Vec C‑46/02
Fixtures Marketing Ltd
proti
Oy Veikkaus Ab
(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Vantaan käräjäoikeus)
„Smernica 96/9/ES – Právna ochrana databáz – Právo sui generis – Pojem vklad do získania, overenia alebo prezentácie obsahu databázy – Rozpisy futbalových zápasov – Stávkové hry“
Abstrakt rozsudku
Aproximácia právnych predpisov – Právna ochrana databáz – Smernica 96/9 – Pojem vklad do získania, overenia alebo prezentácie obsahu databázy – Prostriedky určené na vypracovanie rozpisu futbalových zápasov – Vylúčenie
(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/9, článok 7 ods. 1)
Pojem vklad do získania obsahu databázy v zmysle článku 7 ods. 1 smernice 96/9 o právnej ochrane databáz sa má chápať ako vklad určený na zostavenie tejto databázy. Označuje teda prostriedky určené na vyhľadávanie existujúcich materiálov a na ich zhromažďovanie do uvedenej databázy, ale nemožno pod ním rozumieť prostriedky použité na vytvorenie základných materiálov obsahu databázy.
V súvislosti s vypracovaním rozpisu zápasov na účel organizácie futbalových súťaží nie sú vkladom prostriedky určené na stanovenie dátumov, hodín a dvojíc futbalových mužstiev, ktoré sa týkajú rôznych zápasov týchto súťaží. Okrem toho získanie základných údajov tohto rozpisu si nevyžaduje osobitné úsilie zo strany profesionálnych líg, ktoré sa priamo zúčastňujú tvorby týchto údajov. Ani prostriedky použité na overenie alebo prezentáciu základných údajov rozpisu nemožno považovať za podstatný vklad nezávislý od vkladu do vytvorenia týchto údajov.
(pozri body 33 – 34, 41 – 42, 44 – 46, 49 a výrok)
ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (veľká komora)
z 9. novembra 2004 (*)
„Smernica 96/9/ES – Právna ochrana databáz – Právo sui generis – Pojem vklad do získania, overenia alebo prezentácie obsahu databázy – Rozpisy futbalových zápasov – Stávkové hry“
Vo veci C-46/02,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES,
podaný rozhodnutím Vantaan käräjäoikeus (Fínsko) z 1. februára 2002 a doručený Súdnemu dvoru 18. februára 2002, ktorý súvisí s konaním:
Fixtures Marketing Ltd
proti
Oy Veikkaus Ab,
SÚDNY DVOR (veľká komora),
v zložení: predseda V. Skouris, predsedovia komôr P. Jann, C. W. A. Timmermans, A. Rosas a K. Lenaerts (spravodajca), sudcovia J.‑P. Puissochet, R. Schintgen, N. Colneric a J. N. Cunha Rodrigues,
generálna advokátka: C. Stix-Hackl,
tajomník: M. Múgica Arzamendi a M.-F. Contet, hlavné referentky,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 30. marca 2004
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– Fixtures Marketing Ltd, v zastúpení: R. Kurki-Suonio, asianajaja,
– Oy Veikkaus Ab, v zastúpení: S. Kemppinen a K. Harenko, asianajajat,
– fínska vláda, v zastúpení: E. Bygglin a T. Pynnä, splnomocnené zástupkyne,
– belgická vláda, v zastúpení: J. Devadder, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci P. Vlaemminck, advocaat,
– nemecká vláda, v zastúpení: W.‑D. Plessing, splnomocnený zástupca,
– francúzska vláda, v zastúpení: C. Isidoro, splnomocnená zástupkyňa,
– holandská vláda, v zastúpení: H. G. Sevenster, splnomocnená zástupkyňa,
– portugalská vláda, v zastúpení: L. Fernandes a A. P. Matos Barros, splnomocnení zástupcovia,
– Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: M. Huttunen a N. B. Rasmussen, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 8. júna 2004,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz (Ú. v. ES L 77, s. 20, ďalej len „smernica“).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Fixtures Marketing Ltd (ďalej len „Fixtures“) a spoločnosťou Oy Veikkaus Ab (ďalej len „Veikkaus“). Spor vyplynul zo skutočnosti, že Veikkaus používala na účely organizovania stávok informácie týkajúce sa futbalových zápasov anglickej ligy.
Právny rámec
Právna úprava Spoločenstva
3 Cieľom smernice je podľa jej článku 1 ods. 1 právna ochrana databáz v akejkoľvek forme. Článok 1 ods. 2 tej istej smernice definuje databázu ako „zbierku nezávislých diel, údajov alebo iných nezávislých materiálov systematicky alebo metodicky usporiadaných a individuálne prístupných elektronickými alebo inými prostriedkami“.
4 Článok 3 smernice upravuje autorskoprávnu ochranu, ktorej predmetom sú „databázy, ktoré predstavujú spôsobom výberu alebo usporiadaním ich obsahov autorov vlastný duševný výtvor“.
5 Článok 7 smernice zavádza právo sui generis v tomto znení:
„Predmet ochrany
1. Členské štáty ustanovia pre zostavovateľa databázy, ktorá vykazuje kvalitatívne alebo kvantitatívne podstatný vklad do získania, overenia alebo prezentácie jej obsahu, právo zamedziť konaniam spočívajúcim [v – neoficiálny preklad] extrakcii alebo reutilizácii celého obsahu databázy alebo kvalitatívne či kvantitatívne vyhodnotenej podstatnej časti z nej.
2. Na účely tejto kapitoly:
a) ‚extrakcia‘ znamená trvalý alebo dočasný transfer celého obsahu databázy alebo jej podstatnej časti na ďalší nosič, a to akýmkoľvek prostriedkom alebo akoukoľvek formou;
b) ‚reutilizácia‘ znamená akúkoľvek formu sprístupnenia verejnosti celého obsahu databázy alebo jej podstatnej časti rozširovaním duplikátov, nájmom, priamym prepojením alebo inými formami prenosu. Prvý predaj duplikátu databázy, v rámci spoločenstva majiteľom práva alebo s jeho súhlasom, vyčerpáva právo kontrolovať ďalší predaj tohto duplikátu v rámci spoločenstva.
Verejné vypožičiavanie nie je extrakciou alebo reutilizáciou.
3. Právo uvedené v odseku 1 môže byť prevedené, postúpené alebo poskytnuté na základe zmluvnej licencie.
4. Právo stanovené v paragrafe [odseku – neoficiálny preklad] 1 sa uplatňuje bez ohľadu na to, či databáza spĺňa podmienky ochrany autorským právom alebo inými právami. Uplatňuje sa tiež bez ohľadu na to, či je obsah takejto databázy chránený autorským právom alebo inými právami. Ochrana databáz podľa práva podľa odseku 1 sa nedotýka práv týkajúcich sa ich obsahu.
5. Opakovaná alebo systematická extrakcia alebo reutilizácia nepodstatných častí obsahu databázy zahrňujúca konanie, ktoré je v rozpore so zvyčajným využívaním databázy alebo ktoré neprimerane poškodzuje oprávnené záujmy zostavovateľa databázy, nie sú dovolené.“
Vnútroštátna právna úprava
6 Paragraf 49 ods. 1 tekijänoikeuslaki (404/1961) (autorský zákon) v znení zákona č. 34/1991 pred prebratím smernice stanovoval, že zoznamy, tabuľky, programy a iné podobné dokumenty zhromažďujúce údaje vo veľkom množstve sa nemôžu rozmnožovať bez súhlasu ich autora počas doby desiatich rokov, ktorá začína plynúť od roku, v ktorom boli zverejnené.
7 Smernica bola do fínskeho práva prebratá zákonom č. 250/1998 z 3. apríla 1998, ktorý zmenil a doplnil zákon 404/1961.
8 Znenie § 49 ods. 1 zákona č. 404/1961 v znení zákona č. 250/1998 je takéto:
„Autor
1. zoznamov, tabuliek, programov a iných podobných podkladov, ktoré zhromažďujú údaje vo veľkom množstve alebo
2. databázy, ktorej získanie, overenie alebo prezentácia obsahu vyžaduje podstatný vklad,
má výlučné právo nakladať so svojím dielom alebo kvalitatívne alebo kvantitatívne podstatnou časťou jeho obsahu pri jeho rozmnožovaní a zverejnení.“
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
9 V Anglicku súťaže v profesionálnom futbale organizuje Football Association Premier League Ltd a Football League Ltd. V rámci organizácie týchto súťaží sa vypracúvajú rozpisy zápasov za danú sezónu, čo je približne 2 000 zápasov počas 41 týždňov.
10 Pri vypracovaní týchto rozpisov treba zohľadniť istý počet faktorov, akými sú rešpektovanie striedania športových zápasov doma a vonku, snaha vyhnúť sa zápasom viacerých klubov z toho istého mesta a v ten istý deň na domácej pôde, obmedzenia vyplývajúce z medzinárodných rozpisov, konanie iných verejných podujatí a disponibilita policajných zložiek.
11 Práce na vypracovaní týchto rozpisov sa začínajú jeden rok pred začiatkom danej sezóny. Zverujú sa pracovnej skupine zloženej najmä zo zástupcov profesionálnych líg a futbalových klubov, a vyžadujú istý počet stretnutí s týmito zástupcami, zástupcami združení fanúšikov a policajnými zložkami. Pri tom využívajú počítačový program zakúpený od spoločnosti Sema.
12 Počas sezóny sa rozpisy prispôsobujú zmenám, ktoré sú diktované napríklad požiadavkami televíznych staníc alebo odkladom futbalových zápasov z dôvodu klimatických podmienok.
13 Profesionálne ligy majú rovnako na starosti kontrolu vedenia zápasov, preskúmania hráčskych licencií, ako aj kontrolu a oznamovanie výsledkov zápasov.
14 Ročné náklady na celkovú činnosť Football League Ltd predstavujú približne 2,3 milióna GBP.
15 Vo Fínsku má spoločnosť Veikkaus výhradné právo na organizovanie peňažných hier. Tie sa týkajú predovšetkým futbalových zápasov. V tomto kontexte Veikkaus využíva pre rôzne stávkové hry údaje týkajúce sa anglických futbalových zápasov, najmä tie, ktoré sa vzťahujú na Premier League a I. ligu. Stávkové hry zahŕňajú každý týždeň približne 200 futbalových zápasov. Na účely organizovania týchto hier spoločnosť Veikkaus zhromažďuje každý týždeň, prostredníctvom internetu, novín a klubov, informácie týkajúce sa približne 400 zápasov a overuje ich správnosť cez rôzne zdroje. Každý rok stávkové hry týkajúce sa anglických futbalových súťaží zabezpečujú spoločnosti Veikkaus obrat vo výške niekoľko desiatok miliónov eur.
16 Vantaan käräjäoikeus v rozsudku zo 17. júna 1996 (S 94/8994 č. 5507) posúdil rozpis týchto futbalových zápasov ako zoznam zhromažďujúci údaje vo veľkom množstve v zmysle § 49 zákona o autorských právach, a rozhodol, že činnosť spoločnosti Veikkaus je v rozpore s ochranou, ktorú tento zoznam požíva. Helsingin hovioikeus (odvolací súd Helsinki) (Fínsko) rozsudkom z 9. apríla 1998 (S 96/1304 č. 1145) tento rozsudok zmenil a rozhodol, že táto ochrana nebola porušená. Korkein oikeus (Najvyšší súd) nepovolil podať mimoriadny opravný prostriedok proti rozsudku Helsingin hovioikeus.
17 Po nadobudnutí účinnosti smernice Fixtures podal na Vantaan käräjäoikeus žalobu proti spoločnosti Veikkaus, pretože od 1. januára 1998 nezákonne používala databázu vytvorenú rozpismi futbalových zápasov, ktoré vypracovali anglické ligy.
18 Tekijänoikeusneuvosto (Rada pre autorské práva), na ktorú podal vnútroštátny súd žiadosť o stanovisko, zdôraznila, že ochrana stanovená fínskou právnou úpravou nevyžaduje, aby databáza zodpovedala definícii uvedenej v článku 1 ods. 2 smernice. Na základe uvedeného rozsudku Helsingin hovioikeus dospela k záveru, že predmetné rozpisy zápasov je potrebné považovať za databázu podľa § 49 zákona č. 404/1961 v znení zákona č. 250/1998 a že na získanie, overenie a prezentáciu obsahu databázy je potrebný podstatný vklad. Napriek tomu Tekijänoikeusneuvosto vyslovila, že konanie spoločnosti Veikkaus neporušuje ochranu priznanú tejto databáze.
