1

Aceites del Sur-Coosur SA, predtým Aceites del Sur SA (ďalej len „Aceites del Sur“), svojím odvolaním navrhuje Súdnemu dvoru, aby zrušil rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. septembra 2007, Koipe/ÚHVT — Aceites del Sur (La Española) (T-363/04, Zb. s. II-3355, ďalej len „napadnutý rozsudok“), v ktorom Súd prvého stupňa vyhovel žalobe podanej proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) z (vec R 1109/2000-4, ďalej len „sporné rozhodnutie“), ktoré bolo vydané v námietkovom konaní medzi Koipe Corporación SL (ďalej len „Koipe“) a Aceites del Sur.

2

Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) znie:

„Na základe námietky majiteľa skoršej ochrannej známky, ochranná známka, o zápis ktorej sa žiada, nebude zapísaná:

…

3

Článok 8 ods. 2 nariadenia č. 40/94 znie:

„Na účely odseku 1 sa pod pojmom ‚skoršie ochranné známky‘ rozumie:

…“

4

Dňa 23. apríla 1996 Aceites del Sur, španielska spoločnosť vyrábajúca rastlinné oleje, podala na základe nariadenia č. 40/94 prihlášku ochrannej známky Spoločenstva na ÚHVT s cieľom dosiahnuť jej zápis pre určité druhy výrobkov, medzi ktorými sa nachádzajú „jedlé oleje a tuky“ obrazovej ochrannej známky La Española, ktorá je zobrazená nižšie:

5

Prihláška ochrannej známky bola zverejnená 23. novembra 1998vo Vestníku ochranných známok Spoločenstva č. 89/98.

6

Dňa 23. februára 1999 podala spoločnosť Aceites Carbonell, ktorá sa stala spoločnosťou Koipe, námietku proti zápisu uvedenej známky. Dôvodom námietky bola pravdepodobnosť zámeny, konkrétne v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b), medzi prihlasovanou ochrannou známkou a skoršou obrazovou ochrannou známkou, ktorej majiteľom je Koipe, t. j. Carbonell (ďalej len „ochranná známka Carbonell“), ktorá je uvedená nižšie:

7

Ako dôkaz o existencii ochrannej známky Carbonell spoločnosť Koipe uviedla šesť zápisov tejto známky v Španielsku, zápis Spoločenstva č. 338681 „Carbonell“ (ďalej len „zápis Spoločenstva“), dva medzinárodné zápisy, ako aj írsky, dánsky a švédsky národný zápis a národný zápis v Spojenom kráľovstve.

8

Námietkové oddelenie ÚHVT však rozhodlo, že Koipe riadne preukázala iba existenciu troch španielskych zápisov a zápisu Spoločenstva pre „olivový olej“.

9

Námietkové oddelenie ÚHVT zamietlo v rozhodnutí č. 2084/2000 z 21. septembra 2000 námietku spoločnosti Koipe. Uvedené oddelenie dospelo k záveru, že predmetné označenia vytvárajú úplne rozdielny vizuálny dojem, z fonetického hľadiska neobsahujú nijaké podobné prvky a koncepčná spojitosť vzťahujúca sa na poľnohospodársku povahu a pôvod tovarov je slabá, z čoho vyplýva, že je vylúčená akákoľvek pravdepodobnosť zámeny kolidujúcich ochranných známok.

10

Dňa 19. januára 2001 spoločnosť Koipe podala proti zamietavému rozhodnutiu námietkového oddelenia odvolanie na ÚHVT. Dňa štvrtý odvolací senát ÚHVT toto odvolanie zamietol prijatím sporného rozhodnutia, v ktorom v podstate potvrdil, že tieto označenia vytvárajú úplne rozdielny vizuálny dojem.

11

V prvom rade bolo v spornom rozhodnutí uvedené, že obrazové prvky predstavované najmä obrázkom osoby, ktorá sedí v olivovom háji, majú vo vzťahu k olivovému oleju len slabú rozlišovaciu spôsobilosť, z čoho vyplýva, že prvoradý význam majú slovné prvky „La Española“ a „Carbonell“. Ďalej, čo sa týka porovnania týchto označení z fonetického a koncepčného hľadiska, štvrtý odvolací senát dospel k záveru, že spoločnosť Koipe nepoprela úplnú neexistenciu zhody medzi slovnými prvkami, ani nedostatok koncepčnej spojitosti medzi kolidujúcimi označeniami. Nakoniec pripustil, že námietkové oddelenie sa malo vyjadriť k všeobecnej známosti skorších ochranných známok. Domnieval sa však, že toto posúdenie, tak ako aj preskúmanie dokumentácie predloženej odvolaciemu senátu s cieľom preukázať túto všeobecnú známosť, nebolo potrebné, lebo jedna z predchádzajúcich podmienok potrebných na posúdenie pravdepodobnosti zámeny s renomovanou a všeobecne známou ochrannou známkou, teda existencia podobnosti medzi označeniami, nebola splnená.

12

Dňa 31. augusta 2004 spoločnosť Koipe podala na Súde prvého stupňa žalobu smerujúcu k zrušeniu sporného rozhodnutia.

13

Spoločnosť Koipe uvádza dva žalobné dôvody neplatnosti založené po prvé na porušení článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 a po druhé na porušení povinnosti preskúmať dôkazy o dobrom mene skoršej ochrannej známky zo strany ÚHVT.

14

Predtým, ako Súd prvého stupňa rozhodol o vecných otázkach, v bode 47 napadnutého rozsudku na úvod zdôraznil, že medzi účastníkmi konania existuje rozpor, pokiaľ ide o zápisy, ktoré musia byť zohľadnené na účely posúdenia existencie práva na podanie námietky, ktorého sa Koipe domáha. Tento spor sa týka najmä skutočnosti, že podľa ÚHVT a Aceites del Sur bola prihláška ochrannej známky Spoločenstva podaná neskôr ako prihláška prihlasovanej ochrannej známky, a preto odvolací senát nemusel tento zápis zohľadniť.

15

Súd prvého stupňa však dospel k záveru, že táto otázka je na účely vyriešenia prejednávanej veci irelevantná, pričom v bode 48 napadnutého rozsudku uviedol:

„… Napadnuté rozhodnutie je v podstate založené najmä na nedostatku podobnosti medzi obrazovým prvkom ochrannej známky Carbonell a obrazovým prvkom prihlasovanej ochrannej známky. Obrazový prvok ochrannej známky Carbonell je však v prípade všetkých zápisov namietaných [spoločnosťou Koipe], to znamená tých, ktoré odvolací senát zohľadnil, ako aj tých, ktoré vylúčil, zhodný.“

16

Po tejto úvodnej úvahe Súd prvého stupňa preskúmal prvý žalobný dôvod, v ktorom spoločnosť Koipe tvrdila, že ÚHVT v spornom rozhodnutí nezohľadnil jednak skutočnosť, že kolidujúce ochranné známky sú na prvý pohľad celkovo podobné, a teda môžu na trhu vyvolávať pravdepodobnosť zámeny, jednak skutočnosť, že tovar, ktorý je predmetom prihlášky, t. j. v tomto prípade olivový olej, je zhodný s tovarom označeným skoršou ochrannou známkou.

17

V tejto súvislosti Súd prvého stupňa v bodoch 75 až 78 napadnutého rozsudku konštatoval, že odvolací senát v spornom rozhodnutí s cieľom podporiť svoj záver týkajúci sa slabej rozlišovacej spôsobilosti obrazových prvkov kolidujúcich ochranných známok len poukázal na to, že predmetné vyobrazenie pozostávajúce predovšetkým z osoby sediacej v olivovom háji nie je medzi ochrannými známkami olivového oleja neobvyklé. Súd prvého stupňa sa však domnieva, že žalobné dôvody, na základe ktorých daný senát dospel k tomuto záveru, neboli uvedené a že odvolací senát okrem kolidujúcich ochranných známok neuviedol žiadnu ochrannú známku, ktorá by obsahovala podobný obrazový prvok ako kolidujúce ochranné známky.

18

Súd prvého stupňa v bode 87 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že odvolací senát nesprávne rozhodol, že obrazové prvky kolidujúcich ochranných známok majú slabú rozlišovaciu spôsobilosť.

19

V bodoch 88 a 89 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa dospel k záveru, že odvolací senát sa nesprávne nazdával, že porovnanie slovného prvku kolidujúcich ochranných známok nadobudlo v danom prípade prvoradý význam vzhľadom na slabú rozlišovaciu spôsobilosť obrazových prvkov uvedených ochranných známok.

20

V bode 91 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa konštatoval, že obrazový prvok má omnoho významnejšie postavenie, pokiaľ ide o plochu, ako slovný prvok.

21

V tejto súvislosti v bodoch 92 a 93 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa osobitne upozornil na to, že ako „sám ÚHVT [zastával názor] v iných námietkových konaniach“, „slovný prvok ‚La Española‘ má len veľmi slabú rozlišovaciu spôsobilosť. Ide o slovo, ktoré je v Španielsku bežne používané a je vnímané ako označenie zemepisného pôvodu tovarov“.

22

Pokiaľ ide o podobnosť kolidujúcich ochranných známok a pravdepodobnosť zámeny, v bode 103 napadnutého rozsudku bolo uvedené:

„Súd prvého stupňa sa domnieva, že súbor prvkov, ktoré majú predmetné ochranné známky spoločné, vytvára veľmi podobný celkový vizuálny dojem, lebo ochranná známka La Española veľmi presne reprodukuje podstatu odkazu a vizuálneho dojmu šíreného ochrannou známkou Carbonell: žena oblečená do typických šiat sediaca určitým spôsobom v blízkosti olivovej vetvy v olivovom háji, pričom tento celok obsahuje skoro rovnaké rozvrhnutie priestoru, farieb a miest, kde sú napísané označenia, a spôsobu, akým je tento nápis zhotovený.“

23

V bodoch 104 a 105 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa usúdil, že tento celkový podobný dojem v spotrebiteľovi nevyhnutne vyvoláva pravdepodobnosť zámeny medzi kolidujúcimi ochrannými známkami a že existencia odlišného slovného prvku túto pravdepodobnosť zámeny nezmenšuje, lebo slovný prvok prihlasovanej ochrannej známky má vzhľadom na to, že odkazuje na zemepisný pôvod tovaru, veľmi slabú rozlišovaciu spôsobilosť.

24

Po tom, ako Súd prvého stupňa v bode 107 napadnutého rozsudku pripomenul judikatúru Spoločenstva, v ktorej sa definuje priemerný spotrebiteľ ako spotrebiteľ, ktorý je riadne informovaný, pričom však jeho úroveň pozornosti sa môže líšiť v závislosti od kategórie ponúkaných tovarov a služieb, v bodoch 108 a 109 tohto rozsudku Súd prvého stupňa konštatoval, že olivový olej je v Španielsku tovarom bežnej spotreby a že za osobitných okolností predaja tohto produktu nadobúda obrazový prvok kolidujúcich ochranných známok väčší význam, čo zvyšuje pravdepodobnosť zámeny medzi oboma kolidujúcimi ochrannými známkami.

25

V bode 112 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa dospel k záveru, že odvolací senát nesprávne rozhodol, že akákoľvek pravdepodobnosť zámeny medzi kolidujúcimi ochrannými známkami je vylúčená. Zo zistení Súdu prvého stupňa vyplýva, že medzi uvedenými ochrannými známkami existuje skutočná pravdepodobnosť zámeny.

26

Súd prvého stupňa teda vyhovel prvému žalobnému dôvodu založenému na porušení článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 a bez toho, aby bolo potrebné pristúpiť k preskúmaniu druhého žalobného dôvodu, na ktorý sa spoločnosť Koipe odvoláva na podporu svojho odvolania, vyhovel tomuto odvolaniu, pričom sporné rozhodnutie zmenil a námietku podanú uvedenou spoločnosťou vyhlásil za dôvodnú.

27

Svojím odvolaním odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:

28

Spoločnosť Koipe navrhuje zamietnuť odvolanie a zaviazať odvolateľku na náhradu trov konania.

29

ÚHVT navrhuje zamietnuť prvý odvolací dôvod uvedený na podporu odvolania a spolieha sa na úvahu Súdneho dvora, pokiaľ ide o druhý odvolací dôvod.

30

Odvolateľka uvádza dva dôvody na podporu svojho odvolania. Prvý odvolací dôvod je založený na porušení článku 8 ods. 1 a 2 písm. a) bodov i) a ii) nariadenia č. 40/94. Druhý odvolací dôvod, ktorý je zložený z dvoch častí, sa zakladá na porušení článku 8 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia.

31

Prvý odvolací dôvod a prvú časť druhého odvolacieho dôvodu je vhodné preskúmať spoločne, keďže na ich podporu odvolateľka uvádza argumentáciu, ktorá je sčasti podobná a sčasti doplňujúca.

32

Vo svojom prvom odvolacom dôvode odvolateľka tvrdí, že Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď sa v bode 48 napadnutého rozsudku domnieval, že vzhľadom na to, že všetky obrazové prvky jednotlivých zápisov, na ktoré sa odvoláva spoločnosť Koipe, sú zhodné, „nie je relevantné“ stanoviť, ktoré z týchto zápisov spĺňajú podmienku spočívajúcu v tom, že ich predmetom sú „skoršie ochranné známky“, v zmysle uvedeného ustanovenia na účely výkonu práva na podanie námietky.

33

Z tohto dôvodu Súd prvého stupňa v podstate vyhlásil v rozpore so znením článku 8 nariadenia č. 40/94 a so zásadou prednosti zápisu, ktorou sa riadi námietkové konanie, že neskoršia ochranná známka, v tomto prípade zápis Spoločenstva, môže odporovať prihláške skoršej ochrannej známky, v tomto prípade prihlasovanej ochrannej známky, na základe samotného faktu, že obrazový prvok neskoršej ochrannej známky je zhodný s obrazovým prvkom skorších ochranných známok toho istého namietateľa. Toto nesprávne posúdenie, ktorého sa Súd prvého stupňa dopustil, malo značné následky na preskúmanie existencie pravdepodobnosti zámeny medzi kolidujúcimi ochrannými známkami, najmä pokiaľ ide o definovanie relevantného územia a verejnosti.

34

Spoločnosť Koipe a ÚHVT tvrdia, že odvolateľka sa snaží dodať zneniu bodov 47 a 48 napadnutého rozsudku neprimeraný význam a dosah, pretože v rozpore s jej návrhmi Súd prvého stupňa nikdy nepovažoval zápis Spoločenstva za zápis zakladajúci skoršie právo na účely výkonu práva na podanie námietky a neprisúdil mu žiadnu hodnotu v rámci posúdenia existencie pravdepodobnosti zámeny medzi kolidujúcimi ochrannými známkami. V uvedenom rozsudku Súd prvého stupňa posudzoval otázky existencie pravdepodobnosti zámeny medzi ochrannými známkami iba na „španielskom území“ a na „španielskom trhu“.

35

V prvej časti svojho druhého odvolacieho dôvodu odvolateľka uvádza, že Súd prvého stupňa tým, že výslovne nevylúčil zápis Spoločenstva zo skupiny ochranných známok, na ktoré sa vzťahovala námietka spoločnosti Koipe, neoprávnene zohľadnil uvedený zápis a následne nesprávne stanovil relevantnú verejnosť a územie, pričom pravdepodobnosť zámeny posúdil vo vzťahu k verejnosti na území Spoločenstva a nie vo vzťahu k verejnosti na španielskom území.

36

Odvolateľka v tejto súvislosti zdôrazňuje, že napriek tomu že v napadnutom rozsudku Súd prvého stupňa odkazuje na „španielsky trh“ olivového oleja, neurobil tak v súvislosti s posúdením pravdepodobnosti zámeny, ale v inom kontexte a s omnoho užším zámerom, konkrétne s cieľom posúdiť „rozlišovaciu spôsobilosť obrazových prvkov“ kolidujúcich ochranných známok, ktorá predstavuje iba jeden z mnohých faktorov, ktoré treba posúdiť na účely stanovenia existencie pravdepodobnosti zámeny, t. j. existencie podobnosti ochranných známok.

37

Spoločnosť Koipe a ÚHVT v podstate odpovedali, že Súd prvého stupňa vykonal posúdenie rozlišovacej spôsobilosti obrazových a slovných prvkov kolidujúcich ochranných známok práve s cieľom vyriešiť otázku, či v Španielsku existuje pravdepodobnosť zámeny medzi týmito ochrannými známkami. Dodávajú, že v rámci tohto posúdenia Súd prvého stupňa jasne a správne obmedzil analýzu relevantnej verejnosti a územia na tento členský štát.

38

Na úvod je vhodné pripomenúť, že v súlade s článkom 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 na základe námietky majiteľa skoršej ochrannej známky, ochranná známka, o zápis ktorej sa žiada, nebude zapísaná, ak kvôli jej zhodnosti alebo podobnosti so skoršou ochrannou známkou a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb, na ktoré sa tieto ochranné známky vzťahujú, existuje pravdepodobnosť zámeny zo strany verejnosti, pokiaľ ide o územie, na ktorom je skoršia ochranná známka chránená. Predmetná pravdepodobnosť zámeny zahŕňa aj pravdepodobnosť asociácie so skoršou ochrannou známkou. V súlade s článkom 8 ods. 2 písm. a) treba za skoršie ochranné známky považovať ochranné známky Spoločenstva, ochranné známky zapísané v členskom štáte alebo ochranné známky zapísané na základe medzinárodných dohôd s dátumom podania prihlášky, ktorý je skorší ako dátum podania prihlášky ochrannej známky Spoločenstva.

39

V prejednávanom prípade bola námietka spoločnosti Koipe voči zápisu ochrannej známky La Española založená na viacerých národných a medzinárodných zápisoch, ako aj na zápise Spoločenstva, ktorého dátum podania prihlášky je neskorší ako dátum prihlášky, ktorú podala spoločnosť Aceites del Sur.

40

Je však pravda, že zo znenia relevantných bodov napadnutého rozsudku nevyplýva, že Súd prvého stupňa výslovne vylúčil uvedený zápis Spoločenstva z ochranných známok, ktoré mali byť zohľadnené na účely posúdenia dôvodnosti námietky podanej spoločnosťou Koipe.

41

Aj za predpokladu, že Súd prvého stupňa sa týmto spôsobom dopustil porušenia článku 8 ods. 1 a 2 nariadenia č. 40/94, toto nesprávne právne posúdenie nepostačuje na zrušenie napadnutého rozsudku.

42

Na jednej strane treba konštatovať, že v bode 48 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa správne uznal právo spoločnosti Koipe podať námietku voči zápisu ochrannej známky La Española, pričom odkázal na všetky zápisy, na ktoré sa uvedená spoločnosť odvolávala a ktoré zahŕňali viaceré ochranné známky, ktorých dátum podania prihlášky je skutočne skorší ako dátum podania prihlášky ochrannej známky, ktorej zápis sa požaduje. Nie je možné prijať tvrdenie, že Súd prvého stupňa tým, že výslovne nevylúčil zápis Spoločenstva z posúdenia dôvodnosti námietky spoločnosti Koipe, predmetný zápis zohľadnil a tým stanovil, ako to tvrdí odvolateľka, zásadu, že neskoršia ochranná známka môže odporovať prihláške ochrannej známky, ktorá bola podaná skôr.

43

Na druhej strane je namieste zdôrazniť, že nesprávne posúdenie, ktorého sa mal Súd prvého stupňa údajne dopustiť, nemalo určujúce následky na definovanie relevantného územia a verejnosti v rámci preskúmania existencie pravdepodobnosti zámeny medzi kolidujúcimi ochrannými známkami.

44

Z bodov 53, 63, 77 až 80, 92 a 111 napadnutého rozsudku jasne vyplýva, že Súd prvého stupňa sa pri posúdení existencie uvedenej pravdepodobnosti práve konštantne odvoláva na „španielske územie“ a „španielsky trh“, pričom nikdy neodkazuje, ako to na pojednávaní uviedla aj samotná odvolateľka, na iné územie ani verejnosť.

45

Z uvedeného vyplýva, že prvý odvolací dôvod a prvá časť druhého odvolacieho dôvodu uvedených na podporu odvolania musia byť zamietnuté ako sčasti nedôvodné a sčasti neúčinné.

46

V druhej časti svojho druhého odvolacieho dôvodu odvolateľka v prvom rade tvrdí, že napriek skutočnosti, že podľa judikatúry sa má pravdepodobnosť zámeny posudzovať celkovo so zohľadnením všetkých rozhodujúcich okolností konkrétnej veci (pozri najmä rozsudky z 11. novembra 1997, SABEL, C-251/95, Zb. s. I-6191, bod 22, ako aj z , Ruiz-Picasso a i./ÚHVT, C-361/04 P, Zb. s. I-643, bod 18), Súd prvého stupňa nezohľadnil dva extrémne dôležité a rozhodujúce faktory, a to jednak skoršiu koexistenciu kolidujúcich známok na španielskom trhu olivového oleja počas dlhého obdobia a jednak ich všeobecnú známosť na tomto trhu. Súd prvého stupňa teda nesprávne vyhodnotil prvok týkajúci sa podobnosti medzi uvedenými známkami.

47

V druhom rade sa odvolateľka nazdáva, že Súd prvého stupňa vôbec nepostupoval podľa pravidla „celkového posúdenia“ a „celkového dojmu“ v zmysle judikatúry uvedenej v predchádzajúcom bode, ale „uplatnil analytickú metódu“ a pristúpil tak k individuálnemu a postupnému preskúmaniu obrazových prvkov a slovných prvkov kolidujúcich ochranných známok, pričom obrazovým prvkom nesprávne priznal rozhodujúci význam a nesprávne odmietol prisúdiť čo len najmenší význam slovným prvkom týchto ochranných známok.

48

Súd prvého stupňa sa tým, že obrazovému prvku prisúdil „dominantný“ význam vo vzťahu k ostatným prvkom, z ktorých je zložená ochranná známka La Española, a tým, že tieto ostatné prvky považoval vo vzťahu k celkovému dojmu, ktorý vzbudzuje táto ochranná známka, za zanedbateľné, dopustil skreslenia skutkových okolností a dôkazných prostriedkov uvedených v spise.

49

Po tretie odvolateľka uvádza, že Súd prvého stupňa nesprávne posúdil prvok „verejnosť“, ktorý je rozhodujúci pre celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny medzi kolidujúcimi ochrannými známkami, pretože priemernému španielskemu spotrebiteľovi olivového oleja prisúdil profil nepozorného a nerozvážneho spotrebiteľa, a nie profil „priemerného spotrebiteľa, ktorý je riadne informovaný, rozumne pozorný a obozretný“, ako si to vyžaduje judikatúra Spoločenstva.

50

Spoločnosť Koipe sa naopak nazdáva, že Súd prvého stupňa správne uplatnil kritérium celkového posúdenia, keďže v napadnutom rozsudku správne preskúmal existenciu pravdepodobnosti zámeny, pričom v konkrétnom prípade zohľadnil všetky rozhodujúce prvky, vrátane konfliktnej koexistencie kolidujúcich ochranných známok na španielskom trhu.

51

Podľa judikatúry Spoločenstva nemajú všetky prvky tvoriace ochrannú známku rovnakú hodnotu, ani význam. Z tohto dôvodu skutočnosť, že Súd prvého stupňa priznal obrazovému prvku dominantný charakter, pomocou ktorého mohol stanoviť existenciu pravdepodobnosti zámeny medzi kolidujúcimi ochrannými známkami, pričom taktiež zohľadnil slovný prvok, neporušuje žiadne ustanovenie práva Spoločenstva v oblasti ochranných známok, keďže sa v žiadnom prípade nevzdialil od právnych kritérií a kritérií uvedených v judikatúre, podľa ktorých sa uvedená pravdepodobnosť hodnotí.

52

Pokiaľ ide o úvahy týkajúce sa údajnej nesprávnej kvalifikácie španielskeho spotrebiteľa olivového oleja vykonanej Súdom prvého stupňa, spoločnosť Koipe sa nazdáva, že ide o tvrdenia týkajúce sa skutkových okolností, ktoré sú v štádiu odvolania neprípustné.

53

ÚHVT sa predovšetkým domnieva, že skutočnosť, že Súd prvého stupňa nezohľadnil koexistenciu ochranných známok na relevantnom území a všeobecnú známosť prihlasovanej ochrannej známky v Španielsku, nemá rozhodujúci vplyv na výsledok, ku ktorému uvedený súd dospel, pokiaľ ide o posúdenie dosahu pravdepodobnosti zámeny.

54

Ďalej, pokiaľ ide o metódu použitú Súdom prvého stupňa na posúdenie existencie pravdepodobnosti zámeny, ÚHVT zdôrazňuje, že tento súd porovnal kolidujúce ochranné známky z vizuálneho hľadiska, pričom zohľadnil iba obrazové prvky a ignoroval dosah, ktorý by mohli mať slovné prvky na celkový dojem ochranných známok vzhľadom na slabý stupeň rozlišovacej spôsobilosti slovného prvku „La Española“.

55

ÚHVT sa však nevyjadruje k dôvodnosti tejto metódy, ale spolieha sa na úvahu Súdneho dvora, pričom sa obmedzuje na uvedenie dvoch možných riešení.

56

Na jednej strane by uvedené posúdenie Súdu prvého stupňa mohlo byť prijaté, len ak by Súdny dvor pripustil, že vzhľadom na nerozhodujúci charakter ostatných prvkov tvoriacich kolidujúce ochranné známky, Súd prvého stupňa mal právo vykonať porovnanie reprezentačných prvkov týchto ochranných známok iba na základe ich obrazových prvkov, a ak by z dôvodu preukázanej podobnosti týchto ochranných známok nebolo potrebné vykonať porovnanie ich názvov zo slovného a konceptuálneho hľadiska.

57

Na druhej strane, ak by Súdny dvor naopak dospel k záveru, že argumentácia Súdu prvého stupňa nie je dostatočná na odôvodnenie jeho analýzy skúmaných ochranných známok, alebo že odôvodnenia, na ktorých sa Súd prvého stupňa zakladal, nie sú v súlade s právom, napadnutý rozsudok by mal byť zrušený z dôvodu porušenia článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 a vec by mala byť vrátená Súdu prvého stupňa, aby tento vykonal nové porovnanie ochranných známok v súlade s výkladom Súdneho dvora, t. j. aby vykonal celkové posúdenie týchto ochranných známok.

58

Pokiaľ ide o námietky týkajúce sa kvalifikácie španielskeho spotrebiteľa olivového oleja, ÚHVT tvrdí, rovnako ako odvolateľka, že verejnosť, ktorú Súd prvého stupňa zohľadnil v napadnutom rozsudku, má profil, ktorý je skôr bližší k nedbanlivému spotrebiteľovi ako k rozumne pozornému spotrebiteľovi.

59

Pokiaľ ide o argumenty odvolateľky týkajúce sa nesprávneho posúdenia Súdom prvého stupňa v rámci preskúmania existencie pravdepodobnosti zámeny medzi kolidujúcimi ochrannými známkami, je vhodné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora existencia pravdepodobnosti zámeny zo strany verejnosti sa má posudzovať celkovo pri zohľadnení všetkých rozhodujúcich okolností predmetného prípadu (pozri v tomto zmysle rozsudky SABEL, už citovaný, bod 22, a z 22. júna 1999, Lloyd Schuhfabrik Meyer, C-342/97, Zb. s. I-3819, bod 18; uznesenie z , Matratzen Concord/ÚHVT, C-3/03 P, Zb. s. I-3657, bod 28; rozsudky zo , Medion, C-120/04, Zb. s. I-8551, bod 27, a z , ÚHVT/Shaker, C-334/05 P, Zb. s. I-4529, bod 34).

60

Podľa ustálenej judikatúry sa má celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny vo vzťahu k vizuálnej, fonetickej alebo koncepčnej podobnosti sporných ochranných známok zakladať na celkovom dojme, ktorý tieto ochranné známky vytvárajú, s osobitným zohľadnením ich rozlišovacích a dominantných prvkov (pozri rozsudok ÚHVT/Shaker, už citovaný, bod 35 a citovanú judikatúru).

61

Súdny dvor konkrétne usúdil, že v rámci skúmania existencie pravdepodobnosti zámeny posúdenie podobnosti dvoch ochranných známok sa nemôže obmedziť na zohľadnenie len jednej zložky kombinovanej ochrannej známky a jej porovnanie s inou ochrannou známkou. Naopak, porovnanie sa musí uskutočniť preskúmaním každej ochrannej známky ako celku (pozri v tomto zmysle uznesenie Matratzen Concord/ÚHVT, už citované, bod 32, ako aj rozsudky Medion, už citovaný, bod 29, a ÚHVT/Shaker, už citovaný, bod 41).

62

V tejto súvislosti Súdny dvor upresnil, že podľa ustálenej judikatúry celkovému dojmu vo vnímaní kombinovanej ochrannej známky príslušnou skupinou verejnosti môže za určitých okolností dominovať jej jedna alebo viac zložiek. Posúdiť podobnosť výlučne na základe dominantného prvku však možno len vtedy, ak sú všetky ostatné prvky ochrannej známky zanedbateľné (rozsudky ÚHVT/Shaker, už citovaný, body 41 a 42, a z 20. septembra 2007, Nestlé/ÚHVT, C-193/06 P, body 42 a 43 a citovaná judikatúra).

63

Druhú časť druhého odvolacieho dôvodu, ktorý odvolateľka uviedla na podporu svojho odvolania, treba preskúmať vo svetle týchto zásad.

64

V tejto súvislosti je vhodné uviesť, že v napadnutom rozsudku Súd prvého stupňa v bodoch 88 až 90 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že odvolací senát nesprávne prisúdil slovnému prvku kolidujúcich ochranných známok prvoradý význam vzhľadom na slabú rozlišovaciu spôsobilosť obrazových prvkov uvedených ochranných známok.

65

Naopak Súd prvého stupňa priznal obrazovému prvku prvoradý význam, keď v bode 91 napadnutého rozsudku jasne uviedol, že tento prvok, čo sa týka rozsahu, zaberal oveľa väčšie miesto ako slovný prvok, čím predmetný slovný prvok nadobudol vo vzťahu k obrazovému prvku subsidiárny charakter. Podľa bodu 109 tohto rozsudku uvedený obrazový prvok nadobudol za osobitných okolností predaja predmetného produktu väčší význam.

66

Súd prvého stupňa týmto spôsobom priznal obrazovému prvku kolidujúcich známok povahu dominantného prvku vo vzťahu k ostatným prvkom tvoriacim tieto ochranné známky, a to najmä vo vzťahu k slovnému prvku. To mu umožnilo správne založiť svoju analýzu na podobnosti ochranných známok a na existencii pravdepodobnosti zámeny medzi ochrannými známkami „La Española“ a „Carbonell“, pričom priznal zásadný charakter vizuálnemu porovnávaniu uvedených ochranných známok.

67

V rozpore s tvrdením odvolateľky však tento prístup v žiadnom prípade neviedol Súd prvého stupňa k tomu, aby nezohľadnil vplyv slovného prvku.

68

Po tom, ako v bode 100 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa pristúpil k detailnej porovnávacej analýze kolidujúcich známok na vizuálnej úrovni, v bodoch 103 a 104 tohto rozsudku konštatoval, že súbor prvkov, ktoré majú predmetné ochranné známky spoločné, vytvára veľmi podobný celkový vizuálny dojem, lebo ochranná známka La Española veľmi presne reprodukuje podstatu odkazu a vizuálneho dojmu šíreného ochrannou známkou Carbonell, čo u spotrebiteľa nevyhnutne vyvoláva pravdepodobnosť zámeny medzi týmito ochrannými známkami.

69

V bodoch 105 a 111 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa upresnil, že existencia odlišného slovného prvku nezmenšuje túto pravdepodobnosť zámeny vzhľadom na veľmi slabú rozlišovaciu spôsobilosť slovného prvku prihlasovanej ochrannej známky, ktorý odkazuje na zemepisný pôvod tovaru.

70

Inými slovami, napriek tomu, že obrazový prvok uvedených ochranných známok bol považovaný za dominantný prvok vo vzťahu k ostatným prvkom tvoriacim tieto ochranné známky, Súd prvého stupňa nezabudol zohľadniť aj slovný prvok. Naopak, práve v rámci posudzovania tohto prvku mu Súd prvého stupňa v podstate prisúdil zanedbateľný charakter, a to konkrétne preto, lebo rozdiely medzi slovnými prvkami kolidujúcich ochranných známok neumožňujú vyvrátiť záver, ku ktorému dospel po porovnávacej analýze týchto známok z vizuálneho aspektu.

71

Treba teda konštatovať, že Súd prvého stupňa správne uplatnil pravidlo týkajúce sa celkového hodnotenia tak, ako je to stanovené v judikatúre Spoločenstva uvedenej v bodoch 59 až 62 tohto rozsudku, v rámci preskúmania existencie pravdepodobnosti zámeny medzi kolidujúcimi ochrannými známkami.

72

Následne nie je možné prijať tvrdenie odvolateľky, že Súd prvého stupňa nepostupoval podľa uvedenej judikatúry a dopustil sa skreslenia skutkových okolností a dôkazných prostriedkov uvedených v spise.

73

Pokiaľ ide o argument odvolateľky týkajúci sa spochybnenia kvalifikácie španielskeho spotrebiteľa olivového oleja vykonaného Súdom prvého stupňa, je namieste konštatovať, že analýza, ktorú v tomto zmysle vykonal Súd prvého stupňa, je v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora v tejto oblasti.

74

Ako Súd prvého stupňa správne pripomenul v bode 107 napadnutého rozsudku, vnímanie ochranných známok daného druhu výrobkov alebo služieb priemerným spotrebiteľom je pri celkovom posúdení pravdepodobnosti zámeny určujúce (rozsudky SABEL, už citovaný, bod 23, a Lloyd Schuhfabrik Meyer, už citovaný, bod 25) a na účely tohto celkového posúdenia sa predpokladá, že priemerný spotrebiteľ je riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný, ale jeho úroveň pozornosti sa môže líšiť v závislosti od kategórie ponúkaných tovarov a služieb (rozsudok Lloyd Schuhfabrik Meyer, už citovaný, bod 26).

75

Vo svetle uvedených zásad Súd prvého stupňa v bodoch 108 a 109 napadnutého rozsudku konštatoval, že olivový olej je v Španielsku tovarom bežnej spotreby, väčšinou sa kupuje v supermarketoch alebo predajniach, kde je tovar vystavený na regáloch, a že spotrebiteľ sa viac riadi vizuálnym dojmom ochrannej známky, ktorú hľadá.

76

Súd prvého stupňa teda v bodoch 109 a 110 napadnutého rozsudku správne usúdil, že za týchto okolností obrazový prvok kolidujúcich ochranných známok naberá väčší význam, čo zvyšuje pravdepodobnosť zámeny medzi týmito ochrannými známkami, a že znaky, ktoré ich tvoria, sú ťažko rozlíšiteľné, pretože, ako mal Súdny dvor príležitosť upresniť (pozri v tomto zmysle rozsudky ÚHVT/Shaker, už citovaný, bod 35, ako aj Nestlé/ÚHVT, už citovaný, bod 34 a citovanú judikatúru), priemerný spotrebiteľ zvyčajne vníma ochrannú známku ako celok a neskúma jej jednotlivé detaily.

77

Pokiaľ ide o tvrdenia odvolateľky týkajúce sa úvah Súdu prvého stupňa o úrovni pozornosti predmetného spotrebiteľa, je vhodné zdôrazniť, že tieto tvrdenia sa vzťahujú výhradne na prvky skutkovej povahy.

78

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že Súd prvého stupňa má jediný právomoc na jednej strane zistiť skutkové okolnosti, s výnimkou prípadu, že hmotnoprávna nepresnosť jeho zistení by vyplývala zo spisového materiálu, ktorý mu bol predložený, a na druhej strane posúdiť tieto skutkové okolnosti. Posúdenie týchto skutkových okolností teda nepredstavuje, s výnimkou prípadu skreslenia skutočností, ktoré sú mu predložené, právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdneho dvora v rámci odvolacieho konania (pozri rozsudky z 29. apríla 2004, Henkel/ÚHVT, C-456/01 P a C-457/01 P, Zb. s. I-5089, bod 41 a 56, ako aj z , Develey/ÚHVT, C-238/06 P, Zb. s. I-9375, bod 97).

79

Predmetné tvrdenie musí byť považované za zjavne neprípustné, lebo takéto skreslenie nebolo preukázané, ba dokonca sa naň odvolateľka ani neodvolávala.

80

Pokiaľ ide o námietky odvolateľky, podľa ktorých Súd prvého stupňa tým, že v napadnutom rozsudku nezohľadnil skoršiu koexistenciu kolidujúcich známok na španielskom trhu olivového oleja počas dlhého obdobia a ich všeobecnú známosť na tomto trhu, nesprávne vyhodnotil prvok týkajúci sa podobnosti medzi týmito ochrannými známkami, je opodstatnené konštatovať, že tieto argumenty musia byť zamietnuté.

81

K uvedenému treba dodať, že napriek tomu, že Súd prvého stupňa nepreskúmal náležitosť týchto dvoch prvkov, uvedená okolnosť v tomto prípade nemala, ako to uviedol generálny advokát v bode 31 svojich návrhov, žiadny rozhodujúci vplyv na výsledok, ku ktorému tento súd dospel, pokiaľ ide o posúdenie dosahu pravdepodobnosti zámeny.

82

Nemožno úplne vylúčiť, že koexistencia dvoch ochranných známok na určitom trhu môže spolu s inými prvkami prispieť k zníženiu pravdepodobnosti zámeny medzi týmito ochrannými známkami zo strany relevantnej verejnosti. Je však potrebné, aby boli splnené určité podmienky. Ako to navrhuje generálny advokát v bodoch 28 a 29 svojich návrhov, neexistencia pravdepodobnosti zámeny môže vyplývať najmä z charakteru „pokojnej“ koexistencie kolidujúcich známok na predmetnom trhu.

83

Zo spisu však vyplýva, že v tomto prípade koexistencia medzi ochrannými známkami La Española a Carbonell nebola v žiadnom prípade „pokojná“, keďže otázka podobnosti týchto ochranných známok bola predmetom dlhoročného sporu medzi oboma spoločnosťami pred vnútroštátnymi súdmi.

84

Pokiaľ ide o argument týkajúci sa všeobecnej známosti, na úvod je vhodné upresniť, že dobré meno skoršej ochrannej známky, ktorou je v tomto prípade ochranná známka Carbonell, musí byť zohľadnené na účely posúdenia skutočnosti, či podobnosť medzi tovarmi označenými týmito dvomi ochrannými známkami je dostatočná na to, aby viedla k pravdepodobnosti zámeny (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. septembra 1998, Canon, C-39/97, Zb. s. I-5507, bod 24). Preto sa v tomto prípade odvolateľka nemôže odvolávať na všeobecnú známosť ochrannej známky La Española na španielskom trhu olivového oleja s cieľom preukázať neexistenciu pravdepodobnosti zámeny medzi kolidujúcimi ochrannými známkami, ako to okrem toho už neúspešne urobila v prvostupňovom konaní, pretože táto ochranná známka je neskoršia ako ochranná známka Carbonell. Pokiaľ ide o dobré meno ochrannej známky Carbonell, odvolateľka neuviedla, akým spôsobom by Súd prvého stupňa, ak by tento prvok zohľadnil, mohol prisúdiť väčšiu rozlišovaciu spôsobilosť ochrannej známke La Española, a tak vylúčiť existenciu pravdepodobnosti zámeny medzi uvedenými ochrannými známkami.

85

Za týchto okolností možno tieto argumenty zamietnuť ako bezpredmetné.

86

Zo všetkých vyššie uvedených úvah vyplýva, že nemožno vyhovieť žiadnemu z odvolacích dôvodov, ktoré odvolateľka uvádza na podporu svojho odvolania, a preto treba odvolanie zamietnuť.

87

Vo svojich písomných pripomienkach ÚHVT uviedol, okrem svojej odpovedi na odvolacie dôvody, úvahy týkajúce sa niektorých námietok neprípustnosti zamietnutých Súdom prvého stupňa a žiada Súdny dvor, aby sa v tomto zmysle vyjadril vzhľadom na skutočnosť, že tieto otázky majú vplyv na právnu argumentáciu vypracovanú týmto orgánom v jednotlivých veciach, ktoré sú prejednávané na Súdnom dvore.

88

Konkrétne ÚHVT tvrdí, že Súd prvého stupňa sa dopustil porušenia článku 63 ods. 3 nariadenia č. 40/94, pretože toto ustanovenie mu neumožňuje — v rozpore s tým, čo urobil v napadnutom rozsudku — vydať rozhodnutie vedúce k opačnému výsledku, ako je výsledok stanovený v napadnutom rozhodnutí odvolacieho senátu.

89

Podľa ÚHVT Súd prvého stupňa mal dôkazy predložené v prvostupňovom konaní vyhlásiť za neprípustné, pretože podľa článku 74 nariadenia č. 40/94 tieto dôkazy mali byť predložené odvolaciemu senátu.

90

Za okolností prejednávanej veci mal ÚHVT na účely napadnutia výsledku, ku ktorému dospel Súd prvého stupňa, buď podať odvolanie proti napadnutému rozsudku, alebo v prípade, ak tieto argumenty neboli v odvolaní uvedené, mal podať vzájomné odvolanie.

91

Napriek tomu, že ÚHVT nepodal proti napadnutému rozsudku odvolanie, je namieste preskúmať, či jeho vyjadrenia môžu byť považované za vzájomné odvolanie.

92

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že na kvalifikáciu určitého argumentu ako vzájomného odvolania článok 117 ods. 2 rokovacieho poriadku vyžaduje, aby účastník konania, ktorý sa naňho odvoláva, navrhoval úplné alebo čiastočné zrušenie napadnutého rozsudku z dôvodu, ktorý nebol uvedený v odvolaní. Na zistenie, či je to v prípade prejednávanej veci tak, treba posúdiť znenie, cieľ a kontext dotknutej časti vyjadrenia ÚHVT k odvolaniu (rozsudok z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, C-413/06 P, Zb. s. I-4951, bod 186).

93

V prejednávanom prípade je zrejmé, že ÚHVT vo svojom vyjadrení k odvolaniu nepoužil výraz „vzájomné odvolanie“, pričom svoje argumenty uvádza skôr ako záverečné úvahy, ktorými v podstate žiada Súdny dvor, aby podal objasnenie výkladu ustanovení nariadenia č. 40/94. ÚHVT takisto nepožiadalo Súdny dvor o zrušenie napadnutého rozsudku.

94

Za týchto okolností treba dospieť k záveru, že uvedené vyjadrenia nepredstavujú vzájomné odvolanie. Nie je teda potrebné, aby Súdny dvor zaujal v tomto ohľade stanovisko.

95

Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku uplatniteľného na základe článku 118 toho istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže spoločnosť Koipe navrhla zaviazať odvolateľku na náhradu trov konania a odvolateľka nemala úspech vo svojich návrhoch, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania vynaložených spoločnosťou Koipe. Keďže ÚHVT nenavrhol zaviazať odvolateľku na náhradu trov konania, je opodstatnené zaviazať ho, aby znášal svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: