Vec T‑15/05

Wim De Waele

proti

Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT)

„Ochranná známka Spoločenstva – Trojrozmerná ochranná známka – Tvar salámy – Absolútne dôvody zamietnutia – Rozlišovacia spôsobilosť – Článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94“

Rozsudok Súdu prvého stupňa (tretia komora) z 31. mája 2006 

Abstrakt rozsudku

Ochranná známka Spoločenstva – Definícia a nadobudnutie ochrannej známky Spoločenstva – Absolútne dôvody zamietnutia – Ochranné známky, ktoré nemajú rozlišovaciu spôsobilosť

[Nariadenie Rady č. 40/94, článok 7 ods. 1 písm. b)]

Trojrozmerné označenie tvorené tvarom salámy, ktorého zápis sa žiada pre črevá na výrobu údenín patriace do triedy 18 v zmysle Niceskej dohody, nemá rozlišovaciu spôsobilosť vo vzťahu k dotknutým tovarom v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 o ochrannej známke spoločenstva.

Prihlasovaný tvar sa totiž javí ako jeden variant základných tvarov údenín, takže aj keď neexistujú rovnaké tvary, neumožní podnikateľom zo sektora údenín a konečným spotrebiteľom vo všeobecnosti bez ďalšej analýzy alebo porovnania a bez preukázania celkom osobitnej pozornosti odlíšiť črevá uvádzané na trh prihlasovateľom alebo ním balené údeniny od čriev a údenín od iných podnikov.

(pozri bod 40)

ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (tretia komora)

z 31. mája 2006 (*)

„Ochranná známka Spoločenstva – Trojrozmerná ochranná známka – Tvar salámy – Absolútne dôvody zamietnutia – Rozlišovacia spôsobilosť – Článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94“

Vo veci T‑15/05,

Wim De Waele, bydliskom v Bruggách (Belgicko), v zastúpení: P. Maeyaert, S. Granata a R. Vermeire, advokáti,

žalobca,

proti

Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: W. Verburg, splnomocnený zástupca,

žalovanému,

ktorej predmetom je žaloba proti rozhodnutiu prvého odvolacieho senátu ÚHVT zo 16. novembra 2004 (vec R 820/2004‑1), ktoré sa týka zápisu trojrozmernej ochrannej známky tvorenej tvarom salámy ako ochrannej známky Spoločenstva,

SÚD PRVÉHO STUPŇA
EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (tretia komora),

v zložení: predseda komory M. Jaeger, sudcovia V. Tiili a O. Czúcz,

tajomník: J. Plingers, referent,

so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Súdu prvého stupňa 18. januára 2005,

so zreteľom na vyjadrenie k žalobe podané do kancelárie Súdu prvého stupňa 29. apríla 2005,

po pojednávaní z 30. novembra 2005,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Okolnosti predchádzajúce sporu

1       Žalobca podal 13. februára 2003 na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) prihlášku ochrannej známky Spoločenstva podľa nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) v znení zmien a doplnení.

2       Prihláška ochrannej známky bola podaná na zápis tohto trojrozmerného tvaru:

3       Výrobky uvedené v prihláške patria do tried 18, 29 a 30 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a zodpovedajú tomuto opisu:

–       trieda 18: „Črevá na výrobu údenín“,

–       trieda 29: „Mäso, ryby, hydina a zverina; údeniny, sušené alebo varené ovocie a zelenina; mäsové, rybacie a hydinové konzervy a konzervy so zverinou; mliečne výrobky vrátane syrov, pien a mrazených krémov“,

–       trieda 30: „Cukrárenské výrobky; výrobky z čokolády; omáčky (chuťové prísady); horčica; majonéza“.

4       Rozhodnutím z 15. júla 2004 prieskumový pracovník prihlášku čiastočne zamietol z dôvodu, že prihlasovaná ochranná známka nemá rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 pre črevá na výrobu údenín, pre mäso, hydinu a zverinu, údeniny, mliečne výrobky vrátane syrov, cukrárenské výrobky a výrobky z čokolády.

5       Dňa 14. septembra 2004 podal žalobca na ÚHVT odvolanie proti rozhodnutiu prieskumového pracovníka na základe článkov 57 až 62 nariadenia č. 40/94.

6       Rozhodnutím zo 16. novembra 2004 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvý odvolací senát ÚHVT čiastočne zmenil rozhodnutie prieskumového pracovníka, pretože usúdil, že prihlasovaná ochranná známka má rozlišovaciu spôsobilosť pre mliečne výrobky vrátane syrov. Pokiaľ ide o ostatné výrobky uvedené v prihláške, odvolací senát usúdil, že pri prihlasovanom tvare je aspekt stočenia o čosi výraznejší než pri tvaroch, ktoré sú v obchode zvyčajné, táto skutočnosť však nepostačuje nato, aby mu dodala dostatočne špecifický vzhľad, ktorý by spotrebiteľovi umožňoval vnímať tento tvar jednoznačne ako údaj o pôvode predmetných výrobkov.

 Konanie a návrhy účastníkov konania

7       Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

–       zmenil a čiastočne zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka výrobkov triedy 18 – „čriev na výrobu údenín“, alebo prinajmenšom v rozsahu, v akom sa týka výrobkov – „čriev na výrobu údenín určených pre odberateľov v rámci ich podnikateľskej činnosti“,

–       zaviazal ÚHVT na náhradu trov konania.

8       ÚHVT navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

–       zamietol žalobu,

–       zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.

 Právny stav

 Tvrdenia účastníkov konania

9       Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza jediný žalobný dôvod založený na porušení článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94.

10     Pokiaľ ide o príslušnú skupinu verejnosti, žalobca tvrdí, že ju tvoria podnikatelia, a kritizuje skutočnosť, že odvolací senát dospel k záveru, že aj keď sa príslušná skupina verejnosti skladá z podnikateľov, táto skutočnosť je bezvýznamná z hľadiska posúdenia rozlišovacej spôsobilosti prihlasovanej ochrannej známky. V tejto súvislosti pripomína, že podľa judikatúry Súdu prvého stupňa podnikatelia disponujú vyšším stupňom znalostí a pozornosti ako verejnosť vo všeobecnosti [rozsudky Súdu prvého stupňa z 9. októbra 2002, KWS Saat/ÚHVT (Odtieň oranžovej), T‑173/00, Zb. s. II‑3843, a z 26. novembra 2003, HERON Robotunits/ÚHVT (ROBOTUNITS), T‑222/02, Zb. s. II‑4995].

11     Pokiaľ ide o rozlišovaciu spôsobilosť prihlasovanej ochrannej známky, žalobca sa domnieva, že ním používaný tvar čriev na výrobu údenín je jedinečný, a teda umožňuje odlíšiť jeho výrobky od akéhokoľvek iného výrobku na trhu a identifikovať ich. Tento tvar je tak spôsobilý plniť základnú funkciu ochrannej známky, ktorou je identifikácia pôvodu výrobku alebo služby, aby spotrebiteľ, ktorý tento výrobok alebo službu následne získa, mohol pri pozitívnej skúsenosti svoju voľbu zopakovať alebo pri negatívnej skúsenosti uskutočniť inú voľbu.

12     Okrem toho žalobca tvrdí, že príslušná skupina verejnosti v predmetnej veci, zložená z výrobcov salám, čelí technickej požiadavke na balenie, a venuje preto veľkú pozornosť a záujem baleniam výrobkov, ktoré sa vyznačujú originalitou.

13     Subsidiárne žalobca tvrdí, že prihlasovaný tvar má rozlišovaciu spôsobilosť aj v prípade, že sa treba domnievať, že cieľová skupina verejnosti je zložená aj z priemerných spotrebiteľov. Tvrdí, že z judikatúry vyplýva, že priemerný spotrebiteľ je zjavne schopný vnímať tvar balenia niektorých výrobkov ako označenie ich obchodného pôvodu, ak je tento tvar dostatočne osobitý nato, aby pritiahol jeho pozornosť [rozsudky Súdu prvého stupňa z 3. decembra 2003, Nestlé Waters France/ÚHVT (Tvar fľaše), T‑305/02, Zb. s. II‑5207, bod 34, a z 24. novembra 2004, Henkel/ÚHVT (Tvar bielej a priehľadnej fľaše), T‑393/02, Zb. s. II-4115, bod 34]. V tejto súvislosti sa odvoláva na istý názor doktríny, že označenie výrobkov nehrá u spotrebiteľa určujúcu alebo rozhodujúcu rolu, keďže ten je vnímavejší na tvar výrobkov.

