Vec C‑195/03

Ministerie van Financiën

proti

Merabi Papismedov a i.

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Hof van Beroep te Antwerpen)

„Colný kódex Spoločenstva – Predloženie tovaru colnému úradu – Pojem – Cigarety uvedené v colnom vyhlásení pod označením ‚kuchynský riad‘ – Vznik colného dlhu pri dovoze – Dlžník colného dlhu“

Návrhy prednesené 30. septembra 2004 – generálna advokátka J. Kokott

Rozsudok Súdneho dvora (šiesta komora) z 3. marca 2005

Abstrakt rozsudku

1. Colná únia – Colný dohľad – Rozsah – Podliehanie každého tovaru, ktorý vstupuje či už zákonným alebo nezákonným spôsobom na územie Spoločenstva

(Nariadenie Rady č. 2913/92, článok 4 bod 13, a článok 37)

2. Colná únia – Vznik colného dlhu po nezákonnom vstupe tovaru – Pojem nezákonného vstupu – Tovar predložený colnému úradu pod nesprávnym označením – Zahrnutie

(Nariadenie Rady č. 2913/92, článok 202)

3. Colná únia – Vznik colného dlhu po nezákonnom vstupe tovaru – Pojem dlžníka – Tovar predložený colnému úradu pod nesprávnym označením – Posúdenie vnútroštátnym súdom – Kritériá

(Nariadenie Rady č. 2913/92, článok 202 ods. 3)

1. Zo znenia článku 4 bodu 13 v spojení s článkom 37 nariadenia č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, vyplýva, že tovar prichádzajúci na územie Spoločenstva podlieha colnému dohľadu od jeho vstupu na toto územie, či už tento vstup bol zákonný alebo v rozpore s článkami 38 až 41 a článkom 177 prvým odsekom druhou zarážkou colného kódexu, čo je skutočnosť, ktorú musia orgány dohľadu svojou kontrolou preukázať. Z toho vyplýva, že podliehanie tovaru takémuto dohľadu sa neviaže na zákonnosť jeho vstupu na uvedené územie.

(pozri bod 22)

2. Tovar predložený colnému úradu, na ktorý bolo podané predbežné colné vyhlásenie a potvrdený doklad o vonkajšom tranzite Spoločenstva, nevstúpil zákonným spôsobom na colné územie Spoločenstva, pokiaľ v dokladoch predložených colným orgánom bol tovar označený nesprávnym označením. V takomto prípade sa colný dlh zakladá na článku 202 nariadenia č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, ktorý upravuje spôsoby vzniku colného dlhu pri nezákonnom vstupe tovaru.

(pozri body 32, 36, body 1 – 2 výroku)

3. Na to, aby vnútroštátny súd určil dlžníka colného dlhu v prípade podania predbežného colného vyhlásenia alebo colného vyhlásenia, ktoré označuje tovar nesprávnym označením, musí preveriť, či osoba, ktorá podala predbežné colné vyhlásenie alebo colné vyhlásenie, vzhľadom na to, že uviedla nesprávne označenie, spôsobila nezákonný vstup tovaru. V prípade, že tomu tak nie je, je vecou vnútroštátneho súdu, aby preskúmal, či sa táto osoba zúčastnila na vstupe tovaru, hoci si bola vedomá alebo si mohla byť vedomá, že tento vstup je nezákonný.

(pozri bod 41, bod 3 výroku)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (šiesta komora)

z 3. marca 2005 (*)

Vo veci C‑195/03,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Hof van Beroep te Antwerpen (Belgicko) zo 7. mája 2003 a doručený Súdnemu dvoru 12. mája 2003, ktorý súvisí s konaním:

Ministerie van Financiën

proti

Merabi Papismedov a i.,

za účasti:

KBC Lease Belgium NV,

Volvo Truck Finance Belgium NV,

SÚDNY DVOR (šiesta komora),

v zložení: J.-P. Puissochet, vykonávajúci funkciu predsedu šiestej komory, sudcovia S. von Bahr a U. Lõhmus (spravodajca),

generálna advokátka: J. Kokott,

tajomník: R. Grass,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

– pán Papismedov, v zastúpení: E. Gevers, advocaat,

– belgická vláda, v zastúpení: A. Snoecx, splnomocnená zástupkyňa,

– fínska vláda, v zastúpení: T. Pynnä, splnomocnená zástupkyňa,

– Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: X. Lewis, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci: F. Tuytschaever, advocaat,

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 30. septembra 2004,

vyhlásil tento

Rozsudok

1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 202 až 204 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 303, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s.307, ďalej len „colný kódex“).

2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Ministerie van Financiën na jednej strane, a pánmi Papismedov, Geldof, Ben-Or, R. Peer, M. Peer, Tavdidischvili, Janssens, Hoste, Decock a Joris, pani Vanbelleghem, ako aj spoločnosťami Transocean System Transport BVBA a United Logistic Partners BVBA, na druhej strane, ktorého predmetom je nelegálny dovoz tovaru jeho odňatím spod colného dohľadu.

Právny rámec

Právna úprava Spoločenstva

3 Pojmy „colný dohľad“ a „predloženie tovaru colnému úradu“ sú definované v článku 4 bodoch 13 a 19 colného kódexu. Colným dohľadom sa rozumie „všeobecná činnosť colných orgánov, ktorou sa zabezpečuje dodržiavanie colných predpisov a prípadne aj ďalších právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na tovar podliehajúci colnému dohľadu“. Predložením tovaru colnému úradu sa rozumie „oznámenie colným orgánom stanoveným spôsobom, že tovar sa nachádza na colnom úrade alebo na akomkoľvek inom mieste určenom alebo schválenom colnými orgánmi“.

4 Hlava III colného kódexu obsahuje ustanovenia, ktoré sa uplatňujú na tovar prepravený na colné územie Spoločenstva, až kým mu nie je pridelené colne schválené určenie alebo použitie. Samotný vstup tovaru na colné územie a jeho predloženie colným úradom je upravené v kapitole 1 článkoch 37 až 39 a v kapitole 2 článkoch 40 až 42 tohto kódexu. Pokiaľ ide o predbežné colné vyhlásenie a vykládku tovaru predloženého colnému úradu, tieto upravuje kapitola 3 články 43 až 47 toho istého kódexu.

5 Článok 38 colného kódexu stanovuje:

„1. Osoba, ktorá tovar prepravila na colné územie spoločenstva, je povinná ho prepraviť bez zbytočného odkladu a prípadne po ceste určenej colnými orgánmi a v súlade s ich pokynmi:

a) na colný úrad určený colnými orgánmi alebo na akékoľvek iné miesto určené alebo schválené týmito orgánmi; alebo

b) do slobodného pásma, ak sa tovar má doviezť do tohto slobodného pásma priamo:

– vodnou alebo vzdušnou cestou, alebo

– po súši bez toho, aby prešiel inou časťou colného územia spoločenstva, ak je časť hranice slobodného pásma totožná so suchozemskou hranicou medzi členským štátom a treťou krajinou.

2. Každá osoba, ktorá preberá zodpovednosť za prepravu tovaru po tom, ako bol tovar prepravený na colné územie spoločenstva, hlavne v dôsledku prekládky, je taktiež zodpovedná za dodržiavanie povinností uvedených v odseku 1.

…“

6 Článok 40 uvedeného kódexu stanovuje:

„Tovar, ktorý bol podľa článku 38 odsek 1 písmeno a) prepravený na colný úrad alebo na iné miesto stanovené alebo schválené colnými orgánmi, predloží colným orgánom [colnému úradu – neoficiálny preklad] osoba, ktorá tovar na colné územie spoločenstva prepravila alebo prípadne osoba, ktorá preberá zodpovednosť za prepravu tohto tovaru po jeho vstupe na toto územie.“

7 Článok 43 toho istého kódexu uvádza toto:

„S výhradou článku 45 je na tovar predložený colným orgánom [colnému úradu – neoficiálny preklad] podľa článku 40 potrebné podať predbežné colné vyhlásenie.

Predbežné colné vyhlásenie sa podáva súčasne s predložením tovaru colným orgánom [colnému úradu – neoficiálny preklad]. Colné orgány však môžu určiť lehotu na podanie tohto vyhlásenia, ktorá uplynie [najneskôr – neoficiálny preklad] v prvý pracovný deň nasledujúci po dni, kedy bol tovar predložený colným orgánom [colnému úradu – neoficiálny preklad].“

8 Hlava VII kapitola 2 colného kódexu sa vzťahuje na vznik colného dlhu. Stanovuje najmä okamih vzniku tohto dlhu a určuje jeho dlžníka. Pokiaľ sa dovoz uskutočnil podľa postupu, ktorý vedie k prepusteniu tovaru podliehajúceho dovoznému clu do voľného obehu, alebo k jeho prepusteniu do režimu dočasného použitia s čiastočným oslobodením od dovozného cla, uplatňuje sa článok 201 tohto kódexu. Ak naopak ide o nezákonný dovoz tovaru na colné územie, alebo ak bol tovar odňatý spod colného dohľadu, uplatnia sa články 202 a 203 colného kódexu.

9 Uvedený článok 202 stanovuje:

„1. Colný dlh pri dovoze vzniká:

a) nezákonným dovozom [vstupom – neoficiálny preklad] tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu na colné územie spoločenstva, alebo

b) nezákonným dovozom [vstupom – neoficiálny preklad] takého tovaru, ktorý je umiestnený v slobodnom pásme alebo slobodnom sklade a je premiestnený na inú časť tohto územia.

Na účely tohto článku nezákonným dovozom [vstupom – neoficiálny preklad] sa rozumie akýkoľvek dovoz [vstup – neoficiálny preklad] tovaru v rozpore s ustanoveniami článkov 38 až 41 a článku 177, druhá zarážka.

2. Colný dlh vzniká v okamihu nezákonného dovozu [vstupu – neoficiálny preklad] tovaru.

3. Dlžníkmi sú:

– osoba, ktorá takýto tovar nezákonne doviezla [prepravila – neoficiálny preklad],

– akékoľvek osoby, ktoré sa zúčastnili na nezákonnom dovoze [vstupe – neoficiálny preklad] tovaru a ktoré si boli vedomé alebo si mali byť vedomé, že takýto dovoz [vstup – neoficiálny preklad] je nezákonný, a

– akékoľvek osoby, ktoré nezákonne dovezený [prepravený – neoficiálny preklad] tovar získali alebo prechovávali a ktoré si boli alebo si mali byť v čase získania alebo prijatia takéhoto tovaru vedomé, že tento bol dovezený [prepravený – neoficiálny preklad] nezákonne.“

10 Colný dlh pri dovoze tiež vzniká podľa článku 203 colného kódexu aj nezákonným odňatím tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu, spod colného dohľadu a podľa článku 204 toho istého kódexu nesplnením jednej z povinností vyplývajúcej z dočasného uskladnenia tovaru podliehajúceho dovoznému clu alebo z použitia colného režimu, do ktorého bol tento prepustený, alebo nedodržaním niektorej podmienky stanovenej na prepustenie tovaru do daného režimu alebo pre udelenie zníženej alebo nulovej sadzby dovozného cla v dôsledku konečného použitia tovaru, s výnimkou prípadov, ktoré sú uvedené v článku 203, pokiaľ sa nezistí, že nedodržanie týchto podmienok nemá podstatný vplyv na správne vykonávanie dočasného uskladnenia alebo daného colného režimu.

Vnútroštátna právna úprava

11 Článok 257 ods. 3 všeobecného zákona z 18. júla 1977 o clách a spotrebných daniach (Belgisch Staatsblad z 21. septembra 1977), potvrdeného zákonom zo 6. júla 1978 (Belgisch Staatsblad z 12. augusta 1978) stanovuje:

„Kto bez predchádzajúceho povolenia colnej a daňovej správy zmení miesto určenia tovaru, ktorý je predmetom colných dokladov uvedených v odseku 1, na iné ako je to, ktoré je tam výslovne uvedené, potresce sa podľa okolností spôsobom uvedeným v článku 157, článkoch 220 až 225, článkoch 227 a 277 alebo článku 231.“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

12 Žalovaní vo veci samej sú ako páchatelia, spolupáchatelia, účastníci alebo zúčastnené osoby obvinení z nezákonného dovozu odňatím spod colného dohľadu počas tranzitu, ktoré sa týkalo 709 škatúľ, každej s obsahom 10 000 cigariet, ukrytých za 29 kartónmi s kuchynským riadom.

13 Dňa 10. júna 2001 dorazila do Antverp (Belgicko) loď MSC Rafaela naložená kontajnermi. Preclenie jej nákladu pred colnými orgánmi vykonala spoločnosť MSC Belgium NV. Z tejto lode bol vyložený jeden kontajner, ktorý podľa predbežného colného vyhlásenia podaného colným orgánom obsahoval 406 kartónov kuchynského riadu čínskeho pôvodu určeného pre spoločnosť United Logistic Partners, so sídlom v Merksem (Belgicko).

14 Dňa 11. júna 2001 colné orgány počas prehliadky kontajneru zistili, že za dvomi radmi kartónov s kuchynským riadom sa nachádzajú úplne rovnaké škatule, ktoré však obsahujú kartóny cigariet. Kontajner bol následne uzatvorený, zapečatený a odložený na ďalšie preskúmanie. Žiadny z dokladov predložených colným orgánom neuvádzal náklad 7 090 000 cigariet.

15 Toho istého dňa bol na colnej správe v Antverpách potvrdený doklad o vonkajšom tranzite Spoločenstva, považovaný za colné vyhlásenie, týkajúci sa predmetného lodného dokladu. V tomto doklade bola spoločnosť Transocean System Transport BVBA uvedená ako deklarant vonkajšieho tranzitu Spoločenstva a sklad Eurolog nachádzajúci sa v Merkseme bol uvedený ako miesto určenia, pričom toto miesto je uznané ako colný sklad typu „B“, do ktorého môže byť uložený tovar nachádzajúci sa ešte pod colným dohľadom.

16 Dňa 12. júna sa dostavil pán Janssens ako vodič kamióna, na ktorý sa mal naložiť kontajner. Tento kamión sa však po naložení nevydal do skladu Eurolog, ale do skladu umiestneného v Schotene (Belgicko), miesta, ktoré nie je uznané ako colný sklad. Kamión bol vyložený v prítomnosti niekoľkých ďalších obvinených vo veci samej. Výsledky vyšetrovania vedeného úradníkmi osobitnej colnej a daňovej inšpekcie v Antverpách potvrdili, že uvedený kontajner obsahoval 29 kartónov kuchynského riadu a 709 škatúľ, z ktorých každá obsahovala 10 000 cigariet.

17 Na základe zistených skutočností sa začalo trestné konanie. Súdny senát Rechtbank van eerste aanleg te Antwerpen zasadajúci v trestných veciach počas súdnych prázdnin vyhlásil 30. júla 2001 rozsudok, proti ktorému bolo podané odvolanie na súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania. Colná správa tvrdí, že tovar zákonným spôsobom vstúpil na colné územie Spoločenstva, ale že bol odňatý spod colného dohľadu, nakoľko zásielka, ku ktorej bol potvrdený doklad o vonkajšom tranzite Spoločenstva, nebola prepravená do miesta určenia uvedeného v colnom doklade. Podľa pána Papismedova treba daný skutkový stav kvalifikovať ako nezákonný dovoz cigariet, a nie ako odňatie spod colného dohľadu.

18 Za týchto okolností Hof van Beroep te Antwerpen rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1. Má sa tovar, na ktorý bolo podané predbežné colné vyhlásenie, v ktorom bolo uvedené nesprávne označenie/obchodné označenie (v danom prípade kuchynský riad namiesto cigariet), alebo tovar, ktorý bol deklarovaný pod nesprávnym označením/obchodným označením pre colný režim (akým je režim vonkajšieho tranzitu Spoločenstva), považovať, napriek úmyselnému alebo neúmyselnému deklarovaniu pod nesprávnym označením/obchodným označením, za tovar, ktorý zákonne vstúpil na colné územie Spoločenstva, a teda sa nachádza pod colným dohľadom (dočasné uskladnenie alebo colný režim)?

2. V prípade kladnej odpovede na prvú otázku a ak bol tovar, ktorý bol úmyselne alebo neúmyselne deklarovaný pod nesprávnym označením/obchodným označením, odňatý spod colného dohľadu, treba colný dlh považovať za založený na článku 203 colného kódexu Spoločenstva a osobu, ktorá musí plniť povinnosti vyplývajúce z dočasného uskladnenia tovaru alebo z colného režimu, do ktorého bol tovar prepustený (aj keď pod nesprávnym označením), rovnako za dlžníka tohto colného dlhu?

3. V prípade kladnej odpovede na prvú otázku a ak colné orgány zistia, že tovar nachádzajúci sa pod colným dohľadom bol úmyselne alebo neúmyselne deklarovaný pod nesprávnym označením/obchodným označením, pokiaľ tovar (ešte) nebol odňatý spod colného dohľadu a colné orgány majú ešte prístup k tovaru, treba v prípade tovaru, ktorý bol deklarovaný pod nesprávnym označením/obchodným označením, považovať colný dlh za vzniknutý podľa článku 204 colného kódexu Spoločenstva, alebo sa treba domnievať, že colný dlh pri tomto tovare ešte nevznikol?

4. V prípade zápornej odpovede na prvú otázku treba tovar, ktorý bol úmyselne alebo neúmyselne deklarovaný pod nesprávnym označením/obchodným označením, považovať za tovar, ktorý nezákonne vstúpil na colné územie Spoločenstva (teda v rozpore s článkami 38 až 41, ako aj článkom 177 [prvým odsekom] druhou zarážkou colného kódexu Spoločenstva), takže colný dlh týkajúci sa tohto tovaru je založený na článku 202 colného kódexu Spoločenstva; a platí, že osoba, ktorá podala predbežné colné vyhlásenie alebo vyhlásenie na účely prepustenia tovaru do colného režimu, v ktorom uviedla nesprávne označenie/obchodné označenie tohto tovaru, môže byť považovaná za dlžníka colného dlhu, len ak zodpovedá definícii pojmu dlžník uvedenej v článku 202 ods. 3 colného kódexu Spoločenstva?“

O prejudiciálnych otázkach

O prvej otázke

19 Svojou prvou otázkou sa Hof van Beroep te Antwerpen v podstate pýta, či tovar predložený colnému úradu, na ktorý bolo podané predbežné colné vyhlásenie a potvrdený doklad o vonkajšom tranzite Spoločenstva, vstúpil na územie Spoločenstva zákonným spôsobom, pokiaľ v dokladoch predložených colným orgánom bol tento tovar nesprávne označený, v danom prípade ako „kuchynský riad“ namiesto „cigarety“.

20 Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že Hof van Beroep te Antwerpen sa domnieva, že existuje súvislosť medzi podriadením tovaru, ktorý vstupuje na colné územie Spoločenstva, colnému dohľadu a zákonnosťou jeho vstupu na toto územie. Najprv teda treba preskúmať existenciu takejto súvislosti.

21 Colný dohľad je definovaný v článku 4 bode 13 colného kódexu ako všeobecná činnosť colných orgánov, ktorou sa zabezpečuje dodržiavanie colných predpisov. Podľa článku 37 toho istého kódexu tovar, ktorý vstupuje na colné územie Spoločenstva podlieha colnému dohľadu od jeho vstupu na colné územia Spoločenstva. V rámci tohto dohľadu môže byť podrobený colnej kontrole v súlade s platnými predpismi zo strany týchto orgánov a podlieha colnému dohľadu po dobu, ktorá je potrebná na určenie jeho colného štatútu, a ak nejde o tovar Spoločenstva do okamihu zmeny jeho colného štatútu, jeho umiestnenia do slobodného pásma alebo slobodného skladu, jeho spätného vývozu alebo jeho zničenia.

22 Zo znenia obidvoch týchto článkov v ich súvislosti vyplýva, že tovar prichádzajúci na územie Spoločenstva podlieha colnému dohľadu od jeho vstupu na toto územie, či už tento vstup bol zákonný alebo v rozpore s článkami 38 až 41 a 177 prvým odsekom druhou zarážkou colného kódexu, čo je skutočnosť, ktorú musia orgány dohľadu svojou kontrolou preukázať. Z toho vyplýva, že podliehanie tovaru takémuto dohľadu sa neviaže na zákonnosť jeho vstupu na uvedené územie.

23 Belgická vláda tvrdí s odkazom na článok 202 colného kódexu, ktorý definuje nezákonný vstup tovaru ako vstup uskutočnený v rozpore s článkami 38 až 41 a článkom 177 prvým odsekom druhou zarážkou colného kódexu, že o zákonný vstup tovaru na colné územie Spoločenstva ide vtedy, keď sú tieto ustanovenia dodržané, teda keď tovar prekročil jednu z vonkajších hraníc a bol prepravený k colnému úradu. Keďže povinnosť podať predbežné colné vyhlásenie, ktorú stanovuje článok 43 a nasl. tohto kódexu, nepatrí medzi povinnosti, ktorých porušenie môže mať za následok nezákonný vstup tovaru na toto územie, uvedenie nesprávneho obchodného označenia tovaru v takomto colnom doklade nemení nič na zákonnom charaktere jeho vstupu na uvedené územie. Nezákonným vstupom je teda protiprávny dovoz cez neuznané trasy alebo hraničné priechody.

24 Táto téza by mala za následok nadmerné obmedzenie pôsobnosti článku 202 colného kódexu.

25 Niekoľko ustanovení colného kódexu umožňuje vymedziť pojem „nezákonného vstupu“. Ako správne uviedla belgická vláda, je to prípad článku 202 tohto kódexu, kde sa uvedený pojem definuje ako každý vstup tovaru podliehajúceho dovoznému clu na colné územie Spoločenstva alebo na inú časť tohto územia, ak je umiestnený v slobodnom pásme alebo slobodnom sklade, ktorý je v rozpore s ustanoveniami článkov 38 až 41 a článku 177 prvého odseku druhej zarážky toho istého kódexu.

26 Nezákonným vstupom je tak dovoz tovaru, pri ktorom nie sú dodržané nasledujúce postupy stanovené colným kódexom. V prvom rade, podľa článku 38 ods. 1 tohto kódexu, tovar prepravený na colné územie Spoločenstva musí byť bez zbytočného odkladu prepravený na colný úrad určený colnými orgánmi alebo do slobodného pásma. V druhom rade, v súlade s ustanovením článku 40 uvedeného kódexu, keď je tovar prepravený na colný úrad, musí tam byť predložený. Predloženie tovaru colnému úradu je v článku 4 bode 19 toho istého kódexu definované ako oznámenie colným orgánom stanoveným spôsobom, že tovar sa nachádza na tomto úrade alebo na akomkoľvek inom určenom alebo schválenom mieste.

27 Zo samotného znenia všetkých uvedených ustanovení vyplýva, že aby bolo možné dospieť k záveru, že tovar zákonne vstúpil na colné územie Spoločenstva, musí byť po jeho príchode prepravený na colný úrad alebo do slobodného pásma a predložený colnému úradu. Účelom tejto povinnosti, ktorú má osoba prepravujúca tovar alebo osoba preberajúca zodpovednosť za prepravu, je zabezpečiť, aby colné orgány boli informované nielen o skutočnosti, že tovar bol prepravený, ale tiež o všetkých dôležitých údajoch týkajúcich sa druhu tovaru alebo výrobku, o ktorý ide, ako aj jeho množstva. Tieto informácie totiž umožnia správnu identifikáciu tovaru na účely jeho nomenklatúrneho zaradenia a prípadne výpočtu dovozného cla.

28 Súdny dvor v konaní, ktoré sa týkalo vstupu cigariet ukrytých vo vozidle a pri colnej kontrole odhalených colnými orgánmi členského štátu na colné územie Spoločenstva rozhodol, že v rozsahu, v akom z predložených dokladov nebola zrejmá skutočná povaha predloženého tovaru, alebo v akom colné orgány neboli dotknutými osobami upovedomené o tejto povahe, treba dospieť k záveru, že tento tovar nebol predmetom oznámenia, ktorým sa prekladá tovar colnému úradu v zmysle článku 40 colného kódexu (pozri rozsudok zo 4. marca 2004, Viluckas a Jonusas, C‑238/02 a C‑246/02, Zb. s. I‑2141, bod 28).

29 Je pravda, ako uvádza belgická vláda, že pojem nezákonného vstupu sa osobitným spôsobom týka len porušenia článkov 38 až 41 a článku 177 prvého odseku druhej zarážky colného kódexu, zatiaľ čo povinnosť podať predbežné colné vyhlásenie colným orgánom je stanovená v článku 43 a nasl. uvedeného kódexu. Táto vláda teda tvrdí, že vstup tovaru na územie Spoločenstva musí byť považovaný za zákonný, ak bol tento tovar umiestnený na miesto stanovené alebo schválené uvedenými orgánmi, alebo v slobodnom pásme a pokiaľ bol uvedený v oznámení, ktorým sa predkladá tovar colnému úradu, bez toho, aby existovala povinnosť deklarovať ho pod určeným všeobecným alebo obchodným názvom.

30 S týmto posledne uvedeným názorom nemožno súhlasiť. Predloženie tovaru colnému úradu podľa článku 40 colného kódexu zahŕňa totiž, s ohľadom na články 43 a 45 uvedeného kódexu, súvisiacu povinnosť v krátkej lehote podať predbežné colné vyhlásenie alebo v rovnakej lehote splniť náležitosti potrebné pre pridelenie colne schváleného určenia alebo použitia dotknutému tovaru, t. j. ak sa požaduje jeho prepustenie do colného režimu, podať colné vyhlásenie. Zo samotného znenia článku 43 druhého odseku tohto kódexu vyplýva, že oba tieto úkony sú vo všeobecnosti vykonávané súčasne, pretože lehota, ktorú colné orgány môžu určiť na podanie tohto vyhlásenia, uplynie najneskôr v prvý pracovný deň nasledujúci po dni, v ktorom bol tovar predložený colnému úradu. Okrem toho podľa článku 44 ods. 1 uvedeného kódexu predbežné colné vyhlásenie musí obsahovať náležitosti nevyhnutné na identifikáciu tovaru.

31 Ak je teda s predložením tovaru colnému úradu podľa článku 40 colného kódexu súčasne podané predbežné colné vyhlásenie alebo colné vyhlásenie, ktoré obsahuje opis druhu tovaru, ktorý nemá nič spoločné so skutočnosťou, oznámenie colným orgánom o prepravení tovaru v zmysle článku 4 bodu 19 toho istého kódexu je neúčinné. Za týchto okolností sa nemožno domnievať, že colným orgánom boli poskytnuté informácie nevyhnutné na identifikáciu tovaru len na základe predloženia určitých dokladov. Je totiž ešte potrebné, aby vyhlásenia uvedené v colných dokladoch, ktoré sú podávané spolu s predložením tovaru colným orgánom, boli správne. Ak sa v týchto vyhláseniach neuvádza prítomnosť podstatnej časti tovaru predloženého colnému úradu, treba dospieť k záveru, že vstup tohto tovaru bol nezákonný.

32 Za týchto podmienok treba na prvú otázku odpovedať tak, že tovar predložený colnému úradu, na ktorý bolo podané predbežné colné vyhlásenie a potvrdený doklad o vonkajšom tranzite Spoločenstva, nevstúpil zákonným spôsobom na colné územie Spoločenstva, pokiaľ v dokladoch predložených colným orgánom bol tovar označený nesprávnym označením.

33 Keďže druhá a tretia otázka boli položené len za predpokladu, že Súdny dvor kladne odpovie na prvú otázku, netreba tieto otázky rozoberať.

O štvrtej otázke

34 Štvrtá otázka sa delí na dve časti. V prvej časti tejto otázky sa Hof van Beroep te Antwerpen v podstate pýta, či sa colný dlh týkajúci sa tovaru predloženého colnému úradu, ktorý bol deklarovaný pod nesprávnym označením, v danom prípade ako „kuchynský riad“ namiesto „cigarety“, zakladá na článku 202 colného kódexu. Druhou časťou otázky sa v podstate pýta, či osoba, ktorá podala predbežné colné vyhlásenie alebo colné vyhlásenie, v ktorom uviedla nesprávne označenie tohto tovaru, a ktorá ako taká nie je uvedená v článku 202 ods. 3, môže byť napriek tomu považovaná za dlžníka colného dlhu, ak zodpovedá definícii tohto pojmu uvedenej v tom istom ustanovení.

O prvej časti štvrtej otázky

35 Tak ako to bolo analyzované v odpovedi na prvú otázku, tovar predložený colnému úradu a označený nesprávnym označením v dokladoch predložených príslušným orgánom, v danom prípade ako „kuchynský riad“ namiesto „cigariet“, nevstúpil zákonne na územie Spoločenstva. Ak k vstupu takéhoto tovaru došlo nezákonne, uplatňuje sa článok 202 colného kódexu, ktorý upravuje spôsoby vzniku colného dlhu. Z toho vyplýva, že colný dlh viažuci sa na uvedený úkon sa zakladá na článku 202.

36 Na prvú časť štvrtej otázky treba teda odpovedať tak, že colný dlh týkajúci sa tovaru predloženého colným orgánom a označeného nesprávnym označením v colnom vyhlásení, sa zakladá na článku 202 colného kódexu.

O druhej časti štvrtej otázky

37 Podľa článku 202 ods. 3 colného kódexu zodpovedajú za colný dlh v prípade nezákonného vstupu tovaru na územie Spoločenstva tri kategórie osôb, a to osoba, ktorá takýto tovar nezákonne prepravila, osoby, ktoré sa zúčastnili na nezákonnom vstupe a ktoré si boli vedomé alebo si mali byť vedomé, že takýto vstup je nezákonný, a osoby, ktoré nezákonne prepravený tovar získali alebo prechovávali a ktoré si boli alebo si mali byť vedomé, že tento bol prepravený nezákonne.

38 V súlade s judikatúrou Súdneho dvora zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že zákonodarca Spoločenstva chcel široko definovať okruh osôb, ktoré možno považovať za dlžníkov colného dlhu v prípade nezákonného vstupu tovaru podliehajúceho dovoznému clu (rozsudok z 23. septembra 2004, Spedition Ulustrans, C‑414/02, Zb. s. I‑8633, bod 25). Zákonodarca chcel takisto uceleným spôsobom stanoviť podmienky určenia osôb, ktoré sú dlžníkmi colného dlhu (rozsudok Spedition Ulustrans, už citovaný, bod 39).

39 Súdny dvor už okrem toho pripomenul, že článok 202 ods. 3 prvá zarážka colného kódexu sa týka „osoby“, ktorá tovar nezákonne prepravila, bez toho, aby rozlišoval, či ide o fyzickú alebo právnickú osobu. Dlžníkom colného dlhu teda môže byť akákoľvek „osoba“ v zmysle uvedeného ustanovenia, teda taká, o ktorej sa možno domnievať, že sa svojím konaním od začiatku podieľala na nezákonnom vstupe (rozsudok Spedition Ulustrans, už citovaný, bod 26). Pokiaľ ide o výklad tohto ustanovenia, Súdny dvor taktiež rozhodol, že aj keď iné osoby môžu byť kvôli tomu istému tovaru uznané za colného dlžníka podľa ďalších ustanovení uvedeného článku 202 ods. 3, osoba, ktorá skutočne tovar prepravila bez toho, aby ho uviedla v colnom vyhlásení, je dlžníkom podľa ustanovení prvej zarážky tohto odseku (rozsudok Viluckas a Jonusas, už citovaný, bod 29).

40 Naproti tomu kvalifikácia dlžníka v zmysle článku 202 ods. 3 druhej a tretej zarážky colného kódexu závisí od podmienok, ktoré spočívajú na subjektívnych zložkách posúdenia, totiž či sa fyzické alebo právnické osoby vedome podieľali na nezákonnom vstupe tovaru alebo na získaní či prechovávaní takého tovaru. Také zložky môžu v určitých prípadoch vylúčiť kvalifikáciu dlžníka (rozsudok Spedition Ulustrans, už citovaný, body 27 a 28).

41 So zreteľom na predchádzajúce úvahy treba na druhú časť štvrtej otázky odpovedať tak, že je na vnútroštátnom súde, aby s prihliadnutím na okolnosti vo veci samej preveril, či osoba, ktorá podala predbežné colné vyhlásenie alebo colné vyhlásenie, vzhľadom na to, že uviedla nesprávne označenie, spôsobila nezákonný vstup tovaru. V prípade, že tomu tak nie je, je vecou vnútroštátneho súdu, aby preskúmal, či sa táto osoba zúčastnila na vstupe tovaru, hoci si bola vedomá alebo si mohla byť vedomá, že tento vstup je nezákonný.

O trovách

42 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol takto:

1. Tovar predložený colnému úradu, na ktorý bolo podané predbežné colné vyhlásenie a potvrdený doklad o vonkajšom tranzite Spoločenstva, nevstúpil zákonným spôsobom na colné územie Spoločenstva, pokiaľ v dokladoch predložených colným orgánom bol tovar označený nesprávnym označením.

2. Colný dlh týkajúci sa tovaru predloženého colnému úradu a deklarovaného pod nesprávnym označením, sa zakladá na článku 202 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva.

3. Je na vnútroštátnom súde, aby s prihliadnutím na okolnosti vo veci samej preveril, či osoba, ktorá podala predbežné colné vyhlásenie alebo colné vyhlásenie, vzhľadom na to, že uviedla nesprávne označenie, spôsobila nezákonný vstup tovaru. V prípade, že tomu tak nie je, je vecou vnútroštátneho súdu, aby preskúmal, či sa táto osoba zúčastnila na vstupe tovaru, hoci si bola vedomá alebo si mohla byť vedomá, že tento vstup je nezákonný.

Podpisy

* Jazyk konania: holandčina.