—

F. Ryneš, v zastúpení: M. Šalomoun, advokát,

—

Úřad pro ochranu osobních údajů, v zastúpení: I. Němec, advokát, a J. Prokeš,

—

česká vláda, v zastúpení: M. Smolek a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia,

—

španielska vláda, v zastúpení: A. Rubio González, splnomocnený zástupca,

—

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci P. Gentili, avvocato dello Stato,

—

rakúska vláda, v zastúpení: A. Posch a G. Kunnert, splnomocnení zástupcovia,

—

poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, J. Fałdyga a M. Kamejsza, splnomocnení zástupcovia,

—

portugalská vláda, v zastúpení: L. Inez Fernandes a C. Vieira Guerra, splnomocnení zástupcovia,

—

vláda Spojeného kráľovstva, v zastúpení: L. Christie, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci J. Holmes, barrister,

—

Európska komisia, v zastúpení: B. Martenczuk, P. Němečková a Z. Malůšková, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 3 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, s. 31; Mim. vyd. 13/015, s. 355).

2

Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi pánom Rynešom a Úřadem pro ochranu osobních údajů (ďalej len „Úřad“) z dôvodu rozhodnutia, v ktorom tento Úřad konštatoval, že pán Ryneš sa dopustil viacerých priestupkov v súvislosti s ochranou osobných údajov.

3

Odôvodnenia 10, 12 a 14 až 16 smernice 95/46 uvádzajú:

…

…

4

Podľa článku 2 tejto smernice:

„Na účely tejto smernice:

5

Článok 3 uvedenej smernice stanovuje:

„1.   Táto smernica sa uplatňuje na spracovanie osobných údajov vcelku alebo čiastočných údajov automatickými prostriedkami [úplne alebo čiastočne automatizované spracovanie osobných údajov – neoficiálny preklad], a na spracovanie osobných údajov inými… ako automatickými [automatizovanými – neoficiálny preklad] prostriedkami, ktoré tvoria časť registračného systému alebo určených pre to, aby tvorili časť registračného systému.

2.   Táto smernica sa neuplatňuje na spracovanie osobných údajov:

6

Článok 7 tej istej smernice znie:

„Členské štáty zabezpečia, aby bolo možné osobné údaje spracovať, iba ak:

…

7

Článok 11 smernice 95/46 stanovuje:

„1.   Tam, kde sa údaje od údajového subjektu nezískali, členské štáty zabezpečia, že kontrolór… musí v čase zaznamenávania osobných údajov… poskytnúť údajovému subjektu aspoň nasledujúce informácie, ak ich už nemá:

2.   Odsek 1 sa neuplatňuje najmä tam, kde pre spracovanie na štatistické účely alebo na účely historického alebo vedeckého výskumu, sa poskytnutie takýchto informácií ukázalo ako nemožné, alebo by mohlo znamenať vyvinutie neprimeraného úsilia, alebo ak zaznamenanie alebo odhalenie je výslovne stanovené zákonom. V takýchto prípadoch zabezpečia členské štáty primerané bezpečnostné opatrenia.“

8

Článok 13 ods. 1 tejto smernice stanovuje:

„Členské štáty môžu prijať legislatívne opatrenia na obmedzenie rozsahu povinností a práv uvedených v článk[u]… 11 ods. 1…, keď takéto obmedzenie vytvára nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie údajov o:

…

…

9

Podľa článku 18 ods. 1 uvedenej smernice:

„Členské štáty zabezpečia, že kontrolór… musí upovedomiť dozorný orgán… pred vykonaním akejkoľvek celkovej alebo čiastočnej operácie automatického spracovania [akéhokoľvek úplne alebo čiastočne automatizovaného spracovania – neoficiálny preklad] alebo súboru takýchto operácií určených na to, aby slúžili jednému alebo niekoľkým vzájomne prepojeným účelom.“

10

§ 3 ods. 3 zákona 101/2000 Sb., o ochraně osobních údajů a o změně některých zákonů (ďalej len „zákon č. 101/2000“) stanovuje:

„Tento zákon sa nevzťahuje na spracovanie osobných údajov, ktoré uskutočňuje fyzická osoba výlučne pre osobnú potrebu.“

11

§ 44 ods. 2 uvedeného zákona upravuje zodpovednosť správcu osobných údajov, ktorý sa dopustí priestupku tým, že spracováva osobné údaje bez súhlasu subjektu údajov, neposkytne subjektu údajov náležité informácie a nesplní si oznamovaciu povinnosť voči príslušnému orgánu.

12

Podľa § 5 ods. 2 písm. e) uvedeného zákona môže správca spracovávať osobné údaje v zásade len so súhlasom dotknutej osoby. Bez tohto súhlasu ich môže spracovávať, ak je to nevyhnutné na ochranu práv a právom chránených záujmov správcu, príjemcu alebo inej dotknutej osoby. Takéto spracovanie osobných údajov však nesmie byť v rozpore s právom dotknutej osoby na ochranu jej súkromného a osobného života.

13

V období od 5. októbra 2007 do 11. apríla 2008 používal pán Ryneš bezpečnostnú kameru nainštalovanú pod rímsou strechy svojho rodinného domu. Táto kamera bola pevne zabudovaná, bez možnosti otáčania, a snímala vstup do tohto domu, verejnú ulicu a vstup do protiľahlého domu. Systém umožňoval len obrazový záznam, ktorý sa ukladal do nahrávacieho zariadenia, na ktorom sa záznam priebežne nahrával na harddisk. Pri naplnení jeho kapacity sa opätovne premazával novým záznamom. Nahrávacie zariadenie nemalo žiadny monitor, takže si obraz nebolo možné bezprostredne prehliadať. K systému a jeho dátam mal priamy prístup len pán Ryneš.

14

Vnútroštátny súd poukazuje na to, že jediným dôvodom, pre ktorý pán Ryneš túto kameru nainštaloval, bola ochrana majetku, zdravia a života pána Ryneša a jeho rodiny. Stalo sa tak po tom, ako neznáma osoba niekoľko rokov opakovane útočila na neho osobne, ako aj na členov jeho rodiny a nepodarilo sa ju vypátrať. V rokoch 2005 až 2007 boli navyše na dome jeho rodiny opakovane rozbité okná.

15

V noci zo 6. na 7. októbra 2007 došlo k ďalšiemu rozbitiu okna na dotknutom rodinnom dome výstrelom z praku. Vďaka predmetnému kamerovému systému sa podarilo identifikovať dve podozrivé osoby. Záznam bol odovzdaný policajným orgánom a následne bol použitý ako dôkazný materiál v trestnom konaní.

16

Jeden z podozrivých podal podnet na preverenie zákonnosti prevádzky kamerového systému pána Ryneša a Úřad v rozhodnutí zo 4. augusta 2008 dospel k záveru, že pán Ryneš spáchal priestupky podľa zákona č. 101/2000 tým, že:

17

Žaloba pána Ryneša proti tomuto rozhodnutiu bola rozsudkom Městského soudu v Prahe z 25. apríla 2012 zamietnutá. Pán Ryneš podal proti tomuto rozsudku kasačný opravný prostriedok na súd, ktorý podal návrh na prejudiciálne konanie.

18

Za týchto podmienok Nejvyšší správní soud rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

„Je možné prevádzkovanie kamerového systému umiestneného na rodinnom dome na účely ochrany majetku, zdravia a života majiteľov domu zaradiť pod spracovanie osobných údajov ‚fyzickou osobou na výkon výlučne osobných alebo domácich činností‘ v zmysle článku 3 ods. 2 smernice 95/46…, hoci takýto systém monitoruje aj verejné priestranstvo?“

19

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 3 ods. 2 druhá zarážka smernice 95/46 vykladať v tom zmysle, že prevádzkovanie kamerového systému, ktorý umožňuje obrazový záznam osôb ukladaný do nahrávacieho zariadenia, na ktorom sa záznam priebežne nahráva na harddisk, ktorý je umiestnený fyzickou osobou na jej rodinnom dome na účely ochrany majetku, zdravia a života majiteľov domu, pričom tento systém sníma tiež verejné priestranstvo, predstavuje spracovanie údajov na výkon výlučne osobných alebo domácich činností v zmysle tohto ustanovenia.

20

Treba pripomenúť, že podľa článku 3 ods. 1 tejto smernice sa táto smernica uplatňuje na „úplne alebo čiastočne automatizované spracovanie osobných údajov, a na spracovanie osobných údajov inými ako automatizovanými prostriedkami, ktoré tvoria časť registračného systému alebo určených preto, aby tvorili časť registračného systému“.

21

Pojem „osobné údaje“ použitý v tomto ustanovení znamená podľa definície uvedenej v článku 2 písm. a) smernice 95/46 „akékoľvek informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby“. Identifikovateľná osoba je „osoba, ktorú možno identifikovať, priamo alebo nepriamo, najmä pomocou overenia… jedného alebo viacerých faktorov špecifických pre jeho fyzickú… identitu“.

22

Obraz osoby zaznamenaný prostredníctvom kamery teda predstavuje osobný údaj v zmysle ustanovenia citovaného v predchádzajúcom bode, lebo umožňuje identifikovať dotknutú osobu.

23

V súvislosti s pojmom „spracovanie osobných údajov“ treba poukázať na to, že je definovaný v článku 2 písm. b) smernice 95/46 ako „ak[á]koľvek operáci[a] alebo [akýkoľvek] komplex operácií, ktor[é] sa vykonáva[jú] na osobných údajoch…, ako je zber, zaznamenávanie,… uskladnenie“.

24

Ako vyplýva najmä z odôvodnení 15 a 16 smernice 95/46, táto smernica sa na dohľad pomocou kamerového systému vzťahuje v zásade len vtedy, ak predstavuje automatizované spracovanie.

25

Monitorovanie prostredníctvom obrazového záznamu osôb, k akému dochádzalo vo veci samej, ukladaného do nahrávacieho zariadenia, na ktorom sa záznam priebežne nahráva na harddisk, pritom predstavuje v súlade s článkom 3 ods. 1 smernice 95/46 automatizované spracovanie osobných údajov.

26

Vnútroštátny súd si kladie otázku, či takéto spracovanie nie je v takej situácii, akou je situácia dotknutá vo veci samej, vylúčené z pôsobnosti tejto smernice, lebo by mohlo ísť o spracovanie vykonávané „na výkon výlučne osobných alebo domácich činností“ v zmysle článku 3 ods. 2 druhej zarážky uvedenej smernice.

27

Ako vyplýva z článku 1 a odôvodnenia 10 smernice 95/46, účelom tejto smernice je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany základných práv a slobôd fyzických osôb, a najmä ich právo na súkromie v súvislosti so spracovaním osobných údajov (pozri rozsudok Google Spain a Google, C‑131/12, EU:C:2014:317, bod 66).

28

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v súlade s ustálenou judikatúrou si ochrana základného práva na súkromný život zaručená v článku 7 Charty základných práv Európskej únie vyžaduje, aby výnimky a obmedzenia v súvislosti s ochranou osobných údajov nepôsobili nad rámec toho, čo je prísne nevyhnutné (pozri rozsudky IPI, C‑473/12, EU:C:2013:715, bod 39, ako aj Digital Rights Ireland a i., C‑293/12 a C‑594/12, EU:C:2014:238, bod 52).

29

Keďže ustanovenia smernice 95/46 sa majú v rozsahu, v akom upravujú spracovanie osobných údajov, ktoré môže viesť k porušeniu základných slobôd a predovšetkým práva na súkromný život, nevyhnutne vykladať s prihliadnutím na základné práva, ktoré sú zapísané v uvedenej Charte (pozri rozsudok Google Spain a Google, EU:C:2014:317, bod 68), výnimku stanovenú v článku 3 ods. 2 druhej zarážke tejto smernice treba vykladať reštriktívne.

30

Tento reštriktívny výklad má oporu aj v samotnom znení tohto ustanovenia, podľa ktorého sa smernica 95/46 nevzťahuje na spracovanie údajov na výkon nie jednoducho len osobných alebo domácich činností, ale „výlučne“ osobných alebo domácich činností.

31

Vzhľadom na uvedené úvahy treba konštatovať, ako uviedol generálny advokát v bode 53 svojich návrhov, že na spracovanie osobných údajov sa výnimka uvedená v článku 3 ods. 2 druhej zarážke smernice 95/46 vzťahuje len vtedy, keď sa uskutočňuje vo výlučne osobnej alebo domácej sfére osoby, ktorá toto spracovanie vykonáva.

32

Pokiaľ ide o fyzické osoby, korešpondencia a udržiavanie zoznamov adries predstavuje vzhľadom na odôvodnenie 12 smernice 95/46 „činnosti výlučne osobné alebo domáce“, hoci sa tieto činnosti týkajú alebo môžu týkať súkromného života iných osôb.

33

V rozsahu, v akom taký kamerový systém, ako systém dotknutý vo veci samej, sníma, hoci len čiastočne, verejné priestranstvo, a smeruje mimo súkromnú sféru osoby, ktorá jeho prostredníctvom spracováva údaje, nemožno ho považovať za výlučne „osobnú či domácu“ činnosť v zmysle článku 3 ods. 2 druhej zarážky smernice 95/46.

34

Zároveň možno pri uplatňovaní tejto smernice prípadne zohľadniť, najmä v súlade s článkom 7 písm. f), článkom 11 ods. 2, ako aj článkom 13 ods. 1 písm. d) a g) uvedenej smernice, oprávnené záujmy kontrolóra, ktoré spočívajú najmä, ako v dotknutej veci, v ochrane majetku, zdravia a života tohto kontrolóra a jeho rodiny.

35

V dôsledku toho treba na položenú otázku odpovedať, že článok 3 ods. 2 druhá zarážka smernice 95/46 sa má vykladať v tom zmysle, že prevádzkovanie kamerového systému umiestneného fyzickou osobou na jej rodinnom dome na účely ochrany majetku, zdravia a života majiteľov domu, ktorý umožňuje obrazový záznam osôb ukladaný do nahrávacieho zariadenia, na ktorom sa záznam priebežne nahráva na harddisk, pričom tento systém sníma tiež verejné priestranstvo, nepredstavuje spracovanie údajov na výkon výlučne osobných alebo domácich činností v zmysle tohto ustanovenia.

36

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

Článok 3 ods. 2 druhá zarážka smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov sa má vykladať v tom zmysle, že prevádzkovanie kamerového systému umiestneného fyzickou osobou na jej rodinnom dome na účely ochrany majetku, zdravia a života majiteľov domu, ktorý umožňuje obrazový záznam osôb ukladaný do nahrávacieho zariadenia, na ktorom sa záznam priebežne nahráva na harddisk, pričom tento systém sníma tiež verejné priestranstvo, nepredstavuje spracovanie údajov na výkon výlučne osobných alebo domácich činností v zmysle tohto ustanovenia.