—

J. Demmer, v zastúpení: G. Lund, advokat,

—

dánska vláda, v zastúpení: C. Thorning, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci R. Holdgaard, advokat,

—

grécka vláda, v zastúpení: I. Chalkias a O. Tsirkinidou, splnomocnení zástupcovia,

—

poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca,

—

Európska komisia, v zastúpení: H. Kranenborg a L. Grønfeldt, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 44 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1782/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (EHS) č. 2019/93, (ES) č. 1452/2001, (ES) č. 1453/2001, (ES) č. 1454/2001, (ES) č. 1868/94, (ES) č. 1251/1999, (ES) č. 1254/1999, (ES) č. 1673/2000, (EHS) č. 2358/71 a (ES) č. 2529/2001 (Ú. v. EÚ L 270, s. 1; Mim. vyd. 03/040, s. 269), článku 34 ods. 2 písm. a) a článku 137 nariadenia Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1290/2005, (ES) č. 247/2006, (ES) č. 378/2007 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1782/2003 (Ú. v. EÚ L 30, s. 16, a korigendum Ú. v. EÚ L 43, 2010, s. 7), ako aj článku 73 ods. 4 a 5 nariadenia Komisie (ES) č. 796/2004 z 21. apríla 2004, ktoré ustanovuje podrobné pravidlá na uplatňovanie krížového plnenia, modulácie a integrovaného správneho a kontrolného systému uvedeného v nariadení Rady (ES) č. 1782/2003, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá pre režimy priamej podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov (Ú. v. EÚ L 141, s. 18; Mim. vyd. 03/044, s. 243), zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 2184/2005 z 23. decembra 2005 (Ú. v. EÚ L 347, s. 61, ďalej len „nariadenie č. 796/2004“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci konania, ktorého účastníkmi sú pán Demmer a Fødevareministeriets Klagecenter (odbor sťažností ministerstva potravinárstva, ďalej len „Klagecenter“), ktorý sa týka prípustnosti nároku na podporu na základe režimu jednotnej platby za plochy využívané na produkciu krmivového granulátu nachádzajúce sa okolo vzletových a pristávacích dráh, rolovacích a dojazdových dráh leteckej základne Skrydstrup (Dánsko) a letiska Aalborg (Dánsko).

3

Odôvodnenie 21 nariadenia č. 1782/2003 stanovovalo:

„Režimy podpory, na ktoré sa vzťahuje Spoločná poľnohospodárska politika, poskytujú priamu podporu príjmov, najmä s cieľom zaistiť poľnohospodárskemu obyvateľstvu primeranú životnú úroveň. Tento cieľ je úzko spojený so zachovaním vidieckych oblastí.…“

4

Článok 1 tohto nariadenia stanovoval:

„Toto nariadenie stanovuje:

…

…“

5

Podľa článku 2 písm. b) a c) uvedeného nariadenia sa:

6

Článok 43 ods. 1 prvý pododsek toho istého nariadenia stanovoval:

„Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 48, každý poľnohospodár má nárok na platbu na hektár, ktorý sa vypočíta vydelením referenčnej čiastky trojročným priemerom všetkých hektárov, na ktoré mu vznikol nárok, počas referenčného obdobia, na priame platby, ktorých zoznam je uvedený v prílohe VI.“

7

Článok 44 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1782/2003 stanovoval:

„1.   Každý platobný nárok viazaný na hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu, udeľuje právo na výplatu čiastky, ktorá je stanovená platobným nárokom.

2.   ‚Hektárom, na ktorý možno poskytnúť podporu‘, sa rozumie akákoľvek poľnohospodárska plocha poľnohospodárskeho podniku, ktorá sa využíva ako orná pôda alebo stály pasienok, okrem plôch, na ktorých sú trvalé kultúry a lesy alebo ktoré sú vyčlenené na nepoľnohospodársku činnosť.“

8

Nariadenie č. 73/2009 zrušilo a nahradilo nariadenie č. 1782/2003 s účinnosťou od 1. januára 2009.

9

Odôvodnenie 49 nariadenia č. 73/2009 stanovovalo:

„Pri počiatočnom prideľovaní platobných nárokov členskými štátmi viedli niektoré omyly k mimoriadne vysokým platbám poľnohospodárom. Tento nesúlad je štandardne predmetom finančnej opravy až dovtedy, kým sa neprijmú nápravné opatrenia. Ak sa však vezme do úvahy čas, ktorý uplynul od prvého pridelenia platobných nárokov, potrebná oprava by viedla k neprimeraným právnym a administratívnym obmedzeniam pre členské štáty. V záujme právnej istoty by sa preto pridelenie týchto platieb malo zosúladiť s právnymi predpismi.“

10

Podľa článku 2 tohto nariadenia:

…

11

Článok 34 uvedeného nariadenia uvádzal:

„1.   Podpora v rámci režimu jednotnej platby sa poskytne poľnohospodárom na základe využitia platobného nároku na hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu. Aktivované platobné nároky oprávňujú na vyplatenie súm, ktoré sú v nich stanovené.

2.   Na účely tejto hlavy je ‚hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu‘:

…

Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 141 ods. 2 ustanoví podrobné pravidlá využívania hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, na nepoľnohospodárske činnosti.

Okrem prípadov vyššej moci alebo mimoriadnych okolností musia hektáre spĺňať podmienku oprávnenosti na podporu počas celého kalendárneho roka.“

12

Článok 137 nariadenia č. 73/2009 stanovoval:

„1.   Platobné nároky pridelené poľnohospodárom pred 1. januárom 2009 sa považujú za zákonné a regulárne od 1. januára 2010.

2.   Odsek 1 sa neuplatňuje na platobné nároky pridelené poľnohospodárom na základe vecne nesprávnych žiadostí s výnimkou prípadov, ak poľnohospodár naozaj nemohol chybu zistiť.

…“

13

Podľa znenia článku 2 písm. a) nariadenia Komisie (ES) č. 795/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú predpisy na vykonávanie schémy jednotných platieb ustanovenej v nariadení Rady (ES) č. 1782/2003, ktorým sa ustanovujú spoločné predpisy pre schémy priamej podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a určité podporné schémy pre poľnohospodárov (Ú. v. EÚ L 141, s. 1; Mim. vyd. 03/044, s. 226), „‚poľnohospodárska pôda‘ znamená celková výmera, ktorú zaberá orná pôda, trvalé pasienky a monokultúrné plodiny [trvalé plodiny – neoficiálny preklad]“.

14

Odôvodnenie 3 nariadenia Komisie (ES) č. 370/2009 zo 6. mája 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 795/2004 (Ú. v. EÚ L 114, s. 3), uvádza:

„Ustanovenia o oprávnenosti uvedené v článku 3b nariadenia… č. 795/2004 sú obsoletné, a preto by sa mali zrušiť. Článok 34 ods. 2 písm. a) nariadenia… č. 73/2009 však zahŕňa využívanie hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, na nepoľnohospodárske činnosti. Pre všetky členské štáty by sa mal ustanoviť rámec kritérií.“

15

Článok 1 bod 3 nariadenia č. 370/2009 doplnil do nariadenia č. 795/2004 článok 3c formulovaný takto:

„Na účely uplatňovania článku 34 ods. 2 písm. a) nariadenia… č. 73/2009 v prípade, že poľnohospodárska plocha podniku sa využíva aj na nepoľnohospodárske činnosti, táto plocha sa považuje za plochu prevažne využívanú na poľnohospodárske činnosti, ak sa poľnohospodárska činnosť môže vykonávať bez toho, aby tomu výrazne bránila intenzita, charakter, trvanie a načasovanie nepoľnohospodárskej činnosti.

Členské štáty stanovia kritériá na vykonávanie ustanovení prvého pododseku na ich území.“

16

V súlade so svojím článkom 2 sa nariadenie č. 370/2009 uplatňuje od 1. januára 2009.

17

Podľa článku 2 nariadenia č. 796/2004:

„Na účely tohto nariadenia…:

…

…“

18

Článok 12 tohto nariadenia stanovoval:

„1.   Jednotná žiadosť musí obsahovať všetky informácie, potrebné na stanovenie oprávnenosti podpory, najmä:

…

…

…

4.   Pri predkladaní žiadosti musí poľnohospodár opraviť predtlačený formulár v odsekoch 2 a 3, ak došlo k nejakým zmenám a doplneniam v konkrétnych presunoch nárokov na platbu v súlade s článkom 46 nariadenia… č. 1782/2003 alebo ak je niektorá informácia na predtlačených formulároch nesprávna.

…“

19

Článok 24 nariadenia č. 796/2004 stanovoval:

„1.   Administratívne kontroly uvedené v článku 23 nariadenia… 1782/2003 majú umožniť zistenie nedostatkov, najmä automatickou kontrolou s využitím automatizovaných prostriedkov, včítane krížových plnení:

…

…“

20

Článok 73 uvedeného nariadenia upravoval:

„1.   Ak dôjde k vyplateniu nenáležitej platby, poľnohospodár splatí predmetnú čiastku plus úroky vypočítané podľa odseku 3.

…

4.   Povinnosť vrátiť platbu, ktorá je uvedená v odseku 1, sa neuplatní, ak sa platba vykonala [v] dôsledku chyby príslušného orgánu alebo iného orgánu a ak poľnohospodár nemohol chybu odôvodnene odhaliť.

Avšak tam, kde sa chyba týka faktických prvkov príslušných pre výpočet tejto platby, prvý pododsek sa uplatňuje len ak rozhodnutie o vrátení nebolo oznámené do 12 mesiacov od platby.

5.   Povinnosť vrátiť uvedená v ods. 1 sa neuplatní, ak obdobie, ktoré uplynulo medzi dátumom platby podpory a dátumom prvého oznámenia príslušného orgánu príjemcovi o neoprávnenosti platby, je viac ako desať rokov.

Obdobie uvedené v prvom pododseku je však limitované na štyri roky, ak príjemca konal v dobrej viere.

…“

21

Článok 73a nariadenia č. 796/2004 stanovoval:

„1.   Ak sa po rozdelení platobných nárokov poľnohospodárom v súlade s nariadením… č. 795/2004 zistí, že niektoré platobné nároky boli rozdelené neoprávnene, dotknutý poľnohospodár vráti neoprávnene rozdelené nároky do štátnej rezervy uvedenej v článku 42 nariadenia… č. 1782/2003.

…

Neoprávnene rozdelené nároky sa pokladajú za nerozdelené ab initio.

…

4.   Neoprávnene vyplatené sumy sa vymáhajú v súlade s článkom 73.“

22

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že požiadavky uplatniteľné na letiskové bezpečnostné zóny stanovuje v Dánsku Trafikstyrelsen (Úrad pre pozemnú, námornú a leteckú dopravu) v predpisoch týkajúcich sa civilného letectva (Bestemmelser for Civil Luftfart).

23

Bezpečnostná zóna je vymedzená ako oblasť, ktorá slúži na obmedzenie nebezpečenstva hmotných škôd v prípade, že by lietadlo vybehlo z dráhy, a na zabezpečenie ochrany lietadiel, ktoré prelietajú ponad tento priestor počas vzletu a pristátia.

24

Podľa vnútroštátneho súdu sa ustanovenia o obrábaní bezpečnostných zón nachádzajú v predpisoch o civilnom letectve 3‑16 z 31. januára 2005 o opatreniach na zníženie rizika kolízie medzi lietadlami a vtákmi alebo cicavcami na letiskách, ktorý stanovuje:

…

…“

25

Dňa 21. decembra 1999 a 10. mája 2000 uzavrel pán Demmer dve zmluvy o nájme poľnohospodárskej pôdy s letiskom Aalborg a leteckou základňou Skrydstrup, ktoré sa týkali plôch nachádzajúcich sa v blízkosti tohto letiska a leteckej základne.

26

Uvedené zmluvy uvádzali, že pán Demmer je ako nájomca oprávnený zbierať a využívať trávu, ktorá rástla na predmetných plochách ako protihodnotu za nájom a pri dodržaní podmienok stanovených v týchto zmluvách.

27

Podľa zmluvy uzavretej s letiskom Aalborg bol pán Demmer povinný informovať prenajímateľa o čase, v ktorom chcel mať prístup k prenajatej pôde, a ozbrojené sily mohli bez akéhokoľvek obmedzenia využívať uvedené plochy alebo povoliť ich využívanie na vojenské cvičenia akéhokoľvek druhu.

28

Uvedená zmluva okrem toho uvádzala, že hnojenie nesmie začať skôr než v apríli a že postrek musí byť možné okamžite ukončiť, pokiaľ by pokračovanie v ňom mohlo predstavovať riziko pre leteckú bezpečnosť.

29

Okrem toho bol nájomca povinný pokosiť trávu skôr, než narastie do takej výšky, že by podľa názoru miestneho vojenského velenia prekážala pri vojenských cvičeniach.

30

Nakoniec uvedená zmluva uvádzala, že od 1. januára 2005 bol nájomca povinný využívať predmetné plochy tak, aby mu vzniklo právo na pridelenie platobných nárokov.

31

Zmluva uzavretá s leteckou základňou Skrydstrup uvádzala, že udržiavanie trávnatého porastu zahŕňa hnojenie umelými hnojivami, ako aj jeho kosenie a valcovanie.

32

Pán Demmer mal povinnosť kosiť trávnatý porast do výšky 15 centimetrov pozdĺž vzletových, pristávacích a rolovacích dráh s použitím nástrojov, ktoré umožňujú kosenie v čo najväčšej blízkosti zariadení. Toto kosenie sa malo vykonávať podľa potreby na žiadosť kontrolnej služby leteckej prevádzky a pri poslednom kosení v októbri alebo novembri sa tráva mala pokosiť úplne.

33

Pokiaľ ide o zóny okolo dráh, trávnatý porast sa mal pokosiť podľa potrieb, prvýkrát v období od 1. mája do 15. júla a následne podľa prípadných potrieb kontrolnej služby leteckej prevádzky.

34

Pokiaľ ide o žiadosti o kosenie týkajúce sa dráh a zón okolo dráh, nájomca musel podať žiadosť päť pracovných dní vopred. Kosenie malo začať v požadovaný deň a pokračovať až do jeho dokončenia, pričom nájomca bol povinný odstrániť pokosenú trávu bezprostredne po kosení.

35

Valcovanie, ktoré sa malo vykonať vždy na jar a následne na žiadosť kontrolnej služby leteckej prevádzky, malo byť vykonávané v pásoch širokých 30 metrov na každú stranu od hlavnej a paralelných pristávacích a vzletových dráh.

36

Pán Demmer mohol vykonávať hnojenie umelými hnojivami podľa potreby vzhľadom na využitie posekanej trávy, ale nie skôr ako na konci marca. Na prenajatej pôde sa však nesmeli používať pesticídy.

37

Nakoniec bol pán Demmer povinný prihliadať na požiadavky spojené s leteckou prevádzkou a dodržiavať pokyny a zákazy, ktoré môže vydať kontrolná služba leteckej prevádzky alebo vedenie leteckej základne.

38

Dňa 25. apríla 2005 pán Demmer podal žiadosť o účasť v režime jednotnej platby, pričom uviedol celkové plochy 232,65 hektára a 317 hektárov týkajúce sa v uvedenom poradí leteckej základne Skrydstrup a letiska Aalborg.

39

Rozhodnutím z 29. mája 2006 priznal Direktoratet for FødevareErhverv (úrad pre potravinársky priemysel) pánovi Demmerovi platobné nároky vypočítané na základe plôch deklarovaných v tejto žiadosti a vyplatil mu príslušnú výšku podpory za rok 2005.

40

Medzičasom pán Demmer 1. februára 2006 previedol platobné nároky súvisiace s plochami v okolí letiska Aalborg na dánske ozbrojené sily.

41

Počas príslušného obdobia rokov 2006 až 2009 sa pánovi Demmerovi naďalej vyplácala podpora na základe režimu jednotnej platby za plochy nachádzajúce sa v okolí leteckej základne Skrydstrup.

42

Listom z 24. novembra 2008 bol pán Demmer informovaný, že v dôsledku auditu dánskeho registra poľnohospodárskych parciel boli niektoré z plôch, ktoré deklaroval v rámci režimu jednotnej platby, obmedzené alebo vyškrtnuté z tohto registra, čo viedlo k zníženiu o 166,48 hektára v prípade letiska Aalborg a o 218,03 hektára v prípade leteckej základne Skrydstrup, z dôvodu, že bezpečnostné zóny vzletových a pristávacích dráh nemožno považovať za poľnohospodárske plochy, na ktoré možno poskytnúť podporu. Pán Demmer bol okrem toho informovaný, že žiadosti za minulé roky budú znovu posúdené a že jeho platobné nároky sa v dôsledku tohto nového posúdenia znovu prepočítajú.

43

Rozhodnutím z 2. mája 2011 boli platobné nároky pána Demmera znížené a bolo mu uložené vrátiť sumu podpory, ktorá sa mu vyplatila neoprávnene. Samostatným rozhodnutím z toho istého dňa sa plochy, ktoré deklaroval pán Demmer vo svojej žiadosti týkajúcej sa roku 2010, tiež obmedzili z 319,43 hektára na 96,11 hektára.

44

Pán Demmer podal sťažnosti proti týmto dvom rozhodnutiam na Klagecenter, ktoré tieto rozhodnutia potvrdilo rozhodnutiami z 15. mája a 12. júna 2012.

45

Dňa 13. novembra 2012 pán Demmer podal žalobu proti týmto dvom rozhodnutiam.

46

Vzhľadom na to, že Vestre Landsret (západný krajský odvolací súd) dospel k záveru, že rozhodnutie vo veci samej závisí od výkladu práva Únie, rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

47

Svojou prvou a druhou otázkou, ktoré treba skúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, do akej miery možno plochy okolo pristávacích, vzletových, rolovacích a dojazdových dráh na letiskách považovať za „hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu“ v zmysle článku 44 ods. 2 nariadenia č. 1782/2003 a článku 34 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 73/2009.

48

Na úvod treba pripomenúť, že podľa článku 44 ods. 2 nariadenia č. 1782/2003 sa za „hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu“ považuje akákoľvek poľnohospodárska plocha poľnohospodárskeho podniku, ktorá sa využíva ako orná pôda a trvalý pasienok, okrem plôch, na ktorých sú trvalé kultúry a lesy alebo ktoré sú vyčlenené pre nepoľnohospodársku činnosť.

49

Nariadenie č. 1782/2003 bolo od 1. januára 2009 nahradené nariadením č. 73/2009. Podľa článku 34 ods. 2 písm. a) posledného uvedeného nariadenia sa za „hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu“ považuje akákoľvek poľnohospodárska plocha podniku, ktorá sa využíva na poľnohospodársku činnosť alebo ktorá sa využíva prevažne na poľnohospodársku činnosť, ak sa plocha využíva aj na nepoľnohospodárske činnosti.

50

Vzhľadom na čas vzniku skutkových okolností konania vo veci, teda roky 2005 až 2009, sú tieto dve nariadenia uplatniteľné z hľadiska ratione temporis. Treba však poznamenať, že existuje rozdiel v znení článku 44 ods. 2 nariadenia č. 1782/2003 a článku 34 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 73/2009.

51

Zatiaľ čo totiž zo znenia článku 34 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 73/2009 bez pochybností vyplýva, že poľnohospodárska plocha, ktorá sa využíva na nepoľnohospodárske činnosti sa považuje za „hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu“, pokiaľ sa využíva prevažne na poľnohospodárske činnosti, nie je to tak, pokiaľ ide o článok 44 ods. 2 nariadenia č. 1782/2003.

52

Keďže však nie je neobvyklé, aby bola poľnohospodárska plocha využívaná tak na poľnohospodárske činnosti, ako aj na nepoľnohospodárske činnosti, a keďže nič v prípravných prácach k nariadeniu č. 73/2009 nenasvedčuje úmyslu normotvorcu zmeniť pojem „plocha, na ktorú možno poskytnúť podporu“ tak, ako je definovaný v nariadení č. 1782/2003, článok 34 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 73/2009 v spojení s článkom 3c nariadenia č. 795/2004 sa zdá byť výsledkom vôle normotvorcu Únie spresniť tento pojem.

53

Za týchto okolností treba posúdiť prvú a druhú otázku z hľadiska pojmu „hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu“, tak ako je definovaný v článku 34 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 73/2009 pre celé obdobie od roku 2005 do roku 2009.

54

Aby teda mohla byť na plochu, ktorej sa týka konanie vo veci samej, poskytnutá podpora, musí ísť o poľnohospodársku plochu, musí byť súčasťou poľnohospodárskeho podniku a musí sa využívať na poľnohospodársku činnosť, alebo sa musí prevažne na túto činnosť využívať v prípade existencie aj iného využívania.

55

Pokiaľ ide o pojem „poľnohospodárska plocha“, tento je definovaný v článku 2 písm. h) nariadenia č. 73/2009 ako „akákoľvek plocha, ktorú zaberá orná pôda, trvalé pasienky alebo trvalé plodiny“.

56

V konaní vo veci samej je nesporné, že pán Demmer využíval predmetné plochy na zber trávnatého porastu na výrobu krmivového granulátu. V tejto súvislosti treba spresniť, že pokiaľ boli predmetné plochy využívané ako „trvalé pasienky“ v zmysle článku 2 bodu 2 nariadenia č. 796/2004, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu, uvedené plochy sa musia kvalifikovať ako „poľnohospodárske“. Kvalifikácia ako „trvalý pasienok“ v zmysle tohto ustanovenia a následne „poľnohospodárska pôda“ závisí od skutočného využívania predmetných pozemkov (pozri v tomto zmysle rozsudok Landkreis Bad Dürkheim, C‑61/09, EU:C:2010:606, bod 37).

57

Z toho vyplýva, že okolnosť, že kosenie trávnatého porastu v blízkosti pristávacích a dojazdových dráh slúži tiež cieľom bezpečnosti leteckej prevádzky, je v tejto súvislosti irelevantná. To isté platí pre skutočnosť, že podľa uplatniteľnej právnej úpravy sporné plochy ako také slúžia na zabezpečenie bezpečnosti lietadiel počas vzletu a pristátia.

58

Po druhé na to, aby mohla byť poľnohospodárska plocha sporná v konaní vo veci samej plochou „na ktorú možno poskytnúť podporu“ v zmysle článku 44 ods. 2 nariadenia č. 1782/2003 a článku 34 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 73/2009, musí byť súčasťou dotknutého poľnohospodárskeho podniku dotknutého poľnohospodára. V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že ide o taký prípad, ak poľnohospodár má právo spravovať túto plochu na účely výkonu poľnohospodárskej činnosti, teda ak má poľnohospodár v súvislosti s touto plochou na účely výkonu svojej poľnohospodárskej činnosti k dispozícii dostatočnú nezávislosť (rozsudok Landkreis Bad Dürkheim, C‑61/09, EU:C:2010:606, body 58 a 62).

59

V prejednávanej veci pravidlá a obmedzenia uplatniteľné na využívanie bezpečnostných zón okolo vzletových, pristávacích, rolovacích a dojazdových dráh vyplývajú z vnútroštátnych a medzinárodných predpisov na zaistenie bezpečnosti letovej prevádzky, ako aj zo zmluvných dojednaní, na základe ktorých boli predmetné plochy sporné v konaní vo veci samej poskytnuté pánovi Demmerovi k dispozícii. Tieto predpisy a zmluvné dojednania, ktoré upravujú najmä spôsob, akým majú byť uvedené plochy udržiavané, plodiny, ktoré na nich možno pestovať, a prípustnú výšku porastu, nesporne značne obmedzujú pána Demmera v jeho slobode nakladania s nimi.

60

Napriek tomu, pokiaľ tieto obmedzenia nebránia dotknutému poľnohospodárovi vo výkone jeho poľnohospodárskej činnosti na využívaných plochách, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu, nemožno konštatovať, že tieto plochy nie sú súčasťou jeho poľnohospodárskeho podniku.

61

Za okolností konania vo veci samej treba ešte pripomenúť, že hoci pojem správa neznamená existenciu neobmedzeného práva poľnohospodára nakladať s dotknutou plochou v rámci jej využívania na poľnohospodárske účely, je dôležité, aby poľnohospodár nebol úplne podriadený pokynom prenajímateľa (pozri v tomto zmysle rozsudok Landkreis Bad Dürkheim, C‑61/09, EU:C:2010:606, body 61 a 63).

62

Poľnohospodár tak musí disponovať najmä určitou voľnosťou pri prevádzkovaní svojej poľnohospodárskej činnosti na dotknutých plochách a nepôsobiť na nich len na žiadosť prenajímateľa, čo tiež prislúcha posúdiť vnútroštátnemu súdu vzhľadom na všetky okolnosti konania vo veci samej.

63

Po tretie z bodu 54 tohto rozsudku vyplýva, že na to, aby mohla byť na plochy poskytnutá podpora na základe článku 44 ods. 2 nariadenia č. 1782/2003 a článku 34 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 73/2009, musia sa poľnohospodárske plochy sporné v konaní vo veci samej využívať na poľnohospodársku činnosť, alebo sa musia na takú činnosť prevažne využívať, v prípade využívania tiež na iné než poľnohospodárske činnosti.

64

V konaní vo veci samej je nesporné, že činnosť, ktorú vykonáva pán Demmer na predmetných plochách, a to zber trávnatých porastov na výrobu krmivového granulátu, predstavuje poľnohospodársku činnosť v zmysle článku 2 písm. c) nariadenia č. 1782/2003 a článku 2 písm. c) nariadenia č. 73/2009.

65

Okrem toho treba spresniť, že na účely článku 44 ods. 2 nariadenia č. 1782/2003 a článku 34 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 73/2009 je irelevantné, či výkon takej činnosti na dotknutých plochách zodpovedá právnym požiadavkám, ktorých cieľom je zabezpečiť bezpečnosť leteckej prevádzky v dotknutej letiskovej zóne (pozri v tomto zmysle rozsudok Landkreis Bad Dürkheim, C‑61/09, EU:C:2010:606, bod 47).

66

Podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania pán Demmer súhlasil, že bude plochy sporné v konaní vo veci samej, ktoré sa nachádzajú v okolí leteckej základne Skrydstrup, využívať s ohľadom na leteckú prevádzku a že na základe nájomnej zmluvy uzavretej s letiskom Aalborg budú mať ozbrojené sily možnosť využívať predmetné plochy nachádzajúce sa v okolí uvedeného letiska na organizovanie akýchkoľvek vojenských cvičení.

67

Ako však poznamenal generálny advokát v bode 41 svojich návrhov, existencia týchto ustanovení, ani skutočnosť, že dotknuté plochy sa nachádzajú v okolí vzletových a pristávacích dráh, rolovacích a dojazdových dráh letiska nie sú dôkazom o nepoľnohospodárskej činnosti na týchto plochách.

68

Za týchto okolností prislúcha vnútroštátnemu súdu, aby overil či boli na uvedených plochách vykonávané nepoľnohospodárske činnosti, ako sú vojenské cvičenia alebo lety.

69

Za predpokladu, že by vnútroštátny súd dospel k záveru, že plochy sporné v konaní vo veci samej sa využívali tak na poľnohospodárske činnosti, ako aj nepoľnohospodárske činnosti, treba pripomenúť, že na základe článku 3c nariadenia č. 795/2004 sa tieto plochy na účely článku 34 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 73/2009 považujú za prevažne využívané na poľnohospodárske účely, ak sa predmetná poľnohospodárska činnosť mohla vykonávať bez toho, aby tomu výrazne bránila intenzita, charakter, trvanie a načasovanie nepoľnohospodárskej činnosti.

70

V rámci tohto posúdenia treba prihliadať na všetky skutkové okolnosti spojené s rôznymi druhmi využívania plôch sporných v konaní vo veci samej. Ako to poznamenal generálny advokát v bode 52 svojich návrhov, treba konštatovať existenciu výrazného obmedzenia poľnohospodárskej činnosti vykonávanej na uvedených plochách, pokiaľ dotknutý poľnohospodár pri výkone tejto činnosti čelí skutočným, a nie nepodstatným ťažkostiam spôsobovaným súbežným vykonávaním činnosti inej povahy.

71

Okrem toho vzhľadom na článok 3c nariadenia č. 795/2004 je dôležité, aby poľnohospodár bol schopný vykonávať svoju poľnohospodársku činnosť na predmetných plochách napriek obmedzeniam, ktoré vyplývajú z výkonu nepoľnohospodárskej činnosti na tých istých plochách.

72

Preto prislúcha vnútroštátnemu súdu, aby overil, či sa činnosť, ktorú vykonáva pán Demmer na týchto plochách, skutočne mohla vykonávať bez toho, aby bola výrazne obmedzovaná intenzitou, charakterom, trvaním a načasovaním nepoľnohospodárskej činnosti.

73

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na prvú a druhú otázku odpovedať, že článok 44 ods. 2 nariadenia č. 1782/2003 a článok 34 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 73/2009 sa majú vykladať v tom zmysle, že poľnohospodárska plocha, ktorú tvoria bezpečnostné zóny letiska obklopujúce pristávacie, rolovacie a dojazdové dráhy, ktoré podliehajú osobitným pravidlám a obmedzeniam, predstavuje plochu, na ktorú možno poskytnúť podporu, pod podmienkou, že na jednej strane poľnohospodár, ktorý využíva túto plochu, má pri jej využívaní na účely svojej poľnohospodárskej činnosti k dispozícii dostatočnú nezávislosť a na druhej strane je schopný vykonávať túto činnosť na predmetnej ploche napriek obmedzeniam, ktoré vyplývajú z výkonu nepoľnohospodárskej činnosti na tej istej ploche.

74

Svojou treťou až piatou otázkou, ktoré treba skúmať spoločne, sa vnútroštátny súd pre prípad, že by sa došlo k záveru, že na plochy sporné v konaní vo veci samej nemožno poskytnúť podporu z dôvodu, že poľnohospodár nemá žiadnu voľnosť pri využívaní týchto plôch na účely výkonu jeho poľnohospodárskej činnosti a/alebo nie je schopný vykonávať svoju poľnohospodársku činnosť na uvedených plochách z dôvodu obmedzení, ktoré vyplývajú z výkonu nepoľnohospodárskej činnosti na tých istých plochách, v podstate pýta, či predmetný poľnohospodár mal odôvodnene odhaliť nesprávnosť priznania platobných nárokov, ako aj vyplatenia príslušnej podpory.

75

Po prvé treba pripomenúť, že na základe článku 43 nariadenia č. 1782/2003 boli platobné nároky priznané poľnohospodárom v zásade určované na základe trojročného priemeru súhrnu všetkých hektárov, ktoré zakladali v období rokov 2000 až 2002 nárok na priame platby uvedené v prílohe VI tohto nariadenia. Okolnosť, že plochy, ktoré zakladajú nárok na také priame platby, nie sú v rámci režimu jednotnej platby hektármi, na ktoré možno poskytnúť podporu, nemôže ako taká spochybniť platobné nároky priznané podľa tohto článku 43.

76

Za predpokladu, že by vnútroštátny súd napriek tomu dospel k záveru, že platobné nároky sporné v konaní vo veci samej boli pánovi Demmerovi priznané neoprávnene, treba pripomenúť, že článok 73a nariadenia č. 796/2004 síce stanovuje, že také nároky sa musia vrátiť do štátnej rezervy, ale z článku 137 ods. 1 nariadenia č. 73/2009 vyplýva, že platobné nároky priznané neoprávnene pred 1. januárom 2009 sa považujú za zákonné a regulárne od 1. januára 2010. Podľa článku 137 ods. 2 tohto nariadenia sa však toto ustanovenie neuplatňuje na platobné nároky pridelené na základe vecne nesprávnych žiadostí s výnimkou prípadov, ak poľnohospodár nemohol chybu zistiť.

77

V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že v novembri 2008 príslušný orgán informoval pána Demmera o tom, že plochy sporné v konaní vo veci samej nemožno považovať za plochy, na ktoré možno poskytnúť podporu. Pri tejto príležitosti sa pán Demmer tiež dozvedel o tom, že príslušný orgán má v úmysle nanovo vypočítať platobné nároky, ktoré mu boli pôvodne priznané.

78

Ako poznamenal generálny advokát v bode 70 svojich návrhov, článok 137 nariadenia č. 73/2009 je odôvodnený zásadou ochrany legitímnej dôvery. Z toho vyplýva, že pán Demmer sa v každom prípade nemohol tohto ustanovenia dovolávať na účel regularizácie platobných nárokov týkajúcich sa uvedených plôch, keďže bol pred 1. januárom 2010 informovaný o tom, že mu boli tieto nároky priznané neoprávnene.

79

Preto bol pán Demmer povinný podľa článku 73a ods. 1 nariadenia č. 796/2004 vrátiť do štátnej rezervy platobné nároky, ktoré mu boli priznané neoprávnene, keďže tieto nároky sa mali považovať za nároky, ktoré mu neboli nikdy priznané.

80

Pokiaľ ide v nadväznosti na to o neoprávnene vyplatené sumy podpory, tieto sa musia vrátiť v súlade s tým, čo uvádza článok 73 ods. 1 nariadenia č. 796/2004. Ako vyplýva z článku 73a ods. 4 tohto nariadenia, platí to aj pre platby, ktoré sa ukážu byť neoprávnené z dôvodu, že boli vyplatené na základe nárokov neoprávnene priznaných predmetnému poľnohospodárovi.

81

Podľa článku 73 ods. 4 uvedeného nariadenia však poľnohospodár v zásade nemusí vrátiť podporu, ktorú získal neoprávnene, ak mu bola platba vykonaná v dôsledku chyby príslušného orgánu alebo iného orgánu, ktorú nemohol odôvodnene odhaliť.

82

Ako poznamenal generálny advokát v bode 70 svojich návrhov táto výnimka je odôvodnená zásadou ochrany legitímnej dôvery.

83

V prejednávanej veci z odpovede na prvú a druhú otázku vyplýva, že chyba by mohla prípadne spočívať v skutočnosti, že príslušný orgán vyplatil v prospech pána Demmera podporu pripadajúcu na plochy sporné v konaní vo veci samej, hoci tieto plochy neboli plochami, na ktoré možno túto podporu poskytnúť, z dôvodu že neboli súčasťou jeho podniku a/alebo neboli využívané prevažne na poľnohospodárske účely.

84

S cieľom určiť, či bolo možné takú chybu zistiť, treba prihliadať na skutočnosť, že u poľnohospodárov sa ako u podnikateľov predpokladá, že budú podaniu žiadosti o podporu venovať osobitnú pozornosť a že sa oboznámia s podmienkami jej priznania. To vyplýva najmä z článku 12 nariadenia č. 796/2004, podľa ktorého musí poľnohospodár overiť správnosť informácií uvedených na predtlačenom formulári, ktorý sa používa na žiadosť o podporu v režime jednotnej platby. Z tohto článku tiež vyplýva, že tento platobný režim vychádza z predpokladu, že poľnohospodári sú oboznámení s podmienkami upravujúcimi priznanie podpory na základe predmetného režimu.

85

Okrem toho treba poznamenať, že článok 73 ods. 4 nariadenia č. 796/2004, keďže stanovuje výnimku z povinnosti vrátiť neoprávnené platby, musí sa vykladať reštriktívne a to o to viac, že táto povinnosť smeruje k ochrane finančných záujmov Európskej únie.

86

Za týchto okolností napriek výkladovým ťažkostiam, ktoré môžu vyplývať z relevantných ustanovení práva Únie, treba konštatovať, že poľnohospodár, ktorý sa nachádza v situácii ako pán Demmer, mal v zásade odôvodnene odhaliť, že na plochy sporné v konaní vo veci samej, nemožno poskytnúť podporu, pokiaľ nie sú súčasťou jeho poľnohospodárskeho podniku a/alebo sa nevyužívajú prevažne na poľnohospodárske účely, čím nespĺňajú podmienky stanovené v článku 34 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 73/2009.

87

V rámci tohto posúdenia však vnútroštátnemu súdu prislúcha zohľadniť všetky okolnosti konania vo veci samej a najmä otázku, či pred auditom dánskeho registra poľnohospodárskych parciel, ktorý sa vykonal v priebehu roku 2008, v Dánsku existovala administratívna prax, ktorá systematicky uznávala plochy, ako sú plochy sporné v konaní vo veci samej, za plochy, na ktoré možno poskytnúť podporu. V takom prípade treba vychádzať z predpokladu, že pán Demmer nemohol zistiť chyby uvádzané v bode 83 tohto rozsudku (pozri v tomto zmysle rozsudok Vonk Noordegraaf, C‑105/13, EU:C:2014:1126, bod 50).

88

Naopak skutočnosť, že príslušné orgány pristúpili k vyplateniu podpory na plochy sporné v konaní vo veci samej, nemôže sama osebe umožniť vylúčenie existencie chyby, ktorú mal dotknutý poľnohospodár odôvodnene odhaliť. Ustanovenia, na ktoré odkazuje vnútroštátny súd vo svojich otázkach, najmä článok 73 nariadenia č. 796/2004, sa týkajú práve prípadov, v ktorých došlo k neoprávnenému vyplateniu, takže sa predpokladá, že poľnohospodári sú si vedomí nebezpečenstva vykonania opravy aj po tom, čo im bola podpora vyplatená.

89

Na účely posúdenia, či mohol predmetný poľnohospodár odôvodnene odhaliť chybu, na základe ktorej mu bola vyplatená podpora, treba vychádzať z momentu vyplatenia podpory, ako to vyplýva z článku 73 ods. 4 nariadenia č. 796/2004.

90

Okrem toho, keďže podpora sa vypláca vždy iba raz za každý rok a relevantné okolnosti týkajúce sa toho, či možno na predmetné plochy poskytnúť podporu, sa môžu v priebehu času meniť, posúdenie vykonané na základe článku 73 ods. 4 nariadenia č. 796/2004 sa musí vykonať oddelene pre každý z príslušných rokov.

91

Nakoniec treba pripomenúť, že podľa toho, čo uvádza článok 73 ods. 5 nariadenia č. 796/2004, povinnosť vrátiť neoprávnene vyplatenú podporu sa premlčuje v lehote desiatich rokov odo dňa vyplatenia. Táto lehota sa však skracuje na štyri roky, pokiaľ poľnohospodár konal v dobrej viere.

92

V tejto súvislosti treba spresniť, že predmetný poľnohospodár sa považuje za konajúceho v dobrej viere, pokiaľ bol úprimne presvedčený o tom, že na predmetné plochy možno poskytnúť podporu. Z dôvodu uvedeného v bode 88 tohto rozsudku však skutočnosť, že príslušné orgány vyplatili na tieto plochy podporu, neumožňuje sama osebe preukázať dobrú vieru tohto poľnohospodára.

93

Okrem toho, keďže zohľadnenie dobrej viery poľnohospodára má za cieľ zabezpečiť dodržiavanie zásady ochrany legitímnej dôvery, táto dobrá viera musí za okolností, ako sú okolnosti konania vo veci samej, existovať v čase podania žiadosti o podporu a trvať počas štyroch rokov, ktoré nasledujú po vyplatení podpory. V dôsledku toho sa posúdenie existencie tejto dobrej viery na účely článku 73 ods. 5 nariadenia č. 796/2004 musí vykonať samostatne za každý z predmetných rokov a dobrá viera predmetného poľnohospodára musí trvať až do uplynutia štvrtého roku po dátume vyplatenia podpory.

94

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na tretiu až piatu otázku odpovedať takto:

95

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto: