Vec C-27/04

Komisia Európskych spoločenstiev

proti

Rade Európskej únie

„Žaloba o neplatnosť – Článok 104 ES – Nariadenie (ES) č. 1467/97 – Pakt stability a rastu – Nadmerné verejné deficity – Rozhodnutie Rady na základe článku 104 ods. 8 a 9 ES – Nedosiahnutie požadovanej väčšiny – Neprijaté rozhodnutia – Žaloby proti‚rozhodnutiam o neprijatí formálnych opatrení obsiahnutých v odporúčaniach Komisie‘ – Neprípustnosť – Žaloby proti ‚záverom Rady‘“

Abstrakt rozsudku

1.        Žaloba o neplatnosť – Akty, ktoré možno napadnúť žalobou – Neprijatie rozhodnutia Radou po odporúčaní Komisie – Nedosiahnutie požadovanej väčšiny – Neprípustnosť

(Článok 104 ods. 8 a 9 ES a 230 ES)

2.        Žaloba o neplatnosť – Akty, ktoré možno napadnúť žalobou – Akty, ktoré majú právne záväzné účinky – Závery Rady, ktorými sa prerušujú konania o nadmerných deficitoch a ktorými sa menia odporúčania Komisie – Prípustnosť

(Článok 104 ods. 7 a 9 ES a 230 ES)

3.        Hospodárska a menová politika – Konanie o nadmernom deficite – Voľná úvaha Rady – Hranice

(Článok 104 ES, nariadenie Rady č. 1467/97)

4.        Hospodárska a menová politika – Konanie o nadmernom deficite – Rozhodnutie Rady, ktorým sa prerušuje konanie – Účinky – Obmedzenie právomocí Rady, ktoré jej vyplývajú z článku 104 ods. 9 ES – Nezákonnosť

(Článok 104 ods.7 a 9 ES, článok 9 nariadenia Rady č 1467/97)

5.        Hospodárska a menová politika – Konanie o nadmernom deficite – Právo iniciatívy Komisie – Zmena odporúčaní prijatých skôr Radou – Podmienky – Nové odporúčanie Komisie – Dodržiavanie hlasovacích podmienok uvedených v článku 104 ods. 7 ES

(Článok. 104 ods. 7, 9 a 13 ES)

1.        Neprijatie aktov uvedených v článku 104 ods. 8 a 9 ES Radou, ktoré odporučila Komisia, nemožno považovať za napadnuteľné akty v zmysle článku 230 ES. Keď Komisia odporučí Rade prijať rozhodnutia v súlade s článkom 104 ods. 8 a 9 ES a keď v Rade nie je dosiahnutá požadovaná väčšina, žiadne rozhodnutie nie je prijaté v zmysle tohto ustanovenia

(pozri body 29, 31, 34)

2.        Závery Rady, podľa ktorých Rada rozhodla o  tom, že konania o nadmernom deficite zostávajú na určitý čas prerušené, a vyhlasuje sa za pripravenú prijať rozhodnutie v súlade s článkom 104 ods. 9 ES, ak sa ukáže, že dotknutý členský štát si neplní záväzky, na ktoré sa zaviazal a ktoré sú spomenuté v uvedených záveroch, majú právne účinky, prinajmenšom v tom, že prerušujú prebiehajúce konania o nadmernom deficite a menia v skutočnosti odporúčania skôr prijaté Radou na základe článku 104 ods. 7 ES. Rada viaže takto prípadné prijatie nového rozhodnutia v súlade s článkom 104 ods. 9 ES na posúdenie, ktoré nebude založené na obsahu odporúčaní prijatých v súlade s článkom 104 ods. 7 ES, ale na posúdení jednostranných záväzkov dotknutého členského štátu.

(pozri body 46, 48, 50)

3.        Zo znenia zmluvy a zo systému konania o nadmernom deficite vytvoreného zmluvou však vyplýva, že Rada nemôže nedodržiavať pravidlá vyplývajúce z článku 104 ES a pravidlá, ktorými je viazaná na základe nariadenia č. 1467/97 zamerané na urýchľovanie a objasňovanie vykonania postupu pri nadmernom deficite. Takto nemôže použiť náhradné konanie, napríklad na prijatie aktu, ktorý by nebol rozhodnutím predvídaným danou etapou tohto konania alebo ktorý by bol prijatý za podmienok odlišných od tých, ktoré vyžadujú uplatniteľné ustanovenia.

(pozri bod 81)

4.        Na základe svojich záverov, podľa ktorých „rozhodla o tom, že… konanie týkajúce sa nadmerných deficitov vedené proti [dotknutému členskému štátu] zostáva prerušené“ a „zostáva pripravená prijať rozhodnutie v súlade s článkom 104 ods. 9 na základe odporúčaní Komisie, ak [spomínaný členský štát] nekonal v súlade so záväzkami uvedenými v týchto záveroch…“. Rada sa neobmedzuje na zistenie faktického prerušenia konania o nadmernom deficite vyplývajúceho z nemožnosti prijať rozhodnutie odporučené Komisiou, nemožnosť, ktorá môže byť kedykoľvek odstránená. Takéto rozhodnutie o prerušení konania je v rozpore s článkom 104 ES a článkom 9 nariadenia č. 1467/97 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom deficite.

Tým, že závery Rady viažu prerušenie konania na to, že dotknutý členský štát dodržiava svoje záväzky, však obmedzujú právomoc Rady upozorniť na splnenie povinnosti v súlade s článkom 104 ods. 9 ES na základe predchádzajúceho odporučenia Komisie, a to tak dlho, kým sa tieto záväzky považujú za plnené. Tieto závery okrem iného stanovujú, že posúdenie Rady, ktorého účelom je rozhodnutie o upozornení na splnenie povinnosti, teda na účel pokračovania v konaní o nadmernom deficite, nebude viac založené na obsahu odporúčaní už zaslaných dotknutému členskému štátu v súlade s článkom 104 ods. 7 ES, ale na jeho jednostranných záväzkoch.

(pozri body 87-89)

5.        Ak však Rada prijala odporúčania podľa článku 104 ods. 7 ES, nemôže ich potom zmeniť bez nového odporúčania Komisie, keďže Komisia má právo iniciatívy v rámci konania o nadmernom deficite, pretože  v súlade s článkom 104 ods. 13 ES odporúčania podľa článku 104 ods. 7 ES môžu byť prijaté len na odporučenie Komisie.

Rozhodnutie o prijatí odporúčaní Rady, ktoré by boli odlišné od tých, ktoré Rada prijala už skôr podľa článku 104 ods. 7 ES, prijaté bez predchádzajúcich odporučení Komisie zameraných na ich prijatie na základe uvedených ustanovení a podľa spôsobov hlasovania určených pre odporúčania Rady podľa článku 104 ods. 9 ES, teda len prostredníctvom účasti na hlasovaní členských štátov eurozóny, je postihnuté nezákonnosťou.

(pozri body 91-92, 94-96)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (plenárne zasadnutie)

z 13. júla 2004 (*)

„Žaloba o neplatnosť – Článok 104 ES – Nariadenie (ES) č. 1467/97 – Pakt stability a rastu – Nadmerné verejné deficity – Rozhodnutie Rady na základe článku 104 ods. 8 a 9 ES – Nedosiahnutie požadovanej väčšiny – Neprijaté rozhodnutia – Žaloby proti ‚rozhodnutiam o neprijatí formálnych opatrení obsiahnutých v odporúčaniach Komisie‘– Neprípustnosť – Žaloby proti ‚záverom Rady‘“

Vo veci C-27/04,

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: M. Petite, A. van Solinge a P. Aalto, splnomocnení zástupcovia, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu,

žalobkyňa,

proti

Rade Európskej únie, v zastúpení: J.-C. Piris, T. Middleton a J. Monteiro, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorej predmetom sú návrhy na zrušenie aktov Rady z 25. novembra 2003, teda:

–        rozhodnutí neprijať voči Francúzskej republike a Spolkovej republike Nemecko formálne opatrenia obsiahnuté v odporúčaniach Komisie na základe článku 104 ods. 8 a 9 ES;

–        záverov prijatých voči každému z týchto dvoch členských štátov nazvaných „Závery Rady o hodnotení opatrení prijatých [Francúzskou republikou, respektíve Spolkovou republikou Nemecko] v súlade s odporúčaniami zaslanými Radou v súlade s článkom 104 ods. 7 Zmluvy zakladajúcej Európske spoločenstvo a skúmanie nových opatrení zameraných na zníženie deficitu s cieľom napraviť situáciu nadmerného deficitu“, v časti, v ktorej tieto závery obsahujú prerušenie konania týkajúceho sa nadmerného deficitu, uplatnenie opatrenia, ktoré nie je upravené v zmluve a zmena odporúčaní, o ktorých rozhodla Rada na základe článku 104 ods. 7 ES,

SÚDNY DVOR (plenárne zasadnutie),

v zložení: predseda V. Skouris, predsedovia komôr P. Jann, C. W. A. Timmermans, A. Rosas, C. Gulmann (spravodajca), J.-P. Puissochet a J. N. Cunha Rodrigues, sudcovia R. Schintgen, F. Macken, N. Colneric, S. von Bahr, R. Silva de Lapuerta a K. Lenaerts,

generálny advokát: A. Tizzano,

tajomník: M.-F. Contet, hlavná referentka,

so zreteľom na rozhodnutie predsedu Súdneho dvora z 13. februára 2004 prejednať a rozhodnúť o veci v skrátenom súdnom konaní v súlade s článkom 62 a rokovacieho poriadku,

po vypočutí prednesov účastníkov konania na pojednávaní 28. apríla 2004,

po vypočutí generálneho advokáta,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Žalobou podanou do kancelárie Súdneho dvora 27. januára 2004 sa Komisia Európskych spoločenstiev v súlade s článkom 230 ES domáhala zrušenia aktov Rady Európskej únie z 25. novembra 2003, teda:

–        rozhodnutí neprijať formálne opatrenia obsiahnuté v odporúčaniach Komisie v súlade s článkom 104 ods. 8 a 9 ES proti Francúzskej republike a Spolkovej republike Nemecko a

–        záverov schválených voči obidvom členským štátom nazvaných „Závery Rady o hodnotení opatrení prijatých [Francúzskou republikou, respektíve Spolkovou republikou Nemecko] v súlade s odporúčaniami zaslanými Radou v súlade s článkom 104 ods. 7 Zmluvy zakladajúcej Európske spoločenstvo a skúmanie nových opatrení zameraných na zníženie deficitu s cieľom napraviť situáciu nadmerného deficitu“, (ďalej len „závery Rady“), a to z toho dôvodu, že tieto závery obsahujú prerušenie konania týkajúceho sa nadmerných deficitov (ďalej len „konanie o nadmernom deficite“), použitie opatrenia, ktoré nie je upravené v zmluve, a tiež preto, že menia odporúčania, o ktorých rozhodla Rada na základe článku 104 ods. 7 ES.

 Právny rámec

2        Článok 104 ES ustanovuje:

„1. Členské štáty sa vyhýbajú nadmernému štátnemu deficitu.

2. Komisia sleduje vývoj rozpočtovej situácie a výšku štátneho dlhu v členských štátoch s cieľom odhaliť hrubé chyby. Skúma najmä dodržiavanie rozpočtovej disciplíny na základe dvoch nasledujúcich kritérií:...

...

5. Ak Komisia usúdi, že v členskom štáte existuje alebo môže vzniknúť nadmerný deficit, predloží stanovisko Rade.

6. Na odporúčanie Komisie Rada zhodnotí pripomienky, ktoré členský štát prípadne uvedie, a po celkovom zhodnotení kvalifikovanou väčšinou rozhodne, či sa nadmerný deficit vyskytuje.

7. Ak Rada podľa odseku 6 zistí, že nadmerný deficit existuje, predloží členskému štátu odporúčania, aby ho v priebehu stanovenej lehoty odstránil. S výnimkou ustanovení odseku 8 sa tieto odporúčania nezverejňujú.

8. Ak sa Rada presvedčí, že sa v priebehu stanovenej lehoty nedosiahlo nijaké účinné opatrenie, môže tieto odporúčania zverejniť.

9. Ak členský štát ani potom nevyhovie odporúčaniam Rady, Rada sa môže rozhodnúť, že upozorní členský štát, aby v rámci určitej lehoty prijal opatrenia na zníženie deficitu, ktoré Rada pokladá za nevyhnutné na nápravu situácie.

V takom prípade môže Rada od tohto štátu vyžadovať, aby podľa osobitného harmonogramu predkladal správy na posúdenie jeho úsilia o nápravu.

10. Na odseky 1 až 9 tohto článku sa nevzťahuje právo podať žalobu podľa článkov 226 a 227.

11. Ak sa členský štát nepodriadi rozhodnutiu podľa odseku 9, môže Rada rozhodnúť, že použije, prípadne sprísni jedno alebo aj viacero z nasledujúcich opatrení:

–        vyžadovať, aby pred vydaním obligácií a cenných papierov daný členský štát uverejnil ďalšie informácie, ktoré určí Rada,

–        vyzvať Európsku investičnú banku, aby prehodnotila svoju úverovú politiku voči tomuto členskému štátu,

–        žiadať, aby tento členský štát poskytol spoločenstvu bezúročný vklad v primeranej výške, kým sa podľa názoru Rady neupraví nadmerný deficit,

–        ukladať primerané pokuty.

Predseda Rady vyrozumie o prijatých rozhodnutiach Európsky parlament.

12.      Rada zruší niektoré alebo všetky svoje rozhodnutia uvedené v odsekoch 6 až 9 a 11 v rozsahu, v akom sa podľa názoru Rady upravil deficit členského štátu. Ak Rada svoje odporúčania predtým zverejnila, hneď po zrušení rozhodnutia podľa odseku 8 verejne vyhlási, že nadmerný deficit sa v príslušnom štáte už nevyskytuje.

13.      Pri prijímaní rozhodnutí uvedených v odsekoch 7 až 9, 11 a 12 sa Rada na odporúčanie Komisie uznáša dvojtretinovou väčšinou hlasov členov vážených v súlade s článkom 205 ods. 2) s vylúčením hlasov zástupcu príslušného členského štátu.

14.      Ďalšie ustanovenia týkajúce sa uskutočnenia postupu uvedeného v tomto článku sú v Protokole o postupe pri nadmernom deficite, ktorý je pripojený k tejto zmluve.

Na návrh Komisie a v nadväznosti na porady s Európskym parlamentom a ECB prijme Rada jednomyseľne potrebné ustanovenia, ktoré potom nahradia uvedený protokol.

...]

3        V súlade s článkom 104 ods. 9 a 13 ES v spojení s článkom 122 ods. 3 a 5 ES, keď Rada rozhoduje v súlade s odsekom 9, hlasovania sa nezúčastňujú členské štáty, ktoré neprijali jednotnú menu.

4        Európska rada vo svojej rezolúcii o pakte stability a raste prijatom v Amsterdame 17. júna 1997 (Ú. v. ES C 236, s. 1, ďalej len „rozhodnutie Európskej rady zo 17. júna 1997“) potom, ako pripomenula, že je nad mieru dôležité zabezpečiť rozpočtovú disciplínu počas tretieho obdobia Hospodárskej a menovej únie (ďalej len „HMÚ“), stanovila usmernenia určené členským štátom, Komisii a Rade.

5        V súvislosti s usmerneniami určenými Rade toto rozhodnutie ustanovuje, že Rada:

„1.      sa zaväzuje uplatniť prísne a rýchlo všetky prvky paktu stability a rastu, ktoré spadajú do jej právomoci; príjme nevyhnutné rozhodnutia v súlade s článkami 103 a 104... zmluvy čo najrýchlejšie ako je to možné;

...

3.      je povinná dôsledne ukladať sankcie, ak členský štát – účastník neprijal nevyhnutné opatrenia pre skončenie stavu nadmerného deficitu v súlade s odporúčaniami zaslanými Radou;

...

6.      je povinná písomne dôsledne uvádzať dôvody, ktoré odôvodňujú rozhodnutie nekonať, ak kedykoľvek v priebehu konania týkajúceho sa nadmerných deficitov alebo konania o dohľade nad rozpočtovými stavmi Rada nerozhodla o odporúčaní Komisie a v tomto prípade zverejní hlasovanie každého členského štátu.“ [neoficiálny preklad]

6        Nariadenie Rady (ES) č. 1467/97 zo 7. júla 1997 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku (Ú. v. ES L 209, s. 6) vo svojich oddieloch 2 a 3 ustanovuje:

„Oddiel 2

Urýchľovanie postupu pri nadmernom schodku

 Článok 3

...

3.      Rada rozhodne o existencii nadmerného schodku v súlade s článkom 104... ods. 6, do troch mesiacoch od termínov výkazníctva (odo dňa oznámenia) uvedených v článku 4 ods. 2 a 3 nariadenia (ES) č. 3605/93. Keď v súlade s článkom 104... ods. 6 Rada rozhodne, že nadmerný schodok existuje, vydá urýchlene odporúčania príslušnému členskému štátu v súlade s článkom 104... ods. 7.

4.      Odporúčania Rady vykonané v súlade s článkom 104... ods. 7 stanovia hraničný termín štyroch mesiacov, počas ktorého má príslušný členský štát prijať väčšinu efektívnych opatrení. Odporúčania Rady stanovia tiež hraničný termín na korekciu nadmerného schodku, ktorá, pokiaľ sa nejedná o zvláštny prípad, má byť ukončená v nasledujúcom roku po jeho identifikovaní.

 Článok 4

1. Akékoľvek rozhodnutie Rady o uverejnení jej odporúčaní, ak je evidentné, že neboli prijaté žiadne efektívne opatrenia v súlade s článkom 104... ods. 8, sa prijme okamžite po uplynutí hraničného termínu stanoveného v súlade s článkom 3 ods. 4 tohto nariadenia.

...

 Článok 5

Akékoľvek rozhodnutie Rady upozorniť príslušný účastnícky členský štát, aby prijal opatrenia na zníženie schodku v súlade s článkom 104... ods. 9 sa prijme do jedného mesiaca od zistenia Rady, že nebolo prijaté žiadne efektívne opatrenie v súlade s článkom 104... ods. 8.

 Článok 6

Keď sú splnené podmienky článku 104... ods.11, Rada uvalí sankcie v súlade s článkom 104... ods. 11. Akékoľvek takéto rozhodnutie sa prijme najneskôr do dvoch mesiacov po rozhodnutí Rady o zaslaní upozornenia príslušnému účastníckemu členskému štátu, aby prijal opatrenia v súlade s článkom 104... ods. 9.

 Článok 7

Ak účastnícky členský štát nekoná podľa opakovaných rozhodnutí Rady v súlade s článkom 104... ods. 7 a 9, Rada prijme do desiatich mesiacov rozhodnutie o uvalení sankcií v súlade s údajmi (odo dňa oznámenia) v zmysle nariadenia (ES) č. 3605/93 ako je uvedené v článku 3 ods. 3 tohto nariadenia. Urýchlený postup sa použije v prípade úmyselne plánovaného schodku, ktorý Rada uzná za nadmerný.

...

Oddiel 3

 Dočasná neplatnosť [prerušenie – neoficiálny preklad] a monitorovanie

 Článok 9

1.      Postup pri nadmernom schodku sa zadrží ako dočasne neplatný [je prerušený – neoficiálny preklad]:

–        ak príslušný členský štát koná v súlade s odporúčaniami vykonanými v súlade s článkom 104... ods. 7,

–        ak príslušný účastnícky členský štát koná v súlade s prijatými upozorneniami v súlade s článkom 104... ods. 9.

2.      Obdobie, počas ktorého sa má postup zadržať ako dočasne neplatný [je postup prerušený – neoficiálny preklad], sa nezahrnie, ani do desaťmesačného obdobia uvedeného v článku 7, ani do dvojmesačného obdobia uvedeného v článku 6 tohto nariadenia.

...“

 Skutkový stav

 Rozhodnutia Rady v súlade s článkom 104 ods. 6 a 7 ES

7        Voči Spolkovej republike Nemecko bolo začaté konanie o nadmernom deficite v priebehu mesiaca november 2002. Rada svojím rozhodnutím 2003/89/ES z 21. januára 2003 o existencii nadmerného deficitu v Nemecku – použitie článku 104 ods. 6 Zmluvy zakladajúcej Európske spoločenstvo (Ú. v. ES L 34, s. 16) na základe odporúčania Komisie rozhodla, že existoval nadmerný deficit v tomto členskom štáte. V súlade s článkom 104 ods. 7 ES a s článkom 3 ods. 4 nariadenia č. 1467/97 odporučila nemeckej vláde bezodkladne odstrániť tento deficit prostredníctvom rôznych opatrení. Deň 21. máj 2003 stanovila ako hraničnú lehotu na vykonanie odporúčaných opatrení. Opatrenia prijaté Spolkovou republikou Nemecko boli považované za opatrenia vykonané pred uplynutím tejto lehoty a teda konanie o nadmernom deficite bolo mlčky prerušené.

8        Konanie o nadmernom deficite bolo začaté voči Francúzskej republike v priebehu mesiaca apríl 2003. Rozhodnutím 2003/487/ES z 3. júna 2003 o existencii nadmerného deficitu vo Francúzsku – uplatnenie článku 104 ods. 6 Zmluvy zakladajúcej Európske spoločenstvo (ÚV ES L 165, s. 29) – Rada na základe odporúčania Komisie rozhodla, že existoval nadmerný deficit v tomto členskom štáte. V súlade s článkom 104 ods. 7 ES a v súlade s článkom 3 ods. 4 nariadenia č. 1467/97 Rada odporučila francúzskej vláde odstrániť tento deficit čo najrýchlejšie, ako je možné, najneskôr v rozpočtovom roku 2004, a to prijatím nevyhnutných opatrení. Rada stanovila 3. október 2003 ako deň, ktorým sa končí lehota na prijatie nevyhnutných opatrení.

 Odporúčania Komisie v súlade s článkom 104 ods. 8 a 9 ES

9        8. októbra 2003 Komisia zaslala Rade odporúčanie rozhodnutia založeného na článku 104 ods. 8 ES, ktorého cieľom bolo, aby Rada vyslovila, že Francúzska republika neprijala žiadne opatrenie, ktorým by sa sledoval účinok zodpovedajúci odporúčaniu, ktoré zaslala Rada v súlade s článkom 104 ods. 7 ES.

10      21. októbra 2003 Komisia odporučila Rade, aby na základe článku 104 ods. 9 ES upozornila členský štát a vyzvala ho, aby prijal opatrenia na zníženie deficitu. Odporučila jej tiež, aby najmä vyzvala členský štát, aby odstránil nadmerný deficit najneskôr v roku 2005 a aby v roku 2004 uskutočnil ročné zníženie svojho rozpočtového schodku upraveného o konjunkturálne zmeny vo výške 1 % hrubého domáceho produktu (ďalej len „HDP“).

11      Čo sa týka Spolkovej republiky Nemecko Komisia v konečnom dôsledku usúdila, že opatrenia prijaté na základe odporúčaní zaslaných Radou v súlade s článkom 104 ods. 7 ES boli neprimerané. V dôsledku toho 18. novembra 2003 zaslala Rade odporúčanie rozhodnutia založeného na článku 104 ods. 8 ES, ktorého cieľom bolo, aby Rada vyslovila, že opatrenia, prijaté Spolkovou republikou Nemecko na účel odstránenia nadmerného deficitu, sa javia ako neprimerané.

12      V ten istý deň odporučila Rade, aby v súlade s článkom 104 ods. 9 ES upozornila a vyzvala Spolkovú republiku Nemecko na prijatie opatrení na účel zníženia jej deficitu. Komisia odporučila Rade, aby vyzvala tento členský štát najmä na odstránenie nadmerného deficitu najneskôr v roku 2005 a aby v roku 2004 vykonal ročné zníženie svojho rozpočtového zostatku upraveného o konjunkturálne zmeny vo výške 0,8 % HDP.

 Zasadnutie Rady (hospodárske a finančné veci) z 25. novembra 2003

13      V priebehu svojho zasadnutia 25. novembra 2003 Rada pristúpila k hlasovaniu o odporúčaniach rozhodnutí predložených Komisiou v súlade s článkom 104 ods. 8 ES, pokiaľ sa to týka Francúzskej republiky a Spolkovej republiky Nemecko. V súlade s článkom 104 ods. 13 ES sa zúčastnili na obidvoch hlasovaniach všetky členské štáty s výnimkou dotknutého členského štátu. Keďže nebola dosiahnutá požadovaná väčšina, rozhodnutia neboli prijaté.

14      Rada tiež pristúpila k hlasovaniu o odporúčaniach rozhodnutí predložených Komisiou v súlade s článkom 104 ods. 9 ES vo vzťahu k tým istým členským štátom. V súlade s článkom 104 ods. 13 CE a článku 122 ods. 3 a 5 ES sa zúčastnili na obidvoch hlasovaniach výlučne členské štáty, ktoré prijali spoločnú menu, s výnimkou dotknutého členského štátu. Keďže nebola dosiahnutá požadovaná väčšina, rozhodnutia neboli prijaté.

15      V ten istý deň, uplatniac pravidlá upravujúce hlasovanie o rozhodnutiach uvedených v článku 104 ods. 9 ES, Rada prijala voči každému z oboch dotknutých členských štátov v podstate podobné závery.

16      V bode 1 týchto záverov uvádza skutočnosti, ktoré vzala do úvahy pri hodnotení rozpočtovej situácie dotknutého členského štátu.

17      V bode 2 týchto záverov poznamenáva, že dotknutý členský štát prijal viacero opatrení po odporúčaní, ktoré mu bolo zaslané v súlade s článkom 104 ods. 7 ES.

18      V bode 3 „vyjadruje uspokojenie nad verejným záväzkom daným [dotknutým členským štátom] prijať všetky nevyhnutné opatrenia preto, aby deficit bol znížený pod hranicu 3 % HDP najneskôr v roku 2005“.

19      V bode 4 Rada dáva do pozornosti dotknutému členskému štátu odporúčania „v súlade s odporúčaniami Komisie a záväzkami danými [spomenutým členským štátom]“. Predmetom odporúčaní sú najmä ročné zníženie deficitu na roky 2004 a 2005 a pokračovanie v úsilí o ozdravenie rozpočtu po roku 2005. Rada tiež odporúča „odstrániť súčasný nadmerný deficit čo najrýchlejšie, ako je možné, najneskôr do roku 2005“.

20      Znenie bodov 5 a 6 je:

„5.      Vo svetle spomenutých odporúčaní a záväzkov daných [dotknutým členským štátom], Rada rozhodla nerozhodnúť v tomto štádiu na základe odporúčania Komisie v súlade s článkom 104 ods. 9.

6.      Rada rozhodla prerušiť na určitý čas konanie týkajúce sa nadmerných deficitov voči (dotknutému členskému štátu]). Rada je pripravená prijať rozhodnutie na základe článku 104 ods. 9 na základe odporúčania Komisie, ak by (dotknutý členský štát]) nekonal v súlade so záväzkami zmienenými v týchto záveroch tak, ako to vyplýva z hodnotenia uvedeného v bode 7 nižšie.“ [neoficiálny preklad]

21       V bode 7 Rada vyzýva dotknutý členský štát, aby vypracoval správy bez presného časového určenia a odporúča vypracovať hodnotenie Radou a Komisiou týkajúce sa pokrokov dosiahnutých týmto členským štátom.

 Návrhy účastníkov konania

22      Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

–        zrušil na jednej strane rozhodnutia Rady o neprijatí formálnych opatrení obsiahnutých v odporúčaniach Komisie na základe článku 104 ods. 8 a 9 ES a na druhej strane závery Rady z toho dôvodu, že obsahujú prerušenie konania o nadmernom deficite, t. j. použitie opatrenia, ktoré nie je upravené v zmluve, a tiež preto, že menia odporúčania, o ktorých rozhodla Rada na základe článku 104 ods. 7 ES,

–        zaviazať Radu na náhradu trov konania.

23      Rada navrhuje, aby Súdny dvor:

–        vyslovil, že žaloba je neprípustná,

–        subsidiárne ju zamietol,

–        zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

 O prípustnosti žaloby

24      Rada sa dovoláva neprípustnosti žaloby Komisie, keďže sa ňou žalobca domáha zrušenia, a to tak neprijatia Radou formálnych opatrení obsiahnutých v odporúčaniach Komisie na základe článku 104 ods. 8 a 9 ES, ako aj záverov Rady týkajúcich sa Francúzskej republiky, respektíve Spolkovej republiky Nemecko.

 O návrhu na zrušenie neprijatia Radou formálnych opatrení obsiahnutých v odporúčaniach Komisie na základe článku 104 ods. 8 a 9 ES

 Tvrdenia účastníkov konania

25      Rada uvádza, že tým, že neprijala odporúčania Komisie ani len nevýslovne neprijala žiadne rozhodnutie, ktoré by bolo možné napadnúť žalobou. Rada ďalej pripomína, že podľa zmluvy konanie, ktorého účelom je prinútiť orgán konať, sa začína podaním žaloby na nečinnosť upravenú v článku 232 ES. Na základe tohto ustanovenia Komisia má právo podať žalobu na Súdny dvor preto, aby Súdny dvor vyslovil, že Rada porušila zmluvu tým, že sa zdržala rozhodovania. Podmienky použitia tohto právneho prostriedku však neboli v danej veci splnené. Na jednej strane Rada nebola vopred upozornená Komisiou. Na druhej strane Rada nemala právnu povinnosť prijať rozhodnutia uvedené v článku 104 ods. 8 a 9 ES. V každom prípade nemožno jej vyčítať nečinnosť, pretože pristúpila k hlasovaniu o odporúčaniach Komisie.

26      Rada ďalej tvrdí, že rozsudok z 30. septembra 2003, Eurocoton a i./Rada (C-76/01 P, zatiaľ neuverejnený v Zbierke), ktorým Súdny dvor rozhodol tak, že neprijatie Radou nariadenia zakladajúceho konečné antidampingové práva, ktorý jej bol predložený Komisiou, má právne účinky voči jednotlivcom a predstavuje akt napadnuteľný žalobou, nie je opodstatnený v danej veci. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že antidampingové konanie na rozdiel od konania o nadmernom deficite sa dotýka priamo určitých podnikateľských subjektov, ktorým musí byť zabezpečená účinnosť procesných záruk, ktoré im vyplývajú z právnej úpravy spoločenstva. Ďalej v rámci antidampingového konania Rada nemá viac právo prijať návrh Komisie po uplynutí lehoty stanovenej na tento účel. Toto sa však netýka odporúčaní zaslaných Komisiou Rade v súlade s článkom 104 ods. 8 a 9 ES. Žiadna povinná a konečná lehota neuplynula, Rade zostalo zachované právo prijať uvedené odporúčania a Komisii zostalo zachované právo buď navrhnúť zmenu svojich odporúčaní, alebo vypracovať nové odporúčania.

27      Komisia na to odpovedá v tom zmysle, že v systéme založenom článkom 104 ES hlasovanie, ktorým sa vyjadrí Rada k odporúčaniu Komisii, ktorého cieľom je prijatie vyslovenia uvedeného v odseku 8 alebo upozornenia uvedeného v odseku 9 toho istého článku, predstavuje v každom prípade rozhodnutie buď pozitívne, alebo negatívne podľa výsledku hlasovania a teda akt napadnuteľný v súlade s ustálenou súdnou praxou vyplývajúcou z už citovaného rozsudku Eurocoton a i./Rada.

28      Nakoniec tým, že Rada odmietla konštatovať, že Francúzska republika a Spolková republika Nemecko neprijali žiadne účinné opatrenie, rozhodla, aj keď nie výslovne, že v rozpore s názorom Komisie tieto dve krajiny v skutočnosti prijali účinné opatrenia.

 Posúdenie Súdnym dvorom

29      Je potrebné pripomenúť, že v zmysle článku 104 ods. 13 ES bez toho, že by tým bol dotknutý článok 122 ods. 3 a 5 ES, keď Rada príjme rozhodnutia uvedené v odsekoch 7 až 9 tohto istého ustanovenia, rozhodne o odporúčaní Komisie dvojtretinovou väčšinou hlasov svojich členov vážených v súlade s článkom 205 ods. 2 ES s tým, že z hlasovania sú vylúčené hlasy zástupcu dotknutého členského štátu.

30      Teda rozhodnutie Rady uvedené v článku 104 ods. 8 ES uverejniť svoje odporúčania, ak zistí, že žiadne účinné opatrenie nebolo prijaté v súlade s uvedenými odporúčaniami, môže existovať, len ak je prijaté väčšinou uvedenou v predchádzajúcom bode tohto rozsudku. To isté platí v prípade rozhodnutia Rady, podľa článku 104 ods. 9 ES, vyzvať dotknutý členský štát, aby v stanovenej lehote prijal opatrenia zamerané na zníženie deficitu; a to v rozsahu, ktorý je Radou považovaný za nevyhnutný, na účel odstránenia nadmerného deficitu.

31      Takto keď Komisia odporučila Rade prijať rozhodnutia v súlade s článkom 104 ods. 8 a 9 ES a keď požadovaná väčšina v Rade nebola dosiahnutá, žiadne rozhodnutie nebolo prijaté v zmysle týchto ustanovení.

32      Okrem toho neexistuje žiadne ustanovenie práva spoločenstva, ktoré určuje lehotu, po uplynutí ktorej implicitné rozhodnutie v súlade s článkom 104 ods. 8 a 9 ES by bolo považované za prijaté a ktoré stanovuje obsah tohto rozhodnutia.

33      Je pravdou, ako vyplýva zo šestnásteho odôvodnenia nariadenia č. 1467/97, že objavenie sa nadmerného deficitu počas tretieho obdobia je vážnou skutočnosťou, ktorá si vyžaduje okamžitý zásah zo strany všetkých dotknutých subjektov, a že súčasne uvedené nariadenie stanovuje lehoty, ktoré sa musia dodržiavať, ale uplynutie týchto lehôt nebráni tomu, aby Rada prijala akty odporúčané Komisiou. Tak ako to vyplýva z dvanásteho odôvodnenia nariadenia č. 1467/97, lehoty stanovené v tomto nariadení sú zamerané na zaručenie rýchleho a účinného uplatnenia konania o nadmernom deficite. Bolo by teda v rozpore s týmto cieľom, aby uplynutie uvedených lehôt malo za následok zánik práva Rady prijať akty odporúčané Komisiou v rámci spomenutého konania. Takýto prípadný zánik práva by si vyžadoval opätovné začatie konania.

34      Na základe uvedeného treba konštatovať, že neprijatie aktov uvedených v článku 104 ods. 8 a 9 ES Radou, ktoré odporučila Komisia; nemožno považovať za napadnuteľné v zmysle článku 230 ES.

35      Je dôležité pripomenúť, že v prípade neprijatia Radou formálnych opatrení, ktoré odporučila Komisia v súlade s článkom 104 ods. 8 a 9 ES, Komisia môže použiť právny prostriedok uvedený v článku 232 ES s tým, že dodrží podmienky, ktoré sú v tomto ustanovení stanovené.

36      Vzhľadom na uvedené žaloba v časti týkajúcej sa zrušenia neprijatia Radou formálnych opatrení, ktoré sú obsiahnuté v odporúčaniach Komisie v súlade s článkom 104 ods. 8 a 9 ES, je neprípustná.

 O návrhu na zrušenie záverov Rady týkajúcich sa Francúzskej republiky a Spolkovej republiky Nemecko

 Tvrdenia účastníkov konania

37      Rada uvádza, že jej závery sú textami, ktoré majú politický charakter, a nie sú aktmi, ktoré majú právne účinky. Ako ďalej tvrdí, tieto závery v žiadnom prípade nezasahujú do právomocí Komisie. Ich jediným cieľom a jediným účinkom je konštatovanie stavu prebiehajúcich konaní o nadmernom deficite po prešetrení Radou a po tom, ako tento orgán neprijal odporúčania Komisie.

38      Pokiaľ sa týka prerušenia konaní o nadmernom deficite začatých voči Spolkovej republike Nemecko a Francúzskej republike, toto prerušenie vôbec nevyplýva zo samotných záverov. Ako Rada ďalej tvrdí, toto prerušenie automaticky vyplýva zo skutočnosti, že odporúčania Komisie neboli prijaté Radou; a to bez toho, že by musela v tejto súvislosti prijať výslovne a právne záväzné rozhodnutie.

39      V tejto súvislosti Rada pripomína, že iba článok 9 ods. 1 nariadenia č. 1467/97 zakotvuje prerušenie konania o nadmernom deficite. Toto ustanovenie sa obmedzuje na úpravu prerušenia za dvoch určených podmienok; a to bez toho, aby označilo za akých ďalších okolností prerušenie je možné alebo zakázané, a tiež bez toho, že by stanovilo akýkoľvek postup, ktorým sa konštatuje alebo vyslovuje prerušenie konania.

40      V každom prípade skutočnosť, že Rada vyjadrila toto výslovné prerušenie vo svojich politických záveroch; nemení nič na tom, že uvedené závery nemajú právne účinky. Z toho vyplýva, že ich prípadné zrušenie nezmení skutkovú ani právnu situáciu prebiehajúcich konaní o nadmernom deficite.

41      Komisia zastáva názor, že ak prerušenie týchto prebiehajúcich konaní voči Francúzskej republike a voči Spolkovej republike Nemecko by bolo automatickým dôsledkom neprijatia rozhodnutí odporúčaných Komisiou, Rada sa mohla obmedziť na to, že zistila takéto prerušenie bez toho, že by o tom formálne rozhodla spolu s vydaním nových odporúčaní.

42      V skutočnosti prerušenie konania o nadmernom deficite je možné, podľa názoru Komisie, len za dvoch predpokladov určených v článku 9 ods. 1 nariadenia č. 1467/97. V dôsledku toho, pokiaľ Rada odmietla skonštatovať, že dotknuté členské štáty neprijali účinné opatrenia a takto rozhodla, že dodržali odporúčania prijaté v súlade s článkom 104 ods. 7 ES, tak potom mohla prerušiť prebiehajúce konania o nadmernom deficite len na základe rozhodnutí prijatých v súlade s procesnými pravidlami a s pravidlami upravujúcimi hlasovanie, ktoré sú uplatniteľné v rámci tohto ustanovenia. Ako zdôrazňuje Komisia, závery Rady však boli prijaté podľa procesných pravidiel a pravidiel upravujúcich hlasovanie uplatniteľných v rámci článku 104 ods. 9 ES.

43      Komisia je toho názoru, že závery Rady sú aktmi sui generis, ktorých hlavným právnym účinkom je vyňatie Rady a členských štátov spod právneho záväzného rámca tvoreného článkom 104 ES a nariadením č. 1467/97, nahradiac ho novými usmerneniami, ktoré upravujú posudzovanie podmienok uplatňovania článku 104 ods. 9 ES a nový rámec dohľadu nad nadmerným deficitom dotknutých členských štátov.

 Posúdenie Súdnym dvorom

44      Podľa ustálenej súdnej praxe žalobou o neplatnosť možno napadnúť všetky právne ustanovenia prijaté orgánmi, bez ohľadu na to, akú majú formu či charakter, a ktoré majú právne účinky (pozri rozsudky z 31. marca 1971, Komisia/Rada, nazývaný „AETR“, 22/70, Zb. s. 263, bod 42, a z 2. marca 1994, Parlament/Rada, C-316/91, Zb. s. I-625, bod 8).

45      V danom prípade je potrebné preskúmať, či závery majú právne účinky.

46      V bode 6 týchto záverov Rada uvádza, že sa rozhodla nechať na určitý čas prerušené konania o nadmernom deficite a vyhlasuje sa za pripravenú prijať rozhodnutie v súlade s článkom 104 ods. 9 ES, ak sa ukáže, že dotknutý členský štát si neplní záväzky, na ktoré sa zaviazal a ktoré sú spomenuté v uvedených záveroch.

47      V tejto súvislosti je najskôr potrebné uviesť, že keďže rozhodnutia o prerušení prebiehajúcich konaní o nadmernom deficite sú viazané na dodržiavanie záväzkov, na ktoré sa zaviazali dotknuté členské štáty, tak tieto rozhodnutia sa neobmedzujú, a to v rozpore s tým, čo tvrdí Rada, na potvrdenie faktického prerušenia vyplývajúceho z neprijatia aktov odporúčaných Komisiou v rámci článku 104 ods. 8 a 9 ES.

48      Potom je nutné zdôrazniť, že sporné záväzky sú jednostrannými záväzkami, na ktoré sa zaviazali dotknuté členské štáty, a to mimo rámca odporúčaní, o ktorých sa rozhodlo predtým na základe článku 104 ods. 7 ES. Rada viaže takto prípadné prijatie nového rozhodnutia v súlade s článkom 104 ods. 9 ES na posúdenie, ktoré nebude založené na obsahu odporúčaní prijatých v súlade s článkom 104 ods. 7 ES, ale na posúdení jednostranných záväzkov dotknutého členského štátu.

49      Nakoniec je dôvodné konštatovať, že týmto postupom Rada tiež zmenila v skutočnosti odporúčania skôr prijaté na základe článku 104 ods. 7 ES najmä v tom, že v tých istých záveroch odložila na neskôr koniec lehoty, kedy má byť verejný deficit znížený pod hranicu 3% HDP, a v dôsledku toho zmenila dôležitosť požadovaných ozdravujúcich opatrení.

50      Z uvedeného vyplýva, že závery Rady majú právne účinky prinajmenšom v tom, že prerušujú prebiehajúce konania o nadmernom deficite a menia odporúčania skôr prijaté Radou na základe článku 104 ods. 7 ES.

51      Z uvedeného vyplýva, že žaloba, ktorou sa napádajú tieto závery, je prípustná.

 O veci samej

52      Komisia navrhuje zrušenie záverov Rady prijatých voči každému z dotknutých členských štátov z toho dôvodu, že sa nimi prerušuje konanie o nadmernom deficite, pričom závery sú opatreniami, ktoré nie sú upravené v zmluve a po druhé preto, že sa nimi menia odporúčania, o ktorých rozhodla Rada na základe článku 104 ods. 7 ES.

 Tvrdenia účastníkov konania

53      Komisia tvrdí, že Rada, ktorej boli zaslané odporúčania rozhodnutí v zmysle článku 104 ods. 8 a 9 ES, prijala „závery“, akt, ktorý nie je upravený v zmluve a najmä v článku 104 ES. Podľa názoru Komisie, Rada nemohla prijať iné opatrenia ako tie, ktoré sú upravené vyššie spomínaným právnym ustanovením, teda rozhodnutia, záväzné akty. Komisia k tomu dodáva, že tým menej môžu tieto závery obsahovať prvky rozhodnutia, akými sú prerušenie konaní a odporúčania dotknutým členským štátom.

54      Závery Rady tým, že prerušujú konania o nadmernom deficite, podľa tvrdenia Komisie, sú v rozpore s článkom 9 ods. 1 prvou zarážkou, na základe ktorého tento postup je prerušený, ak dotknutý členský štát prijme opatrenia v súlade s odporúčaniami Rady, ktoré prijala v súlade s článkom 104 ods. 7 ES. Z rozhodnutí o prerušení však nevyplýva, že podmienka uvedená v tomto ustanovení bola splnená. Naopak vyplýva zo záverov Rady, že sa stotožnila s rozborom vypracovaným Komisiou, ktorý nevyhnutne viedol k záveru, že táto podmienka nebola splnená. Okrem toho, rozhodnutia o prerušení neboli, podľa názoru Komisie, prijaté v súlade s pravidlami o hlasovaní, ktoré sú uvedené v článku 104 ods. 13 ES, a to z toho dôvodu, že mali byť prijaté štátmi, ktoré sú členmi eurozóny, s výnimkou dotknutého členského štátu, ale nie všetkými členskými štátmi s výnimkou dotknutého členského štátu. Keďže konanie mohlo byť v súlade s právom prerušené len v štádiu upravenom v článku 104 ods. 7 ES, potom vzhľadom na formálnu podobnosť sa mali uplatniť pravidlá uplatniteľné na toto štádium.

55      Pokiaľ ide o rozhodnutia zmeniť odporúčania, o ktorých rozhodla Rada v súlade s článkom 104 ods. 7 ES, Komisia nepopiera ich dôvodnosť z hľadiska hospodárskeho, najmä čo sa týka predĺženia lehoty, v rámci ktorej mali byť odstránené nadmerné deficity. Domnieva sa však, že Rada nemohla bez toho, že by zachovávala postupy uvedené v zmluve, prijať odporúčania v rozpore s tými, ktoré skôr prijala.

56      Rada znova uvádza pripomienky, ktoré vyjadrila v rámci svojej námietky neprípustnosti v súvislosti s politickým a nie právnym charakterom jej záverov a najmä námietku, podľa ktorej prerušenie prebiehajúcich konaní automaticky vyplývalo z neprijatia aktov odporúčaných Komisiou.

57      Podľa Rady prípadné zrušenie jej záverov nemení nič na skutkovej a právnej situácii prebiehajúcich konaní o nadmernom deficite. Toto bolo potvrdené zistením, ktoré uznala Komisia, že tieto konania nie sú skončené a že Komisia môže slobodne kedykoľvek vykonávať svoje právo iniciatívy spočívajúce v predkladaní odporúčaní Rade v súlade s článkom 104 ods. 7, 8 alebo 9 ES, a to v závislosti od rozboru situácie, ktorý urobí.

58      Okrem toho Rada tvrdí, že odporúčania, ktoré skôr prijala v súlade s článkom 104 ods. 7 ES, sa stali aspoň čiastočne prekonané. Boli prekonané vývojom hospodárskej situácie. Rôzne činitele, najmä menej priaznivý vývoj hospodárskej situácie oproti predpovediam, ktoré boli k dispozícii počas prijímania odporúčaní, viedli k nemožnosti členských štátov upraviť ich deficity v stanovených lehotách.

59      Náhradný prístup by spočíval v tom, že Rada by prijala nové odporúčania v súlade s článkom 104 ods. 7 ES. Ako ďalej tvrdí Rada, takéto riešenie však bolo nemožné, keďže sa Komisia rozhodla nepredložiť Rade nové odporúčania založené na spomínanom ustanovení.

60      Z toho dôvodu Rada považovala za užitočné prijať napadnuté závery, ktoré súčasne zhrnuli tak vývoj hospodárskej situácie, ako aj opatrenia a záväzky, na ktoré sa zaviazal každý z dotknutých štátov a zároveň navrhli dotknutým členským štátom, čo by mali urobiť, podľa názoru Rady preto, aby došlo k odstráneniu ich nadmerného deficitu.

61      Podľa názoru Rady tento prístup predstavuje viacero výhod:

–        objasnenie skutočnosti, že konania o nadmernom deficite neboli skončené, ale jednoducho prerušené po neprijatí rozhodnutí odporúčaných Komisiou,

–        zaznamenanie opatrení, ktoré sa zaviazali prijať Francúzska republika a Spolková republika Nemecko,

–        potvrdenie odhodlania Rady konať v budúcnosti v rámci článku 104 ods. 9 ES v prípade, že si dotknuté štáty nebudú plniť ich záväzky,

–        objasnenie viazanosti Rady princípmi a pravidlami paktu stability a rastu.

62      Uvedeným postupom sa vyhlo tomu, že po neprijatí odporúčaných rozhodnutí Komisiou v súlade s článkom 104 ods. 8 a 9 ES nečinnosť Rady spochybní dôveryhodnosť paktu stability a rastu a nechá tak podnikateľské subjekty, ako aj devízové trhy v neistej situácii spojenej s nepriaznivými dôsledkami.

63      Rada sa domnieva, že zmluva neobsahuje žiadne ustanovenie zakazujúce takýto spôsob konania.

64      Ďalej k tomu dodáva, že odporúčania podľa článku 104 ods. 7 ES prijaté 21. januára 2003 voči Spolkovej republike Nemecko a 3. júna 2003 voči Francúzskej republike zostávajú aj naďalej platné a účinné.

 Posúdenie Súdnym dvorom

65      Je potrebné poznamenať, že napriek zneniu žaloby Komisia navrhuje zrušenie záverov Rady len z toho dôvodu, že obsahujú rozhodnutie o prerušení konania o nadmernom deficite a rozhodnutie, ktorým sa v skutočnosti menia odporúčania skôr doručené dotknutým členským štátom.

66      Jej formálny návrh, ktorým sa domáha zrušenia uvedených záverov z toho dôvodu, že obsahujú tiež použitie opatrenia, ktoré nie je upravené v zmluve, v skutočnosti nepredstavuje samostatný návrh, ale skôr tvrdenie vyjadrené na účel podpory návrhu na zrušenie uvedeného v predchádzajúcom bode tohto rozsudku.

67      Je potrebné skúmať tento posledný návrh po tom, ako sa najskôr rozoberie konanie o nadmernom deficite.

 Systém konania o nadmernom deficite

68      Podľa článku 4 ods. 1 a 2 ES činnosť členských štátov a Spoločenstva obsahuje vytvorenie hospodárskej politiky založenej na úzkej spolupráci hospodárskych politík členských štátov a súčasne na vytvorení HMÚ. V súlade s odsekom 3 toho istého článku táto činnosť zahrnuje dodržiavanie nasledujúcich hlavných princípov: stabilné ceny, zdravé verejné financie a menové podmienky a trvalo udržateľnú platobnú bilanciu.

69      Článok 104 ods. 1 ES stanovuje, že členské štáty sa vyhýbajú nadmernému štátnemu deficitu.

70      Cieľom konania o nadmernom deficite uvedeného v článku 104 ods. 2 až 13 ES je podnietiť a podľa potreby prinútiť dotknutý členský štát znížiť prípadne konštatovaný deficit.

71      Pravidlá vyplývajúce z článku 104 ES sú spresnené a posilnené paktom stability a rastu tvoreného najmä rezolúciou Európskej rady zo 17. júna 1997 a nariadením č. 1467/97.

72      Rezolúcia Európskej rady zo 17. júna 1997 zdôrazňuje, že je nevyhnutne dôležité zabezpečiť rozpočtovú disciplínu počas tretej fázy HMÚ. Na základe tohto konštatovania Európska rada slávnostne navrhuje Rade, aby sa zaviazala uplatniť rýchlo a prísne všetky prvky paktu stability a rastu, ktoré patria do jej pôsobnosti, a aby sa zaviazala dodržiavať lehoty určené na uplatnenie konania o nadmernom deficite ako maximálne lehoty.

73      V ôsmom úvodnom ustanovení nariadenia č. 1467/97 sa konštatuje, že počas tretej fázy HMÚ rozpočtová disciplína je nevyhnutná na zachovanie cenovej stability. Šestnáste úvodne ustanovenie toho istého nariadenia zdôrazňuje, že objavenie sa nadmerného deficitu počas tejto tretej fázy je vážnou skutočnosťou, ktorá si vyžaduje okamžitý zásah všetkých dotknutých subjektov.

74      V týchto súvislostiach, pre ktoré je charakteristická jednak dôležitosť, akú autori zmluvy pripisujú dodržiavaniu rozpočtovej disciplíny, a tiež účelnosť pravidiel stanovených na uplatenie tejto disciplíny, je potrebné podať taký výklad uvedených pravidiel, aby bol úplne zabezpečený ich užitočný účinok.

75      Je potrebné zdôrazniť, že na základe článku 104 ods. 10 ES právo Komisie a členských štátov podať v súlade s článkami 226 a 227 ES žalobu o nesplnenie povinnosti proti členskému štátu nemôže byť uplatnené v rámci článku 104 ods. 1 až 9.

76      Ako zdôraznila Komisia, zodpovednosť za to, že je členskými štátmi dodržiavaná rozpočtová disciplína, v podstate spočíva na Rade.

77      Konanie o nadmernom deficite je postupom rozčleneným na etapy, ktorý môže vyústiť k uloženiu sankcií v súlade s článkom 104 ods. 11 ES.

78      Článok 104 ES spresňuje spôsoby akými prebieha každá etapa, ako aj úlohy a právomoci jednotlivých orgánov. Nariadenie č. 1467/97 prijaté jednomyseľne na základe článku 104 ods. 14 druhého pododseku ES určuje prísny rámec lehôt, ktoré treba dodržiavať v priebehu konania o nadmernom deficite, a to na účel zaručenia jeho účinného a rýchleho uplatnenia tak, ako to vyplýva z dvanásteho odôvodnenia tohto právneho predpisu. V článku 9 stanovuje prerušenie konania o nadmernom deficite v prípade, ak dotknutý členský štát prijme opatrenia v súlade s odporúčaním alebo s upozornením – výzvou na splnenie povinnosti zaslanou v súlade s odsekmi 7 a 9 článku 104 ES. Tiež v článku 10 určuje dohľad nad uplatňovaním opatrení prijatých dotknutým členským štátom.

79      Každej z etáp konania, v rámci ktorej je podaný návrh Rade, zodpovedá jeden akt, ktorého prijatie Radou odporúča Komisia. Každá etapa predpokladá, že Rada preskúma, či si členský štát splnil záväzky, ktoré mu vyplývajú na základe článku 104 ES a najmä tie, ktoré vyplývajú z odporúčaní a rozhodnutí skôr prijatých Radou.

80      Komisia takto uznáva, že Rada má právomoc posúdiť skutočnosti. Potom, ako jej boli podané odporúčania Komisie a nie návrhy v zmysle článku 250 ES, môže najmä na základe rozdielneho posúdenia dôležitých hospodárskych údajov, opatrení, ktoré majú byť prijaté, a časového rozvrhu, ktorý má dodržať dotknutý členský štát, zmeniť akt odporúčaný Komisiou, a to väčšinou vyžadovanou pre prijatie tohto aktu.

81      Zo znenia zmluvy a zo systému vytvoreného zmluvou vyplýva, že Rada nemôže nedodržiavať pravidlá vyplývajúce ako z článku 104 ES, tak aj tie, ktorými je viazaná na základe nariadenia č. 1467/97. Takto nemôže použiť náhradné konanie, napríklad na prijatie aktu, ktorý by nebol rozhodnutím predvídaným danou etapou alebo ktorý by bol prijatý za podmienok odlišných od tých, ktoré vyžadujú uplatniteľné ustanovenia.

82      Na základe tohto konštatovania je potrebné skúmať, či závery Rady musia byť zrušené z toho dôvodu, že obsahujú jednak rozhodnutie o prerušení konania o nadmernom deficite a tiež rozhodnutie, ktorým sa menia odporúčania prijaté skôr Radou v súlade s článkom 104 ods. 7 ES.

 Prerušenie konania o nadmernom deficite

83      Sedemnáste odôvodnenie nariadenia č. 1467/97 uvádza, že je dôvodné prerušiť postup o nadmernom deficite, ak dotknutý členský štát prijme vhodné opatrenia v súlade s odporúčaniami na základe článku 104 ods. 7 ES alebo v súlade s výzvou na splnenie povinnosti na základe článku 104 ods. 9 ES s cieľom povzbudiť členské štáty prijať zodpovedajúce opatrenia.

84      Článok 9 ods. 1 nariadenia č. 1467/97 ustanovuje, že konanie o nadmernom deficite je prerušené, ak členský štát príjme opatrenia v súlade s odporúčaním alebo s výzvou na splnenie povinnosti Rady.

85      Ani článok 104 ES ani nariadenie č. 1467/97 neupravujú možnosť rozhodnúť o prerušení konania za iných podmienok.

86      Ako uvádza Rada, faktické prerušenie konania môže vyplývať z okolnosti, že Rada, ktorej je podané odporučenie Komisie, nedokáže prijať rozhodnutie z dôvodu nedosiahnutia potrebnej väčšiny.

87      V danom prípade však napadnuté závery výslovne uvádzajú, že Rada „rozhodla o zachovaní prerušenia... konania týkajúceho sa nadmerných deficitov vedeného proti [dotknutému členskému štátu]“ a že „zostáva pripravená prijať rozhodnutie v súlade s článkom 104 ods. 9 na základe odporúčania Komisie, ak [spomínaný členský štát] nekonal v súlade so záväzkami uvedenými v týchto záveroch...“.

88      Týmito vyjadreniami sa Rada neobmedzuje na zistenie faktického prerušenia konania o nadmernom deficite vyplývajúceho z nemožnosti prijať rozhodnutie odporúčané Komisiou, nemožnosť, ktorá môže byť kedykoľvek odstránená. Závery Rady viažu prerušenie konania na to, že dotknutý členský štát dodržiava svoje záväzky, tým však obmedzujú právomoc Rady vyzvať na splnenie povinnosti v súlade s článkom 104 ods. 9 ES na základe predchádzajúceho odporúčania Komisie, a to tak dlho, ako sú tieto záväzky považované za plnené. Tieto závery okrem iného stanovujú, že posúdenie Rady, ktorého účelom je rozhodnutie o výzve na splnenie povinnosti, teda na účel pokračovania v konaní o nadmernom deficite, nebude viac založené na obsahu odporúčaní už zaslaných dotknutému členskému štátu v súlade s článkom 104 ods. 7 ES, ale na jeho jednostranných záväzkoch.

89      Takéto rozhodnutie o prerušení konania je v rozpore s článkom 104 ES a článkom 9 nariadenia č. 1467/97.

90      Je potrebné dodať, že uznajúc, že faktické prerušenie môže vyplývať z jednoduchej okolnosti, že Rada nedokázala prijať rozhodnutie odporúčané Komisiou, Súdny dvor nezaujíma stanovisko k otázke, či v súlade s článkom 104 ods. 9 ES Rada môže byť povinná prijať rozhodnutie, keď členský štát naďalej nekoná tak, aby splnil jej odporúčania podľa článku 104 ods. 7 ES, keďže v tomto konaní sa nežiadalo zodpovedanie tejto otázky.

 Zmena odporúčaní prijatých Radou podľa článku 104 ods. 7 ES

91      V súlade s článkom 104 ods. 13 ES odporúčania podľa článku 104 ods. 7 ES môžu byť prijaté len na odporúčanie Komisie. Ako už bolo uvedené, Rada má právomoc prijať rozhodnutie, ktoré je odlišné od rozhodnutia odporučeného Komisiou.

92      Ak však Rada prijme odporúčania podľa článku 104 ods. 7 ES, nemôže ich potom zmeniť bez nového odporúčania Komisie, keďže Komisia má právo iniciatívy v rámci konania o nadmernom deficite, ako to uznala Rada.

93      V danom prípade Rada prijala takéto odporúčania určené Spolkovej republike Nemecko 21. januára 2003 a Francúzskej republike 3. júna 2003.

94      Záverom Rady nepredchádzali odporúčania Komisie, ktoré by boli zamerané na to, aby Rada prijala v súlade s článkom 104 ods. 7 ES odporúčania, ktoré by boli odlišné od tých, ktoré Rada už skôr prijala.

95      Okrem toho odporúčania obsiahnuté v týchto záveroch Rady boli prijaté nie podľa pravidiel hlasovania určených pre odporúčania Rady podľa článku 104 ods. 7 ES, ale podľa pravidiel hlasovania určených pre rozhodnutie podľa článku 104 ods. 9 ES, teda prostredníctvom účasti len členských štátov eurozóny na hlasovaní.

96      Rozhodnutie o prijatí týchto odporúčaní Radou, ktoré je v rozpore s článkom 104 ods. 7 a 13 ES, nie je v súlade s právom.

97      Závery Rady prijaté voči Francúzskej republike, respektíve voči Spolkovej republike Nemecko, musia byť zrušené v časti, v ktorej obsahujú rozhodnutie o prerušení konania o nadmernom deficite, a v časti, v ktorej obsahujú rozhodnutie, ktorým sa menia odporúčania skôr prijaté Radou v súlade s článkom 104 ods. 7 ES.

 O trovách

98      V súlade s článkom 69 ods. 3 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora Súdny dvor môže rozdeliť náhradu trov konania medzi účastníkov konania alebo rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak účastníci majú úspech v niektorých častiach predmetu konania a súčasne v iných častiach predmetu konania nemajú úspech, alebo vo výnimočných prípadoch. Účastníci konania mali neúspech v ich vzájomných dôvodoch, je preto oprávnené rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Z týchto dôvodov

SÚDNY DVOR (plenárne zasadnutie)

rozhodol a vyhlásil:

1)      Žaloba Komisie Európskych spoločenstiev v časti, v ktorej sa navrhuje zrušenie neprijatia opatrení v požadovanej forme Radou Európskych spoločenstiev obsiahnutých v odporúčaniach Komisie na základe článku 104 ods. 8 a 9 ES, je neprípustná.

2)      Závery Rady z 25. novembra 2003 prijaté voči Francúzskej republike a voči Spolkovej republike Nemecko sú zrušené v časti, v ktorej obsahujú rozhodnutie o prerušení konania o nadmernom deficite, a v časti, v ktorej obsahujú rozhodnutie, ktorým sa menia odporúčania prijaté skôr Radou v súlade s článkom 104 ods. 7 ES.

3)      Každý z účastníkov znáša svoje vlastné trovy konania.

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 13. júla 2004.

* Jazyk konania: francúzština.