

Rozhodnutím z 20. júla 2012 Komisia usúdila, že koncentrácia vyvolala veľké pochybnosti týkajúce sa jej zlučiteľnosti s vnútorným trhom a rozhodla o začatí podrobného preskúmania podľa článku 6 ods. 1 písm. c) nariadenia o koncentráciách.

9

Dňa 26. júla 2012 a následne aj 5. septembra 2012 Komisia podľa článku 10 ods. 3 druhého pododseku nariadenia o koncentráciách predĺžila lehotu na prijatie konečného rozhodnutia o desať pracovných dní.

10

Komisia zaslala 19. októbra 2012 účastníkom koncentrácie oznámenie o výhradách (ďalej len „OV“) podľa článku 18 nariadenia o koncentráciách.

11

Účastníci koncentrácie odpovedali na OV 6. novembra 2012.

12

Dňa 12. novembra 2012 sa uskutočnilo ústne vypočutie, počas ktorého bola žalobkyňa za asistencie jej externých ekonomických poradcov vypočutá.

13

Okrem toho mohli tretie osoby po preukázaní dostatočného záujmu, medzi ktorými boli aj DHL a FedEx, predložiť svoje pripomienky.

14

Počas správneho konania sa FedEx okrem iného zúčastnil viacerých stretnutí s Komisiou a predložil jej viaceré pripomienky a interné dokumenty.

15

Komisia umožnila externým právnym poradcom žalobkyne v priestoroch umožňujúcich ochranu údajov preskúmať 26. a 29. októbra 2012 dôverné výňatky z interných dokumentov, ktoré poskytol FedEx.

16

Dňa 29. novembra 2012 žalobkyňa predstavila prvý súbor nápravných opatrení podľa článku 8 ods. 2 nariadenia o koncentráciách, zameraných na uvedenie koncentrácie do súladu s vnútorným trhom.

17

Dňa 16. decembra 2012 predložila žalobkyňa druhý súbor nápravných opatrení.

18

Dňa 21. decembra 2012 Komisia adresovala žalobkyni list opisujúci skutkový stav.

19

Dňa 3. januára 2013 predložila žalobkyňa tretí súbor nápravných opatrení.

20

Rozhodnutím C(2013) 431 z 30. januára 2013 Komisia vyhlásila oznámenú koncentráciu za nezlučiteľnú s vnútorným trhom a s Dohodou o EHP (vec COMP/M.6570 – UPS/TNT Express) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

Napadnuté rozhodnutie

21

Napadnutým rozhodnutím vyhlásila Komisia koncentráciu za nezlučiteľnú s vnútorným trhom a s Dohodou o Európskom hospodárskom priestore na základe článku 8 ods. 3 nariadenia o koncentráciách z dôvodu, že koncentrácia by viedla k značnému narušeniu efektívnej hospodárskej súťaže (ďalej len „ZNEHS“) v pätnástich členských štátoch EHP, zatiaľ čo v štrnástich ďalších štátoch by k tomu neviedla.

22

V napadnutom rozhodnutí Komisia uviedla úvahy týkajúce sa dotknutých trhov, účinkov koncentrácie na hospodársku súťaž a záväzkov účastníkov koncentrácie.

O trhoch

O ponuke

23

V odôvodneniach 17 až 35 napadnutého rozhodnutia Komisia konštatovala, že koncentrácia by nevyvolala ZNEHS na trhoch nákladnej leteckej dopravy, špedičnej dopravy a zmluvnej logistiky.

24

V napadnutom rozhodnutí Komisia analyzovala odvetvie prepravy malých balíkov (odôvodnenia 36 až 48) a analyzovala úspory z rozsahu v prípade dotknutých služieb na základe hustoty sietí a pokrytých oblastí (odôvodnenia 49 až 56).

25

V odôvodneniach 57 až 60 napadnutého rozhodnutia Komisia zdôraznila, že sporné služby sú vysoko diferencované z hľadiska lehoty doručenia, geografického pokrytia v mieste vybratia a doručenia a kvality, pokiaľ ide o spoľahlivosť, bezpečnosť, prevádzkový čas, rozsah ponúkaných služieb a možnosť sledovania zásielok.

26

Komisia v napadnutom rozhodnutí analyzovala trh služieb prepravy malých balíkov z hľadiska ponuky a odlíšila prevádzkovateľov poskytujúcich integrované služby, ktorých charakteristiky vymedzila takto:

„(62)

Prevádzkovateľov poskytujúcich integrované služby charakterizuje päť hlavných prvkov: po prvé vlastníctvo všetkých druhov dopravných prostriedkov alebo plná prevádzková kontrola nad nimi, a to vrátane leteckej siete s pravidelnými letmi, prostredníctvom ktorých sa prepravuje značný objem zásielok spracúvaných spoločnosťou. Po druhé dostatočné geografické pokrytie na celosvetovej úrovni. Po tretie prevádzkový model založený na hviezdicovom usporiadaní jednotlivých dopravných uzlov (tzv. ‚hub and spoke mode‘). Po štvrté exkluzívna informatická sieť, v rámci ktorej prebieha obeh všetkých relevantných údajov. A napokon po piate požívajú prevádzkovatelia poskytujúci integrované služby dôveryhodnosť, pokiaľ ide o ich schopnosť doručiť zásielky načas (tzv. dôveryhodnosť ‚od začiatku do konca‘). Vo svete existujú štyria prevádzkovatelia poskytujúci integrované služby, pričom všetci z nich pôsobia aj v Európe: UPS, TNT, DHL a FedEx.

(63)

Hlavný odlišujúci prvok prevádzkovateľa poskytujúceho integrované služby je ten, že má prevádzkovú kontrolu nad celou logistikou doručenia malých balíkov z miesta pôvodu do miesta určenia (vrátane leteckej prepravy), takže dokáže zaručiť doručenie v súlade so záväzným harmonogramom. Prevádzkovateľ poskytujúci integrované služby komunikuje s odosielateľom, využíva vlastné zdroje v rámci dopravného reťazca a doručuje zásielku adresátovi. Vlastníctvo alebo aspoň prevádzková kontrola nad všetkými prostriedkami potrebnými na doručenie znamená, že v inak veľmi dlhom reťazci zapojených spoločností existuje menej krokov.“ [neoficiálny preklad]

27

Do tejto kategórie Komisia zaradila spoločnosti UPS (odôvodnenia 64 až 67), TNT (odôvodnenia 68 až 71), DHL (odôvodnenia 73 až 77) a FedEx (odôvodnenia 78 až 81).

28

Komisia rozlíšila, po prvé prevádzkovateľov poskytujúcich integrované služby, po druhé historických prevádzkovateľov, z ktorých Royal Mail, La Poste, PostNL a Austrian Post pôsobia aj na základe medzinárodných sietí (odôvodnenia 82 až 84), po tretie vnútroštátne podniky prepravy malých balíkov, ktoré tiež v menšom rozsahu ako prevádzkovatelia poskytujúci integrované služby a na základe partnerstiev pôsobia na trhoch sporných služieb (odôvodnenia 85 a 86), po štvrté špedičné podniky, ktoré tiež pôsobia na uvedených trhoch, pričom často využívajú na tieto činnosti prevádzkovateľov poskytujúcich integrované služby ako subdodávateľov (odôvodnenia 87), po piate najmenšie poštové podniky pôsobiace na základe privilegovaných vzťahov s miestnymi zákazníkmi (odôvodnenie 88) a po šieste bežných sprostredkovateľov predaja sporných služieb (odôvodnenie 89).

O dopyte

29

Komisia v bodoch 90 až 94 napadnutého rozhodnutia analyzovala trh služieb prepravy malých balíkov z hľadiska dopytu, pričom tu konštatovala značnú fragmentovanosť. Uviedla totiž, že dopyt tvoria jednak príležitostní zákazníci a jednak veľkí medzinárodní zákazníci, ktorí tvoria značnú časť objemu obratu poskytovateľov na dotknutých trhoch. Poukázala aj na to, že dopyt pozostáva z expresných služieb a zo služieb s neskorším doručením, pričom je veľmi rozmanitý z hľadiska dráhy, ktorú je potrebné pri doručovaní prekonať. Napokon spresnila, že dopyt pozostáva z využívania jedného alebo viacerých poskytovateľov podľa jednotlivých sporných služieb, a to v závislosti od veľkosti a preferencií jednotlivých zákazníkov, pričom menší zákazníci vo všeobecnosti uprednostňujú jediného poskytovateľa pre všetky služby (zoskupovanie), zatiaľ čo väčší zákazníci využívajú buď jediného poskytovateľa pre všetky služby (zoskupovanie), alebo rôznych poskytovateľov pre rôzne služby, alebo dokonca aj rôznych poskytovateľov pre rovnaké služby.

30

V odôvodnení 95 napadnutého rozhodnutia Komisia potvrdila, že z jej štúdií trhu vyplýva, že využívanie jediného poskytovateľa pre všetky služby (zoskupovanie) nepredstavuje prevažujúcu tendenciu.

31

Komisia v odôvodnení 96 napadnutého rozhodnutia spresnila, že v OV neuviedla podrobnosti o analýze trhu, keďže výsledky neboli presvedčivé, pokiaľ ide o stanovenie istého všeobecného trendu, s výnimkou skutočnosti, že veľkí zákazníci majú sklon využívať viacerých poskytovateľov.

32

V odôvodnení 97 napadnutého rozhodnutia Komisia odmietla tvrdenie účastníkov koncentrácie, ktorí tvrdili, že využívanie jediného poskytovateľa pre všetky služby vytvára konkurenčný tlak na ceny každej zo služieb.

O stanovovaní cien

33

V odôvodneniach 98 až 151 napadnutého rozhodnutia Komisia analyzovala spôsoby stanovovania cien na trhu prepravy malých balíkov.

34

Vzala do úvahy existenciu individuálnych dohôd pre väčšinu zákazníkov (odôvodnenia 114 a 115), dôležitosť profilu každého zákazníka (odôvodnenia 116 až 123), zohľadnenie konkurenčných tlakov a vôle zákazníkov (odôvodnenia 124 až 131) a skutočnosti, že cenové rozdiely nie je možné vysvetliť len výlučne prostredníctvom rozdielnych nákladov (odôvodnenia 132 až 134).

35

Po tom, čo Komisia opísala stanovisko účastníkov koncentrácie (odôvodnenia 135 až 147), dospela k záveru o existencii diferencovaných cien (odôvodnenia 148 až 151).

O definícii relevantného trhu

36

V napadnutom rozhodnutí Komisia definovala relevantný trh, a to z materiálneho a geografického hľadiska, pokiaľ ide o dotknuté služby, ktoré predstavuje preprava malých balíkov, a nie nákladná doprava (odôvodnenia 152 až 164), a to z jednej krajiny do inej v rámci EHP, a nie vnútroštátna preprava alebo medzinárodná preprava mimo EHP (odôvodnenia 165 až 187), zabezpečovaná expresným spôsobom, a nie s neskorším doručením (odôvodnenia 188 až 226), bez ohľadu na prekonanú vzdialenosť (odôvodnenia 227 až 231) a na kvalitu služieb (odôvodnenia 232 až 237), pričom zmluvy pre tento druh služieb sú uzatvárané na vnútroštátnej úrovni (odôvodnenia 239 až 243).

37

Komisia preto konštatovala, že sporné služby v danom prípade predstavujú medzinárodné služby expresného doručovania malých balíkov v rámci EHP (ďalej len „dotknuté služby“).

O účinkoch koncentrácie na hospodársku súťaž

38

V rámci úvodného zhrnutia svojho celkového posúdenia Komisia v odôvodnení 244 napadnutého rozhodnutia uviedla:

„(244)

Aj keď sú relevantné geografické trhy vnútroštátne, je namieste posúdiť trh expresného doručovania malých balíkov v rámci EHP najprv z celoeurópskeho hľadiska. Expresné doručovania v rámci EHP predstavuje sieťové odvetvie, ako to uznáva aj UPS, čo si od prevádzkovateľov vyžaduje, aby si zaistili svoju prítomnosť vo všetkých štátoch. Požiadavka takejto prítomnosti si zase vyžaduje zabezpečiť investície do infraštruktúry pozdĺž celého hodnotového reťazca (vyberanie, triedenie, dopravné linky, dopravné uzly, letecká sieť, lietadlá a doručovanie). Aj keď tieto investície je možné znížiť zabezpečením istých častí hodnotového reťazca prostredníctvom tretích strán, takéto vonkajšie zabezpečovanie znižuje kontrolu nad sieťou a v konečnom dôsledku aj kvalitu poskytovaných služieb a prevádzkovú efektívnosť. Spoločnosťami, ktoré ponúkajú vysoký štandard služieb v odvetví expresného doručovania v rámci EHP prostredníctvom plynulej siete expresnej prepravy pokrývajúcej všetky štáty EHP, sú prevádzkovatelia poskytujúci integrované služby, ktorí majú najsilnejšiu kontrolu nad svojimi sieťami. Subjekty neposkytujúce integrované služby nie sú samy osebe schopné vyvinúť dostatočný konkurenčný tlak na prevádzkovateľov poskytujúcich integrované služby. FedEx ako najmenší z prevádzkovateľov poskytujúcich integrované služby na európskom trhu nevyvíja dostatočný konkurenčný tlak na účastníkov koncentrácie a DHL. Navyše ani žiaden dostatočne veľký budúci vstup alebo možná expanzia zo strany prítomných hráčov, ako je FedEx, sa nejavia ako pravdepodobné alebo dostatočne včasné na to, aby mohli vyvážiť škodlivé dôsledky, ktoré možno očakávať v dôsledku poklesu hospodárskej súťaže vyvolaného transakciou. Okrem toho pokles hospodárskej súťaže by v relevantnom časovom horizonte pre posúdenie tejto koncentrácie nevyvážila ani kúpna sila, a ani nárast efektívnosti.“ [neoficiálny preklad]

O prevádzkovateľoch neposkytujúcich integrované služby

39

V odôvodneniach 245 až 510 napadnutého rozhodnutia Komisia konštatovala, že podniky, ktoré nemajú vlastnú integrovanú sieť pre doručovanie malých balíkov (ďalej len „prevádzkovatelia neposkytujúci integrované služby“) vyvíjajú slabý konkurenčný tlak.

– O pobočkách spoločností La Poste a Royal Mail

40

Pokiaľ ide o pobočku spoločnosti La Poste, ktorou je DPD, a pobočku spoločnosti Royal Mail, ktorou je GLS, Komisia konštatovala ich obmedzené pokrytie (odôvodnenia 253 až 284), vnímanie zo strany zákazníkov ako alternatívnych ponúk voči ponukám prevádzkovateľov poskytujúcich integrované služby (odôvodnenia 285 až 295), a to osobitne pokiaľ ide o kvalitu služieb (odôvodnenia 396 až 411), najmä vo vzťahu k lehotám doručenia (odôvodnenia 412 až 420), ich neprítomnosť na trhoch doručovania na veľké vzdialenosti (odôvodnenia 296 až 309) a ich cestné siete, ktoré im umožňujú zaručiť expresné doručenie len na krátke vzdialenosti (odôvodnenia 310 až 318).

41

Komisia sa rovnako domnievala, že poskytovanie dotknutých služieb s využitím subdodávateľov pre leteckú prepravu spôsobuje v porovnaní s prevádzkovateľmi poskytujúcimi integrované služby štrukturálne znevýhodnenie (odôvodnenia 319 až 374), a že rozšírenie geografického pokrytia pobočky spoločnosti La Poste, ktorou je DPD, a pobočky spoločnosti Royal Mail, ktorou je GLS, je nepravdepodobné (odôvodnenia 375 až 395).

42

Na základe štúdií trhu Komisia konštatovala, že zákazníci účastníkov koncentrácie využívajú DPD a GLS pre vnútroštátne služby a štandardné služby (odôvodnenia 421 až 423), pričom informácie poskytnuté účastníkmi koncentrácie a týkajúce sa využívania viacerých poskytovateľov služieb potvrdzujú obmedzenú prítomnosť pobočiek spoločností La Poste a Royal Mail na trhoch dotknutých služieb (odôvodnenia 424 až 426).

43

Na podporu svojej analýzy Komisia poukázala na empirické dôkazy o prítomnosti a činnosti pobočiek spoločností La Poste a Royal Mail, ktoré poskytli spoločnosti UPS (odôvodnenia 424 až 434), TNT (odôvodnenia 435 až 439), FedEx a DHL (odôvodnenia 440 až 450), ktorými podoprela svoj záver o tom, že pobočky spoločností La Poste a Royal Mail vyvíjajú slabý konkurenčný tlak (odôvodnenia 451 až 452).

– O ostatných poštových podnikoch

44

V odôvodneniach 453 až 468 napadnutého rozhodnutia Komisia konštatovala, že prevažná väčšina, ak nie všetky poštové podniky v Európe, poskytujú služby expresného doručovania malých balíkov, ale že len rozvoj európskych pobočiek spoločností La Poste a Royal Mail je z európskeho hľadiska taký významný, že im v istom obmedzenom rozsahu umožňuje konkurovať prevádzkovateľom poskytujúcim integrované služby na trhoch dotknutých služieb (odôvodnenie 453), pričom tieto úvahy platia pre spoločnosti Austrian Post (odôvodnenie 455), PostNL (odôvodnenie 456), Posten Norge (odôvodnenie 457) a PostNord (odôvodnenie 458).

45

V odôvodnení 459 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že aj keď takmer všetky verejné poštové podniky sú členmi združenia Express Mail Service (EMS), ktoré združuje poštové úrady v zmysle Ústavy Svetovej poštovej únie (SPÚ), kvalita ich služieb závisí na každom prevádzkovateľovi a v každom prípade je nižšia ako v prípade súkromných prevádzkovateľov.

46

Komisia zdôraznila, že všetci historickí prevádzkovatelia ponúkajú len expresné služby v rámci EHP, ktoré sa týkajú listov, pričom ostatní postupujú tieto služby prevádzkovateľom poskytujúcim integrované služby (odôvodnenia 460 a 461).

47

V odôvodneniach 462 až 466 napadnutého rozhodnutia Komisia konštatovala, že štúdie trhu preukazujú, že spoločnosti postupujúce svoje služby iným podnikom nevyvíjajú konkurenčný tlak na prevádzkovateľov poskytujúcich integrované služby.

– O sieťach spolupráce

48

V odôvodneniach 469 až 477 napadnutého rozhodnutia Komisia prihliadla na isté siete spolupráce fungujúce na veľmi rôznorodej úrovni, akými sú NetExpress (odôvodnenie 470) a EuroExpress (odôvodnenie 471), ktoré zachovávajú autonómiu každého zo svojich členov (odôvodnenie 472), pričom v každom prípade nevyvíjajú konkurenčný tlak na účastníkov koncentrácie na trhoch dotknutých služieb (odôvodnenia 473 až 477).

– O špedičných podnikoch

49

Po tom, čo Komisia opísala stanovisko spoločnosti UPS (odôvodnenia 478 až 484), konštatovala, že aj keď špedičné podniky poskytujú služby doručovania malých balíkov, a to sčasti aj v rámci EHP, nepredstavujú silnú konkurenciu na týchto trhoch, a teda nevyvíjajú konkurenčný tlak na trhoch dotknutých služieb (odôvodnenia 487 až 507).

– Záver o prevádzkovateľoch neposkytujúcich integrované služby

50

V odôvodneniach 508 až 510 napadnutého rozhodnutia Komisia formulovala záver, že pozemní prevádzkovatelia, historickí prevádzkovatelia, siete spolupráce a špedičné podniky vyvíjajú na trhoch dotknutých služieb obmedzený konkurenčný tlak na prevádzkovateľov poskytujúcich integrované služby, a to tak z hľadiska dopytu, ako aj ponuky, a to najmä vzhľadom na to, že ich trhové podiely sú mimoriadne malé v porovnaní s trhovými podielmi prevádzkovateľov poskytujúcich integrované služby.

O prevádzkovateľoch poskytujúcich integrované služby

– FedEx

51

Komisia v odôvodneniach 511 až 625 napadnutého rozhodnutia uviedla, že v rámci prevádzkovateľov poskytujúcich integrované služby je FedEx v Európe slabým konkurentom vzhľadom na jeho obrat na trhoch dotknutých služieb a jeho pokrytie v rámci EHP (odôvodnenia 513 až 526), jeho sieť v rámci EHP (odôvodnenia 528 až 533), jeho znevýhodnenie vzhľadom na náklady v rámci EHP (odôvodnenia 534 až 546), jeho prítomnosť na vnútroštátnych trhoch a trhoch s neskorším doručením (odôvodnenia 547 až 552), to, že sila spoločnosti FedEx sa prejavuje najmä na trhoch mimo EHP (odôvodnenia 553 až 564), ako aj na vnímanie spoločnosti FedEx zo strany zákazníkov (odôvodnenia 565 až 577) a konkurencie (odôvodnenia 578 až 589), pričom FedEx je slabší na trhoch dotknutých služieb (odôvodnenia 590 až 598).

52

V odôvodneniach 599 až 622 napadnutého rozhodnutia Komisia preskúmala expanziu spoločnosti FedEx v rámci EHP.

53

Komisia v odôvodneniach 623 až 625 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, že FedEx vykazuje konkurenčné oneskorenie na trhoch dotknutých služieb, ktoré nie je možné dostatočne v krátkodobom horizonte nahradiť jeho plánmi expanzie, a to pokiaľ ide o pokrytie a hustotu jeho siete v štátoch EHP, čo by mu umožnilo čeliť iným prevádzkovateľom poskytujúcim integrované služby prostredníctvom svojich expresných distribučných sietí v rámci EHP.

– DHL

54

V odôvodneniach 626 až 630 napadnutého rozhodnutia Komisia zdôraznila, že podľa účastníkov koncentrácie je spoločnosť DHL najdôležitejším konkurentom na dotknutých trhoch služieb v Európe, a to z hľadiska podielov na trhu (odôvodnenie 626), geografického pokrytia (odôvodnenie 627), ako aj na základe rozvinutosti a hustoty jej siete v rámci EHP (odôvodnenie 628).

O intenzite hospodárskej súťaže

– Všeobecné úvahy o intenzite hospodárskej súťaže medzi UPS a TNT na „diferencovanom trhu“

55

V odôvodneniach 631 až 635 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla:

„(631)

V tejto časti Komisia uvádza analýzu intenzity súťažných vzťahov, ktorá preukazuje, že TNT a UPS sú v skutočnosti priamymi konkurentmi na trhu expresného doručovania v rámci EHP. Analýza preukazuje, že aj DHL je priamym konkurentom účastníkov koncentrácie, zatiaľ čo, ako to vyplýva z častí 7.3 a 7.2.1, spoločnosť FedEx a spoločnosti DPD a GLS, ktoré sú poprednými neintegrovanými spoločnosťami, sú vzdialenejšími konkurentmi účastníkov koncentrácie.

(632)

Analýza je užitočná na stanovenie, ktoré zo spoločností aktívnych na trhu expresného doručovania v rámci EHP ponúkajú produkty, ktoré sú vzájomne blízko zastupiteľné, pričom objasňuje úroveň konkurenčného tlaku, ktorý tieto spoločnosti v súčasnosti vyvíjajú.

(633)

Takáto analýza je osobitne relevantná na diferencovanom trhu, o aký ide v tomto prípade, kde majú tovary a služby rôzne vlastnosti. Jeden z najdôležitejších rozlišujúcich prvkov na trhu expresného doručovania v rámci EHP je pokrytie miest pôvodu a určenia, ktoré ponúka konkrétny poskytovateľ (teda štáty EHP, z ktorých a do ktorých je možné expresne doručovať malé balíky a rozsah geografického pokrytia v rámci týchto štátov). Existujú aj ďalšie rozlišujúce prvky, ako sú kvalitatívne charakteristiky služby (spoľahlivosť, kvalita systému sledovania zásielok a ponuka špecifických služieb, ako je prémiové ranné alebo dopoludňajšie doručovanie alebo osobitné zaobchádzanie).

(634)

Kombinácia viacerých rozlišujúcich prvkov služby spolu s obchodným správaním sa príslušných poskytovateľov v rámci zadávania ponúk (alebo v rámci podobného postupu zákazníckeho výberu) určuje, do akej miery sú rôzni poskytovatelia zastupiteľní, keď vzájomne súťažia o zákazníkov. Komisia teda neanalyzovala spoločnosti len vzhľadom na kľúčové vlastnosti (akou je napríklad pokrytie ich služieb), ale posúdila aj úroveň ich zastupiteľnosti z pohľadu zákazníkov, a to na základe všetkých dostupných dôkazov, najmä na základe hodnotenia zákazníkov z prieskumov trhu, analýzy zadávania ponúk a analýzy výstupných pohovorov spoločnosti TNT.

(635)

Cieľom analýzy nie je len stanoviť úroveň hospodárskej súťaže medzi dvoma podnikmi, ktorých sa týka koncentrácia, ale aj určiť iné podniky, ktoré v súčasnosti predstavujú priamu náhradu namiesto účastníkov koncentrácie na tomto segmentovanom trhu. To je v tomto prípade osobitne relevantné, keďže všetky dostupné dôkazy naznačujú, že na dotknutom segmentovanom trhu v súčasnosti vzájomne súťaží veľmi obmedzený počet poskytovateľov, v porovnaní s inými spoločnosťami prítomnými na trhu.“ [neoficiálny preklad]

– Vnímanie zákazníkov podľa štúdií trhu

56

Komisia v odôvodneniach 636 až 652 napadnutého rozhodnutia zohľadnila odpovede zákazníkov na jej dotazníky týkajúce sa intenzity hospodárskej súťaže na trhoch dotknutých služieb, ktoré podľa nej zjavne preukázali intenzívnu hospodársku súťaž medzi účastníkmi koncentrácie a DHL.

– Porovnanie obsluhovaných destinácií a pokrytia doručovaním pre rôzne expresné služby

57

V odôvodnení 653 napadnutého rozhodnutia Komisia zdôraznila, že jedným z najdôležitejších rozlišujúcich prvkov medzi spoločnosťami poskytujúcimi dotknuté služby je pokrytie krajín vyberania a doručovania, keďže to je rozhodujúce pre možnosť zákazníka odoslať malý balík prostredníctvom danej expresnej služby (skoro ráno, do obeda alebo v akúkoľvek hodinu daného dňa) z istého miesta na iné stanovené miesto určenia.

58

V odôvodneniach 654 až 658 Komisia porovnala na jednej strane prevádzkovateľov poskytujúcich integrované služby medzi sebou, a na druhej strane dcérske spoločnosti spoločností La Poste a Royal Mail, aby v odôvodnení 659 dospela k záveru, že pre zákazníkov požadujúcich široké geografické pokrytie v rámci EHP pre dotknuté služby sú účastníci koncentrácie pravdepodobne najbližší z hľadiska zameniteľnosti služieb.

– O prevádzkových hodinách doručovania a prémiových službách

59

V odôvodneniach 660 a 661 napadnutého rozhodnutia Komisia zdôraznila, že ďalší prvok, ktorý odlišuje spoločnosti poskytujúce dotknuté služby, sa týka času doručenia, pričom trh sa rozdeľuje na tri zložky, konkrétne na zložku „pred 10. hodinou dopoludnia“, zložku „pred 12. hodinou“ a zložku „v priebehu daného dňa“, pričom najmä pri niektorých druhoch služieb môžu byť služby dopoludňajšieho doručovania vnímané ako prémiové služby.

60

Na základe svojej analýzy Komisia konštatovala, že účastníci koncentrácie sú silnými konkurentmi spoločnosti DHL, vystavenými len relatívne slabej ponuke prevádzkovateľov neposkytujúcich integrované služby, pokiaľ ide o prémiové služby (odôvodnenia 662 až 665).

– O kvalite služieb

61

V odôvodnení 666 napadnutého rozhodnutia Komisia potvrdila, že „v prípade účastníkov koncentrácie, ktorí sú hlavnými prevádzkovateľmi poskytujúcimi integrované služby, sú si kvalitatívne vlastnosti ich služieb, ako sú služby sledovania zásielok (tzv. track‑and‑trace) alebo rôzne doplnkové služby, navzájom podobné, a to na rozdiel od prevádzkovateľov neposkytujúcich integrované služby (ako sú DPD a GLS), ktorí vo vzťahu k službám účastníkov koncentrácie sú vzdialenými náhradnými poskytovateľmi, a to vo vzťahu k rôznym kvalitatívnym kritériám, ako bolo vysvetlené v časti o prevádzkovateľoch neposkytujúcich integrované služby (osobitne v časti 7.2.1.7 vysvetľujúcej, prečo sú medzinárodné služby expresného doručovania v rámci EHP spoločností La Poste a Royal Mail vnímané ako vzdialená náhrada služieb účastníkov koncentrácie vzhľadom na viaceré kvalitatívne kritériá).“

– O praxi v oblasti zadávania ponúk

62

V odôvodneniach 667 až 684 napadnutého rozhodnutia Komisia na základe údajov poskytnutých spoločnosťami UPS (odôvodnenia 668 až 674), TNT (odôvodnenia 675 až 681) a DHL (odôvodnenia 682 až 684) konštatovala, že pokiaľ ide o prax v oblasti zadávania ponúk, účastníci koncentrácie sú si blízkymi konkurentmi, rovnako ako aj DHL, a to na rozdiel od spoločnosti FedEx a prevádzkovateľov neposkytujúcich integrované služby.

– O pevnosti väzieb zákazníkov spoločnosti TNT

63

Komisia analyzovala v odôvodneniach 685 až 701 napadnutého rozhodnutia obsah stretnutí zorganizovaných spoločnosťou TNT so svojimi zákazníkmi z dôvodu ich zmeny poskytovateľov služieb.

– Záver o intenzite hospodárskej súťaže

64

V odôvodneniach 702 až 711 napadnutého rozhodnutia Komisia odpovedala na pripomienky účastníkov koncentrácie vo vyjadreniach k OV, pričom konštatovala, že spoločnosti UPS a TNT sú priamymi konkurentmi spoločnosti DHL na trhoch dotknutých služieb.

O vplyve konkurenčného tlaku na „mimoriadne diferencované“ trhy

65

V odôvodneniach 712 až 714 napadnutého rozhodnutia Komisia konštatovala, že koncentrácia by na niektorých trhoch znížila počet poskytovateľov dotknutých služieb, a to tak prevádzkovateľov poskytujúcich integrované služby, ako aj prevádzkovateľov neposkytujúcich integrované služby, zo štyroch na troch.

66

V odôvodneniach 715 až 720 napadnutého rozhodnutia Komisia konštatovala, že vzhľadom na pozíciu spoločnosti FedEx by koncentrácia na niektorých trhoch znížila počet prevádzkovateľov poskytujúcich integrované služby, ktorí poskytujú dotknuté služby, z troch na dvoch.

