Odvolanie podané 1. marca 2010: Solvay SA proti rozsudku Všeobecného súdu (šiestej komory) zo 17. decembra 2009 vo veci T-58/01, Solvay/Komisia

(Vec C-110/10 P)

(2010/C 161/22)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: Solvay SA (v zastúpení: P.-A. Foriers, R. Jafferali, F. Louis, A. Vallery, advokáti)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Návrhy odvolateľky

—	spojiť predmetné konanie s konaním o odvolaní, ktoré odvolateľka podala proti rozsudku Všeobecného súdu zo 17. decembra 2009 vo veci T-57/01,

—	zrušiť rozsudok vyhlásený 17. decembra 2009,

—	následne opätovne preskúmať žalobu v rozsahu, v akom bola zamietnutá a zrušiť v celom rozsahu rozhodnutie Komisie z 13. decembra 2000,

—	zrušiť pokutu vo výške 2,25 milióna eur alebo v prípade nemožnosti jej zrušenia, podstatne znížiť jej výšku z titulu náhrady závažnej škody spôsobenej odvolateľke z dôvodu mimoriadnej dĺžky konania,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov odvolacieho konania, ako aj trov konania pred Všeobecným súdom.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojho odvolania uvádza odvolateľka tri žalobné dôvody.

Odvolateľka vo svojom prvom odvolacom dôvode, ktorý pozostáva z piatich častí, poukazuje na porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote. Spoločnosť Solvay Všeobecnému súdu vytýka najmä to, že celkovo neposúdil lehotu tak, aby zahŕňala jednak fázu administratívneho, ako aj fázu súdneho konania (prvá časť), nezohľadnil dĺžku konania na Všeobecnom súde (druhá časť), podmienil sankciu za prekročenie primeranej lehoty dokázaním konkrétneho porušenia jej práva na obhajobu, zatiaľ čo tieto dve zásady sú navzájom nezávislé a rozdielne (tretia časť), rozhodol, že k takému porušeniu v prejednávanej veci nedošlo (štvrtá časť) a skreslil skutkový stav tým, že sa domnieval, že odvolateľka subsidiárne nepožiadala o zníženie pokuty z dôvodu prekročenia primeranej lehoty (piata časť), zatiaľ čo z tohto dôvodu výslovne žiadala zrušiť alebo v každom prípade znížiť pokutu.

Odvolateľka vo svojom druhom odvolacom dôvode, ktorý pozostáva z piatich častí, poukazuje na to, že Všeobecný súd porušil právo na obhajobu tým, že jej uložil povinnosť, aby preukázala, že spisový materiál, ktorý Komisia stratila, mohol poslúžiť na účely jej obhajoby (prvá časť). Ex offo sa však bez predbežného preskúmania spisu nevylúčilo, že predmetné dokumenty mohli ovplyvniť rozhodnutie Komisie (druhá a tretia časť). Všeobecnému súdu ďalej vytýka, že v napadnutom rozsudku rozhodol, že nepreukázala, že by stratený spisový materiál mohol poslúžiť na účely jej obhajoby z dôvodu, že pred Všeobecným súdom neuviedla žalobný dôvod spochybňujúci existenciu dohody, čo by mohla urobiť aj bez prístupu k spisu, zatiaľ čo odvolateľka tento žalobný dôvod sformulovala pred Komisiou a obsah týchto stratených dokumentov už nie je možné určiť (štvrtá časť). Napokon Všeobecnému súdu vytýka, že neprejavil žiadny záujem o stratený spisový materiál z dôvodu, že už skôr zamietol vecný dôvod, ktorý odvolateľka sformulovala v súvislosti s neexistenciou účinku na obchod medzi členskými štátmi, zatiaľ čo nepoznal obsah strateného spisového materiálu, a preto nemohol vylúčiť, že tento spisový materiál by odvolateľke umožnil, aby sformulovala doplňujúce tvrdenia, ba dokonca celkom nové žalobné dôvody tak vo veci samej, ako aj v súvislosti s výškou pokuty alebo riadnym priebehom konania (piata časť).

Vo svojom treťom odvolacom dôvode odvolateľka poukazuje na porušenie jej práva byť vypočutá po tom, ako Všeobecný súd zrušil prvé rozhodnutie, ktorým jej bola uložená pokuta, a predtým, ako Komisia prijala napadnuté rozhodnutie. Napadnutý rozsudok však nezodpovedá jej žalobe o neplatnosť a odmietla sa v ňom priznať povinnosť Komisie vypočuť dotknutý podnik, keď Všeobecný súd konštatoval v skoršom rozsudku procesné pochybenie, ktoré sa dotklo prípravných opatrení.