Vec C-345/06

Gottfried Heinrich

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Unabhängiger Verwaltungssenat im Land Niederösterreich)

„Článok 254 ods. 2 ES — Nariadenie (ES) č. 1049/2001 — Článok 2 ods. 3 — Nariadenie (ES) č. 622/2003 — Letecká bezpečnosť — Príloha — Zoznam predmetov zakázaných na palubách lietadiel — Neuverejnenie — Záväznosť“

Návrhy prednesené 10. apríla 2008 — generálna advokátka E. Sharpston   I ‐ 1661

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 10. marca 2009   I ‐ 1697

Abstrakt rozsudku

Doprava – Letecká doprava – Zavedenie spoločných pravidiel v oblasti bezpečnostnej ochrany civilného letectva – Nariadenie č. 622/2003 – Príloha

(Článok 254 ods. 2 ES; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 2320/2002, článok 4 ods. 2 a článok 8; nariadenie Komisie č. 622/2003, príloha)

Príloha nariadenia č. 622/2003 o ustanovení opatrení na vykonávanie spoločných základných noriem bezpečnostnej ochrany civilného letectva, zmeneného a doplneného nariadením č. 68/2004, ktoré nebolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie, nie je záväzná v rozsahu, v akom ukladá povinnosti jednotlivcom. Osobitne opatrenia upravujúce zoznam zakázaných predmetov vo vyhradených bezpečnostných priestoroch alebo na palubách lietadiel, uvedené v prílohe nariadenia č. 2320/2002 o ustanovení spoločných pravidiel v oblasti bezpečnostnej ochrany civilného letectva, nie je možné v rozsahu, v akom sú uvedené v prílohe nariadenia č. 622/2003, uplatňovať voči jednotlivcom.

V tejto súvislosti zo samotného znenia ustanovení článku 254 ods. 2 ES vyplýva, že nariadenie Spoločenstva môže vyvolať právne účinky len vtedy, ak bolo uverejnené v uvedenom úradnom vestníku.

Okrem toho akt pochádzajúci od inštitúcie Spoločenstva nemožno použiť voči fyzickým a právnickým osobám v členskom štáte predtým, než mali možnosť sa s ním oboznámiť prostredníctvom riadneho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie. Osobitne zásada právnej istoty vyžaduje, aby právna úprava Spoločenstva umožnila dotknutým osobám poznať s istotou rozsah povinností, ktoré im táto úprava stanovuje. Osoby podliehajúce súdnej právomoci musia totiž jednoznačne poznať svoje práva a povinnosti a podľa toho konať.

Opatrenia upravujúce zoznam zakázaných predmetov pripojený k nariadeniu č. 2320/2002 musia byť v každom prípade uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie, keďže ich úlohou je ukladať povinnosti jednotlivcom. Otázka, či tieto opatrenia a pravidlá, ktoré sa ich týkajú, ukladajú povinnosti priamo jednotlivcom alebo ukladajú členským štátom povinnosť, aby tak urobili, je v tejto súvislosti irelevantná. V obidvoch prípadoch je totiž potrebné ich uverejnenie v uvedenom úradnom vestníku.

Okrem toho nariadenie č. 2320/2002 a konkrétnejšie jeho článok 4 ods. 2 Komisii neposkytuje nijaký právny základ, ktorý by jej umožňoval, aby pri výkone svojej vykonávacej právomoci na základe tohto ustanovenia uplatnila režim utajenia uvedený v článku 8 tohto nariadenia na opatrenia upravujúce zoznam zakázaných predmetov pripojený k nariadeniu č. 2320/2002. Z toho vyplýva, že v prípade, že by nariadenie č. 622/2003 skutočne upravovalo uvedený zoznam zakázaných predmetov, toto nariadenie by bolo v danom rozsahu nevyhnutne neplatné.

(pozri body 42 — 44, 59 — 63 a výrok)