Vec C‑206/10

Európska komisia

proti

Spolkovej republike Nemecko

„Nesplnenie povinnosti členským štátom – Nariadenie (EHS) č. 1408/71 – Článok 4 ods. 1 písm. a) – Nariadenie (EHS) č. 1612/68 – Článok 7 ods. 2 – Dávky poskytované nemeckými spolkovými krajinami nevidiacim, nepočujúcim a zdravotne postihnutým – Podmienka bydliska“

Abstrakt rozsudku

1. Sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov – Právna úprava Únie – Vecná pôsobnosť – Nemocenské dávky – Pojem

[Nariadenie Rady č. 1408/71, článok 4 ods. 1 písm. a)]

2. Voľný pohyb osôb – Pracovníci – Rovnosť zaobchádzania – Sociálne výhody

(Nariadenie Rady č. 1612/68, článok 7 ods. 2)

1. Dávka sa považuje za dávku sociálneho zabezpečenia, ak je priznávaná na základe zákonom definovanej situácie bez akéhokoľvek individuálneho a diskrečného posúdenia osobných potrieb a ak sa vzťahuje na niektoré z rizík výslovne uvedených v článku 4 ods. 1 nariadenia č. 1408/71. Dávky priznané objektívnym spôsobom na základe situácie definovanej právnymi predpismi, ktorých účelom je zlepšiť zdravotný stav a život odkázaných osôb, majú predovšetkým za cieľ doplniť dávky zdravotného poistenia, a musia sa teda považovať za „nemocenské dávky“ v zmysle článku 4 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia. Tak je to v prípade dávok vyplácaných určitými spolkovými krajinami Spolkovej republiky Nemecko nevidiacim, nepočujúcim a zdravotne postihnutým, lebo ich cieľom je pokryť vo forme paušálneho príspevku dodatočné náklady každodenného života vynakladané v dôsledku ich postihnutia.

(pozri body 27 – 29)

2. Pravidlo rovnosti zaobchádzania zakotvené v článku 7 nariadenia č. 1612/68 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Spoločenstva zakazuje nielen zjavnú diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti, ale aj akékoľvek skryté formy diskriminácie, ktoré v dôsledku uplatnenia iných kritérií rozlišovania v skutočnosti vedú k rovnakému výsledku. Ustanovenie vnútroštátneho práva treba považovať za nepriamo diskriminačné, ak je samotnou svojou povahou spôsobilé dotknúť sa migrujúcich pracovníkov viac ako tuzemských pracovníkov a ak v dôsledku toho hrozí, že podstatnejšie znevýhodní migrujúcich pracovníkov, okrem prípadu, že by toto ustanovenie bolo objektívne odôvodnené a primerané sledovanému cieľu. Tak je to v prípade podmienky bydliska, ktorej splnenie vnútroštátna právna úprava vyžaduje pre poskytovanie dávok nevidiacim, nepočujúcim a zdravotne postihnutým ako sociálnej výhody a ktorú ľahšie splnia tuzemskí pracovníci ako pracovníci z iných členských štátov.

(pozri body 34 – 38)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (piata komora)

z 5. mája 2011 (*)

Vo veci C‑206/10,

ktorej predmetom je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 258 ZFEÚ, podaná 29. apríla 2010,

Európska komisia, v zastúpení: V. Kreuschitz, splnomocnený zástupca, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

žalobkyňa,

proti

Spolkovej republike Nemecko, v zastúpení: T. Henze a C. Blaschke, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

žalovanej,

ktorú v konaní podporuje:

Holandské kráľovstvo, v zastúpení: M. Noort, splnomocnená zástupkyňa,

vedľajší účastník konania,

SÚDNY DVOR (piata komora),

v zložení: predseda piatej komory J.‑J. Kasel, sudcovia A. Borg Barthet (spravodajca) a M. Berger,

generálna advokátka: V. Trstenjak,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálnej advokátky, že vec bude prejednaná bez jej návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1 Svojou žalobou Európska komisia navrhuje, aby Súdny dvor určil, že Spolková republika Nemecko si tým, že priznávanie dávok, ktoré sa poskytujú nevidiacim, nepočujúcim a zdravotne postihnutým podľa právnych predpisov spolkových krajín (ďalej len „sporná právna úprava“), osobám, pre ktoré je Spolková republika Nemecko príslušným členským štátom, viaže na podmienku bydliska alebo obvyklého pobytu v príslušnej spolkovej krajine, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 7 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) č. 1612/68 z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva (Ú. v. ES L 257, s. 2; Mim. vyd. 05/001, s. 35) a z článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, v znení zmenenom, doplnenom a aktualizovanom nariadením Rady (ES) č. 118/97 z 2. decembra 1996 (Ú. v. ES L 28, s. 1; Mim. vyd. 05/003, s. 3), zmeneným a doplneným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 647/2005 z 13. apríla 2005 (Ú. v. EÚ L 117, s. 1; ďalej len „nariadenie č. 1408/71“), v spojení s kapitolou 1 hlavy III tohto nariadenia.

Právny rámec

Právna úprava Únie

2 Podľa článku 7 nariadenia č. 1612/68:

„1. S pracovníkom, ktorý je štátnym príslušníkom členského štátu, sa na území iného členského štátu nesmie z dôvodu jeho štátnej príslušnosti zaobchádzať inak ako s vlastnými pracovníkmi, pokiaľ ide o podmienky zamestnania a pracovné podmienky, najmä odmeňovanie, prepustenie, a ak by sa stal nezamestnaným, opätovné začlenenie do práce alebo zamestnania.

2. Takýto pracovník požíva rovnaké sociálne a daňové výhody ako vlastní pracovníci.

…“

3 Článok 4 nariadenia č. 1408/71 nazvaný „Vecná pôsobnosť“ stanovuje:

„1. Toto nariadenie sa vzťahuje na všetky právne predpisy, ktoré sa týkajú týchto častí sociálneho zabezpečenia:

a) nemocenské dávky a dávky v materstve;

…

2a. …

‚Osobitné nepríspevkové peňažné dávky‘ sú dávky, ktoré:

a) sú určené:

i) na poskytovanie doplnkového, náhradného alebo pridruženého krytia proti rizikám, na ktoré sa vzťahujú časti sociálneho zabezpečenia uvedené v odseku 1 a ktoré zaručujú dotknutým osobám príjem na úrovni životného minima so zreteľom na hospodársku a sociálnu situáciu v dotknutom členskom štáte,

alebo

ii) len ako osobitná ochrana pre zdravotne postihnuté osoby a sú úzko späté so sociálnym prostredím uvedenej osoby v dotknutom členskom štáte,

…

2b. Toto nariadenie sa nevzťahuje na ustanovenia právnych predpisov členského štátu, ktoré sa vzťahujú na osobitné nepríspevkové dávky uvedené v prílohe II oddiely III, ktorých platnosť je obmedzená na časť jeho územia.

…“

4 Oddiel III prílohy II nariadenia č. 1408/71 nazvaný „Osobitné nepríspevkové dávky v zmysle článku 4 ods. 2b, na ktoré sa nariadenie nevzťahuje“, pre Nemecko uvádza:

„a) Dávky poskytované podľa právnych predpisov spolkových krajín pre zdravotne postihnuté osoby a najmä pre nevidiacich.“

Vnútroštátna právna úprava

5 Sporná právna úprava priznáva nevidiacim, nepočujúcim a zdravotne postihnutým dávky, ktorých cieľom je kompenzovať zvýšené náklady súvisiace s ich zdravotným postihnutím. Tieto dávky sa poskytujú iba osobám, ktoré majú svoje bydlisko alebo miesto obvyklého pobytu v príslušnej spolkovej krajine.

6 Táto právna úprava stanovuje, že dávky zo spolkového systému sociálneho zabezpečenia, ktoré sledujú ten istý cieľ ako dávky poskytované spolkovými krajinami, sú s uvedenými dávkami započítateľné. Výška započítania závisí od právnych predpisov príslušnej spolkovej krajiny.

7 V prípade prijatia osoby do domova alebo ústavu zostáva nárok na dávky v niektorých spolkových krajinách zachovaný, ak sa tento ústav nachádza na spolkovom území a ak v okamihu prijatia do domova mala dotknutá osoba svoje bydlisko v danej spolkovej krajine.

Konanie pred podaním žaloby

8 Listom zo 14. marca 2002 Komisia upozornila Spolkovú republiku Nemecko na nevyhnutnosť umožniť pracovníkom, ktorí vykonávajú svoje zamestnanie v Nemecku a ktorí majú bydlisko v inom členskom štáte, ako aj ich rodinným príslušníkom vyvážať dávky poskytované podľa spornej právnej úpravy do iného členského štátu. Podľa názoru Komisie je stanovenie podmienky bydliska v rozpore s článkom 39 ES a článkom 7 ods. 2 nariadenia č. 1612/68.

9 Listom z 22. apríla 2002 Spolková republika Nemecko odpovedala, že hoci tieto dávky predstavujú sociálne výhody v zmysle článku 7 nariadenia č. 1612/68, nesmú byť vyvezené, lebo sú priznané nezávisle na postavení pracovníka a viazané iba na podmienku miesta bydliska.

10 Výzvou v liste z 9. júla 2004 Komisia Spolkovej republike Nemecko oznámila svoje pochybnosti o zlučiteľnosti spornej právnej úpravy s nariadeniami č. 1612/68 a č. 1408/71. Pokiaľ ide konkrétne o nariadenie č. 1408/71, Komisia uviedla, že dotknuté dávky nie sú osobitnými nepríspevkovými peňažnými dávkami v zmysle článku 4 ods. 2b tohto nariadenia, ale sú nemocenskými dávkami v zmysle článku 4 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia, v dôsledku čoho nemožno cezhraničným pracovníkom odoprieť vývoz uvedených dávok.

11 Listom zo 14. septembra 2004 Spolková republika Nemecko odpovedala, že sa so záverom Komisie nestotožňuje. Pokiaľ ide o nariadenie č. 1408/71, uviedla, že predmetné dávky sú odôvodnené zvýšenými nákladmi spojenými so stratou zraku alebo zdravotným postihnutím bez ohľadu na to, či je príjemca odkázanou osobou.

12 Dňa 21. marca 2005 Komisia zaslala Spolkovej republike Nemecko odôvodnené stanovisko poukazujúce výlučne na porušenie článku 7 nariadenia č. 1612/68, pričom si však vyhradila právo neskôr začať konanie o zlučiteľnosti spornej právnej úpravy s nariadením č. 1408/71 v nadväznosti na rozsudok, ktorý má Súdny dvor vydať vo veci Hosse (rozsudok z 21. februára 2006, C‑286/03, Zb. s. I‑1771).

13 Listom z 25. mája 2005 Spolková republika potvrdila svoj doterajší postoj.

14 Konanie bolo následne prerušené až do vydania rozsudkov Súdneho dvora v uvedenej veci, ako aj vo veci Komisia/Parlament a Rada (rozsudok z 18. októbra 2007, C‑299/05, Zb. s. I‑8695). V týchto rozsudkoch Súdny dvor rozhodol, že dávky, ktoré sú predmetom týchto sporov, sú nemocenskými dávkami.

15 Dňa 3. júna 2008 Výbor stálych zástupcov Rady európskej únie pre „zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti“ dospel k dohode o obsahu príloh X a XI nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 166, s. 1; Mim. vyd. 05/005, s. 72), ktoré zrušilo nariadenie č. 1408/71 s účinnosťou od dátumu jeho uplatňovania, teda od 1. mája 2010. Podľa tejto dohody sa nemecké dávky upravené spornou právnou úpravou v uvedených prílohách nenachádzajú.

16 Keďže judikatúra vyplývajúca z už citovaných rozsudkov Hosse, ako aj Komisia/Parlament a Rada spochybnila osobitnú povahu dotknutých dávok, Komisia 1. decembra 2008 odovzdala Spolkovej republike Nemecko doplňujúce odôvodnené stanovisko upozorňujúce na nezlučiteľnosť spornej právnej úpravy s nariadením č. 1408/71.

17 Spolková republika Nemecko sa vo svojej odpovedi z 1. apríla 2009 odvolala na skutočnosť, že v roku 2010 vstúpi do platnosti nariadenie č. 883/2004. Keďže toto nariadenie je uplatniteľné rovnako na dotknuté dávky, navrhla konanie prerušiť.

18 Dňa 29. apríla 2010 podala Komisia predmetnú žalobu.

19 Uznesením predsedu Súdneho dvora z 27. septembra 2010 bol povolený vstup Holandského kráľovstva do konania ako vedľajšieho účastníka podporujúceho návrhy Spolkovej republiky Nemecko.

20 Listom z 19. októbra 2010 sa Holandské kráľovstvo ako vedľajší účastník konania vzdalo podania vyjadrenia k žalobe.

O žalobe

O porušení nariadenia č. 1408/71

Argumentácia účastníkov konania

21 Komisia sa domnieva, že aj keď predmetné dávky sa nachádzajú v prílohe II oddiele III nariadenia č. 1408/71, nie sú osobitnými nepríspevkovými dávkami v zmysle článku 4 ods. 2b tohto nariadenia, ale sú nemocenskými dávkami v zmysle článku 4 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia, čiže ich možno vyvážať do iných členských štátov.

22 Podľa názoru Komisie totiž nie je preukázaná osobitná povaha predmetných dávok, pretože podľa judikatúry Súdneho dvora osobitná dávka musí nahrádzať alebo dopĺňať dávku sociálneho zabezpečenia, ale súčasne sa od nej musí odlišovať a musí mať charakter sociálnej pomoci odôvodnenej hospodárskymi a sociálnymi potrebami a zavedenej právnou úpravou stanovujúcou objektívne kritériá (rozsudok Komisia/Parlament a Rada, už citovaný, bod 55). Predmetné dávky sú priznané na základe situácie definovanej právnymi predpismi bez akéhokoľvek individuálneho posúdenia osobných potrieb, ktorých cieľom je zlepšiť zdravotný stav a život zdravotne postihnutých ľudí, a preto teda majú predovšetkým za cieľ doplniť dávky zdravotného poistenia.

23 Komisia okrem toho tvrdí, že pri prijímaní nariadenia č. 883/2004 sa nemecká delegácia vzdala požiadavky zápisu predmetných dávok spolkových krajín pre nevidiacich, nepočujúcich a zdravotne postihnutých do príloh X a XI tohto nariadenia. Podľa jej názoru si Spolková republika protirečí, ak tvrdí, že tieto dávky musia byť kvalifikované ako „osobitné nepríspevkové peňažné dávky“ v zmysle článku 4 ods. 2b nariadenia č. 1408/71.

24 Spolková republika Nemecko, ktorá zdôrazňuje, že samotná Komisia mala až do vydania už citovaných rozsudkov Hosse a Komisia/Parlament a Rada pochybnosti o kvalifikácii predmetných dávok, súčasne uvádza, že spolkové krajiny prijali opatrenia na uvedenie spornej právnej úpravy do súladu s právom Únie. Nevyhnutné právne zmeny nastanú pravdepodobne v roku 2010 alebo najneskôr v roku 2011.

Posúdenie Súdnym dvorom

25 Je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry sa musí nesplnenie povinnosti posudzovať v závislosti od situácie, aká bola v členskom štáte ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku, pričom zmeny, ku ktorým došlo následne, nemôže Súdny dvor brať do úvahy (pozri najmä rozsudky z 27. septembra 2007, Komisia/Francúzsko, C‑9/07, bod 8, a z 18. novembra 2010, Komisia/Španielsko, C‑48/10, bod 30).

26 Spolková republika Nemecko nespochybňuje skutočnosť, že ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v doplňujúcom odôvodnenom stanovisku nebola sporná právna úprava v súlade s nariadením č. 1408/71.

27 Súdny dvor opakovane rozhodol, že dávka sa považuje za dávku sociálneho zabezpečenia, ak je priznávaná na základe zákonom definovanej situácie bez akéhokoľvek individuálneho a diskrečného posúdenia osobných potrieb a ak sa vzťahuje na niektoré z rizík výslovne uvedených v článku 4 ods. 1 nariadenia č. 1408/71 (pozri najmä rozsudky Hosse, už citovaný, bod 37, a Komisia/Parlament a Rada, už citovaný, bod 56).

28 Z toho vyplýva, že dávky priznané objektívnym spôsobom na základe situácie definovanej právnymi predpismi, ktorých účelom je zlepšiť zdravotný stav a život odkázaných osôb, majú predovšetkým za cieľ doplniť dávky zdravotného poistenia, a musia sa teda považovať za „nemocenské dávky“ v zmysle článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1408/71 (pozri rozsudky Hosse, už citovaný, bod 38, a Komisia/Parlament a Rada, už citovaný, bod 61).

29 Tak je to v prejednávanej veci v prípade dávok vyplácaných spolkovými krajinami nevidiacim, nepočujúcim a zdravotne postihnutým, lebo ich cieľom je pokryť vo forme paušálneho príspevku dodatočné náklady každodenného života vynakladané v dôsledku ich postihnutia.

30 Keďže tieto dávky sú nemocenskými dávkami v zmysle článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1408/71, musia byť v súlade s ustanoveniami kapitoly 1 hlavy III tohto nariadenia priznané bez ohľadu na to, v ktorom členskom štáte má príjemca dávky bydlisko.

31 Za týchto okolností je potrebné považovať žalobný dôvod Komisie opierajúci sa o porušenie nariadenia č. 1408/71 za dôvodný.

O porušení nariadenia č. 1612/68

Argumentácia účastníkov konania

32 Komisia tvrdí, že poskytovanie predmetných dávok výlučne na základe kritéria bydliska v dotknutej spolkovej krajine nie je odôvodnené. Podľa názoru Komisie totiž každá výhoda, ktorú členský štát prizná svojim štátnym príslušníkom z dôvodu ich objektívneho postavenia ako pracovníkov alebo iba z dôvodu ich bydliska v tuzemsku, spadá pod článok 7 nariadenia č. 1612/68, v dôsledku čoho aj cezhraniční pracovníci musia mať možnosť využívať tieto výhody rovnakým spôsobom ako všetci ostatní pracovníci s bydliskom v členskom štáte zamestnania.

33 Spolková republika Nemecko iba zdôrazňuje, že nariadenia č. 1612/68 a č. 1408/71 majú rozdielne oblasti pôsobnosti, a uplatňujú sa teda nezávisle na sebe.

Posúdenie Súdnym dvorom

34 Je nesporné, že dávky poskytované spolkovými krajinami nevidiacim, nepočujúcim a zdravotne postihnutým predstavujú sociálne výhody v zmysle článku 7 ods. 2 nariadenia č. 1612/68.

35 Spolková republika Nemecko v tejto súvislosti nepopiera, že poskytovanie uvedených dávok sa viaže na podmienku, aby mal príjemca dávky svoje bydlisko alebo miesto obvyklého pobytu v dotknutej spolkovej krajine.

36 Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora pravidlo rovnosti zaobchádzania zakotvené v článku 7 nariadenia č. 1612/68 zakazuje nielen zjavnú diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti, ale aj akékoľvek skryté formy diskriminácie, ktoré v dôsledku uplatnenia iných kritérií rozlišovania v skutočnosti vedú k rovnakému výsledku (pozri najmä rozsudky z 27. novembra 1997, Meints, C‑57/96, Zb. s. I‑6689, bod 44, a z 10. septembra 2009, Komisia/Nemecko, C‑269/07, Zb. s. I‑7811, bod 53).

37 Ustanovenie vnútroštátneho práva treba považovať za nepriamo diskriminačné, ak je samotnou svojou povahou spôsobilé dotknúť sa migrujúcich pracovníkov viac ako tuzemských pracovníkov a ak v dôsledku toho hrozí, že podstatnejšie znevýhodní migrujúcich pracovníkov, okrem prípadu, že by toto ustanovenie bolo objektívne odôvodnené a primerané sledovanému cieľu (pozri najmä rozsudky Meints, už citovaný, bod 45, a Komisia/Nemecko, už citovaný, bod 54).

38 Tak je to v prípade podmienky bydliska, ktorej splnenie sporná právna úprava vyžaduje pre poskytovanie dávok nevidiacim, nepočujúcim a zdravotne postihnutým a ktorú ľahšie splnia nemecký pracovníci ako pracovníci z iných členských štátov, než je Spolková republika Nemecko.

39 Pokiaľ ide o tvrdenie Spolkovej republiky odvolávajúce sa na rozdielne oblasti pôsobnosti nariadení č. 1612/68 a č. 1408/71, stačí poznamenať, že hoci je pravda, že tieto dve nariadenia nemajú rovnaké oblasti pôsobnosti ratione personae, nič to nemení na skutočnosti, že vzhľadom na to, že nariadenie č. 1612/68 má všeobecnú pôsobnosť v oblasti voľného pohybu pracovníkov, článok 7 ods. 2 tohto nariadenia sa môže uplatňovať na sociálne výhody, ktoré súčasne spadajú do oblasti osobitnej pôsobnosti nariadenia č. 1408/71 (rozsudky z 10. marca 1993, Komisia/Luxembursko, C‑111/91, Zb. s. I‑817, body 20 a 21, ako aj z 12. mája 1998, Martínez Sala, C‑85/96, Zb. s. I‑2691, bod 27).

40 Za týchto okolností je potrebné považovať žalobný dôvod Komisie opierajúci sa o porušenie nariadenia č. 1612/68 za dôvodný.

41 Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že Spolková republika Nemecko si tým, že priznávanie dávok poskytovaných podľa spornej právnej úpravy osobám, pre ktoré je Spolková republika Nemecko príslušným členským štátom, viaže na podmienku bydliska alebo obvyklého pobytu v príslušnej spolkovej krajine, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1408/71 v spojení s kapitolou 1 hlavy III tohto nariadenia a z článku 7 ods. 2 nariadenia č. 1612/68.

O trovách

42 Na základe článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla zaviazať Spolková republika Nemecko na náhradu trov konania a Spolková republika Nemecko nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania. V súlade s odsekom 4 prvým pododsekom tohto článku Holandské kráľovstvo ako vedľajší účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol a vyhlásil:

1. Spolková republika Nemecko si tým, že priznávanie dávok, ktoré sa poskytujú nevidiacim, nepočujúcim a zdravotne postihnutým na základe právnych predpisov spolkových krajín, osobám, pre ktoré je Spolková republika Nemecko príslušným členským štátom, viaže na podmienku bydliska alebo obvyklého pobytu v príslušnej spolkovej krajine, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, v znení zmenenom, doplnenom a aktualizovanom nariadením Rady (ES) č. 118/97 z 2. decembra 1996, zmeneným a doplneným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 647/2005 z 13. apríla 2005 v spojení s kapitolou 1 hlavy III tohto nariadenia, a z článku 7 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) č. 1612/68 z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva.

2. Spolková republika Nemecko je povinná nahradiť trovy konania.

3. Holandské kráľovstvo znáša svoje vlastné trovy konania.

Podpisy

* Jazyk konania: nemčina.