1

Žalobkyňa Stella Kunststofftechnik GmbH podala 29. februára 1996 na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) prihlášku ochrannej známky Spoločenstva podľa nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) v znení zmien a doplnení [nahradené nariadením Rady (ES) č. 207/2009 z o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1)]. Po odstránení nedostatkov bol dátum podania prihlášky stanovený na v súlade s článkom 27 nariadenia č. 40/94 (teraz článok 27 nariadenia č. 207/2009) a pravidlom 9 nariadenia Komisie (ES) č. 2868/95 z , ktorým sa vykonáva nariadenie č. 40/94 (Ú. v. ES L 303, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 189).

2

Prihláška ochrannej známky bola podaná na zápis slovného označenia Stella.

3

Výrobky uvedené v prihláške patria do tried 6, 8, 16, 20 a 21 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a zodpovedajú pre každú z týchto tried tomuto opisu:

4

Ochranná známka bola zapísaná 19. septembra 2001 ako ochranná známka Spoločenstva (ďalej len „sporná ochranná známka“).

5

Dňa 11. mája 2004 vedľajší účastník konania Stella Pack S.A. (predtým Stella Pack sp. z o.o.) podal na ÚHVT prihlášku ochrannej známky Spoločenstva na základe nariadenia č. 40/94.

6

Ochranná známka, ktorej zápis sa požadoval, je obrazová známka obsahujúca prvok „stella pack“.

7

Výrobky, pre ktoré sa zápis požadoval, sú zaradené do tried 4, 6, 16 20 a 21 v zmysle Niceskej dohody a zodpovedajú tomuto opisu:

8

Žalobkyňa 27. júna 2005 podala proti zápisu obrazovej ochrannej známky, ktorý požadoval vedľajší účastník konania, námietku na základe článku 42 ods. 1 nariadenia č. 40/94 (teraz článok 41 ods. 1 nariadenia č. 207/2009).

9

Námietka založená na spornej ochrannej známke bola podaná proti zápisu ochrannej známky, ktorý požadoval vedľajší účastník konania pre výrobky zaradené do tried 6, 16 a 21 v zmysle Niceskej dohody:

10

Vedľajší účastník konania predložil 22. decembra ÚHVT návrh na výmaz spornej ochrannej známky podľa článku 50 ods. 1 písm. a) a článku 55 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 40/94 [teraz článok 51 ods. 1 písm. a) a článku 56 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009].

11

Dňa 27. februára 2008 rozhodlo výmazové oddelenie po posúdení, že sa sporná ochranná známky riadne nepoužívala v súvislosti určitými tovarmi, o výmaze tejto ochrannej známky pre tieto tovary s účinkom od : „Výrobky z kovu (pokiaľ sú obsiahnuté v triede 6), ručné nástroje a ručné náradia, najmä zveráky triedy 8, papier, kartón a výrobky z týchto materiálov (pokiaľ sú obsiahnuté v triede 16) triedy 16, ako aj výrobky obsiahnuté v triede 20 z plastických materiálov“. Zápis spornej ochrannej známky pre iné tovary spadajúce pod ochrannú známku naopak ponechalo.

12

Dňa 28. apríla 2008 podala žalobkyňa na základe článkov 57 až 62 nariadenia č. 40/94 (teraz články 58 až 64 nariadenia č. 207/2009) odvolanie proti rozhodnutiu výmazového oddelenia na ÚHVT v celom rozsahu. Trvala na používaní spornej ochrannej známky a okrem toho v zásade tvrdila, že návrh na výmaz podaný vedľajším účastníkom konania proti tejto ochrannej známke sa mal zamietnuť ako neprípustný z toho dôvodu, že žalobkyňa na základe tejto ochrannej známky už podala návrh na začatie námietkového konania pred ÚHVT týkajúceho sa obrazovej ochrannej známky Stella pack, a z dôvodu, že toto námietkové konanie ešte stále prebiehalo.

13

Rozhodnutím z 13. novembra 2008, ktoré bolo žalobkyni doručené (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), štvrtý odvolací senát ÚHVT uvedené odvolanie zamietol.

14

Pokiaľ ide o prípustnosť odvolania, senát ho považoval za čiastočne neprípustné, pretože žalobkyňa napadla rozhodnutie výmazového oddelenia v celom rozsahu, hoci uvedené oddelenie zamietlo návrh na výmaz spornej ochrannej známky pre určité tovary, a jeho rozhodnutie v tomto ohľade tak nebolo vydané v neprospech žalobkyne.

15

Vzhľadom na to, že rozhodnutím výmazového oddelenia sa po podrobnom odôvodnení čiastočne zamietol návrh na výmaz a zohľadnením, že sporná ochranná známka bola v zásade predmetom skutočného používania, ktoré zachovávalo práva majiteľov na určité zapísané tovary, odvolací senát vo veci samej konštatoval, že žalobkyňa sa nemala obmedziť na opätovné zdôraznenie používania tejto ochrannej známky, ale mala preukázať, z akého dôvodu sa ňou predložené dôkazy o používaní majú posudzovať ako vhodné na zachovanie práv aj na tovary, pre ktoré bol výmaz spornej ochrannej známky vyhlásený. Podľa odvolacieho senátu žalobkyňa v tomto zmysle nič neuviedla. Odvolací senát okrem toho naznačil, že tvrdenia žalobkyne týkajúce sa námietkového konania, na začatie ktorého dala 27. júna 2005 podnet na ÚHVT, sú irelevantné. Podľa nej sa uvedené námietkové konanie mohlo nanajvýš zastaviť, čo však nemožno urobiť v prípade konania o výmaze.

16

Žalobkyňa navrhuje, aby Súd:

17

ÚHVT a vedľajší účastník konania navrhujú, aby Súd:

18

Na podporu svojej žaloby uvádza žalobkyňa dva dôvody. Prvý dôvod sa týka nesprávneho právneho posúdenia, ktorým odvolací senát nesprávne zamietol úvahy smerujúce k preukázaniu riadneho používania spornej ochrannej známky. Druhý dôvod sa týka údajného zneužitia návrhu na výmaz v rozsahu, v akom mal odvolací senát tento návrh považovať za neprípustný, alebo prinajmenšom konanie o ňom zastaviť, keďže sa týka ochrannej známky, ktorá už je predmetom námietkového konania začatého pred ÚHVT, ktoré ešte prebieha.

19

Je potrebné pripomenúť, že podľa článku 44 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu, ktorý sa uplatňuje na konanie v oblasti duševného vlastníctva na základe článku 130 ods. 1 a článku 132 ods. 1 tohto poriadku, návrh na začatie konania musí obsahovať stručné zhrnutie žalobných dôvodov. Podľa ustálenej judikatúry obsah žaloby môže byť podoprený a doplnený v konkrétnych bodoch odkazom na výňatky listín, ktoré tvoria jej prílohu, ale všeobecný odkaz na iné písomnosti nemôže nahradiť nedostatok základných prvkov právnej argumentácie, ktoré podľa vyššie uvedených ustanovení tvoria náležitosti žaloby [rozsudok Súdu prvého stupňa zo 14. septembra 2004, Applied Molecular Evolution/ÚHVT (APPLIED MOLECULAR EVOLUTION), T-183/03, Zb. s. II-3113, bod 11, a z , Bitburger Brauerei/ÚHVT — Anheuser-Busch (BUD, American Bud et Anheuser Busch Bud), T-350/04 až T-352/04, Zb. s. II-4255, bod 33].

20

V tejto veci v súvislosti s prvým žalobným dôvodom sa žalobkyňa iba uvádza články nariadenia č. 40/94 ako aj určité ustanovenia vnútorných predpisov ÚHVT, a obmedzuje sa iba na všeobecnú zmienku k jej stanovisku z 2. apríla 2007 a k prílohám, ktoré predložila v konaní pred výmazovým oddelením na účely preukázania skutočného používania spornej ochrannej známky pre tovary, pre ktoré výmazové oddelenie nariadilo výmaz ochrannej známky. Za týchto okolností a vzhľadom na uvedenú judikatúru v predošlom bode sa tento dôvod musí zamietnuť ako neprípustný.

21

Žalobkyňa uvádza, že pred podaním návrhu na výmaz spornej ochrannej známky vedľajším účastníkom konania sama predložila 27. júna 2005 návrh na začatie námietkového konania na ÚHVT, pričom sa odvolávala na túto ochrannú známku v súvislosti s konaním, ktoré sa týkalo zápisu začatým na podnet vedľajšieho účastníka konania. Keďže námietkové konanie počas predloženia návrhu na výmaz pokračovalo, výmazové oddelenie malo zamietnuť tento návrh ako neprípustný, alebo zastaviť konanie do okamihu, kým sa v skoršom námietkovom konaní nevydá konečné rozhodnutie.

22

Podľa článku 50 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 40/94 sa práva majiteľa ochrannej známky Spoločenstva vyhlásia za zrušené na základe návrhu podaného úradu alebo na základe vzájomného návrhu v konaní o porušení: ak sa nepretržite počas piatich rokov ochranná známka riadne nepoužívala v Spoločenstve v súvislosti s tovarmi alebo službami, pre ktoré bola zapísaná, a pre jej nepoužívanie neexistujú žiadne náležité dôvody; žiadna osoba však nemôže podať návrh na výmaz práv majiteľa ochrannej známky Spoločenstva v prípade, ak sa počas obdobia medzi uplynutím päťročného obdobia a podaním návrhu alebo vzájomného návrhu skutočné používanie ochrannej známky začalo alebo obnovilo; začatie alebo obnova používania v lehote troch mesiacov pred podaním návrhu alebo vzájomného návrhu, ktoré sa začalo najskôr po uplynutí nepretržitého obdobia piatich rokov nepoužívania, sa však nebude brať do úvahy tam, kde dôjde k prípravám na začatie alebo obnovu používania iba po tom, ako sa majiteľ dozvedel, že možno podať návrh alebo vzájomný návrh.

23

Článok 55 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 40/94 o návrhu na výmaz alebo vyhlásenie neplatnosti stanovuje, že návrh na výmaz práv majiteľa ochrannej známky Spoločenstva alebo na vyhlásenie v tom zmysle, že ochranná známka je neplatná, môžu predložiť úradu: ak sa uplatňujú články 51 a 52, všetky fyzické a právnické osoby a každá skupina alebo orgán zriadený s cieľom zastupovania záujmov výrobcov, poskytovateľov služieb, obchodníkov alebo spotrebiteľov, ktorí majú na základe práva, ktoré takéto podávanie riadi, procesnú spôsobilosť.

24

Čo sa týka uvedených ustanovení, o ktoré opiera žalobkyňa svoj žalobný dôvod, po prvé treba uviesť, ako to ÚHVT správne tvrdí, že z ich znenia jasne nevyplýva, že námietkové konanie vedené na základe ochrannej známky, ktoré ešte prebieha, môže akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť prípustnosť, či dokonca priebeh konania o výmaze začatého v prípade tejto ochrannej známky.

25

Tieto ustanovenia stanovujú iba dôvody na výmaz a podmienky, za akých sa ÚHVT môže predložiť návrh bez ohľadu na začatie akéhokoľvek ďalšieho konania.

26

Okrem toho sa žalobkyňa na podporu svojho žalobného dôvodu odvoláva na ustanovenia nariadenia č. 2868/95, ako aj na ustanovenia vnútorných predpisov ÚHVT v znení z novembra 2007 týkajúce sa konaní o vyhlásení výmazu alebo neplatnosti, ako aj dôkazu o používaní v rámci námietkového konania.

27

Dokonca aj za predpokladu, že ustanovenia a pokyny môžu pridať dodatočné podmienky k tým, ktoré stanovuje nariadenie č. 40/94, treba uviesť, že nestanovujú, že návrh na výmaz ochrannej známky je neprípustný z toho dôvodu, že námietkové konanie na základe tejto ochrannej známky ešte prebieha.

28

Pravidlo 37 nariadenia č. 2868/95 týkajúce sa návrhu na výmaz alebo neplatnosť, iba objasňuje podmienky, za akých je potrebné takýto návrh predložiť, a najmä prvky, ktoré treba v takomto návrhu uviesť.

29

Zo znenia vnútorných predpisov ÚHVT o konaní vyhlasujúcom výmaz, konkrétne z časti D kapitoly 2 týchto predpisov v znení z novembra 2007, obdobne nevyplýva, že konanie o výmaze práv k ochrannej známke je neprípustné alebo sa musí zastaviť z toho dôvodu, že námietkové konanie týkajúce sa ochrannej známky, ktorej výmaz sa požaduje, bolo začaté skôr a ešte prebieha. Najmä v bode 3.1.2 týchto predpisov, ktorý sa týka skutočného používania a žalobkyňa sa naň odvoláva, je iba stanovené, že prostriedky na preukázanie takéhoto používania v konaní na výmazovom oddelení sú rovnaké ako tie, ktoré sa uplatňujú na posúdenie preukázania používania ochranných známok Spoločenstva v námietkovom konaní, a že je potrebné dodržiavať detailné ustanovenia stanovené v časti 6 vnútorných predpisov týkajúce sa námietkového konania.

30

V tejto časti 6 vnútorných predpisov týkajúcej sa dôkazu o používaní, konkrétne najmä v bode 4 týkajúceho sa obdobia používania, na ktorý sa žalobkyňa tiež odvoláva, je iba stanovené, že v súlade s článkom 43 ods. 2 nariadenia č. 40/94 (teraz článok 42 ods. 2 nariadenia č. 207/2009), ktorý sa týka námietkového konania, povinnosť predložiť dôkaz o používaní predpokladá, že v čase uverejnenia návrhu na zápis ochrannej známky Spoločenstva bola skoršia ochranná známka už zapísaná najmenej päť rokov. Možné následky námietkového konania na konanie o výmaze, ktoré by viedlo k neprípustnosti posledného uvedeného alebo by vyžadovalo jeho zastavenie dovtedy, kým sa prvé konanie neukončí, sa neuvádzajú.

31

Po druhé argument žalobkyne, podľa ktorého sa návrh na výmaz ochrannej známky nemôže prejednať pred ukončením námietkového konania, ktoré bolo začaté skôr na základe tejto ochrannej známky, je v rozpore so všeobecnou systematikou ustanovení nariadenia č. 40/94.

32

V dôsledku toho z nariadenia vyplýva, že námietkové konanie a konanie o výmaze sú dve špecifické a autonómne konania a každé z nich má vlastné účinky, pričom konanie o výmaze možno viesť bez ohľadu na skoršie námietkové konanie, ktoré ešte prebieha a je založené na ochrannej známke, na ktorú sa vzťahuje návrh na výmaz.

33

V tomto ohľade treba konštatovať, že predmetné konania upravujú dve rozličné hlavy nariadenia č. 40/94. Námietku upravuje hlava IV štvrtý oddiel nariadenia č. 40/94 (teraz hlava IV oddiel 4 nariadenia č. 207/2009) a konanie o výmaze upravuje hlava VI druhý a štvrtý oddiel toho istého nariadenia (teraz hlava VI, oddiel 2 a 4 nariadenia č. 207/2009).

34

Obidve konania majú vlastný predmet a vlastné účinky. Námietka má za cieľ zabrániť za určitých podmienok prijatiu návrhu na zápis ochrannej známky z dôvodu existencie skoršej ochrannej známky a zamietnutie uvedenej námietky nespôsobí výmaz tejto skoršej ochrannej známky. Takýto výmaz sa môže dosiahnuť začatím konania na tento účel.

35

Tento rozdiel v predmete a účinkoch poukazuje na to, že každé konanie má svoje vlastné pravidlá. Teda najmä, ak záujem namietateľa na konaní a trojmesačná lehota na podanie námietky patria k podmienkam prípustnosti námietky podľa článku 42 nariadenia č. 40/94 a pravidla 18 nariadenia č. 2868/95 [pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 13. júna 2002, Chef Revival USA/ÚHVT — Massagué Marín (Chef), T-232/00, Zb. s. II-2749 bod 32], článok 55 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 40/94 uplatniteľný na konanie o výmaze, ako zdôrazňuje ÚHVT, neobsahuje nijaký odkaz na akýkoľvek záujem na konaní.

36

Obdobne sa neuplatňuje nijaká lehota na začatie konania o výmaze, s výnimkou, pokiaľ je to potrebné na dosiahnutie výmazu ochrannej známky podľa článku 50 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 40/94 a vzhľadom na to, čo stanovuje článok 43 ods. 2 tohto nariadenia uplatniteľný na námietku, a to, že sa ochranná známka v rámci neprerušeného obdobia po dobu piatich rokov riadne nepoužívala pre tovary alebo služby, pre ktoré je zapísaná, a neexistujú náležité dôvody nepoužívania.

37

Vzhľadom na tieto úvahy odvolací senát v bode 14 napadnutého rozhodnutia oprávnene konštatoval, že všetkým prístupná možnosť na podanie návrhu na výmaz z dôvodu nepoužívania ochrannej známky bola v celom rozsahu nezávislá od prípadných súbežných námietkových konaní týkajúcich sa ochrannej známky Spoločenstva, ktorá bola predmetom návrhu na výmaz. Argumentácia žalobkyne vychádzajúca sa skutočnosti, že návrh na výmaz predložený proti ochrannej známke je neprípustný z dôvodu skoršieho začatia námietkového konania na základe tejto ochrannej známky, ktoré prebieha v čase podania uvedeného návrhu, sa musí zamietnuť.

38

Takisto treba uviesť, že odvolací senát sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, keď taktiež v bode 14 napadnutého rozhodnutia konštatoval, že konanie o výmaze začaté po námietke by mohlo viesť nanajvýš k zastaveniu námietkového konania. Za predpokladu, že by sa vyhlásil výmaz skoršej ochrannej známky, by námietkové konanie totiž stratilo svoj účel.

39

Naopak pokračovanie námietkového konania bez čakania na výsledok konania o výmaze by neposkytlo žiadnu výhodu majiteľovi skoršej ochrannej známky, ktorá bola predmetom v rámci námietkového konania a vzťahoval sa na ňu návrh na výmaz. Aj keby totiž bolo námietkové konanie ukončené zamietnutím prihlášky ochrannej známky Spoločenstva, neexistovalo by nič, čo by zabraňovalo podaniu toho istého návrhu po tom, ako bol vyhlásený výmaz skoršej ochrannej známky.

40

Z uvedeného vyplýva, že argumentáciu žalobkyne vychádzajúcu z toho, že predloženie návrhu na výmaz spornej ochrannej známky ďalším účastníkom konania predstavuje zneužitie práva, keďže námietkové konanie ešte prebieha, nemožno prijať.

41

Napokon treba dodať, že skutočnosť, že konanie o výmaze práv k ochrannej známke prebieha pred ukončením skôr začatého námietkového konania na základe tej istej ochrannej známky, nemôže žalobkyňa napadnúť s odôvodnením, že sa porušilo jej právo ako majiteľky ochrannej známky na rovnosť zaobchádzania a jej právo byť vypočutý, ako to uvádza v žalobe.

42

Výhrada žalobkyne v tomto ohľade je jednak formulovaná príliš všeobecne na to, aby jej bolo možné jasne a jednoznačne porozumieť. Bez skutočného vysvetlenia odkazuje na viacero článkov nariadenia č. 40/94, a to na článok 15 (teraz článok 15 nariadenia č. 207/2009), článok 43, ako aj na články 77 a 79 (teraz články 79 a 83 nariadenia č. 207/2009), ktoré sa týkajú používania ochrannej známky Spoločenstva, posudzovania námietky, doručovania rozhodnutí ÚHVT a zohľadňovania všeobecných zásad. To isté platí aj o odkaze na pravidlo 69 nariadenia č. 2868/95, ktoré sa týka doručovania dokumentov v prípade niekoľkých strán.

43

Ďalej za predpokladu, že žalobkyňa svojím dôvodom namieta porušenie článku 73 druhej vety nariadenia č. 40/94 (teraz článok 75 druhá veta nariadenia č. 207/2009), ktorý stanovuje, že rozhodnutia ÚHVT sa môžu zakladať iba na dôvodoch, ku ktorým mali účastníci konania možnosť predložiť svoje pripomienky, je potrebné uviesť, že v súlade s týmto ustanovením môže odvolací senát ÚHVT vychádzať pri svojom rozhodovaní len zo skutkových alebo právnych okolností, ku ktorým účastníci konania mohli predložiť svoje pripomienky [rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2004, KWS Saat/ÚHVT, C-447/02 P, Zb. s. I-10107, bod 42; rozsudky Súdu prvého stupňa z , Sunrider/ÚHVT (TOP), T-242/02, Zb. s. II-2793, bod 59, a zo , L & D/ÚHVT — Sämann (Aire Limpio), T-168/04, Zb. s. II-2699, bod 115].

44

Uvedené ustanovenie upravuje všeobecnú zásadu ochrany práva na obranu v rámci práva ochranných známok Spoločenstva [rozsudky Súdu prvého stupňa z 15. septembra 2005, Citicorp/ÚHVT (LIVE RICHLY), T-320/03, Zb. s. II-3411, bod 21, a zo , Kustom Musical Amplification/ÚHVT (Tvar gitary), T-317/05, Zb. s. II-427, bod 26]. Podľa tejto všeobecnej zásady práva Spoločenstva sa musí adresátom rozhodnutí orgánov verejnej moci, ktoré výrazným spôsobom ovplyvňujú ich záujmy, účinne umožniť uviesť svoje stanovisko [rozsudok Súdneho dvora z , Transocean Marine Paint/Komisia, 17/74, Zb. s. 1063, bod 15; rozsudky Súdu prvého stupňa z , Eurocool Logistik/ÚHVT (EUROCOOL), T-34/00, Zb. s. II-683, bod 21, a LIVE RICHLY, už citovaný, bod 22].

45

Okrem toho podľa judikatúry právo byť vypočutý sa vzťahuje na všetky skutkové a právne okolnosti, ktoré tvoria základ rozhodovacieho aktu, ale nie na konečné stanovisko, ktoré chce správny orgán prijať [rozsudok Súdu prvého stupňa Aire Limpio, už citovaný v bode 43 vyššie, bod 116, a Tvar gitary, už citovaný v bode 44 vyššie, bod 27]. Odvolací senát preto nie je povinný vypočuť žalobcu k posúdeniu skutkového stavu, ktoré patrí do jeho konečného stanoviska [rozsudok Súdu prvého stupňa z 20. novembra 2007, Tegometall International/ÚHVT — Wuppermann (TEK), T-458/05, Zb. s. II-4721, bod 45].

46

V prejednávanej veci pritom nie je zjavné, že žalobkyňa nemohla predložiť svoje vysvetlenia k všetkým skutočným a právnym bodom, ktoré tvoria základ napadnutého rozhodnutia.

47

Ako totiž vyplýva z bodu 7 napadnutého rozhodnutia, ktorý žalobkyňa nenapáda, žalobkyňa mohla uviesť svoje tvrdenia tak pred výmazovým oddelením, ako aj pred odvolacím senátom.

48

Z toho vyplýva, že druhý dôvod musí byť zamietnutý ako nedôvodný.

49

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že žaloba musí byť v celom rozsahu zamietnutá bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o prípustnosti druhého a tretieho bodu návrhu žalobkyne, ktoré ÚHVT napádal.

50

Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

51

Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom ÚHVT a vedľajšieho účastníka konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora)

rozhodol a vyhlásil: