1. Právo Únie – Zásady – Rovnosť zaobchádzania – Rovnosť zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod – Smernica 2000/43 – Pôsobnosť
(Charta základných práv Európskej únie, článok 21; smernica Rady 2000/43, článok 3 ods. 1)
2. Občianstvo Európskej únie – Právo na voľný pohyb a pobyt na území členských štátov – Pravidlá písania úradného jazyka členského štátu uplatniteľné na dokumenty o osobnom stave
(Článok 21 ZFEÚ)
3. Občianstvo Európskej únie – Právo na voľný pohyb a pobyt na území členských štátov – Pravidlá písania úradného jazyka členského štátu uplatniteľné na dokumenty o osobnom stave
(Článok 21 ZFEÚ)
4. Občianstvo Európskej únie – Právo na voľný pohyb a pobyt na území členských štátov – Pravidlá písania úradného jazyka členského štátu uplatniteľné na dokumenty o osobnom stave
(Článok 21 ZFEÚ)
1. Vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje, že priezviská a mená osôb môžu byť v dokumentoch o osobnom stave tohto štátu prepísané len vo forme, ktorá je v súlade s pravidlami písania úradného štátneho jazyka, sa týka situácie, ktorá nepatrí do pôsobnosti smernice Rady 2000/43, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod.
Hoci je pravda, že vzhľadom na cieľ uvedenej smernice a povahu práv, ktoré má chrániť, ako aj okolnosť, že táto smernica je v príslušnej oblasti len vyjadrením zásady rovnosti zaobchádzania, ktorá je jednou zo všeobecných zásad práva Únie zakotvenou v článku 21 Charty základných práv Európskej únie, nemožno pôsobnosť danej smernice vymedziť reštriktívne a nemožno sa domnievať, že na takú vnútroštátnu právnu úpravu sa vzťahuje pojem služba v zmysle článku 3 ods. 1 tejto smernice.
(pozri body 43, 45, 48, bod 1 výroku)
2. Článok 21 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby príslušné orgány členského štátu odmietli v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou, ktorá stanovuje, že priezvisko a mená osôb môžu byť v dokumentoch o osobnom stave tohto štátu prepísané len vo forme, ktorá je v súlade s pravidlami písania úradného štátneho jazyka, zmeniť v rodnom a sobášnom liste niektorého z jeho štátnych príslušníkov zápis priezviska a mena v súlade s pravidlami písania jazyka iného členského štátu.
Okolnosť, že priezvisko občana a jeho meno môžu byť zmenené a prepísané do dokumentov o osobnom stave členského štátu pôvodu daného občana len s použitím písmen tohto členského štátu, nemôže predstavovať menej priaznivé zaobchádzanie ako v prípade, ak by nevyužil možnosti, ktoré mu ponúka Zmluva v oblasti voľného pohybu osôb, a preto nemôže odradiť občana Únie od výkonu jeho práv na voľný pohyb, ktoré mu priznáva článok 21 ZFEÚ.
(pozri body 69, 70, 94, bod 2 výroku)
3. Článok 21 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby príslušné orgány členského štátu odmietli v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou, ktorá stanovuje, že priezvisko a mená osôb môžu byť v dokumentoch o osobnom stave tohto členského štátu prepísané len vo forme, ktorá je v súlade s pravidlami písania úradného štátneho jazyka, zmeniť spoločné priezvisko manželského páru občanov Únie, ktoré je zapísané v dokumentoch o osobnom stave vydaných členským štátom pôvodu jedného z týchto občanov vo forme, ktorá je v súlade s pravidlami písania daného štátu pôvodu, pod podmienkou, že toto odmietnutie nespôsobí uvedeným občanom Únie vážne ťažkosti správneho, profesionálneho a súkromného charakteru, o čom však prináleží rozhodnúť vnútroštátnemu súdu. Ak sa ukáže, že ide o taký prípad, vnútroštátnemu súdu tiež prináleží overiť, či odmietnutie zmeny zápisu je nevyhnutné na ochranu záujmov, ktoré má vnútroštátna právna úprava chrániť, a je primerané vzhľadom na legitímne sledovaný cieľ.
Cieľ sledovaný takou vnútroštátnou právnou úpravou, ktorá má chrániť úradný štátny jazyk tým, že nariaďuje používať pravidlá písania podľa tohto jazyka, predstavuje v zásade legitímny cieľ, ktorý môže odôvodniť obmedzenie práv na voľný pohyb a pobyt stanovených v článku 21 ZFEÚ a môže byť zohľadnený pri vyvážení legitímnych záujmov a uvedených práv priznaných právom Únie.
(pozri body 87, 94, bod 2 výroku)
4. Článok 21 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby príslušné orgány členského štátu odmietli v súlade s právnou úpravou, ktorá stanovuje, že priezvisko a mená osôb môžu byť v dokumentoch o osobnom stave tohto štátu prepísané len vo forme, ktorá je v súlade s pravidlami písania úradného štátneho jazyka, zmeniť sobášny list občana Únie, ktorý je príslušníkom iného členského štátu tak, aby jeho mená boli v tomto liste prepísané s takými diakritickými znamienkami, ako sú tie, ktoré boli uvedené v dokumentoch o osobnom stave vydaných členským štátom jeho pôvodu, a vo forme, ktorá je v súlade s pravidlami písania úradného štátneho jazyka štátu jeho pôvodu.
(pozri bod 94, bod 2 výroku)