Vec C‑372/02

Roberto Adanez-Vega

proti

Bundesanstalt für Arbeit

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Bundessozialgericht)

„Nariadenie (EHS) č. 1408/71 – Určenie príslušnej právnej úpravy – Dávky v nezamestnanosti – Podmienky úhrnu dôb poistenia alebo zamestnania – Vnútroštátne opatrenie, ktoré nezohľadňuje dobu povinnej vojenskej služby vykonanej v inom členskom štáte“

Abstrakt rozsudku

1. Sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov – Uplatniteľná právna úprava – Nezamestnaný pracovník v členskom štáte bydliska po vykonaní povinnej vojenskej služby v inom členskom štáte – Pôsobnosť právnej úpravy členského štátu bydliska

[Nariadenie Rady č. 1408/71, článok 13 ods. 2 písm. f)]

2. Sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov – Nezamestnanosť – Osobitné kolízne normy – Nezamestnaný pracovník, ktorý mal počas svojho posledného zamestnania bydlisko na území iného členského štátu, ako je príslušný štát – Pojem „zamestnanie“

(Nariadenie Rady č. 1408/71, článok 71 ods. 1)

3. Sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov – Nezamestnanosť – Právna úprava podmieňujúca priznanie dávok dosiahnutím dôb poistenia alebo zamestnania – Úhrn dôb poistenia alebo zamestnania – Potvrdenie uvádzajúce doby poistenia alebo zamestnania dosiahnuté podľa právnej úpravy členského štátu – Dôkazná sila vo vzťahu k inštitúciám sociálneho zabezpečenia iných členských štátov – Hranice

(Článok 10 ES; nariadenie Rady č. 574/72, článok 80)

4. Sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov – Nezamestnanosť – Osobitné kolízne normy – Nezamestnaný pracovník, ktorý mal počas svojho posledného zamestnania bydlisko na území iného členského štátu, ako je príslušný štát – Pojem „bydlisko“

(Nariadenie Rady č. 1408/71, článok 71 ods. 1)

5. Sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov – Nezamestnanosť – Osobitné kolízne normy – Článok 71 ods. 1 písm. b) bod ii) nariadenia č. 1408/71 – Rozsah – Neuplatnenie všeobecných kolíznych noriem – Podmienka – Overenie prislúchajúce vnútroštátnemu sudcovi

[Nariadenie Rady č. 1408/71, článok 71 ods. 1 písm. b) bod ii)]

6. Sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov – Právna úprava Spoločenstva – Osobná pôsobnosť – Pracovník v zmysle nariadenia č. 1408/71 – Pojem – Osoba vykonávajúca vojenskú službu – Začlenenie – Podmienka

[Nariadenie Rady č. 1408/71, článok 1 písm. a)]

7. Sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov – Nezamestnanosť – Právna úprava podmieňujúca priznanie dávok dosiahnutím dôb poistenia – Úhrn dôb poistenia – Zohľadnenie dôb poistenia alebo zamestnania dosiahnutých podľa právnej úpravy iného členského štátu – Doby zamestnania – Pojem

(Nariadenie Rady č. 1408/71, článok 67 ods. 1)

8. Sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov – Nezamestnanosť – Právna úprava podmieňujúca priznanie dávok dosiahnutím dôb poistenia – Úhrn dôb poistenia – Zohľadnenie dôb poistenia alebo zamestnania dosiahnutých podľa právnej úpravy iného členského štátu – Podmienky – Dosiahnutie dôb poistenia naposledy v členskom štáte, v ktorom bola podaná žiadosť o dávky – Posúdenie prislúchajúce vnútroštátnemu sudcovi

(Nariadenie Rady č. 1408/71, článok 67 ods. 3)

9. Sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov – Rovnosť zaobchádzania – Neuplatniteľnosť na dávky v nezamestnanosti upravené osobitnými ustanoveniami nariadenia č. 1408/71

(Nariadenie Rady č. 1408/71, články 3 a 67)

1. Článok 13 ods. 2 písm. f) nariadenia č. 1408/71, v znení aktualizovanom nariadením č. 2001/83 v znení nariadenia č. 2195/91, sa má vykladať v tom zmysle, že osoba, ktorá má bydlisko v členskom štáte a ktorá je nezamestnaná potom, čo vykonala povinnú vojenskú službu v inom členskom štáte, podlieha právnym predpisom členského štátu bydliska.

(pozri body 26, 41, bod 1 výroku)

2. Pojem „zamestnanie“ v zmysle článku 71 ods. 1 nariadenia č. 1408/71, v znení aktualizovanom nariadením č. 2001/83 v znení nariadenia č. 2195/91, ktorý určuje právne predpisy uplatniteľné v oblasti dávok v nezamestnanosti pracovníkovi, ktorý mal počas svojho posledného zamestnania bydlisko na území iného členského štátu ako príslušný štát, sa musí vykladať s odkazom na definíciu, ktorú poskytujú vnútroštátne právne predpisy v oblasti sociálneho zabezpečenia. „Zamestnaním“ v zmysle tohto ustanovenia je teda zamestnanie, ktoré sa za také považuje pre uplatnenie právnych predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia v členskom štáte, v ktorom sa toto zamestnanie vykonáva.

(pozri bod 33)

3. Kým potvrdenie vydané na základe článku 80 nariadenia č. 574/72 príslušnou inštitúciou členského štátu, uvádzajúce doby poistenia a zamestnania, ktoré pracovník dosiahol podľa predpisov tohto štátu, nie je odvolané alebo vyhlásené za neplatné, musí príslušná inštitúcia iného členského štátu takéto potvrdenie zohľadniť pri úhrne dôb poistenia alebo zamestnania. No zásada lojálnej spolupráce uvedená v článku 10 ES ukladá inštitúciám sociálneho zabezpečenia, aby správne posúdili relevantné skutočnosti, zvlášť pokiaľ ide o uplatňovanie pravidiel týkajúcich sa určenia príslušných právnych predpisov alebo pravidiel úhrnu období poistenia alebo zamestnania, a teda aby zaručili správnosť údajov uvádzaných na potvrdeniach, ktoré vydávajú. Prináleží im teda povinnosť prehodnotiť dôvodnosť vydávania potvrdení a v potrebnom prípade ich odvolať, pokiaľ sa vyskytnú pochybnosti týkajúce sa presnosti skutkových okolností, ktoré sú ich podkladom, a v dôsledku toho údajov, ktoré sú na nich uvedené.

