ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)

z 10. septembra 2009

Vec F‑124/07

Joachim Behmer

proti

Európskemu parlamentu

„Verejná služba – Úradníci – Povýšenie – Povyšovanie v roku 2006 – Zákonnosť pokynov upravujúcich postup povyšovania – Prerokovanie s Výborom pre služobný poriadok – Postup prideľovania bodov za zásluhy v Európskom parlamente – Porovnávacie hodnotenie zásluh – Diskriminácia zástupcov zamestnancov“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou J. Behmer navrhuje zrušenie rozhodnutia Parlamentu, ktorým mu boli pridelené dva body za zásluhy za rok 2005 a zrušenie rozhodnutia o jeho nepovýšení do platovej triedy AD 13 v rámci povyšovania v roku 2006

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Hodnotenie – Hodnotiaca správa – Vypracovanie – Úradníci, ktorí vykonávajú funkcie zastupovania zamestnancov

(Služobný poriadok úradníkov, článok 43; príloha II článok 1 šiesty odsek)

2.      Úradníci – Povýšenie – Rozhodnutie o pridelení bodov za zásluhy – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah

(Služobný poriadok úradníkov, článok 45)

3.      Úradníci – Povýšenie – Porovnávacie hodnotenie zásluh – Prideľovanie bodov za zásluhy iba generálnym riaditeľstvom, ku ktorému je úradník pridelený

(Služobný poriadok úradníkov, článok 45)

4.      Úradníci – Služobný poriadok – Všeobecné vykonávacie ustanovenia – Povinnosť vydávať takéto ustanovenia

(Služobný poriadok úradníkov, článok 45 a článok 110 ods. 1)

5.      Námietka nezákonnosti – Rozsah – Akty, proti ktorým možno vzniesť námietku nezákonnosti – Opatrenia, ktoré boli v rozhodnom čase zrušené – Vylúčenie

(Článok 241 ES)

6.      Úradníci – Povýšenie – Kritériá – Zásluhy – Zohľadnenie odpracovaných rokov – Subsidiárna povaha

(Služobný poriadok úradníkov, článok 45)

7.      Úradníci – Povýšenie – Konanie

(Služobný poriadok úradníkov, článok 45)

8.      Úradníci – Povýšenie – Porovnávacie hodnotenie zásluh – Postupy – Povinnosť vykonať porovnávacie hodnotenie všetkých úradníkov prichádzajúcich do úvahy na povýšenie – Neexistencia

(Služobný poriadok úradníkov, článok 45)

1.      Hoci článok 1 šiesty odsek prvá veta prílohy II služobného poriadku stanovuje, že povinnosti zastupovania zamestnancov sa musia považovať za súčasť služby, ktorú je úradník povinný zabezpečovať, plnenie týchto povinností napriek tomu samo osebe neodôvodňuje zvýhodnenie pri počte bodov za zásluhy, ktoré sa majú prideliť úradníkovi. Okrem toho samotné nezohľadnenie povinností zastupovania zamestnancov nemôže preukazovať diskrimináciu alebo zakladať domnienku jej existencie.

(pozri body 50, 51 a 165)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 13. decembra 2007, Diomede Basili/Komisia, F‑108/06, Zb. VS s. I‑A‑1‑0000, II‑A‑1‑0000, bod 37

2.      Rozhodnutie o pridelení bodov za zásluhy, ktoré sa bez uvedenia dôvodov odchyľuje od stanoviska výboru pre správy treba zrušiť iba v prípade, keď stanovisko výboru pre správy uvádzalo osobitné okolnosti, ktoré môžu spochybňovať platnosť alebo dôvodnosť návrhov na pridelenie bodov za zásluhy.

(pozri bod 60)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 16. mája 2006, Magone/Komisia, T‑73/05, Zb. VS s. I‑A‑2‑107, II‑A‑2‑485, bod 54

3.      V systéme prideľovania bodov za zásluhy zavedenom Európskym parlamentom možno porovnávacie hodnotenie zásluh úradníka na účely pridelenia bodov za zásluhy vykonávať iba na generálnom riaditeľstve, ku ktorému je úradník pridelený, a teda každý úradník riaditeľstva alebo služby, ktorý prichádza do úvahy na povýšenie, súťaží o obmedzený počet bodov za zásluhy so všetkými ostatnými úradníkmi svojho riaditeľstva alebo služby, pričom všetky platové triedy a funkčné skupiny v rámci riaditeľstva alebo služby sa zohľadňujú spolu.

(pozri bod 64)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 8. októbra 2008, Barbin/Parlament, F‑44/07, Zb. VS s. I‑A‑1‑0000, II‑A‑1‑0000, body 43 a 44

4.      Inštitúcia Spoločenstva je povinná vydať vykonávacie opatrenia, ku ktorým sa na základe článku 110 ods. 1 služobného poriadku vyžaduje stanovisko Výboru pre služobný poriadok a tiež prerokovanie s výborom zamestnancov iba v prípade, keď jej to nejaké ustanovenie prikazuje alebo keď sú ustanovenia služobného poriadku natoľko nejasné a neurčité, že ich nemožno uplatniť spôsobom, ktorý nie je svojvoľný.

Pokiaľ ide o prijatie pokynov upravujúcich postup povyšovania, treba uviesť, že článok 45 služobného poriadku nevyžaduje prijatie všeobecných vykonávacích ustanovení v zmysle článku 110 ods. 1 služobného poriadku, a nie je ani preukázané, že by bol tento článok 45 tak nejasný a neurčitý, aby bolo nevyhnutné prijať všeobecné vykonávacie ustanovenia s cieľom zabrániť jeho uplatňovaniu spôsobom, ktorý je svojvoľný.

(pozri body 91 a 92)

Odkaz:

Súdny dvor: 31. marca 1965, Rauch/Komisia, 16/64, Zb. s. 179, 193; 31. marca 1965, Vandevyvere/Parlament, 23/64, Zb. s. 205, 215; 8. júla 1965, Prakash/Komisia, 19/63 a 65/63, Zb. s. 677, 695

Súd prvého stupňa: 9. júla 1997, Echauz Brigaldi a i./Komisia, T‑156/95, Zb. VS s. I‑A‑171, II‑509, bod 53

5.      Rozsah námietky nezákonnosti sa musí obmedziť na to, čo je nevyhnutné na vyriešenie sporu, pretože na jednej strane musí byť všeobecný akt, ktorého nezákonnosť je namietaná, priamo alebo nepriamo uplatniteľný na vec, ktorá je predmetom žaloby a na druhej strane musí medzi individuálnym rozhodnutím a dotknutým všeobecným aktom existovať priama právna súvislosť.

Žalobca teda nemôže mať prospech zo zrušenia opatrení, ktoré sa už v rozhodnom čase neuplatňovali. Námietku nezákonnosti smerujúcu proti vykonávacím opatreniam, ktoré boli zrušené pred podaním žaloby, treba preto zamietnuť ako neprípustnú.

(pozri body 95 a 96)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 26. októbra 1993, Reinarz/Komisia, T‑6/92 a T‑52/92, Zb. s. II‑1047, bod 57; 15. septembra 1998, De Persio/Komisia, T‑23/96, Zb. VS s. I‑A‑483, II‑1413, bod 54

6.      Článok 45 služobného poriadku neupravuje medzi kritériami uvedenými ako určujúce na účely povýšenia kritérium odpracovaných rokov, a toto kritérium zohráva iba pomocnú úlohu. Interná právna úprava Európskeho parlamentu, podľa ktorej porovnávacie hodnotenie zásluh zahŕňa analýzu časovej konzistentnosti zásluh úradníkov od ich posledného povýšenia, sa teda musí vykladať v medziach stanovených článkom 45 služobného poriadku a ďalšími internými normami účinnými v Parlamente. Počet odpracovaných rokov preto nepredstavuje hlavné kritérium povýšenia a administratíva ho pri rozhodovaní sa medzi uchádzačmi môže zohľadniť iba subsidiárne. Toto kritérium je však napriek tomu zohľadnené prostredníctvom iných skutočností uvedených vo vykonávacích opatreniach, ktoré nezaväzujú administratívu, aby zohľadnila celú profesionálnu dráhu úradníka.

(pozri body 106, 110, 141 a 142)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 9. apríla 2003, Tejada Fernández/Komisia, T‑134/02, Zb. VS s. I‑A‑125, II‑609, bod 42, a tam citovaná judikatúra

7.      V systéme povyšovania prijatom menovacím orgánom predstavujú odporúčania, ktoré vydáva poradný výbor pre povýšenie, iba jednu etapu pri postupe povyšovania a nie sú pre administratívu záväzné. Pri postupe ukončenom rozhodnutím o nepovýšení úradníka preto okolnosť, že v čase vydania svojich odporúčaní výbor nemá k dispozícii konečné rozhodnutie o pridelení bodov za zásluhy tohto úradníka, nie je relevantná, ak je menovací orgán v čase prijatia svojich rozhodnutí o povýšení oboznámený s týmto konečným rozhodnutím.

(pozri body 132 a 133)

8.      Ani ustanovenia článku 45 služobného poriadku, ani interné opatrenia prijaté Európskym parlamentom, nevyžadujú od poradného výboru pre povýšenie, aby vykonával porovnávacie hodnotenie zásluh všetkých úradníkov prichádzajúcich do úvahy na povýšenie. Uvedený výbor preto nie je povinný preskúmať hodnotiace správy a zhrnutia týkajúce sa všetkých úradníkov, ale musí mať uvedené dokumenty k dispozícii pre prípad, že by považoval za užitočné odvolať sa na ne.

Okrem toho, keďže neexistuje povinnosť výboru pre povýšenie vykonať porovnávacie hodnotenie všetkých úradníkov, je tento výbor oprávnený oprieť svoju prácu iba o odporúčajúce zoznamy úradníkov zostavené generálnymi riaditeľstvami. To platí tým skôr, že keďže generálne riaditeľstvá vykonali porovnávacie hodnotenie zásluh na vypracovanie svojich odporúčaní, výbor sa môže o tieto odporúčania oprieť, aby získal predstavu o porovnávaných zásluhách úradníkov.

(pozri body 140 a 146)