Vec C-260/05 P

Sniace SA

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Odvolanie — Štátna pomoc — Prípustnosť — Akt, ktorý sa žalobcu osobne týka“

Návrhy prednesené 1. februára 2007 — generálna advokátka J. Kokott   I - 10009

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 22. novembra 2007   I - 10025

Abstrakt rozsudku

1. Odvolanie – Dôvody – Nesprávne posúdenie skutkového stavu – Neprípustnosť – Preskúmanie posúdenia dôkazov Súdnym dvorom – Vylúčenie s výnimkou skreslenia

   (Článok 225 ES; Štatút Súdneho dvora, článok 58 prvý odsek)

2. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú

   (Článok 88 ods. 2 ES a článok 230 štvrtý odsek ES)

3. Právo Spoločenstva – Zásady – Právo na účinnú súdnu ochranu

   (Článok 230 štvrtý odsek ES)

4. Konanie – Dôkazné prostriedky – Výsluch svedkov

   (Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, články 64 a 65)

1.  V prípade konania o odvolaní nemá Súdny dvor právomoc zisťovať skutkové okolnosti a v zásade ani preskúmavať dôkazy, ktoré Súd prvého stupňa prijal na preukázanie týchto skutkových okolností. Pokiaľ totiž tieto dôkazy boli riadne získané a boli dodržané všeobecné právne zásady a procesné pravidlá uplatňujúce sa na oblasť dôkazného bremena a hodnotenia dôkazov, prislúcha len Súdu prvého stupňa, aby posúdil dôkaznú hodnotu, ktorú je potrebné priznať predloženým dôkazom. Toto posúdenie s výnimkou prípadu skreslenia dôkazov predložených Súdu prvého stupňa teda nepredstavuje právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom. O takéto skreslenie ide vtedy, ak bez toho, aby sa odvolávalo na nové dôkazy, sa hodnotenie existujúcich dôkazov javí ako zjavne nesprávne.

   (pozri body 35, 37)

2.  Iné osoby ako tie, ktorým je rozhodnutie určené, môžu tvrdiť, že sa ich rozhodnutie osobne týka v zmysle článku 230 štvrtého odseku ES, iba vtedy, keď sa ich dotýka na základe ich určitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ich charakterizuje vo vzťahu k akejkoľvek inej osobe, a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je rozhodnutie určené.

   Pokiaľ ide konkrétne o oblasť štátnej pomoci, žalobcovia, ktorí spochybňujú dôvodnosť rozhodnutia o posúdení štátnej pomoci prijatého na základe článku 88 ods. 3 ES alebo na konci konania vo veci formálneho zisťovania, sa považujú za osobne dotknutých týmto rozhodnutím v prípade, že ich postavenie na trhu je podstatne ovplyvnené pomocou, ktorá je predmetom daného rozhodnutia.

   Za osobne dotknuté rozhodnutím o ukončení konania vo veci formálneho zisťovania boli okrem podniku, ktorý je príjemcom pomoci, uznané najmä jeho konkurenčné podniky, ktoré hrali aktívnu úlohu v rámci tohto konania, pokiaľ bolo ich postavenie na trhu podstatne ovplyvnené opatrením pomoci, ktoré bolo predmetom napadnutého rozhodnutia.

   Skutočnosť, že podnik stál pri podaní sťažnosti, na základe ktorej sa začalo konanie vo veci formálneho zisťovania, a že jeho pripomienky boli vypočuté, a skutočnosť, že priebeh tohto konania bol do veľkej miery jeho pripomienkami ovplyvnený, predstavujú relevantné okolnosti pri posúdení aktívnej legitimácie tohto podniku. Takáto účasť na uvedenom konaní však nepredstavuje nevyhnutnú podmienku, aby bolo možné určiť, že rozhodnutie sa podniku osobne týka v zmysle článku 230 štvrtého odseku ES. Nie je vylúčené, aby takýto podnik poukázal na iné okolnosti, ktoré ho individualizujú podobným spôsobom, ako je vyčlenený adresát rozhodnutia.

   V tomto kontexte prináleží v každom prípade žalujúcemu podniku, aby presvedčivým spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré je rozhodnutie Komisie spôsobilé poškodiť jeho legitímne záujmy tým, že podstatne ovplyvňuje jeho postavenie na predmetnom trhu.

   (pozri body 53 – 57, 60)

3.  Subjekt, ktorého sa rozhodnutie Komisie v oblasti štátnej pomoci priamo a osobne netýka a ktorého záujmy preto nie sú ovplyvnené štátnym opatrením, ktoré je predmetom tohto rozhodnutia, sa nemôže v súvislosti s uvedeným rozhodnutím dovolávať práva na súdnu ochranu.

   (pozri body 64, 65)

4.  Pokiaľ ide o posúdenie súdom rozhodujúcim na prvom stupni týkajúce sa návrhov na prijatie opatrení na zabezpečenie konania alebo návrhov dôkazných prostriedkov podaných účastníkom konania, len Súd prvého stupňa rozhoduje o prípadnej potrebe doplnenia informácií, ktorými disponuje vo veci, o ktorej rozhoduje. Aj keď návrh na výsluch svedkov uvedený v žalobe presne označuje skutočnosti, s ohľadom na ktoré má svedok alebo svedkovia vypovedať, a dôvody odôvodňujúce ich výsluch, prináleží Súdu prvého stupňa, aby posúdil dôležitosť návrhu vo vzťahu k predmetu konania a potrebe vykonať výsluch označených svedkov.

   (pozri body 77, 78)