UZNESENIE SÚDNEHO DVORA (tretia komora)

zo 14. decembra 2004 (*)

„Návrh na povolenie zriadenia zabezpečenia pohľadávky súdom voči Komisii Európskych spoločenstiev“

Vo veci C‑1/04 SA,

ktorej predmetom je návrh na povolenie zriadenia zabezpečenia pohľadávky súdom voči Komisii Európskych spoločenstiev, predložený 15. marca 2004,

Tertir-Terminais de Portugal SA, so sídlom v Terminal do Freixieiro (Portugalsko), v zastúpení: G. Vandersanden, C. Houssa a L. Levi, advokáti, ako aj F. Gonçalves Pereira, advogado, s adresou na doručovanie v Bruseli (Belgicko),

žalobca,

proti

Komisii Európskych spoločenstiev, v zastúpení: I. Martinez del Peral Cagigal a F. Clotuche-Duvieusart, splnomocnené zástupkyne, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

žalovanej,

SÚDNY DVOR (tretia komora),

v zložení: predseda tretej komory A. Rosas, sudcovia A. Borg Barthet, S. von Bahr (spravodajca), J. Malenovský a A. Ó Caoimh,

generálny advokát: D. Ruiz-Jarabo Colomer,

tajomník: R. Grass,

po vypočutí generálneho advokáta,

vydal toto

Uznesenie

1        Predmetnou žalobou akciová spoločnosť založená podľa portugalského práva Tertir‑Terminais de Portugal SA (ďalej len: „Tertir-Terminais“) žiada Súdny dvor o povolenie zriadiť zabezpečenie pohľadávky súdom voči Komisii Európskych spoločenstiev na sumy, ktoré Európske spoločenstvo dlží Republike Guinea‑Bissau z dôvodu kompenzácie v zmysle nariadenia Rady (ES) č. 249/2002 z 21. januára 2002 o uzatvorení protokolu stanovujúceho rybolovné práva a kompenzáciu ustanovenú v Dohode medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a vládou Republiky Guinea‑Bissau o rybolove pri pobreží Guinea‑Bissau počas obdobia od 16. júna 2001 do 15. júna 2006 (Ú. v. ES L 40, s. 1).

 Skutkové okolnosti

2        Tertir‑Terminais v svojej žalobe uvádza, že s Republikou Guinea‑Bissau uzatvoril zmluvu, ktorej predmetom sú práva na využívanie prístavu v Bissau v rámci koncesie na poskytovanie verejných služieb.

3        Výkon tejto zmluvy je dôvodom sporu medzi účastníkmi konania. Daný spor bol postúpený rozhodcovskému súdu, ktorý Republiku Guinea‑Bissau zaviazal na zaplatenie viacerých súm Tertir‑Terminais v celkovej hodnote asi 6 000 000 eur. Tento rozsudok bol vydaný vo Francúzsku.

4        Tertir‑Terminais oznámil Komisii návrh na zriadenie zabezpečenia pohľadávky súdom na sumy, ktoré Spoločenstvo dlží Republike Guinea‑Bissau na základe nariadenia č. 249/2002.

5        Komisia informovala Tertir‑Terminais, že nemá v úmysle konať v zmysle tohto návrhu na zriadenie zabezpečenia pohľadávky súdom, keďže jeho výkon by predstavoval prekážku v nezávislosti a dobrom fungovaní Spoločenstva, čomu sa článok 1 Protokolu o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev (ďalej len „protokol“) snaží vyhnúť.

 Návrh podaný na Súdny dvor

6        Tertir‑Terminais žiada Súdny dvor, aby v zmysle článku 1 protokolu povolil zriadenie zabezpečenia pohľadávky súdom voči Komisii na sumy, ktoré Spoločenstvo dlží Republike Guinea‑Bissau z dôvodu kompenzácie v zmysle nariadenia č. 249/2002.

7        Tertir‑Terminais v zásade uvádza, že Súdnym dvorom doteraz prijatý výklad článku 1 protokolu ide nad rámec imunity voči exekúcii uznanej medzinárodným právom, a ohrozuje základné právo na spravodlivé súdne konanie stanovené článkom 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzavretého v Ríme 4. novembra 1950, ako aj právo na ochranu majetku stanovené článkom 1 dodatkového protokolu, ktorý tvorí prílohu tohto dohovoru.

8        Tertir‑Terminais subsidiárne uvádza, že predmetné zabezpečenie pohľadávky súdom svojou povahou nebráni fungovaniu ani nezávislosti Spoločenstiev. Podľa jeho mienky kompenzácia stanovená nariadením č. 249/2002 nepredstavuje nič iné než protihodnotu za službu, to znamená za rybolovné práva povolené Republikou Guinea‑Bissau. Aj keby sa predpokladalo, že táto kompenzácia patrí do politiky Spoločenstva, toto zabezpečenie pohľadávky súdom by nemohlo predstavovať prekážku vo fungovaní a nezávislosti Spoločenstiev.

9        Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zamietol návrh podaný zo strany Tertir‑Terminais.

 Posúdenie Súdnym dvorom

10      Na začiatok je potrebné pripomenúť, že článok 1 protokolu stanovuje, že „Majetok a aktíva spoločenstiev nemôžu byť predmetom akéhokoľvek správneho alebo súdneho výkonu rozhodnutia [donucovacieho opatrenia – neoficiálny preklad] bez povolenia Súdneho dvora“. Toto ustanovenie bolo Súdnym dvorom vykladané v tom zmysle, že je zamerané na zabránenie vzniku prekážok vo fungovaní a nezávislosti Spoločenstiev (uznesenia z 11. apríla 1989, Générale de Banque/Komisia, 1/88 SA, Zb. s. 857, bod 2, z 29. mája 2001, Cotecna Inspection/Komisia, C‑1/00 SA, Zb. s. I‑4219, bod 9, a z 27. marca 2003, Antippas/Komisia, C‑1/02 SA, Zb. s. I‑2893, bod 12).

11      Z tohto výkladu článku 1 protokolu vyplýva, že imunita, ktorú požívajú Spoločenstvá, nie je absolútna, a že donucovacie opatrenie, akým je zabezpečenie pohľadávky súdom, môže byť povolené, pokiaľ neprináša nebezpečenstvo, ktoré by prekážalo fungovaniu Spoločenstiev (pozri napríklad povolenie na výkon zabezpečenia pohľadávky súdom v už citovanom uznesení Générale de Banque).

12      Tento výklad je v súlade s platnými právnymi predpismi všeobecného medzinárodného práva v oblasti imunít štátov a medzinárodných organizácií.

13      Z toho vyplýva, že rozhodnutie Súdneho dvora, ktoré zamieta povoliť vykonanie donucovacieho opatrenia a ktoré bolo vydané v súlade s týmto výkladom, sa nemôže považovať za nezákonné a neproporcionálne zasahovanie do výkonu ľudských práv chránených rôznymi medzinárodnými zmluvami a predovšetkým do práva na ochranu majetku alebo práva na prejednanie veci súdom, ktoré predstavujú neoddeliteľnú súčasť práva na spravodlivé súdne konanie.

14      Ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, fungovaniu Spoločenstva môžu brániť donucovacie opatrenia, ktoré majú vplyv na financovanie spoločných politík alebo na uskutočnenie akčných programov stanovených Spoločenstvom (uznesenia Générale de Banque/Komisia, už citované, body 9 a 13, Cotecna Inspection/Komisia, už citované, bod 12, a Antippas/Komisia, už citované, bod 15).

15      Podľa článku 3 písm. e) ES činnosti Spoločenstva zahŕňajú spoločnú politiku v oblasti rybolovu, ktorej ciele sú uvedené v článkoch 32 ES až 38 ES.

16      Spoločenstvo uzavrelo s tretími krajinami viacero dohôd v oblasti rybolovu, predovšetkým na základe článku 37 ES, ktoré pre štáty Spoločenstva stanovujú rybolovné práva v teritoriálnych vodách týchto krajín za finančnú kompenzáciu.

17      Jedna z týchto dohôd uzavretá medzi Spoločenstvom a Republikou Guinea‑Bissau 27. februára 1980 a týkajúca sa rybolovu pri pobreží tohto štátu bola schválená nariadením Rady (EHS) č. 2213/80 z 27. júna 1980 (Ú. v. ES L 226, s. 33).

18      Nariadením č. 249/2002 Rada schválila uzavretie protokolu stanovujúceho rybolovné práva a kompenzáciu počas obdobia od 16. júna 2001 do 15. júna 2006.

19      Návrh podaný zo strany Tertir‑Terminais sa týka prostriedkov Európskeho spoločenstva určených na vyplatenie v prospech Republiky Guinea‑Bissau z dôvodu kompenzácie v zmysle uvedeného nariadenia.

20      Treba uviesť, že zabezpečenie pohľadávky súdom, hoci v jeho dočasnej forme, by mohlo zasiahnuť do fungovania spoločnej politiky rybolovu.

21      Na jednej strane by takéto donucovacie opatrenie mohlo viesť k prerušeniu dohody o rybolove s Republikou Guinea‑Bissau. V zmysle článku 6 protokolu schváleného nariadením č. 249/2002 by táto republika mohla prerušiť uplatnenie protokolu v prípade, ak by Spoločenstvo nevyplatilo sumy stanovené z dôvodu kompenzácie za rybolovné práva.

22      Na strane druhej by zabezpečenie pohľadávky súdom mohlo mať negatívne následky voči vzťahom existujúcim medzi Európskym spoločenstvom a tretími krajinami v oblasti rybolovu, predovšetkým pokiaľ ide o možnosť Spoločenstva uzavrieť s týmito štátmi dohody o rybolove.

23      Z uvedeného vyplýva, že povolenie zriadiť zabezpečenie pohľadávky súdom voči Komisii môže tvoriť prekážku dobrému fungovaniu a nezávislosti Európskych spoločenstiev.

24      Na základe toho musí byť návrh podaný zo strany Tertir‑Terminais zamietnutý.

 O trovách

25      V zmysle článku 69 ods. 2 Rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla zaviazať Tertir‑Terminais na náhradu trov konania a tento nemal úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) nariadil:

1.      Návrh sa zamieta.

2.      Tertir‑Terminais de Portugal SA je povinný nahradiť trovy konania.

Podpisy


* Jazyk konania: francúzština.