30.7.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 226/13

Odvolanie podané 19. mája 2011: Siemens AG proti rozsudku Všeobecného súdu (druhá komora) z 3. marca 2011 vo veci T-110/07, Siemens AG/Európska komisia

(Vec C-239/11 P)

2011/C 226/26

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľka: Siemens AG (v zastúpení: I. Brinker, C. Steinle, M. Hörster, Rechtsanwälte)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Návrhy odvolateľky

—

zrušiť rozsudok Všeobecného súdu (druhá komora) z 3. marca 2001 (vec T-110/07) v rozsahu, v akom rozhodnutie spôsobuje odvolateľke ujmu,

—

čiastočne zrušiť rozhodnutie Komisie z 24. januára 2007 (vec COMP/F/38.899 — Rozvádzače izolované plynom) v rozsahu, v akom sa rozhodnutie dotýka odvolateľky,

subsidiárne zrušiť rozhodnutie, ktorým bola odvolateľke uložená pokuta alebo znížiť pokutu,

—

subsidiárne k návrhu v bode 2, vrátiť vec späť Všeobecnému súdu, aby vo veci rozhodol v súlade s právnym posúdením uvedeným v rozsudku Súdneho dvora,

—

v každom prípade zaviazať Komisiu na náhradu trov konania, ktoré odvolateľke vznikli v konaní pred Všeobecným súdom a Súdnym dvorom.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Toto odvolanie sa týka rozsudku Všeobecného súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorú podala odvolateľka proti rozhodnutiu K(2006) 6762 v konečnom znení z 24. januára 2007 týkajúcom sa konania o uplatnení článku 81 ES a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F/38.899 — Rozvádzače izolované plynom).

Odvolateľka uvádza celkom sedem odvolacích dôvodov:

V prvom rade Všeobecný súd porušil základné právo na spravodlivý proces (článok 6 EDĽP v spojení s článkom 6 ods. 3 ZEÚ, článkom 47 ods. 2 Charty základných práv) a právo na obhajobu (článok 48 ods. 2 Charty základných práv) tým, že sa pri svojom konštatovaní, že odvolateľka bola v období od 22. apríla do 1. septembra 1999 účastníkom kartelu, vo významnej miere opieral o výpoveď jedného svedka bez toho, aby odvolateľke umožnil položiť mu otázky.

Po druhé Všeobecný súd pri svojom konštatovaní, že odvolateľka bola v období od 22. apríla do 1. septembra 1999 účastníkom kartelu skreslil dôkazy a porušil pravidlá hodnotenia dôkazov. Všeobecný súd tak nesprávne vyhodnotil účasť odvolateľky na kartele v období od 22. apríla do 1. septembra 1999 a dĺžku porušenia.

Po tretie Všeobecný súd nesprávne odmietol premlčanie stíhania pre obdobie do 22. apríla 1999 a nesprávne vychádzal z jediného a nepretržitého porušenia.

Po štvrté Všeobecný súd porušil zásadu rovnosti zaobchádzania tým, že schválil, že Komisia na účely určenia relatívnej dôležitosti podnikov zúčastnených na porušení zvolila rôzne referenčné roky, a odvolateľku preto nesprávne zaradila podľa bodu 1 A usmernení pre ukladanie pokút.

Po piate Všeobecný súd tým, že s ohľadom na disparitu medzi veľkosťou podniku odvolateľky a ABB primerane neznížil výšku základnej sumy pokuty, ktorou sa mal zabezpečiť dostatočne odstrašujúci účinok, porušil zásadu rovnosti zaobchádzania.

Po šieste Všeobecný súd porušil článok 6 EDĽP a článok 47 Charty základných práv Európskej únie, pretože pri posúdení rozhodnutia Komisie o uložení pokuty neuplatnil svoju neobmedzenú súdnu právomoc.

Po siedme Všeobecný súd nesprávne vyložil rozsah povinnosti odôvodnenia vyplývajúci z článku 296 ZFEÚ (predtým článok 253 ES), pretože stanovil nedostatočné požiadavky, ktoré ma spĺňať odôvodnenie pre výpočet násobiaceho koeficientu na dosiahnutie odstrašujúceho účinku.