Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 24. novembra 2011 – Komisia/Taliansko

(vec C‑379/10)

„Nesplnenie povinnosti členským štátom – Všeobecná zásada zodpovednosti členských štátov za porušenie práva Únie jedným z ich súdov rozhodujúcich v poslednom stupni – Vylúčenie akejkoľvek zodpovednosti štátu v dôsledku výkladu právnych noriem alebo posúdenia skutkového stavu a dôkazov uskutočnených súdom rozhodujúcim v poslednom stupni – Obmedzenie zodpovednosti štátu vnútroštátnym zákonodarcom na prípady úmyselného protiprávneho konania alebo hrubej nedbanlivosti, ktorých sa dopustil taký súd“

Právo Únie – Práva priznané jednotlivcom – Porušenie zo strany členského štátu – Povinnosť nahradiť ujmu, ktorá bola spôsobená jednotlivcom – Podmienky v prípade porušenia pripísateľného najvyššiemu súdu – Zjavná povaha porušenia – Vnútroštátna právna úprava, ktorá obmedzuje vznik zodpovednosti len na prípady úmyselného protiprávneho konania alebo hrubej nedbanlivosti – Neprípustnosť (pozri body 40 – 42, 46, 48 a výrok)

Predmet

Nesplnenie povinnosti členským štátom – Porušenie všeobecnej zásady zodpovednosti členských štátov za porušenie práva Únie jedným z ich súdov rozhodujúcich v poslednom stupni – Zodpovednosť obmedzená iba na prípady úmyselného protiprávneho konania a hrubej nedbanlivosti

Výrok

1.

Talianska republika si tým, že podľa článku 2 odsekov 1 a 2 zákona č. 117 o náhrade škody spôsobenej pri výkone súdnej právomoci a občianskoprávnej zodpovednosti magistrátu [legge n. 117 (sul) risarcimento dei danni cagionati nell’ esercizio delle funzioni giudiziarie e responsabilità civile dei magistrati] z 13. apríla 1988

–      vylúčila akúkoľvek zodpovednosť Talianskej republiky za škody spôsobené jednotlivcom porušením práva Únie jedným z jej súdov rozhodujúcich v poslednom stupni, pokiaľ toto porušenie vyplýva z výkladu právnych pravidiel alebo posúdenia skutkových okolností a dôkazov uskutočnených týmto súdom, a

–        túto zodpovednosť obmedzila iba na prípady úmyselného protiprávneho konania a hrubej nedbanlivosti,

nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú na základe všeobecnej zásady zodpovednosti členských štátov za porušenie práva Únie jedným z ich súdov rozhodujúcich v poslednom stupni.

2.

Talianska republika je povinná nahradiť trovy konania.