NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY

VERICA TRSTENJAK

prednesené 3. júla 2008 1(1)

Vec C‑113/07 P

SELEX Sistemi Integrati SpA

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

a

Eurocontrol

„Odvolanie – Súťažné právo – Článok 82 ES – Pojem podnik – Hospodárska činnosť – Údajné zneužitie dominantného postavenia, ktorého sa mal dopustiť Eurocontrol – Sťažnosť – Zamietnutie – Procesná úloha vedľajšieho účastníka konania – Nahradenie odôvodnenia“






Obsah


I –   Úvod

II – Právny rámec

A –   Právny základ Eurocontrolu

B –   Právna úprava Spoločenstva

III – Skutkový stav a konanie

A –   Skutkové okolnosti

B –   Konanie na Súde prvého stupňa a napadnutý rozsudok

C –   Konanie na Súdnom dvore a návrhy účastníkov konania

IV – O odvolaní

A –   Úvodné poznámky

1.     Kvalifikácia Eurocontrolu ako podniku v zmysle článku 82 ES

2.     Systematika odvolacích dôvodov

B –   Námietka imunity, ktorú vzniesol Eurocontrol ako vedľajší účastník konania

C –   Preskúmanie dôvodov

1.     O dôvodoch týkajúcich sa konania

a)     Porušenie článku 116 ods. 6 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa umožnením vstupu do konania Eurocontrolu

b)     Porušenie článku 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa skreslením skutočností, na ktorých základe boli nové dôvody predložené odvolateľkou vyhlásené za neprípustné

c)     Porušenie článku 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa opomenutím konania Komisie vo vzťahu k skutočnostiam, na ktorých základe boli nové dôvody predložené odvolateľkou vyhlásené za neprípustné

d)     Porušenie článku 66 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa neprijatím uznesenia o návrhu na nariadenie vykonania dokazovania

2.     O dôvodoch týkajúcich sa veci samej

a)     O činnosti Eurocontrolu v oblasti pomoci vnútroštátnym správnym orgánom

i)     O návrhu Komisie na nahradenie odôvodnenia

–       Význam návrhu Komisie

–       Preskúmanie podnetu Komisie

–       Argumenty účastníkov konania

–       Právne posúdenie

ii)   O skreslení obsahu sporného rozhodnutia

iii) Rozpornosť odôvodnenia týkajúca sa nezrušenia sporného rozhodnutia napriek prijatiu prvého žalobného dôvodu

iv)   Rozpornosť odôvodnenia tým, že Súd prvého stupňa nahradil vlastné odôvodnenie odôvodnením Komisie použitým v spornom rozhodnutí

v)     Porušenie ustálenej judikatúry Spoločenstva v oblasti vymedzenia súdneho preskúmania

vi)   Nesprávne posúdenie vzhľadom na porušenie článku 82 ES

b)     O činnosti Eurocontrolu v oblasti normalizácie

i)     O návrhu Komisie na nahradenie odôvodnenia

–       Argumenty účastníkov konania

–       Právne posúdenie

ii)   O skreslení obsahu sporného rozhodnutia

iii) Prijatie pojmu hospodárska činnosť v rozpore s pojmom vypracovaným judikatúrou Spoločenstva

iv)   O nesprávnom výklade a uplatnení judikatúry Spoločenstva vo veci sociálnych dávok

v)     O porušení povinnosti uviesť dostatočné odôvodnenie

c)     O činnosti Eurocontrolu v oblasti výskumu a rozvoja

i)     Skreslenie sporného rozhodnutia

ii)   Prijatie pojmu hospodárska činnosť v rozpore s pojmom vypracovaným judikatúrou Spoločenstva

iii) Skreslenie dôkazov predložených odvolateľkou, pokiaľ ide o hospodársku povahu správy režimu duševného vlastníctva zo strany Eurocontrolu

V –   Záver preskúmania

VI – O trovách

VII – Návrh

I –    Úvod

1.        V tejto veci má Súdny dvor Európskych spoločenstiev rozhodnúť o odvolaní, ktoré podala spoločnosť SELEX Sistemi Integrati SpA (predtým Alenia Marconi Systems SpA) proti rozsudku Súdu prvého stupňa z 12. decembra 2006 vo veci T‑155/04, SELEX Sistemi Integrati/Komisia.(2)

2.        Odvolateľka v konaní na druhom stupni a žalobkyňa na súde prvého stupňa (ďalej len „odvolateľka“) navrhuje zrušiť uvedený rozsudok, ktorým Súd prvého stupňa rozhodol, že rozhodnutie Komisie z 12. februára 2004 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktoré v podstate poprelo, že Európska organizácia pre bezpečnosť letovej prevádzky (Eurocontrol) má postavenie podniku, je oprávnené, čiže sa nedomnieval, že jeho činnosť predstavuje zneužitie dominantného postavenia v zmysle článku 82 ES, a následne zamietol žalobu o neplatnosť a/alebo jeho zmeny.

II – Právny rámec

A –    Právny základ Eurocontrolu

3.        Eurocontrol, medzinárodná organizácia regionálneho charakteru v oblasti leteckej dopravy, bola založená rôznymi európskymi štátmi(3), členmi a nečlenmi Spoločenstva, medzinárodným dohovorom Eurocontrol o spolupráci v oblasti bezpečnosti letovej prevádzky z 13. decembra 1960 v znení ďalších zmien a doplnení a v úplnom znení protokolu z 27. júna 1997 (ďalej len „dohovor“) s cieľom upevniť spoluprácu štátov dohovoru v oblasti letovej prevádzky a rozvíjať vzájomné spoločné činnosti s cieľom zosúladenia a integrácie potrebných na vytvorenie jednotného systému riadenia letovej prevádzky (Air traffic management, ďalej len „ATM“). Aj keď dohovor ešte nie je formálne účinný, keďže nebol ratifikovaný všetkými stranami dohovoru, jeho ustanovenia sa prechodne uplatňujú od roku 1998, v súlade s rozhodnutím stálej komisie Eurocontrolu prijatým v decembri 1997. Taliansko pristúpilo k Eurocontrolu 1. apríla 1996. V roku 2002 Spoločenstvo a jeho členské štáty podpísali protokol, ktorý zatiaľ nevstúpil do platnosti, týkajúci sa pristúpenia Európskeho spoločenstva k Eurocontrolu. Spoločenstvo sa rozhodlo schváliť tento protokol rozhodnutím Rady 2004/636/ES z 29. apríla 2004 o uzatvorení Európskym spoločenstvom Protokolu o pristúpení Európskeho spoločenstva k Európskej organizácii pre bezpečnosť leteckej dopravy.(4) Od roku 2003 sa určité ustanovenia tohto protokolu prechodne uplatňujú, až kým nedôjde k jeho ratifikácii všetkými zmluvnými stranami dohovoru.

B –    Právna úprava Spoločenstva

4.        Podľa článku 82 ES sa akékoľvek zneužívanie dominantného postavenia na spoločnom trhu či jeho podstatnej časti jedným alebo viacerými podnikateľmi zakazuje ako nezlučiteľné so spoločným trhom, ak sa tým ovplyvní obchod medzi členskými štátmi.

5.        V smernici Rady 93/65/EHS z 19. júla 1993 o definovaní a používaní zlučiteľných technických špecifikácií pri obstarávaní zariadenia a systémov riadenia letovej prevádzky(5), zmenenej a doplnenej smernicou Komisie 97/15/ES, ktorou sa prijímajú normy Eurocontrol(6), Rada stanovila prijatie technických špecifikácií Spoločenstva v oblasti ATM na základe zodpovedajúcich technických špecifikácií určených Eurocontrolom.

6.        Články 1 až 5 smernice 93/65 sú upravené takto:

„Článok 1

Táto smernica sa použije na definovanie a používanie zlučiteľných technických špecifikácií pri obstarávaní zariadenia a systémov riadenia letovej prevádzky, najmä:

–        komunikačné systémy,

–        pozorovacie systémy,

–        systémy zabezpečujúce automatizovanú pomoc pre riadenie letovej prevádzky a

–        navigačné systémy.

Článok 2

Na účely tejto smernice:

a)      technická špecifikácia znamená technické požiadavky zahrnuté najmä v súťažných podkladoch, ktoré určujú charakter práce, materiálu, výrobku alebo dodávky, a ktoré umožňujú popísať povahu práce, materiálu, výrobku alebo dodávky objektívne takým spôsobom, aby spĺňal účel, na ktorý je zmluvným subjektom určený. Takéto technické predpisy môžu zahŕňať kvalitu, výkon, bezpečnosť a rozmery, ako aj požiadavky na materiál, výrobok alebo dodávku vzhľadom na zabezpečenie kvality, terminológiu, symboly, testovanie a testovacie metódy, balenie, značkovanie a štítkovanie;

b)      norma znamená technickú špecifikáciu schválenú uznaným normalizačným orgánom pre opakované alebo nepretržité používanie, s ktorou zhoda nie je v zásade povinná;

c)      norma Eurocontrolu znamená povinné prvky špecifikácií Eurocontrolu pre fyzikálne vlastnosti, konfiguráciu, materiál, výkon, personál alebo postup, ktorých jednotná uplatňovanie sa považuje za základ pre vykonávanie systému integrovaných služieb leteckej dopravy (ATS) (povinné prvky tvoria časť dokumentu normy Eurocontrolu).

Článok 3

1.     Komisia v súlade s postupom stanoveným v článku 6 identifikuje a prijme normy Eurocontrolu a následné úpravy Eurocontrolu týchto noriem najmä k tým normám Eurocontrolu, ktoré sa vzťahujú na oblasti uvedené v prílohe I a ktoré sa majú stať záväznými na základe práva spoločenstva. Komisia uverejní odkazy na všetky technické špecifikácie, ktoré sa takto stanú záväznými uverejnením v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

2.     Aby sa zabezpečila, pokiaľ možno najväčšia komplexnosť prílohy I, v ktorej sú uvedené normy Eurocontrolu, ktoré majú byť vydané, Komisia podľa postupu uvedeného v článku 6 a po porade s Eurocontrolom môže v prípade potreby upraviť prílohu I v súlade s úpravami, ktoré vykonal Eurocontrol.

Článok 4

S cieľom doplniť podľa potreby proces zavádzania noriem Eurocontrolu Komisia môže dať normalizačné mandáty orgánom pre európsku normalizáciu v súlade so smernicou 83/189/EHS a po konzultácii s Eurocontrolom.

Článok 5

1.     Bez toho, aby boli dotknuté smernice 77/62/EHS a 90/531/EHS, členské štáty podniknú všetky kroky nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby sa vo všeobecných dokumentoch alebo špecifikáciách vzťahujúcich sa na každú zmluvu obstarávateľa definovaného v prílohe II, odkázali na špecifikácie prijaté v súlade s touto smernicou, ak sa nakupuje zariadenie pre leteckú navigáciu.

2.     K zabezpečeniu čo možno najkomplexnejšej prílohy II členské štáty oznámia Komisii akékoľvek zmeny vykonané vo svojich zoznamoch. Komisia upraví prílohu II v súlade s postupom uvedeným v článku 6.“

III – Skutkový stav a konanie

A –    Skutkové okolnosti

7.        Odvolateľka pôsobí od roku 1961 v oblasti systémov riadenia letovej prevádzky. Dňa 28. októbra 1997 podala Komisii sťažnosť podľa článku 3 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) č. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho články [81] a [82] ES(7), ktorou upozornila Komisiu na údajné porušenia pravidiel hospodárskej súťaže Eurocontrolom pri výkone jeho úlohy štandardizácie týkajúcej sa zaradení a systémov ATM (ďalej len „sťažnosť“).

8.        Odvolateľka namietala, že Eurocontrol má dominantné postavenie. Uvádzala najmä narušenie hospodárskej súťaže, ktoré podľa nej vyplýva z práv duševného vlastníctva vzťahujúcich sa na zmluvy týkajúce sa vývoja a obstarávania prototypov, ktoré uzavrel Eurocontrol, ako aj z činnosti pomoci, ktorú poskytol Eurocontrol vnútroštátnym správnym orgánom na ich žiadosť.

9.        Listom z 12. februára 2004 Komisia zamietla sťažnosť potvrdiac, že činnosti, ktoré boli predmetom sťažnosti, nemajú hospodársku povahu a v dôsledku toho Eurocontrol nemožno považovať za podnik v zmysle článku 82 ES. Okrem toho uviedla, že aj keby sa tieto činnosti považovali za činnosti podniku, nie sú v rozpore s článkom 82 ES.

B –    Konanie na Súde prvého stupňa a napadnutý rozsudok

10.      Odvolateľka návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 23. apríla 2004 podala žalobu proti Komisii, ktorou sa domáhala určenia neplatnosti a/alebo zmeny napadnutého rozhodnutia a určenia, aby Súd prvého stupňa uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

11.      Vo svojom vyjadrení z 23. júla 2004 Komisia navrhla zamietnuť žalobu a zaviazať odvolateľku na náhradu trov konania.

12.      Vo svojom vyjadrení z 1. septembra 2004 doručenom do kancelárie Súdu prvého stupňa 2. septembra 2004 požiadal Eurocontrol o povolenie vstúpiť do konania ako vedľajší účastník na podporu návrhov Komisie. Uznesením z 25. októbra 2004 predseda druhej komory Súdu prvého stupňa v súlade s článkom 116 ods. 6 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa povolil vstup Eurocontrolu ako vedľajšieho účastníka do konania.

13.      Podaním doručeným 25. februára 2005 odvolateľka navrhla vyzvať Komisiu v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania, aby predložila list z 3. novembra 1998 a všetky ďalšie dokumenty vyhotovené jej oddeleniami v rámci správneho konania, technické analýzy, prípadnú korešpondenciu jej oddelení s Eurocontrolom, ako aj dokumenty vytvorené Eurocontrolom. Listom z 11. marca 2005, doručeným 18. marca 2005, Komisia predložila list z 3. novembra 1998 a tvrdila, že nedisponuje inými dokumentmi, ktoré by bolo potrebné doložiť do spisu v prejednávanej veci.

14.      Podaním doručeným kancelárii Súdu prvého stupňa 27. apríla 2005 predložila odvolateľka návrh na vykonanie dôkazných prostriedkov, ktorých predmetom by malo byť vypočutie svedkov a predloženie dokumentov Komisiou.

15.      Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku zamietol žalobu a zaviazal odvolateľku na náhradu trov konania.

C –    Konanie na Súdnom dvore a návrhy účastníkov konania

16.      Odvolateľka podala toto odvolanie podaním z 23. februára 2007, doručeným do kancelárie Súdneho dvora 27. februára 2007, ktorým sa domáhala, aby Súdny dvor:

–        zrušil rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. decembra 2006 vo veci T‑155/04 a vrátil vec Súdu prvého stupňa, aby rozhodol vo veci samej vo svetle údajov poskytnutých Súdnym dvorom,

–        zaviazal Komisiu na náhradu trov tohto konania a konania vo veci T‑155/04.

17.      Komisia a Eurocontrol, ako vedľajší účastník konania, podali svoje vzájomné návrhy 29. mája a 1. júna 2007, ktorými sa domáhali, aby Súdny dvor:

–        zamietol odvolanie ako nedôvodné v celom rozsahu a/alebo čiastočne neprípustné, prípadne po čiastočnom nahradení odôvodnenia uvedeného v rozsudku Súdu prvého stupňa,

–        zaviazal odvolateľku na náhradu trov konania.

Vo svojej replike z 29. júla 2007 odvolateľka upresnila svoje návrhy a domáhala sa toho, aby Súdny dvor:

–        zamietol námietku imunity, ktorú vzniesol Eurocontrol, ako neprípustnú,

–        zamietol návrh na nahradenie odôvodnenia rozsudku Súdu prvého stupňa, ktoré navrhla Komisia,

–        vyhovel odvolaniu, zrušil rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. decembra 2006 vo veci T‑155/04 a vrátil vec Súdu prvého stupňa na rozhodnutie vo veci samej vo svetle údajov poskytnutých Súdnym dvorom.

18.      Vo svojich duplikách z 12. a 9. októbra 2007 Komisia a Eurocontrol zopakovali svoje návrhy.

19.      Po písomnej časti konania sa 8. mája 2008 konalo pojednávanie, na ktorom boli vypočuté pripomienky účastníkov konania.

IV – O odvolaní

A –    Úvodné poznámky

1.      Kvalifikácia Eurocontrolu ako podniku v zmysle článku 82 ES

20.      Súdny dvor v rozsudku z 19. januára 1994 vo veci C‑364/92, SAT Fluggesellschaft/Eurocontrol(8) po prvýkrát preskúmal otázku, či sa Eurocontrol môže považovať za „podnik“ v zmysle článku 82 ES. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora(9) pojem podnik v práve Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže zahŕňa každý subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť nezávisle od jeho právneho postavenia a spôsobu jeho financovania.

21.      Vo vyššie uvedenom rozsudku Súdny dvor predovšetkým rozhodol, či sú rôzne činnosti Eurocontrolu oddeliteľné od jeho verejnoprávnych úloh, v prvom rade od tých, ktoré sa týkajú kontroly letovej prevádzky(10), a potom zistil, či majú tieto činnosti hospodársku povahu(11). Súdny dvor v tejto súvislosti uviedol, že Eurocontrol vykonáva v mene zmluvných štátov úlohy vo verejnom záujme, s cieľom prispieť k udržaniu a zvyšovaniu bezpečnosti vzdušného priestoru.(12) Dospel teda k záveru, že celkovo činnosti, ktoré vykonáva Eurocontrol, svojou povahou, cieľom a pravidlami, ktorým podliehajú, súvisia s výkonom právomocí, ktoré sa vzťahujú na kontrolu a dozor nad vzdušným priestorom. Z toho Súdny dvor vyvodil, že tieto činnosti nemajú hospodársku povahu, ktorá by odôvodňovala uplatňovanie pravidiel Zmluvy o hospodárskej súťaži Spoločenstva.(13)

22.      Okrem toho logicky, na to, aby sa Eurocontrol mohol považovať za „podnik“ v zmysle článku 82 ES, museli by sa naň predovšetkým vzťahovať ustanovenia práva Spoločenstva. Túto možnosť Eurocontrol vo svojom postavení vedľajšieho účastníka konania na podporu Komisie v tomto konaní vylučuje, pričom sa výslovne odvoláva na svoju imunitu v zmysle medzinárodného práva verejného ako medzinárodnej organizácie. V tejto súvislosti by mohla vzniknúť otázka, v akom rozsahu je súd Spoločenstva v rámci zisťovania prípustnosti žaloby povinný prihliadať ex offo na imunitu účastníka konania.

2.      Systematika odvolacích dôvodov

23.      Vyššie uvedené otázky tvoria tematický rámec tohto konania. Odvolateľka zakladá svoje návrhy na viacerých prípadoch nesprávneho právneho posúdenia, ktoré sa týkajú jednak konania a jednak veci samej. Proti napadnutému rozsudku uvádza celkovo 16 odvolacích dôvodov; odvolacie dôvody týkajúce sa veci samej sa delia do troch oblastí, ktoré sa z hľadiska obsahu prekrývajú s rôznymi oblasťami činnosti Eurocontrolu: s pomocou vnútroštátnym správnym orgánom a s činnosťami v oblasti normalizácie a napokon v oblasti výskumu a vývoja.

24.      Z dôvodov jasnosti je vhodné zaoberať sa odvolacími dôvodmi po jednom a v príslušných tematických súvislostiach.

B –    Námietka imunity, ktorú vzniesol Eurocontrol ako vedľajší účastník konania

25.      Najskôr je potrebné zaoberať sa námietkou neprípustnosti konania na súdoch Spoločenstva, ktorú vzniesol Eurocontrol, založenej na jeho imunite. Eurocontrol sa totiž domnieva, že na jeho imunitu musí súd Spoločenstva prihliadať ex offo. V tejto súvislosti predkladá argumenty, ktoré už boli predložené v konaní na prvom stupni.

26.      Svoju argumentáciu opiera v podstate o skutočnosť, že je medzinárodnou organizáciou, ktorej členmi sú čiastočne iné štáty, ktoré nepatria do Európskeho spoločenstva a ktorých právny poriadok je odlišný od právneho poriadku Európskeho spoločenstva, a preto na základe všeobecnej zásady par in parem non habet imperium nemôže podliehať právnym predpisom Európskeho spoločenstva.

27.      Okrem toho namieta, že Spoločenstvo podpísalo protokol o pristúpení k Eurocontrolu, takže by sa malo na základe zásady dobromyseľnosti uznanej v článku 18 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve zdržať akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo mariť predmet a účel tohto protokolu o pristúpení. Samotné pristúpenie vyplýva z obyčajových predpisov medzinárodného práva, ktoré ho absolútne chránia, aspoň vo vzťahu ku všetkým činnostiam, ktoré sú sporné v tomto konaní.

28.      Považujem za potrebné pripomenúť, že Eurocontrol bol už účastníkom konania na prvom stupni v postavení vedľajšieho účastníka konania a že jeho procesné postavenie sa v konaní na Súdnom dvore nezmenilo. Aj v odvolacom konaní platí zásada uvedená v článku 93 ods. 4 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, podľa ktorej vedľajší účastník musí prijať spor v stave, v akom sa nachádza v čase jeho vstupu do konania.

29.      Je pravda, že vedľajší účastník konania má samostatné procesné postavenie v tom rozsahu, že po svojom vstupe do konania má možnosť v zmysle článku 93 ods. 5 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora predložiť svoje vyjadrenie obsahujúce svoje návrhy, svoje dôvody a prípadne označenie dôkazov. Zároveň je však jeho právo predkladať procesné návrhy obmedzené vo vzťahu k jeho funkcii, keďže jeho návrhy musia mať podľa článku 40 ods. 4 Štatútu Súdneho dvora za cieľ vždy podporovať tvrdenia účastníka konania. Vedľajší účastník konania preto na druhom stupni nemôže predložiť návrhy, ktoré majú samostatný obsah oproti návrhom účastníkov konania, ani nemôže meniť predmet konania. Vedľajší účastník konania nemôže ani prostredníctvom nových dôvodov zmeniť alebo pretvoriť rámec sporu určený návrhom.(14) O to viac vedľajší účastník konania nie je oprávnený vzniesť námietku neprípustnosti, ktorá nie je uvedená v žalobných návrhoch žalovaného účastníka konania.(15)

30.      Ako správne uviedol Súd prvého stupňa v bode 42 napadnutého rozsudku, námietka imunity, ktorú vzniesol Eurocontrol, výrazne mení rozsah sporu. Návrhy, ktoré predložila Komisia v konaní na prvom stupni, ktoré mali za cieľ zamietnutie žaloby o neplatnosť napadnutého rozhodnutia, ako aj návrhy na zamietnutie žaloby v konaní na Súdnom dvore, Eurocontrol nepodporuje. Práve naopak. Keby sa totiž argument Eurocontrolu uznal ako dôvodný, muselo by sa nevyhnutne dospieť k záveru, že, ako tvrdí odvolateľka, rozhodnutie Komisie bolo prijaté za porušenia údajnej imunity Eurocontrolu, a teda je protiprávne.

31.      Okrem toho je potrebné uviesť, že otázku imunity Komisia nikdy neuviedla ako prostriedok obrany.(16) V tomto bode sa Komisia a odvolateľka zhodujú. Z argumentácie, ktorú uviedla Komisia, dokonca vyplýva, že Komisia v čase prijatia napadnutého rozhodnutia vychádzala z rozsudku SAT Fluggesellschaft/Eurocontrol, z návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Tesauro v rovnakej veci, ako aj z rozsudku Höfner a Elser(17) a v podstate sa domnievala, že ustanovenia Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže sa vzťahujú aj na medzinárodné organizácie, pokiaľ vykonávajú hospodársku činnosť.(18) Komisia vylúčila uplatnenie článku 82 ES na Eurocontrol iba na základe neexistencie akejkoľvek hospodárskej činnosti Eurocontrolu a nie z dôvodu jeho údajnej imunity.

32.      K inému posúdeniu nevedie ani tvrdenie Eurocontrolu, podľa ktorého by mal otázku imunity preskúmať súd Spoločenstva ex offo. Ako uviedol sám Eurocontrol(19), v tejto súvislosti neexistuje judikatúra Súdneho dvora. Okrem toho tvrdenia Eurocontrolu o rozsahu jeho imunity nesúvisia s týmto konaním, v ktorom sa má rozhodnúť výlučne o tom, či sa odvolaniu vyhovie, alebo sa zamietne.(20)

33.      Keďže Eurocontrol mení rámec sporu napriek tomu, že je vedľajším účastníkom konania na podporu Komisie, Eurocontrol nepodporuje podanie Komisie, ale spochybňuje právomoc Súdneho dvora rozhodovať v dotknutom prípade a uvádza svoju imunitu, tento jeho argument sa musí zamietnuť ako neprípustný.

C –    Preskúmanie dôvodov

1.      O dôvodoch týkajúcich sa konania

34.      Pokiaľ ide o nesprávne právne posúdenie týkajúce sa konania, ktorého sa dopustil Súd prvého stupňa, odvolateľka uvádza:

–        porušenie článku 116 ods. 6 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa tým, že sa Eurocontrolu umožnilo získať procesné dokumenty vo veci a predložiť písomné vyjadrenie,

–        porušenie článku 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa tým, že boli skreslené skutočnosti, na ktorých základe boli nové dôvody predložené odvolateľkou vyhlásené za neprípustné,

–        porušenie článku 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa tým, že sa opomenulo konanie Komisie vo vzťahu k skutočnostiam, na ktorých základe boli nové dôvody predložené odvolateľkou vyhlásené za neprípustné,

–        porušenie článku 66 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa neprijatím uznesenia o návrhu na nariadenie vykonania dokazovania.

a)      Porušenie článku 116 ods. 6 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa umožnením vstupu do konania Eurocontrolu

Odvolateľka predovšetkým uvádza porušenie článku 116 ods. 6 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa umožnením Eurocontrolu získať procesné dokumenty vo veci a predložiť písomné vyjadrenie napriek tomu, že návrh bol predložený po uplynutí šesťtýždňovej lehoty podľa článku 115 ods. 1 rokovacieho poriadku. Odvolateľka pripomína, že procesné ustanovenia majú kogentnú povahu a uvádza tiež, že Súd prvého stupňa sa nemôže opierať o článok 64 svojho rokovacieho poriadku, aby obišiel prekluzívne lehoty ustanovené procesným právom.

35.      Vzhľadom na účel opatrení na zabezpečenie priebehu konania uvedený v článku 64 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa patrí Súdu prvému stupňa rozsiahla právomoc voľnej úvahy pri výkone právomocí, ktoré sú mu zverené týmto článkom 64 ods. 2. Aby sa mohlo dospieť k záveru, že boli porušené procesné ustanovenia, mala odvolateľka preukázať, že Súd prvého stupňa vykonával svoje právomoci výlučne alebo aspoň v zásade na iné účely.(21) Odvolateľka však v tomto zmysle nepredložila žiadny dôkaz.

36.      Bez ohľadu na to bola odvolateľka povinná preukázať, prečo údajné porušenie Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa z dôvodu oneskoreného povolenia vstupu Eurocontrolu ako vedľajšieho účastníka do konania poškodilo jej záujmy. Podľa článku 58 Štatútu Súdneho dvora sa odvolanie na Súdny dvor môže zakladať len na porušení procesných pravidiel, ktoré sa nepriaznivo dotýka záujmov odvolávajúceho sa. Takýto dôkaz však odvolateľka nepredložila. Nie je najmä zrejmé, v akom rozsahu účasť Eurocontrolu v postavení vedľajšieho účastníka konania zmenilo výsledok konania, a to o to viac, že Súd prvého stupňa z dôvodu neprípustnosti nevyhovel podaniu Eurocontrolu, ktorého cieľom bolo rozhodnúť o jeho imunite.

37.      Tento odvolací dôvod je preto potrebné zamietnuť.

b)      Porušenie článku 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa skreslením skutočností, na ktorých základe boli nové dôvody predložené odvolateľkou vyhlásené za neprípustné

38.      Odvolateľka namieta porušenie článku 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa, keďže Súd prvého stupňa rozhodol, že nové dôvody, ktoré uviedla, vychádzajúce z listu z 3. novembra 1998, ktorý vyhotovila Komisia v priebehu konania, sú neprípustné. Súd prvého stupňa mal skresliť obsah jedného listu Komisie, ktorý jej bol adresovaný.

39.      Je potrebné uviesť, že tvrdenie odvolateľky zjavne odkazuje na okolnosť, ktorú už Súd prvého stupňa posúdil v rámci konania na prvom stupni. Vzhľadom na rozsiahle a podrobné tvrdenia odvolateľky v súvislosti s presnou výmenou korešpondencie medzi ňou a Komisiou pred a počas písomnej časti konania na prvom stupni považujem za potrebné pripomenúť, že odvolanie na Súdny dvor je obmedzené v zmysle článku 225 ods. 1 druhého pododseku ES len na právne otázky. Článok 58 Štatútu Súdneho dvora upresňuje, že odvolanie sa môže zakladať na dôvodoch nedostatku právomoci Súdu prvého stupňa, porušení procesných pravidiel alebo na porušení práva Spoločenstva.

40.      Pri posudzovaní neprípustnosti námietky v rámci odvolacieho konania je potrebné prihliadať na skutočnosť, že cieľom odvolacieho konania je kontrola uplatňovania zákona Súdom prvého stupňa a nie opakovanie konania na prvom stupni. K tomu je potrebné dodať, že v zásade posúdenie skutkového stavu patrí do výlučnej právomoci Súdu prvého stupňa(22) a že Súdny dvor koná, iba ak zo spisu vyplýva, že tieto konštatovania sú skutkovo nesprávne.(23) Pokiaľ totiž tieto dôkazy boli riadne získané a boli rešpektované všeobecné právne zásady a procesné pravidlá uplatniteľné v oblasti dôkazného bremena a vykonávania dôkazných prostriedkov, prislúcha samotnému Súdu prvého stupňa posúdiť hodnotu, ktorú je potrebné priznať jemu predloženým dôkazom.(24)

41.      Nie je zrejmé, v čom v tomto prípade spočíva nesprávne právne posúdenie. Ako uviedol Súd prvého stupňa v bode 36 napadnutého rozsudku, list riaditeľa Eurocontrolu z 2. júla 1999 neobsahoval viac údajov ako list Komisie z 12. novembra 1998. Preto sa odvolateľka nemohla odvolávať na list z 2. júla 1999 ako na skutkovú okolnosť, ktorá vyšla najavo len v priebehu konania. V dôsledku toho Súd prvého stupňa správne rozhodol, že dôvod, ktorý uviedla, je neprípustný z dôvodu oneskorenia.

42.      Aj tento odvolací dôvod je preto potrebné zamietnuť.

c)      Porušenie článku 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa opomenutím konania Komisie vo vzťahu k skutočnostiam, na ktorých základe boli nové dôvody predložené odvolateľkou vyhlásené za neprípustné

43.      Týmto odvolacím dôvodom odvolateľka namieta, že Súd prvého stupňa zamietol jej nové dôvody bez toho, aby prihliadol na konanie Komisie počas správneho a súdneho konania. Odvolateľka tvrdí, že uvedenie týchto dôvodov bolo nevyhnutným dôsledkom odmietnutia Komisie predložiť všetku relevantnú dokumentáciu, najmä list z 3. novembra 1998. Tieto dokumenty boli po prvýkrát predložené až v pokročilej časti konania, a preto až vtedy sa odvolateľka mohla s nimi oboznámiť a uviesť niekoľko nových dôvodov.

44.      V rámci konania na prvom stupni odvolateľka nikdy nenamietla porušenie nejakej povinnosti predložiť určité dokumenty. Išlo by teda o nový dôvod, ktorý by sa musel zamietnuť ako neprípustný, pretože článok 48 ods. 2 prvý pododsek Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa výslovne zakazuje uvádzanie nových dôvodov v priebehu konania, pokiaľ sa nezakladajú na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania.

45.      Keďže táto procesná podmienka nie je v tomto prípade splnená, aj tento odvolací dôvod je potrebné zamietnuť.

d)      Porušenie článku 66 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa neprijatím uznesenia o návrhu na nariadenie vykonania dokazovania

46.      Odvolateľka namieta porušenie článku 66 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa, ktoré podľa nej vyplýva z rozhodnutia Súdu prvého stupňa zamietnuť rozsudkom, ktorý je teraz napadnutý, a nie uznesením, o návrhu na nariadenie vykonania dokazovania, ktorý predniesla v žalobe a v podaní doručenom 27. apríla 2005. Podľa odvolateľky má zamietnutie návrhu na nariadenie vykonania dokazovania rozsudkom, ktorým sa končí konanie, za následok to, že sa účastníkovi konania odoberie možnosť použiť jeden z nástrojov, ktorý mu dáva procesný právny poriadok, konkrétne potvrdiť svoje žalobné návrhy na základe nových a presvedčivejších tvrdení.

47.      Ako správne pripomína Komisia, tento argument je sporný v rozsahu, v akom odvolateľka v bode 56 odvolania výslovne s odvolaním na judikatúru Spoločenstva uznáva rozsiahlu právomoc voľnej úvahy Súdu prvého stupňa pri uplatňovaní článku 66 ods. 1 svojho rokovacieho poriadku. Z uznesenia Súdneho dvora z 12. januára 2006, Entorn/Komisia, C‑162/05 P(25), ktoré citovala sama odvolateľka, totiž vyplýva, že nie je potrebné ani rozhodnutie vo forme uznesenia, ani vypočutie účastníkov konania, pokiaľ Súd prvého stupňa nepovažuje za potrebné vykonať dôkazy navrhnuté účastníkom konania.

48.      Taký prípad nastal aj v konaní na prvom stupni, ako vyplýva z bodov 132 a 133 napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa tam uviedol, že návrhy na nariadenie vykonania dokazovania sa musia zamietnuť, keďže sám Súd prvého stupňa mohol prakticky rozhodnúť o žalobe na základe návrhov, dôvodov a tvrdení rozvinutých v priebehu písomnej, ako aj ústnej časti konania a s ohľadom na dokumenty predložené účastníkmi konania. Inými slovami, Súd prvého stupňa nepovažoval za potrebné vykonať dôkazy navrhnuté odvolateľkou.

49.      Na druhej strane je potrebné pripomenúť, že odvolateľka nenamieta proti správnosti obsahu, ale výlučne proti forme dotknutého rozhodnutia. Nie je preto zrejmé, v čom by mali byť jej práva dotknuté.

50.      V dôsledku toho aj tento odvolací dôvod je potrebné zamietnuť.

2.      O dôvodoch týkajúcich sa veci samej

a)      O činnosti Eurocontrolu v oblasti pomoci vnútroštátnym správnym orgánom

51.      Pokiaľ ide o nesprávne právne posúdenie týkajúce sa uplatniteľnosti článku 82 ES na pomoc vnútroštátnym správnym orgánom zo strany Eurocontrolu, odvolateľka poukazuje na:

–        skreslenie obsahu sporného rozhodnutia,

–        rozpornosť odôvodnenia týkajúca sa nezrušenia sporného rozhodnutia napriek prijatiu prvého žalobného dôvodu,

–        rozpornosť odôvodnenia tým, že Súd prvého stupňa nahradil vlastné odôvodnenie odôvodnením Komisie použitým v spornom rozhodnutí,

–        porušenie ustálenej judikatúry Spoločenstva v oblasti vymedzenia súdneho preskúmania,

–        zjavne nesprávne posúdenie skutkového stavu vzhľadom na porušenie článku 82 ES.

52.      Komisia spochybňuje odôvodnenie napadnutého rozsudku, a preto navrhuje nahradiť odôvodnenie.

i)      O návrhu Komisie na nahradenie odôvodnenia

53.      Pokiaľ by sa návrh Komisie na nahradenie odôvodnenia ukázal ako dôvodný, nedá sa vylúčiť, že to neovplyvní posúdenie ostatných odvolacích dôvodov. Z dôvodu systematického poradia je preto potrebné ešte pred posúdením námietok, ktoré vzniesla odvolateľka, zaoberať sa návrhom Komisie.

–       Význam návrhu Komisie

54.      V prvom rade je potrebné uviesť, že návrh na nahradenie odôvodnenia sa týka podstatných dôvodov napadnutého rozsudku. Preto vzniká otázka, či sa tento návrh má chápať v procesnom zmysle ako vzájomné odvolanie Komisie. Kvalifikácia takého návrhu, akým je vzájomné odvolanie podľa článku 117 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, predpokladá, že sa ním navrhuje úplné alebo čiastočné zrušenie napadnutého rozsudku na základe dôvodu, ktorý nebol uvedený v odvolaní. Na určenie, či v tomto prípade ide o vzájomné odvolanie, je potrebné preskúmať znenie, účel a kontext pasáže príslušného vyjadrenia k odvolaniu Komisie.(26)

55.      V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že Komisia nepoužíva pojem „vzájomné odvolanie“ v žiadnom bode svojho vyjadrenia. Sama Komisia zjavne chápe tento svoj postup iba ako údaj týkajúci sa právnej otázky, ktorá môže byť preskúmaná bez návrhu.(27) Vzhľadom na to je potrebné uviesť, že „návrh“ Komisie sa nemá považovať za vzájomné odvolanie, a že v tejto súvislosti nie je potrebné samostatné rozhodnutie Súdneho dvora.

56.      Podľa môjho názoru nie je v dôsledku toho potrebné ani rozhodnúť o prípustnosti takéhoto „návrhu“. Musí sa totiž chápať iba ako podnet Komisie Súdnemu dvoru, aby zmenil odôvodnenie rozsudku v zmysle, ktorý navrhuje.(28)

–       Preskúmanie podnetu Komisie


–       Argumenty účastníkov konania

57.      Komisia sa domnieva, že Súd prvého stupňa nesprávne kvalifikoval Eurocontrol ako podnik v zmysle článku 82 ES z dôvodu jeho činnosti v oblasti pomoci vnútroštátnym správnym orgánom. Tvrdí, že táto činnosť Eurocontrolu nie je oddeliteľná od úloh, ktoré vykonáva ako verejnoprávny orgán. V každom prípade, aj keby sa mala posudzovať samostatne, nemohla by sa považovať za hospodársku činnosť. Súd prvého stupňa sa opieral o úvahy nezlučiteľné s rozsudkom SAT Fluggesellschaft/Eurocontrol, keď v bode 86 napadnutého rozsudku uviedol, že vôbec nejde o činnosť, „ktorá by bola podstatná či nevyhnutná na zaručenie bezpečnosti letovej prevádzky“. Súd prvého stupňa okrem toho neuznal okolnosť, že táto činnosť priamo súvisí s výkonom práv, ktoré sú typickými právomocami verejnej moci a patrí medzi inštitucionálne úlohy Eurocontrolu. Rovnako tvrdenie, že pokiaľ ide o činnosť pomoci, ide o ponuku služieb na trhu poradenstva, na ktorom by rovnako dobre mohli pôsobiť aj súkromné podniky špecializujúce sa na túto oblasť, neuznáva súvislosť medzi touto činnosťou a inými činnosťami, ktoré vykonáva Eurocontrol v službách verejného záujmu, ako aj osobitnou povahou poradenstva, ktoré poskytuje.

58.      Samotný Eurocontrol namietal proti tvrdeniam Súdu prvého stupňa týkajúcim sa charakteru týchto činností, pričom dospel k tomu istému záveru ako Komisia. Domnieva sa, že činnosť v oblasti pomoci vnútroštátnym správnym orgánom, ktorú im poskytuje, nemá vôbec hospodársku povahu, napriek tomu, že má voliteľný charakter.

59.      Odvolateľka vo vzťahu k argumentu Komisie v podstate uvádza, že Súd prvého stupňa rozhodol v súlade so zásadami rozsudku SAT Fluggesellschaft/Eurocontrol.

–       Právne posúdenie

60.      Ako v tejto súvislosti uviedla odvolateľka vo svojej replike, Súd prvého stupňa pri posúdení toho, či je Eurocontrol podnikom v zmysle článku 82 ES, vychádzal z rozsudku Súdneho dvora SAT Fluggesellschaft/Eurocontrol v tom zmysle, že sa v prvom rade pýtal, či sporná činnosť, v tomto prípade pomoc vnútroštátnym správnym orgánom, najmä v konaniach verejného obstarávania týkajúcich sa obstarávania systémov a zariadení ATM, môže byť oddelená od úloh riadenia vzdušného priestoru a zabezpečenia letovej bezpečnosti zverených Eurocontrolu.

61.      S týmto prístupom sa totiž stretávame v bode 28 spomínaného rozsudku, kde Súdny dvor uviedol, že činnosť Eurocontrolu týkajúcu sa vyberania poplatkov za letové traťové navigačné služby nemožno oddeliť od ostatných činností organizácie. Napokon z judikatúry Spoločenstva vyplýva, že ustanovenia Zmluvy v oblasti hospodárskej súťaže sa uplatňujú na činnosti organizácie, ktoré možno oddeliť od tých činností, ktoré vykonáva ako orgán verejnej moci, pričom rôzne činnosti subjektu je nutné skúmať samostatne.(29) Proti prístupu Súdu prvého stupňa preto z tohto právneho hľadiska nemožno namietať.

62.      Napriek tomu sú podľa môjho názoru pochybnosti vo vzťahu k záverom Súdu prvého stupňa uvedeným v bodoch 86 až 92 napadnutého rozsudku oprávnené, najmä vzhľadom na okolnosť, že tvrdenia, uvedené Súdom prvého stupňa sa vcelku skôr neprikláňajú ku kvalifikácii činnosti pomoci, ktorú vykonáva Eurocontrol, ako hospodárskej činnosti. Je potrebné súhlasiť s Eurocontrolom, pokiaľ ide o skutočnosť, že jediný argument, ktorý by skutočne mohol podporovať tento záver Súdu prvého stupňa, je argument uvedený v bode 87 napadnutého rozsudku. V ňom Súd prvého stupňa uvádza vo vzťahu k činnostiam Eurocontrolu súvisiacim s pomocou vnútroštátnym správnym orgánom vo forme poradenstva, že ide o „ponuku služieb na trhu poradenstva, teda na trhu, na ktorom by rovnako dobre mohli pôsobiť aj súkromné podniky špecializujúce sa na túto oblasť“. Aj tak však nie je jasné, na základe čoho dospel Súd prvého stupňa k tomuto záveru, o to viac, že v tejto súvislosti nebol predložený žiadny dôkaz.

63.      Súd prvého stupňa okrem toho relativizuje svoje závery tým, že v bode 89 napadnutého rozsudku pripúšťa, že „služby nie sú v súčasnosti ponúkané súkromnými podnikmi“. Ako správne uviedol Eurocontrol, vzhľadom na výrazne špecifickú povahu a zvýšenú technickú úroveň poradenstva poskytovaného touto organizáciou vnútroštátnym správnym orgánom, zdá sa, že nie je možné posúdiť otázku spôsobilosti súkromných podnikov poskytovať takéto služby výlučne na základe všeobecne známych vedomostí.

64.      Súd prvého stupňa okrem toho dostatočne neprihliadol na skutočnosť, že Eurocontrol je medzinárodnou organizáciou, ktorá je financovaná z príspevkov svojich členských štátov(30), a že svojou činnosťou pomoci zároveň sleduje cieľ verejného záujmu. Je pravda, že Súd prvého stupňa odkázal na rozsudok Höfner a Elser(31) a uviedol na príklade činnosti služby sprostredkovania zamestnania Nemeckým federálnym úradom práce, že kvalifikácia nejakej činnosti ako hospodárskej činnosti nezávisí na financovaní pomocou príspevkov. Je tiež pravda, že na druhej strane odkázal na organizácie spravujúce zákonné systémy sociálneho zabezpečenia(32), aby uviedol, že nejde ani o činnosť sociálneho charakteru. Súd prvého stupňa však opomenul celkovo posúdiť vyššie uvedené kritériá.(33) Spôsob posúdenia, ktorý použil Súd prvého stupňa, tak zodpovedá vylučovaciemu postupu, ktorý neumožňuje jednoznačne a určite zistiť, či sa sporná činnosť má považovať za hospodársku činnosť.

65.      Nesúhlasím s tvrdením Súdu prvého stupňa uvedeným v bode 86 napadnutého rozsudku, podľa ktorého činnosť v oblasti pomoci vnútroštátnym správnym orgánom má len nepriamy vzťah s bezpečnosťou letovej prevádzky. Súd prvého stupňa vychádzal pri týchto tvrdeniach z predpokladu, že pomoc, ktorú ponúkol Eurocontrol, sa týka len technických špecifikácií v prípade uskutočnenia konaní verejného obstarávania zariadení ATM, a preto sa na bezpečnosti letovej prevádzky odrazí len prostredníctvom týchto konaní verejného obstarávania.

66.      V skutočnosti je potrebné pripomenúť, že podľa článku 1 ods. 1 písm. h) dohovoru Eurocontrol sa zmluvné strany dohodli, že budú „podporovať vytvorenie spoločných systémov a zariadení pre bezpečnosť letovej prevádzky“. Článok 2 ods. 2 písm. a) okrem toho výslovne uvádza, že „organizácia môže na žiadosť jednej alebo viacerých zmluvných strán na základe jednej alebo viacerých osobitných dohôd uzavretých medzi ňou a dotknutými zmluvnými stranami pomôcť týmto stranám pri plánovaní a zabezpečení systémov a služieb pre bezpečnosť letovej prevádzky“. Ako správne uviedla Komisia, z toho vyplýva, že činnosť pomoci, ktorú poskytuje Eurocontrol vnútroštátnym správnym orgánom v súvislosti s verejným obstarávaním, patrí určite medzi inštitucionálne činnosti tejto organizácie a podstatne prispieva k dosiahnutiu sledovaného účelu, ktorým je dosiahnuť integráciu, zosúladenie a zhodu vnútroštátnych systémov pre zabezpečenie bezpečnosti letovej prevádzky.(34)

67.      Na rozdiel od tvrdenia Súdu prvého stupňa sa mi nezdá, že okolnosť, že Eurocontrol ponúka svoje služby len na žiadosť vnútroštátnych správnych orgánov, je rozhodujúca, najmä vzhľadom na to, že na jednej strane sa dá predpokladať, že niektoré správne orgány sú viac než iné spôsobilé pripraviť verejné obstarávania, ktoré spĺňajú technické špecifikácie Eurocontrolu bez toho, aby záviseli na jeho pomoci, a na druhej strane, Súd prvého stupňa neprihliada na skutočnosť, že voliteľná povaha určitej činnosti nie je rozhodujúca, o to viac, že ako uviedol Súdny dvor v rozsudku SAT Fluggesellschaft/Eurocontrol(35), Eurocontrol vykonáva aj typicky inštitucionálne úlohy, akými sú vykonávanie letovej kontroly na žiadosť zmluvných štátov.

68.      Z vyššie uvedeného vyplýva, že odôvodnenie uvedené v bodoch 86 až 93 napadnutého rozsudku obsahuje nesprávne právne posúdenie, ktoré spočíva v porušení práva Spoločenstva. Okolnosť, že napadnutý rozsudok sa opiera o nesprávne odôvodnenie, však neodôvodňuje jeho neplatnosť, keďže výrok tohto rozsudku je odôvodnený z iných právnych dôvodov.(36) Napriek tomu, že Súd prvého stupňa považoval činnosť pomoci, ktorú vykonáva Eurocontrol, za hospodársku činnosť a uviedol teda, že má postavenie podniku, nakoniec aj tak zamietol prvý žalobný dôvod. V bode 94 napadnutého rozsudku totiž dospel k záveru, že okolnosť, že Eurocontrol má postavenie podniku, nemôže spôsobiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože napadnuté rozhodnutie spočíva taktiež na zistení Komisie, že aj keby sa činnosti Eurocontrol považovali za hospodárske činnosti, nie sú v rozpore s článkom 82 ES.

69.      Navrhujem teda, aby Súdny dvor zodpovedajúcim spôsobom zmenil odôvodnenie rozsudku.

ii)    O skreslení obsahu sporného rozhodnutia

70.      Odvolateľka namieta skreslenie obsahu sporného rozhodnutia v bodoch 15 a 48 napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa v nich uviedol, že Komisia založila napadnuté rozhodnutie na dvojitom zistení, že Eurocontrol nie je podnikom a že v každom prípade sporné správania nie sú v rozpore s článkom 82 ES. Podľa odvolateľky Komisia nezistila, či činnosti, ktoré vykonáva Eurocontrol, porušujú článok82 ES, ale sa obmedzila na zistenie, či sa sporné činnosti môžu považovať za hospodárske.

71.      V skutočnosti z bodov 28 a 29 napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, že Komisia na jednej strane uviedla, že sporné činnosti Eurocontrolu nemajú hospodársku povahu, a na druhej strane uviedla, že „v každom prípade, ak by aj boli tieto činnosti považované za činnosti podniku, nie sú v rozpore s článkom 82 ES“(37). Zdá sa teda, že Komisia vyjadrila jasné stanovisko o otázke, či činnosť Eurocontrolu bola v rozpore s článkom 82 ES.

72.      V dôsledku toho Súd prvého stupňa neskreslil obsah napadnutého rozhodnutia. Tento odvolací dôvod sa preto musí zamietnuť.

iii) Rozpornosť odôvodnenia týkajúca sa nezrušenia sporného rozhodnutia napriek prijatiu prvého žalobného dôvodu

73.      Odvolateľka sa domnieva, že napadnutý rozsudok je postihnutý chybou z dôvodu údajného skreslenia obsahu napadnutého rozhodnutia, a to jasnou rozpornosťou: rozhodnutie nebolo zrušené napriek tomu, že prvému žalobnému dôvodu sa vyhovelo.

74.      Ako uviedla odvolateľka vo svojom odvolaní, tento dôvod je „logickým dôsledkom skreslenia skutkového stavu“(38) Súdom prvého stupňa. Inými slovami, tento odvolací dôvod vychádza z predpokladu, že Súd prvého stupňa skreslil skutkový stav v bodoch 15 a 48 napadnutého rozsudku, vychádzajúc z toho, že Komisia nezistila konkrétne žiadnu činnosť, ktorú vykonáva Eurocontrol, vrátane pomoci vnútroštátnym správnym orgánom, ktorá by bola v rozpore s článkom 82 ES.

75.      Ako už bolo uvedené(39), v skutočnosti sa Súd prvého stupňa vo svojom odôvodnení obmedzuje na opakovanie obsahu napadnutého rozhodnutia, takže sa nedá hovoriť o skreslení skutkového stavu.

76.      V dôsledku toho sa aj tento odvolací dôvod musí zamietnuť.

iv)    Rozpornosť odôvodnenia tým, že Súd prvého stupňa nahradil vlastné odôvodnenie odôvodnením Komisie použitým v spornom rozhodnutí

77.      Podľa odvolateľky je odôvodnenie postihnuté ďalšou rozpornosťou: na jednej strane Súd prvého stupňa zamietol ako neprípustný jej návrh na zmenu napadnutého rozhodnutia a uviedol, že nepatrí do jeho právomoci, aby v rámci prieskumu zákonnosti, ktorú vykonáva, dával inštitúciám Spoločenstva príkazy alebo ich nahrádzal, a na druhej strane nahradil Komisiu pri preskúmaní druhého žalobného dôvodu, pričom vyvodzoval zložité závery hospodárskej povahy v bode 108 napadnutého rozsudku vo vzťahu k prípadnému zneužívajúcemu správaniu Eurocontrolu, ktoré v napadnutom rozhodnutí úplne chýbali.

78.      Ako však správne uviedla Komisia, odvolateľka vo svojich vyjadreniach opomenula odkázať na bod 104 napadnutého rozsudku, z ktorého vyplýva, že Súd prvého stupňa pri svojom právnom posúdení vychádzal predovšetkým z úvah Komisie uvedených v napadnutom rozhodnutí („je potrebné zdôrazniť, ako to Komisia správne urobila“). V uvedenom prípade dospela Komisia k záveru, že činnosti Eurocontrolu v rámci pomoci vnútroštátnym správnym orgánom neboli v rozpore s článkom 82 ES.

79.      Súd prvého stupňa v bodoch 106 až 108 len zdôraznil, že odvolateľka mala vzhľadom na okolnosti uvedené v bode 104, ktoré viedli Komisiu k záveru o neexistencii zneužívania dominantného postavenia, predložiť podrobné dôkazy vo veci existencie dominantného postavenia a zneužívajúceho správania. Súd prvého stupňa preto neuviedol žiadne samostatné odôvodnenie.

80.      Na základe toho, aj keď sa úvahy uvedené v bodoch 105 až 108 napadnutého rozsudku nenachádzajú už v napadnutom rozhodnutí, z tohto dôvodu by sa rozsudok nemal zrušiť, keďže Súd prvého stupňa dospel k týmto úvahám ad abundantiam („v druhom rade je potrebné pripomenúť“) voči úvahám nepopierateľne uvedeným v napadnutom rozhodnutí. Okrem toho Súd prvého stupňa vo svojich záverečných úvahách uvedených v bode 109 rozsudku uvádza výlučne výsledok, ku ktorému dospel v bode 104 („žalobkyni sa teda nepodarilo preukázať zjavne nesprávne posúdenie existencie porušenia článku 82 ES Eurocontrolom, ktorého sa mala dopustiť Komisia“). To preukazuje, že namietané úvahy uvedené v bode 108 nepredstavujú podstatné dôvody rozsudku. Podľa ustálenej judikatúry Súdny dvor zamieta výhrady smerujúce proti nadbytočnému odôvodneniu rozsudku Súdu prvého stupňa, keďže nemôžu viesť k jeho zrušeniu.(40)

81.      Tento odvolací dôvod je preto potrebné zamietnuť.

v)      Porušenie ustálenej judikatúry Spoločenstva v oblasti vymedzenia súdneho preskúmania

82.      Odvolateľka ďalej namieta porušenie judikatúry Spoločenstva v oblasti vymedzenia súdneho preskúmania. Odkazuje predovšetkým na rozsudok Haladjian Frères/Komisia(41), v ktorom Súd prvého stupňa uviedol, že „súdne preskúmanie aktov Komisie zahŕňajúcich komplexné ekonomické posúdenia, o aké ide v prípade namietania porušenia článkov 81 ES a 82 ES, sa obmedzuje na overenie dodržiavania procesných pravidiel a pravidiel odôvodnenia a na overenie vecnej správnosti skutkových zistení, neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia a zneužitia právomoci“.

83.      Tento odvolací dôvod sa zakladá na okolnosti, že Súd prvého stupňa sa v bode 109 napadnutého rozsudku neobmedzil na overenie existencie nesprávneho posúdenia Komisiou, a namiesto toho nahradil Komisiu a vykonal komplexné posúdenie správania Eurocontrolu.

84.      Je potrebné uviesť, že týmto odvolacím dôvodom odvolateľka len opakuje námietky vznesené proti záverom Súdu prvého stupňa uvedeným v bode 108 napadnutého rozsudku bez toho, aby uviedla akýkoľvek nový argument. Bez ohľadu na skutočnosť, že nie je zrejmé, v čom mal Súd prvého stupňa prekročiť hranice svojej právomoci preskúmania, keďže sa obmedzil na to, že uviedol, že odvolateľka na to, aby vyvrátila posúdenie Komisie(42), mala predložiť podrobné dôkazy vo veci existencie dominantného postavenia a zneužívajúceho správania, je potrebné ešte raz pripomenúť, že námietka odvolateľky nesmerovala proti podstatným dôvodom tohto rozsudku.

85.      Tento odvolací dôvod je preto potrebné zamietnuť.

vi)    Nesprávne posúdenie vzhľadom na porušenie článku 82 ES

86.      Týmto odvolacím dôvodom odvolateľka Súdu prvého stupňa vytýka, že sa dopustil nesprávneho posúdenia tým, že potvrdil platnosť rozhodnutia a vylúčil, že správanie Eurocontrolu, vytýkané odvolateľkou, by mohlo byť zneužívajúce.

87.      Odvolateľka v podstate uvádza, že nemožnosť Eurocontrolu ovplyvňovať rozhodnutia vnútroštátnych správnych orgánov, ani voliteľná povaha činnosti pomoci, a teda kritériá, z ktorých vychádzal Súd prvého stupňa v bode 104 napadnutého rozsudku, aby vyvrátil zneužívajúce správanie Eurocontrolu, nie sú relevantné. Článok 82 ES na jednej strane nepredpokladá systematické zneužívajúce správanie, na druhej strane neexistencia právomoci rozhodovať je kompenzovaná vplyvom, ktorý táto organizácia fakticky vykonáva prostredníctvom svojich služieb.

88.      Pokiaľ ide o rozsiahle tvrdenia odvolateľky, je vhodné znova pripomenúť, že cieľom odvolacieho konania je kontrola uplatňovania zákona Súdom prvého stupňa a nie opakovanie konania na prvom stupni. Tvrdenia odvolateľky preto nemôžu byť predmetom nového posúdenia a môžu byť preskúmané Súdnym dvorom len vtedy, ak sa toto overenie týka právnej kvalifikácie skutkových okolností a právnych dôsledkov, ktoré z nich vyvodil Súd prvého stupňa.(43)

89.      V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že odvolateľka vychádza čiastočne z neprípustného argumentu, keďže jej tvrdenia smerujú k novému zisťovaniu skutkového stavu a nie výlučne ku kontrole zákonnosti odôvodnenia Súdu prvého stupňa, a toto zisťovanie nepatrí do právomoci Súdneho dvora, keďže ide o návrh na revíziu. Odvolateľka napríklad spochybňuje zistenie, ktoré vykonal Súd prvého stupňa v bode 104 napadnutého rozsudku, podľa ktorého sa jej nepodarilo v konkrétnom prípade preukázať, že Eurocontrol naozaj ovplyvnil rozhodnutie o uzavretí zmluvy s určitým uchádzačom, a to na základe iných dôvodov, ako je hľadanie najlepšieho technického riešenia za najvýhodnejšiu cenu.

90.      Ako správne uviedla Komisia, nie je zrejmé, v čom sa Súd prvého stupňa dopustil nesprávneho posúdenia. Odvolateľka ani nepredložila argumenty na podporu svojho tvrdenia. Naopak, je potrebné súhlasiť s Komisiou, pokiaľ ide o skutočnosť, že jednoduché poskytovanie poradenstva môže len ťažko predstavovať zneužitie dominantného postavenia, pričom rozhodnutie, či vyhovieť získanému stanovisku, patrí v konečnom dôsledku do právomoci vnútroštátneho správneho orgánu. Ako správne uvádza Súd prvého stupňa v bode 104 napadnutého rozsudku, účasť Eurocontrolu ako poradcu nie je ani povinná, dokonca ani sústavná. Dochádza k nej v súlade s článkom 2 ods. 2 písm. a) dohovoru len na výslovnú žiadosť dotknutých správnych orgánov. Z prípadného zneužívajúceho správania by museli byť v konečnom dôsledku obvinené vnútroštátne správne orgány a nie Eurocontrol.

91.      Na rozdiel od úvah odvolateľky(44) nie je možné zistiť ani rozpornosť medzi tvrdeniami uvedenými v bode 104 a nasledujúcimi tvrdeniami Súdu prvého stupňa uvedenými v bode 108 napadnutého rozsudku:

„Najmä sa nezdá, že by Eurocontrol mohol získať akúkoľvek konkurenčnú výhodu z dôvodu, že mohol prostredníctvom svojich poradenských služieb ponúkaných vnútroštátnym správnym orgánom ovplyvniť nimi uskutočňovaný výber ich dodávateľov zariadení ATM v prospech určitých podnikov.“

92.      Tvrdenie uvedené v bode 108, podľa ktorého Eurocontrol mal možnosť ovplyvniť výberové konania vnútroštátnych správnych orgánov v rámci verejného obstarávania, nie je vôbec v rozpore s tvrdeniami uvedenými v bode 104, podľa ktorých sa odvolateľke nepodarilo ani v jednom prípade preukázať, že Eurocontrol naozaj ovplyvnil rozhodnutie o uzavretí zmluvy s určitým uchádzačom. Preto sa tento argument musí zamietnuť.

93.      Napokon odvolateľka namieta skreslenie dôkazných prostriedkov tým, že sa odvoláva na list Komisie z 3. novembra 1998. V tejto súvislosti odkazuje na úvahy Súdu prvého stupňa v bodoch 110 až 112 napadnutého rozsudku.

94.      Predovšetkým je potrebné uviesť, že Súd prvého stupňa nebol povinný posúdiť argumenty odvolateľky založené na tomto liste, pretože vznikli v súvislosti s novými žalobnými dôvodmi, ktoré sám Súd prvého stupňa zamietol ako neprípustné.(45)

95.      V každom prípade Súd prvého stupňa posúdil argumenty odvolateľky primerane. V bode 112 napadnutého rozsudku sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď uviedol, že skutočnosť, že Komisia uviedla určité množstvo kritických poznámok vo vzťahu k určitým činnostiam Eurocontrolu, vôbec nepreukazuje, že Komisia bola sama presvedčená o nezákonnosti správania Eurocontrolu vzhľadom na pravidlá hospodárskej súťaže. V tomto zmysle sa nedá hovoriť o skreslení dôkazných prostriedkov.

96.      Tento odvolací dôvod je preto potrebné zamietnuť.

b)      O činnosti Eurocontrolu v oblasti normalizácie

97.      Pokiaľ ide o nesprávne právne posúdenie týkajúce sa uplatniteľnosti článku 82 ES na činnosť Eurocontrolu v oblasti normalizácie, odvolateľka poukazuje na:

–        skreslenie obsahu sporného rozhodnutia,

–        prijatie pojmu hospodárska činnosť v rozpore s pojmom vypracovaným judikatúrou Spoločenstva,

–        nesprávny výklad a uplatnenie judikatúry Spoločenstva vo veci sociálnych dávok,

–        porušenie povinnosti uviesť dostatočné odôvodnenie.

98.      Komisia spochybňuje odôvodnenie napadnutého rozsudku, a preto navrhuje ďalšie nahradenie odôvodnenia.

i)      O návrhu Komisie na nahradenie odôvodnenia

99.      V súlade s predchádzajúcimi úvahami(46) sa aj tento „návrh“ Komisie musí chápať iba ako podnet smerujúci k tomu, aby Súdny dvor zmenil odôvodnenie v zmysle, ktorý navrhuje.

–       Argumenty účastníkov konania

100. Komisia navrhuje nahradiť odôvodnenie vo vzťahu k rozlíšeniu, ktoré vykonal Súd prvého stupňa v bodoch 59 a 60 napadnutého rozsudku, medzi činnosťami prípravy a vypracovania noriem a technických špecifikácií, úlohou, ktorú plní agentúra Eurocontrolu ako výkonný orgán na jednej strane a prijatím noriem radou Eurocontrolu na druhej strane. Komisia považuje toto rozdelenie za umelé. Ako v prípade činnosti v oblasti pomoci vnútroštátnym správnym orgánom, aj v tomto prípade mal Súd prvého stupňa uplatniť nesprávne kritériá, nezlučiteľné s tým, čo sa uvádza v rozsudku SAT Fluggesellschaft/Eurocontrol, aby napokon dospel záveru, že prvá spomenutá činnosť je oddeliteľná od iných verejnoprávnych úloh. Komisia okrem toho namieta, že Súd prvého stupňa nesprávne posúdil povahu tejto činnosti.

101. Aj Eurocontrol namieta proti rozdeleniu, ktoré vykonal Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku.

102. Odvolateľka naopak tvrdí, že Súd prvého stupňa sa v tejto súvislosti pridržiaval zásad rozsudku SAT Fluggesellschaft/Eurocontrol.

–       Právne posúdenie

103. Súd prvého stupňa v bodoch 59 a 60 napadnutého rozsudku odôvodnil uvedené rozlíšenie tak, že uviedol, že prijatie noriem radou Eurocontrolu patrí do legislatívnej oblasti. Rada Eurocontrolu je totiž zložená s riaditeľov správ civilného letectva každého z členských štátov organizácie, splnomocnených ich jednotlivými štátmi na prijatie technických špecifikácií, ktoré budú záväzné vo všetkých týchto štátoch. Táto činnosť priamo patrí do výkonu zvrchovaných právomocí týchto štátov. Úloha Eurocontrolu sa preto približuje k úlohe ministerstva, ktoré na vnútroštátnej úrovni pripravuje legislatívne a normatívne opatrenia, ktoré sú následne prijaté vládou. Podľa Súdu prvého stupňa ide teda o činnosť, ktorá patrí medzi verejnoprávne úlohy Eurocontrolu.

104. Neplatí to však pre prípravu alebo vypracovanie technických noriem Eurocontrolom. Argumenty, ktoré uvádzala Komisia, na základe ktorých činnosť normalizácie Eurocontrolu sa viaže na „úlohu poskytovania verejných služieb touto organizáciou“(47), v skutočnosti odkazujú len na prijatie týchto noriem a nie na ich vypracovanie. Z potreby prijatia noriem na medzinárodnej úrovni totiž nutne nevyplýva, aby subjektom, ktorý vyhotovuje tieto normy, bol ten istý subjekt, ktorý ich následne prijíma. Súd prvého stupňa z toho vyvodzuje, že túto činnosť možno oddeliť od úlohy riadenia vzdušného priestoru a rozvoja leteckej bezpečnosti.

105. Takéto uvažovanie podľa môjho názoru osvetľuje kvalifikáciu skutkového stavu, ktorá sa z právneho hľadiska musí považovať za postihnutú chybou.

106. Z článku 2 ods. 1 písm. f) dohovoru Eurocontrol jasne vyplýva, že medzi úlohy Eurocontrolu patrí úloha „vypracovať, prijať a aktualizovať spoločné ustanovenia, špecifické ustanovenia a postupy pre systémy a služby riadenia vzdušného priestoru“. Ako vidieť, tento dohovor, na rozdiel od tvrdení Súdu prvého stupňa vôbec nerozlišuje medzi prípravou alebo vypracovaním noriem a ich prijatím. V znení tohto ustanovenia sa preto nenachádza žiadny dôkaz na podporu rozdelenia, ktoré vykonal Súd prvého stupňa.

107. Výklad, ktorý navrhuje Súd prvého stupňa, nie je ani v súlade s predmetom a účelom tohto ustanovenia, najmä keď sa uvádza, že príprava a vypracovanie noriem a technických špecifikácií predstavujú základné prostriedky, ktoré má Eurocontrol k dispozícii na účely dosiahnutia cieľa stanoveného v článku 1 ods. 1 dohovoru, ktorý spočíva v dosiahnutí „zosúladenia a integrácie potrebných na vytvorenie jednotného európskeho systému riadenia letovej prevádzky“(48).

108. Okrem toho sa neupresňuje, na základe akých skutkových okolností Súd prvého stupňa dospel k svojmu záveru, podľa ktorého úlohy prípravy a vypracovania noriem a technických špecifikácií, ktoré sú zverené Eurocontrolu jeho členskými štátmi, by mohli byť vykonané aj iným subjektom alebo iným podnikom. Súd prvého stupňa mal zistiť, či táto možnosť existuje v konkrétnom prípade, naopak, uspokojil sa s jednoduchým konštatovaním v bode 60 napadnutého rozsudku, že Komisia „nepreukázala, že obe činnosti musia byť nevyhnutne vykonávané jedným a tým istým subjektom, namiesto dvoch odlišných subjektov“.

109. Súd prvého stupňa okrem toho relativizuje svoje vlastné závery v nasledujúcom bode 61, popiera hospodársku povahu tejto činnosti s odôvodnením, že nebola preukázaná existencia trhu „služieb technickej normalizácie v oblasti zariadení ATM“. V tejto súvislosti sám Súd prvého stupňa pripúšťa, že neexistencia trhu technickej normalizácie by v tejto oblasti mala vyplývať z okolnosti, že jedinými odberateľmi týchto služieb sú štáty v postavení orgánov kontroly leteckej dopravy. Oni sa však rozhodli vyhotovovať si tieto normy sami v rámci medzinárodnej spolupráce prostredníctvom Eurocontrolu. V oblasti normalizácie Eurocontrol teda predstavuje len fórum pre zosúladenie, ktoré vytvorili na účely koordinácie technických štandardov ich systémov ATM.

110. Podľa môjho názoru tvrdenia Súdu prvého stupňa, hoci sú čiastočne rozporné, preukazujú jasne aspoň to, že pokiaľ ide o tento prípad, aj príprava a vypracovanie noriem a technických špecifikácií sa majú považovať za formy úlohy poskytovania verejných služieb(49), neoddeliteľné od normatívnej činnosti Eurocontrolu, keďže aj on vykonáva verejnú moc.(50) Normy vypracované agentúrou Eurocontrolu prijíma rada Eurocontrolu a sú záväzné pre všetky členské štáty. Ako subjekt medzinárodného práva sui generis Eurocontrol vykonáva takéto práva v zmysle splnomocnenia svojich členských štátov na základe právomoci, ktorá mu bola zverená.(51) Zverenie verejnoprávnej úlohy medzinárodnej organizácii jej členskými štátmi predstavuje spôsob vykonávania tejto úlohy v mnohostrannom medzinárodnom kontexte. Prirovnanie so súkromnými normalizačnými orgánmi je preto nesprávne. Keby členské štáty chceli umožniť účasť súkromných normalizačných orgánov pri príprave noriem a technických špecifikácií v oblasti bezpečnosti letovej prepravy, museli by ustanoviť výnimku vo vzťahu k dohovoru Eurocontrol.

111. Ako napokon správne uviedol Súd prvého stupňa, činnosť vyhotovovania noriem Eurocontrolu nemožno považovať za hospodársku činnosť.

112. Vzhľadom na všetky tieto úvahy navrhujem, aby Súdny dvor zodpovedajúcim spôsobom zmenil odôvodnenie rozsudku.

ii)    O skreslení obsahu sporného rozhodnutia

113. Týmto odvolacím dôvodom odvolateľka(52) opätovne namieta skreslenie obsahu napadnutého rozhodnutia v bodoch 15 a 48 napadnutého rozsudku. Komisia vôbec neposúdila existenciu zneužívania dominantného postavenia. To konštatoval skôr Súd prvého stupňa a nie Komisia, čím skreslil rozhodnutie Komisie.

114. Ako je už uvedené vyššie(53), Komisia v skutočnosti poprela existenciu zneužitia dominantného postavenia, a preto sa tento odvolací dôvod musí zamietnuť.

iii) Prijatie pojmu hospodárska činnosť v rozpore s pojmom vypracovaným judikatúrou Spoločenstva

115. Podľa odvolateľky je záver Súdu prvého stupňa, podľa ktorého nepreukázala existenciu trhu služieb technickej normalizácie, irelevantný na účely posúdenia, či sporná činnosť má hospodársku povahu a v každom prípade je nepresný. Na rozdiel od tvrdenia Súdu prvého stupňa Eurocontrol nepochybne poskytuje samostatnú službu vypracovania technických noriem. V každom prípade vzhľadom na judikatúru a prax Komisie nemá žiadnu váhu okolnosť, že dotknutá činnosť nepozostáva z ponuky tovarov a služieb na danom trhu. Rozhodujúce je skôr to, či sa sporná činnosť môže považovať za hospodársku.

116. Ako je už uvedené vyššie(54), pojem podnik v zmysle článku 82 ES je samostatným pojmom práva Spoločenstva. Zahŕňa každý subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť nezávisle od jeho právneho postavenia a spôsobu jeho financovania. Hospodárskou činnosťou je akákoľvek činnosť pozostávajúca z ponúkania tovarov alebo služieb na danom trhu.(55)

117. Ako správne uvádza Komisia, hospodárska činnosť predpokladá nevyhnutne existenciu „trhu“ v zmysle dopytu a ponuky určitých tovarov alebo služieb.(56) Na to, ale nie na sporný „relevantný trh“, ako zjavne chápe odvolateľka, odkazuje Súd prvého stupňa v bodoch 61 a 62 napadnutého rozsudku.

118. Súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že nebola preukázaná existencia trhu služieb technickej normalizácie v oblasti zariadení ATM. Zistil existenciu dopytu a ponuky v tejto oblasti a keďže sa nestretol s okolnosťami, ktoré by to vylučovali, poprel ju. Súd prvého stupňa mohol preto správne predpokladať, že činnosť normalizácie Eurocontrolu nemá hospodársku povahu.

119. Aj tento odvolací dôvod je preto potrebné zamietnuť.

iv)    O nesprávnom výklade a uplatnení judikatúry Spoločenstva vo veci sociálnych dávok

120. Odvolateľka vytýka Súdu prvého stupňa, že nesprávne zamietol jej argument týkajúci sa prenesenia zásad uvedených v rozsudku FENIN/Komisia na tento prípad.

121. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, ako správne uvádza Komisia(57), že tento dôvod vzhľadom na jeho obsah v skutočnosti smeruje proti záverom Súdu prvého stupňa, podľa ktorých činnosť obstarávania prototypov, ktorú vykonáva Eurocontrol, nemá hospodársku povahu a nesmeruje proti činnosti predmetnej organizácie v oblasti normalizácie. Tvrdenia odvolateľky sú v tejto časti nesprávne.

122. V každom prípade je námietka neprípustná. Odvolateľka používa závery Súdu prvého stupňa v rozsudku FENIN/Komisia, vynesené v inej súvislosti, na to, aby uplatnila námietky, ktoré nevzniesla v konaní na prvom stupni. Na prvom stupni odvolateľka nenamietala, že nebolo zistené, či je toto vykonávanie v súlade so zásadou solidarity.

123. Keby mal ale Súdny dvor dospieť k záveru, že námietka je prípustná, bude potrebné prihliadnuť na nasledujúce úvahy týkajúce sa jej dôvodnosti.

124. Zo spisu vyplýva, že odvolateľka zrejme chápe vyššie uvedenú judikatúru v tom zmysle, že zásady, z ktorých vychádza, môžu byť prenesené len na prípady, v ktorých nejaký subjekt vykonáva úlohy výlučne sociálnej povahy.(58)

125. V tejto súvislosti je z dôvodu presnosti potrebné pripomenúť predovšetkým skutočnosť, že predmetom tvrdení Súdu prvého stupňa uvedených v bodoch 65 až 69 napadnutého rozsudku, na ktoré sa odvoláva odvolateľka, bola otázka, či činnosť normalizácie Eurocontrolu má hospodársku povahu.

126. Ako uviedol Súd prvého stupňa v bode 61 s odkazom na tam citovanú judikatúru(59), hospodárskou činnosťou je každá činnosť, ktorá pozostáva z ponuky tovarov alebo služieb na relevantnom trhu. Súd prvého stupňa okrem toho správne zdôraznil, že podľa práva Spoločenstva pojem hospodárskej činnosti vyplýva z ponuky tovarov alebo služieb a nie z ich obstarávania. Na základe toho Súd prvého stupňa odkázal analogicky na rozsudok FENIN/Komisia(60), pričom uviedol, že jednoduchá okolnosť, že nejaký subjekt kúpi výrobok – aj keď vo veľkých množstvách – aby ho použil v rámci inej činnosti, napríklad činnosti výlučne sociálnej povahy, nestačí na to, aby sa subjekt považoval za podnik. Prítomnosť subjektu na trhu v postavení kupujúceho nestačí na to, aby sa činnosť tohto subjektu považovala za hospodársku činnosť, vzhľadom na neexistenciu podstatného kritéria ponuky tovarov a služieb.

127. Odvolateľka nenamieta proti správnosti tejto judikatúry. Vykladá však rozsudok FENIN/Komisia príliš obmedzujúco, a teda nesprávne. Ako bolo uvedené vyššie, v citovanom rozsudku chcel Súd prvého stupňa v podstate objasniť, že len činnosť smerujúca k ponuke tovarov a služieb sa môže považovať za hospodársku činnosť.(61)

128. V dôsledku toho Súd prvého stupňa správne zamietol argument odvolateľky.

129. Aj tento odvolací dôvod je preto potrebné zamietnuť.

v)      O porušení povinnosti uviesť dostatočné odôvodnenie

130. Nezdá sa mi, že námietka, týkajúca sa porušenia povinnosti uviesť dostatočné odôvodnenie, je dostatočne podrobná, najmä vzhľadom na skutočnosť, že Súd prvého stupňa v bode 59 a nasl., najmä v bode 61 napadnutého rozsudku, uvádza dôvody, podľa ktorých činnosť vyhotovovania noriem nemožno podľa jeho názoru označiť za hospodársku činnosť.

131. Tento odvolací dôvod je preto potrebné zamietnuť.

c)      O činnosti Eurocontrolu v oblasti výskumu a rozvoja

132. Pokiaľ ide o nesprávne právne posúdenie týkajúce sa uplatniteľnosti článku 82 ES na výskum a rozvoj (osobitne nadobudnutie prototypov a režim duševného vlastníctva) Eurocontrolu, odvolateľka poukazuje na:

–        skreslenie sporného rozhodnutia,

–        prijatie pojmu hospodárska činnosť v rozpore s pojmom vypracovaným judikatúrou Spoločenstva,

–        skreslenie dôkazov predložených odvolateľkou, pokiaľ ide o hospodársku povahu správy režimu duševného vlastníctva zo strany Eurocontrolu.

i)      Skreslenie sporného rozhodnutia

133. Odvolateľka vytýka Súdu prvého stupňa, že skreslil skutkový stav sporu tým, že pripísal rozhodnutiu Komisie význam, ktorý by mu ona nepripísala.

134. Najmä namieta proti tvrdeniu, podľa ktorého činnosť, ktorej predmetom je obstarávanie prototypov a režim práv duševného vlastníctva, nie je hospodárskou činnosťou. Odvolateľka tvrdí, že Komisia v napadnutom rozsudku nepoprela hospodársku povahu tejto činnosti, ale obmedzila sa na vylúčenie prípadného zneužívania dominantného postavenia.

135. Ako už okrem iného uviedol Súd prvého stupňa v bode 74 napadnutého rozsudku, stačí si prečítať napadnuté rozhodnutie a je možné konštatovať, že tento argument nie je dôvodný. V bode 28 rozhodnutia Komisia jasne uvádza, že sporná činnosť podľa jej názoru nemá hospodársku povahu; toto tvrdenie je zopakované s väčším dôrazom v bodoch 29 a 30 tohto rozhodnutia.

136. Tento odvolací dôvod je preto potrebné zamietnuť.

ii)    Prijatie pojmu hospodárska činnosť v rozpore s pojmom vypracovaným judikatúrou Spoločenstva

137. Týmto odvolacím dôvodom odvolateľka namieta závery Súdu prvého stupňa, podľa ktorých činnosť Eurocontrolu v oblasti obstarávania prototypov a režimu práv duševného vlastníctva nemá hospodársku povahu.

138. Kritizuje predovšetkým tvrdenia Súdu prvého stupňa uvedené v bode 76 napadnutého rozsudku, pričom uvádza, že okolnosť, že vývoj prototypov nerobí samotný Eurocontrol, ale podniky dotknutého sektora, je irelevantná, keďže činnosť, ktorá je predmetom tohto sporu spočíva v obstarávaní týchto prototypov.

139. Argument odvolateľky jasne vychádza z nesprávneho výkladu napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa totiž nevylúčil hospodársku povahu obstarávania prototypov z dôvodu, že vývoj týchto prototypov vykonávajú tretie subjekty, ale ako jednoznačne vyplýva z bodu 75 rozsudku, najmä vzhľadom na to, že obstarávanie prototypov neobsahuje ponuku tovarov a služieb na danom trhu. Takýmto spôsobom chýba podstatné kritérium na to, aby sa činnosť považovala za hospodársku.

140. Ako presvedčivo uvádza Eurocontrol, nepoužíva prototypy ako vstupný prvok na výrobu iného obchodného výrobku ani s vyvíjanými prototypmi neobchoduje. Námaha spojená s obstarávaním prototypov má za cieľ vytvorenie jednotného európskeho systému riadenia letovej prevádzky.(62) Podľa môjho názoru to potvrdzuje záver Súdu prvého stupňa, že činnosť Eurocontrolu sa nemôže považovať za hospodársku činnosť.

141. Okrem toho odvolateľka kritizuje skutočnosť, že Súd prvého stupňa pripísal význam kritériu neexistencie odplaty, napriek tomu, že judikatúra Spoločenstva toto kritérium nepovažuje za určujúce. Domnieva sa, že okolnosť, že Eurocontrol nesleduje dosahovanie zisku a že práva duševného vlastníctva, ktoré nadobudol v rámci vývoja, sa udeľujú bezplatne, je irelevantná, keďže uvedená neexistencia odplaty nie je aj tak rozhodujúca.

142. V rámci posúdenia hospodárskej povahy nejakej činnosti priznáva judikatúra Spoločenstva význam skutočnosti neexistencie odplaty(63), ako aj prípadne účelu dosahovania zisku. Aj keď to nie je rozhodujúce, neexistencia cieľa dosahovania zisku subjektu je aspoň údajom, ktorý môže byť potvrdený ďalšími dôkazmi.(64) Tento dôvod odvolateľky je preto potrebné zamietnuť.

143. Odvolateľka okrem toho považuje aj nasledujúce tvrdenie Súdu prvého stupňa uvedené v bode 77 rozsudku za nesprávne právne posúdenie:

„V prejednávanej veci sa však skutočnosť, že sa licencie na majetkové práva nadobudnuté Eurocontrolom v rámci vývoja prototypov udeľujú bezplatne, pridáva k skutočnosti, že ide o vedľajšiu činnosť k podpore technického vývoja, patriacu do rámca všeobecného cieľa úlohy Eurocontrolu, ktorá navyše nie je uskutočňovaná vo vlastnom záujme organizácie, ktorý by bol oddeliteľný od uvedeného cieľa, čo vylučuje hospodársku povahu danej činnosti.“

144. Podľa odvolateľky vychádza toto tvrdenie z predpokladu, že činnosť vykonávaná v rámci technického vývoja nemôže mať hospodársku povahu. To by však bolo v rozpore s judikatúrou Spoločenstva, ktorá nedávno uznala, že úloha technického rozvoja má hospodársku povahu.

145. Odvolateľka dôvodne uvádza, že podľa judikatúry Spoločenstva(65) vývoj nových technológií za určitých okolností môže skutočne predstavovať hospodársku činnosť. Zároveň si však nevšimla, alebo sa tvári, že si nevšimla, ako správne uvádza Komisia, že Súd prvého stupňa nehovoril o „činnosti technického vývoja“, ale o „vedľajš[ej] činnos[ti] k podpore technického vývoja“. Na druhej strane táto možnosť neplatí všeobecne, ale môže nanajvýš predstavovať jeden údaj spomedzi mnohých, takže sa bude musieť vždy prípad od prípadu overiť, či podpora technického vývoja zo strany určitého subjektu, vzhľadom na ďalšie hľadiská, akými je neexistencia účelu akéhokoľvek dosahovania zisku alebo jeho povaha vedľajšej činnosti, môže platne viesť k záveru, že ide o hospodársku činnosť. Tak postupoval Súd prvého stupňa, z právneho hľadiska správnym spôsobom.

146. Tento odvolací dôvod je preto potrebné zamietnuť.

iii) Skreslenie dôkazov predložených odvolateľkou, pokiaľ ide o hospodársku povahu správy režimu duševného vlastníctva zo strany Eurocontrolu

147. Týmto dôvodom odvolateľka namieta skreslenie dôkazov predložených na pojednávaní na Súde prvého stupňa, týkajúcich sa odplaty, ktorú prijal Eurocontrol. Odvolateľka tvrdí, že nechcela poukázať na to, že činnosti Eurocontrolu majú charakter dosahovania zisku, ale na rôznosť činností, ako aj na rozpornosť medzi systémom správy práv duševného vlastníctva zo strany Eurocontrolu a obsahom interného dokumentu Eurocontrolu nazvaného „ARTAS Intellectual Property Rights and Industrial Policy“.

148. Komisia odpovedá, že o tomto dokumente nie je zmienka ani v odvolaní, ani v replike. Domnieva sa, že hoci argument, ktorý sa z toho vyvodzuje, uviedla odvolateľka na pojednávaní na Súde prvého stupňa, aj tak je oneskorený, a preto aj neprípustný.

149. Je teda potrebné uviesť, že argument odvolateľky má zjavne za cieľ a posteriori spochybniť skutkové zistenia Súdu prvého stupňa uvedené v bode 79 napadnutého rozsudku bez toho, aby dostatočne preukázala, v čom spočíva skreslenie dôkazov. Naopak Súd prvého stupňa vyčerpávajúco posúdil dôkazy, ktoré mal k dispozícii. Preskúmal správu práv duševného vlastníctva v rámci systému ARTAS zo strany Eurocontrolu a v tejto súvislosti zistil, že poplatok za licenciu na používanie systému ARTAS je jeden ECU, čo znamenalo, že to je v podstate zadarmo.

150. Aj tento odvolací dôvod je preto potrebné zamietnuť.

V –    Záver preskúmania

151. Na základe všetkých úvah je odvolanie nedôvodné, a preto sa musí zamietnuť v celom rozsahu.

152. Navrhujem zmeniť odôvodnenie rozsudku z hľadiska predchádzajúcich úvah.(66)

VI – O trovách

153. Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku uplatniteľného na základe článku 118 toho istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia v tomto zmysle podala návrh a odvolateľka nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania.

154. Podľa článku 69 ods. 4 tretieho pododseku rokovacieho poriadku uplatniteľného na základe článku 118 toho istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní Súdny dvor môže rozhodnúť, že aj iní vedľajší účastníci ako tí, ktorí sú uvedení v predchádzajúcich odsekoch, znášajú vlastné trovy konania. Na základe tohto ustanovenia Eurocontrol znáša tie trovy konania, ktoré mu vznikli ako vedľajšiemu účastníkovi konania.

VII – Návrh

155. Na základe uvedeného navrhujem, aby Súdny dvor určil, že:

–        odvolanie sa zamieta v celom rozsahu,

–        vedľajší účastník konania znáša vlastné trovy konania a

–        odvolateľka je povinná nahradiť ostatné trovy konania.


1 – Jazyk prednesu: nemčina.


2 – Rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. decembra 2006, T‑155/04, Zb. s. II‑4797 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).


3 – Pôvodne založená Belgickom, Francúzskom, Nemeckom, Luxemburskom, Holandskom a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska, v súčasnosti sú jeho členmi tieto štáty (v abecednom poradí podľa ich označenia v anglickom jazyku): Albánsko, Arménsko, Rakúsko, Belgicko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus, Česká republika, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Írsko, Taliansko, Litva, Luxembursko, Malta, Moldavsko, Monako, Čierna Hora, Holandsko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Srbsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko, Švajčiarsko, bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, Turecko, Ukrajina a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska.


4 – Ú. v. EÚ L 304, s. 209; Mim. vyd. 07/008, s. 330.


5 – Ú. v. ES L 187, s. 52; Mim. vyd. 07/002, s. 44.


6 – Ú. v. ES L 95, s. 16; Mim. vyd. 07/003 s. 27.


7 – Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3.


8 – Rozsudok z 19. januára 1994, C‑364/92, Zb. s. I‑43.


9 – Rozsudky z 23. apríla 1991, Höfner a Elser, C‑41/90, Zb. s. I‑1979, bod 21; z 12. septembra 2000, Pavlov a i., C‑180/98 až C‑184/98, Zb. s. 6451, bod 74; zo 16. marca 2004, AOK-Bundesverband a i., C‑264/01, C‑306/01, C‑354/01 a C‑355/01, Zb. s. I‑2493, bod 46; z 28. júna 2005, Dansk Rørindustri a i., C‑189/02 P, C‑202/02 P, C‑205/02 P až C‑208/02 P a C‑213/02 P, Zb. s. I‑5425, bod 112; z 10. januára 2006, Cassa di Risparmio di Firenze a i., C‑222/04, Zb. s. I‑289, bod 107; z 23. marca 2006, Enirisorse, C‑237/04, Zb. s. I‑2843, bod 28; z 11. júla 2006, FENIN/Komisia, C‑205/03 P, Zb. s. I‑6295, bod 25, a z 11. decembra 2007, ETI a i., C‑280/06, Zb. s. I‑10893, bod 38.


10 – V zmysle článku 1 Chicagskeho dohovoru z roku 1944 (UN Treaty Series zväzok 15, č. 105) zmluvné štáty uznávajú, že „každý štát má úplnú a výlučnú zvrchovanosť nad vzdušným priestorom nad svojím územím“. Dôvod tohto dohovoru spočíva v skutočnosti, že bezpečnosť letovej prevádzky spadá pod zodpovednosť jednotlivých štátov (MAJID, A.: Legal status of international institutions: SITA, INMARSAT and Eurocontrol examined. Aldershot, 1996, s. 91). To však nevylučuje, že štáty môžu previesť túto právomoc na medzinárodnú organizáciu. Eurocontrol bol založený, aby dohliadal nad najvyšším vzdušným priestorom v Európe. Cieľ sa však nesplnil. Až do uzavretia dodatkového protokolu z 12. februára 1981 sa totiž Eurocontrol obmedzoval na dohľad nad vzdušnou bezpečnosťou v najvyššom vzdušnom priestore zo svojich stredísk v Karlsruhe a Maastrichte. Po dodatkovom protokole sa úlohy Eurocontrolu rozšírili na mnohé ďalšie oblasti, ale len regionálne stredisko v Maastrichte dohliada nad letovou premávkou v najvyššom vzdušnom priestore severného Nemecka, Belgicka, Holandska a Luxemburska (SEIDL-HOHENVELDERN, I.: Eurocontrol und EWG-Wettbewerbsrecht. In: Völkerrecht zwischen normativem Anspruch und politischer Realität. Berlin 1994, s. 252).


11 – IDOT, L.: Retour sur la notion d’entreprise. In: Europe, február 2007, č. 68, s. 25, definuje samostatný prieskum viacerých činností ako uplatnenie „zásady oddelenia“ („principe de dissociation“).


12 – Rozsudok SAT Fluggesellschaft, už citovaný v poznámke pod čiarou 8, bod 27.


13 – Tamže, bod 30.


14 – Pozri rozsudky Súdneho dvora z 23. februára 1961, De Gezamenlijke Steenkolenmijnen in Limburg/Vysoký úrad, 30/59, Zb. s. 1, 37; z 24. marca 1993, CIRFS a i./Komisia, C‑313/90, Zb. s. I‑1125, bod 22, a z 10. júla 1999, Chemie Linz/Komisia, C‑245/92 P, Zb. s. I‑4643, bod 32; ako aj rozsudky Súdu prvého stupňa z 10. júna 1995, Siemens/Komisia, T‑459/93, Zb. s. II‑1675, bod 21; z 25. júna 1998, British Airways a i./Komisia, T‑371/94 a T‑394/94, Zb. s. II‑2405, bod 75; z 1. decembra 1999, Boehringer/Rada a Komisia, T‑125/96 a T‑152/96, Zb. s. II‑3427, bod 183; z 28. februára 2002, Atlantic Container Line a i./Komisia, T‑395/94, Zb. s. II‑875, bod 382, a z 3. apríla 2003, BaByliss/Komisia, T‑114/02, Zb. s. II‑1279, bod 417). RENGELING, H.-W., MIDDEKE, A., GELLERMANN, M.:, Handbuch des Rechtsschutzes in der Europäischen Union. München 2003, § 22, bod 40, s. 205.


15 – Rozsudky z 19. marca 2002, Komisia/Írsko, C‑13/00, Zb. s. I‑2943, body 3 až 6; CIRFS a i./Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 14, body 21 a 22, a z 15. júna 1993, Matra/Komisia, C‑225/91, Zb. s. I‑3203, body 11 a 12.


16 – Pozri rozsudok SAT Fluggesellschaft/Eurocontrol, už citovaný v poznámke pod čiarou 8, bod 41.


17 – Komisia odkazuje na rozsudok Höfner a Elser, už citovaný v poznámke pod čiarou 9, bod 24. V ňom Súdny dvor tvrdí, že verejný úrad práce, ktorý je na základe právneho predpisu členského štátu poverený spravovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, akými sú služby uvedené v článku 3 Arbeitsförderungsgesetz [nemeckého zákona o podpore práce], podlieha právnym predpisom o hospodárskej súťaži podľa článku 90 ods. 2 Zmluvy ES, ak sa nepreukáže, že ich uplatnenie je nezlučiteľné s výkonom úloh, ktoré sú mu zverené.


18 – Pozri bod 3 dupliky Komisie.


19 – Pozri bod 56 vyjadrenia Eurocontrolu.


20 – Toto tvrdenie je v súlade s návrhmi Súdneho dvora v rozsudku SAT Fluggesellschaft/Eurocontrol, už citovanom v poznámke pod čiarou 8, body 10 a 11, v ktorých Súdny dvor na námietku neprávoplatnosti (z dôvodov imunity), ktorú vzniesol Eurocontrol, odpovedal, že v zmysle článku 234 ES mu bola položená prejudiciálna otázka týkajúca sa výkladu ustanovení ES v oblasti hospodárskej súťaže, a nie výkladu dohovoru Eurocontrol. Preto sa otázka, či sa právne predpisy Spoločenstva môžu použiť proti Eurocontrolu, týka najmä hmotného práva a nepatrí do pôsobnosti Súdneho dvora. Imunita medzinárodných organizácií sa vysvetľuje v prvom rade funkčne: imunita slúži na zabezpečenie nezávislosti, ktorú potrebujú na plnenie svojich vlastných cieľov (WENCKSTERN, M.: Handbuch des Internationalen Zivilverfahrensrechts, Die Immunität internationaler Organisationen. Zv. II/1, Tübingen 1994, bod 44, s. 13). Dotknuté konanie však nesmeruje proti Eurocontrolu. V tomto odvolacom konaní má Súdny dvor rozhodnúť výlučne o tom, či vyhovie alebo zamietne odvolanie proti rozsudku Súdu prvého stupňa; predmetom tohto konania je, tak ako to bolo vo vyššie uvedenej veci, len výklad ustanovení Zmluvy ES v oblasti hospodárskej súťaže. Eurocontrol, ako medzinárodná organizácia, teda nebude ovplyvnený pri plnení svojich úloh.


21 – Podľa judikatúry Súdneho dvora dochádza k zneužitiu právomoci, pokiaľ inštitúcia vykonáva svoje právomoci s výlučným účelom alebo prinajmenšom na rozhodujúce dosiahnutie iných ako uvádzaných cieľov, alebo na vyhnutie sa postupu osobitne predvídanému Zmluvou v snahe zohľadniť okolnosti daného prípadu. Pozri rozsudky z 25. januára 2007, Dalmine/Komisia, C‑407/04 P, Zb. s. I‑829, bod 99; z 10. marca 2005, Španielsko/Rada, C‑342/03, Zb. s. I‑1975, bod 641, a zo 14. mája 1998, Windpark Groothusen/Komisia, C‑48/96 P, Zb. s. I‑2873, bod 52.


22 – Rozsudky zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C‑204/00 P, C‑205/00 P, C‑211/00 P, C‑213/00 P, C‑217/00 P a C‑219/00 P, Zb. s. I‑123, bod 48, a z 2. októbra 2003, Thyssen Stahl/Komisia, C‑194/99 P, Zb. s. I‑10821, bod 33. LENAERTS, K., ARTS, D., MASELIS, I.: Procedural Law of the European Union. 2. vyd. London 2006, s. 453, bod 16‑003, podčiarkujú, že Súdny dvor nemá právomoc zisťovať skutkový stav. Okolnosť, že odvolanie je obmedzené na právne otázky, znamená, že Súd prvého stupňa má výlučnú právomoc, pokiaľ ide o skutkové okolnosti. Z toho vyplýva, že odvolateľ nemôže spochybňovať skutkové zistenia, ku ktorým dospel Súd prvého stupňa, ani uvádzať skutočnosti, ktoré neboli predmetom zisťovania Súdu prvého stupňa v konaní na prvom stupni.


23 – Rozsudok Aalborg Portland a i., už citovaný v poznámke pod čiarou 22, bod 48. V tejto súvislosti pozri moje návrhy prednesené 13. marca 2008, CAS/Komisia, C‑204/07 P, bod 84, vec v konaní.


24 – Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomera 11. februára 2003, Aalborg Portland a i., rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 22, bod 38; rozsudky z 21. júna 2001, Moccia Irme a i./Komisia, C‑280/99 P až C‑282/99 P, Zb. s. I‑4717, bod 78, a zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C‑185/95 P, Zb. s. I‑8417, bod 24.


25 – Uznesenie Súdneho dvora z 12. januára 2006, C‑162/05 P, body 54 a 55.


26 – V tejto súvislosti pozri návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott 13. decembra 2007, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, C‑413/06 P, bod 283, vec v konaní.


27 – V tejto súvislosti pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mengozzi 8. apríla 2008, Campoli/Komisia, C‑71/07 P, bod 41, vec v konaní.


28 – V tejto súvislosti pozri návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka vo veci Bertelsmann a Sony Corporation of America (už citované v poznámke pod čiarou 26), bod 286, v ktorých generálna advokátka nechápe „ďalšie pripomienky“ Komisie týkajúce sa nahradenia odôvodnenia rozhodnutia ako vzájomné odvolanie, ale ako doplňujúce vyjadrenie potrebné len na lepšie pochopenie skutočných tvrdení Komisie vo vyjadrení k odvolaniu.


29 – V tejto súvislosti pozri rozsudky Súdneho dvora z 11. júla 1985, Komisia/Nemecko, 107/84, Zb. s. 2655, body 14 a 15, a Súdu prvého stupňa z 12. decembra 2000, Aéroports de Paris/Komisia, T‑128/98, Zb. s. II‑3929, bod 108.


30 – Eurocontrol je v podstate financovaný pomocou príspevkov svojich členských štátov. Výška týchto príspevkov prihliada na rozpočet vyhotovený riadiacim výborom agentúry a je schvaľovaná komisiou Eurocontrolu; tento rozpočet stanovuje kritérium rozdelenia príspevkov medzi členské štáty. To sa určuje na základe hrubého domáceho produktu jednotlivých členských štátov, ktorý vyplýva zo štatistík OBSE. Návrhy ročných rozpočtov vyhotovuje riadiaci výbor a schvaľuje komisia Eurocontrolu (v tejto súvislosti pozri SCHWENK, W., GIEMULLA, E.: Handbuch des Luftverkehrsrechts. 3. vyd. Köln; Berlin; München 2005, s. 96).


31 – Rozsudok Höfner a Elser, už citovaný v poznámke pod čiarou 9, bod 22.


32 – Rozsudky zo 16. novembra 1995, Fédération française des sociétés d’assurance a iní, C‑244/94, Zb. s. I‑4013, bod 22, a z 21. septembra 1999, Albany, C‑67/96, Zb. s. I‑5751, body 84 až 87.


33 – Podľa MESTMÄCKER, SCHWEITZER, v príspevku uvedenom v AA.VV. (Ulrich Immeng a Ernst-Joachim Mestmäcker) Wettbewerbsrecht. 4. vyd., München, 2007, článok 86, bod 18, na určenie, či je nejaká činnosť službou verejnej moci, sa musí uskutočniť celkové posúdenie. Súdny dvor v rozsudku SAT Fluggesellschaft/Eurocontrol, už citovanom v poznámke pod čiarou 8, bod 30, považuje za relevantnú povahu, predmet a právne predpisy, ktorým činnosť podlieha.


34 – PROMPL, W.: Luftverkehr – Eine ökonomische und politische Einführung. 5. vyd. Berlin; Heidelberg 2007, s. 23, výborne odkazuje na dôležitosť potreby zosúladenia systému letovej bezpečnosti v Európe. S programom „European Air Traffic Control Harmonisation and Integration Program“ (EATCHIP) sa tak zosúlaďujú a stávajú navzájom zlučiteľnými rôzne systémy letovej bezpečnosti (49 jednotiek služieb letovej prevádzky používalo 31 rozdielnych informačných systémov s 22 rozdielnymi užívateľskými systémami a 30 informatickými jazykmi).


35 – Rozsudok SAT Fluggesellschaft/Eurocontrol, už citovaný v poznámke pod čiarou 8, bod 24.


36 – V rozsudkoch z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C‑49/92 P, Zb. s. I‑4125, bod 20, a z 9. júna 1992, Lestelle/Komisia, C‑30/91 P, Zb. s. I‑3755, bod 28 Súdny dvor uviedol, že ak odôvodnenie rozsudku Súdu prvého stupňa odhalí porušenie právnych noriem Spoločenstva, ale výroková časť je právne odôvodnená, odvolanie proti takému rozsudku sa musí zamietnuť.


37 – Pozri bod 51 vyjadrenia Komisie.


38 – Pozri bod 73 odvolania.


39 – Pozri bod 71 týchto návrhov.


40 – Spomedzi teraz už rozsiahlej judikatúry v tejto oblasti pozri rozsudky z 18. marca 1993, Parlament/Frederiksen, C‑35/92 P, Zb. s. I‑991, bod 31; zo 16. septembra 1997, Blackspur DIY a i./Rada a Komisia, C‑362/95 P, Zb. s. I‑4775, body 18 až 23, a z 25. januára 2007, Sumitomo Metal Industries/Komisia, C‑403/04 P a C‑405/04 P, Zb. s. I‑729, bod 106, ako aj uznesenie Súdneho dvora z 13. septembra 2001, Comité du personnel de la BCE a i./BCE, C‑467/00 P, Zb. s. I‑6041, body 34 až 36.


41 – Rozsudok z 27. septembra 2006, T‑204/03, Zb. s. II‑3779, bod 30.


42 – Pozri bod 79 týchto návrhov.


43 – Akonáhle Súd prvého stupňa zistil alebo posúdil skutkové okolnosti, Súdny dvor má právomoc na základe článku 225 ES vykonávať kontrolu právnej kvalifikácie týchto skutkových okolností a právnych dôsledkov, ktoré z nich vyvodil Súd prvého stupňa (pozri v tomto zmysle LENAERTS, K., ARTS, D., MASELIS, I.: c. d., s. 457, bod 16‑007). Súdny dvor už takto viackrát rozhodol, že takáto právna kvalifikácia je právnou otázkou, ktorá ako taká môže podliehať kontrole Súdneho dvora v rámci odvolacieho konania. Pozri rozsudky z 3. marca 2005, Biegi Nahrungsmittel a Commonfood/Komisia, C‑499/03 P, Zb. s. I‑1751, bod 41; z 19. októbra 1995, Rendo a i./Komisia, C‑19/93 P, Zb. s. I‑3319, bod 26, a z 29. apríla 2004, Parlament/Ripa di Meana a i., C‑470/00 P, Zb. s. I‑4167, bod 41.


44 – Pozri body 92 a 93 odvolania.


45 – Rozsudok SELEX Sistemi Integrati/Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 2, body 33 až 40.


46 – Pozri body 54 až 56 týchto návrhov.


47 – Tak doslovne znie slovenské znenie napadnutého rozsudku. V nemeckej verzii sa uvádza „Aufgabe dieser Organisation als öffentliche Anstalt“. Talianske znenie je „missione di servizio pubblico di tale organisazione“, rovnako francúzske znenie „mission de service public de cette organisation“ a anglické „that organisation’s public service mission“. [V preklade tejto poznámky a citácie uvedenej v príslušnom bode sa prihliadalo na slovenského čitateľa ako na referenčného čitateľa].


48 – Bývalý generálny tajomník Medzinárodnej organizácie civilného letectva (1976 – 1988) a bývalý generálny riaditeľ Eurocontrol (1994 – 2000) Yves Lambert vo svojom príspevku Eurocontrol et l’OACI. In: Annals of air and space law/Annales de droit aérien et spatial. Zv. 19 (1994), s. 360, zdôrazňuje, že príprava a vypracovanie noriem a technických špecifikácií sa považujú za základné prostriedky na dosiahnutie cieľov zosúladenia a integrácie, ktoré sleduje agentúra.


49 – Pojem „úloha poskytovania verejných služieb“ je široký pojem, ktorý ako vedecký pojem vyjadruje spoločenskú dôležitosť otázky, ale existuje aj samostatne ako právny pojem. Keď sa teda o niečom hovorí, že predstavuje úlohu poskytovania verejných služieb, nerozumie sa tým, že ide o úlohy štátu. Ako správne uvádza RASCHAUER, B.: Allgemeines Verwaltungsrecht. Wien; New York 1998, s. 358, bod 722, úlohy poskytovania verejných služieb môžu vykonávať aj súkromné subjekty (napríklad činnosti na ťarchu štátu, poskytované združeniami, ktoré sa zaoberajú začlenením osôb do spoločnosti alebo AIDS).


50 – Do právomoci verejnoprávnych orgánov patrí každá oblasť, v ktorej sa prejavuje zvrchovaná právomoc štátu, jeho primát, jeho právomoc ukladať jednostranné povinnosti a zákazy: štát ako držiteľ svojho „imperia“ (RASCHAUER, B.: c. d., s. 357, bod 720). Príkladom verejnej moci alebo „imperia“ je legislatívna právomoc vykonávaná verejnoprávnymi orgánmi. Nie jej však vyhradená výlučne štátom, ako pôvodným subjektom medzinárodného práva verejného, ale môže byť prenesená aj na medzinárodné organizácie a byť nimi aj vykonávaná (SCHLIESKY, U.: Souveränität und Legitimität von Herrschaftsgewalt. Tübingen 2004, s. 336, ktorý označuje Európske spoločenstvo ako príklad nadnárodného normotvorcu, ktorý preberá úlohu vnútroštátnych zákonodarcov).


51 – Na medzinárodnej úrovni už nekonajú len štáty. Od začiatku 20. storočia po ich boku stoja stále početnejšie medzinárodné organizácie, ktoré hrajú stále dôležitejšiu úlohu. Dôvodom tohto vzostupu týchto organizácií je skutočnosť, že medzinárodná doprava je stále menej predstaviteľná bez určitej inštitucionalizovanej formy spolupráce. Medzinárodné organizácie sú preto určujúcimi prvkami tejto inštitucionalizácie, keďže ich môžu vytvárať ich členovia prakticky na akýkoľvek účel a môžu mať právomoci primerané svojim úlohám. Pevná vnútorná štruktúra a formovanie samostatnej vôle môžu rozsiahlym spôsobom zaručiť neustále plnenie úloh (v tejto súvislosti pozri KLEIN, E.: Die Internationalen und Supranationalen Organisationen als Völkerrechtssubjekte. In: AA.VV. Völkerrecht Ed.: Wolfgang Graf Vitzthum. Berlin; New York 1997, s. 273, bod 1).


52 – Pozri body 104 a 105 odvolania.


53 – Pozri body 71 a 72 týchto návrhov.


54 – Pozri bod 20 týchto návrhov.


55 – Rozsudky Súdneho dvora zo 16. júna 1987, Komisia/Taliansko, 118/85, Zb. s. 2599, bod 7; z 18. marca 1997, Diego Cali & Figli, C‑343/95, Zb. s. I‑1547, bod 16; Pavlov a i., už citovaný v poznámke pod čiarou 9, bod 75; Cassa di Risparmio di Firenze a i., už citovaný v poznámke pod čiarou 9, bod 108, Enirisorse, už citovaný v poznámke pod čiarou 9, bod 29, a rozsudok Súdu prvého stupňa Aéroports de Paris/Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 29, bod 107.


56 – ARCELIN, L.: Être ou (et?) ne pas être une entreprise. C’est la question… In: Revue Lamy de la Concurrence, 2007, č. 11, s. 22, podčiarkuje, že „trh“ je tradične vymedzený ako vzťah medzi dopytom a ponukou. Preto neexistuje ponuka bez dopytu.


57 – Pozri bod 101 vyjadrenia Komisie k odvolaniu.


58 – Pozri bod 122 odvolania.


59 – Pozri bod 116 týchto návrhov, ako aj judikatúru citovanú v poznámke pod čiarou 55.


60 – Rozsudok Súdu prvého stupňa zo 4. marca 2003, T‑319/99, Zb. s. II‑357, bod 37. Súd prvého stupňa uviedol toto: „Keď subjekt kúpi výrobok, hoci to urobí vo veľkom množstve, nie preto, aby ponúkol tovary alebo služby v rámci hospodárskej činnosti, ale aby ich použil v rámci inej činnosti, napríklad činnosti výlučne sociálnej povahy, nekoná v postavení podniku len z dôvodu, že pôsobí ako kupujúci na trhu. Aj keď platí, že podobný subjekt môže mať veľmi dôležitú hospodársku moc, ktorá môže prípadne viesť k vzniku monopolu na strane kupujúceho, nič to nemení na tom, že v prípade, ak činnosť, na výkon ktorej táto osoba kupuje tieto výrobky, nemá hospodársku povahu, nekoná ako podnik v zmysle pravidiel Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže, a teda sa na ňu nevzťahujú zákazy upravené článkom 81 ods. 1 ES a článkom 82 ES“.


61 – Potvrdil to Súdny dvor v odvolacom konaní proti rozsudku FENIN/Komisia, už citovanému v poznámke pod čiarou 9, bod 25. Uviedol, že Súd prvého stupňa v súlade s judikatúrou Súdneho dvora v bode 36 citovaného rozsudku uviedol, že pojem hospodárska činnosť charakterizuje ponuka tovarov alebo služieb na danom trhu. Súd prvého stupňa z toho správne vyvodil, že na účel posúdenia povahy činnosti obstarávania by sa nemala oddeliť činnosť obstarávania výrobku od následného použitia výrobku, a že hospodárska povaha alebo neexistencia hospodárskej povahy následného použitia výrobku nevyhnutne určuje povahu činnosti kúpy. Podľa PRIETO, C.: Chronique de jurisprudence du Tribunal et de la Cour de justice des Communautés européennes. In: Journal du droit international, 2007, s. 670, Súdny dvor týmto spôsobom vyjadril jasne, že relevantným je kritérium ponuky tovarov a služieb. V tomto zmysle pozri KOVAR, J.‑P.: Le Tribunal précise la notion d’activité économique et confirme la jurisprudence Fenin sur la qualification de l’acte d’achat. In: Concurrences, 2007, č. 1, s. 168 a 170, a ARCELIN, L.: c. d., s. 22, ktorí vidia v rozsudku Súdu prvého stupňa SELEX/Komisia, už citovanom v poznámke pod čiarou 2, potvrdenie judikatúry Spoločenstva FENIN/Komisia.


62 – Pozri bod 102 vyjadrenia Eurocontrolu. Podľa IDOT, L.: c. d., s. 25, pokiaľ ide o skúmané hľadiská, nejde ani tak o zistenie existencie trhu, ako skôr o politické rozhodnutie uprednostniť verejný výskum oproti súkromnému.


63 – O význame kritéria neexistencie odplaty pri posúdení hospodárskej povahy činnosti pozri rozsudky zo 17. februára 1993, Poucet a Pistre, C‑159/91, Zb. s. I‑637, bod 10, pokiaľ ide o úlohy systému sociálneho zabezpečenia, a z 18. júna 1998, Komisia/Taliansko, C‑35/96, Zb. s. I‑3851, bod 37, pokiaľ ide o činnosť colných zástupcov; Pavlov, už citovaný v poznámke pod čiarou 29, body 76 a 77, o činnosti samostatných špecializovaných lekárov. PRIETO, C.: c. d., s. 670, odkazuje na vyššie uvedenú judikatúru a potvrdzuje potrebu stále prihliadať na odplatnosť na trhu.


64 – V rozsudku FENIN/Komicia, už citovanom v poznámke pod čiarou 60, bod 39, Súd prvého stupňa pripísal význam skutočnosti, že dotknutý subjekt vykonával činnosť bezodplatne. V rozsudku Enirisorse, už citovanom v poznámke pod čiarou 55, bod 31, Súdny dvor na jednej strane uviedol, že činnosť, konkrétne vykonávaná podnikom – v uvedenom prípade išlo o vývoj nových technológií používania uhlia, ako aj poskytovanie špecializovaných služieb na podporu správnym orgánom, verejnoprávnym subjektom a spoločnostiam, ktoré sa zaoberajú vývojom týchto technológií – určuje hospodársku povahu. Na druhej strane vychádzal zo sledovania cieľa spočívajúceho v dosahovaní zisku dotknutým podnikom.


65 – Pozri rozsudok Enirisorse, už citovaný v poznámke pod čiarou 55, bod 31, vo vzťahu k činnosti technického vývoja.


66 – Pozri body 53 až 69, ako aj 98 až 110 týchto návrhov.