1. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú
(Článok 88 ods. 2 a 3 ES a článok 230 štvrtý odsek ES)
2. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem
(Článok 87 ods. 1 ES)
3. Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah
(Článok 253 ES)
4. Pomoc poskytovaná štátmi – Preskúmanie Komisiou
(Článok 88 ods. 3 ES)
5. Pomoc poskytovaná štátmi – Preskúmanie Komisiou – Fáza predbežného preskúmania a kontradiktórna fáza
(Článok 87 ods. 1 ES a článok 88 ods. 2 a 3 ES; nariadenie Rady č. 659/1999 článok 4 ods. 4)
1. Ak Komisia bez začatia konania vo veci formálneho zisťovania podľa článku 88 ods. 2 ES v rozhodnutí založenom na odseku 3 tohto článku konštatuje, že štátna pomoc je zlučiteľná so spoločným trhom, osoby, v ktorých prospech sú tieto procesné záruky stanovené v odseku 2 tohto článku, môžu presadiť jej dodržanie, len keď majú možnosť toto rozhodnutie napadnúť na súde Spoločenstva.
Z tohto dôvodu súd Spoločenstva vyhlási žalobu o neplatnosť rozhodnutia založeného na článku 88 ods. 3 ES podanú zainteresovanou stranou v zmysle článku 88 ods. 2 ES za prípustnú, pokiaľ chce žalobca podaním tejto žaloby obhajovať svoje procesné práva, ktoré má podľa posledného uvedeného ustanovenia.
Ak však žalobca spochybňuje dôvodnosť rozhodnutia, ktorým bola posúdená samotná štátna pomoc, sama skutočnosť, že sa môže považovať za zainteresovanú stranu v zmysle článku 88 ods. 2 ES, nemôže stačiť na uznanie prípustnosti žaloby. Žalobca teda musí dokázať, že má osobitné postavenie v zmysle rozsudku Plaumann/Komisia (25/62). Je to tak najmä v prípade, že žalobcovo postavenie na trhu je podstatne dotknuté štátnou pomocou, ktorá je predmetom daného rozhodnutia.
(pozri body 45, 46, 48)
2. Vnútroštátna právna úprava, ktorej cieľom je uľahčiť vstup hypermarketom na španielsky trh maloobchodu s ropnými výrobkami zrušením niektorých obmedzení urbanistického charakteru a zjednodušením správneho konania spojeného s vybudovaním čerpacej stanice bez toho, aby majiteľov hypermarketov oslobodili od akejkoľvek povinnosti prevodu v prospech štátu stanovenej platnou právnou úpravou alebo vyplývajúcej zo všeobecnej správnej praxe miestnych orgánov, nevedie k priamemu alebo nepriamemu prevodu verejných prostriedkov, a že ho preto nemožno považovať za štátnu pomoc.
Štátne opatrenie, ktoré nevedie k priamemu alebo nepriamemu prevodu štátnych prostriedkov, totiž nemožno kvalifikovať ako štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES, aj keď spĺňa iné podmienky predpísané uvedeným ustanovením.
(pozri body 87, 91, 104)
3. Povinnosť odôvodnenia predstavuje formálnu náležitosť, ktorú treba odlišovať od otázky dôvodnosti odôvodnenia, ktorá sa vzťahuje na materiálnu zákonnosť sporného aktu.
Odôvodnenie, ktoré vyžaduje článok 253 ES, musí byť prispôsobené povahe predmetného aktu a musí jasným a jednoznačným spôsobom odhaľovať, ako uvažoval orgán – autor aktu, aby dotknuté osoby poznali dôvody prijatia opatrenia a príslušný súdny orgán mohol vykonať kontrolu. Požiadavka odôvodnenia sa musí posudzovať v závislosti od okolností prípadu. Otázku, či odôvodnenie nejakého aktu spĺňa požiadavky článku 253 ES, je nutné posudzovať nielen vo vzťahu k jeho zneniu, ale aj vo vzťahu k jeho kontextu a všetkým právnym pravidlám, ktoré upravujú danú problematiku. Presnejšie, pokiaľ ide o rozhodnutie Komisie vyvodiť záver, že nejde o štátnu pomoc, ako uvádza sťažovateľ, je Komisia v každom prípade povinná dostatočne vysvetliť sťažovateľovi dôvody, pre ktoré skutkové a právne okolnosti uvedené v danej sťažnosti nepostačovali na preukázanie existencie štátnej pomoci. Komisia však nie je povinná vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré sú zjavne irelevantné, bezvýznamné, alebo vedľajšie.
(pozri body 107, 108)
4. Komisia nie je povinná v prípade, ak dotknutý členský štát sporné štátne opatrenia vzhľadom na zákaz štátnej pomoci neoznámil, pristúpiť k predbežnému preskúmaniu týchto opatrení v stanovenej lehote. Ak však tretie dotknuté strany Komisii predložili sťažnosť týkajúcu sa štátnych opatrení, ktoré neboli oznámené, je inštitúcia povinná v rámci predbežnej fázy stanovenej v článku 88 ods. 3 ES preskúmať tieto sťažnosti v záujme náležitého uplatnenia základných pravidiel Zmluvy týkajúcich sa štátnej pomoci starostlivo a nestranne. Z toho najmä vyplýva, že Komisia nemôže donekonečna predlžovať predbežné preskúmanie štátnych opatrení, ktoré sú predmetom sťažnosti, keďže toto preskúmanie má Komisii umožniť len vytvoriť si prvý názor na kvalifikáciu opatrení predložených jej na posúdenie a na ich zlučiteľnosť so spoločným trhom.
Primeraný charakter trvania postupu predbežného preskúmania treba posúdiť vo vzťahu k okolnostiam vlastným pre každú vec a najmä z hľadiska jej kontextu, rôznych fáz postupu, ktoré musí Komisia dodržať, zložitosti veci, ako aj jej významu pre rôzne dotknuté strany.
Hoci je však dodržanie primeranej lehoty pri vedení správneho konania všeobecnou zásadou práva Spoločenstva uplatniteľnou v rámci konania o preskúmaní štátnej pomoci, ktorej dodržiavanie zabezpečuje súd Spoločenstva, samotná skutočnosť prijatia rozhodnutia po tejto lehote nepostačuje na založenie nezákonnosti rozhodnutia vydaného Komisiou po ukončení predbežného preskúmania podľa článku 88 ods. 3 ES.
(pozri body 121, 122, 130)
5. Z článku 4 ods. 4 nariadenia č. 659/1999 a z judikatúry vyplýva, že Komisia je povinná začať konanie podľa článku 88 ods. 2 ES, ak jej prvé preskúmanie neumožnilo prekonať všetky ťažkosti vyvolané otázkou, či je jej štátne opatrenie predložené na kontrolu pomocou v zmysle článku 87 ods. 1 ES, prinajmenšom ak v tomto prvom preskúmaní nemohla získať presvedčenie, že dotknuté opatrenie je za predpokladu, že je pomocou, v každom prípade zlučiteľné so spoločným trhom.
Uplynutie doby značne presahujúcej lehotu, ktorá sa bežne uplatní na prvé preskúmanie v rámci ustanovení článku 88 ods. 3 ES, môže spolu s ostatnými skutočnosťami viesť k uznaniu toho, že Komisia sa stretla pri posúdení s vážnymi ťažkosťami, vyžadujúcimi začatie konania podľa článku 88 ods. 2 ES.
Skutočnosť, že Komisia vyjadrí na základe skutočností, ktoré má k dispozícii, pochybnosti o tom, či štátne opatrenie je štátnou pomocou, hoci po oznámení doplňujúcich skutočností zo strany sťažovateľov tie isté výhrady nevysloví, neumožňuje konštatovať, že Komisia narazila na vážne ťažkosti. Hoci ak Komisia zistí existenciu takýchto ťažkostí, nedisponuje žiadnou diskrečnou právomocou, pokiaľ ide o rozhodnutie začať konanie vo veci formálneho zisťovania, avšak disponuje predsa len určitou mierou voľnej úvahy pri vyšetrovaní a skúmaní okolností prípadu, aby zistila, či spôsobujú vážne ťažkosti. V súlade s účelom článku 88 ods. 3 ES a povinnosťou správneho úradného postupu, ktorá jej prislúcha, môže Komisia najmä začať dialóg so sťažovateľmi, aby v priebehu predbežného konania prípadné ťažkosti prekonala. Pritom táto možnosť predpokladá, že Komisia môže upraviť svoje stanovisko podľa výsledkov začatého dialógu bez toho, aby sa táto úprava a priori vykladala ako zakladajúca existenciu vážnych ťažkostí.
Ak Komisia navyše nemá povinnosť začať kontradiktórne rokovanie so sťažovateľmi, a preto nie je povinná im oznámiť vnútroštátne právo ako právny základ, na ktorom mieni založiť svoje rozhodnutie, samotný nedostatok takého odkazu súčasne neznamená, že Komisia narazila na takéto ťažkosti.
(pozri body 134, 135, 139, 140)