1

Článok 7 nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 11; Mim. vyd. 17/001, s. 146) v znení neskorších predpisov stanovuje:

„1.   Do registra sa nezapíšu:

…

2

Články 1, 6, 6b, 6e a 7 Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva z 20. marca 1883, v znení zmien a doplnkov (Zbierka zmlúv Organizácie spojených národov, zv. 828, č. 11847, s. 108, ďalej len „Parížsky dohovor“), stanovujú:

„Článok 1

…

2.   Predmetom ochrany priemyslového vlastníctva sú patenty na vynálezy, úžitkové vzory, priemyslové vzory alebo modely, továrenské alebo obchodné známky, známky služieb, obchodné meno a údaje o proveniencii tovaru alebo označení jeho pôvodu. Ďalšou úlohou ochrany priemyslového vlastníctva je aj potlačovanie nekalej súťaže.

…

Článok 6

1.   Podmienky prihlášky a zápisu továrenských a obchodných známok určuje v každej únijnej krajine [tvorenej krajinami, na ktoré sa uplatní Parížsky dohovor] jej národné zákonodarstvo.

…

Článok 6 ter [6b — neoficiálny preklad]

Článok 6 sexies [6e — neoficiálny preklad]

Únijné krajiny sa zaväzujú chrániť známky služieb. Nie sú povinné zavádzať zápis týchto známok.

Článok 7

Povaha výrobku, na ktorý má byť továrenská alebo obchodná známka pripájaná, nemôže v žiadnom prípade prekážať zápisu známky. …“

3

Dňa 23. júla 2002 podal žalobca na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ďalej len „ÚHVT“) prihlášku ochrannej známky Spoločenstva na základe nariadenia č. 40/94.

4

Ochranná známka, pre ktorú sa zápis požadoval, obsahujúca vyobrazenie javorového listu a skupinu písmen „rw“, písaných veľkými písmenami, umiestnenú pod týmto obrázkom, je zobrazená nižšie:

5

Tovary a služby, pre ktoré bol zápis požadovaný, patria do tried 18, 25 a 40 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb na účely zápisu ochranných známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a zodpovedajú pre každú z týchto tried nasledujúcemu opisu:

6

Rozhodnutím zo 7. októbra 2005 prieskumový pracovník zamietol zápis prihlasovanej ochrannej známky pre všetky dotknuté výrobky a služby na základe článku 7 ods. 1 písm. h) nariadenia č. 40/94 z dôvodu, že spomínaná ochranná známka mohla zavádzať verejnosť, že medzi ňou a Kanadou existuje spojitosť, keďže javorový list obsiahnutý v prihlasovanej ochrannej známke je napodobeninou symbolického znaku kanadského štátu.

7

Tento symbolický znak, ako vyplýva z oznámenia medzinárodnej kancelárie Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO) signatárom Parížskeho dohovoru z 1. februára 1967, ako aj z databázy WIPO, je zobrazený nižšie:

8

Dňa 6. decembra 2005 žalobca podal odvolanie podľa článkov 57 až 62 nariadenia č. 40/94 proti rozhodnutiu prieskumového pracovníka.

9

Prvý odvolací senát rozhodnutím zo 4. mája 2006 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktoré bolo žalobcovi oznámené 29. mája 2006, zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prieskumového pracovníka.

10

Na základe skutočnosti uvedenej vyššie v bode 7, odvolací senát rozhodol, že červený javorový list je symbolickým znakom Kanady (bod 11 napadnutého rozhodnutia). S ohľadom na judikatúru [rozsudok Súdu prvého stupňa z 21. apríla 2004, Concept/ÚHVT (ECA), T-127/02, Zb. s. II-1113, bod 40] zastával odvolací súd názor, že v prejednávanej veci bolo potrebné preskúmať, či prihlasovaná ochranná známka obsahovala prvok, ktorý by bolo možné považovať za kanadský symbolický znak alebo jeho napodobeninu z „heraldického hľadiska“. Skutočnosť, že prihlasovaná ochranná známka obsahuje slovný prvok „rw“, nemôže zabrániť uplatneniu článku 6b ods. 1 písm. a) Parížskeho dohovoru (body 12 až 14 napadnutého rozhodnutia).

11

V tomto zmysle odvolací senát odmietol tvrdenie žalobcu vychádzajúce z farebného rozdielu medzi javorovým listom obsiahnutým v prihlasovanej ochrannej známke a kanadským symbolickým znakom. Keďže prihláška žalobcu neupresňovala žiadnu konkrétnu farbu, prihlasovaná ochranná známka by mohla byť znázornená v akejkoľvek farebnej kombinácii vrátane červenej farby kanadského symbolického znaku (bod 15 napadnutého rozhodnutia).

12

Odvolací senát zastával okrem toho názor, že medzi vyobrazením obidvoch javorových listov neexistoval žiadny významný rozdiel. V obidvoch prípadoch ide o ten istý list s jedenástimi cípmi vo forme hviezdy s piatimi ramenami na stonke, s viditeľne rovnakými medzerami medzi cípmi alebo ramenami. V dôsledku toho by dotknutá verejnosť vnímala javorový list prihlasovanej ochrannej známky ako heraldickú napodobeninu kanadského symbolického znaku (bod 16 napadnutého rozhodnutia). Zápis prihlasovanej ochrannej známky by teda mohol zavádzať verejnosť, pokiaľ ide o pôvod výrobkov a služieb označovaných touto ochrannou známkou, s prihliadnutím tiež na veľké množstvo výrobkov a služieb, ktoré môže Kanada ponúknuť a propagovať (bod 17 napadnutého rozhodnutia).

13

Podľa odvolacieho senátu nemôže údajne dobré meno ochrannej známky žalobcu RIVER WOODS v Belgicku spochybniť spomínané úvahy, pretože nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky používaním sa neuplatní v prípade uvedenom v článku 7 ods. 1 písm. h) nariadenia č. 40/94 (bod 19 napadnutého rozhodnutia). Odvolací senát tiež odmietol ďalšie tvrdenia žalobcu, podľa ktorých už má zapísaných niekoľko podobných národných ochranných známok vrátane kanadských, a odkazoval na skoršiu rozhodovaciu prax ÚHVT v oblasti ochranných známok obsahujúcich vlajku alebo znak štátnej zvrchovanosti (body 20 až 22 napadnutého rozhodnutia).

14

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

15

ÚHVT navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

16

Na podporu svojej žaloby žalobca uplatňuje jediný žalobný dôvod založený na porušení článku 7 ods. 1 písm. h) nariadenia č. 40/94. Súd prvého stupňa považuje za nevyhnutné preskúmať tento žalobný dôvod najskôr vo vzťahu k službám patriacim do triedy 40, ktoré sú uvedené v prihláške, a následne vo vzťahu k výrobkom patriacim do tried 18 a 25 uvedeným v tej istej prihláške.

17

Žalobca uvádza, že hoci uplatnenie článku 6b ods. 1 písm. a) Parížskeho dohovoru na ochranné známky pre služby môže vyvolať určité otázky, predloží svoju argumentáciu bez toho, aby rozlišoval medzi výrobkami a službami uvedenými v spornej prihláške.

18

ÚHVT zastáva názor, že doslovné znenie článku 6b Parížskeho dohovoru sa uplatní len na ochranné známky, a to na ochranné známky pre výrobky. Toto ustanovenie tak nezaväzuje štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Parížskeho dohovoru, ako ani štáty alebo medzinárodné organizácie vrátane Európskej únie, ktoré sú členmi Svetovej obchodnej organizácie, ktoré musia dodržiavať článok 6b, aby zamietli alebo zrušili zápis označení obsahujúcich alebo napodobňujúcich znak štátnej zvrchovanosti alebo iné oficiálne označenie ako ochranné známky pre služby alebo ako prvku ochrannej známky pre služby. Podľa ÚHVT však štáty, ako aj samotný ÚHVT majú nepochybne neobmedzenú možnosť tak urobiť.

19

Po prvé WIPO, ktorý spravuje Parížsky dohovor, výslovne túto možnosť uznáva, tak ako to vyplýva z bodu 7 „všeobecných informácií k článku 6b Parížskeho dohovoru“, ktoré sú dostupné na internetovej stránke WIPO. Po druhé článok 1 nariadenia č. 40/94 sa výslovne týka ochrany „ochranných známok pre výrobky a služby“, zatiaľ čo článok 7 toho istého nariadenia, týkajúci sa absolútnych dôvodov pre zamietnutie zápisu, nerozlišuje medzi ochrannými známkami pre výrobky a ochrannými známkami pre služby. Nakoniec samotný Súd prvého stupňa v rozsudku ECA, uvedený vyššie v bode 10, potvrdil, že článok 6b Parížskeho dohovoru sa uplatní tiež na ochranné známky služieb, pretože ochranná známka, ktorá bola predmetom daného konania, označovala výrobky obsiahnuté v triede 9, ako aj služby obsiahnuté v triede 41, a Súd prvého stupňa nerozlišoval medzi výrobkami a službami, keď dospel k záveru, že zápis tejto ochrannej známky bol správne zamietnutý na základe článku 6b Parížskeho dohovoru.

20

Na pojednávaní ÚHVT obhajoval extenzívny výklad článku 6b Parížskeho dohovoru, ktorý by umožnil zahrnúť do jeho rozsahu pôsobnosti tiež ochranné známky pre služby, a to z toho dôvodu, že od prijatia článku 6b Parížskeho dohovoru táto posledná uvedená kategória ochranných známok nadobudla význam, ktorý je porovnateľný s významom ochranných známok pre výrobky. Okrem toho podľa ÚHVT odporúča takýto výklad dotknutého ustanovenia aj WIPO.

21

Vo svojej odpovedi ÚHVT tiež uvádzal, že otázka uplatnenia článku 6b Parížskeho dohovoru na ochranné známky pre služby nebola v každom prípade prejednávaná pred Súdom prvého stupňa, pretože táto otázka nebola nikdy prediskutovaná pred jednotlivými inštanciami ÚHVT a tiež že žalobca v žalobe dostatočne nevysvetlil tvrdenie, podľa ktorého sa spomínané ustanovenie neuplatní na ochranné známky pre služby. Počas pojednávania však ÚHVT pripustil, že Súd prvého stupňa môže preskúmať túto otázku aj napriek neexistencii špecifickej argumentácie žalobcu v tomto zmysle, čo bolo zaznamenané do zápisnice z pojednávania.

22

V úvode je potrebné poznamenať, že pred jednotlivými inštitúciami ÚHVT, ako aj pred Súdom prvého stupňa žalobca v podstate uplatňoval jediný žalobný dôvod, vychádzajúci z porušenia článku 7 ods. 1 písm. h) nariadenia č. 40/94, z dôvodu, že zápis prihlasovanej ochrannej známky, ktorá nie je symbolickým znakom kanadského štátu, ani jeho napodobeninou „z heraldického hľadiska“, nie je možné zamietnuť na základe článku 6b ods. 1 písm. a) Parížskeho dohovoru.

23

Otázka uplatnenia článku 6b ods. 1 písm. a) Parížskeho dohovoru na ochranné známky pre služby pritom predstavuje prejudiciálnu otázku, ktorej vyriešenie je nevyhnutné na zabezpečenie správneho uplatnenia nariadenia č. 40/94 vo vzťahu k žalobným dôvodom žalobcu. Na účely určenia, či prihlasovaná ochranná známka, v rozsahu, v akom sa týka služieb, predstavuje ochrannú známku, ktorej zápis by mohol byť v rozpore s článkom 6b ods. 1 písm. a), je totiž nevyhnutné určiť, či sa toto ustanovenie uplatní na ochranné známky pre služby. Pokiaľ to tak nie je, zamietnutie zápisu tejto ochrannej známky pre služby zo strany ÚHVT by skutočne predstavovalo porušenie článku 7 ods. 1 písm. h) nariadenia č. 40/94, tak ako tvrdí žalobca, a to dokonca bez toho, aby bolo potrebné preskúmať, či prihlasovaná ochranná známky obsahuje symbolický znak kanadského štátu alebo jeho napodobeninu „z heraldického hľadiska“.

24

V dôsledku toho otázka uplatniteľnosti článku 6b Parížskeho dohovoru na ochranné známky pre služby bola súčasťou právnych okolností týkajúcich sa konania vedeného pred odvolacím senátom, aj keď sa žalobca k tejto otázke nevyjadril a aj keď odvolací senát o tomto aspekte nerozhodol [rozsudok Súdu prvého stupňa z 1. februára 2005, SPAG/ÚHVT — Dann a Backer (HOOLIGAN), T-57/03, Zb. s. II-287, bod 21]. Túto otázku je preto možné po prvýkrát položiť pred Súdom prvého stupňa (rozsudok HOOLIGAN, už uvedený vyššie, bod 22).

25

Z dôvodov uvedených vyššie v bode 23 je táto otázka súčasťou právnych poznatkov týkajúcich sa konania vedeného pred Súdom prvého stupňa. Je totiž potrebné poznamenať, že hoci súd rozhoduje len o návrhu účastníkov konania, ktorí sú príslušní vymedziť rozsah sporu, nemôže byť viazaný len argumentmi, na ktoré títo účastníci na účely podpory svojich tvrdení odkazujú, pretože by bol inak nútený založiť svoje rozhodnutie na chybných právnych úvahách (uznesenie Súdneho dvora z 27. septembra 2004, UER/M6 a i., C-470/02 P, neuverejnené v Zbierke, bod 69, a z 13. júna 2006, Mancini/Komisia, C-172/05 P, neuverejnené v Zbierke, bod 41). Je to tak skôr v prejednávanej veci, pretože žalobca vyjadril pochybnosti o uplatniteľnosti článku 6b Parížskeho dohovoru na ochranné známky pre služby. Ako to teda samotný ÚHVT na pojednávaní priznal, táto otázka nevybočuje z rámca diskusie a Súd prvého stupňa ju musí preskúmať, pretože toto preskúmanie je nevyhnutné pre zodpovedanie na jediný žalobný dôvod predložený žalobcom.

26

V dôsledku toho je potrebné preskúmať, či sa článok 6b Parížskeho dohovoru uplatní tiež na ochranné známky pre služby. V tomto ohľade je potrebné uviesť, že znenie tohto ustanovenia sa vzťahuje len na „továrenské alebo obchodné známky“. Z článku 1 ods. 2, článku 6 ods. 1 a nakoniec z článku 6e Parížskeho dohovoru jasne vyplýva, že tento dohovor robí rozdiely medzi „továrenskými alebo obchodnými známkami“, ktoré, ako vyplýva z jeho článku 7, sú zapísané pre výrobky, a „ochrannými známkami pre služby“. Keďže sa článok 6b týka len továrenských alebo obchodných známok, to znamená známok pre výrobky, je potrebné dospieť k záveru, že zákaz zápisu a používania zavedený týmto ustanovením sa nevzťahuje na ochranné známky pre služby.

27

ÚHVT však tvrdí, že normotvorca Spoločenstva môže zakázať zápis ochrannej známky, ktorej prvkom je znak štátnej zvrchovanosti, takisto pre služby, a to aj keď nie je povinný tak urobiť na základe článku 6b Parížskeho dohovoru.

28

Je zjavné, že článok 7 ods. 1 písm. h) nariadenia č. 40/94 sa obmedzuje len na odkaz na článok 6b Parížskeho dohovoru, keď spresňuje, že „[d]o registra sa nezapíšu… ochranné známky…, ktoré musia byť zamietnuté na základe článku 6 parížskeho dohovoru“. Keďže článok 6b Parížskeho dohovoru sa neuplatňuje na ochranné známky pre služby, posledné uvedené nemôžu byť ochrannými známkami, ktoré „musia byť zamietnuté“ na základe tohto ustanovenia, a teda na ne nie je možné uplatniť absolútny dôvod na zamietnutie uvedený v článku 7 ods. 1 písm. h) nariadenia č. 40/94. Samotná skutočnosť, na ktorú odkazuje ÚHVT, teda že článok 7 nariadenia č. 40/94 nerozlišuje medzi ochrannými známkami pre výrobky a ochrannými známkami pre služby, nestačí na vyvodenie opačného záveru, pretože toto rozlíšenie je zavedené článkom 6b Parížskeho dohovoru, na ktorý odkazuje článok 7 ods. 1 písm. h) nariadenia č. 40/94.

29

Ak by totiž normotvorca Spoločenstva mal v úmysle zakázať zápis ochranných známok obsahujúcich „erby, vlajky a iné znaky štátnej zvrchovanosti“ tiež pre služby, neobmedzil by sa len na samotný odkaz na článok 6b Parížskeho dohovoru, ale do samotného textu článku 7 nariadenia č. 40/94 by zakotvil zákaz zápisu, buď ako ochrannej známky Spoločenstva, alebo ako prvku takejto ochrannej známky, „erbov, vlajok alebo iných znakov štátnej zvrchovanosti… ako aj každej napodobeniny z heraldického hľadiska“ bez toho, aby tak implicitne, hoci nevyhnutne, len pre odkaz na článok 6b Parížskeho dohovoru, robil rozdiel medzi ochrannými známkami pre výrobky a ochrannými známkami pre služby.

30

Rozsudok ECA, uvedený vyššie v bode 10, na ktorý odkazuje ÚHVT, nemôže vyvrátiť vyššie uvedené úvahy, pretože v rozsudku Súd prvého stupňa vôbec neskúmal otázku uplatniteľnosti článku 6b Parížskeho dohovoru na ochranné známky pre služby, ktorú navyše účastníci konania v tejto veci nepoložili.

31

Nakoniec je potrebné odmietnuť tvrdenie ÚHVT, podľa ktorého je potrebné vykladať článok 6b Parížskeho dohovoru extenzívne. Jediný relevantný dokument WIPO, na ktorý odkazuje ÚHVT (pozri bod 19 uvedený vyššie), uvádza len to, že článok 6b Parížskeho dohovoru „nezaväzuje štáty, ktoré sú stranami Parížskeho dohovoru, odmietnuť alebo zrušiť zápis použitia znakov štátnej zvrchovanosti alebo iných oficiálnych označení ako ochrannej známky pre služby alebo ako prvkov ochrannej známky pre služby. Štáty však majú možnosť tak urobiť. …“ Na rozdiel od toho, čo tvrdí ÚHVT, tento dokument vôbec nesvedčí v prospech extenzívneho výkladu tohto ustanovenia. Okrem toho je potrebné poznamenať, že práve na účely rozšírenia ochrany poskytnutej ochranným známkam pre výrobky Parížskym dohovorom na ochranné známky pre služby bolo do článku 16 Zmluvy o známkovom práve, prijatej v Ženeve 27. októbra 1994, vložené osobitné ustanovenie. Uvedená zmluva, podpísaná Európskym spoločenstvom 30. júna 1995 ním však nebola ratifikovaná.

32

Po druhé a predovšetkým je možné domnievať sa, že pri relatívne nedávnom prijatí nariadenia č. 40/94 si bol normotvorca Spoločenstva vedomý významu ochranných známok pre služby v modernom obchode a mohol tak tiež rozšíriť ochranu poskytnutú znakom štátnej zvrchovanosti článkom 6b Parížskeho dohovoru aj na túto kategóriu ochranných známok. Keďže však normotvorca nepovažoval za užitočné rozšíriť rozsah pôsobnosti relevantných ustanovení, súd Spoločenstva nie je príslušný ho nahradiť a vykonať výklad contra legem uvedených ustanovení, ktorých zmysel je v každom prípade jasný.

33

Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že napadnuté rozhodnutie tým, že zamietlo zápis prihlasovanej ochrannej známky pre služby patriace do triedy 40, je v rozpore s článkom 7 ods. 1 písm. h) nariadenia č. 40/94 a musí byť zrušené.

34

Žalobca v úvode pripomína judikatúru Súdu prvého stupňa týkajúcu sa výkladu článku 6b ods. 1 písm. a) Parížskeho dohovoru (rozsudok ECA, uvedený vyššie v bode 10, bod 39) a vyvodzuje záver, že zápis ochrannej známky, ktorá rovnako ako prihlasovaná ochranná známka neohrozuje právo štátu kontrolovať použitie znakov svojej zvrchovanosti a nemôže zavádzať verejnosť, pokiaľ ide o pôvod výrobkov alebo služieb, na ktoré sa použije, nie je možné zamietnuť na základe tohto ustanovenia.

35

Žalobca po prvé tvrdí, že odvolací senát pochybil, keď nezohľadnil z dôvodu bezvýznamnosti prítomnosť slovného prvku „rw“ v prihlasovanej ochrannej známke. Podľa žalobcu je potrebné vždy zohľadňovať vnímanie priemerného spotrebiteľa a osobitne celkový dojem, ktorým na spotrebiteľa ochranná známka pôsobí (pozri rozsudok Súdneho dvora zo 16. septembra 2004, Nichols, C-404/02, Zb. s. I-8499, bod 35; pozri tiež rozsudok ECA, uvedený vyššie v bode 10, bod 64). Okrem toho priemerný spotrebiteľ vníma obvykle ochrannú známku ako celok (rozsudok Súdneho dvora z 11. novembra 1997, SABEL, C-251/95, Zb. s. I-6191, bod 23).

36

V prejednávanej veci slovný prvok „rw“, čo predstavuje skratku hlavnej ochrannej známky žalobcu RIVER WOODS, tvorí s obrazovým prvkom prihlasovanej ochrannej známky jeden celok. Navyše je potrebné zohľadniť spôsob, akým bude táto ochranná známka vnímaná priemerným spotrebiteľom pri svojom bežnom použití. Vo svojej žalobe žalobca reprodukuje obrázky, ktoré podľa neho poskytujú predstavu o takomto vnímaní. Zohľadnenie celkového dojmu prihlasovanej ochrannej známky, tak ako je vnímaná pri svojom bežnom použití, vylučuje akúkoľvek možnosť uplatnenia článku 7 ods. 1 písm. h) nariadenia č. 40/94 v prejednávanej veci.

37

Žalobca po druhé tvrdí, že odvolací senát tiež pochybil v bode 16 napadnutého rozhodnutia, keď rozhodol, že v prípade javorového listu obsiahnutého v prihlasovanej ochrannej známke „môže dotknutá verejnosť mať dojem, že ide o heraldickú napodobeninu kanadského symbolického znaku“.

38

Žalobca pripomína, že ochrana znakov štátnej zvrchovanosti podľa článku 6b ods. 1 písm. a) Parížskeho dohovoru sa týka podobností v jasne vymedzenej oblasti, teda napodobenín „z heraldického hľadiska“. Žalobca v tomto zmysle uvádza, že „toto spresnenie skutočne obmedzuje rozsah zakázaných napodobenín v porovnaní s tým, čo sa obvykle považuje za neprípustné v práve ochranných známok. Keďže znaky štátnej zvrchovanosti časti obsahujú bežné znaky ako lev, orol alebo slnko, napodobeniny sú zakázané len vtedy, ak sa týkajú heraldických vlastností znakov dotknutého štátu. V dôsledku toho je symbol ako taký možné voľne používať a je možné ho použiť ako súčasť továrenskej alebo obchodnej známky“ (materiály z revíznej konferencie v Haagu z roku 1925, s. 245). Žalobca tiež odkazuje na poradu Lisabonskej konferencie z roku 1958 na účely revízie Parížskeho dohovoru, pokiaľ ide o otázku, či je potrebné upustiť od obmedzenia ochrany poskytnutej článkom 6 ods. 1 písm. a) napodobeninám „z heraldického hľadisk“ (materiály z Lisabonskej konferencie, s. 129, 131, 139 a 140).

39

Žalobca ďalej tvrdí, že okrem výnimočných okolností nie je cieľom článku 6b Parížskeho dohovoru chrániť určitý symbolický znak, ak sa nepoužíva ako znak. Symbolický znak, rovnako ako ochranné známky alebo akékoľvek iné rozlišovacie označenie môže mať pritom viac či menej obvyklú povahu. Táto skutočnosť má podľa žalobcu vplyv na ochranu priznanú dotknutému symbolickému znaku článkom 6b ods. 1 písm. a) Parížskeho dohovoru. Symbolický znak, ktorý má skôr obvyklú povahu a vykazuje len málo výrazných heraldických vlastností, má tak len veľmi obmedzenú ochranu.

40

Kanadská vláda v prejednávanej veci oznámila WIPO, že ten istý javorový list, aký je súčasťou kanadskej štátnej vlajky, je znakom štátnej zvrchovanosti. Podľa žalobcu má červená farba tohto listu rozhodujúci význam, ako to dokazuje po prvé informácia pod hlavičkou „druh“ zápisu tohto symbolického znaku v databáze WIPO, podľa ktorej je tento symbolický znak „farebný“, po druhé grafické vyobrazenie toho istého symbolického znaku obsiahnuté v tej istej databáze a po tretie okolnosť, že ide o špecifický odtieň červenej a nezodpovedá farbe, ktorá sa obyčajne používa na vyobrazenie javorového listu. Posledný uvedený prvok odlišuje kanadský symbolický znak od vyobrazenia, ktoré sa vynára pri pomyslení na javorový list.

41

Podľa žalobcu je samozrejmé, že cieľom článku 6b Parížskeho dohovoru nie je umožniť Kanade monopolizovať prirodzené vyobrazenie javorového listu, o to skôr, že tento strom nerastie len v Kanade. Prihlasovaná ochranná známka pritom obsahuje len prirodzené vyobrazenie javorového listu v červenej farbe. Okrem toho z grafického porovnania s kanadským symbolickým znakom vyplýva, že dĺžka stonky javorového listu obsiahnutého v prihlasovanej ochrannej známke je odlišná. Nakoniec vo vnímaní priemerného spotrebiteľa, ktorý príde do styku s prihlasovanou ochrannou známkou pri jej obvyklom použití, bude javorový list obsiahnutý v tejto ochrannej známke tvoriť jeden celok s rozlišovacím a dominantným slovným prvkom „rw“ a nebude mať heraldické vlastnosti.

42

Za týchto podmienok nie je možné považovať prihlasovanú ochrannú známku za napodobeninu kanadského symbolického znaku „z heraldického hľadiska“. Zápis tejto ochrannej známky totiž nemá vplyv na samotný kanadský symbolický znak ani na kontrolu použitia uvedeného symbolického znaku kanadským štátom.

43

Po tretie žalobca spochybňuje záver obsiahnutý v napadnutom rozhodnutí (bod 17), podľa ktorého by zápis prihlasovanej ochrannej známky mohol zavádzať verejnosť, pokiaľ ide o pôvod výrobkov a služieb označených touto ochrannou známkou.

44

Žalobca namieta, že na účely posúdenia nebezpečenstva omylu, pokiaľ ide o pôvod výrobkov alebo služieb, ktorých sa týka prihlasovaná ochranná známka, je potrebné zohľadniť vnímanie priemerného spotrebiteľa a tiež dotknuté výrobky alebo služby. Okrem toho je nevyhnutné, aby spojitosť, ktorú prihlasovaná ochranná známka prípadne vyvoláva medzi výrobkami alebo službami, ktoré označuje, a určitou krajinou, bola tak priama a konkrétna, aby mohla priemerného spotrebiteľa zavádzať [pozri obdobne rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. januára 2005, Deutsche Post EURO EXPRESS/ÚHVT (EUROPREMIUM), T-334/03, Zb. s. II-65, body 24, 25 a 41].

45

V prejednávanej veci pritom prihlasovaná ochranná známka ako celok nemôže zavádzať priemerného spotrebiteľa. Odkaz v napadnutom rozhodnutí na veľkú rozmanitosť výrobkov a služieb, ktoré môže ponúknuť a propagovať Kanada, jedna z najväčších svetových ekonomických veľmocí, nie je presvedčivý, pretože takéto úvahy by mohli byť uplatnené na mnoho ďalších krajín. Existencia dostatočne konkrétnej a priamej spojitosti medzi výrobkami a službami, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka, a dotknutou krajinou, teda Kanadou, nebola v prejednávanej veci preukázaná.

46

Naopak, spotrebiteľ, ktorý prichádza do styku s prihlasovanou ochrannou známkou v súvislosti s výrobkami alebo službami, ktoré označuje, bude vnímať jej slovný prvok, ktorý tvorí jeden celok s dekoratívnym fantazijným prvkom, ktorý predstavuje v najlepšom prípade, veľmi vzdialený zemepisný význam. Tento vedľajší význam je oveľa menej zjavný ako v prípade iných ochranných známok, ako napríklad ochranná známka Mont Blanc, zapísaná pre perá alebo pre krém. V poslednom uvedenom prípade totiž spotrebiteľ nevníma žiadnu spojitosť medzi pôvodom dotknutého pera alebo krému a regiónom Mont Blanc. V odevnom odvetví je navyše použitie označenia rovnakého druhu ako označenie prihlasovanej ochrannej známky časté.

47

Po štvrté žalobca tvrdí, že odvolací senát pochybil, keď rozhodol, že nebude skúmať dobré meno ochrannej známky žalobcu RIVER WOODS a používanie odvodených ochranných známok, akou je prihlasovaná ochranná známka zo strany žalobcu, z dôvodu jeho bezvýznamnosti v prejednávanej veci.

48

Z faktického hľadiska odkazuje žalobca na niekoľko dokumentov, priložených k žalobe, ktoré podľa neho preukazujú, že v značnom rozsahu používal tieto odvodené ochranné známky, najmä prihlasovanú ochrannú známku, a že jeho ochranná známka RIVER WOOD je okrem toho jednou z najznámejších ochranných známok v Belgicku.

49

Z právneho hľadiska žalobca upresňuje, že jeho argument uvedený pred odvolacím senátom sa netýkal nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti používaním. Žalobca pripúšťa, že takáto úvaha by bola nemiestna s ohľadom na obsah článku 6b Parížskeho dohovoru.

50

Žalobca však zastáva názor, že z dôvodu intenzívneho používania týchto odvodených ochranných známok a dobrého mena jeho ochrannej známky RIVER WOODS sa spotrebiteľ, ktorý prichádza do styku s prihlasovanou ochrannou známkou, nebude v žiadnom prípade domnievať, že výrobky alebo služby, na ktoré sa táto ochranná známka vzťahuje, pochádzajú z Kanady alebo sú akýmkoľvek spôsobom oficiálne uznané týmto štátom. V dôsledku toho vyššie uvedené používanie a dobré meno predstavujú rozhodujúcu okolnosť pre posúdenie absolútneho dôvodu na zamietnutie, ktorý je uvedený v článku 7 ods. 1 písm. h) nariadenia č. 40/94 a článku 6b Parížskeho dohovoru, o to skôr, že žiadny štát ani žiadna medzinárodná organizácia nepodali námietky proti používaniu ochrannej známky RIVER WOODS alebo iných odvodených ochranných známok žalobcu.

51

Nakoniec žalobca tvrdí, že odvolací senát dostatočne nezohľadnil jednotlivé staršie národné ochranné známky a ochranné známky Spoločenstva obsahujúce vlajku alebo znak štátnej zvrchovanosti, ktorých sa žalobca dovoláva v konaní pred ÚHVT. Každá ochranná známka by mala byť posúdená podľa svojich vlastností a nie na základe skoršej praxe ÚHVT, alebo na základe starších zápisov alebo zamietnutí zápisov v iných európskych krajinách. Takéto skutočnosti však môžu byť relevantnými údajmi, pokiaľ ide o možnosť zápisu označenia ako ochrannej známky Spoločenstva.

52

Je to tak najmä vtedy, ak ostatné zápisy, o ktoré sa žiada, sú vyjadrením uplatnenia ustanovení medzinárodných zmlúv, akou je Parížsky dohovor, alebo praxe v krajine pôvodu dotknutého symbolického znaku. Táto krajina môže najlepšie vymedziť rozsah ochrany svojho vlastného symbolického znaku podľa článku 6b Parížskeho dohovoru. V dôsledku toho by striktnejšie ponímanie ochrany priznanej znaku štátnej zvrchovanosti mimo územia daného štátu, než na jeho území, bolo len ťažko odôvodniteľné. Keďže však v prejednávanej veci ÚHVT svojím spôsobom zastupuje Kanadu, je povinný zohľadniť kanadskú prax v oblasti ochrany dotknutého symbolického znaku.

53

V tomto zmysle žalobca zdôrazňuje, že požadoval zápis, ako kanadskej ochrannej známky, ochrannej známky totožnej s prihlasovanou ochrannou známkou. Na túto ochrannú známku nebol uplatnený absolútny dôvod pre zamietnutie, ale zápis bol zamietnutý neskôr z iných dôvodov. Pre zápis dotknutej ochrannej známky požadoval kanadský úrad pre ochranné známky od žalobcu len prijatie nasledujúceho vzdania sa výlučného práva (znenie vzdania sa): „[P]rihlasovateľ sa vzdáva práva výlučného používania vyobrazenia javorového listu s jedenástimi cípmi mimo rámec ochrannej známky.“ Tento postoj kanadského úradu pre ochranné známky len odráža zásadu, podľa ktorej je potrebné zohľadniť „celkový dojem“ ochrannej známky a jej „vnímania ako celku“.

54

Žalobca mal navyše na kanadskom úrade pre ochranné známky zapísané dve ďalšie ochranné známky, ktoré obidve obsahujú javorový list, ktorý bol v prvom prípade prekrytý motívom inšpirovaným vlajkou Spojených štátov a v druhom prípade obsahoval vo vnútri skupinu písmen „rw“. Týmto zápisom predchádzalo vzdanie sa výlučného práva, ktorého znenie je totožné so znením uvedeným v predchádzajúcom bode. Tieto dve posledné uvedené ochranné známky, ako aj ochranná známka totožná s prihlasovanou ochrannou známkou boli zapísané tiež v Spojených štátoch.

55

ÚHVT však nepodmieňoval zápis prihlasovanej ochrannej známky splnením podmienky obdobného vzdania sa výlučného práva zo strany žalobcu, hoci takúto možnosť mal predvídať v prípade ochranných známok obsahujúcich prvky prepožičané zo symbolických znakov a znakov štátnej zvrchovanosti, ktoré by mohli vyvolať pochybnosti o rozsahu ich ochrany.

56

Žalobca okrem toho tvrdí, že samotný ÚHVT zapísal iné ochranné známky žalobcu, ktoré mohli byť v zmysle napadnutého rozhodnutia zamietnuté. V tomto ohľade žalobca reprodukuje v žalobe tri ochranné známky Spoločenstva, ktorých je majiteľom. Prvá ochranná známka, zapísaná pod č. 2793479, obsahuje javorový list so skupinou písmen „rw“ vo vnútri. Druhá ochranná známka, zapísaná pod č. 2788115, obsahuje najmä javorový list prekrytý motívom obsahujúcim obraz vlajky Spojených štátov. Tretia ochranná známka okrem iných prvkov obsahuje vlajku podobnú vlajke Spojených štátov. Žalobca navyše upozorňuje na to, že prihlasovaná ochranná známka, ako aj tri vyššie uvedené ochranné známky už boli prijaté úradom Beneluxu pre duševné vlastníctvo, ako aj inými národnými úradmi pre ochranné známky.

57

Žalobca nakoniec uvádza, že zamietnutie zápisu prihlasovanej ochrannej známky zo strany ÚHVT nie je konzistentné s praxou tohto úradu v oblasti ochranných známok obsahujúcich vyobrazenie javorového listu alebo iného znaku štátnej zvrchovanosti. Žalobca vo svojej žalobe reprodukuje 29 označení obsahujúcich javorový list alebo vlajky či iné znaky štátnej zvrchovanosti a predkladá dôkaz, že všetky tieto označenia boli zapísané ako ochranné známky Spoločenstva.

58

ÚHVT odporuje voči žalobcovým tvrdeniam.

59

Cieľom článku 6b ods. 1 písm. a) Parížskeho dohovoru je zamietnuť zápis a používanie továrenských alebo obchodných známok, ktoré sú totožné so znakmi štátnej zvrchovanosti alebo ktoré sú im určitým spôsobom podobné (rozsudok ECA, uvedený vyššie v bode 10, bod 39). Znaky štátnej zvrchovanosti sú chránené nielen proti zápisu a používaniu ochranných známok, ktoré sú s nimi totožné, alebo ktoré ich zahrnujú, ale tiež proti zahrnutiu akejkoľvek napodobeniny symbolických znakov „z heraldického hľadiska“ do týchto ochranných známok (rozsudok ECA, uvedený vyššie v bode 10, bod 40).

60

V dôsledku toho nebráni skutočnosť, že prihlasovaná ochranná známka obsahuje slovný prvok „rw“, sama osebe uplatneniu uvedeného článku v prejednávanej veci, na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobca (pozri v tomto zmysle rozsudok ECA, uvedený vyššie v bode 10, bod 41).

61

Žalobca nesprávne v tejto súvislosti odkazuje na rozsudok Nichols, uvedený vyššie v bode 35, bod 35. Je potrebné poznamenať, že bod 35 tohto rozsudku, na ktorý odkazuje žalobca, nie je relevantný. V každom prípade je potrebné poznamenať, že tento rozsudok sa týka výkladu článku 3 ods. 1 písm. a) a b) prvej smernice Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. ES L 40, 1989, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 92). Ide o ustanovenie, ktorého znenie je podobné zneniu článku 7 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia č. 40/94, ktoré stanovuje, že do registra sa ako ochranné známky Spoločenstva nezapíšu označenia, ktoré nespĺňajú podmienky článku 4 toho istého nariadenia, teda také, ktoré nemôžu tvoriť ochranné známky Spoločenstva, a tiež ochranné známky, ktoré nemajú žiadnu rozlišovaciu spôsobilosť.

62

Bez ohľadu na nesprávny odkaz žalobcu z judikatúry vyplýva, že pokiaľ ide o kombinovanú ochrannú známku, časť skúmania prípadnej rozlišovacej spôsobilosti možno vykonať pre každý z jej pojmov alebo prvkov samostatne, ale že táto rozlišovacia spôsobilosť musí v každom prípade závisieť od celkového vnímania tejto ochrannej známky príslušnou skupinou verejnosti a nie od predpokladu, že prvky, ktoré jednotlivo nemajú rozlišovaciu spôsobilosť, nemôžu túto spôsobilosť získať ani v prípade, ak sú skombinované. Samotná skutočnosť, že každý z týchto prvkov posudzovaný samostatne nemá rozlišovaciu spôsobilosť, totiž nevylučuje, že rozlišovaciu spôsobilosť môže mať ich kombinácia (pozri rozsudok Súdneho dvora z 15. septembra 2005, BioID/ÚHVT, C-37/03 P, Zb. s. I-7975, bod 29 a tam citovanú judikatúru).

63

Z tejto judikatúry vyplýva, že samotná skutočnosť, že jeden prvok kombinovanej ochrannej známky nemá rozlišovaciu spôsobilosť, nebráni zápisu dotknutej ochrannej známky Spoločenstva, ak táto známka pri svojom celkovom vnímaní vykazuje takúto spôsobilosť.

64

Naopak, to isté neplatí, pokiaľ ide o absolútny dôvod pre zamietnutie uvedený v článku 7 ods. 1 písm. h) nariadenia č. 40/94, ktorý odkazuje na článok 6b Parížskeho dohovoru. Článok 6b totiž zakazuje nielen zápis ochranných známok, ktoré pozostávajú len zo znaku štátnej zvrchovanosti alebo jeho napodobeniny „z heraldického hľadiska“, ale tiež zápis alebo používanie znaku štátnej zvrchovanosti alebo napodobeniny takéhoto symbolického znaku „z heraldického hľadiska“ ako prvku kombinovanej ochrannej známky.

65

Na účely posúdenia kombinovanej ochrannej známky z hľadiska tohto ustanovenia je potrebné zohľadniť každý prvok spomínanej ochrannej známky, a aby nedošlo k zápisu dotknutej ochrannej známky, stačí, ak jeden z týchto prvkov predstavuje znak štátnej zvrchovanosti alebo jeho napodobeninu „z heraldického hľadiska“, nezávisle od jej celkového vnímania.

66

Odkaz žalobcu na rozsudok ECA, uvedený vyššie v bode 10, bod 64, je takisto nesprávny. Súd prvého stupňa v bode 64 tohto rozsudku len pripomenul znenie rozhodnutia odvolacieho senátu, ktoré bolo napadnuté v tejto veci. Tento bod je okrem iného obsiahnutý v časti rozsudku týkajúceho sa výnimky zakotvenej článkom 6b ods. 1 písm. c) Parížskeho dohovoru a konkrétne sa týka toho, ako relevantná verejnosť vníma existenciu spojitosti medzi majiteľom prihlasovanej ochrannej známky a medzinárodnou organizáciou, ktorej symbolický znak je obsiahnutý v tejto ochrannej známke. Tento bod rozsudku ECA, uvedený vyššie v bode 10, tak nemožno vykladať tak, že povoľuje zápis, ako ochrannej známky Spoločenstva, ochrannej známky obsahujúcej okrem znaku štátnej zvrchovanosti alebo znaku medzinárodnej organizácie tiež iné prvky. Toto tvrdenie bolo výslovne odmietnuté v rozsudku ECA, uvedenom vyššie v bode 10, bod 59.

67

V prejednávanej veci je preto potrebné skúmať, či javorový list obsiahnutý v prihlasovanej ochrannej známke bude vnímaný ako symbolický znak kanadského štátu alebo jeho napodobenina „z heraldického hľadiska“. Žalobca tvrdí, že to tak nie je, a na podporu svojho tvrdenia uvádza farebný rozdiel javorového listu prihlasovanej ochrannej známky a farby javorového listu, ktorý je symbolickým znakom kanadského štátu, a tiež grafické rozdiely stonky medzi týmito dvomi listami.

68

Pokiaľ ide o farebný rozdiel, vzhľadom na to, že prihláška neuvádza farby prihlasovanej ochrannej známky, je možné ju vyobraziť v akejkoľvek farebnej kombinácii, a teda aj ako javorový list červenej farby. V dôsledku toho skutočnosť, že javorový list v kanadskom symbolickom znaku má červenú farbu, nie je v prejednávanej veci relevantná (pozri v tomto zmysle rozsudok ECA, uvedený vyššie v bode 10, bod 45). Okrem toho je potrebné poznamenať, že kanadský symbolický znak môže byť takisto, ako aj javorový list obsiahnutý v prihlasovanej ochrannej známke, vyobrazený čiernobielo (pozri v tomto zmysle rozsudok ECA, uvedený vyššie v bode 10, bod 46).

69

Z toho vyplýva, že v bode 15 napadnutého rozhodnutia bol správne odmietnutý argument žalobcu týkajúci sa farebného rozdielu medzi obidvomi javorovými listami.

70

Pokiaľ ide o grafické rozdiely medzi stonkou obidvoch javorových listov, je na účely určenia, či ochranná známka je, alebo nie je v rozpore s ustanovením článku 6b ods. 1 písm. a) Parížskeho dohovoru, potrebné porovnať túto ochrannú známku s dotknutým kanadským symbolickým znakom „z heraldického hľadiska“.

71

V tomto zmysle je potrebné uviesť, že erby a iné heraldické symbolické znaky sú navrhované na základe relatívne jednoduchého opisu obsahujúceho údaje o znázornení a podkladovej farbe, ako aj o súpise rôznych prvkov (ako sú lev, orol, kvet atď.), ktoré tvoria symbolický znak, s uvedením ich farieb a ich rozmiestnenia v symbolickom znaku. Naopak, tento heraldický opis neobsahuje detailné údaje týkajúce sa tvaru symbolického znaku a jednotlivých prvkov, ktoré ho tvoria, takže existuje niekoľko umeleckých interpretácií jedného znaku na základe toho istého heraldického opisu. Hoci sa každá z týchto interpretácií môže, pokiaľ ide o detaily, odlišovať od ostatných, nič to nemení na tom, že všetky tieto interpretácie sú napodobeninou dotknutého symbolického znaku „z heraldického hľadiska“.

72

V dôsledku toho je pri porovnaní „z heraldického hľadiska“ v zmysle článku 6b Parížskeho dohovoru potrebné vychádzať z heraldického opisu dotknutého symbolického znaku a nie z prípadného geometrického opisu daného symbolického znaku, ktorý je vo svojej povahe oveľa podrobnejší (rozsudok ECA, uvedený vyššie v bode 10, bod 44).

73

V prejednávanej veci Kanada oznámila medzinárodnému úradu WIPO vyobrazenie javorového listu, ktoré predstavuje symbol jej štátnej zvrchovanosti (pozri bod 7 uvedený vyššie) bez toho, aby k tomu pripojila nejaký opis. Je pritom zjavné, že heraldický opis tohto symbolického znaku by uvádzal len zmienku o tom, že ide o červený javorový list, bez ďalších doplňujúcich informácií jeho konkrétneho tvaru, keďže tieto spresnenia nie sú nevyhnutné alebo obvyklé pre heraldický opis.

74

Je pravda, že porovnanie javorového listu, ktorý bol oznámený ako symbolický znak kanadského štátu, a prihlasovanej ochrannej známky vykazuje určité rozdiely medzi tvarom stonky obidvoch listov, keď dva výrezy na obidvoch stranách centrálnej časti listu sú hlbšie v prípade javorového listu predstavujúceho kanadský symbolický znak. Takýto detail, akým je presná hĺbka týchto výrezov, však nebude nikdy obsiahnutý v heraldickom opise dotknutého symbolického znaku, ale ak, tak v omnoho podrobnejšom geometrickom opise, ktorý však nie je pre porovnanie „z heraldického hľadiska“ relevantný.

75

Z toho vyplýva, že odvolací senát v bode 16 napadnutého rozhodnutia správne dospel k záveru, že napriek „jemnému rozdielu v dĺžke stonky“ obidvoch listov „príslušná skupina verejnosti v Spoločenstve bude [prihlasovanú ochrannú známku] vnímať predovšetkým ako napodobeninu kanadského symbolického znaku“. Aj napriek tomu, že táto verejnosť nie je v napadnutom rozhodnutí vymedzená, môže ísť len o širokú verejnosť, ktorej sú určené tovary bežnej spotreby, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka. Táto verejnosť, ktorú tvoria priemerní spotrebitelia, ktorí sú podľa judikatúry [rozsudok Súdu prvého stupňa z 15. septembra 2005, Citicorp/ÚHVT (LIVE RICHLY), T-320/03, Zb. s. II-3411, bod 69] bežne informovaní a priemerne pozorní a obozretní, nevenuje osobitnú pozornosť detailom symbolických znakov a ochranných známok, ako v prejednávanej veci rozdielu v dĺžke stonky obidvoch dotknutých javorových listov.

76

Žalobca tiež spochybňuje záver obsiahnutý v bode 17 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého „zápis prihlasovanej ochrannej známky by mohol zavádzať verejnosť, pokiaľ ide o pôvod výrobkov alebo služieb označených touto ochrannou známkou“.

77

V tomto zmysle je pritom potrebné poznamenať, že uplatnenie článku 6b Parížskeho dohovoru nie je podmienené existenciou možnosti omylu dotknutej verejnosti, pokiaľ ide o pôvod výrobkov označených prihlasovanou ochrannou známkou alebo pokiaľ ide o existenciu spojitosti medzi majiteľom tejto ochrannej známky a štátom, ktorého symbolický znak je obsiahnutý v uvedenej ochrannej známke.

78

Článok 6b ods. 1 písm. c) druhá veta, ktorý odkazuje na takúto spojitosť, sa totiž týka len symbolických znakov a iných označení medzinárodných medzivládnych organizácií uvedených pod písm. b) tohto odseku a nie znakov a iných označení štátnej zvrchovanosti uvedených pod písm. a) tohto odseku. „[T]ieto ustanovenia“, na ktoré odkazuje článok 6b ods. 1 písm. c) druhá veta, sú jasnými ustanoveniami uvedenými v článku 6b ods. 1 písm. c) prvá veta, a to „ustanoveniami uvedenými podľa písm. b)“, týkajúcimi sa symbolických znakov medzinárodných organizácií. Takýto spôsob vnímania je potvrdený dvojitým odkazom na dotknutú „organizáciu“ v texte druhej vety článku 6b ods. 1 písm. c).

79

Pokiaľ ide o odkaz v článku 6b ods. 1 písm. c) druhá veta na „zápis… uveden[ý] pod písmenom a)“, ten len upresňuje, že ustanovenie v článku 6b ods. 1 písm. c) sa týka len zápisu alebo používania „ako továrenské alebo obchodné známky alebo ako časti týchto známok“ symbolických znakov organizácií uvedených pod písm. b), „ako aj každe[j] napodobeniny z heraldického hľadiska“. Na druhej strane nie je možné tento samotný odkaz vykladať tak, že sa pôsobnosť výnimky stanovenej v článku 6b ods. 1 písm. c) rozšíri tiež na štátne symboly, pretože takéto rozšírenie by bolo v rozpore so zostávajúcou časťou jasného znenia článku 6b ods. 1 písm. c).

80

Zo všetkých vyššie uvedených úvah vyplýva, že body 17 a 18 napadnutého rozhodnutia, týkajúce sa možnosti, že si verejnosť vytvorí spojitosť medzi žalobcom a Kanadou, nemajú vplyv na výrok tohto rozhodnutia, pretože tento výrok je právne dostatočným spôsobom založený na úvahách obsiahnutých v bodoch 14 až 16 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorých prihlasovaná ochranná známka obsahuje napodobeninu kanadského symbolického znaku „z heraldického hľadiska“. Je preto potrebné odmietnuť ako nerelevantný argument žalobcu, ktorý vychádza z chybného záveru odvolacieho senátu obsiahnutého v bode 17 napadnutého rozhodnutia.

81

To isté platí pre argument vychádzajúci z nezohľadnenia údajného dobrého mena ochrannej známky žalobcu RIVER WOODS. Z vysvetlení predložených v tomto zmysle žalobcom pred Súdom prvého stupňa (pozri bod 50 uvedený vyššie) totiž vyplýva, že žalobca sa spomínaného údajného dobrého mena dovoláva ako protiargumentu k tvrdeniu, že si príslušná skupina verejnosti, pokiaľ príde do styku s prihlasovanou ochrannou známkou, vytvorí spojitosť medzi žalobcom a Kanadou. Ako bolo teraz uvedené, existencia takejto spojitosti, za predpokladu jej preukázania, je v prejveci nerelevantná.

82

Nakoniec argumenty žalobcu vychádzajúce z údajných zápisov iných národných ochranných známok alebo ochranných známok Spoločenstva, totožných alebo podobných s prihlasovanou ochrannou známkou, alebo všeobecnejšie obsahujúcich vyobrazenia vlajok alebo iných znakov štátnej zvrchovanosti, sú takisto nerelevantné.

83

Pokiaľ ide o prax samotného ÚHVT, je totiž potrebné poznamenať, že rozhodnutia týkajúce sa zápisu označenia ako ochrannej známky Spoločenstva, ktoré vydávajú odvolacie senáty na základe nariadenia č. 40/94, vyplývajú z vymedzenej právomoci a nie z diskrečnej právomoci. Preto sa má zapísateľný charakter označenia ako ochrannej známky Spoločenstva posudzovať len na základe tohto nariadenia, ako je vykladané súdom Spoločenstva, a nie na základe predošlej praxe odvolacích senátov (pozri rozsudok ECA, uvedený vyššie v bode 10, bod 71 a tam citovanú judikatúru).

84

Pokiaľ ide o staršie národné zápisy, je potrebné pripomenúť, že systém ochranných známok Spoločenstva predstavuje samostatný systém tvorený súborom právnych noriem, ktorý sleduje ciele, ktoré sú preňho špecifické, pričom jeho uplatnenie je nezávislé od ktoréhokoľvek vnútroštátneho systému. Preto sa spôsobilosť označenia pre zápis ako ochrannej známky Spoločenstva musí posudzovať len na základe príslušnej právnej úpravy Spoločenstva. ÚHVT a prípadne súd Spoločenstva nie sú viazaní rozhodnutím vydaným v členskom štáte, ktorým bol uznaný zapísateľný charakter toho istého označenia ako vnútroštátnej ochrannej známky. Zápisy už vykonané v členskom štáte sú len údajmi, na ktoré sa môže prihliadať bez toho, aby boli rozhodujúce. Rovnaké odôvodnenie sa o to viac vzťahuje na zápis iných ochranných známok, ktorých zápis sa požaduje v prejednávanej veci (pozri rozsudok ECA, uvedený vyššie v bode 10, bod 70 a tam citovanú judikatúru).

85

Pokiaľ ide osobitne o údajne menej reštriktívnu prax kanadského úradu pre ochranné známky, je potrebné konštatovať, že žalobca nepreukázal ani jednoznačne netvrdil, že od príslušných kanadských orgánov získal povolenie, ktoré by umožňovalo zapísať prihlasovanú ochrannú známku. Uvádzaná skutočnosť, že žalobca podal v Kanade prihlášku ochrannej známky, ktorú následne vzal späť z dôvodov nezávislých od článku 6b Parížskeho dohovoru, v žiadnom prípade nepreukazuje existenciu takéhoto povolenia. Vzhľadom na neexistenciu konečného zápisu prihlasovanej ochrannej známky v Kanade nie je vôbec isté, že kanadské orgány v neskoršom štádiu konania o zápise neuplatnili námietky z dôvodu existencie toho istého javorového listu, akým je ten, ktorý predstavuje kanadský symbolický znak v prihlasovanej ochrannej známke.

86

Zo všetkých vyššie uvedených úvah vyplýva, že odvolací senát zamietol zápis prihlasovanej ochrannej známky pre výrobky patriace do tried 18 a 25 bez toho, aby tak porušil ustanovenie článku 7 ods. 1 písm. h) nariadenia č. 40/94 a článku 6b ods. 1 písm. a) Parížskeho dohovoru. V dôsledku toho je potrebné žalobu zamietnuť ako neopodstatnenú v rozsahu, v akom napadá zamietnutie zápisu prihlasovanej ochrannej známky pre výrobky týchto dvoch tried.

87

Podľa článku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podľa článku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku Súd prvého stupňa môže rozdeliť náhradu trov konania medzi účastníkov konania alebo rozhodnúť tak, že každý z účastníkov konania znáša svoje vlastné trovy konania, ak účastníci konania mali úspech len v časti predmetu konania alebo z výnimočných dôvodov.

88

V prejednávanej veci mali tak žalobca, ako aj ÚHVT vo veci úspech len v časti. Je preto opodstatnené nariadiť, aby každý účastník konania znášal svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

SÚD PRVÉHO STUPŇA (piata komora)

rozhodol a vyhlásil: