1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Sociedade Agrícola e Imobiliária da Quinta de S. Paio Lda (ďalej len „Sociedade Agrícola“) a Instituto da Segurança Social IP (ďalej len „Instituto“) vo veci odmietnutia, zo strany Instituto, priznať spoločnosti Sociedade Agrícola právnu pomoc.

3

Odôvodnenie 5 smernice Rady 2003/8/ES z 27. januára 2003 o zlepšení prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch (Ú. v. ES L 26, s. 41; Mim. vyd. 19/006, s. 90) stanovuje:

„Táto smernica sa snaží podporiť uplatňovanie právnej pomoci v cezhraničných sporoch pre osoby, ktoré nemajú dostatok finančných prostriedkov, ak je pomoc potrebná na zabezpečenie efektívneho prístupu k spravodlivosti. Všeobecne uznávané právo prístupu k spravodlivosti znovu potvrdzuje článok 47 Charty základných práv Európskej únie.“

4

Osobná pôsobnosť práva na právnu pomoc je stanovená v článku 3 ods. 1 smernice 2003/8 takto:

„Fyzické osoby zúčastnené na spore, na ktorý sa vzťahuje táto smernica, sú oprávnené na primeranú právnu pomoc s cieľom zabezpečenia ich efektívneho prístupu k spravodlivosti v súlade s podmienkami ustanovenými v tejto smernici.“

5

Zákon č. 34/2004 z 29. júla 2004 v znení zákona č. 47/2007 z 28. augusta 2007 (ďalej len „zákon č. 34/2004“) stanovuje režim prístupu k právu, ako aj k súdom a zároveň preberá do portugalského právneho poriadku smernicu 2003/8.

6

Článok 7 ods. 3 zákona č. 34/2004 stanovuje:

„Právnické osoby založené na účely dosiahnutia zisku a jednoosobové obchodné spoločnosti s ručením obmedzeným nemajú nárok na právnu pomoc.“

7

Portugalská právna úprava však oslobodzuje od platby nákladov a poplatkov súvisiacich so súdnym konaním právnické osoby založené na účely dosiahnutia zisku a jednoosobové obchodné spoločnosti s ručením obmedzeným, ktoré preukážu platobnú neschopnosť alebo ktoré sa nachádzajú v procese reštrukturalizácie podniku.

8

Sociedade Agrícola so sídlom v Lisabone (Portugalsko) je právnickou osobou založenou na účely dosiahnutia zisku.

9

Dňa 15. januára 2013 požiadala Instituto, ktorý je príslušným správnym orgánom, o poskytnutie právnej pomoci vo forme oslobodenia od súdneho poplatku a ostatných procesných poplatkov, ako aj o pridelenie advokáta a o odmenu pre advokáta, uvádzajúc, že plánuje podať žalobu o sumu vo výške 52500 eur.

10

Instituto sa však domnieval, že predmetná žiadosť o právnu pomoc je zjavne neprípustná z dôvodu, že podľa článku 7 ods. 3 zákona č. 34/2004 právnické osoby založené na účely dosiahnutia zisku nemajú nárok na právnu pomoc.

11

Sociedade Agrícola podala proti tomuto rozhodnutiu Instituto žalobu na 5a Vara Cível de Lisboa, žiadajúc o podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania, aby Súdny dvor rozhodol o výklade článku 47 Charty.

12

Podľa vnútroštátneho súdu rozsudok Súdneho dvora z 22. decembra 2010, DEB (C-279/09, Zb. s. I-13849), je relevantný pre riešenie sporu vo veci samej. Domnieva sa však, že tento rozsudok musí byť objasnený v súvislosti s právnickými osobami založenými na účely dosiahnutia zisku.

13

Za týchto okolností 5a Vara Cível de Lisboa rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

14

Podľa článku 53 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak Súdny dvor zjavne nie je príslušný rozhodnúť o veci, môže po vypočutí generálneho advokáta kedykoľvek rozhodnúť odôvodneným uznesením bez ďalšieho konania.

15

V tejto veci je potrebné použiť uvedené ustanovenie.

16

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora môže Súdny dvor v rámci prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ vykladať právo Únie len v medziach právomocí, ktoré sú mu priznané (pozri rozsudok z 5. októbra 2010, McB., C-400/10 PPU, Zb. s. I-08965, bod 51, a uznesenie zo 6. júna 2013, Cholakova, C‑14/13, bod 21).

17

Prejudiciálne otázky sa týkajú výkladu článku 47 Charty.

18

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že rozsah pôsobnosti Charty je vzhľadom na konanie členských štátov vymedzený v jej článku 51 ods. 1, podľa ktorého sú ustanovenia Charty určené pre členské štáty výlučne vtedy, ak vykonávajú právo Únie (rozsudok z 26. februára 2013, Åkerberg Fransson, C‑617/10, bod 17).

19

Toto ustanovenie tým potvrdzuje ustálenú judikatúru, podľa ktorej základné práva zaručené v právnom poriadku Únie sa uplatnia vo všetkých situáciách, ktoré upravuje právo Únie, avšak nie mimo týchto situácií (pozri v tomto zmysle uznesenie zo 14. decembra 2011, Boncea a i., C‑483/11 a C‑484/11, bod 29, ako aj rozsudok Åkerberg Fransson, už citovaný, bod 19 a citovanú judikatúru).

20

Pokiaľ právna situácia nespadá do pôsobnosti práva Únie, Súdny dvor nemá právomoc o nej rozhodnúť a prípadne uvádzané ustanovenia Charty nemôžu samé osebe túto právomoc založiť (pozri v tomto zmysle uznesenie z 12. júla 2012, Currà a i., C‑466/11, bod 26, ako aj rozsudok Åkerberg Fransson, už citovaný, bod 22).

21

Návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke však neuvádza žiadnu konkrétnu skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné domnievať sa, že predmet konania vo veci samej sa týka výkladu alebo uplatnenia určitého pravidla práva Únie okrem tých, ktoré sú uvedené v Charte (pozri uznesenia zo 7. februára 2013, Pedone, C‑498/12, bod 14, a Gentile, C‑499/12, bod 14, ako aj z 8. mája 2013, T, C‑73/13, bod 13).

22

Vzhľadom na to, že smernica 2003/8 nestanovuje poskytovanie právnej pomoci právnickým osobám (pozri rozsudok DEB, už citovaný, bod 43), je totiž vhodné uviesť, na jednej strane, že táto smernica sa neuplatňuje na spor vo veci samej.

23

Na druhej strane je dôležité konštatovať, že na rozdiel od sporu, v ktorom bol vydaný už citovaný rozsudok DEB a v ktorom Súdny dvor podal výklad článku 47 Charty v rámci konania o zodpovednosti štátu začatého na základe práva Únie, návrh na začatie prejudiciálneho konania neuvádza žiadnu konkrétnu skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné domnievať sa, že Sociedade Agrícola podala žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v rámci súdneho konania týkajúceho sa ochrany práv, ktoré jej priznáva právo Únie.

24

Za týchto podmienok je potrebné rozhodnúť, že Súdny dvor zjavne nie je príslušný odpovedať na otázky, ktoré mu položil 5a Vara Cível de Lisboa.

25

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:

Súdny dvor zjavne nie je príslušný odpovedať na prejudiciálne otázky, ktoré mu položil 5a Vara Cível de Lisboa (Portugalsko) svojím rozhodnutím z 13. marca 2013 (vec C‑258/13).