1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. EÚ L 134, s. 114; Mim. vyd. 06/007 s. 132), článkov 39 ES, 43 ES, 49 ES a 81 ES, ako aj všeobecných zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality.

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi stavebnou spoločnosťou Serrantoni Srl (ďalej len „Serrantoni“) a Comune di Milano (mesto Miláno), ktorého predmetom bolo rozhodnutie Comune di Milano o vylúčení Serrantoni z účasti na zadávacom konaní zákazky na práce.

3

Odôvodnenie č. 2 smernice 2004/18 stanovuje:

„Zadávanie zákaziek v členských štátoch v mene štátu, regionálnych alebo miestnych orgánov a ďalších inštitúcií v správe subjektov, ktoré sa spravujú verejným právom, podlieha rešpektovaniu zásad zmluvy, najmä rešpektovaniu zásady voľného pohybu tovaru, zásady slobody usadiť sa a zásady slobody poskytovať služby a zásad z nich vyplývajúcich, napríklad zásada rovnakého zaobchádzania, zásada nediskriminácie, zásada vzájomného uznávania, zásada proporcionality a zásada transparentnosti. Pri verejných zákazkách, ktoré presahujú určitú hodnotu, sa však odporúča vypracovať predpisy pre koordináciu vnútroštátnych postupov pri zadávaní takýchto zákaziek Spoločenstvom, založené na týchto zásadách s cieľom zabezpečiť ich účinky a zabezpečiť liberalizáciu verejného obstarávania. Tieto koordinačné ustanovenia by sa preto mali vykladať tak v súlade s vyššie uvedenými pravidlami a zásadami, ako aj s ostatnými pravidlami zmluvy.“

4

Podľa článku 2 tejto smernice:

„Verejní obstarávatelia zaobchádzajú s hospodárskymi subjektmi rovnako a nediskriminačne a konajú transparentne.“

5

Článok 4 tejto smernice, nazvaný „Hospodárske subjekty“, stanovuje:

„1.   Záujemcovia alebo uchádzači, ktorí sú podľa práva členského štátu, v ktorom sú usadení, oprávnení poskytovať príslušnú službu, nesmú byť vylúčení len z dôvodu, že podľa práva členského štátu, v ktorom sa zákazka zadáva, by sa od nich vyžadovalo, aby boli buď fyzickou alebo právnickou osobou.

…

2.   Predložiť ponuky alebo sa prihlásiť ako záujemcovia sa môžu aj skupiny hospodárskych subjektov. Na účely predloženia ponuky alebo žiadosti o účasť nesmú verejní obstarávatelia od týchto skupín vyžadovať, aby nadobudli určitú právnu formu; od skupiny, ktorá je vybraná, sa to však môže vyžadovať vtedy, ak jej bola zákazka zadaná, a ak je táto zmena nevyhnutná pre uspokojivé plnenie zákazky.“

6

V súlade so svojím článkom 7 prvým odsekom písm. c) smernice 2004/18, v znení účinnom v čase skutkových okolností vo veci samej, po jej poslednej zmene spôsobenej nariadením Komisie (ES) č. 2083/2005 z 19. decembra 2005, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES a 2004/18/ES, pokiaľ ide o uplatňovanie prahových hodnôt v oblasti postupov zadávania zákaziek (Ú. v. EÚ L 333, s. 28), sa smernica 2004/18 vzťahuje na verejné zákazky, ktorých predpokladaná hodnota bez dane z pridanej hodnoty sa rovná alebo je vyššia ako 5278000 eur.

7

Článok 45 tejto smernice, nazvaný „Osobná spôsobilosť záujemcu alebo uchádzača“, vo svojom odseku 2 stanovuje:

„Každý hospodársky subjekt môže byť z účasti v zadávacom konaní vylúčený, ak:

Členské štáty bližšie určia vykonávacie podmienky pre tento odsek podľa svojho vnútroštátneho práva a s ohľadom na právo Spoločenstva.“

8

Legislatívny dekrét č. 163 z 12. apríla 2006, ktorým sa stanovuje zákonník verejného obstarávania prác, služieb a dodania tovaru, ktorým sa preberajú smernice 2004/17/ES a 2004/18/ES (Codice dei contratti pubblici relativi a lavori, servizi e forniture in attuazione delle direttive 2004/17/CE e 2004/18/CE), (riadna príloha GURI č. 100 z , ďalej len „legislatívny dekrét č. 163/2006“), upravuje v Taliansku všetky verejné zadávacie konania na obstaranie prác služieb a dodania tovaru. Článok 34 tohto legislatívneho dekrétu v znení legislatívneho dekrétu č. 113 z , nazvaný „Subjekty, ktorým môžu byť zadané verejné zákazky“, vo svojom odseku 1 stanovuje:

„1.   Bez toho, aby boli dotknuté výslovne stanovené obmedzenia, nasledujúce subjekty sú oprávnené zúčastniť sa na verejnom obstarávaní:

…

9

Článok 36 ods. 1 legislatívneho dekrétu č. 163/2006 stanovuje:

„Pod označením ‚trvalé združenia‘‚consorzi stabili‘ rozumieme tie,… ktoré sa na základe vzájomnej dohody ich príslušných riadiacich orgánov majú spoločne zúčastniť na verejných zákazkách na práce, verejných zákazkách na služby a verejných zákazkách na dodávku tovaru počas kratšieho obdobia ako päť rokov, pričom na tento účel vytvoria štruktúru spoločného podniku.“

10

Článok 36 ods. 5 legislatívneho dekrétu č. 163/2006 v znení účinnom v čase skutkových okolností vo veci samej stanovuje:

„… účasť stáleho združenia a členov tohto združenia na tom istom verejnom obstarávaní je zakázaná; v prípade nedodržania tohto zákazu sa uplatní článok 353 trestného zákona…“

11

Článok 37 ods. 7 tohto legislatívneho dekrétu v znení účinnom v čase skutkových okolností vo veci samej stanovuje:

„… združenia uvedené v článku 34 ods. 1 písm. b) sú povinné v ponuke uviesť, v mene ktorých svojich členov ponuku predkladajú; týmto členom sa zakazuje akákoľvek forma účasti na tom istom zadávacom konaní; v prípade porušenia je vylúčené zo zadávacieho konania združenie aj člen združenia; v prípade nedodržania tohto zákazu sa uplatní článok 353 trestného zákona…“

12

Podľa článku 353 trestného zákona môže byť za nedodržanie vyššie uvedeného zákazu uložený trest odňatia slobody až na dva roky, v osobitných prípadoch až na päť rokov, a súčasne aj peňažný trest.

13

Comune di Milano vyhlásilo v roku 2007 zadávacie konanie verejných zákaziek na práce, týkajúce sa „bezpečnostných a racionalizačných opatrení v obvodných a matričných registroch, časť V“. Comune di Milano 27. septembra 2007 rozhodlo vylúčiť zo zadávacieho konania podnik Serrantoni, ktorý bol členom trvalého združenia Consorzio stabile edili Scrl, ako aj toto združenie pre porušenie článku 36 ods. 5 legislatívneho dekrétu č. 163/2006. Na základe tohto ustanovenia Comune di Milano tiež rozhodlo postúpiť dokumenty generálnej prokuratúre na konanie podľa článku 353 trestného zákona a zadať zákazku inému podniku.

14

Podnik Serrantoni a trvalé združenie, v ktorom je tento podnik združený, sa proti tomuto rozhodnutiu verejného obstarávateľa odvolali na vnútroštátny súd, pričom tvrdili, že článok 36 ods. 5 legislatívneho dekrétu č. 163/2006 je nezlučiteľný s článkom 4 smernice 2004/18 a článkami 39 ES, 43 ES, 49 ES a 81 ES, ako aj zásadou zákazu diskriminácie.

15

Vnútroštátny súd v prvom rade zdôrazňuje, že vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej rozlišuje na jednej strane medzi trvalými združeniami a na druhej strane združeniami výrobných a pracovných družstiev a združeniami remeselníkov. Trvalým združeniam, ale aj podnikom v nich združeným je úplne zakázané pod hrozbou ich automatického vylúčenia a trestného stíhania zúčastniť sa samostatnými ponukami popri sebe na tej istej zákazke. Čo sa týka združení výrobných a pracovných družstiev, ako aj združení remeselníkov, tento zákaz sa uplatňuje len na to združenie a ten podnik, v ktorého záujme dané združenie podalo ponuku v konkrétnom zadávacom konaní. Vnútroštátny súd uvádza, že vo veci samej sa dotknuté trvalé združenie nezúčastnilo na zadávacom konaní v záujme podniku Serrantoni.

16

Vnútroštátny súd ďalej uvádza, že jednotlivé formy vyššie uvedených združení nemajú natoľko odlišný účel a organizáciu, aby to mohlo odôvodniť uvedené rozdielne zaobchádzanie. Všetky tieto združenia sa vyznačujú existenciou spoločnej organizácie, ktorej cieľom je zaviesť spoluprácu medzi združenými podnikmi a ktorá smeruje k zníženiu prevádzkových nákladov, optimalizácii hospodárskych výsledkov každého združeného podniku a zvýšeniu konkurencieschopnosti v oblasti verejného obstarávania. Tento súd sa teda pýta, či je také rozdielne zaobchádzanie zlučiteľné so zásadou zákazu diskriminácie a s požiadavkou Spoločenstva zabezpečiť čo možno najširšiu účasť na verejnom obstarávaní.

17

Vnútroštátny súd sa tiež pýta, či je toto rozdielne zaobchádzanie zlučiteľné s článkom 4 smernice 2004/18, keďže dotknuté vylúčenie sa zakladá len na právnej forme dotknutého subjektu, ktorým je trvalé združenie, ako aj s článkami 39 ES, 43 ES, 49 ES a 81 ES. Táto otázka diskriminácie má navyše osobitnú dôležitosť, pretože vytváranie združení je rozsiahlo upravené v právnych poriadkoch ostatných členských štátov a tento koncept na úrovni Spoločenstva predstavuje Európske zoskupenie hospodárskych záujmov (EZHZ).

18

Napokon vnútroštátny súd uvádza, že dotknutý úplný zákaz sa zakladá len na formálnom prvku, konkrétne na združení podniku v určitej forme združenia. Sporná právna úprava totiž vôbec nevyžaduje konkrétne posúdenie vzájomného pôsobenia medzi združením a podnikom v ňom združeným, ale stanovuje naopak abstraktnú domnienku vzájomného ovplyvňovania. Vnútroštátny súd uvádza, že aj keď sa združenie nezúčastní na zadávacom konaní v záujme dotknutého podniku, neuvedie tento podnik ako plniteľa zákazky, a teda sa nedohodne s daným podnikom o predložení ponuky, uplatní sa tento absolútny zákaz. Vnútroštátny súd sa teda pýta, či tento absolútny zákaz môže byť odôvodnený naliehavým dôvodom všeobecného záujmu týkajúcim sa ochrany zákonnosti verejného obstarávania a či vo veľkej miere neprekračuje svoj účel.

19

So zreteľom na uvedené úvahy Tribunale amministrativo regionale per la Lombardia rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

20

Na úvod treba uviesť, ako vyplýva zo spisu predloženého Súdnemu dvoru, že hodnota zákazky, na ktorú sa vzťahuje sporné zadávacie konanie vo veci samej, je zjavne nižšia ako prahová hodnota stanovená v článku 7 prvom odseku písm. c) smernice 2004/18. Preto táto zákazka nepatrí do pôsobnosti zadávacích konaní stanovených v danej smernici.

21

Treba ale uviesť, že to, že hodnota zákazky nedosahuje prahovú hodnotu stanovenú právnou úpravou Spoločenstva, neznamená, že na túto zákazku sa vôbec neuplatní právo Spoločenstva.

22

Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora totiž vyplýva, že v rámci zadávacieho konania, ktorého hodnota nedosahuje uvedenú prahovú hodnotu, sa musia dodržiavať základné pravidlá Zmluvy, a najmä rovnosť zaobchádzania. To, čo odlišuje také zadávacie konania od konaní, ktorých hodnota prekračuje prahovú hodnotu stanovenú v ustanoveniach smernice 2004/18, je, že len zadávacie konania s vyššou hodnotou podliehajú osobitným a prísnym konaniam podľa uvedených ustanovení (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. mája 2008, SECAP a Santorso, C-147/06 a C-148/06, Zb. s. I-3565, body 19 a 20).

23

Tento výklad je potvrdený odôvodnením č. 2 smernice 2004/18, ktoré stanovuje, že zadávanie všetkých zákaziek v členských štátoch v mene subjektov, ktoré majú postavenie verejného obstarávateľa, podlieha dodržiavaniu základných pravidiel Zmluvy, najmä tých, ktoré sa týkajú voľného pohybu tovaru a služieb, ako aj práva usadiť sa a základných zásad, ktoré z nich vyplývajú, najmä zásad rovnosti zaobchádzania, proporcionality a transparentnosti.

24

V súlade s judikatúrou Súdneho dvora však uplatňovanie základných pravidiel a všeobecných zásad Zmluvy na postupy zadávacích konaní s hodnotou nižšou, než je prahová hodnota na uplatnenie ustanovení Spoločenstva, predpokladá, že predmetné zákazky majú nepochybný cezhraničný význam (rozsudok SECAP a Santorso, už citovaný, bod 21 a citovaná judikatúra).

25

V tejto súvislosti Súdny dvor už zdôraznil, že vnútroštátnemu súdu prináleží podrobne preskúmať všetky relevantné skutkové okolnosti týkajúce sa dotknutej zákazky, aby overil, či v danom prípade ide o nepochybný cezhraničný význam (rozsudok SECAP a Santorso, už citovaný, bod 34). V prejednávanej veci sa odpovede na položené otázky zakladajú na predpoklade, že zákazka, o ktorú ide vo veci samej, má nepochybne cezhraničný význam, pričom vnútroštátnemu súdu prináleží tento predpoklad overiť.

26

Touto otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či sa má článok 4 smernice 2004/18 vykladať v tom zmysle, že bráni uplatneniu vnútroštátnej právnej úpravy, akou je tá vo veci samej, ktorá stanovuje automatické vylúčenie z účasti na zadávacom konaní a uloženie trestno-právnych sankcií tak voči trvalému združeniu, ako aj voči podnikom, ktoré sú jeho členmi, ak tieto podniky predložia v tom istom zadávacom konaní ponuky, ktoré konkurujú ponuke združenia, hoci ponuka uvedeného združenia nebola predložená na účet a v záujme týchto podnikov.

27

V tejto súvislosti, ako už bolo uvedené v bode 20 tohto rozsudku, hodnota zákazky vo veci samej nepatrí do pôsobnosti tejto smernice, keďže jej hodnota je nižšia ako prahová hodnota stanovená v článku 7 prvom odseku písm. c) smernice 2004/18.

28

Preto nie je potrebné na túto otázku vnútroštátneho súdu odpovedať.

29

Touto otázkou sa vnútroštátny súd pýta s ohľadom na celkový kontext návrhu na začatie prejudiciálneho konania, či sa všeobecné zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality vyplývajúce z článkov 43 ES a 49 ES, ako aj článkov 39 ES a 81 ES majú vykladať v tom zmysle, že bránia uplatneniu vnútroštátnej právnej úpravy, akou je tá vo veci samej, ktorá stanovuje automatické vylúčenie z účasti na zadávacom konaní a uloženie trestno-právnych sankcií tak voči trvalému združeniu, ako aj voči podnikom, ktoré sú jeho členmi, ak tieto podniky predložia v tom istom zadávacom konaní ponuky, ktoré konkurujú ponuke združenia, hoci ponuka uvedeného združenia nebola predložená na účet a v záujme týchto podnikov.

30

Pokiaľ ide o články Zmluvy, na ktoré sa odvoláva vnútroštátny súd, na úvod treba uviesť, že situácia vylúčenia dotknutého vo veci samej nemá nič spoločné s voľným pohybom pracovníkov, a ani s dohodami medzi podnikateľmi a rozhodnutiami združení podnikateľov v zmysle článkov 39 ES a 81 ES. Súdny dvor teda nemusí odpovedať z hľadiska týchto článkov.

31

Pokiaľ ide o zásady rovnosti zaobchádzania a transparentnosti, členským štátom je potrebné priznať určitú mieru voľnej úvahy na účely prijatia opatrení na zabezpečenie dodržiavania týchto zásad, ktoré musia verejní obstarávatelia zachovávať pri každom takomto zadávacom konaní (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. decembra 2008, Michaniki, C-213/07, Zb. s. I-9999, bod 44).

32

Každý členský štát vie totiž sám najlepšie v kontexte vlastných historických, právnych, ekonomických alebo spoločenských hľadísk určiť, ktoré situácie vytvárajú priaznivé prostredie na vznik správania, ktoré môže spôsobiť porušenie týchto zásad (pozri rozsudok Michaniki, už citovaný, bod 56).

33

V súlade so zásadou proporcionality, ktorá je všeobecnou zásadou práva Spoločenstva (pozri najmä rozsudok zo 14. decembra 2004, Swedish Match, C-210/03, Zb. s. I-11893, bod 47), však opatrenia prijaté členskými štátmi nesmú ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa (pozri v tomto zmysle rozsudok Michaniki, už citovaný, body 48 a 61, ako aj z , Assitur, C-538/07, Zb. s. I-4219, body 21 a 23).

34

Po prvé, pokiaľ ide o zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality, treba uviesť, že dotknutá vnútroštátna právna úprava vo veci samej upravuje automatické vylúčenie z účasti na zadávacom konaní, v prípade že trvalé združenie a jeden alebo viacerí jeho členovia predložia súčasne v tom istom zadávacom konaní konkurenčné ponuky.

35

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že automatické vylúčenie, o ktoré ide vo veci samej, sa uplatní len na trvalé združenia a na podniky, ktoré sú v nich združené, a nie na iné formy združení, akými sú združenia výrobných a pracovných družstiev a združenia remeselníkov. Čo sa týka týchto foriem združení, vylúčenie podľa článku 37 ods. 7 legislatívneho dekrétu č. 163/2006 sa uplatní len v prípade, že konkurenčné ponuky predloží dotknuté združenie a zároveň jeho členovia, na ktorých účet toto združenie podalo ponuku.

36

V tejto súvislosti vnútroštátny súd uvádza, že všetky uvedené formy združení sú v podstate rovnaké, a nemajú tak odlišný účel a organizáciu, aby to mohlo odôvodniť rozdielne zaobchádzanie.

37

Treba teda konštatovať, že opatrenie automatického vylúčenia, o ktoré ide vo veci samej a ktoré je spojené len s právnou formou trvalého združenia a v ňom združených podnikov, pričom sa uplatní v prípade predloženia konkurenčných ponúk, bez ohľadu na skutočnosť, či sa toto združenie zúčastňuje na dotknutom zadávacom konaní samostatne alebo na účet a v záujme podnikov predkladajúcich konkurenčnú ponuku, predstavuje diskriminačné zaobchádzanie na úkor tejto formy združenia, a preto nie je v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania.

38

Je potrebné dodať, že aj v prípade, že by sa rovnako zaobchádzalo aj s ostatnými formami združení, alebo aj keby vnútroštátny súd uviedol objektívne skutočnosti, že situácia trvalých združení je odlišná od situácií iných foriem združení, pravidlo automatického vylúčenia, aké je vo veci samej, aj tak nie je v súlade so zásadou proporcionality.

39

Také pravidlo totiž obsahuje nevyvrátiteľnú domnienku vzájomného ovplyvňovania v prípade, že združenie a jeden alebo viaceré podniky, ktoré sú v ňom združené, predložili v rámci toho istého zadávacieho konania konkurenčné ponuky, napriek tomu, že dané združenie sa nezúčastnilo tohto zadávacieho konania na účet a v záujme týchto podnikov, pričom nebola daná možnosť ani tomuto združeniu, ani dotknutým podnikom dokázať, že ich ponuky boli vypracované úplne samostatne, a že medzi uchádzačmi teda neexistuje žiadne nebezpečenstvo ovplyvnenia hospodárskej súťaže [pozri v tomto zmysle, čo sa týka verejných obstarávaní, na ktoré sa vzťahuje smernica Rady 93/37/EHS zo 14. júna 1993 o koordinácii postupov verejného obstarávania prác (Ú. v. ES L 199, s. 54; Mim. vyd. 06/002 s. 163) a smernica Rady 92/50/EHS z o koordinácii postupov verejného obstarávania služieb (Ú. v. ES L 209, s. 1; Mim. vyd. 06/001 s. 322) v uvedenom poradí rozsudky Michaniki, už citovaný, bod 67, a Assitur, už citovaný, bod 30].

40

Také pravidlo systematického vylúčenia, ktoré zároveň ukladá verejným obstarávateľom absolútnu povinnosť vylúčiť dotknuté subjekty aj v prípade, že vzťahy existujúce medzi nimi nemajú nijaký vplyv na ich postup v rámci verejných obstarávaní, na ktorých sa zúčastňujú, je v rozpore so záujmom práva Spoločenstva zabezpečiť čo najširšiu možnú účasť uchádzačov na verejnom obstarávaní a ide nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie cieľa spočívajúceho v zabezpečení uplatnenia zásad rovnosti zaobchádzania a transparentnosti (pozri v tomto zmysle, čo sa týka verejných obstarávaní patriacich do pôsobnosti smernice 92/50, rozsudok Assitur, už citovaný, body 26 až 29).

41

Po druhé, treba uviesť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora článkom 43 ES a 49 ES odporuje akékoľvek vnútroštátne opatrenie, ktoré, hoci sa uplatňuje bez diskriminácie založenej na štátnej príslušnosti, môže štátnym príslušníkom Spoločenstva brániť vo výkone slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby zaručených uvedenými ustanoveniami Zmluvy alebo spôsobiť, že tento výkon sa stane menej príťažlivým (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. októbra 2004, Komisia/Holandsko, C-299/02, Zb. s. I-9761, bod 15, a z , Komisia/Belgicko, C-433/04, Zb. s. I-10653, bod 28).

42

Navyše, ako správne poznamenala Komisia Európskych spoločenstiev, vnútroštátne právne pravidlo, aké je vo veci samej, ktoré stanovuje automatické vylúčenie trvalého združenia a podnikov, ktoré sú v ňom združené, môže mať odstrašujúci vplyv na hospodárske subjekty usadené v ostatných členských štátoch, konkrétne jednak na subjekty, ktoré by sa chceli usadiť v dotknutom členskom štáte vytvorením trvalého združenia, v ktorom by prípadne boli združené vnútroštátne aj zahraničné podniky, a jednak na subjekty, ktoré majú v úmysle pristúpiť k takým už vytvoreným združeniam, aby sa mohli ľahšie zapojiť do zadávacích konaní vypísaných verejnými obstarávateľmi tohto členského štátu, a mohli tak ľahšie ponúknuť svoje služby.

43

Vnútroštátne opatrenie, ktoré môže mať odstrašujúci účinok na hospodárske subjekty usadené v ostatných členských štátoch, predstavuje obmedzenie v zmysle článkov 43 ES a 49 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Belgicko, už citovaný, bod 29), a to o to viac, že tento odstrašujúci účinok je zdôraznený nebezpečenstvom predstavujúcim trestno-právne sankcie upravené vnútroštátnou právnou úpravou dotknutou vo veci samej.

44

V každom prípade obmedzenie, aké je vo veci samej, môže byť prípadne odôvodnené, ak sleduje legitímny cieľ všeobecného záujmu, je vhodné na zabezpečenie dosiahnutia sledovaného cieľa a nejde nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa.

45

V tomto prípade však treba konštatovať, že dotknuté obmedzenie napriek svojmu legitímnemu cieľu, ktorým je boj proti prípadným kartelovým dohodám medzi daným združením a podnikmi v ňom združenými, nemôže byť odôvodnené, pretože ako vyplýva z bodov 38 až 40 tohto rozsudku, ide nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa.

46

Na druhú otázku treba teda odpovedať, že právo Spoločenstva sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, akou je vnútroštátna právna úprava vo veci samej, ktorá stanovuje pre zadávacie konanie, ktorého hodnota nedosahuje prahovú hodnotu uvedenú v článku 7 prvom odseku písm. c) smernice 2004/18, ale má určitý cezhraničný význam, automatické vylúčenie z účasti na danom konaní a uloženie trestno-právnych sankcií tak voči trvalému združeniu, ako aj voči podnikom, ktoré sú jeho členmi, ak tieto podniky predložia v tom istom zadávacom konaní ponuky, ktoré konkurujú ponuke združenia, hoci ponuka uvedeného združenia nebola predložená na účet a v záujme týchto podnikov.

47

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

Právo Spoločenstva sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, akou je vnútroštátna právna úprava vo veci samej, ktorá stanovuje pre zadávacie konanie, ktorého hodnota nedosahuje prahovú hodnotu uvedenú v článku 7 prvom odseku písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby, ale má určitý cezhraničný význam, automatické vylúčenie z účasti na danom konaní a uloženie trestnoprávnych sankcií tak voči trvalému združeniu, ako aj voči podnikom, ktoré sú jeho členmi, ak tieto podniky predložia v tom istom zadávacom konaní ponuky, ktoré konkurujú ponuke združenia, hoci ponuka uvedeného združenia nebola predložená na účet a v záujme týchto podnikov.