—

M. Apostolides, v zastúpení: T. Beazley, QC, a C. West, barrister, v splnomocnení: S. Congdon, solicitor a C. Candounas, advocate,

—

D. C. Orams a L. E. Orams, v zastúpení: C. Booth a N. Green, QC, ako aj A. Ward a B. Bhalla, barristers,

—

cyperská vláda, v zastúpení: P. Clerides, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci D. Anderson, QC, a M. Demetriou, barrister,

—

grécka vláda, v zastúpení: A. Samoni-Rantou, S. Chala a G. Karipsiadis, splnomocnení zástupcovia,

—

poľská vláda, v zastúpení: M. Dowgielewicz, splnomocnený zástupca,

—

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: F. Hoffmeister a A.-M. Rouchaud, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka jednak výkladu Protokolu č. 10 o Cypre pripojeného k Aktu o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky k Európskej únii a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (Ú. v. EÚ L 236, 2003, s. 33, ďalej len „protokol č. 10“), jednak výkladu niektorých aspektov nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES, L 12, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Meletisom Apostolidesom, cyperským štátnym príslušníkom, a Lindou Elizabeth Oramsovou a Davidom Charlesom Oramsom, manželským párom s britskou štátnou príslušnosťou (ďalej len „manželia Oramsovci“), ktorého predmetom je uznanie a výkon dvoch rozsudkov, ktoré vydal Eparchiako Dikastirio tis Lefkosias (Cyprus), vo Veľkej Británii podľa nariadenia č. 44/2001.

3

Protokol č. 10 znie

opätovne potvrdzujúc svoj záväzok úplného vyriešenia cyperského problému v súlade s príslušnými rezolúciami Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov a svoju výraznú podporu úsiliu generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov v tejto záležitosti,

berúc do úvahy, že cyperský problém ešte nebol úplne vyriešený,

berúc do úvahy, že je preto potrebné odložiť uplatňovanie acquis v tých oblastiach Cyperskej republiky, v ktorých vláda Cyperskej republiky nevykonáva účinnú správu,

berúc do úvahy, že v prípade vyriešenia cyperského problému sa toto odloženie zruší,

berúc do úvahy, že Európska únia je pripravená prispôsobiť podmienky takéhoto urovnania v súlade so zásadami, na ktorých je založená Európska únia,

berúc do úvahy, že je potrebné stanoviť podmienky, za ktorých sa príslušné ustanovenia práva Európskej únie budú uplatňovať na hranicu medzi uvedenými dvoma oblasťami, na tieto dve oblasti, v ktorých vláda Cyperskej oblasti vykonáva účinnú správu, a na Východné výsostné územia Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska,

želajúc si, aby pristúpenie Cypru k Európskej únii bolo prínosom pre občanov Cypru a podporilo občiansky mier a zmierenie,

berúc do úvahy, že žiadne ustanovenie tohto protokolu nepredurčuje budúce opatrenia na tento účel,

berúc do úvahy, že takéto opatrenia nemajú vplyv na uplatňovanie acquis podľa podmienok stanovených v zmluve o pristúpení v ostatných častiach Cyperskej republiky,

dohodli sa na týchto ustanoveniach:

Článok 1

1.   Uplatňovanie acquis sa odkladá v tých častiach Cyperskej republiky, v ktorých vláda Cyperskej republiky nevykonáva účinnú správu.

2.   Rada na základe návrhu Komisie jednomyseľne rozhodne o zrušení odkladu uvedeného v odseku 1.

Článok 2

1.   Rada na základe návrhu Komisie jednomyseľným rozhodnutím stanoví podmienky, za ktorých sa ustanovenia práva Európskej únie uplatňujú na hranicu medzi dvoma územiami uvedenými v článku 1 a v oblastiach, v ktorých vláda Cyperskej republiky vykonáva účinnú správu.

2.   Hranica medzi Východnými výsostnými územiami a oblasťami uvedenými v článku 1 sa počas trvania odkladu uplatňovania acquis podľa článku 1 na účely časti IV prílohy k protokolu o výsostných územiach Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska na Cypre považuje za súčasť vonkajšej hranice výsostných území.

Článok 3

1.   Žiadne ustanovenie tohto protokolu nepredurčuje opatrenia prijaté s cieľom podporiť hospodársky rozvoj oblastí uvedených v článku 1.

2.   Takéto opatrenia nemajú vplyv na uplatňovanie acquis podľa podmienok vymedzených v zmluve o pristúpení v ostatných častiach Cyperskej republiky.

Článok 4

V prípade vyriešenia cyperského problému Rada na základe návrhu Komisie jednomyseľne rozhodne o úprave podmienok pristúpenia Cypru k Európskej únii so zreteľom na turecké obyvateľstvo na Cypre.“

4

Odôvodnenia č. 16 až 18 nariadenia č. 44/2001 uvádzajú:

5

Článok 1 ods. 1 uvedeného nariadenia stanovuje:

„Toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatní sa najmä na daňové, colné a správne veci.“

6

Podľa článku 2 toho istého nariadenia:

„1.   Ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

2.   Na osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi štátu, na území ktorého majú bydlisko, sa vzťahujú normy právomoci použiteľné na štátnych občanov tohto štátu.“

7

Článok 22 bod 1 nariadenia č. 44/2001, ktorý sa nachádza v oddieli 6 kapitoly II tohto nariadenia nazvanom „Výlučná právomoc“, stanovuje:

„Výlučnú právomoc majú tieto súdy bez ohľadu na bydlisko:

8

Článok 34 uvedeného nariadenia uvádza:

„Rozsudok sa neuzná:

9

Článok 35 toho istého nariadenia znie:

„1.   Rozsudok sa okrem toho neuzná, ak je v rozpore s oddielmi 3, 4 alebo 6 kapitoly II alebo v prípade uvedenom v článku 72.

2.   Pri skúmaní skutočností, na ktorých bola založená právomoc podľa predchádzajúceho odseku, súd alebo orgán, ktorý koná o uznaní, je viazaný skutkovými zisteniami, na ktorých súd členského štátu pôvodu založil svoju právomoc.

3.   S výnimkou odseku 1 sa právomoc súdu štátu pôvodu nesmie skúmať. Kritéria, na ktorých sa založila právomoc, sa nesmú skúmať z hľadiska rozporu s verejným poriadkom podľa článku 34 bod 1.“

10

Článok 38 nariadenia č. 44/2001 stanovuje:

„1.   Rozsudok vydaný v členskom štáte a vykonateľný v tomto štáte sa vykoná v inom členskom štáte, ak tam bol vyhlásený za vykonateľný na návrh zainteresovaného účastníka.

2.   Vo Veľkej Británii sa však takýto rozsudok vykoná v Anglicku alebo Walese, Škótsku alebo Severnom Írsku, ak na návrh zainteresovaného účastníka bol zaregistrovaný na účely výkonu v danom územnom celku Veľkej Británie.“

11

Článok 45 nariadenia č. 44/2001 stanovuje:

„1.   Súd, ktorý koná o odvolaní podľa článku 43 alebo článku 44, môže odmietnuť vydať alebo zrušiť vydané vyhlásenie vykonateľnosti len na základe jedného z dôvodov uvedených v článkoch 34 a 35. Svoje rozhodnutie vydá bez odkladu.

2.   Za žiadnych okolností sa nesmie cudzí rozsudok skúmať z hľadiska rozhodnutia vo veci samej.“

12

Podľa vnútroštátnej právnej úpravy ostávajú vlastnícke práva k pozemkom nachádzajúcim sa v tých oblastiach Cyperskej republiky, v ktorých vláda tohto členského štátu nevykonáva účinnú správu (ďalej len „severná oblasť“), v platnosti a nedotknuté bez ohľadu na inváziu tureckej armády na cyperské územie v roku 1974 a nasledujúcu vojenskú okupáciu časti tohto štátu.

13

Článok 21 ods. 2 zákona 14/60 o súdoch v znení platnom v spore vo veci samej stanovuje, že pokiaľ sa žaloba týka akejkoľvek veci, ktorá súvisí s nehnuteľnosťou, „táto žaloba sa podá na Eparchiako Dikastirio, v ktorého obvode sa taká nehnuteľnosť nachádza“.

14

Uznesením Anotato Dikastirio tis Kypriakis Dimokratias (Najvyšší súd) uverejneným 13. septembra 1974 v Episimi Efimerida tis Kypriakis Dimokratias (Úradný vestník Cyperskej republiky), teda po invázii do severnej oblasti, boli okresy Kyrenia a Nicosia spojené.

15

Podľa cyperskej právnej úpravy je doručenie návrhu na začatie konania jednému z manželov prostredníctvom odovzdania tejto písomnosti druhému z manželov platným doručením. Pokiaľ sa žalovaný nedostaví na súd do desiatich dní od doručenia návrhu na začatie konania, žalobca môže žiadať o vydanie rozsudku pre zmeškanie. Dostavenie sa na súd je úkonom, ktorý nevyžaduje uviesť nejaký dôvod obrany.

16

V rámci opravného prostriedku smerujúceho k zrušeniu rozsudku pre zmeškanie musí navrhovateľ preukázať, že má prijateľnú obranu („arguable defence“).

17

Predmetom konania pred vnútroštátnym súdom je uznanie a výkon dvoch rozsudkov Eparchiako Dikastirio tis Lefkosias (ďalej len „sporné rozsudky“), ktorými sa rozhodlo o žalobe, ktorú podal M. Apostolides proti manželom Oramsovcom a ktorá sa týkala nehnuteľného majetku (ďalej len „nehnuteľnosť“), v Spojenom kráľovstve podľa nariadenia č. 44/2001.

18

Nehnuteľnosť sa nachádza v Lapithos v okrese Kyrenia, ktorý patrí do severnej oblasti. Vlastnila ju rodina M. Apostolidesa, ktorá na nej bývala predtým, než turecká armáda v roku 1974 vtrhla na Cyprus. Keďže rodina M. Apostolidesa patrila ku grécko-cyperskej komunite, bola nútená opustiť svoj domov a usadila sa v oblasti ostrova, ktorá je pod účinnou správou cyperskej vlády (ďalej len „vládou spravovaná oblasť“).

19

Manželia Oramsovci tvrdia, že nehnuteľnosť kúpili v roku 2002 v dobrej viere od tretej osoby, ktorá ju sama nadobudla od orgánov Tureckej republiky Severného Cypru, entity, ktorú dodnes neuznal žiadny štát okrem Tureckej republiky. Nasledujúce nadobudnutia boli v súlade so zákonmi tejto entity. Manželia Oramsovci postavili vilu a na nehnuteľnosti, z ktorej si urobili prázdninový dom, sa často sa zdržiavajú.

20

Pohyb osôb medzi severnou oblasťou a vládou spravovanou oblasťou bol do apríla 2003 obmedzený.

21

Eparchiako Dikastirio tis Lefkosias, cyperský súd so sídlom vo vládou spravovanej oblasti, rozoslal 26. októbra 2004 návrhy na začatie konania súvisiace so žalobou podanou M. Apostolidesom proti manželom Oramsovcom. Tieto návrhy, teda jeden pre každého z manželov, boli doručené v ten istý deň na adresu ich nehnuteľnosti súdnym doručovateľom uvedeného súdu. Oba návrhy boli doručené tak, že boli odovzdané osobne L. E Oramsovej, ktorá odmietla podpísať doručenku.

22

Súdny doručovateľ L. E. Oramsovej neoznámil, že je súdnym doručovateľom, ani to, aké dokumenty jej odovzdal, pričom tieto dokumenty boli napísané v gréčtine, ktorej manželia Oramsovci nerozumejú. Pani Oramsová však pochopila, že tieto dokumenty majú právnu a úradnú povahu.

23

Na titulnej strane oboch návrhov na začatie konania bolo v gréčtine uvedené, že sa treba dostaviť na Eparchiako Dikastirio tis Lefkosias do desiatich dní od doručenia, inak bude vydaný rozsudok pre zmeškanie.

24

Napriek ťažkostiam spojeným s hľadaním grécky hovoriaceho advokáta v severnej oblasti, oprávneného vystupovať pred súdmi vládou spravovanej oblasti, pani Oramsová dokázala získať pomoc takého advokáta, ktorý sa zaviazal dostaviť sa 8. novembra 2004 na súd v jej mene. Tento advokát sa však na uvedený súd nedostavil v tento deň, ale až nasledujúci deň.

25

Dňa 9. novembra 2004 Eparchiako Dikastirio tis Lefkosias vydal na návrh M. Apostolidesa rozsudok pre zmeškanie, pretože v tento deň sa na súd nedostavila žiadna osoba konajúca v mene Oramsovcov. V rovnaký deň tento súd odmietol splnomocnenie predložené advokátom pani Oramsovej, keďže nebolo napísané v gréčtine alebo turečtine, ale v angličtine.

26

Podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania rozsudok pre zmeškanie, ktorý vydal Eparchiako Dikastirio tis Lefkosias, manželom Oramsovcom nariaďuje, aby:

27

Dňa 15. novembra 2004 manželia Oramsovci podali proti uvedenému rozsudku opravný prostriedok. Eparchiako Dikastirio tis Lefkosias po vypočutí dôkazov a tvrdení manželov Oramsovcov a M. Apostolidesa rozsudkom z 19. apríla 2005 zamietol opravný prostriedok manželov Oramsovcov najmä z dôvodu, že neuviedli prijateľnú obranu na spochybnenie vlastníckeho práva M. Apostolidesa. Manželia Oramsovci boli zaviazaní na náhradu trov konania o tomto opravnom prostriedku.

28

Poslední uvedení podali proti rozsudku, ktorým bol zamietnutý ich opravný prostriedok, odvolanie. Rozsudkom Anotato Dikastirio tis Kypriakis Dimokratias z 21. decembra 2006 bolo toto odvolanie tiež zamietnuté.

29

Meletis Apostolides 18. októbra 2005 požiadal v Anglicku na základe náležitých dokumentov podľa nariadenia č. 44/2001 o uznanie a výkon sporných rozsudkov. Master High Court of Justice (England & Wales), Queen’s Bench Division, uznesením z 21. októbra 2005 rozhodol, že uvedené rozsudky sú v Anglicku vykonateľné podľa rovnakého nariadenia.

30

Manželia Oramsovci uvedené uznesenie napadli podľa článku 43 nariadenia č. 44/2001 a sudca High Court of Justice ho zrušil rozhodnutím zo 6. septembra 2006. Pán Apostolides podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, podľa článku 44 uvedeného nariadenia.

31

Za týchto okolností Court of Appeal (England & Wales) (Civil Division) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

32

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či odklad uplatňovania acquis communautaire v severnej časti stanovený v článku 1 ods. 1 protokolu č. 10 bráni uplatneniu nariadenia č. 44/2001 na rozhodnutie vydané cyperským súdom so sídlom v oblasti spravovanej vládou, ktoré sa ale týka nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v tejto severnej oblasti.

33

Hneď na úvod treba uviesť, že akt o pristúpení nového členského štátu je v zásade založený na všeobecnej zásade okamžitého a úplného uplatnenia ustanovení práva Spoločenstva na tento štát a výnimky sú povolené len v prípade, že ich výslovne stanovujú prechodné ustanovenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. decembra 1982, Metallurgiki Halyps/Komisia, 258/81, Zb. s. 4261, bod 8).

34

V tomto ohľade protokol č. 10 predstavuje prechodnú výnimku zo zásady pripomenutej v predchádzajúcom bode založenú na mimoriadnej situácii existujúcej na Cypre.

35

Ako však uviedla generálna advokátka v bode 35 svojich návrhov, ustanovenia aktu o pristúpení umožňujúce odchýliť sa od pravidiel Zmluvy ES sa majú vykladať vzhľadom na doktnuté ustanovenia striktne a musia byť obmedzené na to, čo je absolútne nevyhnutné na dosiahnutie ich cieľa (pozri analogicky rozsudky z 29. marca 1979, Komisia/Spojené kráľovstvo, 231/78, Zb. s. 1447, bod 13; z 23. marca 1983, Peskeloglou, 77/82, Zb. s. 1085, bod 12; zo 17. januára 1985, Piraiki-Patraiki a i./Komisia, 11/82, Zb. s. 207, bod 26; zo 14. decembra 1989, Agegate, C-3/87, Zb. s. 4459, bod 39, ako aj z 3. decembra 1998, KappAhl, C-233/97, Zb. s. I-8069, bod 18).

36

Vo veci samej nemožno výnimku stanovenú protokolom č. 10 vykladať v tom zmysle, že bráni uplatneniu nariadenia č. 44/2001 na sporné rozsudky vydané cyperským súdom.

37

Z doslovného výkladu článku 1 ods. 1 protokolu č. 10 totiž vyplýva, že odklad, ktorý stanovuje, je obmedzený na uplatňovanie acquis communautaire v severnej časti. Vo veci samej však boli sporné rozsudky, o ktorých uznanie žiadal M. Apostolides, vydané súdom so sídlom v oblasti spravovanej vládou.

38

Okolnosť, že sa tieto rozsudky týkajú nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v severnej oblasti, nebráni výkladu uvedenému v predchádzajúcom bode, keďže jednak nevedie k zániku povinnosti používať nariadenie č. 44/2001 v oblasti spravovanej vládou a jednak neznamená, že sa toto nariadenie z tohto dôvodu uplatní v uvedenej severnej oblasti (pozri analogicky rozsudok z 1. marca 2005, Owusu, C-281/02, Zb. s. I-1383, bod 31).

39

Vzhľadom na vyššie uvedené treba na prvú otázku odpovedať, že odklad uplatňovania acquis communautaire v severnej oblasti stanovený v článku 1 ods. 1 protokolu č. 10 nebráni uplatneniu nariadenia č. 44/2001 na rozhodnutie vydané cyperským súdom so sídlom v oblasti spravovanej vládou, ktoré sa ale týka nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v uvedenej severnej oblasti.

40

Pokiaľ ide o druhú až piatu otázku, treba upresniť, že Komisia uvádza, že vec možno nepatrí do pôsobnosti ratione materiae nariadenia č. 44/2001. Na potvrdenie takého tvrdenia preto treba určiť, či vec samú možno považovať za „občiansku alebo obchodnú vec“ v zmysle článku 1 tohto nariadenia.

41

V tomto ohľade treba pripomenúť, že na účely zabezpečenia, a to v rámci možností, rovnosti a jednotnosti práv a povinností, ktoré vyplývajú z nariadenia č. 44/2001 pre členské štáty a dotknuté osoby, je potrebné nevykladať pojem „občianske a obchodné veci“ ako jednoduchý odkaz na vnútroštátne právo jedného alebo druhého z príslušných štátov. Uvedený pojem sa musí považovať za samostatný pojem, ktorý treba vykladať s odkazom na jednej strane na ciele a systém tohto nariadenia a na druhej strane na všeobecné zásady vyplývajúce zo všetkých vnútroštátnych právnych poriadkov (pozri rozsudky zo 14. októbra 1976, LTU, 29/76, Zb. s. 1541, bod 3; zo 16. decembra 1980, Rüffer, 814/79, Zb. s. 3807, bod 7; z 21. apríla 1993, Sonntag, C-172/91, Zb. s. I-1963, bod 18; z 15. mája 2003, Préservatrice foncière TIARD, C-266/01, Zb. s. I 4867, bod 20; z 18. mája 2006, ČEZ, C-343/04, Zb. s. I-4557, bod 22, ako aj z 15. februára 2007, Lechouritou a i., C-292/05, Zb. s. I-1519, bod 29).

42

Autonómny výklad pojmu „občianske a obchodné veci“ vedie k vylúčeniu niektorých súdnych rozhodnutí z pôsobnosti nariadenia č. 44/2001 vzhľadom na skutočnosti, ktoré sú určujúce pre povahu právnych vzťahov medzi stranami sporu alebo jeho predmet (pozri rozsudky LTU, už citovaný, bod 4; Rüffer, už citovaný, bod 14; Préservatrice foncière TIARD, už citovaný, bod 21; ČEZ, už citovaný, bod 22, ako aj Lechouritou a i., už citovaný, bod 30).

43

Súdny dvor teda dospel k záveru, že hoci sa na niektoré spory medzi verejným orgánom a osobou súkromného práva môže uvedený pojem vzťahovať, neplatí to v prípade, ak verejný orgán koná v rámci výkonu verejnej moci (pozri rozsudky LTU, už citovaný, bod 4; Rüffer, už citovaný, bod 8; Sonntag, už citovaný, bod 20; Préservatrice foncière TIARD, už citovaný, bod 22; ako aj Lechouritou a i., už citovaný, bod 31).

44

Uplatnenie výsad verejnej moci jedným z účastníkov sporu, keďže tento vykonáva výnimočné právomoci v porovnaní s pravidlami uplatniteľnými na vzťahy medzi jednotlivcami, totiž vylučuje taký spor spomedzi občianskych a obchodných vecí v zmysle článku 1 ods. 1 nariadenia č. 44/2001 (pozri v tomto zmysle rozsudky LTU, už citovaný, bod 4; Rüffer, už citovaný, body 9 a 16; Sonntag, už citovaný, bod 22; Préservatrice foncière TIARD, už citovaný, bod 30, ako aj Lechouritou a i., už citovaný, bod 34).

45

Vo veci samej ide o spor medzi jednotlivcami, ktorého predmetom je získanie náhrady škody za nezákonnú držbu nehnuteľnosti, umožnenie držby nehnuteľnosti oprávnenej osobe a jej navrátenie do pôvodného stavu, ako aj ukončenie akéhokoľvek iného protiprávneho zasahovania do nehnuteľnosti. Takto podaná žaloba nesmeruje proti úkonom alebo konaniam, ktoré predpokladajú uplatnenie výsad verejnej moci jedným z účastníkov sporu, ale proti úkonom jednotlivcov.

46

Vec samú preto treba považovať za vec, ktorá patrí medzi „občianske a obchodné veci“ v zmysle článku 1 ods. 1 nariadenia č. 44/2001.

47

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či skutočnosť, že rozhodnutie je vydané súdom členského štátu vo vzťahu k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v oblasti tohto štátu, v ktorej vláda tohto štátu nevykonáva účinnú správu, možno považovať za porušenie kompetenčného pravidla uvedeného v článku 22 bode 1 nariadenia č. 44/2001, a či v dôsledku toho môže odôvodniť odmietnutie uznať alebo vykonať také rozhodnutie podľa článku 35 ods. 1 tohto nariadenia.

48

V tomto ohľade treba konštatovať, že článok 22 nariadenia č. 44/2001 obsahuje kogentný a taxatívny zoznam oblastí výlučnej medzinárodnej súdnej právomoci členských štátov. Tento článok iba určuje členský štát, ktorého súdy sú príslušné ratione materiae, pričom však neurčuje rozdelenie právomoci na úrovni dotknutého členského štátu. Je úlohou každého členského štátu určiť svoju vlastnú organizáciu súdov.

49

Okrem toho, zásada zákazu skúmania právomoci súdov členského štátu pôvodu stanovená v článku 35 ods. 3 uvedeného nariadenia — toto skúmanie je prípustné len vo vzťahu k ustanoveniam odseku 1 toho istého článku — bráni tomu, aby sa vo veci samej skúmala vnútorná právomoc súdov dotknutého členského štátu pôvodu.

50

Pravidlo forum rei sitae stanovené v článku 22 bode 1 nariadenia č. 44/2001 sa teda týka medzinárodnej súdnej právomoci členských štátov a nie ich vnútornej súdnej právomoci.

51

Vo veci samej je nesporné, že nehnuteľnosť sa nachádza na území Cyperskej republiky a kompetenčné pravidlo stanovené v článku 22 bode 1 nariadenia č. 44/2001 preto bolo dodržané. Skutočnosť, že nehnuteľnosť sa nachádza v severnej oblasti, môže mať vplyv na vnútornú právomoc cyperských súdov, ale nemôže mať nijaký vplyv na účely tohto nariadenia.

52

Vzhľadom na vyššie uvedené treba na druhú otázku odpovedať, že článok 35 ods. 1 nariadenia č. 44/2001 neoprávňuje súd členského štátu, aby odmietol uznať alebo vykonať rozhodnutie vydané súdmi iného členského štátu, ktoré sa týka nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v oblasti tohto iného členského štátu, v ktorom jeho vláda nevykonáva účinnú správu.

53

Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či skutočnosť, že rozhodnutie vydané súdmi členského štátu, ktoré sa týka nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v oblasti tohto štátu, v ktorej vláda tohto štátu nevykonáva účinnú správu, nemôže byť v praxi vykonané na mieste, kde sa nehnuteľnosť nachádza, predstavuje dôvod na odmietnutie uznania alebo výkonu podľa článku 34 bodu 1 nariadenia č. 44/2001.

54

Podľa článku 34 bodu 1 nariadenia č. 44/2001 sa rozhodnutie neuzná, ak je uznanie v zjavnom rozpore s verejným poriadkom členského štátu, v ktorom sa o uznanie žiada. Článok 45 ods. 1 toho istého nariadenia upravuje totožný prípad zamietnutia vyhlásenia vykonateľnosti.

55

Na úvod treba pripomenúť, že článok 34 nariadenia č. 44/2001 má byť vykladaný striktne, keďže predstavuje prekážku dosiahnutia jedného zo základných cieľov uvedeného nariadenia (pozri rozsudky z 2. júna 1994, Solo Kleinmotoren, C-414/92, Zb. s. I-2237, bod 20; z 28. marca 2000, Krombach, C-7/98, Zb. s. I-1935, bod 21, a z 11. mája 2000, Renault, C-38/98, Zb. s. I-2973, bod 26). Pokiaľ ide konkrétne o odvolanie na ustanovenie o verejnom poriadku podľa článku 34 bodu 1 tohto nariadenia, treba ho použiť len vo výnimočných prípadoch (pozri rozsudky zo 4. februára 1988, Hoffmann, 145/86, Zb. s. 645, bod 21; z 10. októbra 1996, Hendrikman a Feyen, C-78/95, Zb. s. I-4943, bod 23; Krombach, už citovaný, bod 21, ako aj Renault, už citovaný, bod 26).

56

Hoci členské štáty v zásade môžu v zmysle výhrady uvedenej v článku 34 bode 1 nariadenia č. 44/2001 voľne v súlade so svojimi vnútroštátnymi koncepciami stanoviť požiadavky týkajúce sa verejného poriadku, hranice tohto pojmu vyplývajú z výkladu tohto nariadenia (pozri rozsudky Krombach, už citovaný, bod 22, a Renault, už citovaný, bod 27).

57

Preto Súdnemu dvoru neprináleží definovať obsah verejného poriadku členského štátu, prináleží mu však kontrolovať hranice, v rámci ktorých súd členského štátu môže použiť tento pojem a neuznať rozhodnutie pochádzajúce z iného členského štátu (rozsudky Krombach, už citovaný, bod 23, a Renault, už citovaný, bod 28).

58

V tomto ohľade treba uviesť, že tým, že článok 36 a článok 45 ods. 2 nariadenia č. 44/2001 zakazujú prehodnotenie merita rozhodnutia prijatého v cudzom štáte, zakazujú, aby súd príslušného štátu zamietol uznanie alebo vykonanie tohto rozhodnutia len z dôvodu odlišnosti právnej normy uplatnenej súdom štátu pôvodu a normy, ktorú by použil súd príslušného štátu, keby mal riešiť spor. Takisto nemôže súd príslušného štátu kontrolovať presnosť hodnotení z hľadiska práva alebo skutkového stavu, ktoré urobil súd štátu pôvodu (pozri rozsudky Krombach, už citovaný, bod 36, a Renault, už citovaný, bod 29).

59

Odkaz na ustanovenie o verejnom poriadku uvedené v článku 34 bode 1 nariadenia č. 44/2001 je prípustný len v prípade, že uznanie alebo vykonanie rozhodnutia vydaného iným členským štátom by neprijateľným spôsobom narúšalo právny poriadok príslušného štátu, keďže by ohrozovalo niektorú jeho základnú zásadu. S cieľom dodržať zákaz prehodnotiť meritum cudzieho rozhodnutia by muselo byť toto ohrozenie zjavným porušením právneho predpisu, ktorý je v príslušnom štáte považovaný za podstatný pre právny poriadok, alebo práva, ktoré je v tomto právnom poriadku považované za zásadné (pozri rozsudky Krombach, už citovaný, bod 37, a Renault, už citovaný, bod 30).

60

V tomto ohľade súd štátu, v ktorom sa žiada o uznanie, nemôže bez toho, aby sa tým spochybnil účel nariadenia č. 44/2001, odmietnuť uznať rozhodnutie pochádzajúce z iného členského štátu len z dôvodu, že sa domnieva, že v tomto rozhodnutí bolo nesprávne uplatnené vnútroštátne právo alebo právo Spoločenstva. Je naopak dôležité posúdiť, či v takých prípadoch systém opravných prostriedkov zavedený v každom členskom štáte, doplnený mechanizmom prejudiciálneho konania stanoveným v článku 234 ES, poskytuje osobám podliehajúcim súdnej právomoci dostatočnú záruku (pozri rozsudok Renault, už citovaný, bod 33). Ustanovenie o verejnom poriadku sa v takých prípadoch uplatní, len pokiaľ uvedené nesprávne právne posúdenie znamená, že sa uznanie alebo výkon rozhodnutia v členskom štáte, v ktorom sa žiada o uznanie, považuje za zjavné porušenie právnej normy, ktorá má v právnom poriadku tohto členského štátu zásadný význam (pozri v tomto zmysle rozsudok Renault, už citovaný, bod 34).

61

Ako uviedol M. Apostolides, ako aj grécka vláda a cyperská vláda, vnútroštátny súd vo veci samej nespomenul žiadnu základnú zásadu právneho poriadku Spojeného kráľovstva, ktorú by mohlo porušiť uznanie alebo výkon sporných rozsudkov.

62

Keďže teda v právnom poriadku Spojeného kráľovstva neexistuje žiadna základná zásada, ktorú by mohlo porušiť uznanie alebo výkon sporných rozsudkov, žiadne odmietnutie uznať tieto rozsudky podľa článku 34 bodu 1 nariadenia č. 44/2001 nemôže byť odôvodnené tým, že rozhodnutie vydané súdmi členského štátu, ktoré sa týka nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v oblasti tohto štátu, v ktorej jeho vláda nevykonáva účinnú správu, nemožno v praxi vykonať na mieste, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Odmietnutie uznania na základe uvedeného ustanovenia nemožno namietať ani podľa článku 45 ods. 1 rovnakého nariadenia.

63

Bez ohľadu na vyššie uvedené úvahy treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora môže Súdny dvor v rámci uplatňovania článku 234 ES vyvodiť zo znenia otázok položených vnútroštátnym súdom, vzhľadom na údaje, ktoré uviedol, prvky, na ktoré sa vzťahuje výklad práva Spoločenstva, aby umožnil tomuto súdu vyriešiť právny problém, ktorý prejednáva (pozri rozsudky z 28. januára 1992, López Brea et Hidalgo Palacios, C-330/90 a C-331/90, Zb. s. I-323, bod 5; z 30. septembra 2003, Köbler, C-224/01, Zb. s. I-10239, bod 60, ako aj z 9. novembra 2006, Chateignier, C-346/05, Zb. s. I-10951, bod 18).

64

Hoci však vo veci samej okolnosť, že sporné rozsudky nemôžu byť v členskom štáte pôvodu vykonané, nemôže odôvodniť odmietnutie uznať alebo vykonať tieto rozsudky podľa článku 34 bodu 1 nariadenia č. 44/2001, neznamená to, že taká okolnosť by nemohla byť relevantná na účely článku 38 ods. 1 rovnakého nariadenia.

65

Podľa posledného uvedeného ustanovenia rozhodnutia vydané v členskom štáte a vykonateľné v tomto štáte sa vykonajú v inom členskom štáte, ak tam boli vyhlásené za vykonateľné na návrh zainteresovaného účastníka.

66

Vykonateľnosť rozhodnutia v členskom štáte pôvodu je teda podmienkou vykonania tohto rozhodnutia v členskom štáte, v ktorom sa žiada o uznanie (pozri rozsudok z 29. apríla 1999, Coursier, C-267/97, Zb. s. I-2543, bod 23). Hoci v tomto ohľade môže uznanie v zásade viesť k tomu, že sa rozhodnutiam prizná právna sila a účinnosť, ktorú majú v členskom štáte, v ktorom boli vydané (pozri rozsudok Hoffmann, už citovaný, body 10 a 11), neexistuje nijaký dôvod priznať rozsudku pri jeho výkone práva, ktoré mu neprináležia v členskom štáte pôvodu [pozri správu o Dohovore o súdnej právomoci a výkone rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach, ktorú vypracoval pán Jenard (Ú. v. ES C 59, 1979, s. 48)], ani účinky, ktoré by mal rozsudok rovnakého druhu vydaný priamo v členskom štáte, v ktorom sa žiada o uznanie.

67

Vo veci samej však nemožno s úspechom tvrdiť, že sporné rozsudky sú v členskom štáte pôvodu nevykonateľné.

68

Ide totiž o rozsudky ukladajúce povinnosti, ktorých vykonateľnosť v členskom štáte pôvodu konštatuje osvedčenie stanovené v článku 54 nariadenia č. 44/2001 ku dňu vydania tohto osvedčenia.

69

V tomto ohľade treba uviesť, že nariadenie č. 44/2001 sa obmedzuje na úpravu konania o vyhlásení vykonateľnosti zahraničných exekučných titulov a nedotýka sa výkonu ako takého, ktorý podlieha vnútroštátnemu právu súdu, na ktorom sa konanie vedie (pozri rozsudky z 2. júla 1985, Deutsche Genossenschaftsbank, 148/84, Zb. s. 1981, bod 18; z 3. októbra 1985, Capelloni et Aquilini, 119/84, Zb. s. 3147, bod 16, ako aj Hoffmann, už citovaný, bod 27), bez toho, aby uplatnenie procesných predpisov členského štátu, v ktorom sa žiada o uznanie, v rámci výkonu mohlo narušiť potrebný účinok systému stanoveného uvedeným nariadením vo veci vyhlásenia vykonateľnosti tým, že by bránilo uplatneniu zásad stanovených v tejto oblasti, či už výslovne alebo implicitne, samotným nariadením (pozri v tomto zmysle rozsudky Capelloni et Aquilini, už citovaný, bod 21; Hoffmann, už citovaný, bod 29, ako aj z 15. mája 1990, Hagen, C-365/88, Zb. s. I-1845, bod 20).

70

Okolnosť, že žalobcovia by sa mohli stretnúť s ťažkosťami pri výkone sporných rozsudkov v severnej oblasti, nemôže zbaviť tieto rozsudky ich vykonateľnosti, a teda nebráni súdom členského štátu, v ktorom sa žiada o uznanie, aby vyhlásili ich vykonateľnosť.

71

Vzhľadom na uvedené treba na tretiu položenú otázku odpovedať, že skutočnosť, že rozhodnutie vydané súdmi členského štátu, ktoré sa týka nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v oblasti tohto štátu, v ktorej jeho vláda nevykonáva účinnú správu, nemôže byť v praxi vykonané na mieste, kde sa nehnuteľnosť nachádza, nepredstavuje dôvod na odmietnutie uznania alebo výkonu podľa článku 34 bodu 1 nariadenia č. 44/2001 a nevyplýva z neho ani nevykonateľnosť takého rozhodnutia v zmysle článku 38 ods. 1 uvedeného nariadenia.

72

Svojou štvrtou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či uznanie alebo výkon rozhodnutia pre zmeškanie možno odmietnuť podľa článku 34 bodu 2 nariadenia č. 44/2001 z dôvodu, že písomnosť, ktorou sa začína konanie, alebo rovnocenná písomnosť nebola odporcovi doručená v dostatočnom čase a takým spôsobom, aby si mohol zabezpečiť obhajobu, pokiaľ odporca mohol proti tomuto rozhodnutiu podať opravný prostriedok na súdoch členského štátu pôvodu.

73

V tomto ohľade z odôvodnení č. 16 až 18 nariadenia č. 44/2001 vyplýva, že cieľom systému opravných prostriedkov, ktorý toto nariadenie stanovuje proti uznaniu alebo výkonu rozhodnutia, je dosiahnuť spravodlivú rovnováhu medzi na jednej strane vzájomnou dôverou vo výkon súdnictva v Únii, ktorá odôvodňuje v zásade automatické uznávanie a vyhlasovanie vykonateľnosti rozhodnutí vydaných v členskom štáte v inom členskom štáte, a na druhej strane dodržiavaním práv obhajoby, ktoré vyžaduje, aby žalovaný mal možnosť odvolať sa v kontradiktórnom konaní proti vyhláseniu rozhodnutia za vykonateľné, ak sa domnieva, že je daný niektorý z dôvodov nevykonateľnosti.

74

Súdny dvor mal vo svojom rozsudku zo 14. decembra 2006, ASML, C-283/05, Zb. s. I-12041, príležitosť zdôrazniť rozdiely medzi článkom 34 bodom 2 nariadenia č. 44/2001 a článkom 27 bodom 2 Dohovoru z 27. septembra 1968 o súdnej právomoci a výkone rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 299, 1972, s. 32).

75

Uvedený článok 34 bod 2 na rozdiel od tohto článku 27 bodu 2 nevyžaduje nevyhnutne riadne doručenie písomnosti, ktorou sa začalo konanie, ale skôr účinné dodržiavanie práva na obhajobu (rozsudok ASML, už citovaný, bod 20).

76

Podľa článku 34 bodu 2 a článku 45 ods. 1 nariadenia č. 44/2001 totiž uznanie alebo výkon rozhodnutia pre zmeškanie musia byť v prípade podania opravného prostriedku odmietnuté, ak sa odporcovi nedoručila písomnosť, ktorou sa začína konanie, alebo rovnocenná písomnosť v dostatočnom čase a takým spôsobom, aby si mohol zabezpečiť obhajobu, okrem prípadu, že odporca nepodal proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok na súdoch členského štátu pôvodu, hoci to mohol urobiť.

77

Zo znenia týchto ustanovení vyplýva, že rozhodnutie pre zmeškanie vydané na základe písomnosti, ktorou sa začína konanie, nedoručenej neprítomnému odporcovi v dostatočnom čase a takým spôsobom, aby si mohol zabezpečiť obhajobu, musí byť uznané, pokiaľ odporca nepodal proti tomuto rozsudku opravný prostriedok, hoci to mohol urobiť.

78

Právo na obhajobu, ktoré chcel zákonodarca Spoločenstva zabezpečiť článkom 34 bodom 2 nariadenia č. 44/2001, je dodržané o to skôr v prípade, že odporca skutočne podal proti rozhodnutiu pre zmeškanie opravný prostriedok a tento opravný prostriedok mu umožnil tvrdiť, že písomnosť, ktorou sa začína konanie, mu nebola doručená v dostatočnom čase a takým spôsobom, aby si mohol zabezpečiť obhajobu.

79

Vo veci samej je nesporné, že manželia Oramsovci taký opravný prostriedok proti rozsudku pre zmeškanie z 9. novembra 2004 v členskom štáte pôvodu podali. Na článok 34 bod 2 nariadenia č. 44/2001 sa teda nemožno s úspechom odvolávať.

80

Vzhľadom na vyššie uvedené treba na štvrtú otázku odpovedať, že uznanie alebo výkon rozhodnutia pre zmeškanie nemožno odmietnuť podľa článku 34 bodu 2 nariadenia č. 44/2001, pokiaľ odporca mohol podať proti rozhodnutiu pre zmeškanie opravný prostriedok a tento opravný prostriedok mu umožnil tvrdiť, že písomnosť, ktorou sa začína konanie, alebo rovnocenná písomnosť mu nebola doručená v dostatočnom čase a takým spôsobom, aby si mohol zabezpečiť obhajobu.

81

Vzhľadom na odpoveď na štvrtú otázku netreba na piatu otázku odpovedať.

82

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto: