—

Avanssur SA, v zastúpení: M. Müller‑Trawinski, Rechtsanwalt,

—

rakúska vláda, v zastúpení: C. Pesendorfer, splnomocnená zástupkyňa,

—

portugalská vláda, v zastúpení: L. Inez Fernandes a E. Pedrosa, splnomocnení zástupcovia,

—

Európska komisia, v zastúpení: G. Braun a K.‑P. Wojcik, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 21 ods. 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti (Ú. v. EÚ L 263, s. 11).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Spedition Welter GmbH (ďalej len „Spedition Welter“), dopravnou spoločnosťou so sídlom v Nemecku, a spoločnosťou Avanssur SA (ďalej len „Avanssur“), poisťovňou so sídlom vo Francúzsku, ktorého predmetom bola náhrada poistného plnenia.

3

Smernica 2009/103 obsahuje tieto odôvodnenia:

„…

…

…

4

Článok 19 smernice 2009/103 nazvaný „Postup pri likvidácii škôd“ znie takto:

„Členské štáty zavedú postup uvedený v článku 22 na likvidáciu škôd, ktoré vznikli pri nehode spôsobenej vozidlom krytým poistením, ako je uvedené v článku 3.

…“

5

Podľa článku 20 tejto smernice nazvaného „Osobitné ustanovenia o náhrade škody v prospech osôb poškodených v dôsledku dopravných nehôd, ktoré sa stali v inom členskom štáte než v tom, v ktorom majú bydlisko“:

„1.   Cieľom článkov 20 až 26 je stanoviť osobitnú úpravu pre poškodené osoby, ktoré majú nárok na náhradu škody alebo ujmy na zdraví vzniknutej z dopravných nehôd, ktoré sa stali v inom členskom štáte ako v členskom štáte, v ktorom má poškodená osoba bydlisko, a ktoré vznikli prevádzkou vozidiel poistených a obvykle sa nachádzajúcich v členskom štáte.

…

2.   Články 21 a 24 sa vzťahujú len na prípady nehôd spôsobených prevádzkovaním vozidla:

6

Článok 21 uvedenej smernice nazvaný „Likvidačný zástupcovia“ stanovuje:

„1.   Každý členský štát prijme všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby všetky poisťovne pokrývajúce riziká klasifikované v bode 10 časti A prílohy k smernici 73/239/EHS okrem zodpovednosti prepravcov, určili likvidačného zástupcu v ostatných členských štátoch, ako v členskom štáte, v ktorom im bolo udelené úradné povolenie.

Likvidační zástupcovia sú zodpovední za vybavovanie a likvidovanie nárokov vzniknutých následkom nehody v prípadoch uvedených v článku 20 ods. 1.

Likvidačný zástupca musí mať bydlisko alebo byť usadený v členskom štáte, pre ktorý je menovaný.

…

4.   Likvidačný zástupca vo vzťahu k poistným udalostiam zhromažďuje všetky informácie súvisiace s likvidovaním poistných udalostí a prijíma opatrenia potrebné pre dohodnutie likvidácie škôd.

Požiadavka určenia likvidačného zástupcu nevylučuje právo poškodenej osoby alebo jej poisťovne začať konanie priamo proti osobe, ktorá spôsobila nehodu, alebo proti jej poisťovni.

5.   Likvidační zástupcovia majú dostatočné právomoci, umožňujúce im zastupovať poisťovňu vo vzťahu k poškodeným osobám v prípadoch uvedených v článku 20 ods. 1, a uspokojovať ich nároky v plnej miere.

Musia byť spôsobilí prešetrovať prípady v úradnom jazyku (úradných jazykoch) členského štátu bydliska poškodenej osoby.

…“

7

Smernica 2009/103 bola prebratá do nemeckého právneho poriadku prostredníctvom Versicherungsaufsichtsgesetz (zákon o dohľade nad poisťovňami, ďalej len „VAG“).

8

Podľa § 7b VAG, ktorý sa týka likvidačného zástupcu v rámci zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel:

„1.   … Poisťovňa určí likvidačného zástupcu v každom inom členskom štáte Európskej únie a v inom štáte, ktorý je členom Dohody o Európskom hospodárskom priestore. Tento likvidačný zástupca v mene poisťovne vybavuje a likviduje nároky na náhradu majetkových a nemajetkových škôd vzniknutých v dôsledku nehôd, ktoré sa stali v inom členskom štáte než v tom, v ktorom má poškodená osoba bydlisko, a ktoré boli spôsobené prevádzkou vozidiel poistených a obvykle sa nachádzajúcich v členskom štáte.

2.   Likvidačný zástupca má sídlo alebo bydlisko v štáte, pre ktorý je určený. Môže pracovať pre jednu i viac poisťovní. Má dostatočné právomoci umožňujúce zastupovať poisťovňu vo vzťahu k poškodeným osobám a uspokojovať v plnej miere ich nároky na náhradu škody. Musí byť spôsobilý vybavovať prípady v úradnom jazyku alebo v úradných jazykoch členského štátu, ktorý ho určil.

3.   Likvidačný zástupca vo vzťahu k poistným udalostiam spôsobeným motorovými vozidlami poistenými v tejto poisťovni zhromažďuje všetky informácie súvisiace s likvidovaním poistných udalostí…“

9

Zivilprozessordnung (Občiansky súdny poriadok) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej v § 171 týkajúcom sa doručovania zástupcovi stanovuje:

„Doručovanie riadne vymenovanému zástupcovi má rovnaké právne účinky ako doručovanie zastupovanému. Zástupca predloží riadne písomné splnomocnenie.“

10

Dňa 24. júna 2001 bolo nákladné motorové vozidlo patriace spoločnosti Spedition Welter poškodené pri dopravnej nehode na predmestí Paríža, spôsobenej iným vozidlom poisteným v poisťovni Avanssur.

11

Spedition Welter podala na nemecký prvostupňový súd žalobu, v ktorej uplatňovala nárok na náhradu v celkovej výške 2382,89 eura. Táto žaloba nebola doručená poisťovni Avanssur, ale jej zástupcovi v Nemecku, ktorého Avanssur určila, a to poisťovni AXA Versicherungs AG (ďalej len „AXA“).

12

Uvedený súd vyhlásil túto žalobu za neprípustnú, pretože doručenie poisťovni AXA nepovažoval za platné doručenie, lebo AXA nebola splnomocnená na prijímanie doručovaných písomností.

13

Spedition Welter podala proti tomuto rozhodnutiu odvolanie na Landgericht Saarbrücken.

14

Tento vnútroštátny súd sa domnieva, že výsledok tohto odvolania závisí od výkladu smernice 2009/103, ktorý treba uskutočniť. Prípustnosť žaloby, ktorú podala Spedition Welter proti Avanssur, závisí od toho, či článok 21 ods. 5 tejto smernice možno vykladať v tom zmysle, že likvidačný zástupca je oprávnený prijímať doručované písomnosti v mene žalovanej vo veci samej. V prípade kladnej odpovede by bolo ďalej potrebné overiť, či toto ustanovenie uvedenej smernice je bezpodmienečné a dostatočne presné na to, aby sa Spedition Welter mohla naň odvolávať s cieľom poukázať na to, že Avanssur splnomocnila AXA na prijímanie týchto doručovaných písomností.

15

Za týchto okolností Landgericht Saarbrücken rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku:

16

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či článok 21 ods. 5 smernice 2009/103 sa má vykladať v tom zmysle, že k dostatočným právomociam, ktoré musí mať likvidačný zástupca, patrí aj oprávnenie likvidačného zástupcu platne prijímať doručované súdne písomnosti nevyhnutné na začatie konania o náhrade poistného plnenia pred príslušným súdom.

17

Na úvod je potrebné pripomenúť, že pri určení dosahu ustanovenia práva Únie treba zohľadniť súčasne jeho znenie, kontext a ciele (rozsudok z 9. apríla 2013, Komisia/Írsko, C‑85/11, bod 35 a citovaná judikatúra).

18

Hoci v prejednávanej veci podľa znenia článku 21 ods. 5 smernice 2009/103 majú likvidační zástupcovia dostatočné právomoci umožňujúce im zastupovať poisťovňu vo vzťahu k poškodeným osobám a uspokojovať ich nároky v plnej miere, toto ustanovenie stanovujúce ciele uvedeného zastúpenia neurčuje presný rozsah právomocí zverených na tieto účely.

19

Za týchto okolností je potrebné pripomenúť, že cieľom smernice 2009/103 je zaručiť, aby poškodené osoby pri nehodách spôsobených prevádzkou motorových vozidiel mali porovnateľnú starostlivosť bez ohľadu na to, kde v Únii sa nehoda stala. Na tieto účely by poškodeným osobám malo byť umožnené, aby vo svojom členskom štáte, v ktorom majú bydlisko, požiadali o poistné plnenie likvidačného zástupcu, ktorého tam určí poisťovňa zodpovednej osoby.

20

Podľa odôvodnenia 37 smernice 2009/103 musia členské štáty zabezpečiť, aby likvidační zástupcovia mali dostatočné právomoci na zastupovanie poisťovne vo vzťahu k poškodeným osobám pri nehodách a taktiež na zastupovanie poisťovne pred vnútroštátnymi orgánmi a tam, kde je to potrebné, aj pred súdmi, a to do takej miery, do akej je to zlučiteľné s princípmi medzinárodného práva súkromného týkajúceho súdnej právomoci.

21

Z týchto úvah teda jasne vyplýva, že zámerom normotvorcu Únie bolo, aby bez spochybnenia rešpektovania pravidiel medzinárodného práva súkromného zahrnovalo zastupovanie poisťovní, akým je zastúpenie upravené v článku 21 ods. 5 smernice 2009/103, aj zastupovanie, ktoré poškodeným osobám umožní riadne sa obrátiť na vnútroštátne súdy so žalobou na náhradu škody.

22

Ďalej, ako zdôraznil generálny advokát v bode 25 svojich návrhov, z prípravných prác k smerniciam, z ktorých vychádzala smernica 2009/103 a ktoré táto smernica kodifikovala v oblasti poistenia, vyplýva, že cieľom zastupovania, ktoré vykonáva poisťovňa v štáte bydliska poškodeného, bolo podľa normotvorcu zahrnúť plnú moc na prijímanie doručovaných súdnych písomností, aj keď len v obmedzenej miere, keďže sa nemala dotýkať právnych predpisov medzinárodného práva súkromného v oblasti súdnej právomoci.

23

V dôsledku toho a v tejto obmedzenej miere teda k dostatočným právomociam, ktoré musí mať likvidačný zástupca, patrí aj oprávnenie likvidačného zástupcu prijímať doručované súdne písomnosti.

24

Vylúčením takéhoto oprávnenia by bol navyše smernici 2009/103 odňatý jeden z jej cieľov. Ako totiž zdôraznil generálny advokát v bode 32 svojich návrhov, úlohou likvidačného zástupcu je v súlade s cieľmi smernice 2009/103 zjednodušiť kroky poškodenej osoby voči poisťovniam, najmä jej umožniť podať žiadosť v jej vlastnom jazyku. Bolo by teda v rozpore s týmito cieľmi, ak by sa týmto poškodeným osobám, ktoré podali svoje predbežné žiadosti priamo tomuto zástupcovi, hoci disponujú právom podať priamu žalobu voči poisťovni, odňalo oprávnenie doručovať súdne písomnosti tomuto likvidačnému zástupcovi na účely podania žaloby o náhradu škody pred príslušným medzinárodným súdom.

25

S ohľadom na predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 21 ods. 5 smernice 2009/103 sa má vykladať v tom zmysle, že k dostatočným právomociam, ktoré musí mať likvidačný zástupca, patrí aj oprávnenie likvidačného zástupcu platne prijímať doručované súdne písomnosti nevyhnutné na začatie konania o náhrade poistného plnenia pred príslušným súdom.

26

Vzhľadom na odpoveď na prvú otázku je potrebné odpovedať na druhú otázku, ktorou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či za okolností, akými sú okolnosti vo veci samej, sa jednotlivec môže odvolávať na článok 21 ods. 5 smernice 2009/103 s cieľom preukázať platné doručenie súdnej písomnosti likvidačnému zástupcovi, hoci tomuto zástupcovi nebola právnym úkonom udelená plná moc na takéto doručovanie a vnútroštátne právo pre tento prípad nezakladá zákonnú plnú moc.

27

V tomto kontexte vo veci samej sa vnútroštátny súd teda pokúša zistiť, či s ohľadom na odpoveď na svoju prvú otázku má tento súd, na účely vyhovenia návrhu jednotlivca, ktorý sa odvoláva na článok 21 ods. 5 smernice 2009/103, ponechať neuplatnené ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré vylučujú, aby likvidačný zástupca mohol prijímať doručované súdne písomnosti, ak mu na to nebola právnym úkonom udelená plná moc.

28

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že otázka, či sa vnútroštátne ustanovenie má ponechať neuplatnené, ak odporuje právu Únie, môže byť položená len v prípade, ak nemožno poskytnúť nijaký konformný výklad tohto ustanovenia (rozsudok z 24. januára 2012, Dominguez, C‑282/10, bod 23).

29

Z ustálenej judikatúry vyplýva, že vnútroštátne súdy, ktoré uplatňujú vnútroštátne právo, sú povinné vykladať toto právo s čo najväčším ohľadom na znenie a účel predmetnej smernice, aby sa dosiahol ňou sledovaný výsledok, a teda konať v súlade s článkom 288 tretím odsekom ZFEÚ. Táto povinnosť konformného výkladu vnútroštátneho práva je totiž obsiahnutá v systéme Zmluvy o FEÚ, keďže vnútroštátnym súdom umožňuje v rámci ich právomocí zaistiť úplnú účinnosť práva Únie, keď rozhodujú spory, ktoré im boli predložené (pozri najmä rozsudky z 5. októbra 2004, Pfeiffer a i., C-397/01 až C-403/01, Zb. s. I-8835, bod 114, a Dominguez, už citovaný, bod 24).

30

Zásada konformného výkladu vyžaduje, aby vnútroštátne súdy urobili všetko, čo je v ich právomoci, pričom zohľadnia vnútroštátne právo ako celok a uplatnia výkladové metódy, ktoré toto právo uznáva, aby zaručili úplnú účinnosť predmetnej smernice a dospeli k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou (pozri v tomto zmysle rozsudok Dominguez, už citovaný, bod 27, a rozsudok z 5. septembra 2012, Lopes Da Silva Jorge, C‑42/11, bod 56).

31

V prejednávanej veci je nesporné, že § 7b ods. 2 VAG preberá doslovne článok 21 ods. 5 smernice 2009/103. Tieto ustanovenia vnútroštátneho práva teda vyžadujú konformný výklad s ustanoveniami práva Únie v tom zmysle, že likvidačný zástupca je oprávnený prijímať doručované súdne písomnosti.

32

S ohľadom na predchádzajúce úvahy treba na druhú otázku odpovedať tak, že za okolností, akými sú okolnosti veci samej, keď vnútroštátna právna úprava doslovne prebrala ustanovenia článku 21 ods. 5 smernice 2009/103, je vnútroštátny súd povinný pri zohľadnení vnútroštátneho práva ako celku a uplatnení výkladových metód, ktoré toto právo uznáva, vykladať vnútroštátne právo tak, aby bol tento výklad v súlade s výkladom uvedenej smernice, ktorý uskutočnil Súdny dvor.

33

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto: