1

Oznámením o vyhlásení verejného obstarávania z 5. apríla 2011 uverejnenom v dodatku k Úradnému vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ 2011/S 66‑106099), spolu s opravou uverejnenou v úradnom vestníku (Ú. v. EÚ 2011/S 70‑113065) vyhlásil Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie (OP) verejné obstarávanie AO 10340 („Počítačové služby – vývoj softvéru, údržba, poradenstvo a pomoc pri rôznych druhoch IT aplikácií“).

2

Podľa oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania sa poskytovanie predmetných počítačových služieb delilo na štyri časti, pričom dve z nich, o ktoré ide v tejto žalobe, boli časť č. 1 týkajúca sa „podporných a špeciálnych administratívnych aplikácií“ a časť č. 3 týkajúca sa „výrobných a recepčných reťazcov“.

3

Účelom verejného obstarávania bolo uzavrieť pre každú časť nové rámcové zmluvy na poskytovania služieb, ktoré mali nahradiť tie rámcové zmluvy, ktorým uplynie platnosť. V súťažných podkladoch OP spresnil, že pre každú časť boli uchádzači vybratí podľa „zostupného poradia“ a že rámcové zmluvy boli podpísané s tromi uchádzačmi, ktorí predložili tri najvýhodnejšie ponuky, ktoré boli zaradené podľa pomeru kvality a ceny, na dobu štyroch rokov.

4

Oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania a súťažné podklady stanovovali, že pre každú časť sa ponuky posudzujú na základe kritérií stanovených v súťažných podkladoch. Každá ponuka sa mala vyhodnotiť s cieľom určiť, v akom rozsahu spĺňa stanovené požiadavky, pričom tri vybraté ponuky mali byť tie, ktoré budú mať najlepší pomer kvality a ceny. Kvalita, t. j. technické hodnotenie, mala váhu 50 %, a cena, t. j. finančné hodnotenie, mala váhu 50 % (bod 2.9 súťažných podkladov).

5

Žalobkyňa, Computer Resources International (Luxembourg) SA, a spoločnosť Intrasoft International SA, ktoré sa spojili do konzorcia (ďalej len „konzorcium“), predložili ponuky pre časti č. 1 a 3 (ďalej len „ponuky žalobkyne“).

6

Dňa 27. júna 2011 OP zaslal žalobkyni ako členke konzorcia žiadosť o informácie, v ktorej ju požiadal, aby vysvetlila spôsob výpočtu ceny, pokiaľ ide o cenu pracovníka na deň v jej finančných ponukách. Táto otázka vznikla v rámci preskúmania uvedenej ceny, v súvislosti s ktorou OP uviedol, že ju možno považovať za neobvykle nízku v zmysle článku 139 nariadenia Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 357, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 145, ďalej len „vykonávacie pravidlá“).

7

Dňa 29. júna 2011 žalobkyňa ako zástupkyňa konzorcia odpovedala na žiadosť o informácie OP z 27. júna 2011 (ďalej len „odpoveď z 29. júna 2011“), pričom tvrdila, že cena pracovníka na deň v jej ponukách sa dala vysvetliť vnútornou organizáciou konzorcia a optimalizáciou rovnováhy medzi činnosťami tohto konzorcia v Luxembursku a tými, ktoré sa vykonávajú v Rumunsku. Okrem toho uviedla, že konzorcium dodržiava luxemburskú aj rumunskú právnu úpravu vo veciach pracovnoprávnych vzťahov, predovšetkým pokiaľ ide o minimálnu mzdu. Dodala, že pokiaľ ide o pôsobenie konzorcia v Rumunsku, minimálna mzda v rámci projektu bola zvýšená na dvojnásobok, aby vzhľadom na štvorročné trvanie zákazky zohľadňovala infláciu v tomto členskom štáte. Žalobkyňa navyše predložila OP podrobné informácie, pokiaľ ide o dodržanie oboch vnútroštátnych právnych úprav v oblasti pracovnoprávnych vzťahov vo svojich ponukách.

8

Listom z 22. júla 2011 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) OP žalobkyni ako zástupkyni konzorcia oznámil, že jednak zamietol jej ponuky pre časti č. 1 a 3 z dôvodu neobvykle nízkej ceny a jednak jej oznámil meno uchádzača, ktorého ponuky boli vybraté. Tiež spresnil, že konzorcium môže v súvislosti s týmto zamietnutím požiadať o doplňujúce vysvetlenia.

9

Listom z 25. júla 2011 žalobkyňa OP oznámila, že s napadnutým rozhodnutím nesúhlasí, a požiadala ho o niekoľko vysvetlení, najmä pokiaľ ide o kritériá, na základe ktorých boli ponuky posúdené ako ponuky s neobvykle nízkou cenou. Žalobkyňa OP tiež vyzvala, aby jej s ohľadom na časti č. 1 a 3 predložil technické hodnotenia jej ponúk, ako aj ponúk tých súťažiteľov, ktorí boli vybratí podľa „zostupného poradia“, spolu so známkami udelenými týmto ponukám. Okrem toho žalobkyňa požiadala o potvrdenie toho, že „ponuka s neobvykle nízkou cenou sa týkala len cien extra‑muros [t. j. cien za plnenia poskytované mimo priestorov OP], pretože ceny intra‑muros [t. j. ceny za plnenia poskytované v priestoroch OP] boli rovnaké ako ceny, ktoré sa [už predtým] navrhovali a boli prijaté“ v ponukách predložených v rámci predchádzajúcich verejných obstarávaní a ktoré verejný obstarávateľ vybral. Napokon žalobkyňa tvrdila, že jej priemerné ceny extra‑muros v rámci tohto verejného obstarávania boli vyššie než priemerné ceny predložené v predchádzajúcom verejnom obstarávaní, v ktorom neboli zamietnuté ako neobvykle nízke.

10

Dňa 27. júla 2011 OP zamietol tieto námietky a zaslal žalobkyni výňatky z hodnotiacej správy, pričom v jednom z týchto dokumentov sa uvádzali dôvody, pre ktoré boli dané ponuky posúdené ako ponuky s neobvykle nízkou cenou. Podľa tohto výňatku boli vysvetlenia, ktoré poskytla žalobkyňa ako zástupkyňa konzorcia v odpovedi z 29. júna 2011 (ďalej len „vysvetlenia predložené 29. júna 2011“) s ohľadom na poskytovanie služieb, ako aj umiestnenie zamestnancov v Rumunsku, v rozpore s jej ponukami, a preto nemohli byť prijaté. Ostatné výňatky z hodnotiacej správy obsahovali informácie týkajúce sa hodnotenia ponúk predložených žalobkyňou, ako aj tých, ktoré predložili vybratí uchádzači. Okrem toho OP uviedol, že ponuky predložené žalobkyňou nemožno porovnávať s ponukami predloženými v rámci predchádzajúcich verejných obstarávaní a že v každom prípade niektoré porovnania predložené žalobkyňou boli nesprávne.

11

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 5. augusta 2011 žalobkyňa podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

12

Samostatným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu v ten istý deň podala žalobkyňa návrh na nariadenie predbežného opatrenia podľa článku 104 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.

13

Keďže Európska komisia a OP na návrh kancelárie Všeobecného súdu potvrdili, že v tomto konaní treba za jediného žalovaného účastníka konania považovať len Komisiu, Všeobecný súd (druhá komora) schválil svojím rozhodnutím z 28. septembra 2011 opravu označenia žalovanej.

14

Uznesením z 5. októbra 2011, Computer Resources International (Luxembourg), T‑422/11 R (Zb., EU:T:2011:566), predseda Všeobecného súdu zamietol návrh na nariadenie predbežných opatrení žalobkyne z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala, že ak nebudú nariadené navrhované predbežné opatrenia, je vystavená nebezpečenstvu vzniku vážnej a nenapraviteľnej ujmy.

15

Po zmene zloženia komôr Všeobecného súdu bol sudca spravodajca pridelený do deviatej komory, v dôsledku čoho jej bola táto vec pridelená.

16

Na základe správy sudcu spravodajcu Všeobecný súd (deviata komora) rozhodol o začatí ústnej časti konania. Vzhľadom na prekážku na strane jedného člena komory určil predseda Všeobecného súdu podľa článku 32 ods. 3 rokovacieho poriadku ďalšieho sudcu na doplnenie komory. Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní 25. júna 2014.

17

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

18

Komisia navrhuje, aby Všeobecný Súd:

19

Žalobkyňa na podporu svojej žaloby uvádza tri žalobné dôvody založené po prvé na porušení podstatnej formálnej náležitosti, po druhé na porušení uplatniteľného konania a po tretie na zneužití právomoci alebo použití nesprávneho právneho základu.

20

Na úvod treba uviesť, že OP disponuje širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o skutočnosti, ktoré treba zohľadniť pri rozhodovaní o tom, s kým uzavrie zmluvu v rámci verejného obstarávania, a že preskúmanie Všeobecným súdom sa musí obmedziť na overenie toho, či boli dodržané procesné pravidlá a pravidlá týkajúce sa odôvodnenia, či sa vychádzalo z vecne presne zistených skutkových okolností, či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu alebo k zneužitiu právomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. decembra 2011, Evropaïki Dynamiki/Komisia, T‑377/07, Zb., EU:T:2011:731, bod 22 a citovanú judikatúru).

21

Žalobkyňa tvrdí, že podľa článku 139 vykonávacích pravidiel zamietnutie ponuky z dôvodu, že cenová ponuka je v tejto ponuke neobvykle nízka, sa musí výslovne odôvodniť, a toto odôvodnenie musí zodpovedať konkrétnemu dôvodu, na ktorom sa zamietnutie zakladá. Napadnuté rozhodnutie však neobsahuje nijaké odôvodnenie s ohľadom na konkrétny dôvod, na základe ktorého verejný obstarávateľ dospel k záveru, že cenové ponuky žalobkyne boli neobvykle nízke. Napadnutým rozhodnutím teda došlo k porušeniu podstatnej formálnej náležitosti, pričom toto pochybenie nemožno napraviť odkazom na iné dokumenty.

22

Komisia spochybňuje tvrdenie žalobkyne.

23

Tento žalobný dôvod treba chápať tak, že žalobkyňa ním v podstate tvrdí, že v napadnutom rozhodnutí došlo k porušeniu povinnosti odôvodnenia.

24

Treba pripomenúť, že pokiaľ – ako v predmetnej veci – inštitúcie Európskej únie disponujú širokou mierou voľnej úvahy, rešpektovanie záruk poskytnutých právnym poriadkom Únie v správnych konaniach má ešte zásadnejšiu dôležitosť. Medzi tieto záruky patrí najmä povinnosť príslušnej inštitúcie dostatočným spôsobom odôvodniť svoje rozhodnutia. Len za týchto okolností môže súd Únie overiť, či boli splnené skutkové a právne okolnosti, od ktorých závisí výkon právomoci voľnej úvahy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. novembra 1991, Technische Universität München, C‑269/90, Zb., EU:C:1991:438, bod 14; rozsudok z 10. septembra 2008, Evropaïki Dynamiki/Komisia, T‑465/04, Zb., EU:T:2008:324, bod 54).

25

V rámci postupov verejného obstarávania sa obsah povinnosti odôvodnenia, ktorú má obstarávateľ voči uchádzačovi, ktorý nebol vybratý v rámci postupu daného verejného obstarávania, definuje v článku 100 ods. 2 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 248, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 74, ďalej len „rozpočtové pravidlá“), a v článku 149 vykonávacích pravidiel, a nie – ako sa zdá, že tvrdí žalobkyňa – v článku 139 vykonávacích pravidiel, ktorý sa týka postupu, akým má verejný obstarávateľ postupovať pred zamietnutím ponuky, ktorú považuje za ponuku s neobvykle nízkou cenou.

26

Z článku 100 ods. 2 rozpočtových pravidiel a z článku 149 vykonávacích pravidiel, ako aj z ustálenej judikatúry vyplýva, že verejný obstarávateľ si splní povinnosť odôvodnenia, ak sa obmedzí na to, že najskôr okamžite oznámi každému vylúčenému uchádzačovi dôvody zamietnutia jeho ponuky, a následne uchádzačom, ktorí predložili prípustnú ponuku a výslovne o to požiadajú, poskytne charakteristiky a výhody týkajúce sa vybratej ponuky, ako aj meno uchádzača, s ktorým sa zmluva uzatvorila, v lehote pätnástich kalendárnych dní od prijatia písomnej žiadosti (pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. septembra 2010, Evropaïki Dynamiki/EMCDDA, T‑63/06, Zb., EU:T:2010:368, bod 111 a citovanú judikatúru, a z 12. decembra 2012, Evropaïki Dynamiki/EFSA, T‑457/07, Zb., EU:T:2012:671, bod 45).

27

Tento postup je v súlade s účelom povinnosti odôvodnenia zakotvenej v článku 296 druhom odseku ZFEÚ, podľa ktorej je potrebné jasne a jednoznačne uviesť úvahy autora aktu, aby sa tak umožnilo jednak dotknutým osobám poznať odôvodnenia prijatého opatrenia, aby mohli uplatniť svoje práva, a jednak súdu preskúmať toto opatrenie (rozsudky Evropaïki Dynamiki/EMCDDA, už citovaný v bode 26 vyššie, Zb., EU:T:2010:368, bod 112 a citovaná judikatúra, a Evropaïki Dynamiki/EFSA, už citovaný v bode 26 vyššie, Zb., EU:T:2012:671, bod 46 a citovaná judikatúra).

28

Treba tiež pripomenúť, že požiadavka odôvodnenia musí byť posudzovaná v závislosti od okolností prípadu, najmä v závislosti od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý na jeho objasnení môžu mať osoby, ktorým je akt určený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka (pozri rozsudok z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink’s France, C‑367/95 P, Zb., EU:C:1998:154, bod 63 a citovanú judikatúru, a rozsudok Evropaïki Dynamiki/Komisia, už citovaný v bode 24 vyššie, Zb., EU:T:2008:324, bod 49).

29

Z tohto dôvodu s cieľom zistiť, či v prejednávanej veci OP splnil požiadavku odôvodnenia, treba preskúmať napadnuté rozhodnutie s ohľadom na rozhodnutie o zamietnutí ponúk žalobkyne. Treba tiež preskúmať list z 27. júla 2011 zaslaný žalobkyni ako odpoveď na jej výslovnú žiadosť z 25. júla 2011 v lehote stanovenej v článku 149 ods. 3 vykonávacích pravidiel, ktorou požiadala o poskytnutie doplňujúcich informácií k napadnutému rozhodnutiu.

30

V prejednávanej veci OP listom z 22. júla 2011 oznámil žalobkyni dôvody, na základe ktorých boli tieto ponuky zamietnuté, t. j. skutočnosť, že mali neobvykle nízku cenu. OP informoval žalobkyňu aj o tom, že má právo aj na ďalšie doplňujúce informácie o dôvodoch tohto zamietnutia.

31

Ako bolo uvedené v bode 10 vyššie, v dôsledku žiadosti o poskytnutie vysvetlení, predloženej žalobkyňou, OP žalobkyni listom z 27. júla 2011 oznámil, že jej ponuky nemožno porovnávať s ponukami predloženými v rámci predchádzajúcich verejných obstarávaní a že v každom prípade niektoré ňou predkladané porovnania sú chybné. Okrem toho zaslal žalobkyni výňatok z hodnotiacej správy uvádzajúci dôvody, pre ktoré boli dané ponuky posúdené ako ponuky s neobvykle nízkou cenou.

32

V tomto výňatku z hodnotiacej správy sa uvádzalo, že vysvetlenia predložené 29. júna 2011 nerozptýlili pochybnosti týkajúce sa cenových ponúk, ktoré žalobkyňa vo svojich ponukách uviedla.

33

Po prvé, k tomuto záveru sa dospelo na základe štyroch informácií, ktoré žalobkyňa predložila v mene a na účet konzorcia a ktoré boli citované alebo uvedené takto:

34

Po druhé, v tomto výňatku z hodnotiacej správy sa uvádzalo, že pokiaľ ide o body 1 a 2 („AD 1 + 2“) (pozri bod 33 vyššie), činnosti „near [shore]/off shore“ v Rumunsku sa v ponukách žalobkyne nespomínali a že všetky navrhované ľudské zdroje sa mali nachádzať v Luxembursku. V časti daných ponúk týkajúcej sa technických podmienok ľudských zdrojov sa navyše uvádzalo, že „všetci navrhovaní uchádzači technického zamerania [spĺňajú] podmienky týkajúce sa minimálnej dĺžky vysokoškolského štúdia 3 roky a odbornej praxe“ a že „všetci tiež [pracujú] v cestnej vzdialenosti od [OP]“.

35

Pokiaľ ide o body 2 a 3 („AD 2 + 3“) (pozri bod 33 vyššie), uvádzalo sa, že niektoré cenové ponuky konzorcia, pokiaľ ide o pracovníka na deň extra‑muros, t. j. „INF‑SYS‑TRAI – 105 eur“ a „INF‑SYS‑END‑USE‑SUP – 105 eur“, boli nižšie než minimálna denná mzda v Luxembursku, ako ju vypočítala žalobkyňa v odpovedi z 29. júna 2011.

36

S ohľadom na bod 4 („AD 4“) bolo spresnené, že výbor pre vyhodnotenie súťažných návrhov „pochyboval, že by nejaký vysokokvalifikovaný pracovník ANA‑PROG [akceptoval] prácu za túto minimálnu mzdu“ a že na rozdiel od tvrdení žalobkyne v odpovedi z 29. júna 2011, prevádzkové náklady nemožno započítať do tejto ceny pracovníka na deň.

37

Výňatok z hodnotiacej správy obsahoval tiež dve všeobecné poznámky, ktorými výbor pre vyhodnotenie súťažných návrhov vyslovil pochybnosti, pokiaľ ide o skutočnosť, že vysokokvalifikovaní pracovníci „PRO‑MAN“ a „TEC‑CONS“ by boli ochotní pracovať za 200, resp. 210 eur pracovníka na deň extra‑muros.

38

Napokon výňatok z hodnotiacej správy obsahoval závery, podľa ktorých vysvetlenia predložené 29. júna 2011, týkajúce sa miesta poskytovania služieb, ako aj umiestnenia zamestnancov, boli v rozpore s ponukami žalobkyne, a preto nemohli byť prijaté.

39

Treba konštatovať, že vzhľadom na napadnuté rozhodnutie a list OP z 27. júla 2011 žalobkyňa mohla zistiť presné dôvody rozhodnutia o zamietnutí svojich ponúk. OP totiž jasne odôvodnil rozhodnutie o zamietnutí týchto ponúk jednak tým, že uviedol vysvetlenia, ktoré mu pripadajú ako nové v porovnaní s týmito ponukami, a rozpory, ktoré podľa neho existovali medzi uvedenými ponukami, a vysvetleniami poskytnutými 29. júna 2011, a jednak tým, že poukázal na cenovú ponuku, ktorá údajne bola neobvykle nízka.

40

OP sa teda domnieval, že ponuky žalobkyne sa zakladali na zamestnancoch nachádzajúcich sa v Luxembursku a pracujúcich v cestnej vzdialenosti od OP, a nie na zamestnancoch nachádzajúcich sa v Rumunsku a službách poskytovaných v tomto členskom štáte. Na základe toho dospel k záveru, že tieto ponuky mali neobvykle nízku cenu, pretože uvádzané mzdy boli pre niektoré pracovné pozície nižšie než minimálna denná mzda v Luxembursku, ako ju vypočítala žalobkyňa v odpovedi z 29. júna 2011, a pre niektoré iné pracovné pozície nebolo z ekonomického hľadiska možné reálne predpokladať, že by zamestnanci navrhovaní v týchto ponukách boli ochotní pracovať v Luxembursku za ponúkanú mzdu.

41

Vzhľadom na vyššie uvedené sa treba domnievať, že OP vo svojich listoch, ako aj vo výňatku z hodnotiacej správy uvedenom v prílohe listu z 27. júla 2011 dostatočne právne odôvodnil zamietnutie ponúk žalobkyne. Treba dospieť k záveru, že splnil požiadavky stanovené v článku 100 ods. 2 rozpočtových pravidiel a článku 149 vykonávacích pravidiel.

42

Po prvé tento záver nie je spochybnený argumentáciou žalobkyne, podľa ktorej skutočnosť, že jej boli poskytnuté informácie o charakteristikách a výhodách vybratých ponúk, nebola relevantná, pretože zamietnutie jej ponúk sa nezakladalo na porovnaní ich charakteristík a výhod s vybratými ponukami.

43

Treba konštatovať, že OP v napadnutom rozhodnutí skutočne uviedol, že žalobkyňa má možnosť byť informovaná o charakteristikách a výhodách týkajúcich sa vybratých ponúk. Keby sa žalobkyňa nezaujímala o predloženie týchto informácií, zjavne nemusela o ich predloženie žiadať. Nič to však nemení na skutočnosti, že podľa článku 100 ods. 2 rozpočtových pravidiel a článku 149 ods. 3 vykonávacích pravidiel bol OP povinný jej túto možnosť oznámiť.

44

Po druhé skutočnosť, že rozhodnutie o zamietnutí ponúk žalobkyne nebolo dostatočne odôvodnené, nie je spochybnená argumentáciou žalobkyne, podľa ktorej napadnuté rozhodnutie porušilo základnú požiadavku stanovenú v článku 147 ods. 3 vykonávacích pravidiel. Žalobkyňa tvrdí, že hoci rozhodnutie prijaté na základe tohto ustanovenia musí uvádzať buď len dôvody nesúladu ponuky s kritériami výberu, alebo len skutočnosť, že ponuka nebola z pohľadu kritérií hodnotenia ponúk najlepšia, v prípadoch zamietnutia ponuky z dôvodu neobvykle nízkej ceny sa uplatní osobitné ustanovenie. V prejednávanej veci teda napadnuté rozhodnutie porušilo túto základnú požiadavku.

45

Táto výhrada sa musí zamietnuť ako nedôvodná bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o Komisiou napádanej prípustnosti tejto výhrady. Článok 147 vykonávacích pravidiel sa totiž týka, ako už jeho nadpis napovedá, výsledku hodnotenia. Podľa odsekov 1 a 2 tohto článku sa vypracuje písomný záznam o hodnotení, zatiaľ čo odsek 3 tohto článku sa týka rozhodnutia, ktoré prijme verejný obstarávateľ. Hoci článok 147 ods. 3 vykonávacích pravidiel spresňuje náležitosti, ktoré treba v tomto rozhodnutí uvádzať, nestanovuje, že tieto náležitosti sa musia spresniť v liste, ktorým sa neúspešným uchádzačom oznamuje podstata uvedeného rozhodnutia. Komunikácia medzi verejným obstarávateľom a uchádzačmi, a to najmä neúspešnými uchádzačmi, ako aj obsah tejto komunikácie sa totiž riadia článkom 149 vykonávacích pravidiel. Článok 147 vykonávacích pravidiel preto nie je z pohľadu neúspešného uchádzača relevantný na určenie obsahu povinnosti odôvodnenia, ktorú má verejný obstarávateľ voči tomuto uchádzačovi, pokiaľ ide o list, ktorým sa mu oznamuje obsah rozhodnutia verejného obstarávateľa.

46

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba tento žalobný dôvod zamietnuť.

47

Žalobkyňa týmto žalobným dôvodom v podstate tvrdí, že došlo k porušeniu konania stanoveného v článku 139 ods. 1 vykonávacích pravidiel a všeobecnejšie k porušeniu tohto článku v rozsahu, v akom napáda dôvodnosť zamietnutia jej ponúk z dôvodu neobvykle nízkej ceny.

48

Komisia spochybňuje tvrdenie žalobkyne.

49

Podľa článku 139 ods. 1 vykonávacích pravidiel, ak sa cenové ponuky pre danú zmluvu javia neobvykle nízke, verejný obstarávateľ si ešte pred zamietnutím takýchto súťažných návrhov na základe uvedeného dôvodu písomne vyžiada podrobné údaje o základných prvkoch súťažného návrhu, ktoré považuje za dôležité a tieto základné prvky si preverí po vypočutí zúčastnených strán, berúc do úvahy vysvetlenia, ktoré boli poskytnuté.

50

Po prvé žalobkyňa tvrdí, že ak by Všeobecný súd dospel k záveru, že dôvody zamietnutia jej ponúk možno nájsť v liste z 27. júla 2011, dôvodom tohto zamietnutia, ktorý OP v tomto liste uviedol, bola neobvykle nízka cenová ponuka. Pritom odôvodnenie, ktoré uviedol a ktoré sa odvoláva na hodnotiacu správu výboru pre vyhodnotenie súťažných návrhov, nemá žiadnu spojitosť s týmto dôvodom a je irelevantné. V tejto súvislosti žalobkyňa cituje záver uvedenej hodnotiacej správy, podľa ktorej „informácia predložená konzorciom vo svojej odpovedi, týkajúca sa miesta poskytovania služieb, ako aj umiestnenia zamestnancov, bola v rozpore s ponukami žalobkyne, a preto nebolo možné na ňu prihliadnuť“.

51

Treba konštatovať, že touto prvou výhradou žalobkyňa v podstate tvrdí, že odôvodnenie zamietnutia týchto ponúk uvedené v hodnotiacej správe nemá nijakú súvislosť s dôvodom zamietnutia uvedeným v napadnutom rozhodnutí.

52

Túto výhradu treba zamietnuť.

53

Treba totiž uviesť, že v rozsahu, v akom sa žalobkyňa snaží tvrdiť, že jej ponuky boli zamietnuté z iného dôvodu než z dôvodu neobvykle nízkej ceny, sa na túto výhradu vzťahuje žalobný dôvod založený na použití nesprávneho právneho základu napadnutého rozhodnutia.

54

Okrem toho treba pripomenúť, že v rámci preskúmania prvého žalobného dôvodu už bolo rozhodnuté, že OP predložil dostatočne podrobné odôvodnenie, pokiaľ ide o dôvod zamietnutia ponúk žalobkyne. Uviedol totiž presné dôvody, podľa ktorých vysvetlenia predložené 29. júna 2011 nerozptýlili pochybnosti týkajúce sa cenových ponúk uvedených v ponukách žalobkyne, a oznámil úvahy, na základe ktorých sa dospelo k záveru, že tieto ponuky mali neobvykle nízku cenu (pozri body 39 až 46 vyššie).

55

Napokon záver uvedený vo výňatku z hodnotiacej správy, ktorý citovala žalobkyňa, treba zobrať do úvahy v jeho kontexte (pozri body 32 až 38 vyššie). Výňatok začína tým, že výbor pre vyhodnotenie súťažných návrhov po preskúmaní odpovede z 29. júna 2011 dospel k záveru, že ponuky žalobkyne treba zamietnuť z dôvodu neobvykle nízkej ceny. Následne sa uvádza preskúmanie vysvetlení predložených 29. júna 2011, pokiaľ ide o cenové ponuky považované verejným obstarávateľom za neobvykle nízke, pričom toto preskúmanie zdôrazňuje nezrovnalosti medzi uvedenými vysvetleniami a ponukami žalobkyne tým, že spochybňuje ekonomickú reálnosť cien vzhľadom na mzdy pre niektoré pracovné pozície a zahrnutie určitých nákladov do týchto cien. Výňatok končí záverom, ktorý citovala žalobkyňa a ktorým sa sumarizujú dôvody, pre ktoré nebolo možné prihliadnuť na vysvetlenia predložené 29. júna 2011 vzhľadom na ich nesúlad s obsahom ponúk žalobkyne. Na rozdiel od tvrdení žalobkyne preto nie je pravda, že by tento záver bol s ohľadom na dôvod zamietnutia jej ponúk, konkrétne ich neobvykle nízkej ceny, nerelevantný, a tiež nie je pravda, že by odôvodnenie, ktoré OP priložil s odvolaním sa na hodnotiacu správu výboru pre vyhodnotenie súťažných návrhov, nemalo nijakú spojitosť s uvedeným dôvodom.

56

Po druhé, podľa tvrdenia žalobkyne nezohľadnenie výborom pre vyhodnotenie súťažných návrhov vysvetlení, ktoré predložila v odpovedi z 29. júna 2011, predstavovalo porušenie článku 139 vykonávacích pravidiel a judikatúry. Žalobkyňa tvrdí, že z dôvodu nezohľadnenia jej vysvetlení nedošlo k primeranej výmene názorov, ale skôr k monológu zo strany OP. Hoci žalobkyňa pripúšťa, že verejný obstarávateľ nie je povinný viesť s uchádzačom nekonečné dialógy, tvrdí, že musí tomuto uchádzačovi umožniť odôvodniť jeho ponuku.

57

V prvom rade treba pripomenúť, že z ustanovení článku 139 ods. 1 vykonávacích pravidiel vyplýva, že ak sa verejný obstarávateľ domnieva, že cenová ponuka je neobvykle nízka, má pred zamietnutím ponuky povinnosť umožniť uchádzačovi, aby vysvetlil, či dokonca odôvodnil jednotlivé prvky svojej ponuky. Takisto povinnosť overiť serióznosť ponuky vyplýva z predchádzajúcej existencie pochybností o jej dôveryhodnosti, keďže hlavným cieľom tohto článku je navyše umožniť uchádzačovi, aby nemohol byť vylúčený z daného verejného obstarávania bez možnosti odôvodniť obsah svojej ponuky, ktorá sa javí ako ponuka s neobvykle nízkou cenou (rozsudok z 11. mája 2010, PC‑Ware Information Technologies/Komisia, T‑121/08, Zb., EU:T:2010:183, bod 72 a citovaná judikatúra).

58

V prejednávanom prípade z uvedeného vyplýva, že ak mal OP pochybnosti, pokiaľ ide o dôveryhodnosť ponúk žalobkyne, mal povinnosť dať jej možnosť odôvodniť obsah týchto ponúk, ktoré sa mu javili ako cenové ponuky s neobvykle nízkou cenou.

59

V prejednávanom prípade OP túto povinnosť splnil.

60

Argumentácia žalobkyne uvedená v jej replike je v tomto ohľade nejednoznačná, pretože žalobkyňa pripúšťa, že mala možnosť vyjadriť sa k obsahu svojich ponúk, ale zároveň tvrdí nepriamo aj opak. Žalobkyňa v rámci odpovede na otázku Všeobecného súdu na pojednávaní uviedla, že jej bol zaslaný len jeden list so žiadosťou o poskytnutie vysvetlení, čo bolo nedostatočné na to, aby bolo možné považovať konanie podľa článku 139 vykonávacích pravidiel za dodržané.

61

Treba však konštatovať, že OP poskytol žalobkyni v súlade s článkom 139 ods. 1 vykonávacích pravidiel možnosť vysvetliť obsah svojich ponúk. Listom z 27. júna 2011 OP totiž zaslal žalobkyni ako zástupkyni konzorcia žiadosť o informácie, v ktorej ju požiadal, aby vysvetlila spôsob výpočtu ceny, pokiaľ ide o cenu pracovníka na deň v jej ponukách (pozri bod 6 vyššie). Žalobkyňa tejto žiadosti vyhovela vo svojej odpovedi z 29. júna 2011.

62

Okrem toho, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že OP jej zaslal napadnuté rozhodnutie bez toho, aby jej umožnil predložiť presnejšie a úplnejšie vysvetlenia s cieľom odpovedať na jej obavy, stačí konštatovať, že žalobkyňa vo svojej replike pripustila, že OP nebol povinný viesť s konzorciom nekonečný dialóg.

63

Napokon, pokiaľ ide o výhrady žalobkyne, že OP nezohľadnil vysvetlenia predložené 29. júna 2011, z výňatku z hodnotiacej správy zaslaného žalobkyni vyplýva, že OP ich zohľadnil, pretože ich preskúmal a porovnal s ponukami žalobkyne, predtým než tieto ponuky zamietol (pozri body 31 až 38 vyššie).

64

Z toho vyplýva, že žalobkyňa nepreukázala, že by došlo k porušeniu konania stanoveného v článku 139 vykonávacích pravidiel.

65

Po tretie žalobkyňa považuje odôvodnenie OP týkajúce sa nezohľadnenia vysvetlení predložených 29. júna 2011 za nedôvodné, a tvrdí, že OP niektoré tieto vysvetlenia nesprávne pochopil.

66

V tejto súvislosti žalobkyňa na pojednávaní v rámci odpovede na otázku Všeobecného súdu potvrdila, že touto výhradou poukazovala na pochybenie, ktorého sa dopustil verejný obstarávateľ pri posúdení vysvetlení predložených 29. júna 2011, keď zamietol jej ponuky z dôvodu neobvykle nízkej ceny v zmysle článku 139 vykonávacích pravidiel.

67

Po prvé treba uviesť, že žalobkyňa nemôže tvrdiť, že OP sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď len bez ďalších vysvetlení vyhlásil, že ceny uvedené v ponukách predložených v rámci predchádzajúcich verejných obstarávaní sú nerelevantné, a to už len z toho dôvodu, že verejné obstarávania sú od seba vzájomne nezávislé.

68

OP totiž spresnil, že posúdenia boli s ohľadom na každé verejné obstarávanie nezávislé a že v dôsledku toho niektoré porovnania vykonané žalobkyňou s druhou zákazkou neboli relevantné. Okrem toho doplnil, že tieto porovnania boli navyše chybné a uviedol aj dôvody. Na jednej strane OP tvrdil, že ceny intra‑muros v ponukách žalobkyne a tie, ktoré sa nachádzali v ponukách s pred štyroch rokov, neboli rovnaké. Na druhej strane, na rozdiel od tvrdení žalobkyne uvedených v odpovedi z 29. júna 2011, ceny uvedené v predchádzajúcich, žalobkyňou citovaných ponukách, neboli v jej ponukách nižšie len pre ceny pracovných pozícií extra‑muros.

69

Okrem toho OP správne uviedol, že porovnanie cenových ponúk žalobkyne s cenovými ponukami predloženými v rámci iných verejných obstarávaní nie je relevantné. Na rozdiel od tvrdenia žalobkyne, že žiadny precedens nie je nerelevantný, pokiaľ ide o „to isté obstarávanie“, obsah ponuky sa musí preskúmať s ohľadom na verejné obstarávanie, ktorému zodpovedá.

70

Po druhé žalobkyňa tvrdí, že výbor pre vyhodnotenie súťažných návrhov postavil na nesprávnom základe svoje tvrdenie, že predložená informácia nerozptýlila pochybnosti súvisiace s cenovými ponukami, a to na základe úvahy, že všetky ľudské zdroje, ktoré konzorcium navrhovalo, sa mali nachádzať v Luxembursku. Napriek tomu, že neexistovala povinnosť ani záväzok, aby sa zamestnanci nachádzali v Luxembursku, výbor pre vyhodnotenie súťažných návrhov predpokladal, že zamestnanci, ktorých konzorcium navrhovalo, tam budú usadení. Výbor pre vyhodnotenie súťažných návrhov postupoval v konaní a zamietol vysvetlenia predložené 29. júna 2011, v ktorých spresnila, že niektoré osoby, ktoré zamestnáva v Luxembursku, môžu byť vyslané do Rumunska, a to prípadne na čiastočný úväzok. Zamestnancov nachádzajúcich sa na mieste žalobkyňa navrhovala vo svojich ponukách len pre potreby bezprostredného plnenia projektu.

71

Z tohto dôvodu tvrdenie výboru pre vyhodnotenie súťažných návrhov uvedené v odkaze „AD 2 + 3“ (pozri bod 35 vyššie), podľa ktorého „niektoré cenové ponuky konzorcia, pokiaľ ide o pracovníka na deň extra‑muros, t. j. INF‑SYS‑TRAI – 105 eur a INF‑SYS‑END‑USE‑SUP – 105 eur, boli nižšie než minimálna denná mzda v Luxembursku, ako ju vypočítala žalobkyňa v odpovedi z 29. júna 2011“, ani podobné tvrdenie uvedené v odkaze „AD 4“ (pozri bod 36 vyššie) nie sú v prejednávanej veci relevantné, pretože hoci mzdy boli na Luxembursko relatívne nízke, bolo treba ich dať do pomeru s rumunskými cenami, ktoré sú podstatne nižšie.

72

Treba uviesť, že výbor pre vyhodnotenie súťažných návrhov dospel k záveru, že cenové ponuky žalobkyne, pokiaľ ide o odmeňovanie ľudských zdrojov, boli príliš nízke na osoby pracujúce v Luxembursku. Na jednej strane uviedol, že pre niektoré navrhované pracovné pozície boli ceny nižšie než minimálna denná mzda v Luxembursku, ako ju vypočítala žalobkyňa v odpovedi z 29. júna 2011. Na druhej strane vyslovil pochybnosti, pokiaľ ide o skutočnosť, že zamestnanci na niektorých iných pracovných pozíciách – vysokokvalifikovaní zamestnanci –, by boli ochotní pracovať za navrhované ceny.

73

V tejto súvislosti treba konštatovať, že žalobkyňa nespochybnila, že cenové ponuky mohli byť v oboch prípadoch v jej ponukách posudzované ako príliš nízke pre zamestnancov pracujúcich v Luxembursku.

74

Žalobkyňa však spochybňuje záver výboru pre vyhodnotenie súťažných návrhov, podľa ktorého by došlo k zmene ponúk, ak by sa zohľadnili vysvetlenia predložené 29. júna 2011. Podľa žalobkyne verejný obstarávateľ dospel k nesprávnemu záveru, že v ponukách bolo nutné uviesť všetkých zamestnancov, ktorí môžu byť zapojení do plnenia zákazky, a že vysvetlenia predložené žalobkyňou by predstavovali zmenu jej ponúk.

75

Podľa žalobkyne povinnosť uviesť všetkých zamestnancov, ktorí môžu byť zapojení do plnenia zákazky, nie je však tak zjavná, ako si Komisia myslí.

76

Žalobkyňa uvádza, že síce podľa bodu 4.3.3.4 nazvaného „Realizácia projektu“ sa „v súťažných podkladoch uvádzalo, že len tie ľudské zdroje, ktoré uchádzač uviedol v rámci svojej ponuky, mohli vykonávať požadované úlohy“. Tento bod sa však týkal výkonu konkrétneho projektu podľa rámcovej zmluvy, najmä objednávok alebo zákaziek zadaných s prihliadnutím na čas a prostriedky. Takže existovala určitá pochybnosť, pokiaľ ide o to, či sa tento bod súťažných podkladov týkal ponuky uchádzača o rámcovú zmluvu alebo ponuky vybraného uchádzača pre konkrétny projekt.

77

Navyše žalobkyňa tvrdí, že vzhľadom na ustanovenie 1.4.2 rámcovej zmluvy, podľa ktorého sa vybranému uchádzačovi ukladá povinnosť pripraviť na žiadosť verejného obstarávateľa ponuku na konkrétnu objednávku alebo zákazku, pričom táto ponuka má najmä zahŕňať životopisy osôb navrhovaných na ich výkon, a vyhlásenie týkajúce sa ich disponibility, jediným možným výkladom bodu 4.3.3.4 súťažných podkladoch bol ten, že tento bod sa vzťahoval na túto konkrétnu objednávku alebo zákazku. Verejný obstarávateľ preto nesprávne vyložil toto ustanovenie a nemal sa domnievať, že vysvetlenia z 29. júna 2011 sa nemali akceptovať.

78

Žalobkyňa ďalej tvrdí, že v každom prípade aj keby sa Všeobecný súd domnieval, že táto povinnosť sa týkala rámcovej zmluvy, nemohla byť považovaná za všeobecnú povinnosť. Bod 3 s nadpisom „Ľudské zdroje a zastupovanie“ uvedený v bode 4.3.3.4 súťažných podkladoch sa týkal len projektov zahrňujúcich čas a prostriedky, a nie predplatených projektov.

79

Vysvetlenia z 29. júna 2011 týkajúce sa umiestnenia poskytovania služieb extra‑muros neboli v rozpore s povinnosťou poskytnúť len tých zamestnancov, ktorí sú uvedení v ponukách žalobkyne, pretože aj keby taká povinnosť existovala, vzťahovala by sa len na projekty stanovené v závislosti od času a prostriedkov, ktoré podľa správneho orgánu predstavovali len malú časť projektov, a preto sa nezdali byť rozhodujúce na stanovenie celkovej ceny. Žalobkyňa preto tvrdí, že mohla poskytnúť služby, ktoré ponúkala za navrhované ceny, pričom si kompenzovala vyššie ceny na projekty tohto typu zamestnancami uvedenými v ponukách s nižšími cenami na predplatené projekty, v ktorých ceny boli dané výhodnými podmienkami v Rumunsku. Vysvetlenia predložené 29. júna 2011 preto údajne nespôsobili zmenu týchto ponúk.

80

Treba poznamenať, že výbor pre vyhodnotenie ponúk neodkazoval na životopisy osôb navrhovaných v ponukách žalobkyne, ale poukázal na to, že v jej ponukách nebolo uvedené nič o činnosti konzorcia v Rumunsku.

81

Navyše zdôraznil, že všetky navrhované ľudské zdroje sa podľa ponúk žalobkyne mali nachádzať v Luxembursku a že žalobkyňa v mene a na účet konzorcia spresnila, že všetky navrhnuté osoby pracujú v cestnej vzdialenosti od OP. Žalobkyňa nespochybňuje pravdivosť týchto tvrdení a pripúšťa, že v týchto ponukách nebolo uvedené nič, čo by nasvedčovalo poskytovaniu služieb v Rumunsku.

82

Na rozdiel od tvrdenia žalobkyne vysvetlenia predložené 29. júna 2011 teda predstavovali zmenu jej ponúk a nemohlo sa na ne prihliadnuť.

83

Bez toho, aby bolo potrebné sa vyjadriť k otázke, či bol v súlade s tvrdením žalobkyne uchádzač oprávnený zmeniť pri uzavretí rámcovej zmluvy životopisy navrhovaných osôb, stačí totiž konštatovať, že ponuky žalobkyne spresňovali, že všetky navrhnuté osoby pracujú v cestnej vzdialenosti od OP, ktorý má sídlo v Luxembursku. Oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania ani súťažné podklady neukladali žalobkyni povinnosť uviesť vo svojich ponukách taký návrh s ohľadom na umiestnenie zamestnancov konzorcia. Tento návrh treba preto považovať za návrh predstavujúci súčasť ponúk žalobkyne.

84

Treba zdôrazniť, že podľa bodu 1.10 súťažných podkladov („Dĺžka platnosti ponuky“) musí ponuka platiť deväť mesiacov po uplynutí lehoty na jej podanie, a počas tohto obdobia musia uchádzači dodržať všetky podmienky uvedené v ich ponuke. Navyše treba uviesť, rovnako ako tvrdí Komisia, že podľa bodu 1.9 súťažných podkladov („Všeobecné podmienky na predkladanie ponúk“) „predloženie ponuky zaväzuje uchádzača počas plnenia zákazky, ak mu bude zadaná“. Napokon treba uviesť, že podľa bodu 2.7.2 in fine súťažných podkladov („Vyhodnotenie technických špecifikácií zadania“) „ak ponuka uchádzača prekračuje minimálne požiadavky opísané v technických špecifikáciách, je tento uchádzač touto ponukou viazaný počas celého obdobia výkonu zmluvy, ak mu bude zadaná“.

85

Žalobkyňa teda nemohla – bez toho, aby zmenila znenia svojich ponúk, – zmeniť návrh, ktorý uviedla vo svojich ponukách a ktorý sa týkal umiestnenia zamestnancov konzorcia.

86

Treba sa domnievať, že osoby pracujúce v Rumunsku nemožno považovať za osoby nachádzajúce sa v cestnej vzdialenosti a v takej situácii, že by boli v blízkosti Luxemburska.

87

OP teda správne dospel k záveru, že vysvetlenia predložené 29. júna 2011, podľa ktorých navrhovaní zamestnanci sa nebudú nevyhnutne nachádzať v cestnej vzdialenosti od OP, ale budú aj v Rumunsku, predstavovali zmenu ponúk žalobkyne. Správne z toho vyvodil, že tieto vysvetlenia nemohol prijať, pričom žalobkyňa nespochybnila skutočnosť, že podľa článku 99 rozpočtových pravidiel a článku 148 vykonávacích pravidiel, ktoré zakazujú zmenu pôvodnej ponuky, nemôže verejný obstarávateľ zmenu jej ponúk v tomto štádiu prijať (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. októbra 2012, Astrim a Elyo Italia/Komisia, T‑216/09, Zb., EU:T:2012:574, bod 95).

88

Napokon treba uviesť, že ceny uvedené v ponukách žalobkyne, ktoré sú určené na odmeňovanie ľudských zdrojov, musia byť primerané k návrhu týkajúceho sa miesta, kde budú títo zamestnanci umiestnení, ktorý sa tiež nachádza v uvedených ponukách. Žalobkyňa ako jediné vysvetlenie týchto cien len uviedla, že kým niektorí zamestnanci budú pracovať v Luxembursku, iní budú zas v Rumunsku. Navyše treba pripomenúť, že žalobkyňa nespochybnila, že cenové ponuky mohli byť v jej ponukách posudzované ako neobvykle nízke pre zamestnancov pracujúcich v Luxembursku.

89

Vysvetlenia predložené 29. júna 2011 teda nemohli odstrániť pochybnosti OP s ohľadom na ceny uvedené v cenových ponukách žalobkyne, o ktorých sa domnieval, že boli neobvykle nízke.

90

Z uvedeného vyplýva, že argumentácia žalobkyne, ktorou spochybňuje dôvodnosť zamietnutia jej ponúk z dôvodu neobvykle nízkej ceny, sa musí zamietnuť.

91

Tento záver nevyvracia ani argumentácia žalobkyne, ktorou tvrdí, že keďže sa vysvetlenia nevzťahovali na jej ponuky, nemohli ani spôsobiť zmenu týchto ponúk. Podľa žalobkyne sa verejný obstarávateľ dopustil nesprávneho posúdenia, keď pridal kritérium výberu ku kritériám hodnotenia a dokument zodpovedajúci prvému uvedenému kritériu nemožno považovať za dokument, ktorý je súčasťou ponúk.

92

V tejto súvislosti žalobkyňa citovala článok 138 ods. 2, článok 137 ods. 1, ako aj článok 137 ods. 2 písm. a) vykonávacích pravidiel. Okrem toho poukazuje na judikatúru, podľa ktorej sú z „kritérií hodnotenia ponúk“ vylúčené kritériá, ktorých cieľom nie je zistiť ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku, ale sú spojené výlučne s posúdením spôsobilosti uchádzačov vykonať dotknutú zákazku (rozsudok z 24. januára 2008, Lianakis a i., C‑532/06, Zb., EU:C:2008:40, body 29 a 30).

93

Treba uviesť, že touto argumentáciou žalobkyňa v podstate tvrdí, že výbor pre vyhodnotenie súťažných návrhov doplnil v rámci hodnotenia jej ponúk kritérium, ktoré bolo spojené s technickou hodnotou pracovných skupín a ktoré predstavovalo kritérium výberu, čo znamená, že dokument zodpovedajúci tomuto kritériu nemožno považovať za dokument tvoriaci súčasť jej ponúk, a teda dokument, ktorý ich nemôže zmeniť.

94

Treba uviesť, že táto výhrada bola po prvýkrát predložená v štádiu repliky, a to napriek tomu, že nevyplýva z právnych ani skutkových okolností uvedených počas konania, ani nie je rozšírením žalobného dôvodu uvedeného v žalobe. Preto ju treba zamietnuť podľa článku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku ako neprípustnú.

95

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba tento žalobný dôvod zamietnuť.

96

V prvom rade žalobkyňa tvrdí, že rozhodnutie o zamietnutí jej ponúk sa nemôže zakladať na článku 139 vykonávacích pravidiel a že sa teda zakladá na nesprávnom právnom základe. Žalobkyňa ďalej tvrdí, že OP na zamietnutie jej ponúk zneužil konanie stanovené v tomto ustanovení.

97

Komisia spochybňuje tvrdenie žalobkyne.

98

Po prvé žalobkyňa tvrdí, že článok 139 vykonávacích pravidiel stanovuje len prípad zamietnutia ponuky s neobvykle nízkou cenou a že v dôsledku toho ho nemožno použiť na vylúčenie uchádzača len z dôvodu, že detailne neopísal fungovanie konzorcia, pokiaľ ide o ľudské zdroje.

99

Podľa žalobkyne teda boli ponuky zamietnuté len z toho dôvodu, že neboli dostatočne úplné a podrobné, pretože neodkazovali na časť spoločnosti, ktorá zamestnávala pracovníkov v Rumunsku. Výbor pre vyhodnotenie súťažných návrhov vo svojom preskúmaní odpovede žalobkyne z 29. júna 2011 konštatoval, že „uvedené činnosti, ktoré sú ‚externalizované do Rumunska‘, sa v ponukách žalobkyne nespomínali“. Na základe takejto chýbajúcej informácie v ponukách žalobkyne mal výbor pre vyhodnotenie súťažných návrhov dostatok voľnej úvahy na posúdenie, či cenové ponuky v uvedených ponukách boli neobvykle nízke. Podľa žalobkyne jediným dôvodom na zamietnutie jej ponúk mohlo eventuálne byť zamietnutie vzhľadom na kritériá hodnotenia ponúk.

100

Žalobkyňa vo svojej replike konštatovala, že kritériá hodnotenia ponúk zahŕňali technickú hodnotu aj cenu, a že pokiaľ ide o cenu, jej ponuky boli podstatne lepšie než ostatné ponuky. Keďže však hodnotiaca správa neobsahovala zaradenie podľa cien, nemohla vedieť, či jej ponuky predstavovali najlepší pomer kvality a ceny. Domnieva sa preto, že jediný prípadný zákonný spôsob na zamietnutie jej ponúk spočíval v uplatnení kritérií stanovených v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, a to vrátane posúdenia celkovej kvality odpovedí konzorcia, v súvislosti s čím uznáva, že jej ponuky mohli získať nižšie hodnotenie než ponuky ostatných uchádzačov vzhľadom na nejasnosť týkajúcu sa fungovania konzorcia, pokiaľ ide o ľudské zdroje. V každom prípade kritériá hodnotenia týkajúce sa ľudských zdrojov sa nemohli uplatniť ako kritériá hodnotenia ponúk, čo podľa nej viedlo k spochybneniu zákonnosti prípadného zamietnutia ponuky konzorcia.

101

Navyše žalobkyňa tvrdí, že vzhľadom na vysvetlenia predložené 29. júna 2011, a najmä vzhľadom na ekonomické podmienky poskytovania služieb, jej ponuky sa nemohli považovať za ponuky s neobvykle nízkou cenou.

102

V prvom rade treba konštatovať, že na rozdiel od tvrdení žalobkyne výbor pre vyhodnotenie súťažných návrhov nepreskúmal kritérium hodnotenia týkajúce sa ľudských zdrojov, keď sa zaujímal o informácie týkajúce sa umiestnenia zamestnancov, ako ich navrhlo konzorcium, a uvedené ceny. V tomto štádiu konania len overil primeranosť cien uvedených v ponukách žalobkyne, ktoré sa týkali odmeňovania ľudských zdrojov, vysvetlenia žalobkyne, podľa ktorých boli tieto ceny spojené s umiestnením ľudských zdrojov, a návrhy týkajúce sa tohto umiestnenia v uvedených ponukách.

103

Okrem toho žalobkyňa nesprávne tvrdí, že v jej ponukách skutočne chýbali niektoré informácie, keďže konzorcium detailne neopísalo svoje fungovanie s ohľadom na ľudské zdroje.

104

Treba totiž konštatovať, že nič nenasvedčovalo ani nenapovedalo tomu, že by v ponukách žalobkyne chýbala nejaká informácia. Práve naopak, tento výbor správne dospel k záveru, že keď sa žalobkyne ako zástupkyne konzorcia pýtal na cenové ponuky, zmenila informáciu týkajúcu sa umiestnenia ľudských zdrojov, pričom túto informáciu predtým uviedla vo svojich ponukách napriek tomu, že ju podľa znenia oznámenia o verejnom obstarávaní či súťažných podkladov nebola povinná uvádzať (pozri bod 83 vyššie). Vysvetlenia predložené 29. júna 2011 teda nedoplnili ponuky žalobkyne, ale ich zmenili (pozri body 82 až 87 vyššie).

105

Výbor pre vyhodnotenie súťažných návrhov nemohol zohľadniť informácie predložené žalobkyňou v mene konzorcia bez toho, aby prijal zmenu ponúk zo strany žalobkyne, takže tieto informácie neumožnili odpovedať na otázky verejného obstarávateľa, pokiaľ ide o ponúknuté ceny pracovníka na deň. Keďže na tieto otázky nebola predložená odpoveď, ponuky boli zamietnuté z dôvodu neobvykle nízkej ceny. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že žalobkyňa nepreukázala, že OP sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď z tohto dôvodu zamietol jej ponuky (pozri body 90 a 95 vyššie).

106

Z toho vyplýva, že argumentáciu žalobkyne, ktorou tvrdí, že nemohla vedieť, či tieto ponuky predstavovali najlepší pomer kvality a ceny, ako aj že jediný prípadný zákonný spôsob na zamietnutie jej ponúk spočíval v uplatnení kritérií stanovených v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, a to vrátane posúdenia celkovej kvality odpovedí konzorcia, treba zamietnuť ako nerelevantnú.

107

V dôsledku toho, keďže k zamietnutiu ponúk žalobkyne nedošlo na inom základe, než neobvykle nízkej ceny, sa napadnuté rozhodnutie nezakladá na nesprávnom právnom základe a výhrada žalobkyne sa musí zamietnuť.

108

Po druhé žalobkyňa tvrdí, že preskúmanie neobvykle nízkej ceny nemožno použiť na vylúčenie uchádzača z dôvodu predloženia nedostatočne relevantnej ponuky. OP v prejednávanej veci teda zneužil konanie stanovené v článku 139 vykonávacích pravidiel s cieľom zamietnuť ponuky žalobkyne po tom, ako žalobkyňa preukázala, že jej cenové ponuky neboli neobvykle nízke.

109

Táto argumentácia nemôže uspieť.

110

Treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry pojem zneužitie právomoci sa vzťahuje na skutočnosť, keď správny orgán použije svoje právomoci na iný účel ako na ten, na ktorý mu boli zverené. Rozhodnutie má vadu spočívajúcu v zneužití právomoci len vtedy, ak sa na základe objektívnych, relevantných a zhodujúcich sa indícií zdá, že bolo prijaté na takýto účel (rozsudky z 13. novembra 1990, Fedesa a i., C‑331/88, Zb., EU:C:1990:391, bod 24, a z 10. mája 2005, Taliansko/Komisia, C‑400/99, Zb., EU:C:2005:275, bod 38). V prípade viacerých sledovaných cieľov, ak sa aj k platným dôvodom pripojí neodôvodnený dôvod, rozhodnutie nebude postihnuté zneužitím právomoci, keď nebude narušený jeho hlavný cieľ (rozsudok z 21. decembra 1954, Taliansko/Vysoký úrad, 2/54, Zb., EU:C:1954:8, s. 73, 103; rozsudky z 21. septembra 2005, EDP/Komisia, T‑87/05, Zb., EU:T:2005:333, bod 87, a rozsudok Evropaïki Dynamiki/Komisia, už citovaný v bode 20 vyššie, Zb., EU:T:2011:731, bod 109).

111

V prejednávanej veci však stačí uviesť, že žalobkyňa nepriniesla žiadny relevantný dôkaz preukazujúci, že by OP zneužil konanie stanovené v článku 139 vykonávacích pravidiel s cieľom zamietnuť jej ponuky.

112

Pokiaľ sa žalobkyňa snaží touto výhradou dovolávať zneužitia právomoci tým, že došlo k použitiu nesprávneho právneho základu na zamietnutie jej ponúk, stačí pripomenúť, že sa jej také pochybenie zo strany verejného obstarávateľa nepodarilo preukázať (pozri bod 107 vyššie).

113

Napokon treba konštatovať, že žalobkyňa nepredložila nijaký dôkaz schopný preukázať, že OP použil svoju právomoc na iné účely ako na určenie tých ponúk, ktoré treba vybrať.

114

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba zamietnuť tento žalobný dôvod, ako aj žalobu v celom rozsahu.

115

Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku je účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

116

Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania, vrátane trov konania o nariadení predbežného opatrenia, v súlade s návrhom Komisie.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (deviata komora)

rozhodol a vyhlásil: