1. Prejudiciálne otázky – Podanie návrhu na Súdny dvor – Vnútroštátny súd v zmysle článku 234 ES – Pojem
(Článok 234 ES)
2. Daňové ustanovenia – Harmonizácia právnych predpisov – Dane z obratu – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty – Odpočet dane zaplatenej na vstupe – Povinnosti platiteľa dane
(Smernica Rady 2006/112)
1. Pri posudzovaní, či má vnútroštátny orgán povahu súdneho orgánu v zmysle článku 234 ES, Súdny dvor berie do úvahy ako celok všetky také skutočnosti, akými sú jeho právne postavenie, jeho trvalý charakter, zákonom daná právomoc, kontradiktórna povaha konania, uplatňovanie právnych predpisov týmto orgánom, ako aj jeho nezávislosť.
Mokestinių ginčų komisija prie Lietuvos Respublikos vyriausybės (Litovská komisia pre daňové spory), ktorej cieľom činnosti je objektívne prejednávať sťažnosti daňovníkov v daňovej oblasti a prijímať zákonné a odôvodnené rozhodnutia, tieto kritériá spĺňa.
(pozri body 35, 36, 40)
2. Smernica 2006/112 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že bráni, aby sa platiteľovi dane z pridanej hodnoty, ktorý spĺňa v nej uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a zaregistruje sa ako platiteľ dane z pridanej hodnoty v primeranej lehote po uskutočnení transakcií, v súvislosti s ktorými toto právo vzniká, zamietla možnosť využiť toto právo na odpočítanie podľa vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré zakazujú odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej pri nákupe tovaru, ak tento platiteľ dane z pridanej hodnoty nebol zaregistrovaný ako platiteľ dane z pridanej hodnoty pred použitím tohto tovaru pri svojej zdaniteľnej transakcii.
Podľa článku 178 písm. a) smernice 2006/112 totiž uplatnenie práva na odpočítanie dane uvedené v článku 168 písm. a) tej istej smernice, týkajúce sa dodania tovaru a poskytovania služieb, musí spĺňať jedinú formálnu podmienku, podľa ktorej zdaniteľná osoba musí mať faktúru vyhotovenú v súlade s článkami 220 až 236 a 238 až 240 tejto smernice. Je nesporné, že zdaniteľné osoby majú aj povinnosť oznámiť začatie, zmenu alebo ukončenie svojej činnosti v súlade s predpismi prijatými na tento účel členskými štátmi, a to na základe článku 213 smernice 2006/112. Toto ustanovenie však neumožňuje členským štátom, aby v prípade nesplnenia tejto povinnosti odložili výkon práva na odpočítanie až na obdobie, keď sa zdaniteľné transakcie začnú skutočne vykonávať, alebo pripravili zdaniteľnú osobu o toto právo. Okrem toho opatrenia, ktoré majú členské štáty možnosť prijať podľa článku 273 smernice 2006/112 s cieľom zabezpečiť správny výber dane a predchádzať daňovým podvodom, nesmú ísť nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie týchto cieľov a nesmú sa používať spôsobom spochybňujúcim neutralitu dane z pridanej hodnoty. Identifikácia stanovená v článku 214 smernice 2006/112 rovnako ako povinnosti stanovené v jej článku 213 preto nemajú konštitutívny účinok v súvislosti s právom na odpočítanie, ktoré vzniká vtedy, keď vzniká daňová povinnosť v súvislosti s daňou, ktorá je odpočítateľná, ale predstavujú formálne požiadavky na účely kontroly. Platiteľovi dane z pridanej hodnoty teda nemožno brániť vo výkone jeho práva na odpočítanie z dôvodu, že sa nezaregistroval ako platiteľ tejto dane pred použitím nakúpeného tovaru pri svojej zdaniteľnej transakcii.
(pozri body 47 – 51, 54 a výrok)