—

Art & Allposters International BV, v zastúpení: T. Cohen Jehoram a P. N. A. M. Claassen, advocaten,

—

Stichting Pictoright, v zastúpení: M. van Heezik, A. M. van Aerde a E. J. Hengeveld, advocaten,

—

francúzska vláda, v zastúpení: D. Colas a F.‑X. Bréchot, splnomocnení zástupcovia,

—

vláda Spojeného kráľovstva, v zastúpení: V. Kaye, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci N. Saunders, barrister,

—

Európska komisia, v zastúpení: J. Samnadda a F. Wilman, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, s. 10; Mim. vyd. 17/001, s. 230).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Art & Allposters International BV (ďalej len „Allposters“) a Stichting Pictoright (ďalej len „Pictoright“) vo veci prípadného porušenia autorských práv Pictoright zo strany Allposters, ktoré vyplýva z prenosu vyobrazení diel chránených autorským právom z papierového plagátu na maliarske plátno a predaja týchto vyobrazení na tomto novom nosiči.

3

Svetová organizácia duševného vlastníctva (WIPO) prijala v Ženeve 20. decembra 1996 Zmluvu WIPO o autorskom práve (ďalej len „Zmluva WIPO o autorskom práve“). Táto zmluva bola v mene Európskeho spoločenstva schválená rozhodnutím Rady 2000/278/ES zo 16. marca 2000 (Ú. v. ES L 89, s. 6; Mim. vyd. 11/033, s. 208).

4

Uvedená zmluva vo svojom článku 1 ods. 4 stanovuje, že zmluvné strany budú dodržiavať články 1 až 21 a prílohu Dohovoru o ochrane literárnych a umeleckých diel, podpísaného 9. septembra 1886 v Berne (Parížsky akt z 24. júla 1971), v znení zmien a doplnení z 28. septembra 1979 (ďalej len „Bernský dohovor“).

5

Článok 6 Zmluvy WIPO o autorskom práve s názvom „Právo na šírenie“, stanovuje:

„1.   Autori literárnych a umeleckých diel majú výhradné právo udeľovať súhlas na sprístupnenie originálu a rozmnoženín svojich diel verejnosti predajom alebo iným prevodom vlastníctva.

2.   Žiadne ustanovenie tejto zmluvy nemá vplyv na slobodu zmluvných strán, aby určili prípadné podmienky, za ktorých sa po prvom predaji alebo prevode, alebo prechode vlastníctva k originálu alebo rozmnoženine diela so súhlasom autora vyčerpá právo podľa odseku 1.“

6

Článok 12 Bernského dohovoru z názvom „Právo na spracovanie, úpravu a iné zmeny“, stanovuje:

„Autori literárnych alebo umeleckých diel majú výlučné právo [udeľovať] súhlas na spracovanie, úpravy alebo na iné zmeny svojich diel.“

7

Odôvodnenia 9, 10, 28 a 31 smernice 2001/29 znejú:

…

…

8

Podľa článku 2 tejto smernice s názvom „Právo rozmnožovania“:

„Členské štáty ustanovia výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať priame alebo nepriame, dočasné alebo trvalé rozmnožovanie akýmkoľvek spôsobom a akoukoľvek formou, v celku alebo v časti:

…“

9

Článok 4 uvedenej smernice, nazvaný „Právo šírenia“, stanovuje:

„1.   Členské štáty poskytnú autorom vo vzťahu k originálu ich diela alebo k jeho rozmnoženinám výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať akúkoľvek formu verejného šírenia predajom alebo iným spôsobom.

2.   Distribučné právo sa nevyčerpá v rámci spoločenstva vo vzťahu k originálu alebo ku kópiám diela s výnimkou prípadov, keď prvý predaj alebo prenos vlastníctva k danému objektu v rámci spoločenstva uskutoční držiteľ práv alebo sa uskutoční s jeho súhlasom.“

10

§ 4 ods. 1 smernice 2001/29 bol prebratý do vnútroštátneho práva článkom 1 a článkom 12 ods. 1 bodom 1 zákona o ochrane autorských práv z 23. septembra 1912 (Auteurswet, ďalej len „autorský zákon“):

11

§ 1 uvedeného zákona stanovuje:

„Autorské právo je s výhradou zákonných obmedzení výlučné právo autora diela z oblasti literatúry, vedy alebo umenia, alebo jeho právneho nástupcu uverejňovať toto dielo alebo vyrábať jeho rozmnoženiny.“

12

Podľa § 12 ods. 1 rovnakého zákona:

„Pod uverejnením diela z oblasti literatúry, vedy alebo umenia sa rozumie najmä:

13

§ 12b autorského zákona, ktorým bol do vnútroštátneho práva prenesený článok 4 ods. 2 smernice 2001/29, znie:

„Ak bola rozmnoženina diela z oblasti literatúry, vedy alebo umenia uvedená po prvýkrát do obehu v členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je súčasťou Európskeho hospodárskeho priestoru [EHS], prostredníctvom prevodu vlastníctva autorom alebo jeho právnym nástupcom alebo s ich súhlasom, porušenie autorského práva nepredstavuje uvedenie do obehu uvedenej rozmnoženiny iným spôsobom, okrem nájmu a vypožičania.“

14

Pictoright je holandskou spoločnosťou kolektívnej správy autorských práv, ktorá chráni záujmy držiteľov autorských práv, ktorí sú jej členmi. Na základe dohôd so zahraničnými subjektmi s rovnakým predmetom činnosti chráni tiež záujmy zahraničných umelcov a ich dedičov v Holandsku. Pictoright je oprávnená využívať autorské práva v mene ich držiteľov najmä prostredníctvom udeľovania licencií a zasahovania pri porušovaní týchto práv.

15

Allposters obchoduje na internete s plagátmi a inými druhmi reprodukcií diel slávnych maliarov, ktorých sa týkajú autorské práva vykonávané spoločnosťou Pictoright. Allposters ponúka svojim zákazníkom predovšetkým rozmnoženiny vo forme plagátov, zarámovaných plagátov, plagátov na dreve a maliarskych plátien. Na vytvorenie posledného uvedeného produktu je potrebné najprv na papierový plagát predstavujúci vybrané dielo naniesť plastovú vrstvu (laminát). Ďalej je prostredníctvom chemického procesu vyobrazenie nachádzajúce sa na plagáte prenesené z papiera na maliarske plátno. Nakoniec je toto plátno natiahnuté do dreveného rámu. Po tomto úkone už vyobrazenie diela nemá papierový nosič. Allposters označuje tento proces a jeho výsledok ako „prenos na plátno“.

16

Pictoright namietala voči predaju prenosov na plátno, ktoré zobrazujú diela chránené autorskými právami bez súhlasu jej zákazníkov, držiteľov týchto autorských práv, a požiadala Allposters o ukončenie tejto činnosti, pričom jej pohrozila aj podaním žaloby.

17

Allposters odmietla jej žiadosti vyhovieť, a preto Pictoright podala voči nej žalobu na Rechtbank Roermond (súd v Roermond) s cieľom ukončiť akékoľvek priame alebo nepriame porušovanie autorských a osobnostných práv držiteľov týchto práv.

18

Rozhodnutím z 22. septembra 2010 Rechtbank Roermond túto žalobu zamietol. Pictoright preto podala voči tomuto rozhodnutiu odvolanie na Gerechtshof te 's‑Hertogenbosch (odvolací súd v Hertogenbosch), ktorý uvedené rozhodnutie zrušil rozsudkom z 3. januára 2012, a návrhom Pictoright vo veľkej časti vyhovel.

19

Podľa Gerechtshof te 's‑Hertogenbosch predaj plagátov alebo plátien, ktoré reprodukujú umelecké diela, predstavuje uverejňovanie v zmysle holandského práva. Z rozsudku Hoge Raad der Nederlanden z 19. januára 1979 (NJ 1979/412, Poortvliet) totiž vyplýva, že o nové uverejnenie v zmysle článku 12 autorského zákona ide v prípade, ak je rozmnoženina diela, ktorá bola uvedená na trh držiteľom autorského práva, rozširovaná verejne v inej forme, keďže ten, kto uvádza na trh túto novú formu tejto rozmnoženiny, disponuje novými možnosťami jej využívania (ďalej len „judikatúra Poortvliet“). Gerechtshof te 's‑Hertogenbosch konštatoval, že papierový plagát uvádzaný na trh so súhlasom držiteľa autorských práv prešiel podstatnou zmenou, ktorá ponúka Allposters nové možnosti využívania vzhľadom na to, že táto zmena jej umožňuje požadovať vyššie ceny a ponúkať svoj tovar odlišnej skupine zákazníkov, v dôsledku čoho usúdil, že uvádzanie prenosov na plátno na trh predstavuje uverejňovanie, ktoré je v zmysle vnútroštátneho práva zakázané, a zamietol tvrdenie Allposters založené na vyčerpaní distribučného práva.

20

Allposters podala kasačný opravný prostriedok na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania. Namieta najmä voči relevantnosti judikatúry Poortvliet, ako aj voči výkladu pojmov „vyčerpanie“ a „uverejňovanie“, ktoré sú podľa jej názoru v rámci Únie harmonizované. Allposters sa domnieva, že počas šírenia diela, ktoré je zapracované do hmotného objektu, ide o vyčerpanie distribučného práva v zmysle článku 4 ods. 2 smernice 2001/29, ak tento bol uvedený na trh držiteľom autorských práv alebo s jeho súhlasom. Prípadná dodatočná zmena tohto objektu nemá na vyčerpanie distribučného práva žiadny vplyv. Pictoright naopak tvrdí, že z dôvodu neexistencie harmonizácie práva na spracovanie v oblasti autorského práva Únie ostáva judikatúra Poortvliet platná, alebo je aspoň v súlade s právom Únie.

21

Za týchto podmienok Hoge Raad der Nederlanden rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

22

Právomoc Súdneho dvora sa v rámci konania upraveného v článku 267 ZFEÚ obmedzuje len na skúmanie ustanovení práva Únie, pričom nie je povolaný rozhodovať o súlade vnútroštátneho práva, vrátane judikatúry členského štátu, s právom Únie (pozri v tomto zmysle rozsudky Triveneta Zuccheri a i./Komisia, C‑347/87, EU:C:1990:129, bod 16, ako aj Schwarz, C‑321/07, EU:C:2009:104, bod 48).

23

Za týchto podmienok sa musia položené otázky, ktoré je potrebné skúmať spoločne, chápať v tom zmysle, že vnútroštátny súd sa v podstate pýta, či sa pravidlo vyčerpania distribučného práva podľa článku 4 ods. 2 smernice 2001/29 uplatňuje na situáciu, ak sa po tom, čo bola rozmnoženina diela chráneného autorským právom uvedená na trh Únie so súhlasom držiteľa autorských práv, zmenil jej nosič, napríklad ak sa táto rozmnoženina nachádzajúca sa na papierovom plagáte preniesla na plátno a je znovu uvedená na trh v novej forme.

24

Na úvod je potrebné poukázať na skutočnosť, že Pictoright sa domnieva, že z dôvodu podstatnej zmeny plagátov rozmnoženín diel chránených autorským právom v rámci ich prenosu na plátna tieto plátna predstavujú spracovanie diel, a preto sa na ne distribučné právo neuplatňuje. Tvrdí, že právo na spracovanie nie je v oblasti autorských práv Únie harmonizované, ale ho upravuje článok 12 Bernského dohovoru.

25

Z toho dôvodu je potrebné preskúmať, či predmetné okolnosti vo veci samej spadajú do pôsobnosti smernice 2001/29.

26

Pokiaľ ide o právo na spracovanie, je pravda, že článok 12 Bernského dohovoru priznáva autorom literárnych alebo umeleckých diel výlučné právo udeľovať súhlas na spracovanie, úpravy alebo na iné zmeny svojich diel, a že uvedená smernica neobsahuje žiadne ekvivalentné ustanovenie.

27

Bez toho, aby bolo nevyhnutné poskytnúť výklad pojmu „spracovanie“ v zmysle tohto článku 12, však stačí konštatovať, že tak papierový plagát, ako aj prenos na plátno obsahujú vyobrazenie umeleckého diela chráneného autorských právom, a preto spadajú do pôsobnosti článku 4 ods. 1 smernice 2001/29 ako kópie diela chráneného autorským právom, ktoré boli uvedené na trh v Únii. Toto ustanovenie tak priznáva autorom vo vzťahu k originálu ich diela alebo k jeho kópiám výlučné právo povoliť alebo zakázať akúkoľvek formu ich verejného rozširovania predajom alebo iným spôsobom.

28

Preto je potrebné konštatovať, že predmetné okolnosti vo veci samej spadajú do pôsobnosti článku 4 uvedenej smernice.

29

Pokiaľ ide o podmienky uplatnenia pravidla vyčerpania, z článku 4 ods. 2 tej istej smernice vyplýva, že distribučné právo sa vo vzťahu k originálu alebo ku kópiám diela vyčerpá len vtedy, ak prvý predaj alebo prenos vlastníctva k danému objektu v rámci Únie uskutoční držiteľ práv alebo sa uskutoční s jeho súhlasom.

30

Navyše podľa judikatúry Súdneho dvora uvedený článok 4 ods. 2 neponecháva členským štátom možnosť inej úpravy pravidla vyčerpania, ako je úprava uvedená v tomto ustanovení, keďže ako vyplýva z odôvodnenia 31 smernice 2001/29, rôznorodosť vnútroštátnych právnych úprav v oblasti vyčerpania distribučného práva môže priamo ovplyvniť riadne fungovanie vnútorného trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok Laserdisken, C‑479/04, EU:C:2006:549, body 24 a 56).

31

Súdny dvor, vychádzajúc zo znenia článku 4 ods. 2, rozhodol, že vyčerpanie distribučného práva závisí od dvoch podmienok, a síce, že originál diela alebo jeho kópie dal do obehu držiteľ práva alebo sa tak stalo s jeho súhlasom, a že sa uvedenie na trh uskutočnilo v Únii (pozri rozsudok Laserdisken, EU:C:2006:549, bod 21).

32

Vo veci samej je zrejmé, že plagáty reprodukujúce diela slávnych maliarov, na ktoré sa vzťahujú autorské práva, ktorých držiteľov zastupuje Pictoright, boli na trh EHS uvedené so súhlasom uvedených držiteľov.

33

Účastníci konania sa však nezhodujú v názore na otázku, či sa jednak vyčerpanie distribučného práva týka hmotného objektu, do ktorého je dielo alebo jeho kópia zapracovaná, alebo vlastnej duševnej tvorby autora, a jednak, či má zmena nosiču, ako ju uskutočnil Allposters, vplyv na vyčerpanie výlučného distribučného práva.

34

Pokiaľ ide po prvé o objekt distribučného práva, článok 4 ods. 2 smernice 2001/29 odkazuje na prvý predaj alebo prenos vlastníctva k „danému objektu“.

35

Okrem toho podľa odôvodnenia 28 tejto smernice „do ochrany autorských práv patrí aj výlučné právo kontrolovať šírenie diela obsiahnutého v hmotnom článku“. V súlade s tým istým odôvodnením, „prvým predajom originálu diela alebo jeho rozmnoženín v [Únii] zo strany nositeľa práv, alebo s jeho súhlasom zaniká právo kontrolovať ďalší predaj tohto predmetu v [Únii]“.

36

Rovnako z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že literárne a umelecké diela môžu byť objektom komerčného využitia buď prostredníctvom verejných vystúpení, alebo uvedenia do obehu z nich pochadzajúcich hmotných nosičov (rozsudok FDV, C‑61/97, EU:C:1998:422, bod 14 a citovanú judikatúru).

37

Z vyššie uvedeného vyplýva, že normotvorca Únie chcel použitím pojmov „hmotný článok“ a „daný objekt“ poskytnúť autorom kontrolu nad prvým uvedením každého hmotného objektu na trh Únie, ktorý zahŕňa ich duševnú tvorbu.

38

Ako správne uviedla Európska komisia, tento záver podporuje aj medzinárodné právo, a najmä Zmluva WIPO o autorskom práve, vo svetle ktorej musí byť smernica 2001/29 vykladaná tam, kde je to možné (pozri v tomto zmysle rozsudky Laserdisken, EU:C:2006:549, body 39 a 40; Peek & Cloppenburg, C‑456/06, EU:C:2008:232, body 30 a 31; Football Association Premier League a i., C‑403/08 a C‑429/08, EU:C:2011:631, bod 189, ako aj Donner, C‑5/11, EU:C:2012:370, bod 23).

39

Článok 6 ods. 1 uvedenej zmluvy totiž stanovuje, že autori literárnych a umeleckých diel majú výlučné právo udeľovať súhlas na sprístupnenie originálu a rozmnoženín svojich diel verejnosti predajom alebo iným prevodom vlastníctva. V tejto súvislosti bol význam pojmu „rozmnoženiny“ vysvetlený zmluvnými stranami prostredníctvom spoločného vyhlásenia o článkoch 6 a 7 tejto zmluvy, ktoré bolo prijaté na diplomatickej konferencii 20. decembra 1996, počas ktorej bola prijatá aj uvedená zmluva. Podľa tohto vyhlásenia sa „výrazy ‚rozmnoženiny‘ a ‚originál a rozmnoženiny‘, ktoré podliehajú právu na šírenie a právu na nájom podľa uvedených článkov, vzťahujú výhradne na pevné rozmnoženiny, ktoré možno uviesť do obehu ako hmotné predmety“.

40

Preto je potrebné konštatovať, že vyčerpanie distribučného práva sa uplatňuje na hmotné objekty, ktorých dielo je chránené autorským právom alebo do ktorého je zapracovaná jeho kópia, ak bol tento objekt uvedený na trh so súhlasom držiteľa autorských práv.

41

Po druhé je dôležité overiť, či má na vyčerpanie distribučného práva v zmysle článku 4 ods. 2 smernice 2001/29 vplyv zmena hmotného nosiča objektu, ktorý bol uvedený na trh so súhlasom držiteľa autorských práv.

42

V konaní vo veci samej pozostáva vykonaná zmena z prenosu vyobrazenia umeleckého diela nachádzajúceho sa na papierovom plagáte na plátno prostredníctvom postupu opísaného v bode 15 tohto rozsudku, pričom vedie k nahradeniu papierového nosiča plátnom. Z pripomienok účastníkov konania vo veci samej vyplýva, že technika umožňuje predĺžiť životnosť rozmnožením, zlepšiť kvalitu vyobrazenia v porovnaní s plagátom a viac sa tak podobá originálu diela.

43

V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, ako správne uvádza francúzska vláda, že dôsledkom nahradenia nosiča, ako vo veci samej, je vytvorenie nového objektu zobrazujúceho vyobrazenie diela chráneného autorským právom, zatiaľ čo plagát ako taký zanikne. Takáto zmena kópie diela chráneného autorským právom, ktorej výsledok sa viac podobá na originál, môže v skutočnosti predstavovať novú rozmnoženinu tohto diela v zmysle článku 2 písm. a) smernice 2001/29, ktorá spadá do výlučného práva autora a pri ktorej je nevyhnutný jeho súhlas.

44

Allposters však uvádza, že prenos na plátno nemožno označiť za rozmnoženinu, keďže nejde o vynásobenie kópií diela chráneného autorským právom vzhľadom na to, že vyobrazenie je prenesené a nenachádza sa už na papierovom plagáte. Tvrdí, že farba reprodukujúca diela sa nemení a samotné dielo nie je dotknuté.

45

Takéto tvrdenia nemožno prijať. Okolnosť, že farba je počas procesu zachovaná, nemá vplyv na konštatovanie, že nosič vyobrazenia sa zmenil. Dôležitá je otázka, či zmenený objekt, posudzovaný ako celok, je sám osebe materiálne objektom uvedeným na trh so súhlasom držiteľa autorských práv. Nezdá sa, že toto je prípad vo veci samej.

46

Z toho dôvodu sa súhlas držiteľa autorských práv netýka šírenia objektu, v rámci ktorého sa nachádza dielo držiteľa autorských práv, ak bol tento objekt zmenený po prvom uvedení na trh spôsobom predstavujúcim novú rozmnoženinu tohto diela. V tomto prípade je distribučné právo vzťahujúce sa na tento objekt vyčerpané až po prvom predaji alebo prvom prevode vlastníctva tohto nového objektu so súhlasom držiteľa tohto práva.

47

Tento výklad potvrdzuje hlavný cieľ smernice 2001/29, ktorým je v súlade s odôvodneniami 9 a 10 tejto smernice zavedenie vysokej úrovne ochrany, okrem iného, autorov, ktorá im umožní získať zodpovedajúcu odmenu za používanie ich diel (pozri rozsudky SGAE, C‑306/05, EU:C:2006:764, bod 36; Peek & Cloppenburg, EU:C:2008:232, bod 37, ako aj Football Association Premier League a i., EU:C:2011:631, bod 186).

48

Z tvrdení účastníkov konania vo veci samej pred Súdnym dvorom však vyplýva, že držitelia autorských práv súhlas s distribúciou prenosu na plátno neposkytli, aspoň nie výslovne. Preto by uplatnenie pravidla vyčerpania distribučného práva zbavilo týchto držiteľov možnosti zakázať šírenie týchto objektov alebo v prípade šírenia požadovať primeranú odmenu za obchodné využívanie ich diel. V tejto súvislosti Súdny dvor už rozhodol, že aby takáto odmena predstavovala primeranú odmenu, musí byť v zodpovedajúcom pomere k ekonomickej hodnote využívania objektu chráneného autorským právom (pozri analogicky rozsudok Football Association Premier League a i., EU:C:2011:631, body 107 až 109). Pokiaľ ide o prenos na plátno, účastníci konania vo veci samej priznali, že ich ekonomická hodnota značne presahuje hodnotu plagátov.

49

Vzhľadom na vyššie uvedené je na položené otázky potrebné odpovedať, že článok 4 ods. 2 smernice 2001/29 sa má vykladať v tom zmysle, že pravidlo vyčerpania distribučného práva sa neuplatňuje na situáciu, ak sa po tom, čo bola rozmnoženina diela chráneného autorským právom uvedená na trh Únie so súhlasom držiteľa autorských práv, nahradil jej nosič, napríklad ak sa táto rozmnoženina nachádzajúca sa na papierovom plagáte preniesla na plátno a je znovu uvedená na trh v novej forme.

50

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

Článok 4 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti sa má vykladať v tom zmysle, že pravidlo vyčerpania distribučného práva sa neuplatňuje na situáciu, ak sa po tom, čo bola rozmnoženina diela chráneného autorským právom uvedená na trh Európskej únie so súhlasom držiteľa autorských práv, nahradil jej nosič, napríklad ak sa táto rozmnoženina nachádzajúca sa na papierovom plagáte preniesla na plátno a je znovu uvedená na trh v novej forme.