Vec T‑468/10

Joseph Doherty

proti

Európskej komisii

„Žaloba o neplatnosť – Lehota na podanie žaloby – Omeškanie – Neexistencia vyššej moci – Neexistencia ospravedlniteľného omylu – Zjavná neprípustnosť“

Abstrakt uznesenia

1.      Žaloba o neplatnosť – Lehoty – Charakter verejného poriadku – Preskúmanie súdom Únie bez návrhu – Pojem

(Článok 263 šiesty odsek ZFEÚ; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 102 ods. 2)

2.      Konanie – Lehoty na podanie žaloby – Výpočet – Zohľadnenie dátumu a hodiny podania do kancelárie súdu

[Protokol č. 6 o umiestnení sídel inštitúcií a niektorých orgánov, úradov a agentúr Európskej únie, pripojený k Zmluvám EÚ, FEÚ a ESAE, jediný článok; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 43 ods. 3 a článok 101 ods. 1 písm. a) a b) a článok 101 ods. 2]

3.      Konanie – Lehoty na podanie žaloby – Preklúzia – Prípad nepredvídateľnej okolnosti alebo vyššej moci – Pojem

(Štatút Súdneho dvora, článok 45 druhý odsek)

4.      Konanie – Lehoty na podanie žaloby – Preklúzia – Ospravedlniteľný omyl – Pojem – Rozsah

1.      Podľa článku 263 šiesteho odseku ZFEÚ musí byť žaloba o neplatnosť podaná v lehote dvoch mesiacov, ktorá podľa prípadu začína plynúť od uverejnenia napadnutého aktu, jeho oznámenia žalobcovi alebo od dátumu, keď sa žalobca o ňom dozvedel. Táto lehota na podanie žaloby má kogentnú povahu a bola upravená s cieľom zabezpečiť jasnosť a právnu istotu a zabrániť akejkoľvek diskriminácii alebo svojvoľnému zaobchádzaniu pri výkone spravodlivosti a je úlohou súdu Únie z úradnej moci skúmať, či bola dodržaná.

(pozri body 10, 12)

2.      Hodina, ktorá sa berie do úvahy na účely podania žaloby na Všeobecný súd, je hodina zapísaná kanceláriou Všeobecného súdu. Keďže podľa článku 43 ods. 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu sa s ohľadom na procesné lehoty prihliada jedine na dátum doručenia návrhu do kancelárie, treba predpokladať, že jedine hodina doručenia do kancelárie je rozhodujúca na počítanie lehôt. Keďže Súdny dvor Európskej únie má svoje sídlo v Luxemburgu, je potrebné prihliadať pri podaní žaloby do kancelárie súdu na luxemburský čas.

(pozri bod 16)

3.      Odchýliť sa od uplatnenia právnych predpisov týkajúcich sa procesných lehôt je možné, len pokiaľ ide o výnimočné prípady nepredvídateľnej okolnosti alebo vyššej moci v súlade s druhým odsekom článku 45 Štatútu Súdneho dvora, keďže striktné uplatnenie týchto predpisov slúži požiadavkám právnej istoty a potrebe vyhnúť sa akejkoľvek diskriminácii alebo svojvoľnému zaobchádzaniu pri výkone spravodlivosti.

Pojmy vyššia moc a nepredvídateľná okolnosť zahŕňajú objektívny prvok, ktorý sa týka neobvyklých okolností nezávislých od vôle hospodárskeho subjektu, a subjektívny prvok, ktorý obsahuje povinnosť dotknutej osoby zabezpečiť sa proti následkom neobvyklej udalosti prijatím primeraných opatrení, bez prinášania neprimeraných obetí. Konkrétne, hospodársky subjekt musí starostlivo sledovať priebeh začatého konania a najmä preukázať náležitú starostlivosť na účely dodržania stanovených lehôt.

(pozri body 18, 19)

4.      Ospravedlniteľný omyl môže za výnimočných okolností spôsobiť, že žalujúca strana nezmešká lehotu. Ospravedlniteľný omyl je pojem, ktorý musí byť vykladaný reštriktívne a môže sa vzťahovať iba na výnimočné okolnosti, najmä keď príslušná inštitúcia konala pre seba samu alebo v rozhodujúcej miere takým spôsobom, že toto konanie mohlo vyvolať neprípustný omyl v úsudku osoby podliehajúcej súdnej právomoci a konajúcej v dobrej viere, ktorá preukázala všetku náležitú starostlivosť vyžadovanú od bežne informovaného subjektu.

Nie je to tak však ani vtedy, ak by kancelária telefonicky poskytla informácie o spôsoboch podania žaloby, keďže žalobca je jednak povinný uplatňovať ustanovenia rokovacieho poriadku týkajúce sa stanovených spôsobov podávania žalôb, ako aj uplatniteľných lehôt, ktoré nevykazujú osobitné výkladové ťažkosti, a jednak vyjadrovať sa k počítaniu lehoty na podanie žaloby nie je súčasťou úloh a kompetencií úradníkov kancelárie. Ani otázky súvisiace s fungovaním a organizáciou služieb zástupcu žalobcu nemôžu ospravedlniť oneskorené podanie žaloby.

(pozri body 27 – 30)

UZNESENIE VŠEOBECNÉHO SÚDU (piata komora)

z 1. apríla 2011 (*)

„Žaloba o neplatnosť – Lehota na podanie žaloby – Omeškanie – Neexistencia vyššej moci – Neexistencia ospravedlniteľného omylu – Zjavná neprípustnosť“

Vo veci T‑468/10,

Joseph Doherty, s bydliskom v Burtonporte (Írsko), v zastúpení: A. Collins, SC, N. Travers, barrister, a D. Barry, solicitor,

žalobca,

proti

Európskej komisii,

žalovanej,

ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie K(2010) 4763 z 13. júla 2010 o zamietnutí žiadosti o zvýšenie kapacity z bezpečnostných dôvodov týkajúcej sa nového rybárskeho plavidla MFV Aine,

VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora),

v zložení: predseda komory S. Papasavvas, sudcovia V. Vadapalas a K. O’Higgins (spravodajca),

tajomník: E. Coulon,

vydal toto

Uznesenie

 Skutkový stav a konanie

1        Dňa 16. júla 2010 bolo žalobcovi Josephovi Dohertymu oznámené rozhodnutie Komisie K(2010) 4763 z 13. júla 2010 určené Írsku, ktorým sa zamieta žiadosť o zvýšenie kapacity z bezpečnostných dôvodov týkajúca sa nového plavidla MFV Aine (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Toto rozhodnutie nahrádza rozhodnutie uvedené v článku 2 a v prílohe II rozhodnutia Komisie 2003/245/ES zo 4. apríla 2003 týkajúceho sa žiadostí prijatých Komisiou o zvýšenie cieľov MAGP IV na účely zvýšenia bezpečnosti, zdokonalenia námornej plavby, zlepšenia hygieny, akosti výrobkov a pracovných podmienok na plavidlách dlhších ako 12 m (Ú. v. EÚ L 90, s. 48) [neoficiálny preklad].

2        Žalobca elektronickou poštou doručenou do kancelárie Všeobecného súdu 28. septembra 2010 podal žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie. Originál žaloby bol doručený do kancelárie Všeobecného súdu 6. októbra 2010.

3        Listom z 5. novembra 2010 tajomník Všeobecného súdu informoval žalobcu, že táto žaloba nebola podaná v lehote stanovenej v článku 263 ZFEÚ, a požiadal ho, aby uviedol dôvody oneskoreného podania žaloby.

4        Listom z 22. novembra 2010 žalobca odpovedal, že jeho žaloba bola podaná pred uplynutím lehoty na podanie žaloby, pretože žalobu poslal elektronickou poštou 27. septembra 2010, podľa írskeho časového pásma krátko pred polnocou. V prípade, ak by sa Všeobecný súd domnieval, že je potrebné prihliadať na hodinu, v ktorej bola žaloba prijatá kanceláriou v Luxemburgu, žalobca tvrdí, že musel čeliť výnimočným okolnostiam, ktoré predstavujú nepredvídateľné okolnosti alebo vyššiu moc, podľa neho odôvodňujúce oneskorené podanie jeho žaloby.

5        Všeobecný súd listom z 15. decembra 2010 položil žalobcovi dve písomné otázky, ktorými ho požiadal, aby poskytol dodatočné vysvetlenie problémov s faxom kancelárie Všeobecného súdu, s ktorými sa stretol.

6        Žalobca 10. januára 2011 odpovedal na uvedené otázky.

 Návrhy žalobcu

7        Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté rozhodnutie,

–        zaviazal Európsku komisiu na náhradu trov konania.

 Právny stav

8        Podľa článku 111 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, ak je návrh zjavne neprípustný, Všeobecný súd môže rozhodnúť bez ďalšieho konania vo veci odôvodneným uznesením.

9        V prejednávanej veci sa Všeobecný súd domnieva, že vec je podľa spisu dostatočne objasnená, a na základe tohto článku rozhodne bez pokračovania v konaní.

10      Podľa článku 263 šiesteho odseku ZFEÚ žaloba o neplatnosť musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov, ktorá podľa prípadu začína plynúť od uverejnenia napadnutého aktu, jeho oznámenia žalobcovi alebo od dátumu, keď sa žalobca o ňom dozvedel.

11      Okrem toho podľa článku 102 ods. 2 rokovacieho poriadku sa k lehote na podanie žaloby musí pripočítať desaťdňová lehota zohľadňujúca vzdialenosť.

12      Podľa ustálenej judikatúry má táto lehota na podanie žaloby kogentnú povahu a bola upravená s cieľom zabezpečiť jasnosť a právnu istotu a zabrániť akejkoľvek diskriminácii alebo svojvoľnému zaobchádzaniu pri výkone spravodlivosti a je úlohou súdu Únie z úradnej moci skúmať, či bola dodržaná (rozsudok Súdneho dvora z 23. januára 1997, Coen, C‑246/95, Zb. s. I‑403, bod 21, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 18. septembra 1997, Mutual Aid Administration Services/Komisia, T‑121/96 a T‑151/96, Zb. s. II‑1355, body 38 a 39).

13      V prejednávanej veci začala lehota na podanie žaloby v súlade s článkom 101 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 2 rokovacieho poriadku plynúť 17. júla 2010, teda odo dňa nasledujúceho po dni oznámenia napadnutého rozhodnutia, a uplynula 27. septembra 2010 o polnoci, vrátane lehoty zohľadňujúcej vzdialenosť, s prihliadnutím na skutočnosť, že 26. septembra 2010 bola nedeľa, čo nebolo žalobcom spochybnené.

14      Vzhľadom na to, že žaloba bola do kancelárie zaslaná elektronickou poštou 28. septembra o 00.59 (čas v Luxemburgu) a jej originál bol podaný 6. októbra 2010, bola táto žaloba podaná po uplynutí lehoty na podanie žaloby, teda oneskorene.

15      Žalobca však vo svojom liste z 22. novembra 2010 uvádza, že jeho žaloba bola poslaná poštou do kancelárie pred uplynutím lehoty na podanie žaloby, keďže elektronickú poštu poslal o 23,59 podľa írskeho časového pásma.

16      Je však namieste poukázať na to, že hodina, ktorá sa berie do úvahy na účely podania žaloby, je hodina zapísaná kanceláriou Všeobecného súdu. Keďže podľa článku 43 ods. 3 rokovacieho poriadku sa s ohľadom na procesné lehoty prihliada jedine na dátum doručenia návrhu do kancelárie, treba predpokladať, že jedine hodina doručenia do kancelárie bude rozhodujúca na počítanie lehôt. Keďže Súdny dvor Európskej únie má v súlade s jediným článkom protokolu č. 6 Zmluvy o fungovaní EÚ o umiestnení sídel inštitúcií a niektorých orgánov, úradov, agentúr a útvarov Európskej únie svoje sídlo v Luxemburgu, je potrebné prihliadať na luxemburský čas.

17      Žalobca sa dovoláva existencie nepredvídateľnej okolnosti v zmysle článku 45 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie. V tejto súvislosti uvádza, že po 21.35 (podľa času jeho vlastného faxu) mal ťažkosti s faxom kancelárie a že po riadnom zaslaní siedmich žalôb sa márne pokúšal poslať uvedenú žalobu faxom do kancelárie. V tejto veci pripojil dve správy o potvrdení odoslania zo svojho faxu, ktoré dokazovali, že fax Všeobecného súdu o 21.53 a o 21.57 (podľa času jeho vlastného faxu) počas pokusu o odoslanie žaloby vo veci T‑471/10, Gill/Komisia, neodpovedal. Žalobca spresnil, že elektronickou poštou odoslal ďalšie žaloby, z ktorých štyri boli odoslané pred 22.35, a že mal problémy aj so systémom elektronickej pošty kancelárie Všeobecného súdu.

18      Je vhodné pripomenúť, že Súdny dvor viackrát rozhodol, že odchýliť sa od uplatnenia právnych predpisov týkajúcich sa procesných lehôt je možné, len pokiaľ ide o výnimočné prípady nepredvídateľnej okolnosti alebo vyššej moci v súlade s druhým odsekom článku 45 Štatútu Súdneho dvora, keďže striktné uplatnenie týchto predpisov slúži požiadavkám právnej istoty a potrebe vyhnúť sa akejkoľvek diskriminácii alebo svojvoľnému zaobchádzaniu pri výkone spravodlivosti (pozri uznesenie Súdneho dvora z 8. novembra 2007, Belgicko/Komisia, C‑242/07 P, Zb. s. I‑9757, bod 16 a tam citovanú judikatúru).

19      Súdny dvor mal tiež príležitosť spresniť, že pojmy vyššia moc a nepredvídateľná okolnosť zahŕňajú objektívny prvok, ktorý sa týka neobvyklých okolností nezávislých od vôle hospodárskeho subjektu, a subjektívny prvok, ktorý obsahuje povinnosť dotknutej osoby zabezpečiť sa proti následkom neobvyklej udalosti prijatím primeraných opatrení, bez prinášania neprimeraných obetí. Konkrétne, hospodársky subjekt musí starostlivo sledovať priebeh začatého konania a najmä preukázať náležitú starostlivosť na účely dodržania stanovených lehôt (pozri uznesenie Belgicko/Komisia, už citované, bod 17 a tam citovanú judikatúru).

20      V prejednávanej veci treba upozorniť na to, že žalobca preukázal, že fax kancelárie o 21.53 a o 21.57 (podľa času jeho faxu) počas posielania ďalšej žaloby (vec T‑471/10) momentálne neodpovedal. Hodiny jeho faxu však z dôvodov, ktoré Všeobecnému súdu neboli vysvetlené, a to napriek písomnej otázke položenej osobitne v tejto veci, podľa hodín kancelárie Všeobecného súdu dve hodiny meškali, ako potvrdzuje správa faxu kancelárie.

21      Časové pásmo, v ktorom sa nachádza Írsko, delí od časového pásma Luxemburgu len jedna hodina. Druhá hodina rozdielu nemôže byť výsledkom dĺžky odosielania faxov, pretože zo správ o potvrdení odoslania faxov ďalších podaných žalôb (T‑461/10, Boyle/Komisia, T‑464/10, Fitzpatrick/Komisia, T‑459/10, Hugh McBride/Komisia, T‑463/10, Ocean Trawlers Ltd/Komisia, T‑467/10, Murphy/Komisia, T‑466/10, Hannigan/Komisia, a T‑462/10, Flaherty/Komisia) vyplýva, že priemerná dĺžka odoslania žaloby bola približne šesť až sedem minút, ako potvrdil sám žalobca.

22      Z toho vyplýva, že časy, na ktoré sa odvoláva žalobca na preukázanie toho, že fax Všeobecného súdu počas zasielania žaloby vo veci T‑471/10 neodpovedal, musia spadať medzi 23.53 a 23.57 luxemburského času. Vzhľadom na uvedené a s prihliadnutím na priemernú dĺžku odoslania siedmich žalôb (pozri bod 21 vyššie), aj keby sme predpokladali, že fax kancelárie normálne fungoval, jedine žaloba vo veci T‑471/10 mohla byť ešte odoslaná do polnoci, čiže v hodinu uplynutia lehoty na podanie žaloby.

23      Tvrdenie týkajúce sa problémov, na ktoré žalobca narazil v súvislosti so systémom elektronickej pošty kancelárie, treba zamietnuť, lebo ide o jednoduché tvrdenie nepodložené nijakým dôkazom.

24      Navyše je potrebné poukázať na to, že nijaký dôkaz neumožňuje domnievať sa, že žalobca upovedomil kanceláriu Všeobecného súdu o problémoch, ktoré mal s jej faxom alebo so systémom elektronickej pošty.

25      Z toho vyplýva, že okolnosti uvádzané žalobcom nemôžu byť považované za výnimočné okolnosti predstavujúce vyššiu moc v zmysle článku 45 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora.

26      Žalobca sa dovoláva aj ospravedlniteľného omylu. Vo svojej odpovedi z 10. januára 2011 na otázky položené Všeobecným súdom žalobca doplnil, že kancelária Všeobecného súdu jeho zástupcovi počas telefonického rozhovoru popoludní 27. septembra 2010 potvrdila, že žaloba vo veci T‑461/10, Boyle/Komisia, jej bola riadne doručená faxom a že čas prijatia tejto žaloby sa bude považovať za čas prijatia všetkých ďalších žalôb, ktoré budú odoslané neskôr.

27      Podľa ustálenej judikatúry môže ospravedlniteľný omyl za výnimočných okolností spôsobiť, že žalujúca strana nezmešká lehotu (pozri uznesenie Súdu prvého stupňa z 13. januára 2009, SGAE/Komisia, T‑456/08, neuverejnené v Zbierke, bod 17 a citovanú judikatúru).

28      Ospravedlniteľný omyl je pojem, ktorý musí byť vykladaný reštriktívne a môže sa vzťahovať iba na výnimočné okolnosti, najmä keď príslušná inštitúcia konala pre seba samu alebo v rozhodujúcej miere takým spôsobom, že toto konanie mohlo vyvolať neprípustný omyl v úsudku osoby podliehajúcej súdnej právomoci a konajúcej v dobrej viere, ktorá preukázala všetku náležitú starostlivosť vyžadovanú od bežne informovaného subjektu (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 15. marca 2007, Belgicko/Komisia, T‑5/07, neuverejnený v Zbierke, bod 17 a citovanú judikatúru).

29      Ospravedlniteľný omyl však v prejednávanej veci nemôže byť uznaný. Aj keby kancelária telefonicky poskytla informácie o spôsoboch podania žaloby, čo nie je nijako preukázané, žalobca bol povinný uplatňovať ustanovenia rokovacieho poriadku týkajúce sa stanovených spôsobov podávania žalôb, ako aj uplatniteľných lehôt, ktoré nevykazujú osobitné výkladové ťažkosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 28. januára 2004, OPTUC/Komisia, T‑142/01 a T‑283/01, Zb. s. II‑329, bod 44, a uznesenie Súdu prvého stupňa z 30. novembra 2009, Internationale Fruchtimport Gesellschaft Weichert/Komisia, T‑2/09, neuverejnené v Zbierke, bod 21). Navyše vyjadrovať sa k počítaniu lehoty na podanie žaloby nie je súčasťou úloh a kompetencií úradníkov kancelárie (uznesenie SGAE/Komisia, už citované, bod 21). Nakoniec je potrebné poukázať na to, že toto tvrdenie bolo žalobcom predložené až po viacerých výmenách korešpondencie s kanceláriou 10. januára 2011 v jeho odpovedi na otázky položené Všeobecným súdom, ktorý ho požiadal, aby poskytol dodatočné vysvetlenie problémov s faxom kancelárie Všeobecného súdu, s ktorými sa stretol.

30      Takisto nemožno prijať odôvodnenie, podľa ktorého bol zástupca žalobcu schopný poslať túto žalobu kancelárie Všeobecného súdu až v priebehu popoludnia a večera 27. septembra 2010 z dôvodu, že jeho klient a lodný architekt boli počas posledných mesiacov ťažko dostupní, lebo väčšinu času trávia pri vykonávaní svojej podnikateľskej činnosti na mori. Otázky súvisiace s fungovaním a organizáciou služieb zástupcu žalobcu totiž nemôžu ospravedlniť oneskorené podanie žaloby [pozri v tomto zmysle uznesenie Súdu prvého stupňa z 28. apríla 2008, Publicare Marketing Communications/ÚHVT (Publicare), T‑358/07, neuverejnené v Zbierke, bod 17].

31      Zo súhrnu predchádzajúcich úvah vyplýva, že žaloba musí byť zamietnutá ako zjavne neprípustná bez toho, aby ju bolo potrebné doručiť Komisii.

 O trovách

32      Keďže toto uznesenie bolo prijaté pred oznámením žaloby Komisii, a teda predtým, než jej vznikli trovy konania, stačí rozhodnúť, že žalobca znáša svoje vlastné trovy konania v súlade s článkom 87 ods. 1 rokovacieho poriadku.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora)

nariadil:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Joseph Doherty znáša svoje vlastné trovy konania.

V Luxemburgu 1. apríla 2011

* Jazyk konania: angličtina.