19 Vzhľadom na pochybnosti, ktoré mal Vantaan käräjäoikeus pri posúdení, či rozpis zápasov je chránenou databázou, a prípadne aký typ konaní porušuje ochranu stanovenú smernicou, rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce otázky:
„1) Má sa podmienka článku 7 ods. 1 smernice vyžadujúca, aby medzi vkladom a zostavením databázy existoval vzťah vykladať v tom zmysle, že v tomto prípade v súvislosti so „získaním“ a „vkladom do získania“ sa vklad musí vzťahovať na určenie dátumov zápasov a súperiacich dvojíc mužstiev a že niektoré z vkladov, ktoré sa týkajú zostavenia rozpisu zápasov sa nezohľadňujú pri posúdení toho, či sú splnené kritéria ochrany?
2) Je cieľom smernice zabrániť iným osobám ako autorom rozpisu zápasov, aby používali bez súhlasu údaje v ňom uvedené na organizovanie stávok alebo na iné komerčné účely?
3) Používa spoločnosť Veikkaus kvalitatívne a/alebo kvantitatívne podstatnú časť databázy v zmysle smernice, ak sa zohľadní skutočnosť, že údaje z rozpisu zápasov, ktoré sú nevyhnutným podkladom pre kurzové listy, sú použité len raz, počas jediného týždňa a že príslušné údaje, ktoré sa týkajú zápasov, sú nepretržite počas celej športovej sezóny získavané a overované z iných zdrojov, ako je zostavovateľ databázy?“
O prejudiciálnych otázkach
O prípustnosti
20 Komisia Európskych spoločenstiev vyjadruje pochybnosti o prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Tvrdí, po prvé, že uznesenie vnútroštátneho súdu nepoukazuje na vzťah existujúci medzi anglickými ligami a Fixtures, ani na dôvody a podmienky, za ktorých bolo Fixtures priznané právo prístupu do databázy zjavne vytvorenej týmito ligami. Tvrdí, po druhé, že vnútroštátny súd neupresňuje svoje stanovisko k tomu, či spoločnosť Veikkaus uskutočnila extrakciu alebo reutilizáciu obsahu databázy v zmysle článku 7 smernice.
21 Je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry nevyhnutnosť dosiahnutia takého výkladu práva Spoločenstva, ktorý by bol užitočný pre vnútroštátneho sudcu, vyžaduje, aby tento sudca definoval skutkový a právny rámec položených otázok, alebo aby aspoň vysvetlil skutkové predpoklady, na ktorých sa tieto otázky zakladajú (rozsudok z 21. septembra 1999, Albany, C‑67/96, Zb. s. I‑5751, bod 39).
22 Informácie uvedené v rozhodnutí vnútroštátneho súdu nesmú umožniť iba Súdnemu dvoru, aby dal užitočné odpovede, ale musia tiež vládam členských štátov, ako aj ďalším oprávneným subjektom, poskytovať možnosť predložiť pripomienky v súlade s článkom 20 Štatútu Súdneho dvora ES. Súdny dvor musí dohliadať nad tým, aby táto možnosť bola zachovaná, berúc do úvahy skutočnosť, že na základe už uvedených ustanovení sú oprávneným subjektom doručované iba rozhodnutia vnútroštátnych súdov (rozsudok Albany, už citovaný, bod 40).
23 V danom prípade vyplýva z pripomienok predložených v súlade s článkom 20 Štatútu Súdneho dvora ES účastníkmi konania vo veci samej a vládami členských štátov, že informácie obsiahnuté v uznesení vnútroštátneho súdu im umožnili pochopiť, že spor vo veci samej vznikol z toho, že Veikkaus používa na účely organizácie športových stávkových hier informácie z rozpisov zápasov vypracovaných anglickými futbalovými ligami a že v tejto súvislosti sa vnútroštátny súd pýta na pôsobnosť a tiež na rozsah práva sui generis zavedeného článkom 7 smernice.
24 Na základe informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom Súdny dvor pozná skutkový a právny rámec sporu vo veci samej dostatočne na to, aby mohol podať výklad dotknutých ustanovení Spoločenstva so zreteľom na okolnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu.
25 Pokiaľ ide o to, že uznesenie vnútroštátneho súdu neobsahuje údaj o vzťahoch existujúcich medzi anglickými ligami a Fixtures, treba poznamenať, že tento chýbajúci údaj, ako to potvrdzuje obsah predložených pripomienok v tejto veci, nebráni vládam členských štátov a Komisii, aby správne porozumeli predmetu a povahe otázok položených Súdnemu dvoru a v tomto ohľade mohli zaujať stanovisko. Chýbajúci údaj neovplyvňuje ani schopnosť Súdneho dvora poskytnúť vnútroštátnemu sudcovi užitočné odpovede na tieto otázky.
26 Pokiaľ ide o to, že uznesenie vnútroštátneho súdu neobsahuje stanovisko ku kvalifikácii činnosti spoločnosti Veikkaus vzhľadom na extrakciu a reutilizáciu, druhú otázku vnútroštátneho súdu treba v súvislosti v akej bola položená chápať tak, že jej cieľom je objasniť rozsah týchto dvoch pojmov, ktorými sa definuje rozsah zákazu vyjadreného v článku 7 ods. 1 a 5 smernice.
27 Z uvedeného vyplýva, že návrh na začatie prejudiciálneho konania je prípustný.
O veci samej
28 Na úvod treba pripomenúť, že v zmysle uznesenia vnútroštátneho súdu, položené otázky spočívajú na premise, podľa ktorej je rozpis futbalových zápasov databázou v zmysle § 49 ods. 1 bodu 2 zákona 404/1961 v znení zákona č. 250/1998.
29 Keďže uvedené ustanovenie podmieňuje priznanie ochrany, ktorú zavádza tým, že získanie, overenie alebo prezentácia obsahu databázy vyžadujú podstatný vklad, vnútroštátny súd sa svojou prvou otázkou v podstate pýta, čo znamená pojem získanie obsahu databázy v zmysle článku 7 ods. 1 smernice, pojem, ktorý bol prebratý do citovaného fínskeho ustanovenia. Presnejšie, prvá otázka sa týka toho, či vklad osoby, ktorá zostavuje databázu a rovnako aj vytvára údaje, treba zohľadniť pri posúdení podstatného vkladu do zostavenia tejto databázy.
30 Hoci sa táto otázka týka len vkladu do získania obsahu databázy, z uznesenia vnútroštátneho súdu vyplýva, že Vantaan käräjäoikeus sa vo všeobecnosti pýta na pojem chránenej databázy, pokiaľ ide o ligové zápasy vo futbale.
31 Na poskytnutie užitočnej odpovede vnútroštátnemu súdu je potrebné vyjadriť sa najprv k rozsahu článku 7 ods. 1 smernice, ktorý definuje pôsobnosť ochrany poskytovanej právom sui generis.
32 Článok 7 ods. 1 smernice poskytuje výhodu ochrany poskytovanej právom sui generis databázam, ktoré vyhovujú presnému kritériu, t. j. vykazujú kvalitatívne alebo kvantitatívne podstatný vklad do získania, overenia alebo prezentácie ich obsahu.
33 V zmysle odôvodnení č. 9, 10 a 12 smernice jej účelom je podporiť a chrániť investície do „pamäťových“ a „postupových“ systémov pracujúcich s údajmi, ktoré prispievajú k rozvoju informačného trhu v súvislostiach poznamenaných exponenciálnym rastom rozsahu údajov, ktoré sú vytvárané a spracovávané každý rok vo všetkých sektoroch činnosti. Z toho vyplýva, že pojem vklad do získania, overenia alebo prezentácie obsahu databázy treba vo všeobecnosti chápať ako vklad určený na zostavenie uvedenej databázy ako takej.
34 Ako zdôrazňuje Veikkaus, ako aj holandská a nemecká vláda, v tejto súvislosti treba pojem investícia do získania obsahu databázy chápať tak, že označuje prostriedky určené na vyhľadávanie existujúcich materiálov a ich zhromažďovanie v uvedenej databáze, s vylúčením prostriedkov použitých na samotné vytvorenie materiálov. Ako to zdôrazňuje nemecká vláda, cieľom ochrany poskytovanej právom sui generis zavedenej smernicou je podporiť zavádzanie systémov uskladnenia a spracovávania existujúcich informácií, a nie vytvorenie materiálov, ktoré môžu byť následne zhromaždené v databáze.
35 Tento výklad potvrdzuje odôvodnenie č. 39 smernice, podľa ktorého je cieľom práva sui generis zabezpečiť ochranu proti neoprávnenému privlastneniu výsledkov finančných a odborných investícií vynaložených osobou pri „získavaní a zhromažďovaní obsahov“ databázy. Ako zdôrazňuje generálna advokátka v bodoch 61 až 66 svojich návrhov, napriek menším terminologickým rozdielom všetky jazykové znenia tohto odôvodnenia č. 39 svedčia v prospech výkladu, ktorý vylučuje, aby pojem získanie zahŕňal vytvorenie materiálov obsiahnutých v databáze.
36 Odôvodnenie č. 19 smernice, podľa ktorého kompilácia niekoľkých záznamov výkonov hudobných diel na CD nepredstavuje dostatočne podstatnú investíciu potrebnú na poskytnutie ochrany právom sui generis, poskytuje dodatočné tvrdenie na podporu tohto výkladu. Vyplýva z neho totiž, že prostriedky, ktoré majú byť použité na samotné vytvorenie diel alebo materiálov obsiahnutých v databáze, v danom prípade na CD nosiči, nemožno stotožňovať s vkladom do získania obsahu spomenutej databázy a v dôsledku toho ich nemožno zohľadňovať pri posudzovaní podstatného charakteru vkladu do jej zostavenia.
37 Pojem vklad do overenia obsahu databázy musí byť chápaný tak, že sa vzťahuje na prostriedky, ktoré sú určené na kontrolu presnosti vyhľadávaných materiálov počas zostavovania tejto databázy, ako aj počas doby jej fungovania, s cieľom zaručiť spoľahlivosť informácií obsiahnutých v uvedenej databáze. Pojem vkladu do prezentácie obsahu databázy dotknutého údaju sa týka prostriedkov, ktoré sú určené na to, aby databáza plnila funkcie spracovania informácie, t. j. tieto prostriedky sú určené na systematické alebo metodické usporiadanie materiálov obsiahnutých v tejto databáze, ako aj na zriadenie ich individuálnej prístupnosti.
38 Vklad do zostavenia databázy môže spočívať v použití ľudských, finančných alebo technických zdrojov a prostriedkov, ale musí byť kvantitatívne alebo kvalitatívne podstatný. Kvantitatívne posúdenie sa vzťahuje na vyčísliteľné prostriedky a kvalitatívne posúdenie na úsilie, ktoré nemožno kvantifikovať, akým je duševné úsilie alebo vynaloženie energie, ako to vyplýva z odôvodnení č. 7, 39 a 40 smernice.
39 V tejto súvislosti okolnosť, že zostavenie databázy súvisí s výkonom hlavnej činnosti, v rámci ktorej osoba, ktorá zostavuje databázu, je tiež pôvodcom materiálov obsiahnutých v tejto databáze, nevylučuje sama osebe, že táto osoba sa môže domáhať ochrany poskytovanej právom sui generis, ak preukáže, že získanie uvedených materiálov, ich overenie alebo ich prezentácia v zmysle upresnenom v bodoch 34 až 37 tohto rozsudku boli kvantitatívne alebo kvalitatívne podstatným vkladom, ktorý je samostatný vo vzťahu ku prostriedkom použitým na vytvorenie týchto materiálov.
40 V tomto ohľade, aj keď si vyhľadávanie údajov a overovanie ich presnosti v čase zostavovania databázy v zásade nevyžaduje od osoby, ktorá zostavuje túto databázu, použitie osobitných prostriedkov, pretože ide o ňou vytvorené údaje, ktoré má k dispozícii, je nepochybné, že zhromažďovanie týchto údajov, ich systematické alebo metodické usporiadanie v databáze, zriadenie individuálnej prístupnosti a overovanie ich presnosti počas celého obdobia fungovania databázy si môžu vyžadovať kvantitatívne a/alebo kvalitatívne podstatný vklad v zmysle článku 7 ods. 1 smernice.
41 Vo veci samej treba zdôrazniť, že ľudské a technické prostriedky opísané vnútroštátnym súdom, ako sú uvedené v bode 11 tohto rozsudku, majú pri organizácii futbalových súťaží určiť dátumy, hodiny a mužstvá domácich a hostí, ktoré sa vzťahujú na zápasy rôznych dní týchto súťaží, a to podľa súhrnu parametrov uvedených v bode 10 tohto rozsudku.
42 Ako tvrdí Veikkaus ako aj nemecká a portugalská vláda, tieto prostriedky zodpovedajú vkladu do vytvorenia rozpisu futbalových zápasov. Tento vklad, ktorý sa vzťahuje na samotné usporiadanie súťaží je spojený s vytvorením údajov obsiahnutých v dotknutej databáze, t. j. údajov týkajúcich sa každého zápasu rôznych súťaží. V dôsledku toho sa na vyššie uvedený vklad nevzťahuje článok 7 ods. 1 smernice.
43 Za týchto podmienok je potrebné overiť, neberúc do úvahy vklad uvedený v predchádzajúcom bode, či získanie, overenie alebo prezentácia obsahu rozpisu futbalových zápasov vykazujú kvalitatívne alebo kvantitatívne podstatný vklad.
44 Vyhľadávanie a zhromažďovanie základných údajov rozpisu futbalových zápasov si zo strany profesionálnych líg nevyžaduje osobitné úsilie. Tieto ligy sú totiž nerozlučne späté s tvorbou uvedených údajov, na ktorej sa zúčastňujú priamo ako subjekty zodpovedné za usporiadanie futbalových súťaží. Získanie obsahu rozpisu futbalových zápasov si teda nevyžaduje žiadny vklad nezávislý od vkladu, ktorý si vyžaduje vytvorenie údajov obsiahnutých v tomto rozpise.
45 Profesionálne futbalové ligy nemusia venovať žiadne osobitné úsilie kontrole presnosti údajov súvisiacich so súťažami počas zostavenia rozpisu, pretože sa priamo zúčastňujú tvorby týchto údajov. Čo sa týka overenia presnosti obsahu rozpisov zápasov v priebehu sezóny, táto spočíva, ako to vyplýva z pripomienok predložených Fixtures, v prispôsobení určitých údajov týchto rozpisov v závislosti od prípadného odloženia zápasu alebo dňa súťaže, o ktorých rozhodnú profesionálne ligy alebo o ktorých sa rozhodne po dohode s týmito ligami. Ako tvrdí Veikkaus, takéto overovanie nemožno považovať za vykazujúce podstatný vklad.
46 Prezentácia rozpisu futbalových zápasov je tiež úzko spätá so samotným vytvorením základných údajov tohto rozpisu, ako to potvrdzuje aj chýbajúci odkaz na práce alebo špeciálne prostriedky určené na takúto prezentáciu v uznesení vnútroštátneho súdu. V dôsledku toho nemožno túto prezentáciu považovať za vyžadujúcu si vklad nezávislý od vkladu do vytvorenia základných údajov.
47 Z uvedeného vyplýva, že ani získanie, ani overenie a ani prezentácia obsahu rozpisu futbalových zápasov nevykazujú podstatný vklad, ktorý môže odôvodniť výhodu ochrany poskytovanej právom sui generis, ktorá vyplýva z článku 7 smernice.
48 Pokiaľ ide o činnosti uvedené v bode 13 tohto rozsudku, pri vypracovaní rozpisu k nim nedochádza. Ako to uvádza Veikkaus, prostriedky určené na tieto činnosti teda nemožno zohľadňovať pri posudzovaní existencie podstatného vkladu do získania, overenia alebo prezentácie obsahu týchto rozpisov.
49 Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné odpovedať na prvú položenú otázku tak, že pojem vklad do získania obsahu databázy v zmysle článku 7 ods. 1 sa má chápať ako označujúci prostriedky určené na vyhľadávanie existujúcich materiálov a na ich zhromažďovanie do uvedenej databázy. Pod pojmom vklad nemožno rozumieť prostriedky použité na vytvorenie základných materiálov obsahu databázy. V súvislosti s vypracovaním rozpisu zápasov na účel organizácie futbalových súťaží nie sú vkladom prostriedky určené na stanovenie dátumov, hodín a dvojíc futbalových mužstiev, ktoré sa týkajú rôznych zápasov týchto súťaží.
50 Vzhľadom na uvedené nie je potrebné odpovedať na ostatné položené otázky.
O trovách
51 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto:
Pojem vklad do získania obsahu databázy v zmysle článku 7 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz sa má chápať ako označujúci prostriedky určené na vyhľadávanie existujúcich materiálov a na ich zhromažďovanie do uvedenej databázy. Pod pojmom vklad nemožno rozumieť prostriedky použité na vytvorenie základných materiálov obsahu databázy. V súvislosti s vypracovaním rozpisu zápasov na účel organizácie futbalových súťaží nie sú vkladom prostriedky určené na stanovenie dátumov, hodín a dvojíc futbalových mužstiev, ktoré sa týkajú rôznych zápasov týchto súťaží.
Podpisy
* Jazyk konania: fínčina.