ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)

z 10. apríla 2014 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Informovanie a ochrana spotrebiteľov — Nariadenie (ES) č. 1924/2006 — Výživové a zdravotné tvrdenia o potravinách — Označovanie a prezentácia týchto potravín — Článok 10 ods. 2 — Časová pôsobnosť — Článok 28 ods. 5 a 6 — Prechodné opatrenia“

Vo veci C‑609/12,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Bundesgerichtshof (Nemecko) z 5. decembra 2012 a doručený Súdnemu dvoru 27. decembra 2012, ktorý súvisí s konaním:

Ehrmann AG

proti

Zentrale zur Bekämpfung unlauteren Wettbewerbs eV,

SÚDNY DVOR (štvrtá komora),

v zložení: predseda štvrtej komory L. Bay Larsen, sudcovia M. Safjan (spravodajca), J. Malenovský, A. Prechal a S. Rodin,

generálny advokát: M. Wathelet,

tajomník: A. Impellizzeri, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 10. októbra 2013,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

Ehrmann AG, v zastúpení: A. Meyer, Rechtsanwalt,

Európska komisia, v zastúpení: S. Grünheid a B.‑R. Killmann, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 14. novembra 2013,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 10 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 z 20. decembra 2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách (Ú. v. EÚ L 404, s. 9, korigendum v Ú. v. EÚ L 12, 2007, s. 3), zmeneného a doplneného nariadením Komisie (EÚ) č. 116/2010 z 9. februára 2010 (Ú. v. EÚ L 37, s. 16, ďalej len „nariadenie č. 1924/2006“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Ehrmann AG (ďalej len „Ehrmann“) a Zentrale zur Bekämpfung unlauteren Wettbewerbs eV (Združenie pre boj proti nekalej súťaži, ďalej len „Wettbewerbszentrale“), ktorý sa týkal časového uplatnenia informačných povinností stanovených v článku 10 ods. 2 nariadenia č. 1924/2006.

Právny rámec

Právo Únie

3

V zmysle odôvodnení 1, 9 a 35 nariadenia č. 1924/2006:

„(1)

Pri označovaní a reklame čoraz väčšieho množstva potravín v Spoločenstve sa používajú výživové a zdravotné tvrdenia. Na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov a uľahčenie ich výberu by mali byť výrobky, vrátane dovezených, ktoré sa uvádzajú na trh, bezpečné a primerane označené. Pestrá a vyvážená strava je predpokladom dobrého zdravia a z hľadiska celkového stravovania majú jednotlivé výrobky len relatívny význam.

(9)

Existuje široká škála živín a iných látok vrátane, okrem iného, vitamínov, minerálnych látok obsahujúcich stopové prvky, aminokyselín, esenciálnych mastných kyselín, vláknin, rozličných rastlinných a bylinných výťažkov s výživovým alebo fyziologickým účinkom, ktoré môže potravina obsahovať a ktoré môžu byť predmetom tvrdenia. Z tohto dôvodu by sa všeobecné zásady, ktoré sa vzťahujú na všetky tvrdenia o potravinách, mali stanoviť spôsobom, ktorý zabezpečí vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, poskytne mu potrebné informácie pre jeho výber na základe úplného poznania faktov a ktorý bude vytvárať rovnaké podmienky pre hospodársku súťaž v potravinárskom priemysle.

(35)

Primerané prechodné opatrenia sú potrebné na to, aby sa prevádzkovateľom potravinárskych podnikov umožnilo prispôsobiť sa požiadavkám tohto nariadenia.“

4

Článok 1 ods. 1 a 2 tohto nariadenia stanovuje:

„1.   Toto nariadenie harmonizuje ustanovenia zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení členských štátov, ktoré sa vzťahujú na výživové a zdravotné tvrdenia, aby sa zabezpečilo efektívne fungovanie vnútorného trhu pri poskytnutí vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa.

2.   Toto nariadenie sa vzťahuje na výživové a zdravotné tvrdenia pri komunikácii komerčného charakteru uvádzané na označení, pri prezentácii a v reklame potravín, ktoré sa v takejto podobe dostávajú ku konečnému spotrebiteľovi.

V prípade potravín, ktoré nie sú spotrebiteľsky balené (vrátane čerstvých produktov, ako je ovocie, zelenina alebo chlieb), ktoré sa predávajú konečnému spotrebiteľovi alebo zariadeniam spoločného stravovania, a potravín, ktoré sa balia na mieste predaja na požiadanie kupujúceho alebo ktoré sú spotrebiteľsky balené na účely ich okamžitého predaja, sa neuplatňuje článok 7 a článok 10 ods. 2 písm. a) a b). Vnútroštátne ustanovenia sa môžu uplatňovať, pokým Spoločenstvo neprijme opatrenia zamerané na zmenu a doplnenie nepodstatných prvkov tohto nariadenia, okrem iného jeho doplnením, v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 25 ods. 3.

…“

5

Článok 2 uvedeného nariadenia obsahuje tieto definície:

„1.   Na účely tohto nariadenia:

2.   Uplatňujú sa aj tieto vymedzenia pojmov:

1)

‚tvrdenie‘ je každé oznámenie alebo znázornenie, ktoré nie je povinné podľa právnych predpisov Spoločenstva ani vnútroštátnych právnych predpisov vrátane obrazového, grafického alebo symbolického znázornenia v akejkoľvek podobe, ktoré udáva, naznačuje alebo vyvoláva dojem, že daná potravina má osobitné vlastnosti;

4)

„výživové tvrdenie“ je každé tvrdenie, ktoré udáva, naznačuje alebo vyvoláva dojem, že potravina má osobitné pozitívne výživové vlastnosti v dôsledku:

a)

energetickej (kalorickej) hodnoty, ktorú potravina:

(i)

poskytuje,

(ii)

poskytuje v zníženej alebo zvýšenej miere, alebo

(iii)

neposkytuje, a/alebo

b)

živín alebo iných látok, ktoré potravina:

(i)

obsahuje,

(ii)

obsahuje v znížených alebo zvýšených pomeroch, alebo

(iii)

neobsahuje;

5)

‚zdravotné tvrdenie‘ je každé tvrdenie, ktoré udáva, naznačuje alebo vyvoláva dojem, že existuje súvislosť medzi kategóriou potravín, potravinou alebo jednou z jej zložiek a zdravím;

…“

6

Článok 3 prvý odsek nariadenia č. 1924/2006 nazvaný „Všeobecné zásady pre všetky tvrdenia“ znie:

„Výživové a zdravotné tvrdenia sa môžu používať na označení, pri prezentácii a v reklame potravín umiestnených na trhu v Spoločenstve len vtedy, ak sú v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia.“

7

Článok 10 nariadenia č. 1924/2006, ktorý sa týka zdravotných tvrdení a je nazvaný „Osobitné podmienky“, vo svojich odsekoch 1 až 3 uvádza:

„1.   Zdravotné tvrdenia [sa zakazujú a – neoficiálny preklad] sú povolené len vtedy, ak sú v súlade so všeobecnými požiadavkami uvedenými v kapitole II [obsahujúcej články 3 až 7 uvedeného nariadenia] a osobitnými požiadavkami uvedenými v tejto kapitole [obsahujúcej články 10 až 19 toho istého nariadenia] a sú povolené v súlade s týmto nariadením a zahrnuté do zoznamov povolených tvrdení ustanovených v článkoch 13 a 14.

2.   Zdravotné tvrdenia sú povolené len vtedy, ak označenie obsahuje tieto informácie, alebo v prípade, že takéto označenie neexistuje, ak sú tieto informácie uvedené pri prezentácii a v reklame:

a)

údaj poukazujúci na dôležitosť pestrej a vyváženej stravy a zdravého životného štýlu;

b)

množstvo potraviny a spôsob konzumácie, ktoré sú potrebné na dosiahnutie tvrdeného pozitívneho účinku;

c)

v prípade potreby údaj určený osobám, ktoré by sa mali vyhnúť používaniu tejto potraviny; a

d)

príslušné varovanie pri výrobkoch, ktoré môžu pri nadmernej konzumácii predstavovať zdravotné riziko.

3.   Odkaz na všeobecný a nešpecifický prínos živiny alebo potraviny pre celkové zdravie alebo dobrý zdravotný stav je možné uviesť, len ak sa s spolu s ním uvedie aj osobitné zdravotné tvrdenie uvedené v zoznamoch uvedených v článkoch 13 alebo 14.“

8

Článok 13 tohto nariadenia, nazvaný „Iné zdravotné tvrdenia ako tie, ktoré odkazujú na zníženie rizika ochorenia a na vývoj a zdravie detí“, vo svojich odsekoch 1 až 3 stanovuje:

„1.   Zdravotné tvrdenia, ktoré opisujú alebo odkazujú na:

a)

úlohu živiny alebo inej látky pri raste, vývoji a telesných funkciách; alebo

b)

psychické funkcie a funkcie správania; alebo

c)

bez toho, aby bola dotknutá smernica [Komisie 96/8/ES z 26. februára 1996 o potravinách určených na použitie pri diétach so zníženou energetickou hodnotou na reguláciu telesnej hmotnosti (Ú. v. ES L 55, s. 22; Mim. vyd. 13/015, s. 454)], zoštíhľovanie alebo kontrolu telesnej hmotnosti či zníženie pocitu hladu, zvýšenie pocitu sýtosti alebo zníženie dostupnej energie zo stravy;

a ktoré sú uvedené v zozname ustanovenom v odseku 3, sa môžu uvádzať bez vykonania postupu ustanoveného v článkoch 15 až 19, ak:

(i)

vychádzajú zo všeobecne uznávaných vedeckých dôkazov; a

(ii)

priemerný spotrebiteľ im dobre rozumie.

2.   Členské štáty poskytnú Komisii zoznamy tvrdení uvedených v odseku 1 najneskôr do 31. januára 2008 spolu s podmienkami, ktoré sa na ne vzťahujú, a odkazmi na príslušné vedecké odôvodnenie.

3.   Komisia prijme po porade s [Európskym úradom pre bezpečnosť potravín] a v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 25 ods. 3 najneskôr do 31. januára 2010 zoznam povolených tvrdení Spoločenstva uvedených v odseku 1, zameraný na zmenu a doplnenie nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením, a všetky nevyhnutné podmienky na používanie týchto tvrdení.“

9

Článok 14 nariadenia č. 1924/2006 s názvom „Tvrdenia o znížení rizika ochorenia a tvrdenia, ktoré odkazujú na vývoj a zdravie detí“ znie:

„1.   Bez ohľadu na článok 2 ods. 1 písm. b) smernice [2000/13] je možné uviesť nasledujúce tvrdenia, ak bolo v súlade s postupom ustanoveným v článkoch 15, 16, 17 a 19 tohto nariadenia povolené zahrnúť ich do zoznamu takýchto povolených tvrdení Spoločenstva spolu so všetkými nevyhnutnými podmienkami na používanie týchto tvrdení:

a)

tvrdenia o znížení rizika ochorenia;

b)

tvrdenia, ktoré odkazujú na vývoj a zdravie detí.

2.   Okrem všeobecných požiadaviek ustanovených v tomto nariadení a osobitných požiadaviek odseku 1 na tvrdenia o znížení rizika ochorenia zahŕňa označenie alebo, ak takéto označenie neexistuje, prezentácia alebo reklama, aj údaj o tom, že ochorenie, na ktoré sa tvrdenie vzťahuje, má viacero rizikových faktorov a že zmena jedného z týchto rizikových faktorov môže alebo nemôže [môže, ale nemusí – neoficiálny preklad] mať pozitívny účinok.“

10

Článok 28 tohto nariadenia s názvom „Prechodné opatrenia“ v odsekoch 5 a 6 stanovuje:

„5.   Zdravotné tvrdenia uvedené v článku 13 ods. 1 písm. a) sa môžu uvádzať odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia do prijatia zoznamu uvedeného v článku 13 ods. 3 na zodpovednosť prevádzkovateľov potravinárskych podnikov pod podmienkou, že sú v súlade s týmto nariadením a s existujúcimi vnútroštátnymi ustanoveniami, ktoré sa na ne vzťahujú, a bez toho, aby tým bolo dotknuté prijatie ochranných opatrení uvedených v článku 24.

6.   Iné zdravotné tvrdenia ako tie, ktoré sú uvedené v článku 13 ods. 1 písm. a) a článku 14 ods. 1 písm. a), ktoré sa používajú v súlade s vnútroštátnymi ustanoveniami pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, sa riadia týmto:

a)

zdravotné tvrdenia, ktoré boli predmetom hodnotenia a povolenia v členskom štáte, sa povoľujú takto:

(i)

členské štáty oznámia Komisii najneskôr do 31. januára 2008 tieto tvrdenia spolu s hodnotiacou správou o vedeckých údajoch, ktoré ich podporujú;

(ii)

Komisia po porade s [Európskym úradom pre bezpečnosť potravín] a v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 25 ods. 3 prijme rozhodnutie o zdravotných tvrdeniach povolených týmto spôsobom, zamerané na zmenu a doplnenie nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením.

Zdravotné tvrdenia, ktoré nie sú povolené podľa tohto postupu, sa môžu naďalej používať šesť mesiacov po prijatí rozhodnutia;

b)

zdravotné tvrdenia, ktoré neboli predmetom hodnotenia a povolenia v členskom štáte: takéto tvrdenia sa môžu naďalej používať pod podmienkou, že sa do 19. januára 2008 podá žiadosť podľa tohto nariadenia; zdravotné tvrdenia, ktoré nie sú povolené podľa tohto postupu, sa môžu naďalej používať šesť mesiacov po prijatí rozhodnutia podľa článku 17 ods. 3.“

11

Podľa článku 29 nariadenia č. 1924/2006:

„Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. júla 2007.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.“

Nemecké právo

12

§ 11 zákonníka o potravinách, tovaroch bežnej spotreby a krmivách (Lebensmittel, Bedarfsgegenstände und Futtermittelgesetzbuch) s názvom „Ustanovenia na ochranu pred uvedením do omylu“ v znení uplatniteľnom vo veci samej (ďalej len „LFGB“) vo svojom odseku 1 uvádza:

„Je zakázané umiestňovať na trh potraviny s klamlivým označením, údajom alebo úpravou alebo prezentovať potraviny vo všeobecnosti alebo v jednotlivom prípade s použitím klamlivých zobrazení alebo iných tvrdení. O uvádzanie spotrebiteľa do omylu ide najmä vtedy, ak

1.

sa pri potravine použijú označenia, údaje, úpravy, zobrazenia alebo iné výpovede o vlastnostiach, najmä o druhu, kvalite, zložení, množstve, trvanlivosti, pôvode, mieste alebo spôsobe výroby alebo získavania, ktoré môžu uviesť do omylu;

…“

Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

13

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že spoločnosť Ehrmann vyrába a distribuuje mliečne výrobky, medzi ktoré patrí ovocný tvaroh s názvom „Monsterbacke“, ktorý sa predáva v baleniach pozostávajúcich zo šiestich 50‑gramových kelímkov (ďalej len „dotknutý výrobok“).

14

Podľa tabuľky výživových hodnôt uvedenej na bočnej strane obalu dotknutého výrobku má 100 g tohto výrobku energetickú hodnotu 105 kcal, obsah cukru 13 g, obsah tuku 2,9 g a obsah vápnika 130 mg. Vnútroštátny súd pre porovnanie uvádza, že v 100 g kravského mlieka je obsah vápnika taktiež 130 mg, kým obsah cukru je len 4,7 g.

15

V priebehu roka 2010 bol na povrchu každého balenia dotknutého výrobku uvádzaný reklamný slogan „Tak dôležitý ako pohár mlieka denne!“ (ďalej len „slogan“). Označenie ani prezentácia tohto výrobku neobsahovali žiadnu z informácií uvedených v článku 10 ods. 2 písm. a) až d) nariadenia č. 1924/2006.

16

Wettbewerbszentrale dospelo k záveru, že slogan predstavuje klamlivé označenie v zmysle § 11 ods. 1 druhej vety bodu 1 LFGB, pretože sa v ňom nenachádzala zmienka o výrazne vyššom obsahu cukru v dotknutom výrobku v porovnaní s mliekom. Okrem toho slogan porušoval nariadenie č. 1924/2006, pretože obsahoval výživové a zdravotné tvrdenia v zmysle tohto nariadenia. Odkaz na mlieko totiž prinajmenšom nepriamo udával, že aj dotknutý výrobok obsahuje veľké množstvo vápnika, takže slogan nepredstavoval len obyčajný údaj o kvalite, ale spotrebiteľovi sľuboval takisto prínos pre jeho zdravie.

17

Wettbewerbszentrale následne podalo na Landgericht Stuttgart (Krajský súd v Stuttgarte) žalobu o zdržanie sa konania a o náhradu nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s úradnou výzvou.

18

Spoločnosť Ehrmann navrhla, aby uvedený súd túto žalobu zamietol, pričom tvrdila, že hoci je dotknutý výrobok alternatívnou potravinou, ktorá je porovnateľná s mliekom, spotrebiteľ ho za mlieko nepovažuje. Okrem toho, rozdiel v obsahu cukru medzi týmto výrobkom a mliekom je príliš slabý na to, aby bol relevantný. Slogan navyše nevyjadroval nijakú osobitnú výživovú vlastnosť uvedeného výrobku, čiže predstavoval iba údaj o kvalite, na ktorý sa nariadenie č. 1924/2006 nevzťahuje. Spoločnosť Ehrmann tiež tvrdila, že na základe článku 28 ods. 5 tohto nariadenia sa článok 10 ods. 2 uvedeného nariadenia neuplatňoval v čase skutkových okolností veci samej.

19

Landgericht Stuttgart zamietol žalobu, ktorú podalo Wettbewerbszentrale, rozsudkom z 31. mája 2010.

20

Toto združenie podalo odvolanie na Oberlandesgericht Stuttgart (Vyšší krajský súd v Stuttgarte), ktorý rozsudkom z 3. februára 2011 vyhovel návrhu na zdržanie sa konania a náhradu nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s úradnou výzvou. Podľa tohto súdu slogan nepredstavoval ani výživové, ani zdravotné tvrdenie v zmysle nariadenia č. 1924/2006 a z toho dôvodu nespadal do pôsobnosti tohto nariadenia. Slogan však predstavoval klamlivé označenie v zmysle § 11 ods. 1 prvej vety a druhej vety bodu 1 LFGB, keďže dotknutý výrobok mal v porovnaní s plnotučným mliekom v rovnakom množstve oveľa vyšší obsah cukru.

21

Spoločnosť Ehrmann podala proti rozsudku Oberlandesgericht Stuttgart opravný prostriedok „Revision“ na Bundesgerichtshof (Spolkový súd). Na tomto súde zotrvala vo svojich návrhoch, ktorých cieľom bolo zamietnuť návrh predložený zo strany Wettbewerbszentrale.

22

Podľa vnútroštátneho súdu, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, slogan nepredstavuje klamlivé označenie v zmysle § 11 ods. 1 prvej vety a druhej vety bodu 1 LFGB a nemožno ho kvalifikovať ani ako výživové tvrdenie v zmysle článku 2 ods. 2 bodu 4 nariadenia č. 1924/2006. Slogan však podľa tohto súdu predstavuje zdravotné tvrdenie v zmysle článku 2 ods. 2 bodu 5 tohto nariadenia. Z pohľadu príslušnej skupiny verejnosti má totiž mlieko vzhľadom na svoj obsah minerálnych solí priaznivý účinok na zdravie, najmä detí a mladých ľudí. Slogan priznáva dotknutému výrobku priaznivý účinok tým, že ho pripodobňuje ku každodennému poháru mlieka. Tým naznačuje súvislosť medzi týmto výrobkom a zdravím spotrebiteľa, pričom takáto súvislosť v súlade s rozsudkom Deutsches Weintor (C‑544/10, EU:C:2012:526, body 34 a 35) stačí na preukázanie zdravotného tvrdenia.

23

Vnútroštátny súd však poukazuje na to, že označenie uvedeného výrobku v čase skutkových okolností sporu vo veci samej, teda v roku 2010, neobsahovalo nijakú z informácií uvedených v článku 10 ods. 2 nariadenia č. 1924/2006.

24

Za týchto podmienok Bundesgerichtshof rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

„Museli byť povinnosti uvedenia informácií podľa článku 10 ods. 2 nariadenia č. 1924/2006 dodržiavané už v roku 2010?“

O prejudiciálnej otázke

25

Na úvod treba uviesť, že podľa článku 10 ods. 1 nariadenia č. 1924/2006 sú zdravotné tvrdenia zakázané okrem prípadu, že sú v súlade s článkami 3 až 7 tohto nariadenia, s osobitnými požiadavkami uvedenými v článkoch 10 až 19 uvedeného nariadenia a sú povolené v súlade s týmto nariadením.

26

Z článku 10 ods. 1 nariadenia č. 1924/2006 vyplýva, že na to, aby bolo zdravotné tvrdenie použité v súlade s týmto nariadením, musí sa nachádzať na zoznamoch povolených tvrdení uvedených v článkoch 13 a 14 uvedeného nariadenia. Táto podmienka zahŕňa skutočnosť, že zoznamy uvedené v daných článkoch boli prijaté a uverejnené.

27

Vnútroštátny súd vo svojom rozhodnutí však v tomto ohľade uviedol, že v čase skutkových okolností vo veci samej zoznamy uvedené v článkoch 13 a 14 nariadenia č. 1924/2006 ešte neboli prijaté ani uverejnené.

28

Okrem toho, že zdravotné tvrdenie musí rešpektovať podmienky stanovené v článku 10 ods. 1 tohto nariadenia, spolu s ním musia byť uvedené aj povinné informácie stanovené v článku 10 ods. 2 tohto nariadenia.

29

Toto ustanovenie totiž uvádza, že zdravotné tvrdenia sú povolené len vtedy, ak informácie, ktoré obsahujú, sú uvedené na označení výrobku, alebo v prípade, že takéto označenie neexistuje, ak sú uvedené pri prezentácii tohto výrobku alebo v reklame daného výrobku.

30

Podmienky uvedené v článku 10 ods. 2 nariadenia č. 1924/2006 nasledujú hneď po podmienkach, ktoré sú stanovené v článku 10 ods. 1 tohto nariadenia na to, aby zdravotné tvrdenie nebolo zakázané. Podľa systematického výkladu uvedeného nariadenia tak dopĺňajú tieto podmienky a predpokladá sa v nich, že na to, aby bolo zdravotné tvrdenie na základe tohto nariadenia povolené, musia byť splnené podmienky uvedené v článku 10 ods. 1 daného nariadenia.

31

Okrem iného je potrebné uviesť, že článok 28 nariadenia č. 1924/2006 stanovuje prechodné opatrenia, ktorých cieľom podľa odôvodnenia 35 tohto nariadenia je, aby sa prevádzkovateľom potravinárskych podnikov umožnilo prispôsobiť sa požiadavkám uvedeného nariadenia. Pokiaľ ide o zdravotné tvrdenia, tieto prechodné opatrenia sú upravené v článku 28 ods. 5 a 6 uvedeného nariadenia.

32

Podľa článku 28 ods. 5 nariadenia č. 1924/2006 sa zdravotné tvrdenia uvedené v článku 13 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia môžu uvádzať odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia do prijatia zoznamu uvedeného v článku 13 ods. 3 daného nariadenia v rámci zodpovednosti prevádzkovateľov potravinárskych podnikov pod podmienkou, že sú v súlade s nariadením č. 1924/2006 a s existujúcimi vnútroštátnymi ustanoveniami, ktoré sa na ne vzťahujú, pričom nie je dotknuté prijatie ochranných opatrení uvedených v článku 24 predmetného nariadenia.

33

Zo znenia článku 28 ods. 5 uvedeného nariadenia tak vyplýva, že prevádzkovateľ potravinárskeho podniku mohol v rámci svojej zodpovednosti a pri splnení definovaných podmienok používať zdravotné tvrdenia v období medzi nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia a prijatím zoznamu uvedeného v článku 13 nariadenia č. 1924/2006. V tejto súvislosti je opodstatnené pripomenúť, že toto nariadenie podľa svojho článku 29 nadobudlo účinnosť 19. januára 2007 a uplatňuje sa od 1. júla 2007.

34

Pokiaľ ide o iné zdravotné tvrdenia ako tie, ktoré sú uvedené v článku 13 ods. 1 písm. a) a článku 14 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1924/2006, vzťahuje sa na ne prechodné opatrenie stanovené v článku 28 ods. 6 uvedeného nariadenia.

35

Treba však pripomenúť, že uvedené ustanovenie sa týka zdravotných tvrdení, ktoré boli pred dňom nadobudnutia účinnosti nariadenia č. 1924/2006, teda pred 19. januárom 2007, používané v súlade s vnútroštátnymi ustanoveniami. V prejednávanej veci však z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že slogan sa začal na dotknutom výrobku uvádzať v priebehu roka 2010. Článok 28 ods. 6 tohto nariadenia sa teda nemôže uplatniť vo veci, ako je vec sama.

