|
19.7.2008 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 183/7 |
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Fővárosi Bíróság (Maďarsko) 2. apríla 2008 – LIDL Magyarország Kereskedelmi Bt./Nemzeti Hírközlési Hatóság Tanácsa
(Vec C-132/08)
(2008/C 183/14)
Jazyk konania: maďarčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Fővárosi Bíróság
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyňa: LIDL Magyarország Kereskedelmi Bt.
Žalovaný: Nemzeti Hírközlési Hatóság Tanácsa
Prejudiciálne otázky
|
1. |
Môže sa článok 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/5/ES (1) vykladať tak, že vzhľadom na voľný pohyb rádiových zariadení a koncových telekomunikačných zariadení (ďalej len „prístroj“) nemožno pre uvedenie na trh takého prístroja, ktorý patrí do pôsobnosti tejto smernice a ktorý je označený značkou CE výrobcom so sídlom v inom členskom štáte, predpísať ďalšie povinnosti nad rámec tejto smernice? |
|
2. |
Môže sa ustanovenie článku 2 písm. e) a f) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES (2) z hľadiska povinností týkajúcich sa uvádzania na trh vykladať tak, že za výrobcu možno považovať aj organizáciu, ktorá prístroj uvádza na trh (bez účasti na jeho výrobe) v členskom štáte a ktorá nemá sídlo v členskom štáte, v ktorom má sídlo výrobca? |
|
3. |
Môže sa ustanovenie článku 2 písm. e) bodoch i), ii), iii) a v písm. f) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES vykladať tak, že distributéra prístroja vyrábaného v inom členskom štáte (ktorý nie je totožný s výrobcom) možno zaviazať, aby vystavil prehlásenie o zhode uvádzajúce technické údaje príslušného prístroja? |
|
4. |
Môže sa ustanovenie článku 2 písm. e) bodoch i), ii), iii) a v písm. f) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES vykladať tak, že organizácia, ktorá vykonáva v niektorom členskom štáte len uvádzanie na trh a má na území tohto členského štátu sídlo, sa môže považovať súčasne za výrobcu prístroja v prípade, že nemôže ovplyvniť bezpečnostné vlastnosti výrobku? |
|
5. |
Môže sa článok 2 písm. f) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES vykladať tak, že aj od distributéra v ňom definovaného možno vyžadovať tie požiadavky, ktoré sa inak môžu požadovať len od výrobcu definovaného v článku 2 písm. e) tejto smernice, napr. vystavenie prehlásenia o zhode týkajúce sa technických vlastností prístroja? |
|
6. |
Môže použitie judikátu Dassonville, prípadne ustanovení o tzv. závažných požiadavkách (mandatory requirements), pri zohľadnení zásady rovnocennosti (principle of equivalence) a vzájomného uznávania (mutual recognition) zakladať možnosť výnimky z článku 30 (36) Rímskej zmluvy? |
|
7. |
Môže sa článok 30 (36) Rímskej zmluvy vykladať tak, že tranzit a dovoz tovarov nemožno obmedzovať z iných dôvodov, než sú v ňom uvedené? |
|
8. |
Vyhovuje označenie CE tomu čo je formulované v zásade rovnocennosti, poťažne v zásade vzájomného uznávania, ako aj podmienkam uvedeným v článku 30 (36) Rímskej zmluvy? |
|
9. |
Môže sa označenie CE vykladať tak, že členské štáty v prípade prístrojov ním označených nemôžu so žiadnym odôvodnením uplatňovať ďalšie technicko-kvalitatívne predpisy? |
|
10. |
Môže sa ustanovenie článku 6 ods. 1, resp. článku 8 ods. 2 druhej vety smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES vykladať tak, že výrobcu a distributéra možno považovať za subjekty tých istých povinností pri uvádzaní na trh tovarov v prípade, keď výrobok neuvádza na trh výrobca? |
(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/5/ES z 9. marca 1999 o rádiovom zariadení a koncových telekomunikačných zariadeniach a o vzájomnom uznávaní ich zhody (Ú. v. ES L 91, s. 10; Mim. vyd. 13/023, s. 254).
(2) Smernica 2001/95/ES Európskeho parlamentu a Rady z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (Ú. v. ES L 11, s. 4; Mim. vyd. 15/006, s. 447).