67

V odôvodneniach 721 až 726 napadnutého rozhodnutia Komisia vyjadrila pravdepodobný účinok koncentrácie na ceny a odôvodneniach 727 až 740 opísala analýzu UPS týkajúcu sa účinkov koncentrácie na ceny.

O prekážkach vstupu a expanzie na trhoch dotknutých služieb

68

V odôvodnení 741 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla:

„(741)

Vstup alebo expanziu na trhu expresného doručovania v rámci EHP je potrebné posúdiť z dvoch rôznych hľadísk: z hľadiska ponuky produktov a z hľadiska geografického rozsahu. Bez ohľadu na dané hľadisko sú prekážky vstupu alebo expanzie podobné a možno ich zhrnúť nasledovne: nový účastník vstupujúci na trh expresného doručovania v rámci EHP by musel vybudovať i) informatickú infraštruktúru, ii) infraštruktúru triedenia v celom EHP a iii) leteckú sieť. Ako vyplýva z toho, že za posledných dvadsať rokov sa neuskutočnil žiaden výrazný vstup na trh a zároveň z výsledku prieskumu trhu, tieto prekážky sú veľmi vysoké a nie je možné prekonať ich ani prostredníctvom využitia tretích strán.“ [neoficiálny preklad]

69

Na podporu svojho posúdenia Komisia poukázala, po prvé na skutočnosť, že za posledných 20 rokov nevstúpil na trh žiaden väčší nový účastník (odôvodnenia 742 až 746), po druhé na posúdenie trhu ratione materiaeratione loci (odôvodnenia 747 až 750), po tretie na nevyhnutnosť toho, aby nový účastník vstupujúci na trh dotknutých služieb vybudoval infraštruktúru v rámci celého EHP (odôvodnenia 751 až 752), po štvrté, že takýto účastník by musel vlastniť technologickú sieť (odôvodnenia 753 až 759), po piate, že by musel vlastniť aj triediacu infraštruktúru v rámci celého EHP (odôvodnenia 760 až 765), a po šieste, že by musel mať k dispozícii aj vlastnú leteckú prepravu (odôvodnenia 766 až 780).

70

Ako záver z uvedeného Komisia v odôvodneniach 781 a 782 uviedla toto:

„(781)

Prekážky vstupu alebo expanzie sú kumulatívne, keďže každý nový účastník vstupujúci na trh expresného doručovania v rámci EHP by ich musel prekonať súčasne, aby mohol ponúknuť konkurencieschopné služby doručovania v porovnaní so službami, ktoré ponúkajú najsilnejší účastníci. Účinná účasť v hospodárskej súťaži si vyžaduje vytvorenie expresnej doručovacej siete v rámci EHP, a to tak pokiaľ ide o ponuku produktov, ako aj geografický rozsah. Preto by nový účastník vstupujúci na trh musel vybudovať zložitú infraštruktúru v rámci celého EHP, vrátane triediacich centier, zabezpečiť rozsiahlu a hustú sieť vyberania a doručovania [tzv. pick‑up and delivery (PUD)], vytvoriť leteckú sieť, pozemnú sieť a dopravné linky, ako aj zložitú informatickú sieť. Všetky tieto zložky so sebou nesú značné náklady, riziká a časové požiadavky.

(782)

Navyše pre zaistenie nákladovej efektívnosti, a teda na vytvorenie účinnej hospodárskej súťaže, by takýto vstup alebo expanzia museli byť realizované v dostatočnom rozsahu a zabezpečiť vytvorenie dostatočne hustej siete. Keďže činnosť doručovania malých balíkov predstavuje sieťové odvetvie, úspory z rozsahu a hustoty sú kľúčové (ako bolo vysvetlené v časti 6.1.3), pričom ich dosiahnutie môže vyžadovať veľmi dlhý čas. Dovtedy, kým sa nedosiahnu dostatočné úspory z rozsahu, by prevádzkovatelia museli znášať značné náklady a riziká a nemuseli by byť schopní dosiahnuť ziskovosť činnosti počas pomerne dlhého obdobia predchádzajúceho návratnosti ich investície. Táto zložitosť zvyšuje náročnosť vstupu a expanzie na tomto trhu.“ [neoficiálny preklad]

O pravdepodobnosti, včasnosti a dostatočnosti vstupov alebo expanzií na trhu na vyváženie možných protisúťažných účinkov koncentrácie

71

V napadnutom rozhodnutí Komisia dospela k záveru, že ani plány spoločnosti FedEx na expanziu (odôvodnenie 783), a ani plány iných prevádzkovateľov (odôvodnenia 784 až 787) neumožňujú vyvážiť prípadnú protisúťažnú stratégiu zavedenú účastníkmi koncentrácie (odôvodnenie 788).

O existencii vyvažujúcej kúpnej sily

72

Pokiaľ ide o otázku vyvažujúcej kúpnej sily, Komisia na úvod pripomenula toto:

„(789)

Vyvažujúca kúpna sila je v usmerneniach na posudzovanie horizontálnych fúzií definovaná ako ‚vyjednávacia sila, ktorou odberateľ disponuje pri obchodných rokovaniach s predajcom a ktorá je dôsledkom veľkosti odberateľa, jeho obchodnej hodnoty pre daného predajcu a možnosti zmeniť poskytovateľa‘. Týka sa schopnosti veľkých zákazníkov vymôcť si na koncentrovaných trhoch smerom nadol cenové úľavy zo strany poskytovateľov.

(790)

Usmernenia uvádzajú nevyčerpávajúci zoznam zdrojov vyvažujúcej kúpnej sily, medzi ktoré patrí schopnosť veľkého zákazníka prejsť k iným poskytovateľom, podporiť rast alebo vstup na trh nových konkurentov alebo odmietnuť nakupovať niektoré produkty od účastníkov koncentrácie, ak by tí zvýšili ceny produktov, vo vzťahu ku ktorým koncentrácia spôsobuje zníženie intenzity hospodárskej súťaže.“ [neoficiálny preklad]

73

V odôvodneniach 791 až 799 napadnutého rozhodnutia Komisia opísala stanovisko spoločnosti UPS (odôvodnenie 791) a následne konštatovala, že „zákazníci nemajú schopnosť vyvinúť dostatočnú vyvažujúcu kúpnu silu na odporovanie zvýšenia cien na trhu expresného doručovania v rámci EHP po koncentrácii“ [neoficiálny preklad].

O trhovej pozícii TNT v prípade neuskutočnenia koncentrácie

74

Komisia v odôvodneniach 800 až 806 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že je potrebné zohľadniť aktuálne pokrytie a konkurenčnú kapacitu spoločnosti TNT, pričom zamietla tvrdenie spoločnosti UPS založené na možnom zhoršení postavenia spoločnosti TNT, pokiaľ ide o služby expresného doručenia na veľké vzdialenosti.

O náraste efektívnosti vďaka koncentrácii

75

Pokiaľ ide o nárast efektívnosti vďaka koncentrácii, Komisia najprv v odôvodneniach 807 až 816 napadnutého rozhodnutia pripomenula kritériá stanovené v usmerneniach na posudzovanie horizontálnych fúzií podľa nariadenia Rady o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. EÚ C 31, 2004, s. 5; Mim. vyd. 08/003, s. 10).

76

V odôvodneniach 817 až 848 napadnutého rozhodnutia Komisia analyzovala nárast efektívnosti, na ktorý sa odvolávali účastníci koncentrácie, a to v zmysle zníženia nákladov prostredníctvom prevádzkových synergií (odôvodnenia 822 až 831), synergií leteckej siete (odôvodnenia 832 až 837) a synergií riadenia a administratívnych nákladov (odôvodnenie 838), ako aj tvrdenia účastníkov koncentrácie, pokiaľ ide o overiteľnosť ich údajov (odôvodnenia 839 až 841) a rozdelenie predpokladaných úspor podľa jednotlivých služieb a geografických oblastí (odôvodnenia 842 až 848).

77

V odôvodneniach 849 až 921 napadnutého rozhodnutia Komisia posúdila nárast efektívnosti uvádzaný účastníkmi koncentrácie a jeho overiteľnosť (odôvodnenia 850 až 892), výhody plynúce pre spotrebiteľov (odôvodnenia 893 až 906), špecifickosť koncentrácie (odôvodnenia 907 až 910) a výpočty synergií (odôvodnenia 911 až 921).

Analýza pre jednotlivé krajiny

78

Komisia v odôvodnenia 923 až 939 napadnutého rozhodnutia zhrnula svoje úvahy týkajúce sa trhov dotknutých služieb.

79

V odôvodneniach 940 až 951 napadnutého rozhodnutia Komisia konštatovala, že nie je možné spoľahnúť sa na trhové podiely, ako ich uviedla spoločnosť UPS.

80

Následne napadnuté rozhodnutie opísalo stanovisko spoločnosti UPS a posúdenie Komisie týkajúce sa účinkov koncentrácie na trhoch dotknutých služieb, v rámci ktorého boli zohľadnené jednak pravdepodobné účinky koncentrácie na ceny, a jednak nárast efektívnosti vďaka koncentrácii pre niektoré štáty EHP, a to podľa jednotlivých krajín, konkrétne pokiaľ ide o Bulharsko (odôvodnenia 952 až 1018), Českú republiku (odôvodnenia 1019 až 1070), Dánsko (odôvodnenia 1071 až 1148), Estónsko (odôvodnenia 1149 až 1193), Fínsko (odôvodnenia 1194 až 1240), Maďarsko (odôvodnenia 1241 až 1317), Lotyšsko (odôvodnenia 1318 až 1365), Litvu (odôvodnenia 1366 až 1415), Maltu (odôvodnenia 1416 až 1435), Holandsko (odôvodnenia 1436 až 1563), Poľsko (odôvodnenia 1564 až 1633), Rumunsko (odôvodnenia 1634 až 1679), Slovensko (odôvodnenia 1680 až 1743), Slovinsko (odôvodnenia 1744 až 1798) a Švédsko (odôvodnenia 1799 až 1849).

Všeobecný záver Komisie v napadnutom rozhodnutí o účinkoch koncentrácie

81

V odôvodnení 1850 napadnutého rozhodnutia Komisia dospela k záveru, že koncentrácia by predstavovala ZNEHS na trhoch dotknutých služieb v Bulharsku, Českej republike, Dánsku, Estónsku, Lotyšsku, Litve, Maďarsku, na Malte, v Holandsku, Poľsku, Rumunsku, Slovinsku, na Slovensku, vo Fínsku a v Švédsku, teda v pätnástich členských štátoch EHP.

O záväzkoch účastníkov koncentrácie

82

V odôvodneniach 1851 až 1942 napadnutého rozhodnutia Komisia opísala záväzky navrhnuté účastníkmi koncentrácie a v odôvodneniach 1943 až 2106 uviedla svoj negatívny postoj k týmto záväzkom.

Konanie a návrhy účastníkov konania

83

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 5. apríla 2013 žalobkyňa podala žalobu o neplatnosť napadnutého rozhodnutia.

84

Sprievodným listom k žalobe žalobkyňa upozornila Všeobecný súd na skutočnosť, že žaloba a jej prílohy sú dôverné a obsahujú obchodné tajomstvo, ktoré sa jej týka.

85

Preto žalobkyňa požiadala podľa článku 6 ods. 3 Pokynov pre tajomníka Všeobecného súdu, aby tieto informácie neboli uvedené v dokumentoch týkajúcich sa veci, ku ktorým by mohla mať prístup verejnosť.

86

Navyše, pre prípad vstupu tretej osoby ako vedľajšieho účastníka konania, žalobkyňa oznámila svoj úmysel požiadať Všeobecný súd o to, aby bolo toto obchodné tajomstvo podľa článku 116 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu z 2. mája 1991 vymazané z akýchkoľvek dokumentov, ktoré budú doručené vedľajšiemu účastníkovi konania.

87

Samostatným návrhom podaným v ten istý deň do kancelárie Všeobecného súdu žalobkyňa podala žiadosť o prejednanie veci v skrátenom súdnom konaní podľa článku 76a ods. 1 Rokovacieho poriadku z 2. mája 1991.

88

Listom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 12. apríla 2013 Komisia potvrdila doručenie žaloby žalobkyne, ako aj jej žiadosti o prejednanie veci v skrátenom súdnom konaní, pričom požiadala Všeobecný súd o predĺženie stanovenej lehoty na podanie jej vyjadrenia k žalobe.

89

Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 17. apríla 2013 Komisia predložila svoje pripomienky k žiadosti žalobkyne o prejednanie veci v skrátenom súdnom konaní.

90

Rozhodnutím zo 7. mája 2013 bola žiadosť žalobkyne o rozhodnutie v skrátenom súdnom konaní zamietnutá.

91

Rozhodnutím zo 7. mája 2013 bolo rozhodnuté, že už nie je potrebné rozhodnúť o žiadosti Komisie o predĺženie stanovenej lehoty na podanie jej vyjadrenia k žalobe.

92

Listom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 15. mája 2013 Komisia požiadala Všeobecný súd o predĺženie stanovenej lehoty na podanie jej vyjadrenia k žalobe.

93

Všeobecný súd uvedenej žiadosti vyhovel 27. mája 2013.

94

Listom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 25. júna 2013 Komisia opätovne požiadala Všeobecný súd o predĺženie stanovenej lehoty na podanie jej vyjadrenia k žalobe.

95

Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 17. júna 2013 podal FedEx návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Komisie (ďalej len „návrh na vstup vedľajšieho účastníka“).

96

Kancelária Všeobecného súdu požiadala listami z 25. júna 2013 žalobkyňu a Komisiu, aby svoje pripomienky k návrhu na vstup vedľajšieho účastníka predložili najneskôr do 18. júla 2013.

97

Dňa 2. júla 2013 bolo vyhovené žiadosti Komisie o predĺženie stanovenej lehoty na podanie jej vyjadrenia k žalobe.

98

Listom adresovaným kancelárii Všeobecného súdu 5. júla 2013 žalobkyňa požiadala, aby bola lehota stanovená v súvislosti s jej žiadosťou o dôverné zaobchádzanie na predloženie nedôvernej verzie žaloby vo vzťahu k spoločnosti FedEx predĺžená do 1. augusta 2013, a to vzhľadom na objem spisu a množstvo citlivých údajov, ako aj na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie ešte nie je prístupné verejnosti z dôvodu prebiehajúceho spracovania množstva žiadostí o dôverné zaobchádzania zo strany Komisie.

99

Komisia predložila svoje vyjadrenie k žalobe 9. júla 2013 a svoje pripomienky k návrhu na vstup vedľajšieho účastníka 10. júla 2013.

100

Listom kancelárie Všeobecného súdu z 11. júla 2013 bolo vyhovené žiadosti žalobkyne o predĺženie stanovenej lehoty na predloženie nedôvernej verzie žaloby vo vzťahu k spoločnosti FedEx.

101

Žalobkyňa predložila svoje pripomienky k návrhu na vstup vedľajšieho účastníka 17. júla 2013.

102

Podaniami doručenými do kancelárie Všeobecného súdu 31. júla 2013 žalobkyňa požiadala, aby boli z procesných písomností, ktoré budú doručené spoločnosti FedEx, vrátane žaloby a jej príloh, odstránené niektoré dôverné dokumenty. Žalobkyňa predložila zoznam a nedôverné verzie uvedených dokumentov.

103

Žalobkyňa vo svojom liste najprv oznámila, že v priebehu konania rozšíri svoju žiadosť o dôverné zaobchádzanie voči spoločnosti FedEx na ďalšie dokumenty doručené Všeobecnému súdu, ako je vyjadrenie Komisie k žalobe a replika.

104

Žalobkyňa ďalej vysvetlila, že dokumenty, pri ktorých žiada o dôverné zaobchádzanie, sa týkajú analýzy účinkov koncentrácie, pokiaľ ide o ceny a nárast efektívnosti, informácií o jej prevádzkovej a obchodnej stratégii, ako aj údajov o záväzkoch, ktoré navrhla Komisii počas správneho konania.

105

Napokon žalobkyňa upozornila Všeobecný súd na skutočnosť, že niektoré dokumenty v spise obsahujú dôverné informácie a obchodné tajomstvá týkajúce sa tretích osôb, najmä spoločnosti TNT, v mene ktorých sa necítila byť oprávnená požiadať o dôverné zaobchádzanie, pričom zároveň Všeobecnému súdu uviedla príslušné údaje týkajúce sa spoločnosti TNT.

106

Listom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 9. augusta 2013 Komisia predložila svoje pripomienky k žiadosti o dôverné zaobchádzanie, pričom zdôraznila, že niektoré dokumenty zo spisu, avšak nie vyjadrenie k žalobe, obsahujú dôverné časti týkajúce sa spoločnosti TNT, a že v zásade, ak sa žalobkyňa, ktorá tieto údaje uviedla počas správneho konania, necítila byť spôsobilá rozšíriť v tejto súvislosti žiadosť o dôverné zaobchádzanie, mala by sama v tomto zmysle prehodnotiť obsah žaloby.

107

Rozhodnutím tajomníka z 20. augusta 2013 bola žalobkyňa vyzvaná, aby do 5. septembra 2013 upravila nedôverné verzie a vypustila z nich všetky údaje týkajúce sa spoločnosti TNT.

108

Dňa 2. septembra 2013 podala žalobkyňa repliku.

109

Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu v rovnaký deň žalobkyňa v súlade s článkom 64 ods. 3 písm. e), článkom 64 ods. 4 a článkom 65 Rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 požiadala Všeobecný súd, aby v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania alebo dôkazných prostriedkov uložil Komisii povinnosť predložiť dokumenty, ktoré v priebehu správneho konania predložila spoločnosť FedEx.

110

Žalobkyňa spresnila, že jej žiadosť o nariadenie opatrení na zabezpečenie priebehu konania alebo dôkazných prostriedkov sa v podstate týka žalobného dôvodu týkajúceho sa porušení práva na obhajobu.

111

Dňa 5. septembra 2013 žalobkyňa predložila Všeobecnému súdu nedôvernú verziu žaloby a jej príloh voči spoločnosti FedEx a zohľadňujúcu spoločnosť TNT, ktorej prílohu A.1 tvorí napadnuté rozhodnutie.

112

Dňa 5. septembra 2013 žalobkyňa potvrdila, že jej žiadosť z 31. júla 2013 sa týka rôznych skupín údajov, avšak bez toho, že by spresnila dôvody údajne dôvernej povahy týchto údajov.

113

Rozhodnutím Všeobecného súdu z 30. septembra 2013 bola vec opätovne pridelená štvrtej komore.

114

Uznesením predsedu štvrtej komory Všeobecného súdu z 21. októbra 2013 sa povolil vstup spoločnosti FedEx do konania ako vedľajšiemu účastníkovi konania na podporu návrhov Komisie.

115

Spoločnosti FedEx boli doručené všetky procesné dokumenty, ktoré boli doručené účastníkom konania, medzi ktorými sa nachádzala aj nedôverná verzia žaloby a jej príloh, ako boli žalobkyňou upravené 5. septembra 2013.

116

Listom z 8. novembra 2013 Komisia oznámila svoje pripomienky k žiadosti žalobkyne o nariadenie opatrení na zabezpečenie priebehu konania z 2. septembra 2013, pričom dospela k záveru o tom, že túto žiadosť je potrebné zamietnuť vzhľadom na jej oneskorené podanie a na jej neužitočnosť pre riadny priebeh konania.

117

Listom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 6. decembra 2013 predložil vedľajší účastník konania podrobné výhrady týkajúce sa žiadosti žalobkyne o dôverné zaobchádzanie, ktorú mu doručila kancelária Všeobecného súdu.

118

Kancelária Všeobecného súdu informovala vedľajšieho účastníka konania 12. decembra 2013, že v nadväznosti na jeho výhrady k žiadosti o dôverné zaobchádzanie bola lehota na podanie vyjadrenia vedľajšieho účastníka konania odložená sine die, pričom táto lehota bude opätovne stanovená po vydaní uznesenia o dôvernom zaobchádzaní.

119

Dňa 30. januára 2014 Komisia podala dupliku.

120

V rovnaký deň žalobkyňa uzavrela svoju žiadosť týkajúcu sa dôverného zaobchádzania vo vzťahu k duplike.

121

Dňa 20. marca 2014 bola žalobkyňa vyzvaná, aby v rozsahu, v akom sa jej žiadosť o dôverné zaobchádzanie týka prílohy A.1 žaloby, teda nedôvernej verzie napadnutého rozhodnutia, uviedla pre každý vymazaný údaj dôvody, o ktoré sa opiera jej žiadosť o dôverné zaobchádzanie.

122

Žalobkyňa bola ďalej vyzvaná, aby vo svojej odpovedi neuviedla žiadne údaje týkajúce sa jej samotnej alebo spoločnosti TNT, na ktoré sa podľa jej názoru vzťahuje dôvernosť vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi konania.

123

Žalobkyňa bola požiadaná, aby v každom prípade vymazala z dôvernej verzie napadnutého rozhodnutia len tie časti, ktoré sú zásadne nevyhnutné z dôvodu ochrany dôvernosti voči vedľajšiemu účastníkovi konania.

124

Kancelária listami z 3. apríla 2014 vyzvala vedľajšieho účastníka konania, aby predložil pripomienky k žiadosti o dôverné zaobchádzanie, ktorá sa ho týka v tom rozsahu, v akom ju účinne predložila žalobkyňa.

125

Faxom zaslaným kancelárii Všeobecného súdu 25. apríla 2014 vedľajší účastník konania vyhlásil, že nemá námietky k žiadosti o dôverné zaobchádzanie v rozsahu, v akom ju účinne predložila žalobkyňa.

126

Kancelária listom z 8. mája 2014 informovala účastníkov konania, že koniec lehoty na predloženie vyjadrenia vedľajšieho účastníka konania bol stanovený na 20. júna 2014.

127

Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 26. júna 2014 podal vedľajší účastník konania svoje vyjadrenie.

128

Žalobkyňa podala svoje pripomienky k uvedenému vyjadreniu 6. októbra 2014, pričom spochybnila jeho prípustnosť.

129

Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 1. júla 2015 požiadala žalobkyňa, aby bola táto žaloba prejednaná prednostne.

130

Dňa 16. júla 2015 Všeobecný súd podľa článku 89 ods. 2 písm. c) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu požiadal účastníkov konania, aby písomne odpovedali na otázky.

131

Účastníci konania vyhoveli tejto výzve v stanovenej lehote.

132

Rozhodnutím zo 4. augusta 2015 sa v zmysle článku 67 ods. 2 rokovacieho poriadku vyhovelo žiadosti o prednostné prejednanie veci.

133

Listom zo 4. augusta 2015 Všeobecný súd v zmysle článku 89 ods. 2 písm. a) rokovacieho poriadku vyhovel žiadosti o nariadenie opatrení na zabezpečenie priebehu konania, ktorú podala žalobkyňa a požiadal Komisiu, aby predložila niektoré dokumenty, ktoré v priebehu správneho konania poskytla spoločnosť FedEx.

134

Dňa 12. augusta 2015 Komisia odmietla predložiť požadované dokumenty z dôvodu zaručenia ich dôvernosti.

135

Uznesením z 25. septembra 2015 štvrtá komora Všeobecného súdu podľa článku 91 písm. b), článku 92 ods. 3 a článku 103 rokovacieho poriadku Komisii uložila, aby predložila požadované dokumenty.

136

Dňa 2. októbra 2015 Komisia požadované dokumenty predložila.

137

Uznesením z 27. októbra 2015 štvrtá komora Všeobecného súdu podľa článku 91 písm. b), článku 92 ods. 3 a článku 103 rokovacieho poriadku Komisii uložila, aby predložila dodatočné dokumenty.

138

Uznesením z 11. decembra 2015 štvrtá komora Všeobecného súdu podľa článku 91 písm. b), článku 92 ods. 3 a článku 103 rokovacieho poriadku umožnila zástupcom žalobkyne, aby sa v kancelárii Všeobecného súdu oboznámili s dôverným dokumentom pod podmienkou podpisu písomného záväzku zachovania dôvernosti.

139

Dňa 17. decembra 2015 predložili zástupcovia žalobkyne kancelárii Všeobecného súdu podpísané písomné záväzky zachovania dôvernosti.

140

Od 15. januára 2016 do 12. februára 2016 sa mohli zástupcovia žalobkyne v kancelárii Všeobecného súdu oboznámiť s dôverným dokumentom.

141

Dňa 12. februára 2016 Všeobecný súd podľa článku 89 ods. 2 písm. a) rokovacieho poriadku vyzval účastníkov konania, aby v lehote dvoch týždňov písomne oznámili svoje prípadné pripomienky k dôvernému dokumentu.

142

Žalobkyňa a Komisia predložili 26., resp. 29. februára 2016 svoje pripomienky k obsahu dôverného dokumentu, s ktorým sa oboznámili v priestoroch umožňujúcich ochranu údajov.

143

Všeobecný súd na základe návrhu sudkyne spravodajkyne rozhodol o otvorení ústnej časti konania.

144

Všeobecný súd listom z 18. marca 2016 vyzval podľa článku 109 rokovacieho poriadku účastníkov konania na predloženie ich pripomienok k prípadnej potrebe uskutočniť pojednávanie s čiastočným vylúčením verejnosti.

145

Komisia odpovedala 29. marca 2016 na výzvu Všeobecného súdu, pričom konštatovala, že uskutočnenie pojednávania s vylúčením verejnosti nie je potrebné, ak nebude preberaný obsah dokumentu, s ktorým sa zástupcovia žalobkyne oboznamovali od 15. januára 2016 v priestoroch umožňujúcich ochranu údajov.

146

Žalobkyňa odpovedala 31. marca 2016 na výzvu Všeobecného súdu, pričom vyhlásila, že nemá žiadnu námietku k verejnosti diskusie ani k uskutočneniu pojednávania s vylúčením verejnosti, avšak pod podmienkou, že nebude preberaný obsah dôverného dokumentu, s ktorým sa jej zástupcovia oboznamovali od 15. januára 2016 v priestoroch umožňujúcich ochranu údajov.

147

V rovnaký deň vedľajší účastník konania oznámil, že pokladá za potrebné uskutočniť konanie s úplným, a nie čiastočným vylúčením verejnosti, ako to navrhol Všeobecný súd, a to z dôvodu značných rozdielov medzi nedôvernou verziou napadnutého rozhodnutia, tak ako bola vložená do spisu, a jeho dôvernou verziou, pričom tieto rozdiely boli vymenované v prílohe pripomienok vedľajšieho účastníka konania.

148

Dňa 5. apríla 2016 Všeobecný súd po vypočutí účastníkov konania rozhodol o tom, že prednesy účastníkov konania budú vypočuté s úplným vylúčením verejnosti.

149

Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im položil Všeobecný súd, boli vypočuté na pojednávaní 6. apríla 2016.

150

Opatrením na zabezpečenie priebehu konania z 11. apríla 2016 Všeobecný súd podľa článku 89 ods. 3 písm. a) a d) rokovacieho poriadku požiadal Komisiu, aby predložila isté dokumenty, z ktorých vychádzala počas pojednávania zo 6. apríla 2016, ako aj aby písomne odpovedala na jednu otázku.

151

Dňa 26. apríla 2016 Komisia predložila požadované dokumenty a v stanovenej lehote odpovedala na otázku Všeobecného súdu.

152

Dňa 8. júna 2016 žalobkyňa predložila svoje pripomienky k dokumentom a odpovedi zaslanej Komisiou 26. apríla 2016.

153

Rozhodnutím zo 4. októbra 2016 Všeobecný súd rozhodol o ukončení ústnej časti konania.

154

Žalobkyňa v žalobe navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil napadnuté rozhodnutie,

zaviazal Komisiu na náhradu trov konania,

155

Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

zamietol žalobu v celom rozsahu,

zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania, vrátane trov konania vedľajšieho účastníka konania.

156

Vedľajší účastník konania navrhuje, aby Všeobecný súd:

zamietol žalobu v celom rozsahu,

zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania,

Právny stav

157

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza v zásade tri žalobné dôvody. Prvý žalobný dôvod je založený na nesprávnych právnych posúdeniach a zjavne nesprávnych posúdeniach, druhý na porušeniach práva na obhajobu a tretí na porušeniach povinnosti odôvodnenia.

158

Druhý žalobný dôvod, ktorý je potrebné preskúmať ako prvý v poradí, sa v zásade skladá zo štyroch častí založených na porušení práva na obhajobu, ktoré sa týkajú pravdepodobných účinkov koncentrácie na ceny, nárastu efektívnosti vďaka koncentrácii, budúcej konkurenčnej pozície spoločnosti FedEx a počtu štátov so ZNEHS.

159

V rámci prvej časti druhého žalobného dôvodu žalobkyňa pripomína, že počas správneho konania si s Komisiou vymenili jednak svoje analýzy koncentrácie týkajúce sa cien, a jednak odhady nárastu efektívnosti, a to na základe výpočtov očakávaného čistého vplyvu koncentrácie na ceny na rôznych vnútroštátnych trhoch.

160

Analýza koncentrácie z hľadiska cien uvedená v napadnutom rozhodnutí sa však výrazne odlišuje od všetkých verzií, ku ktorým žalobkyňa mohla mať prístup počas správneho konania, čo zasiahlo do jej práva na obhajobu.

161

V prílohe žaloby žalobkyňa pripojila správu, ktorá vymenúva zmeny, ktoré podľa nej boli vykonané na modeli použitom ňou samotnou, a ktorá vysvetľuje technické dôvody, pre ktoré nemohla zopakovať výsledky uvedené v napadnutom rozhodnutí.

162

Žalobkyňa v nadväznosti na odpoveď Komisie na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania, ktoré Všeobecný súd nariadil po ústnom pojednávaní, tvrdí, že ekonometrický model použitý v napadnutom rozhodnutí predstavuje veľmi reštriktívnu verziu nelineárneho prístupu, prípadne prístup, ktorý označuje za „lineárny po častiach“, čo nebolo predmetom žiadnej diskusie počas správneho konania.

163

Žalobkyňa totiž tvrdí, že Komisia použila viac‑menej lineárny model vnútri každého intervalu fluktuácie.

164

Ďalej zdôrazňuje, že ekonomickej praxi odporuje, aby boli vo fáze odhadu a vo fáze predpovede, ktoré predstavujú dve etapy ekonometrickej analýzy Komisie, použité dve rôzne premenné týkajúce sa koncentrácie.

165

Na opis úrovne koncentrácie na trhu totiž Komisia v súlade s odporúčaním žalobkyne použila vo fáze odhadu diskretizovanú premennú, zatiaľ čo vo fáze predpovede použila spojitú premennú.

166

Preto žalobkyňa tvrdí, že zachovaním takejto premennej vo fáze predpovede Komisia neanalyzuje vývoj cien z jedného intervalu fluktuácie do iného intervalu, ale len vývoj cien v rámci každého intervalu fluktuácie.

167

Žalobkyňa dodáva, že tieto intervaly neboli vypracované ňou samotnou, ale že si ich náhodným spôsobom zvolila Komisia.

168

Žalobkyňa teda nemohla účinne spochybniť spoľahlivosť daného ekonometrického modelu, ktorý v napadnutom rozhodnutí použila Komisia, a ani rozdiely medzi výsledkami vypočítanými Komisiou a ňou samotnou v poslednej ekonometrickej analýze, ktorú Komisii predložila 16. novembra 2012.

169

Skutočnosť, že výsledky Komisie nedokáže zopakovať, odhaľuje, že Komisia ju nevypočula, a to najmä predtým, ako v jej neprospech podstatne zmenila ekonometrický model, ktorý je určujúci pre obsah napadnutého rozhodnutia.

170

Ak by ju však Komisia vypočula pred prijatím napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o dotknuté zmeny, žalobkyňa by bola schopná overiť výsledky použité v napadnutom rozhodnutí, a najmä vyjadriť svoje stanovisko, pokiaľ ide o primeranosť takejto dôležitej zmeny.

171

Okrem toho, odkazujúc na preskúmanie tretej časti druhého žalobného dôvodu, ktorá sa týka budúcej súťažnej situácie spoločnosti FedEx, žalobkyňa v podstate tvrdí, že nemala dostatočne skoro počas správneho konania prístup k údajom o pokrytí spoločnosti FedEx v roku 2015, a preto nebola schopná ho zohľadniť v prijatých nápravných opatreniach.

172

Komisia spochybňuje najmä prípustnosť právnych a ekonomických tvrdení žalobkyne uvedených v prílohe žaloby, keďže prílohy majú len dôkaznú a inštrumentálnu funkciu.

173

Podľa Komisie žaloba, s výnimkou odkazu na prílohu, neobsahuje žiadne vysvetlenie namietaných rozdielov, takže tieto tvrdenia sú podľa článku 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 neprípustné, keďže žaloba neuvádza podstatné okolnosti, na ktorých je založená.

174

Žalobkyňa odmieta túto námietku neprípustnosti, keďže podstatné okolnosti, na ktorých je založená jej argumentácia, sú zjavne uvedené v samotnom texte žaloby, pričom cieľom použitého odkazu na prílohu A.6 žaloby je len technické doplnenie týchto hlavných tvrdení.

175

V žalobe totiž bolo spresnené, že dotknutý ekonometrický model sa zásadne odlišuje od všetkých ekonometrických modelov, ktoré mohla žalobkyňa preskúmať počas správneho konania, čo potvrdzuje najmä skutočnosť, že žalobkyni sa nepodarilo úplne tento model pochopiť a ani overiť z neho vyplývajúce výsledky.

176

Komisia subsidiárne tvrdí, že prvá časť druhého žalobného dôvodu je neúčinná, a v každom prípade nedôvodná.

177

Na úvod, ako vyplýva predovšetkým z prílohy jej vyjadrenia k žalobe, jej konečná analýza možných účinkov koncentrácie, pokiaľ ide o ceny, sa podstatne neodlišuje od analýzy predloženej žalobkyňou.

178

Ako podľa Komisie uvádzajú odôvodnenia 727 až 740 napadnutého rozhodnutia, vykonané zmeny sa týkajú jednak možných predpokladov ekonometrického modelu, pokiaľ ide o účinky posilnenia koncentrácie na počiatočné cenové úrovne, a jednak premennej v rámci koncentrácie, ktorú je potrebné prijať.

179

Komisia ďalej tvrdí, že pred schválením dotknutého ekonometrického modelu nebola povinná vypočuť žalobkyňu.

180

Komisia na podporu tohto tvrdenia uvádza, že žalobkyňa predložila päť štúdií pomerne neskoro v rámci správneho konania, ale že napriek tomu boli všetky štúdie predmetom intenzívnych diskusií počas viacerých hodnotiacich porád. Komisia spresňuje, že posledná štúdia žalobkyne zo 16. novembra 2012 bola taktiež predmetom predbežného pripomienkovania počas hodnotiacej porady z 11. decembra 2012, a že vzhľadom na neskorý dátum, ku ktorému bola táto štúdia predložená, jej „konečné posúdenie muselo byť ponechané na [napadnuté] rozhodnutie“.

181

Komisia napokon uvádza, že jej prístup je v súlade s judikatúrou týkajúcou sa práva na obhajobu vo veciach koncentrácií, a to v tom zmysle, že keďže rozhodnutie nemá byť kópiou OV, je oprávnená revidovať alebo pridať skutkové alebo právne okolnosti na podporu výhrad, ktoré formulovala a ako odpoveď na vyjadrenia žiadateľky počas správneho konania, a to s tou výhradou, že napadnuté rozhodnutie musí vyjadrovať rovnaké výhrady ako tie, ktoré uvádza OV, čo je v prejednávanej veci splnené.

182

Žalobkyňa v replike v prvom rade tvrdí, že aj keď sa Komisia nesprávne domnieva, že žalobkyňa nebola oprávnená predložiť aktualizované štúdie v novembri 2012, Komisia bola povinná použiť v napadnutom rozhodnutí presne tú istú cenovú analýzu koncentrácie, ktorú použila v rámci OV, čo by žalobkyni umožnilo napadnúť podstatné chyby tejto analýzy pred Všeobecným súdom, vzhľadom na to, že z judikatúry vyplýva, že Komisia môže zamietnuť tvrdenia uvedené v odpovedi na OV na základe tvrdení a dôvodov, ktoré nie sú zmienené v OV, ale nemôže sa opierať o iné okolnosti, než o tie, ktoré sú uvedené v OV.

183

V prejednávanej veci mohla Komisia nanajvýš odmietnuť štúdie predložené žalobkyňou v novembri 2012, a to bez jej ďalšieho vypočúvania. Podľa žalobkyne ju však Komisia nemohla odmietnuť vypočuť, keďže Komisia upravila metódy a výsledky týchto štúdií na to, aby použila nové výsledky na formulovanie odmietavého postoja ku koncentrácii, a to ako protiváhu k okolnostiam, ktoré Komisia ustálila z časového hľadiska následne po OV, konkrétne k nárastu efektívnosti a plánom expanzie spoločnosti FedEx.

184

V druhom rade „oneskorenosť“ vyjadrení žalobkyne, na ktorú sa odvoláva Komisia, bola výsledkom správania samotnej Komisie v priebehu správneho konania.

185

Komisia v duplike tvrdí, že na to, aby bolo konštatované porušenie práva žalobkyne na obhajobu, by bolo navyše potrebné aj to, aby žalobkyňa preukázala, že Komisia sa opierala o dotknutú ekonometrickú analýzu na podporu svojej výhrady, pričom takúto výhradu bolo možné odôvodniť len odkazom na danú analýzu. Komisia dodáva, že žalobkyňa by musela preukázať aj to, že posúdenie ZNEHS zo strany Komisie v napadnutom rozhodnutí by bolo odlišné, ak by uvedená analýza musela byť ako dôkazný prostriedok odmietnutá.

186

Z napadnutého rozhodnutia však vyplýva, že na dánskom a holandskom trhu bolo ZNEHS potvrdené aj napriek tomu, že čistý očakávaný účinok vyplývajúci z dotknutej ekonometrickej analýzy bol negatívny, takže posúdenia Komisie o pravdepodobnosti ZNEHS na uvedených trhoch by neboli odlišné, ak by uvedená analýza musela byť ako dôkazný prostriedok odmietnutá.

187

V tejto súvislosti postačuje, aby Všeobecný súd v rámci prvej časti druhého žalobného dôvodu konštatoval, že žalobkyňa nespochybňuje správnosť dotknutej ekonometrickej analýzy, čo je predmetom prvej časti prvého žalobného dôvodu, ale odvoláva sa na možnosť namietať proti dotknutému ekonometrickému modelu, ktorý Komisia zvolila v napadnutom rozhodnutí, keďže tento model jej pred prijatím napadnutého rozhodnutia nebol predložený, čo malo viesť k porušeniu jej práva byť vypočutý, a v širšom zmysle, jej práva na obhajobu.

188

V tomto kontexte si účastníci konania odporujú v odpovedi na otázku, či sa ekonometrický model zvolený Komisiou v napadnutom rozhodnutí odlišuje od posledného ekonometrického modelu, ktorý Komisia predložila žalobkyni počas správneho konania, a prípadne, do akej miery sa od neho odlišuje.

189

Pred preskúmaním dôvodnosti argumentácie žalobkyne je potrebné preskúmať jej prípustnosť, ktorú spochybňuje Komisia.

1O prípustnosti prvej časti druhého žalobného dôvodu

190

Komisia spochybňuje prípustnosť prvej časti druhého žalobného dôvodu založeného na porušení práva žalobkyne na obhajobu, pokiaľ ide o pravdepodobné účinky koncentrácie na ceny, a to na základe nesplnenia požiadaviek podľa článku 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku z 2. mája 1991.

191

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa tohto ustanovenia, ako aj podľa článku 76 písm. d) rokovacieho poriadku má každá žaloba obsahovať predmet konania a stručné zhrnutie žalobných dôvodov, pričom toto označenie musí byť dostatočne jasné a presné, aby umožnilo žalovanému pripraviť si svoju obhajobu a Všeobecnému súdu vykonať preskúmanie, a to prípadne bez ďalších podporných informácií.

192

Je potrebné tiež pripomenúť, že na prípustnosť žaloby pred Všeobecným súdom sa najmä vyžaduje, aby z jej samotného textu vyplývali podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá, a to aspoň stručne, pritom však súdržným a pochopiteľným spôsobom. Aj keď znenie žaloby môže byť v konkrétnych bodoch podporené a doplnené odkazmi na určité časti priložených dokumentov, všeobecný odkaz na iné písomnosti, aj keď tvoria jej prílohu, nemôže nahradiť nedostatok podstatných častí právnej argumentácie, ktorá podľa vyššie uvedených ustanovení tvorí náležitosť žaloby (rozsudok z 11. septembra 2014, MasterCard a i./Komisia, C‑382/12 P, EU:C:2014:2201, bod 40).

193

V prejednávanej veci žalobkyňa tvrdí, že Komisia porušila jej právo na obhajobu tým, že bez toho, aby ju v tejto súvislosti vypočula, značne pozmenila ekonometrický model, ktorý jej žalobkyňa predložila a ktorý sa týkal pravdepodobných účinkov koncentrácie na ceny.

194

Je však potrebné konštatovať, že skutkové a právne okolnosti, na ktorých žalobkyňa zakladá prvú časť svojho druhého žalobného dôvodu, sú bezprostredne zrejmé z textu žaloby. Ak totiž žalobkyňa odkazuje na prílohu A.6 žaloby na to, aby podložila zmeny, na ktoré poukazuje, argumentácia, o ktorú sa opiera pri kritike použitia dotknutej ekonometrickej analýzy, vyplýva, a to hoci aj zostručnene, zo samotného textu žaloby.

195

Ďalej je potrebné tiež konštatovať, že Komisia sa mohla vo svojom vyjadrení k žalobe vyjadriť k prvej časti druhého žalobného dôvodu uvedeného žalobkyňou, čo tiež podporuje myšlienku, že hoci je prvá časť druhého žalobného dôvodu v žalobe sformulovaná s obmedzeným množstvom podrobností, samotný obsah tejto časti je jasný.

196

Na druhej strane, ak aj bolo potrebné, aby Všeobecný súd vychádzal z prílohy A.6 na to, aby posúdil dôkazy podporujúce prvú časť druhého žalobného dôvodu, nebolo pri tom potrebné v prílohe A.6 žaloby vyhľadávať a identifikovať tvrdenia, ktoré podporujú prvú časť druhého žalobného dôvodu.

197

Z uvedených úvah vyplýva, že táto časť druhého žalobného dôvodu je prípustná vzhľadom na požiadavky článku 76 písm. d) rokovacieho poriadku.

2O dôvodnosti prvej časti druhého žalobného dôvodu

198

Posúdiť prvú časť druhého žalobného dôvodu, týkajúcu sa pravdepodobných účinkov koncentrácie na ceny, znamená overiť, či bolo právo žalobkyne na obhajobu dotknuté za podmienok, že predmetná ekonometrická analýza vychádzala z iného ekonometrického modelu, než aký bol predmetom kontradiktórnej diskusie počas správneho konania.

199

V tejto súvislosti je potrebné na úvod pripomenúť, že dodržanie práva na obhajobu predstavuje všeobecnú zásadu práva Európskej únie zakotvenú v Charte základných práv Európskej únie, ktorú je potrebné zaručiť vo všetkých konaniach, vrátane konaní pred Komisiou vo veciach koncentrácií (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. marca 2015, Deutsche Börse/Komisia, T‑175/12, neuverejnený, EU:T:2015:148, bod 247).

200

Rovnako bolo rozhodnuté, že zásada kontradiktórneho konania, ktorá tvorí súčasť práva na obhajobu, vyžaduje, aby mal dotknutý podnik možnosť v rámci správneho konania účinne vyjadriť svoje stanovisko k pravdivosti a relevantnosti skutkového stavu a uvádzaných okolností, ako aj k dokumentom, o ktoré Komisia opiera svoje tvrdenia (pozri rozsudok z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, C‑413/06 P, EU:C:2008:392, bod 61 a citovanú judikatúru).

201

V prejednávanej veci je po prvé potrebné uviesť, že ako vyplýva najmä z odôvodnení 721 až 740 napadnutého rozhodnutia, Komisia vychádzala najmä z dotknutej ekonometrickej analýzy, aby stanovila počet štátov so ZNEHS.

202

V tejto súvislosti, ako to vyplýva z dokumentov doručených Komisiou v prílohe jej dupliky, Komisia prijala konečnú verziu svojho ekonometrického modelu 21. novembra 2012, teda viac ako dva mesiace pred prijatím napadnutého rozhodnutia 30. januára 2013.

203

Z dokumentov v spise taktiež vyplýva, že konečná verzia ekonometrického modelu nebola ani nijako oznámená žalobkyni, keďže podľa Komisie by to bolo nadbytočné, keďže táto verzia vyplývala z jej početných výmen so žalobkyňou počas správneho konania.

204

Ako totiž Komisia v podstate zdôrazňuje, konečná verzia modelu uvedená v napadnutom rozhodnutí sa len okrajovo odlišuje od modelov, ktoré boli predmetom diskusií so žalobkyňou počas správneho konania.

205

Aj keď nepochybne možno poukázať na množstvo podobností medzi konečným ekonometrickým modelom a modelmi, ktoré boli diskutované počas správneho konania, stále platí, že zmeny, ktoré boli vykonané, nemožno pokladať za zanedbateľné.

206

Práve z pripomienok Komisie a žalobkyne uvedených počas pojednávania totiž vyplýva, že Komisia vychádzala z dvoch odlišných premenných medzi fázou štatistického odhadu vplyvov odchodu jedného súťažiteľa na ceny a medzi fázou predpovede analýzy účinkov operácie na ceny.

207

Komisia teda vychádzala vo fáze odhadu z diskretizovanej premennej a vo fáze predpovede zo spojitej premennej.

208

Aj keď použitie diskretizovanej premennej bolo počas správneho konania predmetom opakovaných diskusií, zo spisu nevyplýva, že by to platilo aj v prípade použitia rôznych premenných v rôznych fázach, z ktorých pozostáva ekonometrická analýza.

209

Preto Komisia nemôže tvrdiť, že nebola povinná oznámiť žalobkyni pred prijatím napadnutého rozhodnutia konečný model ekonometrickej analýzy.

210

Z tohto dôvodu bolo právo žalobkyne na obhajobu porušené, takže je potrebné zrušiť napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom žalobkyňa dostatočne preukázala nie to, že pokiaľ by sa toto procesné pochybenie nevyskytlo, malo by napadnuté rozhodnutie odlišný obsah, ale to, že mohla mať možnosť, a to aj v menej výraznej miere, na lepšiu prípravu svojej obhajoby (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. októbra 2011, Solvay/Komisia, C‑109/10 P, EU:C:2011:686, bod 57).

211

V tejto súvislosti je v prvom rade potrebné zdôrazniť, že Komisia sa opierala o ekonometrickú analýzu na to, aby konštatovala existenciu štátov so ZNEHS.

212

V čase OV totiž Komisia, ako to uviedla počas pojednávania, dospela k predbežnému záveru o existencii 29 štátov so ZNEHS, a to na základe ekonometrickej analýzy preukazujúcej značné zvýšenie cien v dôsledku koncentrácie.

213

Ako ďalej Komisia výslovne priznáva, neskoršie výsledky ekonometrickej analýzy, ktoré preukázali menej výrazné zvýšenie cien, ju viedli aj k zníženiu počtu štátov so ZNEHS v napadnutom rozhodnutí na pätnásť.

214

V druhom rade žalobkyňa bola schopná už počas správneho konania výrazne ovplyvniť vypracovanie ekonometrického modelu navrhnutého Komisiou, keďže upozornila na technické problémy a navrhla k nim riešenia, ako to výslovne priznáva aj Komisia.

215

Preto vzhľadom na to, čo bolo uvedené, je potrebné konštatovať, že žalobkyňa mohla mať počas správneho konania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia, možnosť na lepšiu prípravu svojej obhajoby, ak by pred prijatím tohto rozhodnutia mala k dispozícii konečnú verziu ekonometrickej analýzy, ktorú Komisia prijala 21. novembra 2012.

216

Toto posúdenie nespochybňuje ani skutočnosť, na ktorú sa odvoláva Komisia, že jej závery sa zakladali na značnom objeme informácií, a to jednak kvantitatívnych, medzi ktoré patrí aj ekonometrická analýza, a jednak kvalitatívnych.

217

Ako už totiž bolo uvedené v bode 213 tohto rozsudku, Komisia výslovne uznáva, že vychádzala z nových výsledkov ekonometrickej analýzy na to, aby z časového hľadiska následne po OV znížila počet štátov so ZNEHS, takže tieto výsledky mohli prinajmenšom v istých členských štátoch svedčiť proti kvalitatívnym informáciám, ktoré Komisia zohľadnila.

218

Preto je potrebné konštatovať, že žalobkyni boli upreté informácie, ktoré v prípade, že by jej boli poskytnuté v riadnom čase, jej mohli umožniť namietať odlišné výsledky účinkov operácie na ceny, čo mohlo viesť k prehodnoteniu rozsahu kvalitatívnych informácií, ktoré Komisia zohľadnila, a tým aj k zníženiu počtu štátov so ZNEHS.

219

Po druhé pri posudzovaní porušení práva na obhajobu v rámci kontroly koncentrácií je potrebné zohľadniť požiadavku rýchlosti, ktorá je typická pre všeobecnú štruktúru nariadenia o koncentráciách (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. decembra 2005, General Electric/Komisia, T‑210/01, EU:C:2005:456, bod 701).

220

Napriek tomu v prejednávanej veci, ako to uznáva aj Komisia vo svojich písomných podaniach, bola ekonometrická analýza v značnej miere ustálená už pred hodnotiacou poradou z 20. novembra 2012, teda viac ako dva mesiace pred 30. januárom 2013, čo je dátum napadnutého rozhodnutia, takže bolo možné, aby Komisia žalobkyni oznámila aspoň základné prvky, z ktorých pozostáva zvolený ekonometrický model.

221

Preto je potrebné konštatovať, že Komisia porušila právo žalobkyne na obhajobu tým, že jej neoznámila konečnú verziu svojho ekonometrického modelu.

222

V dôsledku toho je potrebné vyhovieť druhému žalobnému dôvodu, pokiaľ ide o jeho prvú časť a zrušiť napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, bez toho, aby bolo potrebné preskúmať ostatné časti druhého žalobného dôvodu alebo ostatné žalobné dôvody.

O trovách

223

Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia nemala vo veci úspech, znáša svoje vlastné trovy konania a je potrebné zaviazať ju na náhradu trov konania žalobkyne v súlade s jej návrhmi. Vedľajší účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

 

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora)

rozhodol a vyhlásil:

 

1.

Rozhodnutie Komisie C(2013) 431 z 30. januára 2013, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za nezlučiteľnú s vnútorným trhom a fungovaním Dohody o Európskom hospodárskom priestore (vec COMP/M.6570 – UPS/TNT Express), sa zrušuje.

 

2.

Európska komisia je povinná znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania spoločnosti United Parcel Service, Inc.

 

3.

FedEx Corp. znáša svoje vlastné trovy konania.

 

Prek

Labucka

Kreuschitz

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 7. marca 2017.

Podpisy


( *1 ) Jazyk konania: angličtina.