14     Žalobca sa tiež domnieva, že v predmetnom prípade je prihlasovaný tvar dostatočne osobitý, keďže v súčasnosti sa na svetovom trhu nevyskytuje a 99 % existujúcich salám sa predáva v tvare rovných valcov alebo prstencov. A tak, keďže sa predmetný tvar významným spôsobom odkláňa od zvyklostí v sektore balenia údenín, mal by priemerný, bežne informovaný a primerane pozorný a obozretný spotrebiteľ bez ďalšej analýzy a preukázania osobitnej pozornosti odlíšiť prihlasovaný tvar od tvarov, ktoré v súčasnosti existujú (rozsudok Súdneho dvora zo 7. októbra 2004, Mag Instrument/ÚHVT, C‑136/02 P, Zb. s. I‑9165, body 31 a 32).

15     Žalobca okrem toho tvrdí, že existuje judikatúra, podľa ktorej sa posúdenie rozlišovacej spôsobilosti trojrozmerných ochranných známok tvorených tvarom samotného výrobku nelíši od posúdenia iných druhov ochranných známok, a že ochranná známka Spoločenstva nie je nevyhnutne výsledkom tvorivej činnosti a nezakladá sa na prvku originality alebo predstavivosti, ale na schopnosti individualizovať výrobky alebo služby na trhu vo vzťahu k iným výrobkom alebo službám toho istého druhu, ktoré ponúkajú konkurenti [rozsudky Súdu prvého stupňa z 31. januára 2001, Taurus‑Film/ÚHVT (Cine Action), T‑135/99, Zb. s. II‑379, bod 31; z 27. februára 2002, Rewe-Zentral/ÚHVT (LITE), T‑79/00, Zb. s. II‑705, a Tvar fľaše, už citovaný, bod 40].

16     Napokon žalobca uvádza, že ÚHVT rovnako ako Bureau Benelux des marques (Úrad štátov Beneluxu pre ochranné známky) dovolili zápis trojrozmerných ochranných známok v potravinárskom sektore.

17     ÚHVT tvrdí, že skutočnosť, že príslušná verejnosť sa skladá z výrobcov údenín, nemá v predmetnom prípade žiaden vplyv na posúdenie rozlišovacej spôsobilosti sporného tvaru ako ochrannej známky pre črevá na výrobu údenín, keďže uvedení výrobcovia majú pri nákupe čriev, ktoré potrebujú na balenie svojich výrobkov, vždy na pamäti konečného spotrebiteľa. Domnieva sa preto, že je potrebné zohľadniť aj konečných spotrebiteľov údenín [rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. apríla 2003, Axions a Belce/ÚHVT (Tvar cigary hnedej farby a zlatého ingotu), T‑324/01 a T‑110/02, Zb. s. II‑1897, bod 31].

18     Pokiaľ ide o rozlišovaciu spôsobilosť prihlasovanej ochrannej známky, ÚHVT sa domnieva, že prihlasovaný tvar predstavuje len jeden variant zvyčajných tvarov predmetných výrobkov, ktorý sa približuje najpravdepodobnejšiemu tvaru tohto výrobku, a preto priemernému, bežne informovanému spotrebiteľovi údenín neumožní bez ďalšej analýzy a preukázania osobitnej pozornosti odlíšiť údeniny, ktorých balenie má tvar prihlasovaný žalobcom, od údenín iných podnikov (rozsudok Mag Instrument/ÚHVT, už citovaný, bod 32).

19     Napokon, pokiaľ ide o jeho predchádzajúce rozhodnutia, ako aj o rozhodnutia Bureau Benelux, ÚHVT pripomína, že spôsobilosť označenia byť zapísané ako ochranná známka Spoločenstva sa musí posudzovať len na základe nariadenia č. 40/94, tak ako ho vykladá sudca Spoločenstva, a nie na základe predchádzajúcej praxe odvolacích senátov alebo vnútroštátnych orgánov.

 Posúdenie Súdom prvého stupňa

20     V zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 sa do registra nezapíšu ochranné známky, „ktoré nemajú rozlišovaciu spôsobilosť“. Podľa judikatúry Súdu prvého stupňa treba rozlišovaciu spôsobilosť ochrannej známky posudzovať jednak vo vzťahu k výrobkom a službám, pre ktoré sa zápis žiada, jednak vo vzťahu k tomu, ako ju vníma dotknutá skupina verejnosti [rozsudky Súdu prvého stupňa Tvar fľaše, už citovaný, bod 29, a z 29. apríla 2004, Eurocermex/ÚHVT (Tvar pivovej fľašky), T‑399/02, Zb. s. II‑1391, bod 19].

21     Pokiaľ ide, po prvé, o výrobky, ktoré boli uvedené v prihláške, treba upresniť, že hoci odvolací senát zamietol prihlášku ochrannej známky pre určitý počet v nej uvedených výrobkov, žalobca navrhuje zrušiť napadnuté rozhodnutie len v rozsahu, v akom zamieta zápis ochrannej známky pre črevá na výrobu údenín patriace do triedy 18, alebo prinajmenšom pre črevá na výrobu údenín určené pre odberateľov v rámci ich podnikateľskej činnosti.

22     V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že návrh na zrušenie, ktorý sa týka len niektorých výrobkov, pre ktoré odvolací senát zamietol zapísať ochrannú známku, je len čiastočným návrhom na zrušenie napadnutého rozhodnutia, a ako taký teda nie je v rozpore so zákazom meniť v konaní na Súde prvého stupňa predmet konania, ako bol vymedzený v odvolaní podanom na odvolacom senáte. V tomto návrhu žalobca v skutočnosti nežiada Súd prvého stupňa, aby rozhodol o iných návrhoch, než aké boli predložené odvolaciemu senátu [pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupňa z 5. marca 2003, Unilever/ÚHVT (Oválna tableta), T‑194/01, Zb. s. II‑383, body 14 až 16, a z 24. novembra 2005, GfK/ÚHVT – BUS (Online Bus), T‑135/04, Zb. s. II-4865, body 12 a 13].

23     Pokiaľ ide o subsidiárny návrh na zrušenie napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom ním bol zamietnutý zápis ochrannej známky pre črevá na výrobu údenín určené pre kupujúcich z radov profesionálov, Súd prvého stupňa sa domnieva, že nie je potrebné rozlišovať medzi črevami bez ďalšej špecifikácie a „črevami na výrobu údenín určenými pre kupujúcich z radov profesionálov“, pretože prázdne črevá na výrobu údenín nie sú ako také výrobkami bežnej spotreby, a teda každá osoba, ktorá ich kupuje, či už je to profesionálny výrobca údenín alebo jednotlivec, má nevyhnutne istú znalosť tohto sektora.

24     Pokiaľ ide, po druhé, o príslušnú skupinu verejnosti, odvolací senát dospel k názoru, že „vzhľadom na povahu výrobkov príslušnú skupinu verejnosti tvoria tak koneční spotrebitelia, ako aj podnikatelia zo sektora údenín“, keďže „hoci črevá na výrobu údenín používajú podnikatelia – či už z remeselnej alebo priemyselnej výroby – na prípravu údenárskych výrobkov, ako sú párky alebo salámy, ostatné (v prihláške) uvedené výrobky sú výrobkami širokej spotreby, ktoré sa každodenne kupujú v celom Spoločenstve“. Prieskumový pracovník, ktorého úsudok odvolací senát výslovne potvrdil, odôvodnil zohľadnenie vnímania ochrannej známky konečnými spotrebiteľmi na účely posúdenia jej rozlišovacej spôsobilosti vo vzťahu k črevám na výrobu údenín tým, že „aj keď osobami, ktoré kupujú tieto výrobky, sú v zásade osoby informované, a nie koneční spotrebitelia vo všeobecnosti, táto kúpa sa každopádne uskutočňuje s perspektívou následného predaja týchto výrobkov po ich úprave konečným spotrebiteľom“.

25     Žalobca vytýka odvolaciemu senátu, že rozlišovaciu spôsobilosť ochrannej známky posudzoval vo vzťahu k vnímaniu konečného spotrebiteľa napriek tomu, že pripustil, že črevá na výrobu údenín kupujú podnikatelia.

26     V tejto súvislosti treba pripomenúť, že pokiaľ ide o výrobky, ktoré umožňujú balenie iných výrobkov, existuje judikatúra, podľa ktorej aj keď tieto výrobky v zásade kupujú podnikatelia a nie koneční spotrebitelia, kúpa sa každopádne uskutočňuje s perspektívou následného predaja zabalených výrobkov konečným spotrebiteľom, a preto sa vnímanie týchto konečných spotrebiteľov musí tiež zohľadniť (pozri v tomto zmysle rozsudok Tvar cigary hnedej farby a tvar zlatého ingotu, už citovaný, bod 31).

27     Tvrdenie žalobcu, že črevá predáva len výrobcom údenín, nemôže túto analýzu spochybniť. Je totiž potrebné si uvedomiť, že konečné výrobky, ktoré musia byť zabalené, prijímajú tvar tohto balenia, takže trojrozmerná ochranná známka, ktorá chráni tvar balenia, môže byť bez rozdielu použitá buď ako ochranná známka balenia, alebo ako ochranná známka konečných výrobkov. Preto ak výrobca balenia, ktorý je majiteľom ochrannej známky, predáva svoj výrobok viacerým výrobcom konečného výrobku, ako to tvrdí žalobca, uvedená ochranná známka môže predstavovať len označenie pôvodu balenia, a to výlučne vo vzťahu k výrobcom konečného výrobku. V takom prípade si totiž spotrebitelia konečných výrobkov, keďže sú konfrontovaní s výrobkami, ktoré majú rovnaký tvar, nie však rovnaký obchodný pôvod, nemôžu vytvoriť väzbu medzi tvarom výrobku a jeho obchodným pôvodom. Ak naopak predmetný tvar používa iba jeden výrobca konečných výrobkov, ako tomu bolo vo veciach, v ktorých boli vydané už citované rozsudky Tvar cigary hnedej farby a tvar zlatého ingotu a Tvar bielej a priesvitnej fľaše, môže sa tento tvar za predpokladu, že má dostatočnú rozlišovaciu spôsobilosť, používať ako ochranná známka konečného výrobku.

28     Používanie ochrannej známky ako ochrannej známky balenia alebo ochrannej známky konečných výrobkov pritom závisí od obchodnej voľby majiteľa ochrannej známky a môže byť po zápise ochrannej známky zmenené, takže nemôže mať žiaden vplyv na posúdenie jej spôsobilosti na zápis [pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupňa z 2. júla 2002, SAT.1/ÚHVT (SAT.2), T‑323/00, Zb. s. II‑2839, bod 45, a Tvar cigary hnedej farby a tvar zlatého ingotu, už citovaný, body 36 a 40].

29     A tak aj keď žalobca tvrdí, že svoje črevá na výrobu údenín predáva viacerým výrobcom údenín, túto svoju voľbu môže po zápise ochrannej známky bez problémov zmeniť tak, že svoj výrobok bude predávať len jednému výrobcovi údenín alebo bude vyrábať vlastné údeniny. To by potom znamenalo, že tvar zapísaný pre črevá by sa používal ako ochranná známka pre ním balené údenárske výrobky, a to bez toho, aby bola preskúmaná rozlišovacia spôsobilosť tejto ochrannej známky vo vzťahu k spotrebiteľom uvedených výrobkov.

30     Odvolací senát sa teda nedopustil právneho omylu, keď usúdil, že príslušnú skupinu verejnosti na účely posúdenia rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky prihlasovanej pre črevá na výrobu údenín tvoria tak podnikatelia zo sektora údenín, ako aj koneční spotrebitelia vo všeobecnosti.

31     Je preto potrebné preskúmať, či odvolací senát mohol oprávnene dospieť k záveru, že prihlasovaná ochranná známka nemá rozlišovaciu spôsobilosť tak vzhľadom na črevá na výrobu údenín – a ako vyplýva z bodov 27 až 29 vyššie, aj vzhľadom na údeniny, – ako aj vzhľadom na jej vnímanie príslušnou skupinou verejnosti, ako bola práve vymedzená.

32     V tejto súvislosti je predovšetkým potrebné pripomenúť, že hoci sa kritériá na posúdenie rozlišovacej spôsobilosti trojrozmerných ochranných známok tvorených tvarom samotného výrobku nelíšia od kritérií, ktoré sa uplatňujú na iné druhy ochranných známok, vnímanie príslušnej skupiny verejnosti nie je v prípade trojrozmernej ochrannej známky tvorenej vzhľadom samotného výrobku nevyhnutne rovnaké ako v prípade slovnej alebo obrazovej ochrannej známky, ktorá spočíva v označení, ktoré je nezávislé od vzhľadu označených výrobkov. Priemerní spotrebitelia totiž nemajú vo zvyku vyvodzovať pôvod výrobkov z ich tvaru alebo balenia, ak postrádajú akýkoľvek grafický alebo textuálny prvok, a preto by mohlo byť ťažšie preukázať rozlišovaciu spôsobilosť v prípade takejto trojrozmernej ochrannej známky než v prípade slovnej alebo obrazovej ochrannej známky (rozsudky Súdneho dvora z 29. apríla 2004, Henkel/ÚHVT, C‑456/01 P a C‑457/01 P, Zb. s. I‑5089, bod 38, a Mag Instrument/ÚHVT, už citovaný, bod 30).

33     Pokiaľ ide konkrétne o trojrozmerné ochranné známky tvorené balením výrobkov, ktoré sú v obchode balené z dôvodov spojených so samotnou povahou výrobku, Súdny dvor konštatoval, že musia priemernému, riadne informovanému a primerane pozornému a obozretnému spotrebiteľovi uvedených výrobkov umožňovať, aby bez ďalšej analýzy a preukázania osobitnej pozornosti rozlíšil dotknutý výrobok od výrobkov iných podnikov (pozri analogicky rozsudok Súdneho dvora z 12. februára 2004, Henkel, C‑218/01, Zb. s. I‑1725, bod 53). O tvare balenia takýchto výrobkov sa možno domnievať, že má rozlišovaciu spôsobilosť len vtedy, ak je ho hneď na prvý pohľad možné vnímať ako označenie pôvodu dotknutých výrobkov. Aby tak tomu mohlo byť, musí sa ochranná známka vo významnej miere odlišovať od toho, čo je v danom sektore normou alebo zvykom (rozsudky Henkel/ÚHVT, už citovaný, bod 39, a Mag Instrument/ÚHVT, už citovaný, bod 31).

34     V napadnutom rozhodnutí odvolací senát najprv opísal prihlasovanú ochrannú známku ako „podlhovastý tvar pripomínajúci pradeno alebo jednoduchú špirálu zloženú zo štyroch častí, ktoré sa zhora nadol skracujú“. Vzápätí dospel k záveru, že táto ochranná známka nemá rozlišovaciu spôsobilosť keďže „hoci je pravda, že príklady [údenín] uvádzané prieskumovým pracovníkom sa nevzťahujú na tvary úplne zhodné s predmetným tvarom..., vo významnej miere sa od nich nelíšia“. Tiež dospel k záveru, že je „nepopierateľné, že konečnému spotrebiteľovi, ktorý nepreukazuje osobitnú pozornosť, sa saláma podlhovastého tvaru previazaná špagátom, akou sú najčastejšie tzv. vidiecke salámy (‚de campagne‘), môže javiť ako pradeno a je bežné nájsť... pečené hovädzie mäso, či už nadievané alebo nie, ako aj morčacie kuracie rezne, stočené a previazané špagátom viac-menej do tvaru špirály (hovädzia rolka)“. Odvolací senát preto dospel k záveru, že „len samotný fakt, že v predmetnej veci je aspekt stočenia o čosi výraznejší, nepostačuje na to, aby predmetnému tvaru dodal dostatočne špecifický vzhľad, ktorý by spotrebiteľovi umožnil vnímať ho jednoznačne ako označenie pôvodu predmetných výrobkov“.

35     Žalobca v prvom rade napáda spôsob, akým odvolací senát opísal prihlasovanú ochrannú známku, keďže podľa neho predmetný tvar v žiadnom prípade nemožno prirovnávať k pradenu alebo jednoducho stočenému povrazu.

36     Súd prvého stupňa sa však domnieva, že uvedený opis je veľmi podobný opisu, ktorý poskytol samotný žalobca v prihláške ochrannej známky, kde uviedol, že ochranná známka „spočíva v tvare výrobku“ a „je typická svojím stočeným reliéfom v tvare pradena“. Každopádne, ako pripomína ÚHVT, tento opis je irelevantný z hľadiska preskúmania rozlišovacej spôsobilosti predmetného tvaru, keďže predmetom preskúmania má byť len samotný tvar, tak ako je vyobrazený vyššie v bode 2.

37     Žalobca po druhé napáda tvrdenie, že prihlasovaná ochranná známka nemá rozlišovaciu spôsobilosť, a tvrdí, že tvar, o ktorého zápis žiada a ktorý podľa neho spočíva v geometrickom kosoštvorcovom motíve, je jedinečný, a keďže na svetovom trhu neexistuje žiaden porovnateľný tvar, vo významnej miere sa odlišuje od všetkých tvarov čriev a údenín, ktoré existujú a sú obvyklé v danom sektore.

38     V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že nato, aby bolo možné posúdiť, či predmetný tvar čreva môže verejnosť vnímať ako označenie pôvodu výrobku, je potrebné analyzovať celkový dojem vyvolaný vzhľadom uvedeného čreva (pozri v tomto zmysle rozsudok Tvar bielej a priehľadnej fľaše, už citovaný, bod 37). Ďalej, ako pripomenul odvolací senát, novosť a originalita nie sú relevantnými kritériami na posúdenie rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky, takže nato, aby mohla byť trojrozmerná ochranná známka zapísaná, nestačí, že je originálna, ale musí sa podstatne odlišovať od základných tvarov predmetného výrobku, ktoré sa bežne používajú v obchode, a nesmie sa javiť len ako jeden variant týchto tvarov (rozsudok Tvar cigary hnedej farby a tvar zlatého ingotu, už citovaný, bod 44).

39     Pokiaľ ide o tvar v predmetnom prípade, treba konštatovať, že celkovému dojmu z ochrannej známky dominuje jej podlhovastý tvar a jej stočenie je na prvý pohľad menej zjavné. Pritom podlhovastý tvar je najbežnejším tvarom čriev a údenín, ako preukazujú príklady, ktoré poskytol ÚHVT. Pokiaľ ide o jej povrch, tiež sa podstatne nelíši od základných tvarov používaných v údenárskom sektore. Ako zdôraznil odvolací senát, existujú údeniny, ktoré majú podlhovastý tvar a sú previazané špagátom, takže pripomínajú pradeno – takými sú napr. tzv. „vidiecke“ salámy –, ako aj iné výrobky, ktoré sa predávajú zrolované a previazané špagátom viac-menej do tvaru špirály, ktorej povrch pripomína povrch prihlasovanej ochrannej známky. Tieto výrobky teda majú rovnako ako tvar prihlasovaný žalobcom povrch charakterizovaný zárezmi, ktoré vytvárajú rôzne opakujúce sa geometrické motívy.

40     Tvar prihlasovaný žalobcom sa preto líši od tvarov bežne používaných v predmetnom sektore len tým, že jeho geometrické motívy výraznejšie vystupujú na povrch. Pritom ako správne potvrdil odvolací senát, aspekt stočenia je pri ochrannej známke iba o čosi výraznejší než pri iných údeninách a vzhľadom na to, že ostatné jej vlastnosti nie sú vôbec nezvyčajné, nestačí na to, aby predmetnému tvaru obsahu dodal dostatočne špecifický celkový vzhľad, ktorý by spotrebiteľovi umožňoval vnímať ho jednoznačne ako označenie pôvodu predmetných výrobkov (pozri v tomto zmysle rozsudok Henkel, už citovaný, bod 49). Prihlasovaný tvar sa javí ako jeden variant základných tvarov údenín, takže aj keď neexistujú rovnaké tvary, neumožní príslušnej skupine verejnosti bez ďalšej analýzy alebo porovnania a bez preukázania celkom osobitnej pozornosti odlíšiť črevá uvádzané na trh žalobcom alebo ním balené údeniny od čriev a údenín od iných podnikov.

41     Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že z judikatúry vyplýva, že priemerný spotrebiteľ má zvýšenú citlivosť na používanie tvaru balenia dotknutých výrobkov ako označenia obchodného pôvodu, stačí konštatovať, že v judikatúre citovanej žalobcom Súd prvého stupňa vôbec neusúdil, že koneční spotrebitelia majú zvýšenú citlivosť na tvar balenia všetkých výrobkov bežnej spotreby, ale svoje posúdenie obmedzil na výrobky, ktoré boli predmetom sporu. Pritom v predmetnej veci nič nenasvedčuje tomu, že by sa výrobcovia čriev alebo údenín usilovali odlíšiť svoje výrobky tvarom čriev a že sú preto výrobcovia údenín a spotrebitelia schopní vnímať tvar čriev a údenín ako označenie pôvodu. Toto tvrdenie preto treba zamietnuť.

42     Pokiaľ ide o tvrdenie, že ÚHVT už zapísal trojrozmerné ochranné známky v potravinárskom sektore, treba pripomenúť, že rozhodnutia, ktoré prijímajú odvolacie senáty o zápise označení ako ochranných známok, patria v zmysle nariadenia č. 40/94 do viazanej právomoci a nie do diskrečnej právomoci. Spôsobilosť označenia byť zapísané ako ochranná známka Spoločenstva teda treba posudzovať len na základe tohto nariadenia, tak ako ho vykladá sudca Spoločenstva, a nie na základe predchádzajúcej praxe odvolacích senátov [rozsudky Súdu prvého stupňa z 27. februára 2002, Streamserve/ÚHVT (STREAMSERVE), T‑106/00, Zb. s. II‑723, bod 66, a Tvar cigary hnedej farby a tvar zlatého ingotu, už citovaný, bod 51].

43     Aj keď je samozrejme prípustné, aby skutkové alebo právne dôvody uvedené v staršom rozhodnutí boli použité ako argumenty na podporu žalobného dôvodu založeného na porušení niektorého ustanovenia nariadenia č. 40/94, žalobca sa neodvoláva na existenciu takých dôvodov v ním spomínaných rozhodnutiach, ktoré by mohli spochybniť posúdenie odvolacieho senátu, a obmedzuje sa na tvrdenie, že tieto ochranné známky sa týkajú výrobkov potravinárskeho sektora (pozri v tomto zmysle rozsudok Tvar cigary hnedej farby a tvar zlatého ingotu, už citovaný, bod 52).

44     Napokon, pokiaľ ide o tvrdenie, že niektoré vnútroštátne orgány údajne pripustili zápis trojrozmerných ochranných známok v potravinárskom sektore, treba pripomenúť, že systém ochranných známok Spoločenstva je autonómny systém tvorený súborom špecifických noriem a sledujúci špecifické ciele, ktorého uplatňovanie je nezávislé od akéhokoľvek vnútroštátneho systému [rozsudky Súdu prvého stupňa z 5. decembra 2000, Messe München/ÚHVT (electronica), T‑32/00, Zb. s. II‑3829, bod 47, a z 24. novembra 2005, Sadas/ÚHVT – LTJ Diffusion (ARTHUR ET FELICIE), T‑346/04, Zb. s. II-4891, bod 70]. Spôsobilosť označenia byť zapísané ako ochranná známka Spoločenstva teda treba posudzovať výlučne na základe príslušnej právnej úpravy Spoločenstva. V každom prípade treba zdôrazniť jednak to, že vnútroštátne zápisy, ktoré uvádza žalobca, sa netýkajú spornej trojrozmernej ochrannej známky, ako aj to, že ako už bolo konštatované v prípade rozhodnutí ÚHVT, žalobca neuviedol žiadne tvrdenie, ktorý by bolo možné vyvodiť z týchto rozhodnutí a ktorý by potvrdil dôvodnosť jeho žaloby.

45     Zo všetkých uvedených skutočností vyplýva, že odvolací senát neporušil článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94. Žalobu preto treba zamietnuť.

 O trovách

46     Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobca nemal vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania v súlade s návrhom ÚHVT.

Z týchto dôvodov

SÚD PRVÉHO STUPŇA (tretia komora)

rozhodol a vyhlásil:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Žalobca je povinný nahradiť trovy konania.

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 31. mája 2006.

* Jazyk konania: holandčina.