36

Následne, bez toho, aby sa zabránilo prípadnému uplatneniu článku 10 ods. 3 nariadenia č. 1924/2006, je úlohou vnútroštátneho súdu, aby overil, či slogan vo veci samej patrí do pôsobnosti článku 13 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia a v prípade, že to tak je, či spĺňa podmienky stanovené v článku 28 ods. 5 daného nariadenia.

37

Ak je to tak, zo systematického výkladu uvedeného v bode 30 tohto rozsudku vyplýva, že zdravotné tvrdenie, pokiaľ nie je zakázané na základe článku 10 ods. 1 nariadenia č. 1924/2006 v spojení s článkom 28 ods. 5 tohto nariadenia, musí byť doplnené informáciami uvedenými v článku 10 ods. 2 daného nariadenia.

38

V tomto zmysle článok 28 ods. 5 predmetného nariadenia stanovuje, že zdravotné tvrdenia možno uvádzať pod podmienkou, že sú v súlade s nariadením č. 1924/2006, čo predpokladá, že musia rešpektovať najmä povinnosti obsahovať informácie uvedené v článku 10 ods. 2 tohto nariadenia.

39

Tento systematický výklad podporuje skutočnosť, že ani článok 10, ani článok 28 ods. 5, ani žiadne iné ustanovenie nariadenia č. 1924/2006 nestanovujú, že článok 10 ods. 2 tohto nariadenia sa uplatňuje až po tom, ako boli prijaté zoznamy povolených tvrdení upravené v článku 13 uvedeného nariadenia.

40

Okrem toho, ako uvádza článok 1 nariadenia č. 1924/2006, cieľom tohto nariadenia je zabezpečiť efektívne fungovanie vnútorného trhu a zároveň zaručiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa. V tomto ohľade odôvodnenia 1 a 9 uvedeného nariadenia spresňujú, že spotrebiteľovi treba poskytnúť najmä informácie potrebné pre jeho výber na základe úplného poznania faktov.

41

Ako uviedol generálny advokát v bode 83 svojich návrhov, prítomnosť informácií uvedených v článku 10 ods. 2 nariadenia č. 1924/2006 umožňuje zabezpečiť ochranu spotrebiteľa nielen v prípade, ak je potravina predmetom zdravotného tvrdenia, ktoré sa nachádza na zozname povolených tvrdení v súlade s článkom 13 tohto nariadenia, ale aj v prípade, ak sa zdravotné tvrdenie používa na základe prechodných opatrení stanovených v článku 28 ods. 5 uvedeného nariadenia.

42

Navyše, pokiaľ ide o tvrdenie, ktoré nebolo zakázané na základe článku 10 ods. 1 v spojení článkom 28 ods. 5 nariadenia č. 1924/2006, skutočnosť, že zoznam povolených tvrdení upravených v článku 13 tohto nariadenia ešte nebol prijatý, neodôvodňuje, aby bol prevádzkovateľ potravinárskeho podniku oslobodený od povinnosti poskytnúť spotrebiteľovi informácie stanovené v článku 10 ods. 2 uvedeného nariadenia.

43

V rámci prechodného opatrenia upraveného v článku 28 ods. 5 nariadenia č. 1924/2006 totiž prevádzkovateľ, ktorý sa rozhodol používať zdravotné tvrdenie, mal v rámci svojej zodpovednosti poznať účinky dotknutej potraviny na zdravie, a teda disponovať informáciami, ktoré požaduje článok 10 ods. 2 tohto nariadenia.

44

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že nariadenie č. 1924/2006 sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ ide o zdravotné tvrdenia, ktoré neboli zakázané na základe článku 10 ods. 1 tohto nariadenia v spojení s článkom 28 ods. 5 a 6 uvedeného nariadenia, informačné povinnosti podľa článku 10 ods. 2 predmetného nariadenia sa uplatňovali už v roku 2010.

O trovách

45

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

 

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

 

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 z 20. decembra 2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách, zmenené a doplnené nariadením Komisie (EÚ) č. 116/2010 z 9. februára 2010, sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ ide o zdravotné tvrdenia, ktoré neboli zakázané na základe článku 10 ods. 1 tohto nariadenia v spojení s článkom 28 ods. 5 a 6 uvedeného nariadenia, informačné povinnosti podľa článku 10 ods. 2 predmetného nariadenia sa uplatňovali už v roku 2010.

 

Podpisy


( *1 ) Jazyk konania: nemčina.