19.7.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 183/7

1.

Môže sa článok 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/5/ES (1) vykladať tak, že vzhľadom na voľný pohyb rádiových zariadení a koncových telekomunikačných zariadení (ďalej len „prístroj“) nemožno pre uvedenie na trh takého prístroja, ktorý patrí do pôsobnosti tejto smernice a ktorý je označený značkou CE výrobcom so sídlom v inom členskom štáte, predpísať ďalšie povinnosti nad rámec tejto smernice?

2.

Môže sa ustanovenie článku 2 písm. e) a f) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES (2) z hľadiska povinností týkajúcich sa uvádzania na trh vykladať tak, že za výrobcu možno považovať aj organizáciu, ktorá prístroj uvádza na trh (bez účasti na jeho výrobe) v členskom štáte a ktorá nemá sídlo v členskom štáte, v ktorom má sídlo výrobca?

3.

Môže sa ustanovenie článku 2 písm. e) bodoch i), ii), iii) a v písm. f) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES vykladať tak, že distributéra prístroja vyrábaného v inom členskom štáte (ktorý nie je totožný s výrobcom) možno zaviazať, aby vystavil prehlásenie o zhode uvádzajúce technické údaje príslušného prístroja?

4.

Môže sa ustanovenie článku 2 písm. e) bodoch i), ii), iii) a v písm. f) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES vykladať tak, že organizácia, ktorá vykonáva v niektorom členskom štáte len uvádzanie na trh a má na území tohto členského štátu sídlo, sa môže považovať súčasne za výrobcu prístroja v prípade, že nemôže ovplyvniť bezpečnostné vlastnosti výrobku?

5.

Môže sa článok 2 písm. f) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES vykladať tak, že aj od distributéra v ňom definovaného možno vyžadovať tie požiadavky, ktoré sa inak môžu požadovať len od výrobcu definovaného v článku 2 písm. e) tejto smernice, napr. vystavenie prehlásenia o zhode týkajúce sa technických vlastností prístroja?

6.

Môže použitie judikátu Dassonville, prípadne ustanovení o tzv. závažných požiadavkách (mandatory requirements), pri zohľadnení zásady rovnocennosti (principle of equivalence) a vzájomného uznávania (mutual recognition) zakladať možnosť výnimky z článku 30 (36) Rímskej zmluvy?

7.

Môže sa článok 30 (36) Rímskej zmluvy vykladať tak, že tranzit a dovoz tovarov nemožno obmedzovať z iných dôvodov, než sú v ňom uvedené?

8.

Vyhovuje označenie CE tomu čo je formulované v zásade rovnocennosti, poťažne v zásade vzájomného uznávania, ako aj podmienkam uvedeným v článku 30 (36) Rímskej zmluvy?

9.

Môže sa označenie CE vykladať tak, že členské štáty v prípade prístrojov ním označených nemôžu so žiadnym odôvodnením uplatňovať ďalšie technicko-kvalitatívne predpisy?

10.

Môže sa ustanovenie článku 6 ods. 1, resp. článku 8 ods. 2 druhej vety smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES vykladať tak, že výrobcu a distributéra možno považovať za subjekty tých istých povinností pri uvádzaní na trh tovarov v prípade, keď výrobok neuvádza na trh výrobca?