30.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 223/11


Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 10. júla 2008 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Arbeidshof te Brussel – Belgicko) – Centrum voor gelijkheid van kansen en voor racismebestrijding/Firma Feryn NV

(Vec C-54/07) (1)

(Smernica 2000/43/ES - Diskriminačné kritériá výberu zamestnancov - Dôkazné bremeno - Sankcie)

(2008/C 223/17)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Arbeidshof te Brussel

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Centrum voor gelijkheid van kansen en voor racismebestrijding

Žalovaná: Firma Feryn NV

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Arbeidshof te Brussel – Výklad článku 2 ods. 2 písm. a), článku 8 ods. 1 a článku 15 smernice Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Ú. v. ES L 180, s. 22; Mim. vyd. 020/001, s. 23) – Kritéria výberu zamestnancov, ktoré sú priamo diskriminujúce z dôvodu rasového alebo etnického pôvodu – Dôkazné bremeno – Posúdenie a konštatovanie vnútroštátnym súdom – Povinnosť vnútroštátneho súdu nariadiť ukončenie diskriminačného konania

Výrok rozsudku

1.

Skutočnosť, že zamestnávateľ verejne vyhlásil, že neprijme do zamestnania osoby určitého etnického alebo rasového pôvodu, predstavuje priamu diskrimináciu v prístupe k zamestnaniu v zmysle článku 2 ods. 2 písm. a) smernice Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod, pretože takéto vyhlásenia môžu vážne odradiť niektorých uchádzačov od toho, aby podali svoju prihlášku, a teda predstavujú prekážku v prístupe týchto osôb na trh práce.

2.

Verejné vyhlásenia, prostredníctvom ktorých sa zamestnávateľ verejne vyslovil o tom, že v rámci svojej náborovej politiky neprijme zamestnancov určitého rasového alebo etnického pôvodu, postačujú na vytvorenie domnienky, že existuje diskriminačná politika prijímania zamestnancov v zmysle článku 8 ods. 1 smernice 2000/43. Prináleží teda tomuto zamestnávateľovi, aby preukázal, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania. Môže tak urobiť napríklad tým, že preukáže, že skutočná prax podniku v oblasti prijímania do zamestnania sa s týmito výrokmi nezhoduje. Prináleží vnútroštátnemu súdu, aby posúdil, či skutočnosti, ktoré sú zamestnávateľovi vytýkané, boli preukázané, a aby posúdil, či dôkazy, ktoré uvedený zamestnávateľ predložil na podporu svojich tvrdení, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, sú dostatočné.

3.

Článok 15 smernice 2000/43 vyžaduje, a to aj v prípadoch, keď neexistuje identifikovateľná obeť, aby bol systém uplatniteľných sankcií za porušovanie vnútroštátnych ustanovení, ktoré sa prijali na účely prebratia tejto smernice, účinný, primeraný a odradzujúci.


(1)  Ú. v. EÚ C 82, 14.4.2007.