—

rakúska vláda, v zastúpení: C. Pesendorfer, splnomocnená zástupkyňa,

—

Európska komisia, v zastúpení: B.‑R. Killmann a D. Martin, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 21 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), ako aj článku 2, článku 6 ods. 1 a článku 16 smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Ú. v. ES L 303, s. 16; Mim. vyd. 05/004, s. 79).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi pánom Schmitzerom a Bundesministerin für Inneres (spolková ministerka vnútra) vo veci zákonnosti systému odmeňovania vo verejnej službe, ktorý prijal rakúsky zákonodarca s cieľom odstrániť diskrimináciu na základe veku.

3

Podľa článku 1 smernice 2000/78 „účelom tejto smernice je ustanovenie všeobecného rámca pre boj proti diskriminácii v zamestnaní a povolaní na základe náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie, s cieľom zaviesť v členských štátoch uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania“.

4

Článok 2 tejto smernice stanovuje:

„1.   Na účely tejto smernice sa pod pojmom ‚zásada rovnakého zaobchádzania‘ rozumie, že nemá existovať žiadna priama alebo nepriama diskriminácia založená na ktoromkoľvek z dôvodov uvedených v článku 1.

2.   Na účely odseku 1:

…“

5

Podľa článku 3 ods. 1 písm. c) uvedenej smernice sa bude táto smernica vzťahovať na všetky osoby tak vo verejnom, ako i v súkromnom sektore, vrátane verejných orgánov vo vzťahu k podmienkam zamestnania a pracovným podmienkam vrátane podmienok odmeňovania.

6

Článok 6 smernice 2000/78 znie:

„1.   Bez ohľadu na článok 2 ods. 2 členské štáty môžu stanoviť, že rozdiely v zaobchádzaní z dôvodu veku nie sú diskrimináciou, ak v kontexte vnútroštátnych právnych predpisov sú objektívne a primerane odôvodnené oprávneným cieľom, vrátane zákonnej politiky zamestnanosti, trhu práce a cieľov odbornej prípravy, a ak prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a nevyhnutné.

Takéto rozdiely v zaobchádzaní môžu okrem iného zahrňovať:

…“

7

Článok 9 tejto smernice s názvom „Ochrana práv“ v odseku 1 stanovuje:

„Členské štáty zabezpečia, aby súdne a/alebo správne konania vymáhania povinností podľa tejto smernice, keď to považujú za vhodné aj vrátane zmierovacieho konania, boli dostupné pre všetky osoby, ktoré sa cítia poškodené z dôvodu opomenutia uplatnenia zásady rovnakého zaobchádzania, a to aj keď sa už skončil vzťah, v ktorom sa napadnutá diskriminácia vyskytla.“

8

Článok 16 smernice 2000/78 nazvanom „Zhoda“ stanovuje:

„Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby zabezpečili:

…

9

§ 8 zákona o platoch (Gehaltsgesetz 1956, BGBl. 54/1956, ďalej len „GehG“) v znení platnom až do svojej zmeny a doplnenia so spätnou účinnosťou na základe spolkového zákona z 30. augusta 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon z roku 1979 o štatúte úradníkov, zákon z roku 1956 o platoch, zákon z roku 1948 o zmluvných zamestnancoch a zákon o štatúte a funkcii sudcov a prokurátora (BGBl. I, 82/2010), a uplatniteľnom od 1. januára 2004 do 30. augusta 2010 (ďalej len „zákon o reforme“), stanovoval všeobecné pravidlo o služobnom postupe každé dva roky.

10

V znení platnom k 31. decembru 2003 § 12 ods. 1 GehG v znení zákona z roku 2002 o deregulácii a verejnej službe (Deregulierungsgesetz‑Öffentlicher Dienst 2002, BGBl. I, 119/2002) stanovoval:

„S výnimkou období, ktoré dotknutá osoba dosiahla pred dovŕšením veku 18 rokov, a bez ohľadu na obmedzenia uvedené v odsekoch 4 až 8 sa referenčný dátum, ktorý treba zohľadniť na účely postupu do vyššieho platového stupňa, stanoví spätne odo dňa prijatia do zamestnania:

11

Cieľom zákona o reforme bolo zosúladiť spolkové pravidlá započítavania období pred vstupom do služby so smernicou 2000/78, ako ju vyložil Súdny dvor v rozsudku Hütter (C‑88/08, EU:C:2009:381), v ktorom Súdny dvor konštatoval nezlučiteľnosť vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá s cieľom neznevýhodňovať všeobecné vzdelávanie oproti odbornému vzdelávaniu a podporovať začleňovanie mladých učňov na trh práce vylučuje započítavanie období zamestnania dosiahnutých pred dovŕšením veku 18 rokov na účely stanovenia platového stupňa, do ktorého sú zaradení zmluvní zamestnanci verejnej služby členského štátu, s článkami 1, 2 a 6 smernice 2000/78.

12

Tento zákon obsahoval predovšetkým zmenu a doplnenie § 8 a § 12 GehG so spätnou účinnosťou.

13

§ 8 ods. 1 GehG v znení zákona o reforme, nazvaný „Postup“, znie:

„Postup sa stanovuje na základe referenčného dátumu. Pokiaľ toto ustanovenie nestanovuje inak, obdobie potrebné na postup do druhého platového stupňa každej kategórie zamestnania je päť rokov a dva roky v prípade iných platových stupňov.“

14

§ 12 GehG v znení zákona o reforme, nazvaný „Referenčný dátum postupu“, stanovuje:

„1.   S výhradou obmedzení uvedených v odsekoch 4 až 8 sa referenčný dátum, ktorý sa zohľadní na účely postupu do vyššieho platového stupňa, stanoví spätne odo dňa prijatia do zamestnania na základe období po 30. júni v roku, počas ktorého bolo ukončených deväť rokov školskej dochádzky alebo by týchto deväť rokov školskej dochádzky bolo ukončených po prijatí na prvý stupeň vzdelávania:

…

3.   Obdobia uvedené v odseku 1 bode 2, počas ktorých úradník vykonával činnosť alebo sa vzdelával, možno vo všeobecnom záujme zohľadniť v celom rozsahu, pokiaľ táto činnosť alebo vzdelávanie predstavujú pre službu osobitný záujem. …

…“

15

§ 113 ods. 10 až 12 GehG v znení zákona o reforme stanovuje:

„10.   Referenčný dátum, ktorý sa zohľadní na účely postupu do vyššieho platového stupňa, a platovú triedu, ktorá z toho vyplýva, možno v súlade s § 8 a § 12 [GehG v znení zákona o reforme] opätovne stanoviť iba na základe žiadosti a iba v prípadoch, keď bola existujúca platová trieda stanovená prostredníctvom referenčného dátumu. Žiadosť môžu podať tiež osoby poberajúce pravidelné dávky na základe zákona z roku 1965 o dôchodkoch.

11.   Vo vzťahu k osobám, ktoré nepodali žiadosť v súlade s odsekmi 10 a 12 alebo v prípade ktorých nemožno opätovne stanoviť referenčný dátum v súlade s odsekom 10,

12.   Žiadosti podľa odseku 10 sa podávajú na tlačive, ktoré stanoví spolkový kancelár prostredníctvom nariadenia. Osoby oprávnené podať žiadosť, ktoré pred dátumom vyhlásenia [zákona o reforme] požiadali o opätovné stanovenie svojho referenčného dátumu alebo platovej triedy s tým, že sa domáhali zohľadnenia období pred svojím nástupom do služby, ktoré dosiahli pred dovŕšením veku 18 rokov, alebo ktoré z tohto dôvodu požiadali o mzdovú náhradu, sa vyzvú, aby podali novú žiadosť na uvedenom tlačive…“

16

Pán Schmitzer je úradníkom na Bundesministerium für Inneres (Spolkové ministerstvo vnútra). Dňa 22. januára 2013 podal žiadosť o opätovné preskúmanie referenčného dátumu zohľadneného na účely jeho služobného postupu s cieľom započítania období vzdelávania a služby v zmysle uplatniteľnej vnútroštátnej právnej úpravy, ktoré dosiahol pred dovŕšením veku 18 rokov. Hoci právny stav ku dňu jeho prijatia do zamestnania neumožňoval započítanie týchto období, § 113 GehG v znení zákona o reforme túto možnosť stanovil.

17

Rozhodnutím z 28. januára 2013 Bundesministerin für Inneres stanovila nový referenčný dátum k 1. júlu 1975 v súlade so žiadosťou pána Schmitzera. V odôvodnení tohto rozhodnutia sa uvádza, že systém odmeňovania pána Schmitzera podlieha tiež § 8 GehG v znení zákona o reforme, ktorý postup do druhého platového stupňa podmieňuje dosiahnutím obdobia piatich rokov v prvom platovom stupni.

18

Dňa 26. februára 2013 pán Schmitzer podal žiadosť o opravu svojho platového stupňa podľa § 8 GehG v znení pred prijatím zákona o reforme, aby mu bol priznaný postup do vyššieho platového stupňa každé dva roky, počnúc uvedeným referenčným dátumom.

19

Dňa 4. apríla 2013 Bundesministerin für Inneres zamietla túto žiadosť.

20

Pán Schmitzer podal na Verwaltungsgerichtshof (správny súd) žalobu smerujúcu proti tomuto rozhodnutiu. Tento súd sa pýta, či legislatívna zmena, ktorou bol zavedený nový spôsob nediskriminačného stanovovania referenčného dátumu, ktorý sa zohľadňuje na účely služobného postupu úradníkov, môže súčasne stanoviť predĺženie období, ktoré treba dosiahnuť na účely zmeny platového stupňa. Uvedený súd sa pýta na zlučiteľnosť takého predĺženia s právom Únie výlučne v prípade úradníkov, ktorí požiadajú o preskúmanie referenčného dátumu zohľadneného na účely ich postupu do vyššieho platového stupňa a platovej triedy, s výnimkou tých, ktorí o to nepožiadajú, alebo tých, vo vzťahu ku ktorým je zmena tohto dátumu irelevantná.

21

Za týchto podmienok Verwaltungsgerichtshof rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

22

Vnútroštátny súd svojím návrhom na začatie prejudiciálneho konania žiada Súdny dvor, aby vyložil zásadu zákazu diskriminácie na základe veku zakotvenú v článku 21 Charty a spresnenú v smernici 2000/78.

23

Ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, pokiaľ členské štáty prijmú opatrenia spadajúce do pôsobnosti smernice 2000/78, ktorá v oblasti zamestnania a povolania spresňuje zásadu zákazu diskriminácie na základe veku, musia konať v súlade s touto smernicou (pozri v tomto zmysle rozsudky Prigge a i., C‑447/09, EU:C:2011:573, bod 48, a Tyrolean Airways Tiroler Luftfahrt, C‑132/11, EU:C:2012:329, bod 22).

24

Za týchto podmienok treba otázky položené v rámci sporu, o aký ide v konaní vo veci samej, a to medzi jednotlivcom a vnútroštátnym správnym orgánom, preskúmať z hľadiska samotnej smernice 2000/78.

25

Svojou prvou a treťou otázkou, ktoré treba skúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 2 ods. 1, článok 2 ods. 2 písm. a) a článok 6 ods. 1 smernice 2000/78 majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá na účely odstránenia diskriminácie na základe veku síce zohľadňuje obdobia vzdelávania a služby dosiahnuté pred dovŕšením veku 18 rokov, ale zároveň vo vzťahu k úradníkom dotknutým touto diskrimináciou zavádza predĺženie lehoty potrebnej na prechod z prvého do druhého platového stupňa každej kategórie zamestnania a každej mzdovej kategórie o tri roky.

26

Na úvod treba preskúmať, či daná vnútroštátna právna úprava obsahuje rozdielne zaobchádzanie v zmysle článku 2 ods. 1 smernice 2000/78. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa tohto ustanovenia sa pod „zásadou rovnosti zaobchádzania“ rozumie, že nemá existovať žiadna priama alebo nepriama diskriminácia založená na ktoromkoľvek z dôvodov uvedených v článku 1 tejto smernice. Článok 2 ods. 2 písm. a) tejto smernice spresňuje, že na účely odseku 1 o priamu diskrimináciu ide, ak sa z niektorého z dôvodov uvedených v článku 1 uvedenej smernice zaobchádza s jednou osobou nepriaznivejšie ako sa v porovnateľnej situácii zaobchádza s inou osobou.

27

Vo veci samej do kategórií relevantných osôb na účely porovnania patria na jednej strane úradníci, ktorí získali prax sčasti pred dovŕšením veku 18 rokov (ďalej len „úradníci znevýhodnení predchádzajúcim systémom“), a na druhej strane úradníci, ktorí získali prax rovnakej povahy a porovnateľnej dĺžky po dovŕšení tohto veku (ďalej len „úradníci zvýhodnení predchádzajúcim systémom“).

28

Na rozdiel od toho, čo tvrdí rakúska vláda, okolnosť, že niektorí úradníci sa vzdali možnosti odvolávať sa na § 12 ods. 1 GehG v znení zákona o reforme a v dôsledku toho naďalej podliehajú systému z obdobia pred prijatím tohto zákona, nemôže ovplyvniť relevantnosť týchto kategórií na účely uvedeného porovnania.

29

Pokiaľ ide o existenciu rozdielneho zaobchádzania medzi dvomi kategóriami úradníkov, zo spisu, ktorým disponuje Súdny dvor, vyplýva, že v nadväznosti na rozsudok Hütter (EU:C:2009:381) rakúsky zákonodarca prijatím zákona o reforme zmenil a doplnil znenie § 12 ods. 1 GehG a zaviedol systém odmeňovania a služobného postupu, ktorý umožňuje, aby na účely stanovenia referenčného dátumu pre služobný postup bola zohľadnená celá prax pracovníkov bez ohľadu na to, či bola získaná pred alebo po dovŕšení veku 18 rokov. Ako uviedol vnútroštátny súd, tento referenčný dátum sa od tejto zmeny a doplnenia stanovuje bez diskriminácie na základe veku.

30

Treba však preskúmať, či zákon o reforme aj naďalej uplatňuje rozdielne zaobchádzanie v prípade dvoch dotknutých kategórií úradníkov.

31

V tejto súvislosti treba uviesť, že úradníci znevýhodnení predchádzajúcim systémom, ktorí na základe § 113 ods. 10 GehG v znení zákona o reforme požiadajú o zohľadnenie období pred dovŕšením veku 18 rokov, podliehajú § 8 ods. 1 GehG v znení toho istého zákona, ktorý stanovuje služobný postup z prvej do druhej platovej triedy až po uplynutí lehoty piatich rokov, zatiaľ čo systém z obdobia pred prijatím tohto zákona stanovoval tento postup po uplynutí lehoty dvoch rokov.

32

Naproti tomu v súlade s § 113 ods. 11 GehG v znení zákona o reforme sa referenčný dátum, ktorý treba zohľadniť na účely služobného postupu úradníkov zvýhodnených predchádzajúcim systémom, opätovne stanoví až po podaní žiadosti, ktorú – ako uvádza vnútroštátny súd – títo úradníci nemajú nijaký dôvod podávať. Teda na rozdiel od úradníkov znevýhodnených predchádzajúcim systémom, ktorí takú žiadosť podali, sa v ich prípade neuplatní predĺženie lehoty potrebnej na postup z prvého do druhého platového stupňa o tri roky.

33

Rakúsky zákonodarca tak prijatím § 8 ods. 1 GehG v znení zákona o reforme zaviedol ustanovenie, ktoré naďalej uplatňuje rozdielne zaobchádzanie medzi úradníkmi znevýhodnenými predchádzajúcim systémom a úradníkmi, ktorí boli týmto systémom zvýhodnení, pokiaľ ide o ich platovú triedu a zodpovedajúcu odmenu.

34

Vnútroštátna právna úprava, o ktorú ide v konaní vo veci samej, tým nielenže ruší výhodu vyplývajúcu zo zohľadnenia období vzdelávania a služby dosiahnutých pred dovŕšením veku 18 rokov, ale takisto znevýhodňuje samotných úradníkov, ktorí sú znevýhodnení predchádzajúcim systémom, keďže predĺženie lehôt služobného postupu možno uplatniť iba voči nim. V dôsledku toho neboli nepriaznivé účinky systému z obdobia pred prijatím zákona o reforme vo vzťahu k týmto úradníkom úplne odstránené.

35

Vzhľadom na to, že predĺženie lehoty potrebnej na postup z prvého do druhého platového stupňa o tri roky sa uplatňuje iba na úradníkov, ktorí dosiahli obdobia pred dovŕšením veku 18 rokov, treba konštatovať, že vnútroštátna právna úprava, o ktorú ide v konaní vo veci samej, obsahuje rozdielne zaobchádzanie, ktoré sa priamo zakladá na veku v zmysle článku 2 ods. 2 písm. a) smernice 2000/78.

36

V druhom rade treba preskúmať, či je toto rozdielne zaobchádzanie odôvodnené.

37

Článok 6 ods. 1 prvý pododsek smernice 2000/78 totiž spresňuje, že členské štáty môžu stanoviť, že rozdielne zaobchádzanie na základe veku nie je diskrimináciou, ak je v kontexte vnútroštátnych právnych predpisov objektívne a primerane odôvodnené legitímnymi cieľmi, najmä legitímnymi cieľmi politiky zamestnanosti, trhu práce a odbornej prípravy, a ak sú prostriedky na dosiahnutie týchto cieľov primerané a nevyhnutné.

38

Súdny dvor opakovane rozhodol, že členské štáty disponujú širokou mierou voľnej úvahy nielen pri sledovaní cieľa stanoveného spomedzi iných cieľov v oblasti sociálnej politiky a zamestnania, ale aj pri definícii opatrení, ktorými možno tieto ciele dosiahnuť (rozsudok Specht a i., C‑501/12 až C‑506/12, C‑540/12 a C‑541/12, EU:C:2014:2005, bod 46, ako aj citovaná judikatúra).

39

Podľa vnútroštátneho súdu cieľom právnej úpravy, o ktorú ide v konaní vo veci samej, je predovšetkým zaviesť nediskriminačný systém odmeňovania a služobného postupu. V rámci zákona o reforme pravidlá, ktoré preskúmanie referenčných dátumov podmieňujú žiadosťou každej dotknutej osoby, ako aj pravidlá týkajúce sa predĺženia lehôt služobného postupu sledujú ciele spočívajúce v hospodárnosti správnych orgánov, dodržiavaní nadobudnutých práv a ochrane legitímnej dôvery.

40

Rakúska vláda okrem toho zdôrazňuje, že prijatie zákona o reforme bolo odôvodnené rozpočtovým hľadiskom.

41

Pokiaľ ide o cieľ vnútroštátnej právnej úpravy spočívajúci v dosiahnutí vyrovnaného rozpočtu, treba pripomenúť, že právo Únie nebráni členským štátom zohľadniť rozpočtové hľadisko popri úvahách politickej, sociálnej alebo demografickej povahy, ak pritom dodržujú najmä všeobecnú zásadu zákazu diskriminácie na základe veku. V tejto súvislosti hoci rozpočtové hľadisko môže byť základom na výber sociálnej politiky členského štátu a môže ovplyvniť povahu alebo rozsah opatrení, ktoré chce prijať, samo osebe nemôže predstavovať legitímny cieľ v zmysle článku 6 ods. 1 smernice 2000/78 (rozsudok Fuchs a Köhler, C‑159/10 a C‑160/10, EU:C:2011:508, body 73 a 74). To isté platí v prípade úvah správnej povahy, ktoré spomína vnútroštátny súd.

42

Pokiaľ ide o dodržiavanie nadobudnutých práv a ochranu legitímnej dôvery úradníkov, ktorých v prípade ich odmeňovania predchádzajúci systém zvýhodňuje, treba uviesť, že predstavujú legitímne ciele politiky zamestnávania a trhu práce, ktoré môžu počas prechodného obdobia odôvodniť zachovanie predchádzajúcich odmien a v dôsledku toho aj zachovanie diskriminačného systému na základe veku (pozri v tomto zmysle rozsudok Hennigs a Mai, C‑297/10 a C‑298/10, EU:C:2011:560, body 90 a 92).

43

V prejednávanom prípade v rozsahu, v akom § 113 ods. 11 GehG v znení zákona o reforme stanovuje, že vo vzťahu k osobám, ktoré nepodajú žiadosť o preskúmanie svojho referenčného dátumu na účely služobného postupu alebo v prípade ktorých nemožno opätovne stanoviť tento dátum, sa naďalej uplatňujú ustanovenia § 8 a § 12 GehG v znení platnom k 31. decembru 2003, umožňujú tieto ustanovenia dosiahnuť ciele ochrany nadobudnutých práv a legitímnej dôvery úradníkov zvýhodnených predchádzajúcim systémom v súvislosti so zachovaním ich úrovne odmeňovania. Na týchto úradníkov sa totiž neuplatní retroaktívne predĺženie lehoty postupu.

44

Tieto ciele však nemôžu odôvodniť opatrenie, ktoré iba vo vzťahu k niektorým osobám s konečnou platnosťou zachováva rozdielne zaobchádzanie na základe veku, ktoré reforma diskriminačného systému obsiahnutá v tomto opatrení zamýšľa odstrániť. Také opatrenie, aj keby zabezpečovalo ochranu nadobudnutých práv a legitímnej dôvery vo vzťahu k úradníkom zvýhodneným predchádzajúcim systémom, nie je schopné zaviesť systém, ktorý je v prípade úradníkov znevýhodnených uvedeným predchádzajúcim systémom nediskriminačný.

45

Z uvedených úvah vyplýva, že na prvú a tretiu otázku treba odpovedať tak, že článok 2 ods. 1, článok 2 ods. 2 písm. a) a článok 6 ods. 1 smernice 2000/78 sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá na účely odstránenia diskriminácie na základe veku síce zohľadňuje obdobia vzdelávania a služby dosiahnuté pred dovŕšením veku 18 rokov, ale zároveň vo vzťahu k úradníkom dotknutým touto diskrimináciou zavádza predĺženie lehoty potrebnej na prechod z prvého do druhého platového stupňa každej kategórie zamestnania a každej mzdovej kategórie o tri roky.

46

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či úradník, vo vzťahu ku ktorému sa uplatňovala diskriminácia na základe veku vyplývajúca zo spôsobu stanovovania referenčného dátumu zohľadneného na účely stanovenia jeho postupu, musí mať možnosť domáhať sa uplatnenia článku 2 smernice 2000/78 s cieľom napadnúť diskriminačné účinky predĺženia lehôt postupu, aj keď na základe svojej žiadosti dosiahol preskúmanie tohto dátumu.

47

Tento vnútroštátny súd totiž predpokladá, že možnosť napadnúť diskriminačné účinky predĺženia lehôt postupu nemusí byť úradníkovi, ktorého predchádzajúci systém znevýhodňuje, priznaná z dôvodu, že táto nová diskriminácia vyplýva výlučne z okolnosti, že tento úradník požiadal o preskúmanie svojho referenčného dátumu a jeho požiadavke sa vyhovelo, zatiaľ čo úradníci, ktorí po tom, čo dovŕšili vek 18 rokov, dosiahli celé obdobia, ktoré možno zohľadniť, sa vzdali možnosti podať žiadosť v tomto zmysle a v dôsledku toho sa v ich prípade neuplatní predĺženie lehôt postupu.

48

Treba pripomenúť judikatúru Súdneho dvora, podľa ktorej právo na rovnosť zaobchádzania, ktoré vyplýva zo zásady zákazu diskriminácie na základe veku v zmysle článku 2 smernice 2000/78, predstavuje právo, ktorého sa jednotlivec môže domáhať vo vzťahu k verejnoprávnemu orgánu (pozri v tomto zmysle rozsudok Römer, C‑147/08, EU:C:2011:286, bod 56 a citovanú judikatúru).

49

V tejto súvislosti článok 9 smernice 2000/78 stanovuje, že členské štáty zabezpečia, aby sa všetky osoby, ktoré sa cítia poškodené z dôvodu diskriminácie, mohli domáhať svojich práv. Článok 16 tejto smernice ukladá členským štátom povinnosť prijať nevyhnutné opatrenia, aby sa vyhlásili alebo mohli vyhlásiť za neplatné alebo zmenili a doplnili všetky ustanovenia odporujúce zásade rovnosti zaobchádzania, ktoré sú zahrnuté do zmlúv alebo kolektívnych zmlúv.

50

Ak by však úradník znevýhodnený predchádzajúcim systémom nemohol napadnúť diskriminačné účinky predĺženia lehoty postupu z dôvodu, že požiadal o preskúmanie svojho referenčného dátumu zohľadneného na účely jeho postupu a jeho požiadavke sa vyhovelo, zatiaľ čo úradníci zvýhodnení predchádzajúcim systémom sa vzdali možnosti podať žiadosť v tomto zmysle, nemohol by dosiahnuť dodržanie všetkých práv, ktoré mu vyplývajú zo zásady rovnosti zaobchádzania zaručenej smernicou 2000/78, čo by bolo v rozpore článkami 9 a 16 tejto smernice.

51

V dôsledku toho a vzhľadom na odpoveď poskytnutú na prvú a tretiu otázku, treba na druhú otázku odpovedať tak, že články 9 a 16 smernice 2000/78 sa majú vykladať v tom zmysle, že úradník, vo vzťahu ku ktorému sa uplatňovala diskriminácia na základe veku vyplývajúca zo spôsobu stanovovania referenčného dátumu zohľadneného na účely stanovenia jeho postupu, musí mať možnosť domáhať sa uplatnenia článku 2 tejto smernice s cieľom napadnúť diskriminačné účinky predĺženia lehôt postupu, aj keď na základe svojej žiadosti dosiahol preskúmanie tohto dátumu.

52

Štvrtá a šiesta otázka boli položené subsidiárne pre prípad, ak by na prvú a druhú otázku bola poskytnutá záporná odpoveď a na tretiu otázku kladná odpoveď.

53

Vzhľadom na odpovede na prvú až tretiu otázku nie je potrebné odpovedať na štvrtú až šiestu otázku.

54

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto: