Vec T‑475/07

Dow AgroSciences Ltd a i.

proti

Európskej komisii

„Prípravky na ochranu rastlín – Účinná látka trifluralín – Nezaradenie do prílohy I smernice 91/414/EHS – Žaloba o neplatnosť – Postup hodnotenia – Nová štúdia a dodatočná štúdia – Lehoty – Pojmy ‚riziko‘ a ‚nebezpečenstvo‘ – Zjavne nesprávne posúdenie – Návrh revíznej správy – Návrh smernice alebo rozhodnutia – Lehoty – Dôsledky prípadného nedodržania – Legitímna dôvera – Zásada proporcionality – Rozhodnutie 1999/468/ES nazývané ‚komitológia‘ – Nariadenie (ES) č. 850/2004 – Článok 3 ods. 3 – Námietka nezákonnosti“

Abstrakt rozsudku

1.      Žaloba o neplatnosť – Záujem na konaní – Žaloba proti zrušenému aktu

(Články 231 ES a 233 ES)

2.      Poľnohospodárstvo – Aproximácia právnych predpisov – Uvádzanie prípravkov na ochranu rastlín na trh – Smernica 91/414 – Konanie o zaradenie účinných látok uvedených prípravkov do prílohy I tejto smernice – Voľná úvaha Komisie

(Nariadenie Komisie č. 451/2000, článok 8; smernica Rady 91/414, článok 8 ods. 2)

3.      Poľnohospodárstvo – Aproximácia právnych predpisov – Uvádzanie prípravkov na ochranu rastlín na trh – Smernica 91/414 – Konanie o zaradenie účinných látok uvedených prípravkov do prílohy I tejto smernice – Pretrvávanie vedeckej neistoty o neškodnosti látky

(Nariadenie Komisie č. 451/2000, článok 6 ods. 1, 2 a 3 a článok 8 ods. 5)

4.      Ochrana verejného zdravia – Hodnotenie rizík – Uplatnenie zásady obozretnosti – Rozsah – Pojmy riziko a nebezpečenstvo

(Články 3 ES a 6 ES, článok 152 ods. 1 ES, článok 153 ods. 1 a 2 ES a článok 174 ods. 1 a 2 ES)

5.      Poľnohospodárstvo – Aproximácia právnych predpisov – Uvádzanie prípravkov na ochranu rastlín na trh – Smernica 91/414 – Konanie o zaradenie účinných látok uvedených prípravkov do prílohy I tejto smernice

(Nariadenie Komisie č. 451/2000, článok 8 ods. 8 a 9)

6.      Poľnohospodárstvo – Aproximácia právnych predpisov – Uvádzanie prípravkov na ochranu rastlín na trh – Smernica 91/414 – Konanie o zaradenie účinných látok uvedených prípravkov do prílohy I tejto smernice – Postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu

(Rozhodnutie Rady 1999/468, článok 5 ods. 4)

7.      Žaloba o neplatnosť – Dôvody – Neexistencia alebo nedostatok odôvodnenia – Nesprávne posúdenie – Rozlišovanie

(Články 230 ES a 253 ES)

1.      Žalobca môže aj naďalej preukázať záujem na vyhlásení neplatnosti zrušeného aktu vtedy, ak zrušenie neprináša rovnaké právne účinky ako prípadné vyhlásenie neplatnosti Všeobecným súdom. Zrušenie aktu inštitúcie totiž nepredstavuje uznanie jeho nezákonnosti a má účinky ex nunc, zatiaľ čo jeho vyhlásenie za neplatný má účinky ex tunc.

V prípade, ak je akt vyhlásený za neplatný, je inštitúcia, ktorá akt vydala, navyše povinná prijať opatrenia, ktoré sú spojené s výkonom rozsudku. Tieto opatrenia sa vzťahujú predovšetkým na odstránenie účinkov nezákonnosti konštatovaných v rozsudku, ktorým bola vyhlásená neplatnosť. Dotknutú inštitúciu tak možno priviesť k uskutočneniu primeranej nápravy postavenia žalobcu alebo k tomu, aby sa predišlo prijatiu rovnakého aktu.

(pozri body 68, 69)

2.      Smernica 91/414 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh, ako to tiež vyplýva z jej piateho, šiesteho a deviateho odôvodnenia, má za cieľ odstrániť prekážky obchodu s týmito prípravkami v rámci Spoločenstva, pri zachovaní vysokej úrovne ochrany životného prostredia a zdravia ľudí a zvierat. Na to, aby mohla Komisia účinne sledovať cieľ, ktorý jej bol stanovený, a vzhľadom na komplexné technické posúdenie, ktoré musí uskutočniť, jej musí byť v tomto rámci priznaná rozsiahla miera voľnej úvahy.

V rámci ustanovení článku 8 nariadenia č. 451/2000, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá pre vykonanie druhej a tretej etapy pracovného programu podľa článku 8 (2) smernice Rady 91/414, nie je Komisia viazaná stanoviskom Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EÚBP). Hoci platí, že Komisia prijíma rozhodnutie o zaradení alebo nezaradení spornej látky do prílohy I smernice 91/414 po získaní stanoviska EÚBP, nariadenie č. 451/2000 neobsahuje nijaké ustanovenie o tom, že Komisia je povinná riadiť sa obsahom stanoviska EÚBP, a nemá preto nijaký priestor na voľnú úvahu. Z rámca právnej úpravy rovnako jednoznačne vyplýva, že stanovisko spravodajského členského štátu nie je v procese hodnotenia rozhodujúce.

(pozri body 86, 87, 95)

3.      Článok 8 ods. 5 nariadenia č. 451/2000, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá pre vykonanie druhej a tretej etapy pracovného programu podľa článku 8 (2) smernice Rady 91/414 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh, stanovuje, že bez toho, aby tým bol dotknutý článok 7 uvedenej smernice, sa predkladanie nových štúdií neakceptuje. Spravodajský členský štát však môže so súhlasom Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EÚBP) vyzvať oznamovateľov, aby v stanovenej lehote predložili dodatočné údaje, ktoré spravodajský členský štát alebo EÚBP považujú za potrebné na objasnenie dokumentačného súboru.

V dôsledku toho môže byť účelom predloženia dodatočných údajov iba objasnenie už známych skutočností predložených v rámci úplného dokumentačného súboru, ktorý sa musí odoslať oznamovateľom.

Predloženie dodatočnej štúdie je možné len vtedy, ak prebiehala v okamihu predloženia úplného dokumentačného súboru, jej odovzdanie bolo avizované počas predkladania tohto súboru a bola odoslaná najneskôr jeden rok po predložení tohto súboru.

(pozri body 110, 111, 113)

4.      Článok 152 ods. 1 ES stanovuje, že pri stanovení a uskutočňovaní všetkých politík a činností Spoločenstva sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany zdravia ľudí. Zásada obozretnosti predstavuje všeobecnú zásadu práva Spoločenstva, ktorá ukladá dotknutým orgánom prijímať presne v rámci výkonu právomocí, ktoré im priznáva príslušná úprava, vhodné opatrenia na predchádzanie určitým potenciálnym rizikám pre verejné zdravie, bezpečnosť a životné prostredie, pričom požiadavky spojené s ochranou týchto záujmov majú prednosť pred hospodárskymi záujmami.

Pre inštitúciu Spoločenstva čeliacu potenciálne negatívnym dôsledkom vyplývajúcim z určitého javu znamená hodnotenie rizík posúdenie na základe vedeckého hodnotenia rizík, či tieto dôsledky prekračujú úroveň rizika, ktorá sa považuje za neprijateľnú pre spoločnosť. Aby preto mohli inštitúcie Spoločenstva pristúpiť k hodnoteniu rizík, je pre nich dôležité jednak mať k dispozícii vedecké hodnotenie rizík a jednak určiť úroveň rizika, ktorá sa považuje za neprijateľnú pre spoločnosť.

Vedecké hodnotenie rizík je vedeckým postupom, pri ktorom je všeobecne prípustné, že spočíva, pokiaľ je to možné, v identifikovaní a charakterizovaní nebezpečenstva, hodnotení expozície a charakterizovaní rizika.

Pojem „riziko“ tak v tejto súvislosti zodpovedá stupňu pravdepodobnosti nepriaznivých dôsledkov na hodnotu chránenú právnym poriadkom z dôvodu prijatia určitých opatrení alebo určitých praktík. Pojem „nebezpečenstvo“ sa všeobecne používa v širšom slova zmysle a opisuje každý výrobok alebo postup, ktorý môže mať nepriaznivé účinky na zdravie ľudí.

Určenie miery rizika, ktoré sa považuje za neprijateľné, prislúcha pri dodržaní príslušných noriem inštitúciám Spoločenstva povereným politickou voľbou, ktorá predstavuje určenie vhodnej úrovne ochrany pre spoločnosť. Týmto inštitúciám prináleží určenie kritického prahu pravdepodobnosti nepriaznivých dôsledkov na verejné zdravie a závažnosti týchto dôsledkov, ktoré sa im už nezdajú prijateľné pre túto spoločnosť a ktoré po ich prekročení vyžadujú v záujme ochrany ľudského zdravia uplatnenie preventívnych opatrení napriek pretrvávajúcej vedeckej neistote.

Pri určovaní tejto úrovne rizika sú inštitúcie Spoločenstva viazané svojou povinnosťou uloženou článkom 152 ods. 1 prvým pododsekom ES zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí. Na to, aby bola v súlade s týmto ustanovením, nemusí byť táto vysoká úroveň ochrany technicky najvyššou možnou úrovňou.

(pozri body 143 – 149)

5.      V prípade neexistencie ustanovenia, ktoré by buď výslovne, alebo implicitne stanovovalo dôsledky prekročenia procesnej lehoty, akou je lehota stanovená v článku 8 nariadenia č. 451/2000, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá pre vykonanie druhej a tretej etapy pracovného programu podľa článku 8 (2) smernice Rady 91/414, z takéhoto prekročenia môže vyplývať čiastočné alebo úplne zrušenie aktu, ktorého prijímanie dotknutú lehotu zahŕňalo, len vtedy, ak sa preukáže, že uvedený akt by mohol mať iný obsah, ak by sa uvedený nedostatok nevyskytol.

(pozri bod 203)

6.      Z článku 5 ods. 4 rozhodnutia 1999/468, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu, vyplýva, že ak predpokladané opatrenia nie sú v súlade so stanoviskom príslušného výboru alebo ak neexistuje nijaké stanovisko, Komisia bezodkladne predloží Rade návrh týkajúci sa opatrení, ktoré sa majú prijať, a informuje o tom Európsky parlament. Použitím pojmu „bezodkladne“ zákonodarca Spoločenstva ponecháva Komisii určitý manévrovací priestor, pritom jej však ukladá konať rýchlo. V tejto súvislosti lehota, ktorú má Komisia na preskúmanie rôznych druhov postupov, ktoré si môže zvoliť, sa musí posudzovať podľa komplexnosti dotknutého prípadu.

Na posúdenie, či Komisia konala bezodkladne, treba preveriť, či vzhľadom na okolnosti daného prípadu konala v primeranej lehote, a treba jej priznať široký manévrovací priestor, aby sa mohol dosiahnuť kompromis.

Z tohto dôvodu a tým viac, že ide o regulačný výbor, musí mať Komisia možnosť disponovať širokým časovým priestorom na manévrovanie, ktorý závisí od náročnosti, komplexnosti a citlivosti dotknutého dokumentačného súboru, aby pred tým, ako predloží navrhované opatrenie na hlasovanie, mohla vo výbore hľadať kompromis.

(pozri body 211, 218, 219, 222, 223)

7.      Žalobný dôvod založený na porušení článku 253 ES je odlišný od žalobného dôvodu založeného na zjavne nesprávnom posúdení. Zatiaľ čo prvý z nich, ktorým sa spochybňuje neexistencia alebo nedostatok odôvodnenia, vychádza z porušenia podstatných formálnych náležitostí v zmysle článku 230 ES a predstavuje dôvod týkajúci sa verejného poriadku, ktorý musí súd Spoločenstva preskúmať z úradnej povinnosti, druhý z nich, ktorý sa týka zákonnosti rozhodnutia z vecnej stránky, vychádza z porušenia pravidla práva súvisiaceho s uplatňovaním Zmluvy v zmysle toho istého článku 230 ES a môže byť preskúmaný súdom Spoločenstva len vtedy, ak sa ho žalobca dovoláva. Povinnosť odôvodnenia je teda otázkou, ktorá je odlišná od otázky dôvodnosti odôvodnenia.

(pozri bod 245)

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (tretia komora)

z 9. septembra 2011 (*)

„Prípravky na ochranu rastlín – Účinná látka trifluralín – Nezaradenie do prílohy I smernice 91/414/EHS – Žaloba o neplatnosť – Postup hodnotenia – Nová štúdia a dodatočná štúdia – Lehoty – Pojmy ‚riziko‘ a ‚nebezpečenstvo‘ – Zjavne nesprávne posúdenie – Návrh revíznej správy – Návrh smernice alebo rozhodnutia – Lehoty – Dôsledky prípadného nedodržania – Legitímna dôvera – Zásada proporcionality – Rozhodnutie 1999/468/ES nazývané ‚komitológia‘ – Nariadenie (ES) č. 850/2004 – Článok 3 ods. 3 – Námietka nezákonnosti“

Vo veci T‑475/07,

Dow AgroSciences Ltd, so sídlom v Hitchine (Spojené kráľovstvo), a 20 ďalších žalobkýň, ktorých mená sú uvedené v prílohe, v zastúpení: C. Mereu a K. Van Maldegem, advokáti,

žalobkyne,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: L. Parpala a B. Doherty, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci J. Stuyck, advokát,

žalovanej,

ktorej predmetom je žaloba o neplatnosť rozhodnutia Komisie 2007/629/ES z 20. septembra 2007 o nezaradení trifluralínu do prílohy I k smernici Rady 91/414/EHS a odobratí povolení na prípravky na ochranu rastlín obsahujúce túto látku (Ú. v. EÚ L 255, s. 42),

VŠEOBECNÝ SÚD (tretia komora),

v zložení: predseda komory J. Azizi, sudcovia E. Cremona a S. Frimodt Nielsen (spravodajca),

tajomník: K. Pocheć, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 16. decembra 2010,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Skutkové okolnosti

1        Trifluralín je účinná látka používaná ako herbicíd so široko selektívnym účinkom, ktorá patrí do triedy herbicídov druhu dinitroanilín. Možno ju použiť na boj proti rastlinám čeľade lipnicovité a škodlivým dvojklíčnolistým trávam. Trifluralín je absorbovaný koreňmi a listami a zabraňuje deleniu buniek. Vo väčšine prípadov sa trifluralín pridáva do pôdy, aby sa zabránilo jeho znehodnoteniu na slnečnom svetle.

2        Trifluralín spadá do druhej etapy pracovného programu podľa článku 8 ods. 2 smernice Rady 91/414/EHS z 15. júla 1991 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh (Ú. v. ES L 230, s. 1; Mim. vyd. 03/011, s. 332) a patrí do zoznamu látok podliehajúcich postupom zavedeným nariadením Komisie (ES) č. 451/2000 z 28. februára 2000, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá pre vykonanie druhej a tretej etapy pracovného programu podľa článku 8 (2) smernice Rady 91/414/EHS (Ú. v. ES L 55, s. 25; Mim. vyd. 03/028, s. 292).

3        Reprezentatívnym výrobkom pripraveným na hodnotenie, ktoré sa musí uskutočniť podľa smernice 91/414, je „EF 1521“ (rovnako nazývaný Treflan), t. j. emulzný koncentrát zapísaný v Európe pod rôznymi obchodnými označeniami.

4        Spoločnosti Dow AgroSciences Ltd (žalobkyňa v prvom rade), Makhteshim‑Agan Holding BV (žalobkyňa v druhom rade) prostredníctvom svojho medzinárodného koordinačného centra, Makhteshim Agan International Coordination Center (žalobkyňa v treťom rade), Dintec Agroquímica – Produtos Químicos L^da (žalobkyňa v štvrtom rade) a Finchimica SpA (žalobkyňa v piatom rade) oznámili Komisii Európskych spoločenstiev svoje želanie zaradiť trifluralín do prílohy I smernice 91/414. Žalobkyňa v prvom rade predložila svoje oznámenie 25. augusta 2000 vo svojom vlastnom mene, ako aj v mene žalobkyne v štvrtom rade a žalobkyne v piatom rade. Žalobkyňa v druhom rade a žalobkyňa v treťom rade predložili svoje oznámenie 29. augusta 2000.

5        Všetky oznámenia [prílohy A.3 a A.4] boli uskutočnené pred uplynutím lehoty stanovenej v článku 4 ods. 1 nariadenia č. 451/2000, ktoré nastalo 31. augusta 2000.

6        Všetci účastníci konania, ktorí zaslali žiadosti o zapísanie, pripravujú alebo vyrábajú trifluralín alebo prípravky na ochranu rastlín na základe trifluralínu alebo sú držiteľmi vnútroštátnych povolení na obchodovanie a predaj týchto výrobkov v jednom alebo viacerých členských štátoch Európskej únie.

7        European Union Trifluralin Taskforce (EUTTF) (pracovná skupina Európskej únie pre trifluralín), ktorej úlohou je koordinovať úsilie oznamujúcich podnikov o komunikáciu s Komisiou v rámci postupu hodnotenia trifluralínu, bola založená v marci 2001 za účasti spoločností Agan Chemical Manufacturers Ltd a Dintec Agroquímica – Produtos Químicos L^da. Táto ostatne menovaná spoločnosť je akciovou spoločnosťou združujúcou spoločnosti Dow AgroSciences BV (žalobkyňa v šiestom rade) a Suroholi – Comercio Internacional e Servicios L^da.

8        Dow AgroSciences BV sa stala nástupcom Dow AgroSciences Ltd ako oznamovateľa a Komisia k nej pristupovala ako k oznamovateľovi.

9        Helénska republika bola určená za spravodajský členský štát na posúdenie trifluralínu, ako to stanovuje príloha I časť B nariadenia č. 451/2000.

10      Žalobkyne predložili svoje podklady spravodajskému členskému štátu 24. apríla 2002.

11      Spravodajský členský štát predložil svoj návrh revíznej správy 11. júla 2003. Odporučil zaradenie trifluralínu do prílohy I smernice 91/414 v prípade, ak budú splnené dve podmienky: jednak minimálny stupeň čistoty trifluralínu 950 g/kg a jednak prijatie opatrení členskými štátmi pri vydávaní povolení na zmiernenie rizík na účely ochrany vodných organizmov.

12      Pokiaľ ide o ekotoxikológiu, bod 4.9 návrhu revíznej správy spravodajského členského štátu spresňuje:

„Na zmiernenie rizík, ktorým sú vystavené vodné organizmy, alebo na obmedzenie šírky neošetrovaných nárazníkových zón môže oznamovateľ uvažovať o uskutočnení nových experimentálnych skúšok v odpovedi na osobitné obavy na úrovni členských štátov. Takéto skúšky nie sú podmienkou vyžadovanou na zaradenie trifluralínu do prílohy I [smernice 91/414].“

13      Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EÚBP) s cieľom začať skúmanie vo výbore, ktoré je stanovené v článku 8 ods. 5 nariadenia č. 451/2000, zaslal 24. júla 2003 členským štátom a oznamovateľom návrh hodnotiacej správy.

14      Viaceré členské štáty zaslali svoje písomné pripomienky k návrhu hodnotiacej správy a dva z nich pri tejto príležitosti vyjadrili svoje obavy týkajúce sa perzistencie, bioakumulácie a vysokej prchavosti trifluralínu, pričom uviedli, že táto účinná látka by nemala byť povolená.

15      Počas prvého zasadania pracovnej skupiny EÚBP „Hodnotenie“, ktoré sa konalo 15. januára 2004 a na ktorom sa zúčastnili zástupcovia oznamujúcich podnikov a European Crop Protection Association (Európske združenie na ochranu plodín), sa tieto pripomienky zopakovali a skonštatovalo sa, že budú potrebné rozličné doplňujúce údaje, najmä pokiaľ ide o stabilitu látky počas jej skladovania, jej životnosť, metódy analýzy na určenie nečistôt, toxicitu pre cicavce, štúdiu metabolizmu pre zrná olejnín, ako aj viaceré štúdie týkajúce sa správania a environmentálneho osudu látky.

16      Dňa 3. marca 2004 zástupca oznamovateľov zaslal EÚBP e‑mail s nasledujúcim znením:

„Potvrdzujeme prevzatie tabuľky hodnotenia trifluralínu, ktorú nám zaslal spravodajský členský štát, a pripravujeme naše pripomienky. Potrebovali by sme však Vaše stanovisko k určitej záležitosti.

V druhej časti prvom stĺpci bode 2.4 [tabuľky hodnotenia trifluralínu] sa možno dočítať, že ‚oznamovateľ musí predložiť výsledky skúšok genotoxicity… a výsledky skúšok akútnej orálnej toxicity pre rastlinné metabolity TR‑22 a TR‑28 alebo alternatívnu štúdiu metabolizmu zŕn olejnín obsahujúcu identifikáciu metabolitov v zrnách‘. Ako sme to vysvetlili na zasadaní týkajúcom sa hodnotenia, naši špecialisti na syntetickú chémiu uviedli, že vytvorenie dostatočného množstva TR-28 na správne uskutočnenie skúšok toxicity by bolo veľmi ťažké a trvalo by veľmi dlho, preto by možno bolo ľahšie, účinnejšie a užitočnejšie uskutočniť štúdiu metabolizmu zŕn olejnín obsahujúcu identifikáciu metabolitov v zrnách, lebo človek a zvieratá konzumujú zložky získané z týchto častí rastlín. Mohli by ste nám, prosím, zaslať Vaše stanovisko k lehote na predloženie novej štúdie metabolizmu vzhľadom na skutočnosť, že nejde o krátkodobú štúdiu?“

17      E‑mailom z 5. marca 2004 EÚBP odpovedal na tento e‑mail takto:

„Vo Vašom e‑maile z 3. marca nastoľujete otázku informácií vyžadovaných pre nové štúdie rastlinných metabolitov trifluralínu TR-22 a TR-28.

Tieto požiadavky boli prejednané a dohodnuté s členskými štátmi počas ostatného zasadania týkajúceho sa hodnotenia a spolu s ostatnými požiadavkami týkajúcimi sa údajov boli pridané do tabuľky hodnotenia. V súčasnosti máte odpovedať na tieto požiadavky buď predložením požadovaných informácií, alebo potvrdením, že požadované informácie budú predložené.

Vzhľadom na to bude skúmanie trifluralínu vo výbore aj naďalej rešpektovať lehoty stanovené nariadením [Komisie] (ES) č. 1490/2002 [zo 14. augusta 2002 stanovujúcim ďalšie podrobné pravidlá na vykonanie tretej etapy pracovného programu uvedeného v článku 8 ods. 2 smernice Rady 91/414/EHS a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 451/2000 (Ú. v. ES L 224, s. 23; Mim. vyd. 03/036, s. 524)]. Prípadné informácie, ktoré doteraz neboli poskytnuté, budú uvedené v záveroch EÚBP o hodnotení rizík.“

18      Vzhľadom na nesúhlas určitých členských štátov so správou spravodajského členského štátu sa rozhodlo, že otázka sa predloží zasadnutiu European Pesticides Co-ordination (Európska koordinačná skupina pre pesticídy, ďalej len „EPCO“), t. j. operačnému sekretariátu, zloženému z vedúcich predstaviteľov Bundesamt für Verbraucherschutz und Lebensmittelsicherheit (Spolkový úrad pre ochranu spotrebiteľov a potravinovú bezpečnosť) a UK Pesticides Safety Directorate (Generálne riaditeľstvo Spojeného kráľovstva pre bezpečnosť pesticídov), ktorý je v rámci EÚBP poverený praktickým organizovaním zasadaní odborníkov poverených skúmaním vo výbore.

19      Hodnotenie, ktoré vykonali technickí odborníci členských štátov na účely opätovného preskúmania návrhu hodnotiacej správy a pripomienok, ktoré vyvolal, sa uskutočnilo v období od apríla do júna 2004, pričom sa konalo šesť zasadaní EPCO, na ktorých sa skúmal trifluralín, ale aj iné látky:

–        27. a 28. apríla 2004: druhé zasadanie EPCO (rozpad a správanie v životnom prostredí),

–        28. a 29. apríla 2004: tretie zasadanie EPCO (ekotoxikológia),

–        10. až 12. mája 2004: štvrté zasadanie EPCO (toxikológia u cicavcov),

–        11. a 12. mája 2004: piate zasadanie EPCO (rezíduá a metódy analýzy),

–        15. a 16. mája 2004: šieste zasadanie EPCO (fyzické a chemické vlastnosti),

–        22. júna 2004: ôsme zasadanie EPCO (ekotoxikológia).

20      V záveroch zo zasadania odborníkov EPCO, ktoré sa konalo 22. júna 2004 (s. 93 a 94), sa uvádza:

„Nové požiadavky týkajúce sa údajov: na účely nového hodnotenia rizík by bolo vhodné použiť pôvodné CEE [odhadované koncentrácie v životnom prostredí] spolu s CSEO [koncentrácia bez pozorovaného účinku] 0.3µg/l. Ak s tým oznamovateľ nesúhlasí, bolo by vhodné uskutočniť dodatočné štúdie s rozličnými režimami expozície, aby sa určil najkritickejší čas expozície.

Oznamovateľ je povinný predložiť štúdie expozície zahŕňajúce čas expozície s rozličným trvaním, s použitím čereble potočnej [pimephales promelas] ako najcitlivejšieho druhu rýb.“

21      Spravodajský členský štát v e‑maile zo 6. októbra 2004, ktorý zaslal oznamovateľom, uviedol:

„v prílohe Vám posielame požiadavky týkajúce sa údajov pre ekotoxikológiu a rezíduá, ako sú uvedené v tabuľke hodnotenia trifluralínu, ktorá bola vytvorená po zasadaniach EPCO. Časti týkajúce sa rozpadu, správania a toxikológie neobsahujú požiadavky na údaje a časť týkajúca sa fyzickej/chemickej stránky a metód analýzy nie je jej súčasťou, lebo sa čaká na objasnenie určitej otázky zo strany EPCO.“

22      K tomuto e‑mailu zo 6. októbra 2004 bol pripojený text zápisnice zo zasadania odborníkov EPCO uvedený v bode 20 vyššie.

23      Počas zasadania pracovnej skupiny „Hodnotenie“, ktoré organizoval EÚBP 8. a 9. novembra 2004 a na ktorom sa zúčastnili oznamovatelia, spravodajský členský štát uviedol, že títo oznamovatelia v júli 2005 poskytnú určité údaje, konkrétne štúdiu o chronickej toxicite pre ryby.

24      Počas zasadania pracovnej skupiny „Hodnotenie“, ktoré organizoval EÚBP 8. a 9. februára 2005 a na ktorom sa oznamovatelia rovnako zúčastnili, títo oznamovatelia vo vzťahu k ekotoxikológii uviedli:

„Pokiaľ ide o [túto časť], možno ešte doplniť dve požiadavky týkajúce sa údajov. Doposiaľ nebola poskytnutá nijaká informácia.“

25      Po tomto zasadaní spravodajský členský štát informoval oznamujúce podniky e‑mailom z 22. februára 2005 o nasledujúcich skutočnostiach:

„Návrh záverov EÚBP k trifluralínu získal konečnú podobu po dlhých diskusiách, ktoré sa konali v priebehu trojdňového zasadania. Je to dôsledkom:

–        neskoro predložených pripomienok jedného členského štátu k vlastnostiam PBT [perzistencia, bioakumulácia a toxicita] a POP [perzistentné organické znečisťujúce látky] trifluralínu,

–        nového dodatku pochádzajúceho od jedného členského štátu, ktorý zohľadňoval nové nariadenie Rady o POP…

Hoci EÚBP ani spravodajský členský štát neuskutočnili nijaké hodnotenie POP vlastností trifluralínu, na zasadaní sa rozhodlo, že v záveroch EÚBP by sa tejto záležitosti mala venovať jedna pasáž, aby sa upriamila pozornosť na otázku POP.

Hoci otázka POP nepredstavuje kritérium na nezaradenie účinnej látky do prílohy I smernice 91/414, z vyššie uvedeného nariadenia vyplýva, že látka klasifikovaná ako POP musí byť stiahnutá z trhu [Európskej únie].

Táto skutočnosť sa musí zohľadniť v rámci zasadania Komisie ‚Právna úprava‘ počas toho, ako sa bude prejednávať prípad trifluralínu.

Nedostali sme však oficiálne informácie o ďalších fázach a dátumoch týchto budúcich zasadaní.“

26      EÚBP vydal svoje stanovisko 14. marca 2005.

27      Stanovisko EÚBP obsahuje zoznam ôsmich štúdií, ktoré sa majú vykonať alebo už prebiehajú, pričom pri každej z nich uvádza možný dátum predloženia poskytnutý oznamovateľom v rámci obdobia od júla 2005 do marca 2006 alebo poznámku o tom, že oznamovatelia neuviedli nijaký možný dátum. Medzi týmito štúdiami je predovšetkým uvedená štúdia o chronickej toxicite pre ryby.

28      Vo svojom stanovisku EÚBP spresňuje, že nemohol zohľadniť nariadenie (ES) č. 850/2004 Európskeho parlamentu a Rady z 29. apríla 2004 o perzistentných organických znečisťujúcich látkach, ktorým sa mení a dopĺňa smernica 79/117/EHS (Ú. v. EÚ L 158, s. 7; Mim. vyd. 15/008, s. 465), pretože nadobudlo účinnosť v okamihu, keď bolo skúmanie vo výbore už v pokročilom štádiu, ale že dostupné informácie hodnotené pri tejto príležitosti by mali Komisii a členským štátom rovnako umožniť hodnotenie trifluralínu s ohľadom na ustanovenia tohto nariadenia.

29      Vo svojich záveroch vyjadruje EÚBP nasledujúce obavy, pričom uvádza, že pretrváva potreba ďalších rozličných štúdií:

–        vysoká toxicita pre vodné organizmy, predovšetkým ryby,

–        vysoké riziko bioakumulácie,

–        vysoká perzistencia v pôde,

–        riziko prenosu vzduchom na veľké vzdialenosti z dôvodu vysokej prchavosti.

30      Pokiaľ ide o vysokú toxicitu pre vodné organizmy, EÚBP sa domnieva, že sú nevyhnutné nové údaje a že hodnotenie rizika v tejto súvislosti možno ukončiť len vtedy, ak sa zanalyzujú tieto údaje (s. 33 a 34 správy). Ďalej sa domnieva, že sú potrebné vhodné opatrenia na zmiernenie rizík, pokiaľ ide o akútne riziko pre vodné organizmy (s. 35 správy).

31      Listom z 2. mája 2005 zaslaným spoločnosti Dow AgroSciences vyzvala Komisia žalobkyne na predloženie ich pripomienok k záverom záverečnej správy EÚBP v lehote štyroch týždňov odo dňa prevzatia uvedeného listu. Rovnako v ňom uviedla, že z dôvodu prísnych lehôt, ktoré sa uplatňujú na postup hodnotenia, nebude akceptovať nijakú doplňujúcu štúdiu ani nijaké zmeny oznámených spôsobov použitia.

32      V liste z 23. júna 2005 zaslanom spoločnosti Dow AgroSciences Komisia znova pripomenula, že nemôže zohľadňovať nijaké nové údaje ani štúdie a že pripomienky nemôžu slúžiť na opätovné začatie postupu hodnotenia. Okrem iného spresnila, že odmieta odpovedať na technické otázky položené žalobkyňami a poskytnúť im informácie o stanoviskách členských štátov v tejto súvislosti.

33      Návrh smernice, podľa ktorého bol trifluralín zaradený do prílohy I smernice 91/414, bol zaradený do programu zasadania Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat (SVPRZZ) 14. a 15. júla 2005, o čom boli žalobkyne informované e‑mailom spravodajského členského štátu.

34      Program nasledujúceho zasadania SVPRZZ, ktoré sa konalo 22. a 23. septembra 2005, znova uvádza návrh smernice obsahujúci zaradenie trifluralínu.

35      V nóte z 21. októbra 2005 generálne riaditeľstvo Komisie „Životné prostredie“ uviedlo, že sa domnieva, že je nevyhnutné, aby bol trifluralín predmetom skúmania podskupiny „Technical Committee on New and Existing Substances“ (Technický výbor pre nové a existujúce látky, ďalej len „podskupina TC‑NES“) vzhľadom na kritériá perzistentných organických znečisťujúcich látok (ďalej len „POP“). Generálne riaditeľstvo „Životné prostredie“ vzhľadom na krátkosť lehôt stanovených smernicou 91/414 navrhlo v tejto nóte predložiť otázku trifluralínu skupine odborníkov v čo najkratšom čase, a to napriek chýbajúcemu formálnemu rozhodnutiu v rámci tohto postupu. Uviedlo, že takéto stanovisko bude pre SVPRZZ a Komisiu v rámci konania vedeného na základe smernice 91/414 veľmi nápomocné. V rovnakej nóte GR „Životné prostredie“ vyjadrilo želanie, aby podskupina TC‑NES prejednala túto záležitosť na svojom zasadaní 25. a 26. októbra 2005.

36      Na zasadaní SVPRZZ 17. a 18. novembra 2005 bolo uvedené, že dokumentačný súbor bol odoslaný podskupine TC‑NES.

37      Listom zo 6. januára 2006 vzala EUTTF na vedomie hodnotenie vykonané na základe kritérií POP a predložila svoje pripomienky k tomuto hodnoteniu podskupine TC‑NES.

38      Žalobkyne zaslali 19. januára 2006 Komisii list, v ktorom spochybnili zákonnosť hodnotenia trifluralínu vzhľadom na kritériá POP v rámci hodnotenia stanoveného smernicou 91/414.

39      V pracovnom dokumente z 3. februára 2006, ktorý vypracovalo GR „Životné prostredie“, sa predovšetkým uvádza:

„Bolo konštatované, že trifluralín by mohol byť POP, a na žiadosť príslušných orgánov v zmysle smernice 91/414 pristúpila podskupina… TC‑NES k preskúmaniu dokumentačného súboru vo svetle kritérií výberu POP…

Podskupina… dospela k záveru, že trifluralín spĺňa kritériá výberu umožňujúce považovať ho za POP. Tento záver bol však prijatý s ohľadom na to, že určité pripomienky uvádzajú, že formulácia záverov na základe významu perzistencie pre identifikáciu celosvetového problému môže vyžadovať ďalšie skúmanie.

Prípad trifluralínu je prvým tohto druhu počas účinnosti smernice 91/414 a pracovná skupina ‚Právna úprava‘, ktorá je v tejto veci príslušná, sa na svojom zasadaní nedokázala dohodnúť na spôsobe, akým by bolo treba vykladať článok 3 ods. 3 nariadenia č. 850/2004 v prípadoch tohto druhu. V dôsledku toho sa pracovná skupina rozhodla požiadať príslušné orgány v zmysle nariadenia č. 850/2004 o stanovisko o tejto otázke.

…

Záver

Trifluralín je príkladom existujúcej účinnej látky používanej v prípravkoch na ochranu rastlín, ktorá vykazuje vlastnosti POP. V dôsledku toho sa na účely skúmania prípadného zaradenia trifluralínu do prílohy I smernice 91/414 a vydania vnútroštátneho povolenia na prípravky na ochranu rastlín obsahujúce trifluralín musí uplatňovať článok 3 ods. 3 nariadenia č. 850/2004.

Znenie článku 3 ods. 3 nariadenia č. 850/2004 týkajúce sa existujúcich chemikálií a pesticídov ponecháva orgánom činným v rámci schém na hodnotenie a udeľovanie povolení rozsiahlu mieru voľnej úvahy. Pokiaľ ide o prípravok na ochranu rastlín, ktorý sa úmyselne aplikuje na plodiny na poliach a je tak rozširovaný v prírode, expozíciu možno úplne odstrániť len zákazom používania takéhoto prípravku na ochranu rastlín. Ani priamo z nariadenia, ani zo Štokholmského dohovoru [o POP podpísaného 22. mája 2001] však nemožno vyvodiť povinnosť odstrániť akúkoľvek expozíciu. Orgánom činným v dotknutej schéme na hodnotenie a udeľovanie povolení tak prislúcha rozhodovať od prípadu k prípadu, čo možno považovať za ‚potrebné opatrenie na kontrolu‘ látky podobnej POP. 

Od vnútroštátnych orgánov, do ktorých právomoci patrí oblasť POP, sa vyžaduje, aby túto otázku pred zasadaním prediskutovali so svojimi protistranami v zmysle smernice 91/414, aby uviedli svoj názor na vyššie uvedené otázky, a ak je to možné, aby vyjadrili spoločné stanovisko k výkladu článku 3 ods. 3 nariadenia, ktoré by mohlo byť zaslané príslušným orgánom v zmysle smernice 91/414.“

40      Listom zo 14. marca 2006 Komisia odpovedala na list žalobkýň z 19. januára 2006 na jednej strane tým, že uviedla, že EÚBP preberá zodpovednosť iba za obsah svojej správy, a na druhej strane tým, že pripomenula rozdelenie úloh medzi EÚBP a Komisiu.

41      Dňa 17. mája 2006 žalobkyne predložili spravodajskému členskému štátu štúdiu o chronickej toxicite pre ryby, vypracovanú v marci 2005 nezávislým laboratóriom, ku ktorej bola pripojená aktualizácia hodnotenia chronického rizika. Dňa 12. júna 2006 bola táto štúdia rovnako predložená Komisii, ktorá ju umiestnila na internetovú stránku Komisie pod názvom „Circa“, čím o nej informovala členské štáty.

42      Z návrhu zápisnice zo zasadania SVPRZZ z 22. a 23. mája 2006, do ktorého programu patrilo preskúmanie návrhu rozhodnutia, podľa ktorého sa trifluralín tentoraz nemal zaradiť do prílohy I smernice 91/414, vyplýva, že Komisia sa domnievala, že štúdia o chronickej toxicite rýb bola žalobkyňami predložená oneskorene, a preto by sa nemala zohľadňovať.

43      Na zasadaní SVPRZZ 13. a 14. júla 2006 Komisia znova predložila návrh rozhodnutia o nezaradení trifluralínu do prílohy I smernice 91/414. Zápisnica z tohto zasadania však uvádza:

„Boli distribuované pripomienky a oneskorená štúdia o chronickom riziku [trifluralínu] pre ryby… Keďže vnútorná diskusia nebola ukončená, nemohlo sa hlasovať o nijakom návrhu.“

44      Zápisnica zo zasadania SVPRZZ z 28. a 29. septembra 2006, ktorého súčasťou programu bola znova právna kvalifikácia trifluralínu, uvádza:

„Určitý počet členských štátov vyzýva na rýchle uzavretie tohto prípadu. Komisia vysvetľuje, že sa nemôže uskutočniť nijaké hlasovanie, lebo interné povoľovacie konanie sa ešte neskončilo.“

45      Dokumentačný súbor bol znovu na programe zasadaní SVPRZZ 23. a 24. novembra 2006 a 22. a 23. januára 2007, pričom sa znova nepristúpilo k hlasovaniu.

46      Zápisnica zo zasadania z 23. a 24. novembra 2006 uvádza:

„Komisia uvádza, že chronická toxicita pre ryby bola sporným bodom medzi oznamovateľom, spravodajským členským štátom a EÚBP počas celého konania, čo naznačuje, že nie je možné prijať rozhodnutie o tejto štúdii bez skúmania tejto záležitosti vo výbore. Komisia rovnako vyjadruje svoje obavy, pokiaľ ide o zohľadňovanie údajov, ktoré neboli predmetom skúmania vo výbore, alebo údajov použitých na vnútroštátnej úrovni. Pripomína zásadu systému, podľa ktorej Komisia pri svojom rozhodnutí vychádza z vedeckých dôkazov poskytnutých EÚBP. Iný postup by bol nielen nezákonný, ale zmaril by tiež proces skúmania, ktorý momentálne prebieha.

[Spolková republika Nemecko] vyhlasuje, že v zmysle smernice 91/414 je pri skúmaní žiadostí o povolenie povinná zohľadniť aktuálny stav vedeckých poznatkov. Tento stav vedeckých poznatkov nemôže ignorovať, keďže musí súčasne prijať vnútroštátne stanovisko k zaradeniu spornej účinnej látky do prílohy I.“

47      Dňa 16. marca 2007 vydala SVPRZZ kladné stanovisko k nezaradeniu trifluralínu do prílohy I smernice 91/414.

48      Ako to tiež dokazuje zápisnica zo zasadania, viaceré členské štáty však pri tejto príležitosti vyjadrili svoje pripomienky, vrátane spravodajského členského štátu, ktorý požiadal zaznamenať do zápisnice vyjadrenie, podľa ktorého bol pripravený hlasovať za nezaradenie trifluralínu, aby mohli oznamovatelia využiť lehotu nasledujúcich 18 mesiacov, aby formálne predložili štúdiu o chronickej toxicite pre ryby a umožnili mu ako spravodajskému členskému štátu oficiálne ju vyhodnotiť.

49      Dňa 20. septembra 2007 Komisia prijala rozhodnutie o nezaradení trifluralínu do prílohy I k smernici Rady 91/414 a odobratí povolení na prípravky na ochranu rastlín obsahujúce túto látku (Ú. v. EÚ L 255, s. 42) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

50      Napadnuté rozhodnutie uvádza:

„(4)      Hodnotiaca správa bola v rámci pracovnej skupiny [‚Hodnotenie‘] vzájomne preskúmaná spôsobom peer review [preskúmaná vo výbore – neoficiálny preklad] členskými štátmi a EÚBP a predložená Komisii 14. marca 2005 vo forme záveru EÚBP týkajúceho sa preskúmania účinnej látky trifluralín spôsobom peer review [vo výbore – neoficiálny preklad] z hľadiska posúdenia rizika pesticídov. Členské štáty a Komisia v rámci [SVPRZZ] túto správu preskúmali a 16. marca 2007 ju finalizovali vo forme revíznej správy Komisie týkajúcej sa trifluralínu.

(5)      Počas hodnotenia tejto účinnej látky sa identifikovali viaceré problémy. Jednou z vlastností trifluralínu je vysoká toxicita vo vzťahu k vodným organizmom, najmä rybám. Je tiež vysoko perzistentný v pôde a nie je ľahko biologicky odbúrateľný. Okrem toho má potenciál pre akumuláciu. Predovšetkým značne presahuje faktor maximálnej biokoncentrácie (BCF) pre vodné organizmy stanovený smernicou 91/414…, ktorý vyjadruje potenciál bioakumulácie v týchto organizmoch. V dôsledku vysokej prchavosti [trifluralínu] nemožno vylúčiť [jeho] prenos vzduchom a z programov monitorovania vyplýva, že napriek rapídnej fotochemickej degradácii dochádza k migrácii na miesta, ktoré sú vzdialené od miesta aplikácie. Na základe týchto skutočností trifluralín nespĺňa kritériá na zaradenie do prílohy I k smernici 91/414…

(6)      Komisia vyzvala oznamovateľa, aby predložil svoje pripomienky k výsledkom preskúmania spôsobom peer review [preskúmania vo výbore – neoficiálny preklad] a aby sa vyjadril k tomu, či má v úmysle túto látku ďalej podporovať. Oznamovateľ predložil svoje pripomienky, ktoré sa dôkladne preskúmali. Napriek argumentom, ktoré prezentoval oznamovateľ, však nebolo možné dané problémy vyriešiť a z posúdení vykonaných na základe informácií, ktoré sa predložili a prehodnotili počas zasadaní odborníkov EÚBP, nevyplýva, že za navrhovaných podmienok použitia možno očakávať, že prípravky na ochranu rastlín s obsahom trifluralínu vo všeobecnosti spĺňajú požiadavky stanovené v článku 5 ods. 1 písm. a) a b) smernice 91/414…

(7)      Trifluralín by sa preto nemal zaradiť do prílohy I k smernici 91/414…

…

Článok 1

Trifluralín sa nezaraďuje ako účinná látka do prílohy I k smernici 91/414…

Článok 2

Členské štáty zabezpečia, aby:

a)      povolenia na prípravky na ochranu rastlín obsahujúce trifluralín boli odobraté do 20. marca 2008;

b)      odo dňa uverejnenia tohto rozhodnutia neboli udelené ani obnovené žiadne povolenia na prípravky na ochranu rastlín obsahujúce trifluralín.

Článok 3

Prechodné obdobie udelené členskými štátmi v súlade s ustanoveniami článku 4 ods. 6 smernice 91/414… musí byť čo najkratšie a uplynie najneskôr 20. marca 2009.

Článok 4

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.“

51      Dňa 11. apríla 2008 žalobkyne informovali Komisiu, že majú v úmysle predložiť novú žiadosť o zaradenie trifluralínu do prílohy I smernice 91/414, ako to umožňuje nariadenie Komisie (ES) č. 33/2008 zo 17. januára 2008, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá na uplatňovanie smernice 91/414, pokiaľ ide o riadne a skrátené konanie pre hodnotenie účinných látok, ktoré boli súčasťou pracovného programu uvedeného v článku 8 ods. 2 uvedenej smernice, ale neboli zaradené do prílohy I (Ú. v. EÚ L 15, s. 5).

52      Napadnuté rozhodnutie bolo zrušené článkom 2 rozhodnutia Komisie 2010/355/EÚ z 25. júna 2010 o nezaradení trifluralínu do prílohy I (Ú. v. EÚ L 160, s. 30).

 Konanie a návrhy účastníkov konania

53      Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 21. decembra 2007 podali žalobkyne na základe článku 230 štvrtého odseku ES žalobu domáhajúcu sa vyhlásenia neplatnosti napadnutého rozhodnutia a vyhlásenia nezákonnosti článku 3 ods. 3 nariadenia č. 850/2004.

54      Osobitným podaním zapísaným do registra kancelárie Súdu prvého stupňa 19. marca 2008 podali spoločnosti Dow AgroSciences Ltd, Dow AgroSciences LLC, Dow AgroSciences, Dow AgroSciences Export, Dow AgroSciences BV, Dow AgroSciences Hungary kft, Dow AgroSciences Italia Srl, Dow AgroSciences Polska sp. z.o.o., Dow AgroSciences Iberica SA, Dow AgroSciences s.r.o., Dow AgroSciences Danmark A/S, Dow AgroSciences GmbH, Dintec Agroquímica – Produtos Químicos L^da a Finchimica Spa na základe článku 242 ES žiadosť o odklad výkonu napadnutého rozhodnutia. Táto žiadosť bola zamietnutá uznesením predsedu Súdu prvého stupňa z 18. júna 2008.

55      Listom zapísaným do registra kancelárie Všeobecného súdu 23. júla 2010 Komisia upovedomila Všeobecný súd o tom, že prijala rozhodnutie 2010/355, ktorým po postupe stanovenom nariadením č. 33/2008 rozhodla jednak o nezaradení trifluralínu do prílohy I smernice 91/414 a jednak o zrušení napadnutého rozhodnutia.

56      Dňa 3. septembra 2010 zaslal Všeobecný súd účastníkom konania písomnú otázku o dôsledkoch, ktoré treba vyvodiť zo zrušenia napadnutého rozhodnutia.

57      Podaním do kancelárie Súdu prvého stupňa zo 17. septembra 2009 podali spoločnosti Dow AgroSciences Ltd a Dintec Agroquímica – Produtos Químicos L^da žalobu o neplatnosť rozhodnutia 2010/355, ktorá je predmetom konania vo veci T‑446/10.

58      Listom zapísaným do registra kancelárie Všeobecného súdu 29. septembra 2010 Komisia navrhla, aby Všeobecný súd zastavil konanie v prejednávanej veci, lebo podľa nej sa vzhľadom na zrušenie napadnutého rozhodnutia žaloba stala bezpredmetnou.

59      Listom zapísaným do registra kancelárie Všeobecného súdu v ten istý deň žalobkyne uviedli, že pretrváva ich záujem na vyhlásení napadnutého rozhodnutia za neplatné a požiadali o povolenie upraviť svoje návrhy tak, aby svoju žalobu rozšírili o vyhlásenie neplatnosti rozhodnutia 2010/355.

60      Účastníci konania predložili svoje pripomienky k týmto návrhom listami z 15. októbra 2010.

61      Listom tajomníka Všeobecného súdu z 9. novembra 2010 boli účastníci konania informovaní o tom, že Všeobecný súd nepovolil žalobkyniam upraviť ich návrhy tak, aby svoju žalobu rozšírili o vyhlásenie neplatnosti rozhodnutia 2010/355, pričom však Všeobecný súd poznamenal, že žalobu o neplatnosť tohto rozhodnutia medzičasom podali spoločnosti AgroSciences Ltd a Dintec Agroquímica – Produtos Químicos L^da.

62      Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté rozhodnutie,

–        vyhlásil článok 3 ods. 3 nariadenia č. 850/2004 v rozsahu, v akom sa týka trifluralínu, za nezákonný a určil, že vo vzťahu k nim sa neuplatňuje,

–        zaviazal Komisiu na náhradu trov konania, ktoré vynaložili, zvýšených o úrok vo výške 8 %.

63      Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        určil, že návrh na vyhlásenie neplatnosti napadnutého rozhodnutia je bezpredmetný a v dôsledku toho zamietol žalobu žalobkýň o neplatnosť ako neprípustnú alebo, subsidiárne, ako nedôvodnú,

–        zamietol žalobný dôvod týkajúci sa nezákonnosti článku 3 ods. 3 nariadenia č. 850/2004,

–        zaviazal žalobkyne na náhradu trov konania, ktoré vynaložili.

 Právny stav

 O predmete sporu

64      Komisia v podstate tvrdí, že žalobkyne stratili akýkoľvek záujem na vyhlásení neplatnosti napadnutého rozhodnutia, keďže bolo zrušené rozhodnutím 2010/355.

65      Žalobkyne nesúhlasia s touto argumentáciou.

66      Podľa ustálenej judikatúry sa záujem žalobcu na konaní vzhľadom na predmet žaloby posudzuje podľa stavu ku dňu podania žaloby, inak je žaloba neprípustná. Okrem toho musí záujem žalobcu na dosiahnutí uspokojenia pretrvávať až do vyhlásenia rozhodnutia súdu, inak sa konanie musí zastaviť (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 16. decembra 1963, Forges de Clabecq/Vysoký úrad, 14/63, Zb. s. 719, 748, a zo 7. júna 2007, Wunenburger/Komisia, C‑362/05 P, Zb. s. I‑4333, bod 42).

67      V súlade s ustálenou judikatúrou sa totiž konanie o návrhu na vyhlásenie neplatnosti zastaví, ak účastník konania stratil záujem na vyhlásení neplatnosti napadnutého aktu z dôvodu skutočnosti, ktorá nastala v priebehu konania (pozri uznesenie Súdu prvého stupňa zo 17. októbra 2005, First Data a i./Komisia, T‑28/02, Zb. s. II‑4119, body 36 a 37 a tam citovanú judikatúru) a ktorá má za následok to, že vyhlásenie neplatnosti tohto aktu už nemôže mať samo osebe právne dôsledky (pozri v tomto zmysle uznesenie Súdu prvého stupňa zo 14. marca 1997, Arbeitsgemeinschaft Deutscher Luftfahrt-Unternehmen a Hapag‑Lloyd/Komisia, T‑25/96, Zb. s. II‑363, bod 16 a tam citovanú judikatúru).

68      Žalobca však môže aj naďalej preukázať záujem na vyhlásení neplatnosti zrušeného aktu vtedy, ak zrušenie neprináša rovnaké právne účinky ako prípadné vyhlásenie neplatnosti Všeobecným súdom. Zrušenie aktu inštitúcie totiž nepredstavuje uznanie jeho nezákonnosti a má účinky ex nunc, zatiaľ čo jeho vyhlásenie za neplatný má účinky ex tunc (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 12. februára 1960, Geitling a. i./Vysoký úrad, 16/59 až 18/59, Zb. s. 45, a Súdu prvého stupňa z 13. decembra 1995, Exporteurs in Levende Varkens a. i/Komisia, T‑481/93 a T‑484/93, Zb. s. II‑2941, body 46 až 48).

69      V prípade, ak je akt vyhlásený za neplatný, je inštitúcia, ktorá akt vydala, navyše povinná prijať opatrenia, ktoré sú spojené s výkonom rozsudku. Tieto opatrenia sa vzťahujú predovšetkým na odstránenie účinkov nezákonnosti konštatovaných v rozsudku, ktorým bola vyhlásená neplatnosť. Dotknutú inštitúciu tak možno priviesť k uskutočneniu primeranej nápravy postavenia žalobcu alebo k tomu, aby sa predišlo prijatiu rovnakého aktu (pozri rozsudok Exporteurs in Levende Varkens a. i/Komisia, už citovaný v bode 68 vyššie, a tam citovanú judikatúru).

70      V prejednávanej veci Komisia zrušila napadnuté rozhodnutie, ale nevzala ho späť. Preto má aj naďalej právne účinky na právne postavenie žalobkýň v období od okamihu nadobudnutia jeho účinnosti do okamihu jeho zrušenia. Jeho vyhlásenie za neplatné tak môže samo osebe ovplyvniť právne postavenie žalobkýň, v dôsledku čoho si zachovali záujem na podaní žaloby.

71      Návrh na zastavenie konania podaný Komisiou preto musí byť zamietnutý.

 O veci samej

72      Na podporu svojej žaloby uvádzajú žalobkyne šesť žalobných dôvodov a námietku nezákonnosti článku 3 ods. 3 nariadenia č. 850/2004.

73      Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie nevychádza zo správy EÚBP stanovenej v článku 8 ods. 8 nariadenia č. 451/2000 a že bolo prijaté v rozpore s príslušnými procesnými pravidlami.

74      Na podporu svojho druhého žalobného dôvodu žalobkyne tvrdia, že Komisia sa dopustila rôznych zjavne nesprávnych posúdení.

75      Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade s príslušným legislatívnym postupom a porušuje články 5 ES a 7 ES, článok 8 ods. 8 nariadenia č. 451/2000 a článok 5 rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (Ú. v. ES L 184, s. 23; Mim. vyd. 01/003, s. 124; nazývané „rozhodnutie komitológia“).

76      Štvrtý žalobný dôvod je založený na nedodržaní procesných lehôt stanovených v článku 8 ods. 7 a 8 nariadenia č. 451/2000.

77      Piaty žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené.

78      Nakoniec šiesty žalobný dôvod je založený na porušení zásad právnej istoty, ochrany legitímnej dôvery a proporcionality a na porušení práv na obhajobu a práva byť spravodlivo vypočutý.

 O prvom žalobnom dôvode založenom na tom, že napadnuté rozhodnutie nevychádza zo správy EÚBP, čím porušuje článok 8 ods. 8 nariadenia č. 451/2000, a že bolo prijaté v rozpore s príslušnými procesnými pravidlami

79      Žalobkyne v podstate tvrdia, že Komisia je povinná riadiť sa stanoviskom EÚBP. Podľa nich však EÚBP rovnako ako spravodajský členský štát v danom prípade odporučili zaradenie trifluralínu do prílohy I smernice 91/414, lebo riziká, ktoré táto látka predstavuje, boli v prípade dodržania určitých podmienok prijateľné. Keďže Komisia navrhla, aby trifluralín nebol zaradený do prílohy I smernice 91/414, znamená to, že pri svojom návrhu nevychádzala zo stanoviska EÚBP a porušila tým článok 8 ods. 8 nariadenia č. 451/2000.

80      Žalobkyne okrem iného v podstate tvrdia, že Komisia opätovne začala postup hodnotenia, aby sa trifluralín analyzoval z hľadiska kritérií POP stanovených nariadením č. 850/2004. Keďže v rámci hodnotenia stanovenom smernicou 91/414 neexistoval nijaký právny základ pre takýto postup, podľa žalobkýň nemala Komisia právomoc na rozhodnutie o takomto opätovnom začatí postupu hodnotenia a zasiahla tak do hodnotenia EÚBP. Komisia týmto spôsobom zneužila svoje právomoci.

81      Komisia nesúhlasí s týmito tvrdeniami.

82      Po prvé treba pripomenúť, že článok 22 ods. 6 nariadenia (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje EÚBP a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, s. 1; Mim. vyd. 15/006, s. 463), stanovuje, že tento úrad poskytuje stanoviská, ktoré budú slúžiť ako vedecký základ pre vypracovávanie a prijímanie opatrení Spoločenstva v oblastiach, ktoré sú súčasťou jeho poslania. Okrem iného v zmysle článku 23 písm. c) toho istého nariadenia je úlohou EÚBP poskytovať Komisii vedeckú a technickú podporu v oblastiach v rámci jeho poslania, a ak sa to bude vyžadovať, pri výklade a posudzovaní stanovísk k vyhodnocovaniu rizík.

83      Podľa článku 8 ods. 7 nariadenia č. 451/2000 EÚBP hodnotí návrh hodnotiacej správy spravodajského členského štátu a odosiela Komisii svoje stanovisko k zlučiteľnosti účinnej látky s bezpečnostnými požiadavkami smernice 91/414 v lehote jedného roka od prevzatia návrhu hodnotiacej správy spravodajského členského štátu. EÚBP prípadne okrem iného vydáva stanovisko k možnostiam, o ktorých sa usudzuje, že spĺňajú bezpečnostné požiadavky.

84      Nakoniec článok 8 ods. 8 nariadenia č. 451/2000 stanovuje, že najneskôr šesť mesiacov po prevzatí stanoviska EÚBP uvedeného v odseku 7 Komisia predloží návrh revíznej správy a na základe konečnej revíznej správy predloží výboru buď návrh smernice so zaradením účinnej látky do prílohy I smernice, alebo návrh rozhodnutia určeného členským štátom o zrušení povolení pre prípravky na ochranu rastlín obsahujúce túto účinnú látku, pričom uvedie dôvody. Smernica alebo rozhodnutie sa prijímajú v súlade s postupom stanoveným nariadením, ako bol zavedený rozhodnutím komitológia.

85      Zrušenie povolenia na uvádzanie do obehu tak musí vychádzať z podrobného zhodnotenia rizika pre verejné zdravie, založeného na čo najdôveryhodnejších dostupných vedeckých zisteniach a najnovších výsledkoch medzinárodného výskumu (rozsudok Súdneho dvora z 5. februára 2004, Greenham a Abel, C‑95/01, Zb. s. I‑1333, bod 50).

86      Okrem toho treba pripomenúť, že smernica 91/414, ako to tiež vyplýva z jej piateho, šiesteho a deviateho odôvodnenia, má za cieľ odstrániť prekážky obchodu s prípravkami na ochranu rastlín v rámci Spoločenstva, pri zachovaní vysokej úrovne ochrany životného prostredia a zdravia ľudí a zvierat. Na to, aby mohla Komisia účinne sledovať cieľ, ktorý jej bol stanovený, a vzhľadom na komplexné technické posúdenie, ktoré musí uskutočniť, jej musí byť v tomto rámci priznaná rozsiahla miera voľnej úvahy (pozri rozsudok Súdneho dvora z 18. júla 2007, Industrias Químicas del Vallés/Komisia, C‑326/05 P, Zb. s. I‑6557, body 74 a 75, a tam citovanú judikatúru).

87      V tejto súvislosti už Súd prvého stupňa rozhodol, že v rámci ustanovení článku 8 nariadenia č. 451/2000 nie je Komisia viazaná stanoviskom EÚBP. Hoci platí, že Komisia prijíma rozhodnutie o zaradení alebo nezaradení spornej látky do prílohy I smernice 91/414 po získaní stanoviska EÚBP, treba konštatovať, že nariadenie č. 451/2000 neobsahuje nijaké ustanovenie o tom, že Komisia je povinná riadiť sa obsahom stanoviska EÚBP, a nemá preto nijaký priestor na voľnú úvahu (uznesenia Súdu prvého stupňa zo 17. júna 2008, FMC Chemical/EÚBP, T‑312/06, neuverejnené v Zbierke, body 52 až 54; Dow AgroSciences/EÚBP, T‑397/06, neuverejnené v Zbierke, bod 49, a FMC Chemical a Arysta Lifesciences/EÚBP, T‑311/06, neuverejnené v Zbierke, bod 52).

88      Keďže stanovisko EÚBP nie je pre Komisiu záväzné, žalobkyne v dôsledku toho nesprávne tvrdia, že Komisia sa od tohto stanoviska EÚBP nemohla odchýliť bez toho, aby porušila článok 8 nariadenia č. 451/2000.

89      Okrem toho treba konštatovať, že zo záverov EÚBP nevyplýva, že tento úrad v danom prípade výslovne odporučil zaradenie trifluralínu do prílohy I smernice 91/414, ako to tvrdia žalobkyne.

90      EÚBP totiž vo svojom stanovisku hodnotí riziká, ktoré trifluralín predstavuje, na základe stavu vedeckých poznatkov dostupných v okamihu tohto hodnotenia a v zásade uvádza, že existuje určitý okruh neodstránených nejasností o neškodnosti tejto látky.

91      EÚBP následne v súlade s ustanoveniami článku 8 ods. 7 nariadenia č. 451/2000 uvádza určité mechanizmy umožňujúce zvládnuť riziká, ktoré boli preukázané počas postupu hodnotenia, v prípade, ak sa Komisia rozhodne povoliť túto látku.

92      V dôsledku toho skutočnosť, že EÚBP uvádza takéto spôsoby riadenia rizík, nemožno vykladať tak, že to predstavuje odporúčanie zaradiť trifluralín do prílohy I smernice 91/414.

93      Preto musí byť argumentácia žalobkýň v tejto otázke zamietnutá.

94      Po druhé podľa článku 8 nariadenia č. 451/2000 spravodajský členský štát hodnotí a podáva správy o účinných látkach, pri ktorých bol prinajmenšom jeden dokumentačný súbor údajov určený ako úplný, ako to stanovuje článok 6 ods. 2 a 3 uvedeného nariadenia. Vo svojej správe odporučí Komisii buď zaradiť účinnú látku do prílohy I smernice, pričom uvedie podmienky zaradenia, alebo nezaradiť ju tam, pričom uvedie dôvody nezaradenia. EÚBP následne zhodnotí návrh hodnotiacej správy spravodajského členského štátu a doručí Komisii stanovisko k zlučiteľnosti účinnej látky s bezpečnostnými požiadavkami smernice 91/414. Komisia na základe konečnej revíznej správy predloží príslušnému výboru buď návrh smernice so zaradením účinnej látky do prílohy I smernice 91/414, alebo návrh rozhodnutia o zrušení povolení pre prípravky na ochranu rastlín obsahujúcich túto účinnú látku a v dôsledku toho o nezaradení tejto látky do uvedenej prílohy.

95      Z rámca právnej úpravy preto jednoznačne vyplýva, že stanovisko spravodajského členského štátu nie je v procese hodnotenia rozhodujúce (pozri analogicky rozsudok Súdu prvého stupňa z 9. septembra 2008, Bayer CropScience a i./Komisia, T‑75/06, Zb. s. II‑2081, bod 164).

96      Z tohto dôvodu sa žalobkyne nemohli spoliehať na informácie o prípadnom výsledku postupu, ktoré im poskytol spravodajský členský štát (pozri analogicky rozsudok Bayer CropScience a i./Komisia, už citovaný v bode 95 vyššie, bod 164).

97      Po tretie, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň, že Komisia nezohľadnila stanovisko EÚBP, treba poznamenať, že odôvodnenia č. 4 až 6 napadnutého rozhodnutia jednoznačne preukazujú, že pri prijímaní napadnutého rozhodnutia toto stanovisko zohľadnila. Preto táto argumentácia nemôže obstáť.

98      Nakoniec po štvrté treba vo vzťahu k výhrade založenej na tom, že hodnotenie látky sa uskutočnilo podľa kritérií POP v zmysle nariadenia č. 850/2004, uviesť, že táto výhrada sa zhoduje so štvrtou časťou druhého žalobného dôvodu. Táto výhrada teda bude preskúmaná v jeho rámci.

99      Prvý žalobný dôvod preto musí byť zamietnutý.

 O prvej a druhej časti druhého žalobného dôvodu založených na zjavne nesprávnom posúdení, keďže Komisia jednak nesplnila povinnosť zohľadniť všetky dostupné vedecké dôkazy a konkrétne štúdiu, ktorú si údajne vyžiadala od oznamovateľov, a jednak bola povinná predĺžiť príslušné lehoty, aby mala k dispozícii tieto dodatočné informácie

100    Pokiaľ ide o prvú časť druhého žalobného dôvodu, žalobkyne v podstate tvrdia, že spravodajský členský štát a EÚBP ich požiadali o predloženie štúdie o chronickej toxicite pre ryby. V tejto súvislosti sa odvolávajú na tabuľku v zápisnici zo zasadania EÚBP, ktoré sa konalo 22. júna 2004, a na e‑mail spravodajského členského štátu zo 6. októbra 2004, ktorým im odoslal túto tabuľku. Podľa žalobkýň sa potvrdenie toho, že oznamovateľom bola predložená takáto požiadavka, nachádza okrem iného aj na stranách 30 a 33 stanoviska EÚBP. 

101    Žalobkyne tvrdia, že požadovanú štúdiu odovzdali Komisii hneď, ako bola pripravená, a spochybňujú akýkoľvek nedostatok náležitej starostlivosti v tejto súvislosti. Podľa nich mala preto v súlade s ustanoveniami článku 5 ods. 1 smernice 91/414 spolu s článkom 8 ods. 5 nariadenia č. 451/2000 preskúmať takto predložené nové údaje. Komisia sa však domnievala, že táto štúdia bola predložená po uplynutí lehoty, usúdila, že ju preto nemôže zohľadniť, a informovala o tom členov SVPRZZ.

102    Podľa žalobkýň tým Komisia nezohľadnila posledné dostupné vedecké poznatky a aktuálny stav vedeckého a technického poznania, čím porušila článok 5 ods. 1 smernice 91/414. Napadnuté rozhodnutie preto vychádza zo zjavne nesprávneho posúdenia. Rovnako z toho vyplýva porušenie zásady právnej istoty a zásady ochrany legitímnej dôvery.

103    Pokiaľ ide o druhú časť druhého žalobného dôvodu, žalobkyne v podstate tvrdia, že v rámci procesných lehôt stanovených pre postup hodnotenia nebolo možné vyhovieť žiadosti o novú štúdiu, ktorá bola oznamovateľom predložená. Keďže však podľa žalobkýň tieto lehoty nedodržal pri hodnotení trifluralínu ani EÚBP, ani Komisia, Komisia mala určiť nové lehoty, aby sa zohľadnila štúdia, a nie vyhovárať sa na jej údajné oneskorené predloženie. Jednak tvrdia, že predĺženie takýchto lehôt už pripustila judikatúra, podľa ktorej možno odmietnutie predĺžiť lehotu považovať za zjavne nesprávne posúdenie (rozsudok Industrias Químicas del Vallés/Komisia, už citovaný v bode 86 vyššie), a jednak to, že Komisia využila túto možnosť v rámci hodnotenia iných látok na ochranu rastlín. V tejto súvislosti sa odvolávajú na rozhodnutie Komisie 2008/353/ES z 29. apríla 2008, ktorým sa členským štátom umožňuje predĺžiť dočasné povolenia udelené pre nové účinné látky cyflufenamid, FEN 560 a flonikamid (Ú. v. EÚ L 117, s. 45).

104    Relevancia štúdie pre hodnotenie trifluralínu sa tak podľa žalobkýň zdá preukázaná, lebo spravodajský členský štát, ktorý ju skúmal, dospel k záveru, že dodatočné údaje, ktoré sú v nej uvedené, odpovedajú na obavy vyslovené počas postupu hodnotenia.

105    Žalobkyne sa okrem toho domnievajú, že Komisia bola povinná predĺžiť lehoty rovnako aj vtedy, keď poverila podskupinu TC‑NES preskúmaním látky z hľadiska kritérií POP, aby umožnila oznamovateľom odpovedať na obavy, ktoré by boli prípadne vyslovené počas tohto skúmania, resp. predložiť údaje a štúdie relevantné pre toto skúmanie.

106    Žalobkyne sa domnievajú, že Komisia tak porušila svoju povinnosť zaviesť dostatočné procesné záruky, aby im ako oznamovateľom bola poskytnutá možnosť predložiť svoje pripomienky a brániť sa.

107    Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí.

108    Treba pripomenúť, že článok 6 ods. 1 a 3 nariadenia č. 451/2000 stanovuje, že oznamovatelia musia predložiť určenému orgánu spravodajského členského štátu pre ktorúkoľvek určenú účinnú látku úplný dokumentačný súbor, ktorý musí fyzicky obsahovať protokoly o skúškach a jednotlivé štúdie týkajúce sa všetkých informácií uvedených v odseku 2 písm. c) alebo protokoly a záväzky uvedené v odseku 2 písm. c), ak práce prebiehajú.

109    Informáciami uvedenými v článku 6 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 451/2000 sú:

–        pre každý bod prílohy II smernice súhrny a výsledky štúdií a pokusov a meno osoby alebo inštitúcie, ktorá pokusy vykonala,

–        rovnaké informácie pre každý bod prílohy III smernice, ktorý sa zohľadňuje pri posudzovaní kritérií stanovených v článku 5 smernice pre jeden alebo pre viaceré prípravky, ktoré sú reprezentatívne pre použitia uvedené v článku 6 ods. 2 písm. b),

–        pre zatiaľ nedokončené štúdie dôkaz, že tieto štúdie boli zadané najneskôr tri mesiace po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia, so záväzkom, že budú predložené najneskôr do 12 mesiacov po uplynutí lehoty na predloženie dokumentačných súborov uvedených v článku 6 spravodajskému členskému štátu.

110    Okrem iného treba pripomenúť, že článok 8 ods. 5 nariadenia č. 451/2000 stanovuje, že bez toho, aby tým bol dotknutý článok 7 smernice 91/414, sa predkladanie nových štúdií neakceptuje. Spravodajský členský štát však môže so súhlasom EÚBP vyzvať oznamovateľov, aby v stanovenej lehote predložili dodatočné údaje, ktoré spravodajský členský štát alebo EÚBP považujú za potrebné na objasnenie dokumentačného súboru.

111    V dôsledku toho môže byť účelom predloženia dodatočných údajov iba objasnenie už známych skutočností predložených v rámci úplného dokumentačného súboru, ktorý sa musí odoslať oznamovateľom.

112    Predloženie nových štúdií, ktoré je vylúčené, preto v zmysle tohto ustanovenia nemožno považovať za podobné oznámeniu dodatočných údajov, ktoré je naopak možné.

113    Pokiaľ ide o predloženie dodatočnej štúdie, je možné len vtedy, ak prebiehala v okamihu predloženia úplného dokumentačného súboru, jej odovzdanie bolo avizované počas predkladania tohto súboru a bola odoslaná najneskôr jeden rok po predložení tohto súboru.

114    V dôsledku toho je po predložení úplného dokumentačného súboru povolená len jedna žiadosť o dodatočné údaje, a to len v rozsahu, v akom je v súlade s podmienkami článku 8 ods. 5 nariadenia č. 451/2000, ktorý v podstate stanovuje, že žiadosť pochádza od spravodajského členského štátu, uskutočňuje sa so súhlasom EÚBP a určuje lehotu, v ktorej musia byť tieto údaje predložené.

115    Treba však konštatovať, že v prejednávanej veci nebola splnená ani jedna z týchto podmienok.

116    Nepochybne, bolo nesporné, že potreba mať k dispozícii dodatočné štúdie chronickej toxicity látky pre ryby vzišla od odborníkov EPCO na zasadaní, ktoré sa konalo 22. júna 2004, čo EÚBP pripomenula vo svojom stanovisku („oznamovateľ je povinný predložiť štúdie expozície zahŕňajúce časové úseky expozície s rozličným trvaním, s použitím čereble potočnej ako najcitlivejšieho druhu rýb“), a že oznamovatelia sa s touto informáciou oboznámili prostredníctvom e‑mailu spravodajského členského štátu zo 6. októbra 2004.

117    Tento e‑mail však neznamená, že oznamovateľom bola zaslaná žiadosť o dodatočné údaje v zmysle nariadenia č. 451/2000, ako to tvrdia.

118    Po prvé EPCO, spravodajský členský štát a EÚBP uvádzajú potrebu mať k dispozícii dodatočné štúdie. Zápisnica EPCO, e‑mail spravodajského členského štátu a stanovisko EÚBP preto umožňujú odmietnutie myšlienky, že dodatočné údaje určené na objasnenie dokumentačného súboru sa vyžadujú od oznamovateľov.

119    Okrem iného treba pripomenúť, že samotné žalobkyne tvrdia, že práce oznámené oznamovateľmi 17. mája 2006 predstavujú štúdiu.

120    Po druhé aj za predpokladu, že potrebu mať k dispozícii dodatočné štúdie možno považovať za žiadosť o dodatočné informácie, treba konštatovať, že spis neobsahuje nijakú zmienku o tom, že EÚBP súhlasila s takouto žiadosťou. V tejto súvislosti treba uviesť, že EPCO, ktoré je skupinou odborníkov vykonávajúcich osobitné hodnotiace práce na účely vypracovania stanoviska EÚBP, je v dôsledku toho subjektom odlišným od EÚBP, a nemôže ho preto zaväzovať bez jeho výslovného súhlasu.

121    Po tretie treba konštatovať, že v prejednávanej veci ani EPCO a následne ani spravodajský členský štát nestanovili nijakú lehotu na predloženie uvedených štúdií.

122    Pritom na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, predstavuje toto nestanovenie lehoty ďalšiu indíciu umožňujúcu záver, že nedošlo k žiadosti o dodatočné údaje.

123    Ak by totiž z dôvodu nečinnosti nebola na predloženie dodatočných údajov stanovená nijaká lehota, oznamovatelia by mohli donekonečna predlžovať postup skúmania vo výbore a bezdôvodne tak odďaľovať prijatie stanoviska EÚBP.

124    Z toho vyplýva, že nič neumožňuje záver, že oznamovateľom bola predložená žiadosť o dodatočné informácie v súlade s príslušnými ustanoveniami.

125    Skutkové okolnosti uvedené žalobkyňami na podporu ich tvrdení naopak naznačujú, že EPCO a spravodajský členský štát a následne EÚBP konštatovali a uviedli oznamovateľom, že na posúdenie neškodnosti látky by boli ešte potrebné nové štúdie, pričom si boli plne vedomí, že v tomto štádiu konania ich už nemožno predložiť.

126    Tento záver potvrdzuje zápisnica zo zasadania pracovnej skupiny SVPRZZ „Právna úprava“ z 15. a 16 marca 2007, do ktorej nechala Helénska republika, ktorá bola spravodajským členským štátom, poznamenať vyjadrenie, podľa ktorého bola pripravená hlasovať za návrh na nezaradenie trifluralínu, aby sa oznamovateľom umožnilo využiť lehotu nasledujúcich 18 mesiacov na to, aby formálne predložili štúdiu o chronickej toxicite pre ryby, a aby sa jej umožnilo ako spravodajskému členskému štátu oficiálne vyhodnotiť túto štúdiu.

127    Nakoniec po štvrté treba podporne uviesť, že žalobkyne nikdy netvrdili, že štúdiu zaslanú spravodajskému členskému štátu 17. mája 2006 avizovali oznamovatelia v súlade s článkom 6 ods. 2 písm. c) treťou zarážkou nariadenia č. 451/2000 pri odovzdávaní ich úplného dokumentačného súboru.

128    V dôsledku toho treba usudzovať, že oznamovateľom nebola odoslaná nijaká žiadosť o novú štúdiu.

129    Z toho vyplýva, že Komisii nemožno vytýkať, že odmietla zohľadniť štúdiu, ktorú oznamovatelia odovzdali v máji 2006.

130    Výhrada založená na porušení zásady ochrany legitímnej dôvery bude preskúmaná v rámci šiesteho žalobného dôvodu.

131    Keďže Komisia sa nedopustila pochybenia z právneho hľadiska ani zjavne nesprávneho posúdenia, prvá časť druhého žalobného dôvodu musí byť zamietnutá.

132    Pokiaľ ide o výhradu, ktorú žalobkyne uvádzajú v rámci druhej časti ich druhého žalobného dôvodu, podľa ktorej sa mali predĺžiť lehoty, aby sa zohľadnila vyžiadaná štúdia, treba konštatovať, že nie je skutkovo podložená, lebo oznamovateľom nebola predložená nijaká žiadosť tohto druhu.

133    Navyše treba pripomenúť, že na zasadaní pracovnej skupiny EÚBP „Hodnotenie“, ktoré sa konalo 15. januára 2004, sa predovšetkým konštatovalo, že budú potrebné rozličné údaje a štúdie vrátane štúdie metabolizmu v zrnách olejnín. Táto štúdia nie je totožná so štúdiou, ktorú žalobkyne predložili v máji 2006. Zástupca oznamovateľa však 3. marca 2004 zaslal EÚBP e‑mail, v ktorom predovšetkým žiadal o spresnenie lehoty, v ktorej mala byť predložená táto štúdia. EÚBP odpovedal na tento e‑mail 5. marca 2004, pričom uviedol jednak to, že oznamovateľovi prislúcha predložiť túto štúdiu alebo uviesť, kedy by mohla byť predložená, a jednak to, že skúmanie vo výbore bude pokračovať v súlade s lehotami stanovenými nariadením Komisie (ES) č. 1490/2002 zo 14. augusta 2002 stanovujúcim ďalšie podrobné pravidlá na vykonanie tretej etapy pracovného programu uvedeného v článku 8 ods. 2 smernice Rady 91/414/EHS a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 451/2000 (Ú. v. ES L 224, s. 23; Mim. vyd. 03/036, s. 524).

134    Z toho vyplýva, že od tohto okamihu boli žalobkyne jasne informované o tom, že sa im neposkytne nijaká ďalšia lehota na doplnenie ich dokumentačného súboru, a treba konštatovať, že ani potom nepreukázali, že pokiaľ ide o štúdiu chronickej toxicity rýb, im boli výslovne dané presné záruky v opačnom zmysle.

135    Keďže sa Komisia tým, že odmietla predĺžiť procesné lehoty, aby sa zohľadnila štúdia o chronickej toxicite rýb, nedopustila pochybenia z právneho hľadiska ani zjavne nesprávneho posúdenia, druhá časť druhého žalobného dôvodu musí byť rovnako odmietnutá.

136    Výhrada založená na tom, že Komisia bola pritom, ako predložila trifluralín na hodnotenie podľa kritérií POP, povinná predĺžiť lehoty, bude preskúmaná v rámci štvrtej časti druhého žalobného dôvodu.

137    Výhrada založená na porušení práv na obhajobu bude preskúmaná v rámci druhej časti šiesteho žalobného dôvodu.

 O tretej časti druhého žalobného dôvodu založenej na zjavne nesprávnom posúdení, keďže zistenia Komisie údajne nie sú podložené nijakými vedeckými dôkazmi

138    Podľa žalobkýň je konštatovanie o vysokej toxicite trifluralínu pre vodné organizmy, ku ktorému dospela Komisia a ktoré je uvedené v odôvodnení č. 5 napadnutého rozhodnutia, irelevantné v súvislosti s hodnotením rizika na základe smernice 91/414. Dôležité je totiž podľa nich hodnotenie rizika na účely určenia, či je toto riziko napriek konštatovanému osobitnému nebezpečenstvu prijateľné pre určené používanie. Štúdia o chronickej toxicite, ktorú predložili, jednoznačne preukazovala, že toto riziko bolo prijateľné, čo pripustil aj spravodajský členský štát.

139    EÚBP podľa nich dospel k záveru v rovnakom zmysle, keď usúdil, že trifluralín zodpovedá bezpečnostným požiadavkám stanoveným smernicou 91/414, ak sú splnené určité podmienky. EÚBP totiž usúdil, že riziko chronickej toxicity pre ryby možno zvládnuť stanovením vhodných podmienok používania a že zistené riziká nepredstavujú prekážku pre zaradenie trifluralínu do prílohy I smernice 91/414. EÚBP a spravodajca podľa nich rovnako dospeli k záveru, že pokiaľ ide o perzistenciu v pôde, potenciál pre akumuláciu a prenos vzduchom, trifluralín predstavuje prijateľné riziko.

140    Okrem toho Spolková republika Nemecko povolila výrobky na základe trifluralínu uvádzané do obehu žalobkyňami na obdobie ďalších desať rokov, čím poprela existenciu neprijateľného rizika.

141    Žalobkyne sa domnievajú, že zistenia uvedené v napadnutom rozhodnutí vychádzajú z nebezpečenstiev a nie z rizík, čo znamená pochybenie týkajúce sa základnej metódy. Keďže neexistuje nijaké vedecké odôvodnenie na podporu zistení Komisie, dopustila sa zjavne nesprávneho posúdenia.

142    Komisia nesúhlasí s týmito tvrdeniami.

143    Treba pripomenúť, že článok 152 ods. 1 ES stanovuje, že pri stanovení a uskutočňovaní všetkých politík a činností Spoločenstva sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany zdravia ľudí. Táto ochrana verejného zdravia má vo vzťahu k ekonomickým pohnútkam prednostný význam, v dôsledku čoho môže odôvodňovať negatívne hospodárske dôsledky, dokonca závažné, pre niektoré ekonomické subjekty (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 28. júna 2005, Industrias Químicas del Vallés/Komisia, T‑158/03, Zb. s. II‑2425, bod 134).

144    Zásada obozretnosti predstavuje všeobecnú zásadu práva Spoločenstva, ktorá vyplýva z článku 3 písm. p) ES, článku 6 ES, článku 152 ods. 1 ES, článku 153 ods. 1 a 2 ES a článku 174 ods. 1 a 2 ES, ukladá dotknutým orgánom prijímať presne v rámci výkonu právomocí, ktoré im priznáva príslušná úprava, vhodné opatrenia na predchádzanie určitým potenciálnym rizikám pre verejné zdravie, bezpečnosť a životné prostredie, pričom požiadavky spojené s ochranou týchto záujmov majú prednosť pred hospodárskymi záujmami (pozri rozsudky Súdu prvého stupňa z 26. novembra 2002, Artegodan a i./Komisia, T‑74/00, T‑76/00, T‑83/00 až T‑85/00, T‑132/00, T‑137/00 a T‑141/00, Zb. s. II‑4945, body 183 až 184, a z 21. októbra 2003, Solvay Pharmaceuticals/Rada, T‑392/02, Zb. s. II‑4555, bod 133 a tam citovanú judikatúru).

145    Pre inštitúciu Spoločenstva čeliacu potenciálne negatívnym dôsledkom vyplývajúcim z určitého javu znamená hodnotenie rizík posúdenie na základe vedeckého hodnotenia rizík, či tieto dôsledky prekračujú úroveň rizika, ktorá sa považuje za neprijateľnú pre spoločnosť. Aby preto mohli inštitúcie Spoločenstva pristúpiť k hodnoteniu rizík, je pre nich dôležité jednak mať k dispozícii vedecké hodnotenie rizík a jednak určiť úroveň rizika, ktorá sa považuje za neprijateľnú pre spoločnosť (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupňa z 11. septembra 2002, Pfizer Animal Health/Rada, T‑13/99, Zb. s. II‑3305, bod 145, a Alpharma/Rada, T‑70/99, Zb. s. II‑3495, bod 162).

146    Vedecké hodnotenie rizík je vedeckým postupom, pri ktorom je všeobecne prípustné, že spočíva, pokiaľ je to možné, v identifikovaní a charakterizovaní nebezpečenstva, hodnotení expozície a charakterizovaní rizika (rozsudky Pfizer Animal Health/Rada, už citovaný v bode 145 vyššie, bod 156, a Alpharma/Rada, už citovaný v bode 145 vyššie, bod 169).

147    Pojem „riziko“ tak v tejto súvislosti zodpovedá stupňu pravdepodobnosti nepriaznivých dôsledkov na hodnotu chránenú právnym poriadkom z dôvodu prijatia určitých opatrení alebo určitých praktík. Pojem „nebezpečenstvo“ sa všeobecne používa v širšom slova zmysle a opisuje každý výrobok alebo postup, ktorý môže mať nepriaznivé účinky na zdravie ľudí (pozri v tomto zmysle rozsudok Pfizer Animal Health/Rada, už citovaný v bode 145 vyššie, bod 147).

148    Určenie miery rizika, ktoré sa považuje za neprijateľné, prislúcha pri dodržaní príslušných noriem inštitúciám Spoločenstva povereným politickou voľbou, ktorá predstavuje určenie vhodnej úrovne ochrany pre spoločnosť. Týmto inštitúciám prináleží určenie kritického prahu pravdepodobnosti nepriaznivých dôsledkov na verejné zdravie a závažnosti týchto dôsledkov, ktoré sa im už nezdajú prijateľné pre túto spoločnosť a ktoré po ich prekročení vyžadujú v záujme ochrany ľudského zdravia uplatnenie preventívnych opatrení napriek pretrvávajúcej vedeckej neistote (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 11. júla 2000, Toolex, C‑473/98, Zb. s. I‑5681, bod 45, a rozsudok Pfizer Animal Health/Rada, už citovaný v bode 145 vyššie, body 150 a 151).

149    Pri určovaní tejto úrovne rizika sú inštitúcie Spoločenstva viazané svojou povinnosťou v zmysle článku 152 ods. 1 prvého pododseku ES zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí. Na to, aby bola v súlade s týmto ustanovením, nemusí byť táto vysoká úroveň ochrany technicky najvyššou možnou úrovňou (rozsudok Súdneho dvora zo 14. júla 1998, Safety Hi-Tech, C‑284/95, Zb. s. I‑4301, bod 49).

150    Treba pripomenúť, že smernica 91/414, ako to tiež vyplýva z jej piateho, šiesteho a deviateho odôvodnenia, má za cieľ odstrániť prekážky obchodu s prípravkami na ochranu rastlín v rámci Spoločenstva pri zachovaní vysokej úrovne ochrany životného prostredia a zdravia ľudí a zvierat. Na to, aby mohla Komisia účinne sledovať cieľ, ktorý jej bol stanovený, a vzhľadom na komplexné technické posúdenie, ktoré musí uskutočniť, jej v tomto rámci musí byť priznaná rozsiahla miera voľnej úvahy (pozri rozsudok z 18. júla 2007, Industrias Químicas del Vallés/Komisia, už citovaný v bode 86 vyššie, body 74 a 75 a tam citovanú judikatúru).

151    Táto rozsiahla miera voľnej úvahy a tieto komplexné hodnotenia znamenajú, že súdne preskúmanie dôvodnosti posúdení Komisie sa obmedzuje na skúmanie toho, či pri výkone právomoci inštitúcií Spoločenstva nedošlo k zjavnému pochybeniu, zneužitiu právomocí, prípadne či neprekročili zjavne hranice svojej voľnej úvahy [rozsudky Súdneho dvora z 9. septembra 2003, Monsanto Agricoltura Italia a i., C‑236/01, Zb. s. I‑8105, bod 135, a z 15. októbra 2009, Enviro Tech (Europe), C‑425/08, Zb. s. I‑10035, bod 47].

152    Pokiaľ ide o posúdenie existencie zjavne nesprávneho posúdenia súdom Spoločenstva, treba spresniť, že na účely preukázania, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu, ktoré by mohlo odôvodniť zrušenie napadnutého rozhodnutia, musia byť dôkazy predložené žalobcom dostatočné na to, aby zbavili vierohodnosti posúdenia skutočností uvedené v rozhodnutí (rozsudky Súdu prvého stupňa z 12. decembra 1996, AIUFFASS a AKT/Komisia, T‑380/94, Zb. s. II‑2169, bod 59, a z 1. júla 2004, Salzgitter/Komisia, T‑308/00, Zb. s. II‑1933, bod 138). S výnimkou tohto skúmania vierohodnosti Všeobecnému súdu neprislúcha, aby svojím vlastným posúdením skutkového stavu nahradil posúdenie pôvodcu rozhodnutia [rozsudok Enviro Tech (Europe), už citovaný v bode 151 vyššie, bod 47].

153    Hranice súdneho preskúmania uvedené vyššie však nemajú vplyv na jej povinnosť preveriť vecnú správnosť predložených dôkazov, ich hodnovernosť a koherenciu, ako aj preskúmať, či tieto dôkazy predstavujú súhrn relevantných údajov, ktoré musia byť zohľadnené pri posúdení komplexnej situácie, a či sú spôsobilé odôvodniť závery, ktoré z nich boli vyvodené (rozsudky Súdneho dvora z 22. novembra 2007, Španielsko/Lenzing, C‑525/04 P, Zb. s. I‑9947, bod 57, a zo 6. novembra 2008, Holandsko/Komisia, C‑405/07 P, Zb. s. I‑8301, bod 55).

154    Navyše treba pripomenúť, že v prípadoch, ak inštitúcia Spoločenstva disponuje rozsiahlou mierou voľnej úvahy, má preskúmanie dodržiavania záruk, ktoré právny poriadok Spoločenstva stanovuje pre správne konania, zásadný význam. Súdny dvor mal príležitosť spresniť, že k týmto zárukám patrí predovšetkým povinnosť príslušnej inštitúcie starostlivo a nestranne preskúmať všetky relevantné okolnosti konkrétneho prípadu a dostatočne odôvodniť svoje rozhodnutie (rozsudky Súdneho dvora z 21. novembra 1991, Technische Universität München, C‑269/90, Zb. s. I‑5469, bod 14; zo 7. mája 1992, Pesquerias De Bermeo a Naviera Laida/Komisia, C‑258/90 a C‑259/90, Zb. s. I‑2901, bod 26; Španielsko/Lenzing, už citovaný v bode 153 vyššie, bod 58, a Holandsko/Komisia, už citovaný v bode 153 vyššie, bod 56).

155    V prejednávanej veci treba po prvé uviesť, že stanovisko EÚBP zaoberajúce sa analýzou rizík pre rôzne živočíšne druhy a makroorganizmy (oddiel 5: riziká pre suchozemské stavovce, vodné organizmy, včely, ostatné druhy článkonožcov, dážďovky, pôdne makroorganizmy, na ktoré látka nie je zacielená, pôdne mikroorganizmy, na ktoré látka nie je zacielená, ostatné organizmy, na ktoré látka nie je zacielená, a biologické metódy čistenia odpadových vôd) uvádza, že trifluralín sa značne vstrebáva do pôdy a musí sa považovať za nemenný, nie je ľahko biologicky odbúrateľný, jeho vysoká prchavosť umožňuje odparovanie tejto látky do vzduchu a jej rozširovanie a spomína vysoký stupeň rizika pre vodné organizmy (pozri s. 3 zhrnutia stanoviska, ako aj predovšetkým k poslednej menovanej problematike oddiel 5.4 záverov stanoviska). EÚBP nakoniec navrhuje opatrenia s cieľom zvládnuť zistené riziká v prípade, ak sa prijme rozhodnutie o zaradení trifluralínu do prílohy I smernice 91/414 (oddiel stanoviska pod názvom „Odporúčanie“).

156    Zo stanoviska EÚBP tak vyplýva, že preukázateľne vychádza z hodnotenia rizík, ktoré predstavuje trifluralín, a nie výlučne z hodnotenia nebezpečenstiev, ktoré vyvoláva.

157    Stanovisko navyše rovnako popiera tvrdenia žalobkýň, že pokiaľ ide o perzistenciu v pôde, potenciál na akumuláciu a prenos vzduchom, trifluralín predstavuje prijateľné riziko.

158    Okrem iného skutočnosť, že EÚBP v súlade s ustanoveniami článku 8 ods. 7 nariadenia č. 451/2000 uviedla určité mechanizmy umožňujúce zvládnutie rizík, ktoré boli preukázané počas postupu hodnotenia, v prípade, ak sa Komisia rozhodne povoliť túto látku, nijako nevedie k nevyhnutnosti záveru, že EÚBP odporučila zaradenie trifluralínu do prílohy I smernice 91/414 (pozri body 91 a 92 vyššie). Navyše treba pripomenúť, že stanovisko EÚBP Komisiu nezaväzuje (pozri body 87 a 88 vyššie) a že Komisii je priznaná rozsiahla miera voľnej úvahy, aby mohla účinne sledovať cieľ, ktorý jej bol stanovený, vzhľadom na komplexné technické posúdenie, ktoré musí uskutočniť (pozri bod 86 vyššie). Komisia teda mohla legitímne rozhodnúť o nezaradení trifluralínu do prílohy I smernice 91/414 napriek možnostiam zmiernenia rizík, ktoré opísal EÚBP.

159    Okrem iného treba konštatovať, že napadnuté rozhodnutie vychádza z rizík, ktoré zistil EÚBP. Treba pripomenúť, že odôvodnenie č. 5 napadnutého rozhodnutia spresňuje:

„(5)      Počas hodnotenia tejto účinnej látky sa identifikovali viaceré problémy. Jednou z vlastností trifluralínu je vysoká toxicita vo vzťahu k vodným organizmom, najmä rybám. Je tiež vysoko perzistentný v pôde a nie je ľahko biologicky odbúrateľný. Okrem toho má potenciál na akumuláciu. Predovšetkým značne presahuje faktor maximálnej biokoncentrácie (BCF) pre vodné organizmy stanovený smernicou 91/414…, ktorý vyjadruje potenciál bioakumulácie v týchto organizmoch. V dôsledku vysokej prchavosti [trifluralínu] nemožno vylúčiť [jeho] prenos vzduchom a z programov monitorovania vyplýva, že napriek rapídnej fotochemickej degradácii dochádza k migrácii na miesta, ktoré sú vzdialené od miesta aplikácie. Na základe týchto skutočností trifluralín nespĺňa kritériá na zaradenie do prílohy I k smernici 91/414…“

160    Napadnuté rozhodnutie tak vychádza z analýzy rizík, t. j. analýzy stupňa pravdepodobnosti nepriaznivých dôsledkov na hodnotu chránenú právnym poriadkom, čoho výsledkom bolo zaradenie trifluralínu do prílohy I smernice 91/414, a nie výlučne z analýzy nebezpečenstiev, ktoré trifluralín predstavuje.

161    Argumentácia žalobkýň, ktorá sa snaží preukázať, že Komisia v napadnutom rozhodnutí vychádzala z nebezpečenstiev a nie z rizík, pričom na podporu týchto tvrdení neprináša iné dôkazy, musí byť v dôsledku toho odmietnutá.

162    Po druhé žalobkyne nemôžu úspešne tvrdiť, že štúdia o chronickej toxicite pre ryby, ktorú predložili, mohla zmeniť posúdenie rizík, ako ho uskutočnila Komisia, ak by Komisia súhlasila s jej zohľadnením.

163    Treba totiž konštatovať, že táto štúdia okrem toho, že bola Komisii predložená oneskorene, v každom prípade nemohla priniesť odpoveď, pokiaľ ide o ostatné riziká, ktoré boli zistené, a predovšetkým pokiaľ ide o perzistenciu trifluralínu v pôde, jeho ťažkú biologickú rozložiteľnosť, potenciál akumulácie a riziká jeho rozširovania vzduchom.

164    Po tretie, pokiaľ ide o povolenie vydané nemeckými orgánmi, toto povolenie, hoci vychádza z rovnakých kritérií a rovnakých posudzovaných hľadísk, nemôže prejudikovať rozhodnutie prijaté orgánmi Spoločenstva. Argumentácia Komisie, že skúmanie vo výbore sa vyznačuje hodnotením uskutočneným na úrovni Spoločenstva, zatiaľ čo pri hodnotení uskutočnenom na vnútroštátnej úrovni to tak nie je, sa v tejto súvislosti javí ako relevantná.

165    Treba preto konštatovať, že žalobkyne nepredložili nijaký dôkaz, ktorý by mohol preukázať existenciu zjavne nesprávneho posúdenia Komisie, pokiaľ ide o posúdenie rizík, ktoré trifluralín predstavuje.

166    V dôsledku toho musí byť tretia časť druhého žalobného dôvodu zamietnutá.

 O námietke nezákonnosti článku 3 ods. 3 nariadenia č. 850/2004 a o štvrtej časti druhého žalobného dôvodu založenej na tom, že Komisia údajne nemala právomoc na hodnotenie trifluralínu v zmysle nariadenia č. 850/2004 a navyše sa pri uplatňovaní kritérií stanovených týmto nariadením dopustila zjavne nesprávneho posúdenia

167    Na podporu námietky nezákonnosti, ktorú žalobkyne vznášajú voči článku 3 ods. 3 nariadenia č. 850/2004, v podstate uvádzajú, že toto ustanovenie pozmenilo ich práva a narušilo legitímnu dôveru, ktorú mohli mať vo vzťahu ku Komisii. Tvrdia, že Komisia v skutočnosti protiprávne uplatňovala toto nariadenie so spätnou účinnosťou a prebiehajúce skúmanie trifluralínu podriadila kritériám POP, ktoré boli stanovené v prílohe D Štokholmského dohovoru.

168    Žalobkyne tvrdia, že Komisia sa tak pri vydaní napadnutého rozhodnutia bez akéhokoľvek dôvodu odvolávala na nariadenie č. 850/2004 alebo kritériá stanovené v prílohe D Štokholmského dohovoru, pričom ignorovala kritériá stanovené smernicou 91/414 a uplatnila postup, ktorý ešte nebol oficiálne zavedený.

169    Dodávajú, že riziko diaľkového prenosu, ktoré je kritériom pri skúmaní POP, nebolo kritériom stanoveným v rámci hodnotenia, ktoré sa riadi smernicou 91/414.

170    Žalobkyne okrem iného tvrdia, že Komisia opätovne začala postup hodnotenia, aby sa trifluralín analyzoval z hľadiska kritérií POP, a že vzhľadom na to, že v rámci hodnotenia stanoveného smernicou 91/414 neexistoval nijaký právny základ pre takýto postup, Komisia nemala právomoc na takýto postup a zneužila tak svoje právomoci.

171    Pokiaľ ide o štvrtú časť druhého žalobného dôvodu, ktorá je uvedená subsidiárne, žalobkyne tvrdia, že za predpokladu, že sa uplatňuje nariadenie č. 850/2004, Komisia znovu nerozlišovala medzi pojmami „nebezpečenstvo“ a „riziko“. Podskupina TC‑NES totiž podľa nich uskutočnila svoje skúmanie počas veľmi krátkeho obdobia a dospela k záveru, že trifluralín zodpovedá kritériám POP. Podľa žalobkýň sa tým Komisia uspokojila s jednoduchým preskúmaním nebezpečnosti trifluralínu, pričom nepristúpila k hodnoteniu rizík.

172    Žalobkyne tvrdia, že Komisia tým, že nesplnila svoju povinnosť posúdiť, či údajné nebezpečenstvá vyvolávajú vzhľadom na údajné POP vlastnosti trifluralínu neprijateľné riziko, t. j. tým, že nerozlišovala medzi rizikami a nebezpečenstvami, rovnako porušila smernicu 91/414 a judikatúru Spoločenstva. Z toho podľa nich vyplýva, že napadnuté rozhodnutie vychádza z pochybenia týkajúceho sa základnej metódy a v dôsledku toho je postihnuté zjavne nesprávnym posúdením.

173    Žalobkyne nakoniec v podstate tvrdia, že Komisia bola povinná predĺžiť lehoty, aby im umožnila odpovedať na obavy podskupiny TC‑NES, a keďže tak neurobila, rovnako porušila ich práva na obhajobu.

174    Komisia nesúhlasí s touto argumentáciou.

175    Treba uviesť, že nariadenie č. 850/2004 stanovuje mechanizmus hodnotenia, ktorý je nezávislý od mechanizmu zavedeného smernicou 91/414 a nariadením č. 451/2000.

176    Komisia nespochybňuje, že sa uskutočnilo aj – prinajmenšom stručné – hodnotenie trifluralínu vzhľadom na kritériá POP.

177    Zo zápisníc zo zasadaní SVPRZZ z 26. a 27. januára 2006 a z 3. a 4. apríla 2006 však vyplýva, že toto hodnotenie sa nevykonávalo v rámci hodnotenia trifluralínu v zmysle smernice 91/414, ale v rámci paralelného hodnotenia, o ktorom sa predovšetkým Komisia domnievala, že musí zostať bez následkov na postup hodnotenia, ktorý prebiehal.

178    Okrem toho treba konštatovať, že napadnuté rozhodnutie nevychádza z hodnotenia látky podľa kritérií nariadenia č. 850/2004, ale výlučne z hodnotenia tejto látky vykonaného podľa kritérií smernice 91/414, ako to tiež preukazujú odôvodnenia č. 4 až 7 napadnutého rozhodnutia.

179    V tejto súvislosti nemôže obstáť argumentácia žalobkýň, že kritériá perzistencie v pôde, biologickej rozložiteľnosti látky, bioakumulácie a prenosu látky vzduchom, ktoré sú uvedené v odôvodnení č. 5 napadnutého rozhodnutia, predstavujú v skutočnosti dôkaz, že látka nebola povolená pre jej charakteristické vlastnosti ako POP.

180    Treba totiž uviesť, že podľa článku 5 ods. 2 písm. c) smernice 91/414 treba na zaradenie účinnej látky do prílohy I zohľadniť predovšetkým odhad rozpadu a šírenia v životnom prostredí, ak je to potrebné.

181    Okrem toho sa príloha II časť A bod 7 smernice 91/414 vzťahuje osobitne na pôsobenie a správanie látky v životnom prostredí a zaoberá sa pôsobením a správaním v pôde, vode a vo vzduchu, ako aj bioakumuláciou a biologickou rozložiteľnosťou látky.

182    V dôsledku toho bolo hodnotenie látky podľa týchto kritérií potrebné na to, aby sa určitá aktívna látka mohla zaradiť do prílohy I smernice.

183    Argumentácia žalobkýň, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z hodnotenia trifluralínu na základe nariadenia č. 850/2004, preto musí byť odmietnutá.

184    Z toho vyplýva, že aj keby bola námietka nezákonnosti vznesená voči článku 3 ods. 3 nariadenia č. 850/2004 dôvodná, je neúčinná a musí byť zamietnutá.

185    To isté platí pre štvrtú časť druhého žalobného dôvodu založenú na nedostatku právomoci Komisie na hodnotenie trifluralínu v zmysle nariadenia č. 850/2004, ktorá musí byť rovnako zamietnutá ako neúčinná.

186    Rovnako to platí pre výhradu založenú na zjavne nesprávnom posúdení pri uplatňovaní nariadenia č. 850/2004 a výhradu založenú na porušení práv na obhajobu v tejto súvislosti, pretože napadnuté rozhodnutie nevychádza z tohto hodnotenia.

 O treťom žalobnom dôvode založenom na tom, že napadnuté rozhodnutie údajne nie je v súlade s príslušným legislatívnym postupom a porušuje tým články 5 ES a 7 ES, ako aj článok 8 ods. 8 nariadenia č. 451/2000 a článok 5 rozhodnutia komitológia

187    Žalobkyne v podstate tvrdia, že Komisia bola povinná predložiť SVPRZZ správu EÚBP spolu s návrhom smernice obsahujúcim zaradenie látky do prílohy I smernice 91/414 alebo s návrhom rozhodnutia o stiahnutí z trhu do šiestich mesiacov od prevzatia tejto správy, t. j. v prejednávanej veci do 13. septembra 2005. Žalobkyne sa domnievajú, že Komisia nemá v tejto súvislosti nijaké oprávnenie na voľnú úvahu.

188    Komisia tak nesplnila svoju povinnosť predložiť návrh smernice alebo rozhodnutia v stanovenej lehote.

189    Komisia okrem iného nepredložila svoj návrh smernice na hlasovanie na zasadaní SVPRZZ 14. a 15. júla 2005 ani na zasadaní SVPRZZ 22. a 23. septembra 2005. V rovnakom konaní pokračovala niekoľkokrát aj v júli, septembri a novembri 2006 a januári 2007.

190    Žalobkyne sa v podstate domnievajú, že Komisia rovnako nedodržala postup stanovený rozhodnutím komitológia. Ak totiž SVPRZZ nesúhlasila s návrhom Komisie, Komisia bola povinná predložiť návrh Rade. Tým, že konala ako konala, zabránila Rade plniť jej úlohy v legislatívnom procese a prekročila právomoci, ktoré jej boli zverené, čím porušila články 5 ES a 7 ES, ako aj článok 8 ods. 8 nariadenia č. 451/2000.

191    Komisia nesúhlasí s touto argumentáciou.

192    V zmysle článku 8 ods. 8 nariadenia č. 451/2000 Komisia najneskôr šesť mesiacov po prevzatí stanoviska EÚBP predloží návrh revíznej správy. Na základe konečnej revíznej správy predloží výboru návrh smernice so zaradením účinnej látky do prílohy I smernice a, ak je to potrebné, so stanovením podmienok tohto zaradenia vrátane lehoty alebo návrh rozhodnutia určeného členským štátom o zrušení povolení na prípravky na ochranu rastlín obsahujúce túto účinnú látku v zmysle článku 8 ods. 2 štvrtého pododseku smernice 91/414 a v dôsledku toho o nezaradení tejto látky do prílohy I uvedenej smernice, pričom uvedie dôvody.

193    Článok 8 ods. 9 nariadenia č. 451/2000 stanovuje, že ak Komisia predkladá návrh smernice alebo návrh rozhodnutia podľa odseku 8, súčasne s tým predloží závery skúmania výboru vo forme konečnej revíznej správy, ktorá sa uvedie v súhrnnom zázname zo zasadania.

194    Treba preto konštatovať, že článok 8 nariadenia č. 451/2000 rozlišuje dve štádiá: štádium predloženia konečnej revíznej správy, ktoré sa musí uskutočniť najneskôr šesť mesiacov po prevzatí stanoviska EÚBP, a štádium predloženia návrhu smernice alebo rozhodnutia na základe konečnej revíznej správy, na ktoré sa dodržanie tejto lehoty nevzťahuje.

195    Argumentácia žalobkýň, ktorou sa snažia preukázať, že Komisia bola na prvom zasadaní výboru povinná súčasne predložiť návrh revíznej správy aj návrh rozhodnutia alebo smernice, preto nemôže obstáť.

196    Okrem iného treba pripomenúť, že v prejednávanej veci bolo stanovisko EÚBP prijaté 14. marca 2005.

197    Je nesporné, že prvá výmena názorov v rámci pracovnej skupiny SVPRZZ „Právna úprava“ sa uskutočnila počas zasadania 14. a 15. júla 2005 týkajúceho sa predbežného návrhu smernice vypracovaného Komisiou so zaradením trifluralínu do prílohy I smernice 91/414.

198    Rovnako je nesporné, že predbežný návrh smernice (obsahujúci rovnaký odkaz ako dokument z 21. júna 2005) a predbežný návrh revíznej správy vypracovaný 15. septembra 2005, ktoré teda Komisia jednoznačne prijala v lehote šiestich mesiacov stanovenej v článku 8 ods. 8 a 9 nariadenia č. 451/2000, boli na programe stretnutia pracovnej skupiny „Právna úprava“ na zasadaní SVPRZZ 22. a 23. septembra 2005.

199    Komisia uvádza, že nedodržala lehotu šiestich mesiacov na predloženie návrhu revíznej správy a že na tomto stretnutí pracovnej skupiny „Právna úprava“ bola predložená iba príloha tohto dokumentu obsahujúca zoznam štúdií, ktoré boli použité pri hodnotení. Všeobecný súd však konštatuje, že hlavná časť návrhu revíznej správy, ktorú Všeobecnému súdu predložila v prílohe odpovedí na otázky, ktoré jej položil, bola zmenená v súvislosti s týmto stretnutím, z čoho možno usudzovať, že tento návrh bol pri tejto príležitosti rovnako predložený tejto pracovnej skupine.

200    Aj keby bolo treba, ako tvrdí Komisia, konštatovať, že pri jej predložení návrhu revíznej správy nebola dodržaná lehota šiestich mesiacov, bolo by treba usudzovať, že nedodržanie tejto lehoty, za ktoré nariadenie č. 451/2000 nestanovuje nijakú sankciu, nemá nijaký vplyv na zmysel napadnutého rozhodnutia.

201    V prvom rade treba zohľadniť skutočnosť, že postup stanovený rozhodnutím komitológia začal výmenou názorov, ktorá sa uskutočnila v rámci pracovnej skupiny „Právna úprava“ 14. a 15. júla 2005.

202    V tejto súvislosti treba usudzovať, že umelé rozlišovanie, ktorá má Komisia vykonávať medzi SVPRZZ a jej pracovnou skupinou „Právna úprava“, je, pokiaľ ide o uplatniteľnosť pravidiel vzťahujúcich sa na komitológiu a postup stanovený článkom 8 ods. 8 a 9 nariadenia č. 451/2000, irelevantné, lebo podľa vyjadrenia Komisie tvoria výbor aj pracovnú skupinu tie isté osoby.

203    V druhom rade treba pripomenúť, že v prípade neexistencie ustanovenia, ktoré by buď výslovne, alebo implicitne stanovovalo dôsledky prekročenia procesnej lehoty, akou je tá v prejednávanej veci, z takéhoto prekročenia môže vyplývať čiastočné alebo úplne zrušenie aktu, ktorého prijímanie dotknutú lehotu zahŕňalo, len vtedy, ak sa preukáže, že uvedený akt by mohol mať iný obsah, ak by sa uvedený nedostatok nevyskytol (pozri rozsudky Súdu prvého stupňa z 18. marca 2009, Shanghai Excell M&E Enterprise a Shanghai Adeptech Precision/Rada, T‑299/05, Zb. s. II‑565, bod 138 a tam citovanú judikatúru).

204    Žalobkyne v tejto súvislosti v podstate tvrdia, že ak by bolo napadnuté rozhodnutie prijaté v stanovenej lehote, rozhodlo by sa o zaradení trifluralínu do prílohy I smernice 91/414 v rozsahu, v ktorom EÚBP odporučil jeho zaradenie.

205    Najprv treba pripomenúť, že stanovisko EÚBP neodporúčalo zaradenie trifluralínu do prílohy I (pozri body 89 a 92 vyššie). Preto nemožno tvrdiť, že rozhodnutie, ktoré sa malo prijať, by bolo pre žalobkyne nevyhnutne uspokojivé.

206    Následne treba uviesť, že Komisia v každom prípade pôvodne navrhla takéto zaradenie. Rozhodnutie bolo totiž zmenené až v priebehu diskusií v rámci výboru, ako to pripúšťajú aj samotné žalobkyne.

207    Nakoniec treba uviesť, že napadnuté rozhodnutie nebolo prijaté po zohľadnení kritérií POP, ako to tvrdia žalobkyne (pozri body 175 až 185 vyššie).

208    V dôsledku toho treba konštatovať, že žalobkyne nepreukázali, že dodržanie lehoty šiestich mesiacov na predloženie návrhu revíznej správy mohlo zmeniť zmysel napadnutého rozhodnutia.

209    Ich argumentáciu k tomuto bodu preto treba odmietnuť.

210    Po druhé, keďže podľa článku 8 ods. 8 nariadenia č. 451/2000 je návrh revíznej správy jediným dokumentom, ktorý musí Komisia predložiť v lehote šiestich mesiacov, musí byť argumentácia žalobkýň, že aj návrh smernice mal byť predložený v lehote šiestich mesiacov, rovnako odmietnutá.

211    Po tretie z článku 5 ods. 4 rozhodnutia komitológia vyplýva, že ak predpokladané opatrenia nie sú v súlade so stanoviskom výboru alebo ak neexistuje nijaké stanovisko, Komisia bezodkladne predloží Rade návrh týkajúci sa opatrení, ktoré sa majú prijať, a informuje o tom Európsky parlament.

212    Treba pripomenúť, že v prejednávanej veci z informácií poskytnutých Európskou komisiou v jej odpovediach na otázky, ktoré položil Všeobecný súd, ako aj z výpisov zo zápisníc z rôznych uskutočnených zasadaní vyplýva, že otázka trifluralínu sa pred tým, ako sa 16. marca 2007 väčšinou 23 členských štátov hlasovalo o návrhu, prejednávala na zasadaniach pracovnej skupiny SVPRZZ „Právna úprava“, ktoré sa konali 14. a 15. júla, 22. a 23. septembra a 17. a 18. novembra 2005, 26. a 27. januára, 3. a 4. apríla, 22. a 23. mája, 13. a 14. júla, 25. a 26. septembra a 23. a 24. novembra 2006 a nakoniec 22. a 23. januára a 15. a 16. marca 2007.

213    Na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, tak bol návrh rozhodnutia o nezaradení predložený na hlasovanie len raz, 16. marca 2007, pričom výsledkom tohto hlasovania bolo to, že návrh získal kvalifikovanú väčšinu potrebnú na prijatie.

214    V dôsledku toho nemožno vytýkať Komisii, že porušila ustanovenia článku 5 ods. 4 rozhodnutia komitológia tým, že bezodkladne nepredložila Rade návrh týkajúci sa opatrení, ktoré sa mali prijať.

215    Treba totiž konštatovať, že výbor neprijal záporné stanovisko k navrhovaným opatreniam ani sa nenachádzal v situácii, že nemohol dosiahnuť kvalifikovanú väčšinu hlasov buď v prospech navrhovaných opatrení, alebo proti nim.

216    V zmysle tohto ustanovenia však Komisii prislúcha bezodkladne sa obrátiť na Radu iba v týchto dvoch prípadoch.

217    V dôsledku toho treba preskúmať, či Komisii možno vytknúť, že počas obdobia 20 mesiacov nepredložila návrh opatrení na hlasovanie, ako to bolo v prejednávanej veci.

218    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Súdny dvor v rozsudku z 18. novembra 1999, Pharos/Komisia (C‑151/98 P, Zb. s. I‑8157), potvrdil, že článok 8 ods. 3 písm. b) nariadenia Rady (EHS) č. 2377/90 z 26. júna 1990, ktorým sa stanovuje postup spoločenstva na určenie maximálnych limitov rezíduí veterinárnych liečiv v potravinách živočíšneho pôvodu (Ú. v. ES L 224, s. 1; Mim. vyd. 03/010, s. 111), neurčuje presným spôsobom lehotu, v ktorej je Komisia povinná predložiť Rade návrh opatrení, ktoré sa majú prijať, a že zákonodarca Spoločenstva naopak použitím pojmu „bezodkladne“ ponecháva Komisii určitý manévrovací priestor, pritom jej však ukladá konať rýchlo (bod 25 citovaného rozsudku).

219    Súdny dvor navyše rozhodol, že lehota, ktorú má Komisia na preskúmanie rôznych druhov postupov, ktoré si môže zvoliť, sa musí posudzovať podľa komplexnosti dotknutého prípadu. V prípade, ktorý viedol k rozsudku Pharos/Komisia, už citovanému v bode 218 vyššie, však bolo riziko používania spornej látky prvýkrát prejednávané na úrovni regulačného výboru, v rámci ktorého sa štyria zástupcovia vyslovili proti návrhu Komisie a šiesti sa zdržali hlasovania. Podľa Súdneho dvora nebolo možné za týchto podmienok považovať lehotu jedenástich mesiacov, počas ktorých mala Komisia najprv počas šiestich mesiacov znova preskúmať dokumentačný súbor a potom si vyžiadať druhé vedecké stanovisko, za lehotu, ktorá bola neprimerane predlžovaná (rozsudok Pharos/Komisia, už citovaný v bode 218 vyššie, body 30 až 32).

220    Okrem toho Súdny dvor v rozsudku z 20. novembra 1997, Moskof (C‑244/95, Zb. s. I‑6441), vo vzťahu k dodržiavaniu postupov riadiaceho výboru a nie regulačného výboru rozhodol, že preskúmavanie možností kompromisu sa môže považovať za implicitné späťvzatie pôvodného textu, ktorý už bol schválený všetkými ostatnými zástupcami. Keďže iné rozhodnutie by znamenalo sťaženie hľadania akéhokoľvek kompromisu, ktorého cieľom je vyriešenie výhrad vznesených určitými zástupcami, Komisia by už nechcela riskovať, že schválený text nebude okamžite prijatý. Riadny priebeh postupov riadiaceho výboru by bol poškodený skôr takýmto riešením ako tolerovaním skutočnosti, že medzi hlasovaním riadiaceho výboru o texte a jeho prijatím Komisiou vo forme nariadenia uplynie primeraná lehota potrebná na preskúmanie možností kompromisu, ktoré môžu lepšie vyriešiť výhrady vznesené niektorými zástupcami (rozsudok Moskof, už citovaný, bod 40).

221    Z tejto judikatúry vyplýva, že po zápornom výsledku hlasovania alebo po tom, čo nebolo možné dosiahnuť kvalifikovanú väčšinu hlasov v prospech navrhnutého opatrenia alebo proti nemu, môže Komisia pred tým, ako sa obráti na Radu, hľadať vo výbore kompromis a má na to k dispozícii určitú lehotu, ktorá závisí od náročnosti, komplexnosti a citlivosti dotknutého dokumentačného súboru.

222    Inak povedané na posúdenie, či Komisia konala bezodkladne, treba preveriť, či vzhľadom na okolnosti daného prípadu konala v primeranej lehote, a treba jej priznať široký manévrovací priestor, aby sa mohol dosiahnuť kompromis.

223    Z tohto dôvodu a tým viac, že ide o regulačný výbor, musí mať Komisia možnosť disponovať širokým časovým priestorom na manévrovanie, ktorý závisí od náročnosti, komplexnosti a citlivosti dotknutého dokumentačného súboru, aby pred tým, ako predloží navrhované opatrenie na hlasovanie, mohla vo výbore hľadať kompromis.

224    Preukázateľne o to ide v prejednávanej veci, lebo otázka trifluralínu bola pravidelne prejednávaná na zasadaniach pracovnej skupiny SVPRZZ „Právna úprava“, ktoré sa konali od júla 2005 do 2007 (pozri bod 212 vyššie).

225    Preto jej nemožno vytýkať, že porušila pravidlá postupu stanoveného rozhodnutím komitológia. V dôsledku toho musí byť tento dôvod zamietnutý.

 O štvrtom žalobnom dôvode založenom na tom, že v rozpore s článkom 8 ods. 7 a 8 nariadenia č. 451/2000 neboli dodržané príslušné procesné lehoty

226    Žalobkyne v podstate tvrdia, že smernica 91/414 stanovuje pre hodnotiaci postup určitý počet procesných lehôt. Takéto lehoty sa vzťahujú predovšetkým na EÚBP a Komisiu. Tvrdia pritom, že viaceré z týchto lehôt neboli dodržané, čo Komisia navyše nespochybňuje.

227    Ďalej tvrdia, že EÚBP tým, že zaslal svoje stanovisko Komisii 14. marca 2005, nedodržal lehotu, ktorú mal určenú na vydanie stanoviska, ku ktorému v prejednávanej veci došlo 10. júla 2004. Pokiaľ ide o Komisiu, svoj návrh smernice predložila na hlasovanie až v polovici marca 2007. Návrh na zaradenie alebo nezaradenie však mal byť za bežných okolností predložený v lehote šiestich mesiacov od prevzatia stanoviska EÚBP, t. j. v prejednávanej veci 13. septembra 2005, a Komisia vydala napadnuté rozhodnutie až 20. septembra 2007, čiže viac ako dva roky po prevzatí stanoviska EÚBP. 

228    To však podľa nich predstavuje porušenie článku 8 ods. 7 a 8 nariadenia č. 451/2000, t. j. porušenie podstatných formálnych náležitosti, čo má za následok to, že napadnuté rozhodnutie nevychádzalo zo stavu vedeckých poznatkov v okamihu hodnotenia. Podľa žalobkýň bolo totiž stanovisko EÚBP vydané 10. júla 2004. Otázka POP, ktorá bola pre nezaradenie nakoniec rozhodujúca, však bola podľa nich predložená až na poslednom hodnotiacom zasadaní vo februári 2005, čiže o sedem mesiacov neskôr. V dôsledku toho by napadnuté rozhodnutie bolo bývalo iné, ak by bolo stanovisko EÚBP vydané včas.

229    Žalobkyne okrem toho v podstate tvrdia, že Komisii nič nebránilo priznať im dodatočné lehoty, keďže ona samotná i EÚBP nedodržali lehoty, ktoré im boli stanovené.

230    Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí.

231    Po prvé, keďže podľa článku 8 ods. 8 nariadenia č. 451/2000 je návrh revíznej správy jediným dokumentom, ktorý musí Komisia predložiť v lehote šiestich mesiacov, musí byť argumentácia žalobkýň, že aj návrh smernice mal byť predložený v lehote šiestich mesiacov, odmietnutá (pozri bod 210 vyššie).

232    Po druhé treba pripomenúť, že je nesporné, že EÚBP nedodržal lehotu, ktorú mal určenú na predloženie svojho stanoviska.

233    Okrem iného treba uviesť, že príslušná právna úprava výslovne ani implicitne nestanovuje dôsledky nedodržania tejto procesnej lehoty.

234    V dôsledku toho treba preveriť, či sú preukázané tvrdenia žalobkýň, že ak by sa uvedený nedostatok nevyskytol, uvedený akt mohol mať iný obsah, keďže v prípade, ak by bolo stanovisko vydané včas, by sa nezohľadňovalo posudzovanie látky v zmysle nariadenia č. 850/2004 (pozri bod 228 vyššie).

235    Zo stanoviska EÚBP však jednak výslovne vyplýva (pozri bod 28 vyššie), že EÚBP nezohľadňoval hodnotenie látky podľa kritérií POP.

236    Napadnuté rozhodnutie okrem toho nevychádza z hodnotenia látky podľa kritérií POP (pozri bod 183 vyššie).

237    Žalobkyne v dôsledku toho nijako nepreukázali, že akt mohol mať iný obsah, ak by bolo stanovisko EÚBP vydané včas. Štvrtý žalobný dôvod tak musí byť zamietnutý.

 O piatom žalobnom dôvode založenom na nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia

238    Žalobkyne v podstate tvrdia, že Komisia nevysvetlila dôvody, prečo trifluralín podľa nej predstavuje neprijateľné riziko, pokiaľ ide o chronickú toxicitu. Podľa žalobkýň totiž jednoduché konštatovanie o vysokej toxicite trifluralínu pre vodné organizmy predstavuje prípadné konštatovanie nebezpečenstva, za ktorým však malo nasledovať hodnotenie rizika.

239    Komisia podľa nich rovnako nevysvetlila, prečo nezohľadnila dôkazy predložené žalobkyňami v rámci dodatočnej štúdie o chronickej toxicite pre ryby, hoci spravodajský členský štát po ich preskúmaní dospel k záveru, že neexistuje neprijateľné riziko chronickej toxicity.

240    Okrem iného tvrdia, že vzhľadom na to, že spravodajský členský štát a EÚBP dospeli pri oznámených používaniach k záveru o neexistencii rizika trifluralínu pre ľudské zdravie, Komisia mala vysvetliť, prečo tento záver odmietla, čo podľa žalobkýň neurobila.

241    Žalobkyne rovnako tvrdia, že napadnuté rozhodnutie sa nijakým spôsobom neodvoláva na nariadenie č. 850/2004 ani na kritériá POP a skúmanie uskutočnené podskupinou TC‑NES, pričom však podľa žalobkýň dôkazy uvedené v napadnutom rozhodnutí vyvolávajú dojem, že práve to boli okolnosti, ktoré viedli Komisiu k zmene stanoviska a navrhnutiu rozhodnutia o nezaradení.

242    Žalobkyne rovnako vytýkajú Komisii, že nevysvetlila, prečo je uplatňovanie nariadenia č. 850/2004 so spätnou účinnosťou odôvodnené a neohrozuje legitímnu dôveru žalobkýň.

243    Žalobkyne sa nakoniec domnievajú, že vzhľadom na to, že Komisia pôvodne navrhla zaradenie trifluralínu do prílohy I smernice 91/414, bolo osobitne dôležité poznať dôvody, prečo v priebehu postupu hodnotenia zmenila názor.

244    Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí.

245    Najprv treba pripomenúť, že žalobný dôvod založený na porušení článku 253 ES je podľa judikatúry odlišný od žalobného dôvodu založeného na zjavne nesprávnom posúdení. Zatiaľ čo prvý z nich, ktorým sa spochybňuje neexistencia alebo nedostatok odôvodnenia, vychádza z porušenia podstatných formálnych náležitostí v zmysle článku 230 ES a predstavuje dôvod týkajúci sa verejného poriadku, ktorý musí súd Spoločenstva preskúmať z úradnej povinnosti, druhý z nich, ktorý sa týka zákonnosti rozhodnutia z vecnej stránky, vychádza z porušenia pravidla práva súvisiaceho s uplatňovaním Zmluvy v zmysle toho istého článku 230 ES a môže byť preskúmaný súdom Spoločenstva len vtedy, ak sa ho žalobca dovoláva. Povinnosť odôvodnenia je teda otázkou, ktorá je odlišná od otázky dôvodnosti odôvodnenia (rozsudky Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink’s France, C‑367/95 P, Zb. s. I‑1719, bod 67, a z 29. apríla 2004, Holandsko/Komisia, C‑159/01, Zb. s. I‑4461, bod 65; rozsudky Súdu prvého stupňa z 13. januára 2004, Thermenhotel Stoiser Franz a i./Komisia, T‑158/99, Zb. s. II‑1, bod 97, a zo 4. marca 2009, Associazione italiana del risparmio gestito a Fineco Asset Management/Komisia, T‑445/05, Zb. s. II‑289, bod 66).

246    Podľa ustálenej judikatúry musí byť odôvodnenie požadované článkom 253 ES prispôsobené povahe dotknutého aktu a musí z neho jasne a jednoznačne vyplývať uvažovanie inštitúcie, ktorá je pôvodcom aktu, aby mali dotknuté osoby možnosť poznať dôvody prijatého opatrenia a príslušný súdny orgán mohol vykonať preskúmanie. Povinnosť odôvodnenia sa musí posudzovať podľa okolností konkrétneho prípadu. Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie obsahovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, keďže otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 253 ES, sa musí posúdiť nielen s prihliadnutím na jeho znenie, ale aj s prihliadnutím na dané súvislosti a všetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblasť. Predovšetkým nie je Komisia povinná vyjadriť sa k všetkým tvrdeniam, ktorých sa pred ňou dovolávajú dotknuté osoby, ale postačuje, aby opísala právne skutočnosti a odôvodnenia, ktoré majú zásadný význam v rámci štruktúry rozhodnutia (pozri rozsudok Associazione italiana del risparmio gestito a Fineco Asset Management/Komisia, už citovaný v bode 245 vyššie, bod 67 a tam citovanú judikatúru).

247    Treba pripomenúť, že EÚBP vydal stanovisko, v ktorom vzhľadom na vedecké poznatky dostupné v okamihu skúmania výboru v podstate uviedol svoje zistenia, ale aj pochybnosti, pokiaľ ide o neškodnosť trifluralínu.

248    V dôsledku toho ide o otázku, či existuje dostatočná zhodnosť medzi obsahom stanoviska EÚBP na jednej strane a znením napadnutého rozhodnutia a jeho odôvodnením na druhej strane.

249    Treba však konštatovať, že napadnuté rozhodnutie vysvetľuje dôvody vedeckej povahy, ktoré viedli Komisiu, rovnako ako aj SVPRZZ k záveru, že bolo potrebné nezaradiť spornú látku do prílohy I smernice 91/414.

250    Toto odôvodnenie umožňuje okrem iného pochopiť, prečo Komisia vzhľadom na rozsiahlu mieru svojej voľnej úvahy nezvolila možnosť, ktorú navrhol EÚBP, zaradiť trifluralín do prílohy I smernice 91/414 pri dodržaní určitých podmienok.

251    Navyše treba konštatovať, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia postačuje na to, aby umožnilo Všeobecnému súdu preskúmať ho a zaoberať sa rozličnými žalobnými dôvodmi, ktoré žalobkyne uviedli vo svojej žalobe.

252    V dôsledku toho nie je napadnuté rozhodnutie postihnuté nedostatočným odôvodnením.

253    Tvrdenia uvedené žalobkyňami na podporu ich žalobného dôvodu tento záver nespochybňujú.

254    Po prvé žalobkyne nemôžu úspešne tvrdiť, že napadnuté rozhodnutie vychádza len z hodnotenia nebezpečenstiev, ktoré predstavuje trifluralín, a nie z hodnotenia rizík (pozri predovšetkým odôvodnenie č. 5 napadnutého rozhodnutia; pozri bod 159 vyššie).

255    Po druhé nemôže obstáť tvrdenie žalobkýň, že Komisia nezohľadnila dôkazy, ktoré predložili v rámci štúdie o chronickej toxicite pre ryby, na základe ktorej spravodajský členský štát údajne dospel k záveru, že neexistuje neprijateľné riziko chronickej toxicity. Takáto štúdia sa totiž od oznamovateľov nevyžadovala (pozri bod 128 vyššie) a v každom prípade nemohla byť vypracovaná po predložení úplného dokumentačného súboru, ktorý mali predložiť v súlade s článkom 6 ods. 1 a 3 nariadenia č. 451/2000. Navyše treba uviesť, že po zasadaní pracovnej skupiny SVPRZZ „Právna úprava“ z 15. a 16 marca 2007 nechala Helénska republika, ktorá bola spravodajským členským štátom, poznamenať vyjadrenie, podľa ktorého bola pripravená hlasovať za návrh na nezaradenie trifluralínu, aby sa oznamovateľom umožnilo využiť lehotu nasledujúcich 18 mesiacov na to, aby formálne predložili štúdiu o chronickej toxicite pre ryby, a aby sa jej umožnilo ako spravodajskému členskému štátu oficiálne vyhodnotiť túto štúdiu.

256    Po tretie, keďže napadnuté rozhodnutie nevychádza z hodnotenia trifluralínu v zmysle nariadenia č. 850/2004, ale výlučne z hodnotenia tejto látky uskutočneného podľa kritérií smernice 91/414, ako to tiež preukazujú odôvodnenia č. 4 až 7 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 178 vyššie), žalobkyne nemôžu vytýkať Komisii, že nevysvetlila, prečo vychádza napadnuté rozhodnutie z takéhoto hodnotenia.

257    Po štvrté je pravda, že Komisia začala diskusie v rámci SVPRZZ, konkrétne v rámci pracovnej skupiny „Právna úprava“, tým, že predložila návrh smernice obsahujúci zaradenie trifluralínu do príloha I smernice 91/414. Platí však, že takýto návrh sa už zo svojej podstaty môže v priebehu diskusií prebiehajúcich na úrovni SVPRZZ vyvíjať (pozri bod 221 vyššie). V prejednávanej veci tak odôvodnenie napadnutého rozhodnutia umožňuje pochopiť dôvody vedeckej povahy, ktoré oprávňovali jeho vydanie. Nemožno naopak požadovať, aby toto odôvodnenie zachytávalo všetky smery diskusie v rámci SVPRZZ.

258    V dôsledku toho musí byť piaty žalobný dôvod zamietnutý.

 O šiestom žalobnom dôvode založenom na porušení základných zásad práva Spoločenstva a o výhrade založenej na porušení zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery, predloženej na podporu prvej časti druhého žalobného dôvodu

–       O prvej časti šiesteho žalobného dôvodu založenej na porušení zásad právnej istoty, zákazu retroaktivity a ochrany legitímnej dôvery a o výhrade založenej na porušení zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery, predloženej na podporu prvej časti druhého žalobného dôvodu

259    Po prvé podľa žalobkýň v nich skutočnosť, že spravodajský členský štát a EÚBP ich požiadali o dodatočnú štúdiu, vyvolala legitímnu dôveru, že táto štúdia bude hodnotená a zohľadnená pri hodnotení trifluralínu. Komisia sa však domnievala, že táto štúdia bola predložená po uplynutí lehoty, a usúdila a oznámila členom SVPRZZ, že z toho dôvodu ju nemožno zohľadňovať, čo bolo v rozpore s ich legitímnou dôverou.

260    Po druhé žalobkyne tvrdia, že Komisia týmto postupom nezohľadnila posledné dostupné vedecké poznatky a aktuálny stav vedeckého a technického poznania, čo je v rozpore so zásadami právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery.

261    Po tretie žalobkyne tvrdia, že vzhľadom na relevantné ustanovenia nariadenia č. 451/2000 mali legitímnu dôveru v to, že napadnuté rozhodnutie bude vychádzať zo stanoviska EÚBP, ktorý podľa nich odporučil zaradenie látky do prílohy I smernice 91/414. Keďže napadnuté rozhodnutie z tohto záveru nevychádzalo, podľa žalobkýň z toho vyplýva, že bola narušená ich legitímna dôvera.

262    Po štvrté Komisia uplatnila nariadenie č. 850/2004 so spätnou účinnosťou a v priebehu hodnotenia tak došlo k zmene ustanovení, ktoré sa uplatňovali. Žalobkyne sa v dôsledku toho dostali do postavenia, v ktorom nebolo možné bez pochybností určiť ich práva alebo prijať opatrenia vhodné na ochranu týchto práv. Týmto nedostatkom určitosti a predvídateľnosti Komisia rovnako porušila zásady právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery.

263    Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí.

264    Treba pripomenúť, že zásada právnej istoty, ktorá je súčasťou všeobecných zásad práva Spoločenstva, podľa ustálenej judikatúry vyžaduje najmä to, aby boli právne pravidlá jasné, presné a predvídateľné, pokiaľ ide o ich účinky, najmä ak môžu mať nepriaznivé dôsledky pre jednotlivcov a podniky (pozri rozsudok Súdneho dvora z 18. novembra 2008, Förster, C‑158/07, Zb. s. I‑8507, bod 67, a tam citovanú judikatúru).

265    Okrem toho podľa ustálenej judikatúry sa právo domáhať sa ochrany legitímnej dôvery vzťahuje na každého jednotlivca, ktorý sa nachádza v situácii, z ktorej vyplýva, že správny orgán Spoločenstva tým, že mu poskytol presné uistenia, vyvolal u neho dôvodné nádeje (rozsudok Súdneho dvora z 15. júla 2004, Di Lenardo a Dilexport, C‑37/02 a C‑38/02, Zb. s. I‑6911, bod 70; rozsudok Súdu prvého stupňa zo 17. decembra 1998, Embassy Limousines & Services/Parlament, T‑203/96, Zb. s. II‑4239, bod 74; pozri rovnako v tomto zmysle rozsudok Bayer CropScience a i./Komisia, už citovaný v bode 95 vyššie, bod 153). Bez ohľadu na formu oznámenia sú takýmito uisteniami informácie, ktoré sú presné, bezpodmienečné, zhodujúce sa a ktoré pochádzajú z oprávnených a dôveryhodných zdrojov (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 25. mája 2000, Kögler/Súdny dvor, C‑82/98 P, Zb. s. I‑3855, bod 33). Naopak, nikto nemôže poukazovať na porušenie tejto zásady, pokiaľ neexistujú presné uistenia, ktoré mu mal poskytnúť správny orgán (rozsudky Súdneho dvora z 24. novembra 2005, Nemecko/Komisia, C‑506/03, neuverejnený v Zbierke, bod 58, a z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia, C‑182/03 a C‑217/03, Zb. s. I‑5479, bod 147). Legitímnu dôveru môžu navyše vyvolať iba uistenia, ktoré sú v súlade s príslušnými normami (rozsudky Súdu prvého stupňa z 30. júna 2005, Branco/Komisia, T‑347/03, Zb. s. II‑2555, bod 102; z 23. februára 2006, Cementbouw Handel & Industrie/Komisia, T‑282/02, Zb. s. II‑319, bod 77, a z 19. novembra 2009, Denka International/Komisia, T‑334/07, Zb. s. II‑4205, bod 132).

266    Po prvé bez toho, aby bolo potrebné preveriť, či mohli žalobkyne za okolností prejednávanej veci dostať konkrétne uistenia, že na žiadosť spravodajského členského štátu alebo EÚBP môžu predložiť štúdiu, takéto uistenia nemohli u nich v tejto súvislosti nijakým spôsobom vyvolať legitímnu dôveru, keďže článok 8 ods. 5 nariadenia č. 51/2000 výslovne stanovuje, že v okamihu, keď EÚBP začal svoje hodnotenie účinnej látky, sa predkladanie nových štúdií neakceptuje a legitímna dôvera môže byť vyvolaná iba uistením, ktoré je v súlade s príslušnými normami.

267    Po druhé, keďže od oznamovateľov sa nevyžadovala nijaká dodatočná štúdia, nemožno Komisii vytýkať, že nezohľadnila štúdiu o chronickej toxicite pre ryby, ktorú oneskorene predložili.

268    Po tretie, keďže nariadenie č. 451/2000 neobsahuje nijaké ustanovenie o tom, že Komisia je povinná riadiť sa obsahom stanoviska EÚBP, a nemá preto nijaký priestor na voľnú úvahu (pozri body 87 a 88 vyššie), nemôže obstáť ich tvrdenie, že vzhľadom na skutočnosť, že toto nariadenie im umožňovalo veriť, že Komisia sa bude nevyhnutne riadiť stanoviskom EÚBP, ktorý odporučil zaradenie látky do prílohy I smernice 91/414, čo je okrem toho aj tak nepresné (pozri bod 89 vyššie), bola narušená ich legitímna dôvera.

269    Po štvrté, keďže napadnuté rozhodnutie nevychádzalo z hodnotenia trifluralínu v zmysle nariadenia č. 850/2004, nemôže obstáť tvrdenie žalobkýň, že z dôvodu uplatňovania tohto nariadenia so spätnou účinnosťou v rámci hodnotenia látky podľa smernice 91/414 bola porušená zásada právnej istoty. To isté platí, aj pokiaľ ide o ich tvrdenie, že rovnako tým bola narušená aj ich legitímna dôvera.

270    V dôsledku toho musia byť prvá časť šiesteho žalobného dôvodu, ako aj výhrada založená na porušení zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery, predložená na podporu prvej časti druhého žalobného dôvodu, zamietnuté.

–       O druhej časti šiesteho žalobného dôvodu založenej na porušení práv na obhajobu a práva byť spravodlivo vypočutý

271    Žalobkyne v podstate tvrdia, že ak by Komisia správne uplatnila nariadenie č. 850/2004, musela by im poskytnúť dostatočný priestor na obhajobu ich práv tým, že by predĺžila príslušné lehoty a dala im príležitosť predložiť ich pripomienky, aby bola zaistená ich obhajoba.

272    Komisia tak porušila právo byť spravodlivo vypočutý, ktoré tvorí nedeliteľnú súčasť zásady riadnej správy vecí verejných.

273    Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí.

274    Keďže napadnuté rozhodnutie nevychádza z hodnotenia trifluralínu v zmysle nariadenia č. 850/2004, tvrdenie žalobkýň je neúčinné a v dôsledku toho musí byť zamietnuté.

–       O tretej časti šiesteho žalobného dôvodu založenej na porušení zásady proporcionality

275    Žalobkyne najprv tvrdia, že úplný zákaz trifluralínu je neprimeraný, keďže EÚBP podľa nich usúdil, že nebezpečenstvá spojené s trifluralínom možno zvládnuť stanovením vhodných podmienok používania.

276    Následne uvádzajú, že Komisia nekonala proporcionálne, keď nezohľadnila štúdiu o chronickej toxicite pre ryby a nepredĺžila príslušné lehoty, aby bola táto štúdia účinne zohľadnená.

277    Nakoniec tvrdia, že dôsledkom napadnutého rozhodnutia je zúženie škály ponúkaných herbicídnych výrobkov, čo bude mať nepriamo závažné následky na boj so škodlivými rastlinami a chorobami. Žalobkyne v tom vidia riziko zníženia výnosnosti plodín, následné zníženie potravinovej výroby, nárast dovozu do Európskej únie a nakoniec zvýšenie cien. V súvislosti s celosvetovým nedostatkom potravín je v tejto súvislosti napadnuté rozhodnutie podľa nich rovnako neproporcionálne.

278    Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí.

279    Podľa ustálenej judikatúry vyžaduje zásada proporcionality, ktorá je súčasťou všeobecných zásad práva Spoločenstva, aby akty inštitúcií Spoločenstva neprekračovali hranice toho, čo je vhodné a potrebné na uskutočnenie legitímnych cieľov sledovaných predmetnou právnou úpravou, čím sa rozumie to, že ak existuje voľba medzi viacerými primeranými opatreniami, je potrebné prikloniť sa k tomu najmenej obmedzujúcemu, a že spôsobené ťažkosti nesmú byť neúmerné vo vzťahu k sledovaným cieľom (rozsudok Súdneho dvora z 18. novembra 1987, Maizena a i., 137/85, Zb. s. 4587, bod 15; rozsudky Pfizer Animal Health/Rada, už citovaný v bode 145 vyššie, bod 411, a Bayer CropScience a i./Komisia, už citovaný v bode 95 vyššie, bod 223).

280    Treba pripomenúť, že pri prijímaní opatrení na riadenie rizík v rámci postupu pri zaradení látky do prílohy I smernice 91/414 treba Komisii priznať rozsiahlu mieru voľnej úvahy. Táto oblasť totiž so sebou prináša predovšetkým politickú voľbu a komplexné posudzovania (pozri bod 86 vyššie). Na zákonnosť takéhoto opatrenia prijatého v tejto oblasti môže mať vplyv iba jeho zjavná neprimeranosť vo vzťahu k cieľu, ktorého dosiahnutie príslušná inštitúcia sleduje (rozsudok Súdneho dvora z 12. júla 2001, Jippes a i., C‑189/01, Zb. s. I‑5689, bod 82; rozsudky Pfizer Animal Health/Conseil, už citovaný v bode 145 vyššie, bod 412, a Alpharma/Rada, už citovaný v bode 145 vyššie, body 177 až 180).

281    Keďže v prejednávanej veci je tvrdenie, že stanovisko EÚBP odporúčalo zaradenie trifluralínu do prílohy I smernice 91/414, nepresné (pozri bod 89 vyššie), treba konštatovať, že výhrada, ktorú žalobkyne uviedli na to, aby preukázali neprimeranosť úplného zákazu trifluralínu, nie je vecne podložená.

282    Je pravda, že stanovisko EÚBP obsahuje odporúčania umožňujúce zvládnuť riziká, ktoré boli preukázané počas postupu hodnotenia, v prípade, ak Komisia navrhne zaradenie trifluralínu.

283    Treba však pripomenúť, že EÚBP predkladá takéto odporúčania v súlade s ustanoveniami článku 8 ods. 7 nariadenia č. 451/2000, pričom však z toho nemožno odvodiť, že EÚBP odporúčal zaradenie trifluralínu do prílohy I smernice 91/414 a že v každom prípade mala Komisia k dispozícii rozsiahlu mieru voľnej úvahy, aby mohla účinne dosiahnuť cieľ, ktorý jej stanovila smernica 91/414, vzhľadom na komplexné technické hodnotenia, ktoré musí v tejto súvislosti vykonať (pozri bod 87 vyššie a tam citovanú judikatúru a body 92 a 93 vyššie).

284    Okrem toho treba uviesť, že bez toho, aby to bolo účinne vyvrátené, Komisia vo svojich písomnostiach a na pojednávaní v podstate tvrdila, že o obmedzenom zaradení trifluralínu do prílohy I smernice 91/414 sa neuvažovalo z toho dôvodu, že nie je možné udržať účinnú látku pod kontrolou iba prostredníctvom opatrení na zmiernenie rizík, najmä vzhľadom na riziko diaľkového prenosu látky vzduchom a s prihliadnutím na množstvo stále chýbajúcich údajov o škodlivosti predmetnej látky.

285    Z toho vyplýva, že skutočnosť, že Komisia nenavrhla zaradenie trifluralínu do prílohy I smernice 91/414 s tým, že toto zaradenie by bolo viazané na podmienky, ktoré uviedol EÚBP, nemožno považovať za zjavne neprimeranú.

286    Komisia nebola povinná okrem iného zohľadniť štúdiu o chronickej toxicite pre ryby, ani predĺžiť lehoty, aby bola táto štúdia zohľadnená (pozri body 128 až 132 vyššie). Zo skutočnosti, že nebola zohľadnená táto štúdia, alebo z toho, že neboli predĺžené lehoty na jej zohľadnenie, preto nemôže vyplývať údajná neprimeranosť napadnutého rozhodnutia.

287    Žalobkyne navyše nepredložili ani jediný dôkaz na podporu ich tvrdení, že napadnuté rozhodnutie má rozličné škodlivé dôsledky, ktoré uvádzali a ktoré mali preukazovať neprimeranosť napadnutého rozhodnutia.

288    Nakoniec treba pripomenúť, že EÚBP vo svojom stanovisku uviedol určitý počet rizík, ktoré trifluralín predstavuje.

289    Vzhľadom na rozsiahlu mieru voľnej úvahy, ktorá musí byť Komisii priznaná, aby mohla účinne sledovať cieľ, ktorý jej bol stanovený smernicou 91/414, a s prihliadnutím na komplexné technické posúdenie, ktoré musí uskutočniť, treba konštatovať, že napadnuté rozhodnutie sa nezdá byť zjavne neprimerané.

290    V dôsledku toho je tretia časť šiesteho žalobného dôvodu úplne nedôvodná, a musí byť preto zamietnutá.

291    Z toho vyplýva, že treba zamietnuť šiesty a posledný žalobný dôvod a z toho dôvodu aj žalobu v celom rozsahu.

 O trovách

292    Podľa článku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu každý účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyne nemali vo veci úspech, treba ich zaviazať na náhradu trov konania v súlade s návrhmi Komisie.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (tretia komora)

rozhodol a vyhlásil:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Dow AgroSciences Ltd a ďalších 20 žalobkýň, ktorých mená sú uvedené v prílohe, znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradiť trovy konania vynaložené Európskou komisiou.

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 9. septembra 2011.

Podpisy

Obsah

Skutkové okolnosti

Konanie a návrhy účastníkov konania

Právny stav

O predmete sporu

O veci samej

O prvom žalobnom dôvode založenom na tom, že napadnuté rozhodnutie nevychádza zo správy EÚBP, čím porušuje článok 8 ods. 8 nariadenia č. 451/2000, a že bolo prijaté v rozpore s príslušnými procesnými pravidlami

O prvej a druhej časti druhého žalobného dôvodu založených na zjavne nesprávnom posúdení, keďže Komisia jednak nesplnila povinnosť zohľadniť všetky dostupné vedecké dôkazy a konkrétne štúdiu, ktorú si údajne vyžiadala od oznamovateľov, a jednak bola povinná predĺžiť príslušné lehoty, aby mala k dispozícii tieto dodatočné informácie

O tretej časti druhého žalobného dôvodu založenej na zjavne nesprávnom posúdení, keďže zistenia Komisie údajne nie sú podložené nijakými vedeckými dôkazmi

O námietke nezákonnosti článku 3 ods. 3 nariadenia č. 850/2004 a o štvrtej časti druhého žalobného dôvodu založenej na tom, že Komisia údajne nemala právomoc na hodnotenie trifluralínu v zmysle nariadenia č. 850/2004 a navyše sa pri uplatňovaní kritérií stanovených týmto nariadením dopustila zjavne nesprávneho posúdenia

O treťom žalobnom dôvode založenom na tom, že napadnuté rozhodnutie údajne nie je v súlade s príslušným legislatívnym postupom a porušuje tým články 5 ES a 7 ES, ako aj článok 8 ods. 8 nariadenia č. 451/2000 a článok 5 rozhodnutia komitológia

O štvrtom žalobnom dôvode založenom na tom, že v rozpore s článkom 8 ods. 7 a 8 nariadenia č. 451/2000 neboli dodržané príslušné procesné lehoty

O piatom žalobnom dôvode založenom na nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia

O šiestom žalobnom dôvode založenom na porušení základných zásad práva Spoločenstva a o výhrade založenej na porušení zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery, predloženej na podporu prvej časti druhého žalobného dôvodu

– O prvej časti šiesteho žalobného dôvodu založenej na porušení zásad právnej istoty, zákazu retroaktivity a ochrany legitímnej dôvery a o výhrade založenej na porušení zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery, predloženej na podporu prvej časti druhého žalobného dôvodu

– O druhej časti šiesteho žalobného dôvodu založenej na porušení práv na obhajobu a práva byť spravodlivo vypočutý

– O tretej časti šiesteho žalobného dôvodu založenej na porušení zásady proporcionality

O trovách

Príloha

Dow AgroSciences Ltd, so sídlom v Hitchine (Spojené kráľovstvo),

Makhteshim-Agan Holding BV, so sídlom v Roterdame (Holandsko),

Makhteshim Agan International Coordination Center, so sídlom v Bruseli (Belgicko),

Dintec Agroquímica – Produtos Químicos, L^da, so sídlom vo Funchale (Portugalsko),

Finchimica SpA, so sídlom v Manerbiu (Taliansko),

Dow Agrosciences BV, so sídlom v Roterdame,

Dow AgroSciences Hungary kft, so sídlom v Budapešti (Maďarsko),

Dow AgroSciences Italia Srl, so sídlom v Miláne (Taliansko),

Dow AgroSciences Polska sp. z o.o., so sídlom vo Varšave (Poľsko),

Dow AgroSciences Iberica, SA, so sídlom v Madride (Španielsko),

Dow AgroSciences s.r.o., so sídlom v Prahe (Česká republika),

Dow AgroSciences LLC, so sídlom v Indianapolise, Indiana (Spojené štáty),

Dow AgroSciences GmbH, so sídlom v Stade (Nemecko),

Dow AgroSciences Export, so sídlom v Mougins (Francúzsko),

Dow AgroSciences, so sídlom v Mougins,

Dow AgroSciences Danmark A/S, so sídlom v Lyngby-Taarbæk (Dánsko),

Makhteshim-Agan Poland sp. z o.o., so sídlom vo Varšave,

Makhteshim-Agan (UK) Ltd, so sídlom v Londýne (Spojené kráľovstvo),

Makhteshim-Agan Francúzsko, so sídlom v Sèvres (Francúzsko),

Makhteshim-Agan Italia Srl, so sídlom v Bergame (Taliansko),

Alfa Agricultural Supplies SA, so sídlom v Halardri (Grécko).

* Jazyk konania: angličtina.