(pozri body 34, 36)

4. Miesto bydliska pracovníka v zmysle článku 71 ods. 1 nariadenia č. 1408/71, v znení aktualizovanom nariadením č. 2001/83 v znení nariadenia č. 2195/91, ktorý určuje právne predpisy uplatniteľné v oblasti dávok v nezamestnanosti pracovníkovi, ktorý mal počas svojho posledného zamestnania bydlisko na území iného členského štátu ako príslušný štát, je určené miestom, kde sa nachádza obvyklé centrum jeho záujmov. V tomto ohľade je dôležité zohľadniť rodinnú situáciu pracovníka, ako i dôvody, ktoré ho viedli k tomu, že sa premiestnil, a povahu vykonávanej práce.

(pozri bod 37)

5. Článok 71 ods. 1 písm. b) bod ii) nariadenia č. 1408/71, v znení aktualizovanom nariadením č. 2001/83 v znení nariadenia č. 2195/91, ktorý určuje právne predpisy uplatniteľné v oblasti dávok v nezamestnanosti pracovníkovi, ktorý nie je cezhraničným pracovníkom, je úplne nezamestnaný a počas svojho posledného zamestnania mal bydlisko na území iného členského štátu ako príslušný štát, sa má vykladať v tom zmysle, že je osobitným ustanovením týkajúcim sa určenia právnych predpisov uplatniteľných v oblasti dávok v nezamestnanosti tým spôsobom, že pokiaľ sú splnené podmienky jeho uplatnenia, príslušnými právnymi predpismi sú tie, ktoré stanovuje toto ustanovenie, a nie všeobecné kolízne normy hlavy II uvedeného nariadenia. Je úlohou vnútroštátneho súdu, aby overil, či sú alebo nie sú splnené podmienky uplatnenia tohto uvedeného ustanovenia.

(pozri bod 41, bod 1 výroku)

6. Pojem „pracovník“, ktorý používa nariadenie č. 1408/71, v znení aktualizovanom nariadením č. 2001/83 v znení nariadenia č. 2195/91, zahŕňa všetky osoby, ktoré sú poistené, hoci aj voči jedinému riziku, na základe povinného alebo dobrovoľného poistenia vo všeobecnom alebo osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia uvedeného v článku 1 písm. a) uvedeného nariadenia, a to nezávisle od existencie pracovnoprávneho vzťahu.

Preto sa na účely uplatnenia nariadenia č. 1408/71, v znení zmien a doplnení, musí ako pracovník kvalifikovať osoba, ktorá vykonáva svoju vojenskú službu, pokiaľ je poistená v systéme sociálneho zabezpečenia v zmysle článku 1 písm. a) tohto nariadenia.

(pozri body 46 – 47, 54, bod 2 výroku)

7. Doba povinnej vojenskej služby dosiahnutá v členskom štáte je dobou zamestnania dosiahnutou podľa právnych predpisov tohto štátu v zmysle článku 67 ods. 1 nariadenia č. 1408/71, v znení aktualizovanom nariadením č. 2001/83 v znení nariadenia č. 2195/91, pokiaľ ju ako takú definujú alebo pripúšťajú uvedené právne predpisy, alebo pokiaľ ju tieto predpisy považujú a uznávajú za dobu rovnocennú s dobou zamestnania. Za takéhoto predpokladu ju musí príslušná inštitúcia iného členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú priznanie dávok v nezamestnanosti dosiahnutím dôb poistenia, zohľadniť pri úhrne dôb poistenia alebo zamestnania.

(pozri body 47, 54, bod 2 výroku)

8. Je úlohou vnútroštátnych súdov, aby posúdili, či je splnená podmienka uvedená v článku 67 ods. 3 nariadenia č. 1408/71, v znení aktualizovanom nariadením č. 2001/83 v znení nariadenia č. 2195/91, podľa ktorej si osoba, ktorá dosiahla doby poistenia alebo zamestnania v členskom štáte, môže tieto doby uplatňovať s cieľom získať dávky v nezamestnanosti v inom členskom štáte len vtedy, ak naposledy dosiahla doby poistenia podľa ustanovení právnych predpisov tohto iného členského štátu.

V tejto súvislosti musí byť doba poistenia považovaná za „naposledy“ dosiahnutú v členskom štáte, ak nezávisle od času, ktorý uplynul medzi zavŕšením poslednej doby poistenia a žiadosťou o dávky, v danom časovom úseku nebola dosiahnutá žiadna iná doba poistenia v inom členskom štáte.

(pozri body 52 – 53, bod 2 výroku)

9. Článok 3 nariadenia č. 1408/71 v znení aktualizovanom nariadením č. 2001/83 v znení nariadenia č. 2195/91, ktorý uvádza zásadu rovnosti zaobchádzania v oblasti pôsobnosti tohto nariadenia, nebráni tomu, aby príslušná inštitúcia na účely skúmania práva pracovníka na dávky v nezamestnanosti nezohľadnila pri výpočte dosiahnutých dôb poistenia dobu povinnej vojenskej služby vykonanej v inom členskom štáte, hoci ju predpokladajú právne predpisy, na základe ktorých sa žiada o dávky, pokiaľ toto riešenie vyplýva z uplatnenia článku 67 uvedeného nariadenia, ktorý je osobitným ustanovením upravujúcim právo pracovníka na dávky v nezamestnanosti.

(pozri body 57 – 58, bod 3 výroku)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora)

z 11. novembra 2004 (*)

Vo veci C‑372/02,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES,

podaný rozhodnutím Bundessozialgericht (Nemecko) z 15. augusta 2002 a doručený Súdnemu dvoru 16. októbra 2002, ktorý súvisí s konaním:

Roberto Adanez-Vega

proti

Bundesanstalt für Arbeit,

SÚDNY DVOR (prvá komora),

v zložení: predseda prvej komory P. Jann (spravodajca), sudcovia A. Rosas a S. von Bahr,

generálny advokát: F. G. Jacobs,

tajomník: R. Grass,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

– pán Adanez-Vega, v zastúpení: J. López Lerma,

– nemecká vláda, v zastúpení: M. Lumma, splnomocnený zástupca,

– portugalská vláda, v zastúpení: L. I. Fernandes a S. da Nóbrega Pizarro, splnomocnení zástupcovia,

– Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: H. Michard a H. Kreppel, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 25. marca 2004,

vyhlásil tento

Rozsudok

1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 3, 13 ods. 2, článkov 67 a 71 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, v znení aktualizovanom nariadením Rady (EHS) č. 2001/83 z 2. júna 1983 (Ú. v. ES L 230, s. 6) v znení nariadenia Rady (EHS) č. 2195/91 z 25. júna 1991 (Ú. v. ES L 206, s. 2, ďalej len „nariadenie č. 1408/71“).

2 Návrh bol podaný v rámci sporu medzi pánom Adanez-Vega a Bundesanstalt für Arbeit (spolkový úrad práce, ďalej len „Bundesanstalt“) v súvislosti so skutočnosťou, že Bundesanstalt odmietol pánovi Adanez-Vegovi poskytnúť podporu v nezamestnanosti alebo asistenciu v nezamestnanosti.

Právny rámec

Právna úprava Spoločenstva

Vymedzenie pojmov

3 Podľa článku 1 písm. s) nariadenia č. 1408/71 pojmy „‚doby zamestnania‘ a ,doby samostatnej zárobkovej činnosti‘ znamenajú doby takto definované alebo uznávané právnymi predpismi, podľa ktorých sa dosiahli, a všetky doby, ktoré sa za také považujú, ak ich uvedené právne predpisy považujú za rovnocenné dobám zamestnania alebo dobám činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby“.

Kolízne normy

4 Článok 13 nariadenia č. 1408/71 stanovuje:

„1. ... osoby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s ustanoveniami tejto hlavy.

2. Pokiaľ články 14 až 17 neustanovujú inak:

a) na osobu zamestnanú na území jedného členského štátu sa vzťahujú právne predpisy tohto štátu dokonca aj vtedy, ak má bydlisko na území iného členského štátu alebo ak sa sídlo alebo miesto podnikania podniku alebo fyzickej osoby, ktorá ho zamestnáva, nachádza na území iného členského štátu;

…

e) na osobu povolanú alebo opätovne povolanú na výkon služby v ozbrojených silách alebo civilnej služby členského štátu sa vzťahujú právne predpisy tohto členského štátu…;

f) na osobu, ktorá prestane podliehať právnym predpisom členského štátu, bez toho, aby sa na ňu začali vzťahovať právne predpisy iného členského štátu v súlade s jedným z pravidiel stanovených v predchádzajúcich odsekoch alebo s súlade s niektorou z výnimiek alebo jedným z osobitných ustanovení, ktoré sú uvedené v článkoch 14 až 17, sa budú vzťahovať právne predpisy členského štátu, na území ktorého má bydlisko, a budú sa na ňu vzťahovať iba tieto predpisy.“

5 Článok 71 ods. 1 písm. b) bod ii) nariadenia č. 1408/71 upresňuje, že pracovník, ktorý nie je samostatne zárobkovo činnou osobou, nie je cezhraničným pracovníkom a je úplne nezamestnaný, „... ktor[ý] počas svojho posledného zamestnania ma[l] bydlisko na území iného členského štátu, ako je príslušný štát, ... A ktorý sa dá k dispozícii pre prácu prostredníctvom služieb zamestnanosti na území členského štátu, kde má bydlisko, alebo ktorý sa vráti na toto územie, poberá dávky v súlade s právnymi predpismi tohto štátu...; Inštitúcia miesta bydliska poskytuje tieto dávky na svoje náklady...“.

Hmotnoprávne normy

6 Článok 3 ods. 1 nariadenia č. 1408/71 stanovuje, že „pokiaľ osobitné ustanovenia tohto nariadenia neustanovujú inak, osoby s bydliskom na území jedného z členských štátov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, majú tie isté povinnosti a poberajú tie isté dávky podľa právnych predpisov členského štátu ako štátni príslušníci tohto štátu“.

7 Pokiaľ ide o dávky v nezamestnanosti, článok 67 ods. 1 a 3 nariadenia č. 1408/71 nazvaný „Úhrn dôb poistenia alebo zamestnania“ stanovuje:

„1. Príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie alebo znovunadobudnutie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zohľadní v potrebnom rozsahu doby poistenia alebo zamestnania dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu tak, akoby boli dobami poistenia dosiahnutými podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje, za podmienky, že doby zamestnania sa započítajú ako doby poistenia dosiahnuté podľa týchto právnych predpisov.

...

3. S výnimkou prípadov uvedených v článku 71 ods. 1 písm. a) bodu ii) a písm. b) bodu ii) sa na uplatňovanie ustanovení ods. 1 a 2 vzťahuje podmienka, že dotknutá osoba naposledy dosiahla:

– v prípade odseku 1 doby poistenia,

– v prípade odseku 2 doby zamestnania,

v súlade s ustanoveniami právnych predpisov, podľa ktorých žiada o dávky.“

Vnútroštátna právna úprava

8 Paragraf 100 ods. 1 Arbeitsförderungsgesetz (zákon o pracovnom postupe) stanovuje, že osoba má právo na podporu v nezamestnanosti okrem iného za predpokladu, že spĺňa podmienky týkajúce sa minimálnej doby poistenia. Paragraf 104 Arbeitsförderungsgesetz stanovuje, že podmienka minimálnej doby poistenia je splnená, pokiaľ bola daná osoba v rozhodujúcom období troch rokov zamestnaná počas 360 dní na pracovnom mieste podliehajúcom prispievacej povinnosti. Rozhodujúce obdobie bezprostredne predchádza prvému dňu obdobia nezamestnanosti, od ktorého sú splnené ostatné podmienky zakladajúce právo na podporu v nezamestnanosti.

9 Na základe § 134 Arbeitsförderungsgesetz sa subsidiárne poskytuje asistencia v nezamestnanosti nezamestnaným, ktorí sú ekonomicky slabí a ktorí spĺňajú ostatné podmienky stanovené v § 100 Arbeitsförderungsgesetz, pričom namiesto poistnej doby v trvaní 360 dní musia preukázať len dobu zamestnania podliehajúcu prispievacej povinnosti v trvaní najmenej 150 dní v rámci rozhodujúceho obdobia kratšieho ako jeden rok.

10 Podľa § 107 Arbeitsförderungsgesetz sa doba vojenskej služby považuje za dobu zamestnania podliehajúcu povinnosti platiť príspevky na poistenie.

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

11 Pán Adanez-Vega je španielsky štátny príslušník, ktorý má od svojho narodenia v roku 1974 svoje trvalé bydlisko stále ohlásené v Nemecku.

12 Od 1. septembra 1991 do 4. decembra 1992 v Španielsku vykonával štúdium, na ktoré sa vzťahovalo sociálne zabezpečenie (okrem iného poistenie v nezamestnanosti). Od 3. do 31. augusta 1994 a od 3. novembra 1994 do 20. apríla 1995 v Nemecku vykonával zamestnanie, na ktoré sa takisto vzťahovalo sociálne zabezpečenie (okrem iného poistenie v nezamestnanosti). Dňa 21. apríla 1995 pán Adanez-Vega prišiel do Španielska, kde od 18. mája 1995 do 15. februára 1996 vykonal povinnú vojenskú službu. Po ukončení vojenskej služby sa vrátil do Nemecka.

13 Po návrate do Nemecka sa pán Adanez-Vega 25. apríla 1996 dal na Bundesanstalt zaevidovať ako nezamestnaný a požiadal uňho o dávky v nezamestnanosti. Dňa 30. mája 1996 si našiel nové zamestnanie.

14 Bundesanstalt mu rozhodnutím z 31. mája 1996 odmietol poskytnúť dávky v nezamestnanosti za obdobie od 25. apríla do 29. mája 1996 z toho dôvodu, že neboli splnené podmienky trvania doby poistenia upravené v § 104 a 134 Arbeitsförderungsgesetz, zakladajúce právo na dávky v nezamestnanosti (podporu v nezamestnanosti alebo asistenciu v nezamestnanosti). Keďže sa totiž podľa Bundesanstalt nemala zohľadniť doba vojenskej služby vykonanej v Nemecku, pán Adanez-Vega nespĺňal ani podmienku poistenia počas 360 dní v rozhodujúcom období troch rokov, uvedenú v § 104 Arbeitsförderungsgesetz, ani podmienku poistenia počas 150 dní v rozhodujúcom období jedného roka, uvedenú v § 134 toho istého zákona.

15 Sťažnosť pána Adanez-Vega voči tomuto rozhodnutiu Bundesanstalt rozhodnutím zo 16. júla 1996 zamietol. Pán Adanez-Vega podal proti tomuto rozhodnutiu na Sozialgericht Hannover (Nemecko) žalobu, ktorej tento súd vyhovel rozsudkom z 26. februára 1998. Odvolanie, ktoré podal Bundesanstalt na Landessozialgericht, Dolné Sasko (Nemecko), bolo zamietnuté rozsudkom z 23. októbra 2001. Bundesanstalt následne podal „Revision“ (opravný prostriedok) na Bundessozialgericht.

16 Za týchto okolností Bundessozialgericht rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1. Vzťahujú sa na osobu, ktorá žiada o dávky v nezamestnanosti v nemeckom systéme poistenia v nezamestnanosti viac ako dva mesiace po ukončení povinnej vojenskej služby vykonanej v Španielsku

a) španielske ustanovenia pri uplatnení článku 13 ods. 2 písm. e) nariadenia č. 1408/71…?

b) nemecké ustanovenia pri uplatnení článku 13 ods. 2 písm. f) nariadenia č. 1408/71?

2) V prípade kladnej odpovede na prvú otázku písm. a):

a) je povinná vojenská služba vykonaná v Španielsku ‚posledn[ým] zamestnan[ím] na území iného členského štátu, ako je príslušný štát‘ v zmysle článku 71 ods. 1 nariadenia č. 1408/71?

b) V prípade kladnej odpovede na druhú otázku písm. a):

stanovuje článok 71 ods. 1 písm. b) bod ii) prvá veta nariadenia č. 1408/71 aj pravidlo, podľa ktorého posledné zamestnanie, vykonávané na území iného členského štátu, treba na účely dávok v nezamestnanosti zohľadniť tak, ako keby bolo v štáte bydliska bez toho, že by bolo potrebné preveriť, či sú splnené podmienky článku 67 toho istého nariadenia?

c) V prípade zápornej odpovede na druhú otázku písm. b):

za akých podmienok doba vykonávania povinnej vojenskej služby, ktorá podľa vnútroštátneho (španielskeho) práva nie je ani dobou poistenia v systéme poistenia v nezamestnanosti, ani dobou, ktorá by sa za takúto dobu považovala, predstavuje pri uplatnení článku 67 ods. 1 nariadenia č. 1408/71 dobu zamestnania ako zamestnanec dosiahnutú podľa právnych predpisov iného členského štátu?

3) V prípade kladnej odpovede na prvú otázku písm. b):

a) dosiahla osoba, ktorá ukončila svoju poslednú dobu poistenia v Nemecku viac ako rok pred rozhodujúcim dátumom, a ktorá následne vykonala povinnú deväťmesačnú vojenskú službu v Španielsku, v zmysle článku 67 ods. 3 nariadenia č. 1408/41, doby poistenia ‚naposledy dosiah[nuté]‘ podľa nemeckých právnych predpisov?

b) V prípade kladnej odpovede na tretiu otázku písm. a):

c) Pokiaľ sa článok 67 ods. 1 nariadenia č. 1408/71 na žiadateľa nevzťahuje [tretia otázka, písm. a) a b)]:

i) je povinná vojenská služba vykonaná v Španielsku ‚posledn[ým] zamestnan[ím]... na území iného členského štátu‘ v zmysle článku 71 ods. 1 nariadenia č. 1408/71? [Táto otázka zodpovedá druhej otázke písm. a).]

ii) V prípade kladnej odpovede na tretiu otázku písm. c) bod i):

stanovuje článok 71 ods. 1 písm. b) bod ii) prvá veta nariadenia č. 1408/71 aj pravidlo, podľa ktorého posledné zamestnanie, vykonávané na území iného členského štátu, treba pre účely dávok v nezamestnanosti zohľadniť tak, ako keby bolo [vykonávané] v štáte bydliska bez toho, že by bolo potrebné preveriť, či sú splnené podmienky článku 67 toho istého nariadenia? [Táto otázka zodpovedá druhej otázke písm. b).]

4) Pokiaľ by sa ani pri uplatnení článku 71, ani podľa článku 67 nariadenia č. 1408/71 nemala zohľadniť doba povinnej vojenskej služby v Španielsku na určenie práva žiadateľa na dávky z nemeckého systému poistenia v nezamestnanosti, vyplýva analogicky toto právo zo zásady rovnosti zaobchádzania uvedenej v článku 3 nariadenia č. 1408/71 alebo z iných všeobecných ustanovení práva Spoločenstva?

O prejudiciálnych otázkach

O prvej otázke: určenie príslušnosti právnych predpisov (články 13 a 71 nariadenia č. 1408/71)

17 Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sú právnymi predpismi, ktoré sa podľa článkov 13 a 71 nariadenia č. 1408/71 vzťahujú na osobu, ktorá má bydlisko v členskom štáte, a ktorá je nezamestnaná potom, čo vykonala povinnú vojenskú službu v inom členskom štáte, právne predpisy členského štátu bydliska alebo právne predpisy členského štátu, v ktorom vykonala vojenskú službu.

18 Na úvod je vhodné poukázať na to, že podľa ustálenej judikatúry ustanovenia nariadenia č. 1408/71 určujúceho príslušné právo tvoria systém kolíznych noriem, pričom dôsledkom ich komplexného charakteru je, že vnútroštátnym zákonodarcom sa odníma právomoc určiť rozsah a podmienky uplatňovania ich vnútroštátnych právnych predpisov upravujúcich danú oblasť, pokiaľ ide o osoby, ktoré jej podliehajú a o územie, v rámci ktorého majú vnútroštátne ustanovenia účinky (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 12. júna 1986, Ten Holder, 302/84, Zb. s. 1821, bod 21, a z 10. júla 1986, Luijten, 60/85, Zb. s. 2365, bod 14).

19 Na tento účel nariadenie č. 1408/71 stanovuje vo svojej hlave II pravidlá určujúce „príslušn[é] právn[e] predpis[y]“. V určitých oblastiach sa však na tieto všeobecné kolízne normy vzťahujú výnimky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júna 1988, Rebmann, 58/87, Zb. s. 3467, bod 13). Zo systému nariadenia č. 1408/71 však vyplýva, že uplatňovanie týchto osobitných kolíznych noriem predpokladá predchádzajúce určenie príslušného práva podľa ustanovení hlavy II uvedeného nariadenia.

20 Je preto vhodné najprv určiť, aké sú príslušné právne predpisy podľa všeobecných kolíznych noriem uvedených v hlave II nariadenia č. 1408/71. Ďalej treba preveriť, či osobitné kolízne normy tohto nariadenia predvídajú alebo nepredvídajú uplatňovanie iných právnych predpisov.

Všeobecné kolízne normy (článok 13 nariadenia č. 1408/71)

21 Je vhodné pripomenúť, že podľa článku 13 ods. 2 písm. e) nariadenia č. 1408/71 osoba povolaná na výkon služby v ozbrojených silách podlieha právnym predpisom tohto štátu.

22 Z toho vo veci samej vyplýva, že pán Adanez-Vega počas vykonávania vojenskej služby v Španielsku podliehal španielskym právnym predpisom. No tieto právne predpisy sa prestali uplatňovať po ukončení jeho vojenskej služby.

23 Z článku 13 ods. 2 písm. f) nariadenia č. 1408/71 vyplýva, že osoba, ktorá prestane podliehať právnym predpisom členského štátu bez toho, aby sa na ňu začali vzťahovať právne predpisy iného členského štátu na základe ustanovení článkov 13 ods. 2 písm. a) až d) alebo 14 až 17 tohto istého nariadenia, podlieha právnym predpisom členského štátu, na území ktorého má bydlisko.

24 Podľa judikatúry Súdneho dvora sa článok 13 ods. 2 písm. f) nariadenia č. 1408/71 vzťahuje tak na osoby, ktoré definitívne ukončili všetku profesijnú činnosť, ako i na osoby, ktoré svoju činnosť ukončili len dočasne (rozsudok z 11. júna 1998, Kuusijärvi, C‑275/96, Zb. s. I‑3419, body 39 a 40).

25 Právnymi predpismi, ktoré sa na nezamestnané osoby vzťahujú na základe všeobecných kolíznych noriem podľa hlavy II nariadenia č. 1408/71, sú v zásade právne predpisy členského štátu bydliska.

26 Pokiaľ ide o vec samu, osoba, ktorá má tak ako pán Adanez-Vega bydlisko v členskom štáte, a ktorá je nezamestnaná potom, čo vykonala povinnú vojenskú službu v inom členskom štáte, podlieha na základe článku 13 ods. 2 písm. f) nariadenia č. 1408/71 právnym predpisom členského štátu bydliska. Na základe všeobecných kolíznych noriem podľa hlavy II nariadenia č. 1408/71 je teda na určenie toho, či pán Adanez-Vega spĺňa alebo nespĺňa podmienky existencie práva na dávky v nezamestnanosti, potrebné uplatniť nemecké právne predpisy.

27 Je však vhodné ešte skúmať, či môžu byť predchádzajúce úvahy zmenené v dôsledku článku 71 ods. 1 písm. b) bodu ii) nariadenia č. 1408/71, ktorý obsahuje osobitné pravidlá týkajúce sa určenia právnych predpisov uplatniteľných v oblasti dávok v nezamestnanosti.

28 Uplatniteľnosť článku 71 ods. 1 písm. b) bodu ii) nariadenia č. 1408/71 má totiž aj napriek tomu, že rovnako ako článok 13 ods. 2 písm. f) uvedeného nariadenia vedie tiež k určeniu právnych predpisov štátu bydliska ako uplatniteľných, osobitný význam pre vec samu, keďže je relevantná pre výklad článku 67 ods. 3 toho istého nariadenia v oblasti úhrnu dôb poistenia alebo zamestnania.

Osobitné kolízne normy (článok 71 ods. 1 nariadenia č. 1408/71)

29 Článok 71 ods. 1 nariadenia č. 1408/71 sa týka predpokladu, keď pracovník, ktorý nie je samostatne zárobkovo činnou osobou a je nezamestnaný, mal počas svojho posledného zamestnania bydlisko na území iného členského štátu ako členský štát, ktorý bol v tomto období príslušný.

30 Podľa článku 71 ods. 1 písm. b) bodu ii) uvedeného nariadenia pracovník, ktorý nie je samostatne zárobkovo činnou osobou, ktorý nie je cezhraničným pracovníkom, ktorý je úplne nezamestnaný a ktorý sa dá k dispozícii prostredníctvom služieb zamestnanosti na území členského štátu, kde má bydlisko, alebo ktorý sa vráti na toto územie, poberá dávky v súlade s právnymi predpismi tohto štátu, ako keby tam vykonával svoje posledné zamestnanie.

31 Na určenie právnych predpisov štátu bydliska ako právnych predpisov uplatniteľných na základe článku 71 ods. 1 nariadenia č. 1408/71 je teda potrebné, aby daná osoba mala počas svojho posledného zamestnania bydlisko na území iného členského štátu, ako je členský štát, ktorý bol v tomto období príslušný.

32 Z pohľadu skutkových okolností veci samej je teda potrebné preveriť, či

– možno povinnú vojenskú službu vykonanú v Španielsku považovať za „zamestnanie“ v zmysle článku 71 ods. 1 nariadenia č. 1408/71,

– mal pán Adanez-Vega počas tohto istého obdobia skutočné „bydlisko“ v Nemecku a či

– bolo Španielske kráľovstvo „príslušným štátom“ v zmysle toho istého článku počas vykonávania povinnej vojenskej služby.

33 Pokiaľ ide o prvú z týchto podmienok, je vhodné pripomenúť, že pojem „zamestnanie“ nie je v nariadení č. 1408/71 definovaný. Keďže však toto nariadenie nie je opatrením Spoločenstva na harmonizáciu vnútroštátnych systémov sociálneho zabezpečenia, ale aktom smerujúcim ku koordinácii týchto systémov, z jeho povahy a podania vyplýva, že pojem „zamestnanie“ v zmysle článku 71 ods. 1 treba vykladať s odkazom na definíciu, ktorú poskytujú vnútroštátne právne predpisy v oblasti sociálneho zabezpečenia. „Zamestnaním“ v zmysle článku 71 ods. 1 nariadenia č. 1408/71 je teda zamestnanie, ktoré sa za také považuje pre uplatnenie právnych predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia v členskom štáte, v ktorom sa toto zamestnanie vykonáva.

34 Pokiaľ by v tejto súvislosti takéto vnútroštátne právne predpisy na účely definovania pojmu „zamestnanie“ odkazovali na činnosti, ktoré zakladajú dobu poistenia alebo dobu zamestnania, tak by potvrdenie podľa článku 80 nariadenia Rady č. 574/72 z 21. marca 1972, ktorým sa stanovuje postup na vykonávanie nariadenia č. 1408/71, vydané príslušnou inštitúciou tohto štátu a uvádzajúce doby poistenia a zamestnania dosiahnuté podľa týchto predpisov mohlo slúžiť ako nástroj na stanovenie toho, či sa povinná vojenská služba musí alebo nemusí považovať za „zamestnanie“.

35 Zo spisu však vyplýva, že vo veci samej španielska inštitúcia sociálneho zabezpečenia vydala na základe článku 80 nariadenia č. 574/72 potvrdenie, podľa ktorého pán Adanez-Vega v Španielsku dosiahol dobu poistenia alebo zamestnania len od 1. decembra 1991 do 4. decembra 1992, teda mimo obdobia povinnej vojenskej služby. Toto by mohlo viesť k predpokladu, že toto posledne uvedené obdobie nemožno považovať za „zamestnanie“ podľa španielskych právnych predpisov.

36 Podľa judikatúry Súdneho dvora dovtedy, kým potvrdenie vydané inštitúciou členského štátu nie je odvolané alebo vyhlásené za neplatné, musí príslušná inštitúcia iného členského štátu takéto potvrdenie zohľadniť. No zásada lojálnej spolupráce uvedená v článku 10 ES ukladá inštitúciám sociálneho zabezpečenia, aby správne posúdili relevantné skutočnosti, zvlášť pokiaľ ide o uplatňovanie pravidiel týkajúcich sa určenia uplatniteľných právnych predpisov alebo pravidiel úhrnu období, a teda aby zaručili správnosť údajov uvádzaných na potvrdeniach. Prináleží im teda povinnosť prehodnotiť dôvodnosť vydávania potvrdení a v potrebnom prípade ich odvolať, pokiaľ sa vyskytnú pochybnosti týkajúce sa presnosti skutkových okolností, ktoré sú ich podkladom, a v dôsledku toho údajov, ktoré sú na nich uvedené (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. februára 2000, FTS, C‑202/97, Zb. s. I‑883, bod 56, a z 30. marca 2000, Banks a i., C‑178/97, Zb. s. I‑2005, bod 43).

37 Pokiaľ ide o druhú podmienku uplatenia článku 71 ods. 1 nariadenia č. 1408/71, z ustálenej judikatúry vyplýva, že miesto „bydliska“ je určené miestom, kde sa nachádza obvyklé centrum záujmov. V tomto ohľade je dôležité zohľadniť rodinnú situáciu pracovníka, ako i dôvody, ktoré ho viedli k tomu, že sa premiestnil, a povahu jeho práce (pozri najmä rozsudok zo 17. februára 1977, Di Paolo, 76/76, Zb. s. 315, body 17 a 20).

38 Nakoniec, pokiaľ ide o tretiu podmienku uplatnenia článku 71 ods. 1 nariadenia č. 1408/71, z bodu 22 tohto rozsudku vyplýva, že počas obdobia povinnej vojenskej služby boli v súlade s článkom 13 ods. 2 písm. e) uvedeného nariadenia uplatniteľné práve španielske právne predpisy.

39 Vo veci samej prináleží vnútroštátnemu súdu, aby určil, či pán Adanez-Vega spĺňa alebo nespĺňa podmienky uplatnenia článku 71 ods. 1 písm. b) bodu ii) nariadenia č. 1408/71.

40 Pokiaľ by pán Adanez–Vega spĺňal podmienky uplatnenia článku 71 ods. 1 písm. b) bodu ii) nariadenia č. 1408/71, právnymi predpismi, ktoré by sa naňho vzťahovali na základe tohto ustanovenia, by boli tiež právne predpisy štátu, na území ktorého má bydlisko, teda nemecké právne predpisy.

41 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy je potrebné na prvú otázku odpovedať, že článok 13 ods. 2 písm. f) nariadenia č. 1408/71 treba vykladať tak, že osoba, ktorá má bydlisko v členskom štáte a ktorá je nezamestnaná potom, čo vykonala povinnú vojenskú službu v inom členskom štáte, podlieha právnym predpisom členského štátu bydliska.

Článok 71 ods. 1 písm. b) bod ii) nariadenia č. 1408/71 treba vykladať tak, že je osobitným ustanovením týkajúcim sa určenia právnych predpisov uplatniteľných v oblasti dávok v nezamestnanosti tým spôsobom, že pokiaľ sú splnené podmienky jeho uplatnenia, príslušnými právnymi predpismi sú tie, ktoré stanovuje toto ustanovenie.

Je úlohou vnútroštátneho súdu, aby preveril, či vo veci samej sú alebo nie sú splnené podmienky uplatnenia článku 71 ods. 1 písm. b) bodu ii).

Ak sú vo veci samej splnené podmienky uplatnenia článku 71 ods. 1 písm. b) bodu ii) nariadenia č. 1408/71, právnymi predpismi, vzťahujúcimi sa na osobu, ktorá má bydlisko v členskom štáte a ktorá je nezamestnaná potom, čo vykonala povinnú vojenskú službu v inom členskom štáte, sú na základe tohto ustanovenia tiež právne predpisy členského štátu bydliska.

42 Vzhľadom na odpoveď na prvú otázku nie je potrebné odpovedať na druhú otázku.

O tretej otázke: povinnosť príslušnej inštitúcie zohľadniť doby poistenia a doby zamestnania dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu (článok 67 ods. 1 nariadenia č. 1408/71)

43 Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či je na základe článku 67 nariadenia č. 1408/71 na účely skúmania práva na dávky v nezamestnanosti príslušná inštitúcia povinná pri výpočte dosiahnutých dôb poistenia zohľadniť dobu povinnej vojenskej služby vykonanej v inom členskom štáte.

V tejto súvislosti sa vnútroštátny súd v prvom rade pýta, za akých podmienok je doba povinnej vojenskej služby vykonanej v inom členskom štáte „[dosiahnutou dobou zamestnania] ako zamestnanec podľa... právnych predpisov [tohto iného členského štátu]“ v zmysle článku 67 ods. 1 nariadenia č. 1408/71.

V druhom rade sa chce dozvedieť, či podmienka, aby „dotknutá osoba naposledy dosiahla... doby poistenia... v súlade s ustanoveniami právnych predpisov, podľa ktorých žiada o dávky“ v zmysle článku 67 ods. 3 uvedeného nariadenia, bráni povinnosti vykonať úhrn dôb zamestnania v prípade, že dotknutá osoba ukončila svoju poslednú dobu poistenia podľa týchto právnych predpisov viac ako rok pred rozhodujúcim dátumom a následne vykonala povinnú deväťmesačnú vojenskú službu v inom členskom štáte.

44 Na úvod je vhodné poukázať na to, že z povahy a zo znenia článkov 67 a 71 nariadenia č. 1408/71 vyplýva, že uplatňovanie pravidiel úhrnu podľa článku 67 je nezávislé od uplatňovania pravidiel týkajúcich sa určenia uplatniteľného práva obsiahnutých v článku 71 (pozri rozsudok z 12. mája 1989, Warmerdam‑Steggerda, 388/87, Zb. s. 1203, bod 18). To znamená, že pravidlá úhrnu uvedené v článku 67 sú uplatniteľné aj za predpokladu, že právne predpisy uplatniteľné v oblasti dávok v nezamestnanosti sú stanovené podľa pravidiel uvedených v článku 71. Na takúto možnosť práve pamätá článok 67 ods. 3 uvedeného nariadenia.

O posúdení ako „[dosiahnutá doba zamestnania] ako zamestnanec... podľa právnych predpisov iného členského štátu“ v zmysle článku 67 ods. 1 nariadenia č. 1408/71

45 V tomto ohľade z článku 1 písm. s) nariadenia č. 1408/71 vyplýva, že posúdenie doby práce ako „doby zamestnania“ závisí od vnútroštátnych predpisov, podľa ktorých bola dosiahnutá.

46 Navyše pojem „pracovník“, ktorý používa nariadenie č. 1408/71, zahŕňa všetky osoby, ktoré sú poistené, hoci aj voči jedinému riziku, na základe povinného alebo dobrovoľného poistenia vo všeobecnom alebo osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia uvedeného v článku 1 písm. a) nariadenia č. 1408/71, a to nezávisle od existencie pracovnoprávneho vzťahu (rozsudky z 12. mája 1998, Martínez Sala, C‑85/96, Zb. s. I‑2691, bod 36, a Kuusijärvi, už citovaný, bod 21).

47 Vo veci samej sa doba vojenskej služby, ktorú vykonal pán Adanez-Vega v Španielsku, musí považovať za „[dosiahnutú dobu zamestnania] ako zamestnanec podľa právnych predpisov [tohto] členského štátu“ v zmysle článku 67 ods. 1 nariadenia č. 1408/71, pokiaľ ju na jednej strane ako takú definujú alebo pripúšťajú španielske právne predpisy, alebo pokiaľ ju tieto predpisy považujú a uznávajú za dobu rovnocennú s dobou zamestnania, a na druhej strane pokiaľ bol pán Adanez-Vega počas vojenskej služby poistený v zmysle článku 1 písm. a) toho istého nariadenia. Skúmanie, či sú tieto podmienky splnené, prináleží vnútroštátnemu súdu.

48 V tejto súvislosti vyplýva z článku 80 nariadenia č. 574/72, že dotknutá osoba musí na to, aby mohla využiť ustanovenia článku 67 nariadenia č. 1408/71, predložiť príslušnej inštitúcii potvrdenie uvádzajúce doby poistenia alebo doby zamestnania dosiahnuté ako zamestnanec podľa právnych predpisov iného členského štátu. Z bodu 36 tohto rozsudku však vyplýva, že takéto potvrdenie vydané príslušnou španielskou inštitúciou nie je nevyvrátiteľným dôkazom ani voči príslušnej nemeckej inštitúcii, ani voči nemeckým súdom (pozri v tomto zmysle tiež rozsudok z 8. júla 1992, Knoch, C‑102/91, Zb. s. I‑4341, bod 54).

O podmienke, aby „dotknutá osoba naposledy dosiahla... doby poistenia... v súlade s ustanoveniami právnych predpisov, podľa ktorých žiada o dávky“ v zmysle článku 67 ods. 3 nariadenia č. 1408/71

49 Na úvod je vhodné pripomenúť, že podmienka podľa článku 67 ods. 3 nariadenia č. 1408/71 sa na vec samu nevzťahuje, pokiaľ sa preukáže, že na pána Adanez-Vega sa vzťahuje oblasť pôsobnosti článku 71 ods. 1 písm. b) bodu ii) tohto nariadenia.

50 Článok 67 ods. 3 nariadenia č. 1408/71 stanovuje, že na povinnosť príslušnej inštitúcie zohľadniť pri výpočte dosiahnutých dôb poistenia dobu poistenia alebo zamestnania dosiahnutú ako zamestnanec podľa právnych predpisov iného členského štátu sa vzťahuje podmienka, aby „dotknutá osoba naposledy dosiahla... doby poistenia... v súlade s ustanoveniami právnych predpisov, podľa ktorých žiada o dávky“, okrem prípadu nezamestnaných, na ktorých sa vzťahuje článok 71 ods. 1 písm. a) bod ii) a písm. b) bod ii) uvedeného nariadenia, pretože počas svojho posledného zamestnania mali bydlisko mimo členského štátu, ktorý bol v tomto období príslušný.

51 Z judikatúry vyplýva, že cieľom podmienky, aby „dotknutá osoba naposledy dosiahla... doby poistenia... v súlade s ustanoveniami právnych predpisov, podľa ktorých žiada o dávky“, je podporovať hľadanie práce v členskom štáte, v ktorom táto osoba naposledy platila príspevky na poistenie v nezamestnanosti a dať náklady na dávky v nezamestnanosti na ťarchu tohto štátu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. apríla 1992, Gray, C‑62/91, Zb. s. I‑2737, bod 12).

52 Z toho vyplýva, ako to vysvetľuje generálny advokát v bodoch 79 až 80 svojich návrhov, že doba poistenia musí byť považovaná za „naposledy“ dosiahnutú v členskom štáte, ak nezávisle od času, ktorý uplynul medzi zavŕšením poslednej doby poistenia a žiadosťou o dávky, v danom časovom úseku nebola dosiahnutá žiadna iná doba poistenia v inom členskom štáte.

53 Vo veci samej je úlohou vnútroštátneho súdu, aby preveril, či pán Adanez-Vega dosiahol doby poistenia v Nemecku a či v danom časovom úseku nebola dosiahnutá žiadna iná doba poistenia v inom členskom štáte.

54 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy je vhodné na tretiu otázku v prvom rade odpovedať, že doba povinnej vojenskej služby v inom štáte je „[dosiahnutou dobou zamestnania] ako zamestnanec podľa právnych predpisov [tohto] členského štátu“ v zmysle článku 67 ods. 1 nariadenia č. 1408/71, pokiaľ ju na jednej strane ako takú definujú alebo pripúšťajú právne predpisy tohto iného členského štátu, alebo pokiaľ ju tieto predpisy považujú a uznávajú za dobu rovnocennú s dobou zamestnania, a na druhej strane pokiaľ bola dotknutá osoba poistená v zmysle článku 1 písm. a) uvedeného nariadenia počas vojenskej služby.

V druhom rade podmienka, aby „dotknutá osoba naposledy dosiahla... doby poistenia... v súlade s ustanoveniami právnych predpisov, podľa ktorých žiada o dávky“ v zmysle článku 67 ods. 3 nariadenia č. 1408/71 bráni povinnosti vykonať úhrn dôb zamestnania iba v prípade, že doba poistenia bola dosiahnutá v inom členskom štáte po poslednej dobe poistenia dosiahnutej podľa právnych predpisov, na základe ktorých sa žiada o dávky.

O štvrtej otázke: zásada rovnosti zaobchádzania (článok 3 ods. 1 nariadenia č. 1408/71)

55 Svojou štvrtou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či za okolností, aké sú vo veci samej, článok 3 nariadenia č. 1408/71 bráni tomu, aby príslušná inštitúcia na účely skúmania práva na dávky v nezamestnanosti nezohľadnila pri výpočte dosiahnutých dôb poistenia dobu povinnej vojenskej služby vykonanej v inom členskom štáte.

56 V tomto ohľade je vhodné konštatovať, že článok 3 nariadenia č. 1408/71 sa uplatňuje len „pokiaľ osobitné ustanovenia [uvedeného] nariadenia neustanovujú inak“.

57 Z dôvodov, ktoré generálny advokát uviedol v bodoch 94 až 97 svojich návrhov, sa článok 3 nariadenia č. 1408/71 neuplatňuje vo veci samej, pretože toto nariadenie obsahuje osobitné ustanovenia, a to článok 67, ktorý upravuje právo nezamestnaného na dávky v nezamestnanosti.

58 Vzhľadom na predchádzajúce je vhodné na štvrtú otázku odpovedať, že za okolností, aké sú vo veci samej, článok 3 nariadenia č. 1408/71 nebráni tomu, aby príslušná inštitúcia na účely skúmania práva na dávky v nezamestnanosti nezohľadnila pri výpočte dosiahnutých dôb poistenia dobu povinnej vojenskej služby vykonanej v inom členskom štáte.

O trovách

59 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

1) Článok 13 ods. 2 písm. f) nariadenia Rady č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, v znení aktualizovanom nariadením Rady (EHS) č. 2001/83 z 2. júna 1983 v znení nariadenia Rady (EHS) č. 2195/91 z 25. júna 1991 sa má vykladať v tom zmysle, že osoba, ktorá má bydlisko v členskom štáte a ktorá je nezamestnaná potom, čo vykonala povinnú vojenskú službu v inom členskom štáte, podlieha právnym predpisom členského štátu bydliska.

Článok 71 ods. 1 písm. b) bod ii) nariadenia č. 1408/71 v znení zmien a doplnení sa má vykladať v tom zmysle, že je osobitným ustanovením týkajúcim sa určenia právnych predpisov uplatniteľných v oblasti dávok v nezamestnanosti tým spôsobom, že pokiaľ sú splnené podmienky jeho uplatnenia, príslušnými právnymi predpismi sú tie, ktoré stanovuje toto ustanovenie.

Je úlohou vnútroštátneho súdu, aby overil, či vo veci samej sú alebo nie sú splnené podmienky uplatnenia článku 71 ods. 1 písm. b) bodu ii).

Ak sú vo veci samej splnené podmienky uplatnenia článku 71 ods. 1 písm. b) bodu ii) nariadenia č. 1408/71 v znení zmien a doplnení, právnymi predpismi, vzťahujúcimi sa na osobu, ktorá má bydlisko v členskom štáte a ktorá je nezamestnaná potom, čo vykonala povinnú vojenskú službu v inom členskom štáte, sú na základe tohto ustanovenia tiež právne predpisy členského štátu bydliska.

2) Doba povinnej vojenskej služby v inom štáte je „[dosiahnutou dobou zamestnania] ako zamestnanec podľa právnych predpisov [tohto] členského štátu“ v zmysle článku 67 ods. 1 nariadenia č. 1408/71, v znení aktualizovanom nariadením č. 2001/83 v znení nariadenia č. 2195/91, pokiaľ ju na jednej strane ako takú definujú alebo pripúšťajú právne predpisy tohto iného členského štátu, alebo pokiaľ ju tieto predpisy považujú a uznávajú za dobu rovnocennú s dobou zamestnania, a na druhej strane pokiaľ bola dotknutá osoba poistená v zmysle článku 1 písm. a) uvedeného nariadenia počas vojenskej služby.

Podmienka, aby „dotknutá osoba naposledy dosiahla... doby poistenia... v súlade s ustanoveniami právnych predpisov, podľa ktorých žiada o dávky“ v zmysle článku 67 ods. 3 nariadenia č. 1408/71 v znení zmien a doplnení, bráni povinnosti vykonať úhrn dôb zamestnania iba v prípade, že doba poistenia bola dosiahnutá v inom členskom štáte po poslednej dobe poistenia dosiahnutej podľa právnych predpisov, na základe ktorých sa žiada o dávky.

3) Za okolností, aké sú vo veci samej, článok 3 nariadenia č. 1408/71 v znení aktualizovanom nariadením č. 2001/83 v znení nariadenia č. 2195/91 nebráni tomu, aby príslušná inštitúcia na účely skúmania práva na dávky v nezamestnanosti nezohľadnila pri výpočte dosiahnutých dôb poistenia dobu povinnej vojenskej služby vykonanej v inom členskom štáte.

Podpisy

* Jazyk konania: nemčina.