—

Izpălnitelen direktor na Dăržaven fond „Zemedelie“ – Razplaštatelna agencija, v zastúpení: R. Porozhanov a D. Petrova, avocats,

—

bulharská vláda, v zastúpení: E. Petranova a D. Drambozova, splnomocnené zástupkyne,

—

Európska komisia, v zastúpení: S. Petrova a G. von Rintelen, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 4 ods. 8 nariadenia Komisie (EÚ) č. 65/2011 z 27. januára 2011, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005, pokiaľ ide o realizáciu kontrolných postupov a krížového plnenia pri opatreniach na podporu rozvoja vidieka (Ú. v. EÚ L 25, s. 8).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Slănčeva sila EOOD (ďalej len „Slănčeva sila“) a Izpălnitelen direktor na Dăržaven fond „Zemedelie“ – Razplaštatelna agencija (výkonné riaditeľstvo platobnej agentúry Štátneho poľnohospodárskeho fondu, ďalej len „DFZ‑RA“) vo veci týkajúcej sa toho, že toto výkonné riaditeľstvo prijalo rozhodnutie, ktorým zamietlo žiadosť o financovanie z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) v prospech projektu fotovoltického parku.

3

Nariadenie Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (Ú. v. EÚ L 277, s. 1) stanovuje pravidlá financovania z tohto fondu. Vykonávacie ustanovenia k uvedenému nariadeniu sú obsiahnuté v nariadení č. 65/2011.

4

V rámci schémy pomoci na osi 3 týkajúcej sa kvality života vo vidieckych oblastiach a diverzifikácie vidieckeho hospodárstva článok 52 písm. a) bod ii) nariadenia č. 1698/2005 stanovuje:

„podporu pre zriaďovanie a rozvoj mikropodnikov s cieľom podporiť podnikanie a rozvoj hospodárskej štruktúry“.

5

Článok 4 ods. 8 nariadenia č. 65/2011 znie:

„Bez toho, aby boli dotknuté osobitné ustanovenia, žiadna platba sa neuskutoční v prospech príjemcov, u ktorých sa zistí, že umelo vytvorili podmienky požadované na poskytnutie týchto platieb a získali tak výhodu, ktorá nie je v súlade s cieľmi režimu podpory.“

6

§ 2 nariadenia č. 29 z 11. augusta 2008 o podmienkach a spôsoboch poskytovania nenávratnej finančnej pomoci v rámci schémy pomoci „Podpora na zakladanie a rozvoj mikropodnikov“ programu rozvoja vidieka v období rokov 2007 – 2013 (DV no 76, du 29 août 2008) v znení z 20. júla 2010, ktoré platilo v čase skutkových okolností veci samej, spresňuje:

„Podporiť možno projekty prispievajúce k dosiahnutiu cieľov systému podpory. Cieľmi systému podpory sú:

podpora rozvoja a vytvárania nových pracovných miest v mikropodnikoch na účely nepoľnohospodárskych činností na vidieku,

podpora podnikania na vidieku,

podpora rozvoja integrovaného cestovného ruchu na vidieku.“

7

§ 4 ods. 2 bod 10 tohto nariadenia stanovuje, že na výrobu a predaj energie z obnoviteľných zdrojov a pochádzajúci z elektrárne, ktorej kapacita zapojenia presahuje 1 megawatt, sa neposkytne nijaká finančná pomoc.

8

Podľa § 6 nariadenia č. 29:

„…

2.   Finančná pomoc na projekty na výrobu a predaj energie z obnoviteľných zdrojov predstavuje 80 % schválených výdavkov, avšak nesme prekročiť čiastku zodpovedajúcu v bulharských levoch (BGN) 200000 eur.

…“

9

§ 7 ods. 2 nariadenia č. 29 znie:

„Finančná pomoc sa neposkytne žiadateľom o pomoc alebo jej príjemcom, pri ktorých sa zistí funkčná nesamostatnosť a/alebo ktorí umelo vytvorili podmienky na poskytnutie pomoci a získali tak výhodu, ktorá nie je v súlade s cieľmi systému podpory.“

10

Body 30 a 31 dodatočných ustanovení nariadenia č. 29 spresňujú:

11

Dňa 13. mája 2009 Slănčeva sila v rámci schémy pomoci „Pomoc na zakladanie a rozvoj mikropodnikov“ programu rozvoja vidieka podala na DFZ‑RA žiadosť o financovanie v súvislosti s projektom týkajúcim sa vybudovania fotovoltickej elektrárne.

12

Splnomocnencom spoločnosti Slănčeva sila je D. Micov, zatiaľ čo jedinou spoločníčkou a konateľkou tejto spoločnosti je S. Micova. D. Micov a S. Micova sú manželia.

13

Žiadosť o financovanie, ktorú podala Slănčeva sila, obsahuje po prvé zmluvu o prenájme pozemku, na ktorom sa má fotovoltická elektráreň postaviť, uzavretú medzi spoločnosťou Slănčeva sila a vlastníkmi uvedeného pozemku, D. Micovom a S. Micovou. Po druhé táto žiadosť obsahuje písomnosť týkajúcu sa prevodu vecného práva stavby medzi spoločnosťou Korina‑Export EOOD, ktorej jediným spoločníkom a konateľom je D. Micov, a spoločnosťou Slănčeva sila.

14

Pri preskúmaní žiadosti spoločnosti Slănčeva sila DFZ‑RA konštatovala, že dotknutý pozemok susedí s dvomi ďalšími pozemkami, v prípade ktorých sa žiadalo o pomoc z toho istého programu v súvislosti s dvomi projektmi totožnými s projektom spoločnosti Slănčeva sila. Vlastníkmi týchto dvoch ďalších pozemkov sú D. Micov a S. Micova. Právo stavby, pokiaľ ide o tieto dva pozemky, na ne takisto previedla spoločnosť Korina‑Export EOOD.

15

Uskutočnenie troch projektov bolo zverené jednej a tej istej spoločnosti, a to 3 K AD.

16

Vzhľadom na tieto okolnosti a na skutočnosť, že v týchto troch projektoch týkajúcich sa fotovoltickej elektrárne sa uvádza rovnaké sídlo, výkonné riaditeľstvo DFZ‑RA rozhodnutím z 9. decembra 2011 zamietlo spolufinancovať investičný projekt spoločnosti Slănčeva sila z dôvodu zistenia funkčnej nesamostatnosti, resp. umelého vytvorenia podmienok požadovaných na poskytnutie pomoci a úmyslu získať výhodu, ktorá nie je v súlade s cieľmi schémy pomoci.

17

Konkrétne výkonné riaditeľstvo DFZ‑RA zastávalo názor, že cieľom projektu spoločnosti Slănčeva sila je obísť maximálnu výšku finančnej pomoci na jeden projekt, a to ekvivalent sumy 200000 eur v bulharských levoch (BGN).

18

Slănčeva sila požadovala zrušenie rozhodnutia o zamietnutí, ktoré vydala DFZ‑RA, na Administrativen săd Sofija‑grad.

19

Tento súd zastáva názor, že riešenie sporu, ktorý mu bol predložený, závisí od výkladu pojmu „umelo vytvorené podmienky“ v zmysle článku 4 ods. 8 nariadenia č. 65/2011.

20

Administrativen săd Sofija‑grad zdôrazňuje, že bulharský správny orgán prijíma široký výklad uvedeného pojmu, ktorý vychádza z týchto indícií: právny vzťah a totožnosť dotknutých osôb, ako aj totožnosť projektov a sídla uvedených spoločností.

21

Vnútroštátny súd však uvádza, že z jeho vlastnej súdnej praxe vyplýva prijatie užšieho výkladu pojmu umelé vytvorenie. Podľa jeho judikatúry samotná existencia spoločných okolností nestačí na preukázanie umelo vytvorených podmienok požadovaných na vyplatenie pomoci. Vyžaduje totiž, aby DFZ‑RA preukázala úmyselnú koordináciu medzi právnickými osobami a/alebo tretími osobami s cieľom získať výhodu, ktorá nie je v súlade s cieľmi schémy podpory.

22

Za týchto okolností Administrativen săd Sofija‑grad rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

23

Prejudiciálne otázky sa týkajú jednak podmienok uplatňovania článku 4 ods. 8 nariadenia č. 65/2011 a jednak výkladu tohto ustanovenia bulharskými právnymi predpismi a bulharskou judikatúrou.

24

Preto treba najskôr spoločne analyzovať prvú a štvrtú až siedmu otázku a potom následne odpovedať na druhú a tretiu otázku.

25

Týmito otázkami sa vnútroštátny súd v podstate chce oboznámiť s podmienkami uplatňovania článku 4 ods. 8 nariadenia č. 65/2011.

26

Na úvod treba zdôrazniť, že z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že bulharský správny orgán odmietol v rámci pomoci na zakladanie a rozvoj mikropodnikov s cieľom podporiť podnikanie a rozvíjať hospodársku štruktúru prijať investičný projekt navrhnutý spoločnosťou Slănčeva sila, a to z dôvodu, že táto spoločnosť chcela, aby jej bola neoprávnene poskytnutá pomoc v rámci systému podpory z EPFRV.

27

Z ustálenej judikatúry pritom vyplýva, že uplatnenie nariadení Únie nemôže byť rozšírené do takej miery, aby sa tým zakrývalo zneužívajúce konanie hospodárskych subjektov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. januára 2007, Vonk Dairy Products, C-279/05, Zb. s. I-239, bod 31).

28

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že investičný projekt spoločnosti Slănčeva sila formálne spĺňa kritériá oprávnenosti požadované na poskytnutie pomoci na zakladanie a rozvoj mikropodnikov podľa článku 52 písm. a) bodu ii) nariadenia č. 1698/2005 aj podľa vnútroštátnych právnych predpisov.

29

Súdny dvor však už rozhodol, že za týchto okolností si dôkaz zneužívajúceho konania v prípade potenciálneho príjemcu takejto pomoci vyžaduje jednak súbor objektívnych okolností, z ktorých vyplýva, že aj napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených relevantnou právnou úpravou cieľ tejto právnej úpravy nebol dosiahnutý, a jednak subjektívny prvok spočívajúci v úmysle získať výhodu vyplývajúcu z právnej úpravy Únie tým, že sa umelo vytvárajú podmienky potrebné na jej získanie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. júla 2005, Eichsfelder Schlachtbetrieb, C-515/03, Zb. s. I-7355, bod 39 a citovaná judikatúra).

30

Navyše Súdny dvor spresnil, že vnútroštátnemu súdu prislúcha preukázať existenciu týchto dvoch okolností, pričom dôkaz o tom musí byť predložený v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva, za predpokladu, že sa tým nenaruší účinnosť práva Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. decembra 2000, Emsland‑Stärke, C-110/99, Zb. s. I-11569, bod 54 a citovaná judikatúra).

31

Práve v tomto kontexte treba vykladať pojmy „umelo vytvorené“ podmienky požadované na získanie platby a „výhoda, ktorá nie je v súlade“ v zmysle článku 4 ods. 8 nariadenia č. 65/2011.

32

Po prvé, pokiaľ ide o objektívnu okolnosť, treba pripomenúť, že podľa odôvodnenia 46 nariadenia č. 1698/2005 má systém podpory rozvoja vidieka prostredníctvom EPFRV za cieľ predovšetkým pomáhať „pri diverzifikácii poľnohospodárskych činností smerom k nepoľnohospodárskym činnostiam a pri rozvoji nepoľnohospodárskych odvetví, podpore zamestnanosti… a pri uskutočňovaní investícií, ktoré vidiecke oblasti zatraktívňujú, aby sa zvrátil vývoj smerujúci k hospodárskemu a sociálnemu úpadku a vyľudňovaniu vidieka“.

33

Konkrétne článok 52 nariadenia č. 1698/2005, na základe ktorého sa požadovala pomoc na investičný projekt, o ktorý ide vo veci samej, má za cieľ podporu opatrení na diverzifikáciu vidieckeho hospodárstva a zahŕňa pomoc na zakladanie a rozvoj mikropodnikov s cieľom podporiť podnikanie a rozvoj hospodárskej štruktúry.

34

V tomto rámci nariadenie č. 29 stanovuje obmedzenia, pokiaľ ide o financovanie investičných projektov týkajúcich sa výroby a distribúcie energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré patria do kategórie opatrení uvedených v článku 52 nariadenia č. 1698/2005, prostredníctvom EPFRV. Na jednej strane je tak maximálna výška financovania prostredníctvom EPFRV obmedzená na 200000 eur na príjemcu. Na druhej strane sa financovanie týka len elektrární, ktorých kapacita zapojenia je maximálne 1 megawatt.

35

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že projekt týkajúci sa fotovoltickej elektrárne spoločnosti Slănčeva sila bol vylúčený z financovania prostredníctvom EPFRV, pretože príslušný vnútroštátny správny orgán zastával s ohľadom na okolnosti prejednávanej veci názor, že táto spoločnosť mala v úmysle obísť obmedzenia stanovené vnútroštátnou právnou úpravou na základe dohody s tretími osobami, ktoré boli samy žiadateľmi o pomoc v rámci dotknutého systému podpory z EPFRV, že jediný projekt umelo rozdelia na tri menšie projekty.

36

Takáto okolnosť však nemôže sama osebe vylúčiť, že investičný projekt predložený spoločnosťou Slănčeva sila prispeje k dosiahnutiu cieľov uvedených v nariadení č. 1698/2005.

37

V tejto súvislosti, hoci sa spoločnosti Slănčeva sila vytýka, že chcela obísť obmedzenia týkajúce sa veľkosti oprávnených projektov, ako aj maximálnu výšku pomoci na príjemcu, vnútroštátnemu súdu prislúcha, aby preskúmal, či v dôsledku tohto úmyslu nemožno dosiahnuť ciele uvedené v článku 52 písm. a) bode ii) nariadenia č. 1698/2005.

38

V tomto kontexte by mal tento súd zohľadniť najmä definíciu mikropodnikov, ktorých zakladanie a rozvoj sú predmetom pomoci uvedenej v článku 52 nariadenia č. 1698/2005, ako vyplýva z článku 2 ods. 3 prílohy k odporúčaniu Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 týkajúcemu sa definície mikropodnikov, malých a stredných podnikov (Ú. v. ES L 124, s. 36).

39

Po druhé na základe subjektívnej okolnosti vnútroštátnemu súdu prislúcha, aby stanovil obsah a skutočný význam spornej žiadosti o financovanie (rozsudok z 21. januára 2006, Halifax a i., C-255/02, Zb. s. I-1609, bod 81).

40

Súčasťou skutkových okolností, ktoré môže uvedený súd zohľadniť pri preukázaní umelého vytvorenia podmienok požadovaných na získanie platby z EPFRV, sú vzťahy právnej, ekonomickej a/alebo osobnej povahy medzi osobami podieľajúcimi sa na dotknutej investičnej operácii (pozri v tomto zmysle rozsudok Emsland‑Stärke, už citovaný, bod 58).

41

Existencia tejto subjektívnej okolnosti môže byť posilnená aj dôkazom o tajnej dohode, ktorá môže mať formu úmyselnej koordinácie medzi rôznymi investormi, ktorí sú žiadateľmi o pomoc v rámci systému podpory z EPFRV, a to osobitne v prípade, ak sú investičné projekty totožné a ak medzi týmito projektmi existuje geografický, ekonomický, funkčný, právny a/alebo osobný vzťah (pozri analogicky rozsudok Vonk Dairy Products, už citovaný, bod 33).

42

Súdny dvor však rozhodol, že financovanie projektu nemožno zamietnuť, pokiaľ predmetná investícia môže mať iné vysvetlenie než len platbu v rámci systému podpory z EPFRV (pozri analogicky rozsudok Halifax a i., už citovaný, bod 75).

43

Článok 4 ods. 8 nariadenia č. 65/2011 sa má teda vykladať v tom zmysle, že podmienky jeho uplatňovania vyžadujú existenciu objektívnej a subjektívnej okolnosti. Podľa prvej z týchto okolností vnútroštátnemu súdu prislúcha, aby posúdil objektívne okolnosti prejednávanej veci, ktoré umožňujú dospieť k záveru, že cieľ sledovaný systémom podpory z EPFRV nemožno dosiahnuť. Podľa druhej okolnosti vnútroštátnemu súdu prislúcha, aby posúdil objektívne dôkazy, ktoré umožňujú dospieť k záveru, že umelým vytvorením podmienok požadovaných na získanie platby v rámci systému podpory z EPFRV chcel žiadateľ o takúto platbu výlučne získať výhodu, ktorá nie je v súlade s cieľmi tohto systému podpory. Vnútroštátny súd môže v tomto ohľade vychádzať nielen z okolností, akými sú právne, ekonomické a/alebo osobné vzťahy medzi osobami podieľajúcimi sa na podobných investičných projektoch, ale aj z indícií svedčiacich o existencii úmyselnej koordinácie medzi týmito osobami.

44

Druhou a treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 4 ods. 8 nariadenia č. 65/2011 vykladať v tom zmysle, že bráni jednak vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa zamietne vyplatenie pomoci v rámci systému podpory z EPFRV, pokiaľ investičný projekt nemá funkčnú samostatnosť, a jednak judikatúre vnútroštátnych súdov, ktorá uznáva umelé vytvorenie podmienok požadovaných na získanie platby, ak medzi žiadateľmi o takúto platbu existuje právny vzťah.

45

Ako vyplýva z bodu 29 tohto rozsudku, uplatnenie článku 4 ods. 8 nariadenia č. 65/2011 predpokladá splnenie oboch okolností, objektívnej aj subjektívnej.

46

V tomto kontexte, hoci je pravda, že ak vnútroštátny súd konštatuje, že okolnosti o existencii právneho vzťahu medzi žiadateľmi o pomoc, či dokonca o funkčnej nesamostatnosti medzi rôznymi dotknutými investičnými projektmi, predstavujú indície, z ktorých možno vyvodiť umelé vytvorenie podmienok požadovaných na získanie platby v zmysle článku 4 ods. 8 nariadenia č. 65/2011, nič to nemení na skutočnosti, že toto posúdenie sa musí vykonať s ohľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci.

47

Konkrétne vnútroštátny súd musí zabezpečiť, aby zo všetkých objektívnych okolností prejednávanej veci vyplývalo, že hlavným cieľom výberu pravidiel v súvislosti s predmetnými investičnými projektmi je vyplatenie pomoci v rámci systému podpory s vylúčením akéhokoľvek iného vysvetlenia súvisiaceho s cieľmi uvedeného systému.

48

Článok 4 ods. 8 nariadenia č. 65/2011 sa má teda vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby sa žiadosť o platbu v rámci systému podpory z EPFRV zamietla len z dôvodu, že investičný projekt, ktorý sa uchádza o získanie pomoci z tohto systému, nemá funkčnú samostatnosť alebo že medzi žiadateľmi o takúto pomoc existuje právny vzťah, a to bez zohľadnenia ostatných objektívnych okolností prejednávanej veci.

49

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol takto: