—

nemecká vláda, v zastúpení: M. Lumma, splnomocnený zástupca,

—

Írsko, v zastúpení: D. O’Hagan, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci P. McGarry, BL,

—

talianska vláda, v zastúpení: I. Bruni, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci W. Ferrante a M. Russo, avvocati dello Stato,

—

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: J. Enegren a B. Conte, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Ú. v. ES L 303, s. 16; Mim. vyd. 05/004, s. 79, ďalej len „smernica“).

2

Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi pánom Wolfom na jednej strane a Stadt Frankfurt am Main (Nemecko) na druhej strane vo veci odmietnutia Stadt Frankfurt am Main zohľadniť uchádzanie sa pána Wolfa o prijatie do strednej technickej služby hasičov z dôvodu skutočnosti, že prekročil vekovú hranicu 30 rokov.

3

Smernica bola prijatá na základe článku 13 ES. Odôvodnenia č. 9, 11, 18 a 25 tejto smernice znejú takto:

…

…

…

4

Podľa článku 1 tejto smernice jej účelom je ustanovenie všeobecného rámca pre boj proti diskriminácii v zamestnaní a povolaní na základe náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie, s cieľom zaviesť v členských štátoch uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania.

5

Článok 2 smernice stanovuje:

„1.   Na účely tejto smernice sa pod pojmom ‚zásada rovnakého zaobchádzania‘ rozumie, že nemá existovať žiadna priama alebo nepriama diskriminácia založená na ktoromkoľvek z dôvodov uvedených v článku 1.

2.   Na účely odseku 1:

…“

6

Článok 3 ods. 1 písm. a) smernice spresňuje:

„V rámci právomocí delegovaných na spoločenstvo sa bude táto smernica vzťahovať na všetky osoby, tak vo verejnom ako i v súkromnom sektore, vrátane verejných orgánov vo vzťahu k:

7

Článok 4 ods. 1 smernice znie takto:

„Bez ohľadu na článok 2 ods. 1 a 2 môžu členské štáty stanoviť, že rozdiel v zaobchádzaní, ktorý je založený na charakteristike súvisiacej s niektorým z dôvodov podľa článku 1, nie je diskrimináciou, keď pre povahu určitých dotknutých pracovných činností alebo kontext, v ktorom sa vykonávajú, táto charakteristika tvorí skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie pod podmienkou, že cieľ je oprávnený a požiadavka je primeraná.“

8

Článok 6 ods. 1 smernice stanovuje:

„Bez ohľadu na článok 2 ods. 2 členské štáty môžu stanoviť, že rozdiely v zaobchádzaní z dôvodu veku nie sú diskrimináciou, ak v kontexte vnútroštátnych právnych predpisov sú objektívne a primerane odôvodnené oprávneným cieľom, vrátane zákonnej politiky zamestnanosti, trhu práce a cieľov odbornej prípravy, a ak prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a nevyhnutné.

Takéto rozdiely v zaobchádzaní môžu okrem iného zahrňovať:

9

Článok 17 smernice znie takto:

„Členské štáty ustanovia pravidlá ukladania sankcií za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice a vykonajú všetky opatrenia potrebné na ich uplatňovanie. Sankcie, ktorých súčasťou môže byť náhrada za ujmu pre obeť, musia byť účinné, primerané a odstrašujúce…“

10

V súlade s článkom 18 prvým odsekom tejto smernice sa mala smernica prebrať do vnútroštátneho právneho poriadku členských štátov najneskôr 2. decembra 2003. Podľa druhého odseku tohto článku však:

„Aby sa splnili osobitné podmienky, členské štáty môžu podľa potreby mať dodatočnú lehotu 3 roky od 2. decembra 2003, to jest spolu 6 rokov na to, aby zaviedli do praxe ustanovenia tejto smernice o diskriminácii založenej na veku a zdravotnom postihnutí. V takom prípade o tom bezodkladne informujú Komisiu…“

11

Spolková republika Nemecko využila túto možnosť, a preto prebratie ustanovení smernice 2000/78 týkajúcich sa diskriminácie založenej na veku a zdravotnom postihnutí tento členský štát musel uskutočniť najneskôr 2. decembra 2006.

12

Nariadenie o služobnom pomere zamestnancov zásahovej služby hasičov z povolania spolkovej krajiny Hesensko (Hessische Feuerwehrlaufbahnverordnung) z 21. decembra 1994 (ďalej len „FeuerwLVO“) vo svojom § 3 ods. 1 bode 1 stanovuje, že do služobného pomeru v strednej službe môže byť prijatá každá osoba, ktorá dosiahla vek najviac 30 rokov.

13

§ 194 a § 197 zákona o verejnej službe spolkovej krajiny Hesensko (Hessisches Beamtengesetz) z 21. marca 1962 (GVBl. 1962 I, s. 26) znejú takto:

„§ 194 — Odchod do dôchodku

1.   Príslušníci polície menovaní na dobu neurčitú odchádzajú do dôchodku na konci mesiaca, v priebehu ktorého dovŕšia vek šesťdesiat rokov (veková hranica).

2.   V záujme služby a na žiadosť príslušníka polície môže byť odchod do dôchodku odložený po dovŕšení veku šesťdesiat rokov na dobu určitú, ktorá zakaždým nesmie prekročiť jeden rok, najviac do dovŕšenia veku šesťdesiatdva rokov.

…

§ 197 — Právne postavenie

1.   Ustanovenia § 187 a § 192 až § 194 sa uplatňujú analogicky na príslušníkov zásahovej služby hasičov z povolania.

…“

14

Zákon o dôchodku zamestnancov v služobnom pomere a spolkových a regionálnych sudcov (Gesetz über die Versorgung der Beamten und Richter in Bund und Ländern) z 24. augusta 1976 (BGBl. 1976 I, s. 3839) vo svojich § 4 a § 14, v ich znení uplatniteľnom v čase skutkového stavu vo veci samej, stanovuje:

„§ 4 — Vznik nároku a výpočet práv na dôchodok

1.   Dôchodok sa poskytne len pod podmienkou, že zamestnanec:

…

§ 14 — Výška dôchodku

1.   Za každý rok služby zakladajúci nárok na dôchodok sa dôchodok zvýši o 1,79375% odmien zakladajúcich nárok na dôchodok (§ 5), nesmie však prekročiť 71,75%.

…

4.   Dôchodok sa rovná najmenej 35% odmien zakladajúcich nárok na dôchodok (§ 5).

…“

15

Všeobecným zákonom o rovnakom zaobchádzaní (Allgemeines Gleichbehandlungsgesetz) zo 14. augusta 2006 (BGBl. 2006 I, s. 1897, ďalej len „AGG“) sa prebrala smernica.

16

§ 1, § 3, § 7, § 10 a § 15 AGG znejú takto:

„§ 1 — Účel zákona

Účelom tohto zákona je zabrániť akémukoľvek znevýhodneniu na základe rasy alebo etnického pôvodu, pohlavia, náboženstva alebo presvedčenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie, alebo takéto znevýhodnenie odstrániť.

…

§ 3 — Definície

1.   Priama diskriminácia vzniká, keď sa s jednou osobou z dôvodov uvedených v § 1 zaobchádza, zaobchádzalo, alebo by sa zaobchádzalo v porovnateľnej situácii menej priaznivo ako s inou osobou…

…

§ 7 — Zákaz diskriminácie

1.   Pracovníci nemôžu byť diskriminovaní z dôvodov uvedených v § 1…

2.   Ustanovenia, ktoré v dohodách porušujú zákaz diskriminácie v zmysle odseku 1, sú neplatné.

…

§ 10 — Povolenie rozdielneho zaobchádzania na základe veku

Bez ohľadu na § 8 je rozdielne zaobchádzanie na základe veku povolené, ak je objektívne a primerane odôvodnené oprávneným cieľom. Prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa musia byť primerané a nevyhnutné. Tieto rozdiely v zaobchádzaní môžu zahŕňať najmä:

…

…

§ 15 — Náhrada škody

1.   V prípade porušenia zákazu diskriminácie je zamestnávateľ povinný nahradiť spôsobenú škodu. To neplatí, ak zamestnávateľ nie je za porušenie zodpovedný.

2.   Pracovník môže požadovať primerané peňažné odškodnenie za nemajetkovú ujmu. V prípade neprijatia do zamestnania odškodnenie nemôže presiahnuť tri mesačné odmeny, ak pracovník nebol prijatý do zamestnania v prípade nediskriminačného výberu.

3.   V prípade uplatňovania kolektívnych zmlúv je zamestnávateľ povinný nahradiť škodu len vtedy, ak konal úmyselne alebo s hrubou nedbanlivosťou.

…“

17

Pán Wolf, narodený 9. decembra 1976, sa listom, ktorý bol doručený Riaditeľstvu hasičského zboru Stadt Frankfurt am Main , uchádzal o prijatie do strednej technickej služby hasičov.

18

Stadt Frankfurt am Main 13. novembra 2006 pánovi Wolfovi spresnilo, že nasledujúci nábor sa uskutoční . Tento dátum bol však posunutý na s výberovým konaním v auguste 2007.

19

Listom z 28. februára 2007 Stadt Frankfurt am Main informovalo pána Wolfa o tom, že nemôže zohľadniť jeho uchádzanie sa o prijatie z dôvodu skutočnosti, že prekročil vekovú hranicu 30 rokov.

20

Pán Wolf 12. apríla 2007 požiadal Stadt Frankfurt am Main o náhradu škody na základe § 21 AGG. Výška požadovanej náhrady škody zodpovedala trojnásobku mesačnej odmeny, ktorú by poberal v prípade prijatia do služby.

21

Keďže táto žiadosť bola zamietnutá rozhodnutím zo 4. mája 2007, potvrdeným rozhodnutím z , pán Wolf podal na Verwaltungsgericht Frankfurt am Main návrh na zrušenie rozhodnutí zo 4. mája a z , ako aj na zaviazanie Stadt Frankfurt am Main na zaplatenie náhrady škody.

22

Na tomto súde pán Wolf tvrdil, že FeuerwLVO je v rozpore s AGG.

23

Keďže Verwaltungsgericht Frankfurt am Main mal pochybnosti o zlučiteľnosti nemeckej právnej úpravy s článkami 6 a 17 smernice, rozhodol prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

24

Vnútroštátny súd svojou prvou až deviatou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, zisťuje mieru voľnej úvahy, ktorou disponuje vnútroštátny zákonodarca na účely stanovenia toho, že rozdiely v zaobchádzaní založené na veku nepredstavujú diskrimináciu, ktorú zakazuje právo Spoločenstva. Vnútroštátny súd sa osobitne pýta, či ciele, akými sú snaha zaručiť dlhodobý služobný pomer, obmedziť sociálne dávky, uplatniť pri určitom povolaní vyváženú vekovú štruktúru alebo zaručiť minimálnu dĺžku zamestnania pred dôchodkom, sú oprávnené v zmysle článku 6 ods. 1 smernice a či stanovenie hornej vekovej hranice 30 rokov na prijatie do strednej technickej služby hasičov je primeraným a nevyhnutným prostriedkom na dosiahnutie týchto cieľov.

25

S cieľom odpovedať na tieto otázky je potrebné zistiť, či dotknutá právna úprava spadá do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, či obsahuje rozdiel v zaobchádzaní v zmysle uvedenej smernice a, v prípade kladnej odpovede, či tento rozdiel v zaobchádzaní je alebo nie je odôvodnený.

26

Po prvé, pokiaľ ide o otázku, či dotknutá právna úprava spadá do rozsahu pôsobnosti smernice, je potrebné konštatovať, že z článku 3 ods. 1 písm. a) uvedenej smernice vyplýva, že sa táto smernica v rámci právomocí zverených Spoločenstvu vzťahuje „na všetky osoby, tak vo verejnom ako i v súkromnom sektore, vrátane verejných orgánov, vo vzťahu k… podmienkam prístupu k zamestnaniu, samostatnej zárobkovej činnosti alebo povolaniu, vrátane výberových kritérií a podmienok náboru, bez ohľadu na oblasť činnosti a na všetky úrovne profesionálnej hierarchie“ (pozri rozsudok z 18. júna 2009, Hütter, C-88/08, Zb. s. I-5325, bod 34).

27

Z § 3 FeuerwLVO pritom vyplýva, že do strednej technickej služby hasičov z povolania môžu byť prijaté len osoby, ktoré nie sú staršie ako 30 rokov. Toto ustanovenie má teda vplyv na podmienky prijímania do tejto služby. Právnu úpravu takejto povahy preto treba považovať za právnu úpravu zavádzajúcu pravidlá týkajúce sa podmienok výberového konania v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) smernice.

28

Po druhé, pokiaľ ide o otázku, či dotknutá právna úprava obsahuje rozdiel v zaobchádzaní na základe veku v prípade zamestnania a povolania, je potrebné konštatovať, že podľa článku 2 ods. 1 smernice sa na jej účely má „zásada rovnakého zaobchádzania“ chápať ako neexistencia akejkoľvek priamej alebo nepriamej diskriminácie založenej na jednom z dôvodov uvedených v článku 1 tejto smernice. Článok 2 ods. 2 písm. a) tejto smernice spresňuje, že na účely uplatnenia jeho odseku 1 priama diskriminácia vzniká, ak sa z niektorého z dôvodov uvedených v článku 1 smernice zaobchádza s jednou osobou nepriaznivejšie ako sa v porovnateľnej situácii zaobchádza s inou osobou (pozri rozsudky zo 16. októbra 2007, Palacios de la Villa, C-411/05, Zb. s. I-8531, bod 50, a z , Age Concern England, C-388/07, Zb. s. I-1569, bod 33).

29

Uplatnenie § 3 FeuerwLVO má za následok, že sa s osobami zaobchádza nepriaznivejšie ako sa v porovnateľnej situácii zaobchádza s inými osobami z dôvodu, že prekročili vek 30 rokov. Takéto ustanovenie zavádza rozdiel v zaobchádzaní na základe veku v zmysle článku 2 ods. 2 písm. a) smernice.

30

Po tretie treba zistiť, ako sa pýta aj vnútroštátny súd, či rozdiel v zaobchádzaní vyplývajúci z uplatnenia § 3 FeuerwLVO je alebo nie je vo vzťahu k smernici odôvodnený.

31

V tomto smere sa vnútroštátny súd domnieval, že je potrebné preskúmať, či rozdiel v zaobchádzaní na základe veku môže byť odôvodnený uplatnením § 10 AGG, ktorý v podstate preberá zásady uvedené v článku 6 ods. 1 smernice. Vnútroštátny súd teda upriamil svoje jednotlivé otázky na toto ustanovenie smernice a vopred vylúčil možnosť, že rozdiel v zaobchádzaní by podľa článku 4 ods. 1 tej istej smernice nemusel predstavovať diskrimináciu. Podľa tohto súdu sa totiž fyzická spôsobilosť uchádzača na prijatie do strednej technickej služby hasičov posudzuje v samostatnom výberovom konaní, na ktorom účasť pánovi Wolfovi nebola umožnená z dôvodu jeho veku. Preto nemožno obmedzenie zákonného veku na prístup k tomuto zamestnaniu považovať za skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie v zmysle uvedeného článku 4 ods. 1.

32

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry, hoci z formálneho hľadiska vnútroštátny súd svoju otázku obmedzil na výklad článku 6 ods. 1 smernice vzhľadom na zistenie odôvodnenia rozdielu v zaobchádzaní vyplývajúceho z uplatnenia dotknutej vnútroštátnej právnej úpravy, táto okolnosť nebráni Súdnemu dvoru podať vnútroštátnemu súdu všetky aspekty výkladu práva Spoločenstva, ktoré môžu byť užitočné na rozhodnutie v prejednávanej veci, bez ohľadu na to, či ich vnútroštátny súd uviedol alebo neuviedol v znení svojej otázky (pozri najmä rozsudky z 25. januára 2007, Dyson, C-321/03, Zb. s. I-687, bod 24; z , Alevizos, C-392/05, Zb. s. I-3505, bod 64 a citovanú judikatúru, ako aj z , Lianakis a i., C-532/06, Zb. s. I-251, bod 23). V tejto súvislosti prináleží Súdnemu dvoru zo všetkých skutočností, ktoré poskytol vnútroštátny súd, a najmä z odôvodnenia rozhodnutia vnútroštátneho súdu, zistiť ustanovenia práva Spoločenstva, ktoré si so zreteľom na predmet sporu vyžadujú výklad (pozri rozsudok z , ČEZ, C-115/08, Zb. s. I-10265, bod 81 a citovanú judikatúru).

33

Tak z odpovedí nemeckej vlády na otázky položené Súdnym dvorom podľa článku 24 Štatútu Súdneho dvora, ako aj z jej pripomienok prednesených na pojednávaní vyplýva, že cieľom stanovenia vekovej hranice 30 rokov na prijatie do strednej technickej služby hasičov v spolkovej krajine Hesensko je zabezpečiť operatívnosť a riadne fungovanie zboru hasičov z povolania.

34

Stredná technická služba hasičov si totiž pri niektorých zásahoch vyžaduje mimoriadne náročné fyzické požiadavky, ktoré môžu spĺňať len mladší zamestnanci. Prihliadajúc pritom na z lekárskeho hľadiska dokázaný proces starnutia, zamestnanci, ktorí prekročili vek 45 až 50 rokov, už nemajú túto vysokú fyzickú spôsobilosť a uvedené zásahy musia byť vykonané mladšími zamestnancami. Stanovená horná veková hranica teda smeruje k zabezpečeniu toho, aby zamestnanci strednej technickej služby hasičov mohli spĺňať úlohy, ktoré si vyžadujú mimoriadne náročné fyzické požiadavky počas relatívne dlhej doby svojho povolania.

35

V tejto súvislosti treba uviesť, že podľa samotného znenia článku 4 ods. 1 smernice „rozdiel v zaobchádzaní, ktorý je založený na charakteristike súvisiacej s niektorým z dôvodov podľa článku 1 [tejto smernice], nie je diskrimináciou, keď pre povahu určitých dotknutých pracovných činností alebo kontext, v ktorom sa vykonávajú, táto charakteristika tvorí skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie pod podmienkou, že cieľ je oprávnený a požiadavka je primeraná“. Z toho vyplýva, že nie dôvod, na ktorom sa zakladá rozdiel v zaobchádzaní, ale charakteristika súvisiaca s týmto dôvodom musí tvoriť skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie.

36

Na účely zistenia, či je rozdiel v zaobchádzaní na základe veku obsiahnutý v dotknutej vnútroštátnej právnej úprave odôvodnený, treba preskúmať, či fyzická spôsobilosť je charakteristika, ktorá sa spája s vekom, a či tvorí skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na dotknuté povolanie alebo jeho výkon natoľko, že cieľ sledovaný touto právnou úpravou je oprávnený a táto požiadavka je primeraná.

37

Po prvé, pokiaľ ide o cieľ sledovaný uvedenou vnútroštátnou právnou úpravou, z vysvetlení nemeckej vlády vyplýva, že sledovaným cieľom je zabezpečiť operatívnosť a riadne fungovanie zboru hasičov z povolania.

38

V tejto súvislosti treba uviesť, že zbor hasičov z povolania je súčasťou záchranného zboru. Odôvodnenie č. 18 smernice pritom uvádza, že táto smernica nevyžaduje, aby tieto služby prijímali alebo zamestnávali osoby, ktoré nemajú požadované spôsobilosti na výkon všetkých úloh, ktoré od nich možno vyžadovať s ohľadom na oprávnený cieľ zachovania operatívnosti týchto služieb.

39

Zdá sa teda, že snaha zabezpečiť operatívnosť a riadne fungovanie služby hasičov z povolania tvorí oprávnený cieľ v zmysle článku 4 ods. 1 smernice.

40

Po druhé, pokiaľ ide o skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na povolanie hasiča alebo na výkon tohto povolania, z tvrdení poskytnutých nemeckou vládou, ktoré neboli vyvrátené, vyplýva, že členovia strednej technickej služby hasičov vykonávajúci úlohy hasičov z povolania zasahujú na mieste. Na rozdiel od riadiacich a rámcových úloh technickej hasičskej služby charakterizuje činnosť strednej technickej služby hasičov ich fyzická povaha. V tejto súvislosti členovia tejto služby zasahujú v boji proti požiarom, zúčastňujú sa na záchrane osôb, plnia úlohy súvisiace s ochranou životného prostredia a s odstraňovaním škôd spôsobených nepriaznivým počasím, zasahujú pri záchrane zvierat a odchyte nebezpečných zvierat, ako takisto vykonávajú podporné úlohy, ako sú údržba a kontrola ochranných zariadení a zásahových vozidiel. Z toho vyplýva, že disponovať osobitne nevyhnutnou fyzickou spôsobilosťou možno považovať za skutočnú a rozhodujúcu požiadavku v zmysle článku 4 ods. 1 smernice na výkon povolania hasiča strednej technickej služby.

41

Po tretie, pokiaľ ide o otázku, či nevyhnutnosť disponovať vysokou fyzickou spôsobilosťou súvisí s vekom, treba uviesť, že nemecká vláda tvrdí, čo nie je spochybnené, že niektoré úlohy zverené členom strednej technickej služby hasičov, akými sú boj proti požiarom alebo záchrana osôb, si vyžadujú mimoriadne vysokú fyzickú spôsobilosť a môžu byť vykonané len mladšími zamestnancami. Uvedená vláda v tejto súvislosti uvádza vedecké údaje opierajúce sa o štúdie v oblasti pracovnej medicíny a športu, z ktorých vyplýva, že respiračná spôsobilosť, svalstvo a vytrvalosť vekom ubúdajú. Veľmi málo zamestnancov starších ako 45 rokov by teda malo postačujúcu fyzickú spôsobilosť na výkon svojej činnosti v oblasti boja proti požiarom. Pri výkone činnosti záchrany osôb by dotknutí zamestnanci nemali uvedenú spôsobilosť už vo veku 50 rokov. Zamestnanci, ktorí prekročia tento vek, pracujú v iných odvetviach uvedených činností. Z toho vyplýva, že nevyhnutnosť disponovať úplnou fyzickou spôsobilosťou na výkon povolania hasiča strednej technickej služby sa spája s vekom členov tejto služby.

42

Pokiaľ ide po štvrté a naposledy o otázku, či vnútroštátna právna úprava, akou je vnútroštátna právna úprava vo veci samej, ktorá stanovuje hornú vekovú hranicu 30 rokov na prijatie zamestnancov, ktorí majú podstatnú fyzickú spôsobilosť, ktorá im dovoľuje výkon povolania hasiča strednej technickej služby, je primeraná, treba zistiť, či táto hranica je primeraná na dosiahnutie sledovaného cieľa a či nejde nad rámec toho, čo je nevyhnutné na jeho dosiahnutie.

43

V tejto súvislosti, ako bolo uvedené, úlohy boja proti požiarom a záchrany osôb, ktoré prináležia strednej technickej službe hasičov, môžu byť vykonávané len mladšími zamestnancami. Zamestnanci starší ako 40 alebo 50 rokov vykonávajú iné úlohy. Na účely zabezpečenia účinného fungovania strednej technickej služby hasičov možno považovať za nevyhnutné, aby väčšina zamestnancov tejto služby bola schopná plniť úlohy namáhavé z fyzického hľadiska, a teda bola mladšia ako 40 alebo 50 rokov. Okrem toho pracovné zaradenie zamestnancov, ktorí prekročili vek 45 alebo 50 rokov, na úlohy menej namáhavé z fyzického hľadiska si vyžaduje, aby títo zamestnanci boli nahradení mladšími zamestnancami. Vek, v ktorom sa zamestnanec prijíma, pritom určuje dobu, počas ktorej bude môcť plniť úlohy namáhavé z fyzického hľadiska. Zamestnanec prijatý pred dosiahnutím veku 30 rokov, hoci musí ešte absolvovať školenie počas dvoch rokov, by mohol byť zaradený na tieto úlohy minimálne na dĺžku 15 až 20 rokov. Naopak, ak by bol prijatý vo veku 40 rokov, táto dĺžka by bola len maximálne 5 až 10 rokov. Prijatie do zamestnania v pokročilom veku by malo za následok, že veľké množstvo zamestnancov by nemohlo byť zaradené na úlohy namáhavejšie z fyzického hľadiska. Takéto prijatie do zamestnania rovnako nedovoľuje, aby bol prijatý zamestnanec zaradený na tieto úlohy na dostatočne dlhú dobu. Nakoniec, ako to tvrdí aj nemecká vláda, riadna organizácia zboru hasičov z povolania si pre strednú technickú službu vyžaduje koreláciu medzi fyzicky namáhavými miestami nevhodnými pre starších zamestnancov a menej fyzicky namáhavými miestami vhodnými pre týchto zamestnancov.

44

Zdá sa teda, že vnútroštátnu právnu úpravu, akou je vnútroštátna právna úprava vo veci samej, ktorá stanovuje hornú vekovú hranicu 30 rokov na prijatie do strednej technickej služby hasičov, možno považovať jednak za primeranú cieľu, ktorý spočíva v zabezpečení operatívnosti a riadneho fungovania služby hasičov z povolania, a jednak za takú, ktorá nejde nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa.

45

Vzhľadom na to, že rozdiel v zaobchádzaní na základe veku je odôvodnený v zmysle článku 4 ods. 1 smernice, nie je potrebné zisťovať, či by tento rozdiel mohol byť odôvodnený v zmysle článku 6 ods. 1 tejto smernice.

46

Z uvedených úvah vyplýva, že na prvú až deviatu otázku treba odpovedať, že článok 4 ods. 1 smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, akou je vnútroštátna právna úprava vo veci samej, ktorá na prijatie do strednej technickej služby hasičov stanovuje hornú vekovú hranicu 30 rokov.

47

Vzhľadom na odpoveď na prvú až deviatu otázku nie je nutné odpovedať na desiatu otázku.

48

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto:

Článok 4 ods. 1 smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, akou je vnútroštátna právna úprava vo veci samej, ktorá na prijatie do strednej technickej služby hasičov stanovuje hornú vekovú hranicu 30 rokov.