ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

z 9. decembra 1997 (*)

„Voľný pohyb tovaru – Poľnohospodárske výrobky – Prekážky vyplývajúce z konania jednotlivcov – Povinnosti členských štátov“

Vo veci C‑265/95,

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: Hendrik van Lier, právny poradca, a Jean‑Francis Pasquier, štátny úradník pridelený k právnej službe, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu, Carlos Gómez de la Cruz, člen právneho servisu, Centre Wagner, Kirchberg,

žalobkyňa,

ktorú v konaní podporujú:

Španielske kráľovstvo, v zastúpení: Alberto José Navarro González, generálny riaditeľ právnej a inštitucionálnej koordinácie so Spoločenstvom, a Rosario Silva de Lapuerta, abogado del Estado, služba sporov so Spoločenstvom, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu, Španielske veľvyslanectvo, 4-6, boulevard E. Servais,

Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, v zastúpení: John E. Collins, Treasury Solicitor’s Department, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci Stephen Richards a Mark Hoskins, barristers, s adresou na doručovanie v Luxemburgu, veľvyslanectvo Spojeného kráľovstva, 14, boulevard Roosevelt,

vedľajší účastníci konania,

proti

Francúzskej republike, v zastúpení: Jean-François Dobelle, zastupujúci riaditeľ právnej sekcie ministerstva zahraničných vecí, Catherine de Salins, zástupca riaditeľa tej istej sekcie, Anne de Bourgoing, poverenec tej istej sekcie, a Philippe Martinet, sekretár ministerstva zahraničných vecí, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu, Francúzske veľvyslanectvo, 8 B, boulevard Joseph II,

žalovanej,

ktorej predmetom je návrh na rozhodnutie, že Francúzska republika si tým, že neprijala všetky potrebné a primerané opatrenia, aby konania jednotlivcov nebránili voľnému pohybu ovocia a zeleniny, nesplnila svoje povinnosti, ktoré vyplývajú zo spoločnej organizácie trhov s poľnohospodárskymi výrobkami a z článku 30 Zmluvy o ES v spojení s článkom 5 tejto zmluvy,

SÚDNY DVOR,

v zložení: predseda G. C. Rodríguez Iglesias, predsedovia komôr C. Gulmann, H. Ragnemalm, M. Wathelet a R. Schintgen (spravodajca), sudcovia G. F. Mancini, J. C. Moitinho de Almeida, P. J. G. Kapteyn, J. L. Murray, D. A. O. Edward, J.‑P. Puissochet, G. Hirsch a P. Jann,

generálny advokát: C. O. Lenz,

tajomník: H. A. Rühl, hlavný referent,

so zreteľom na správu pre pojednávanie,

po vypočutí prednesov účastníkov konania na pojednávaní 10. júna 1997, na ktorom Komisiu zastupovali Hendrik van Lier a Jean‑Francis Pasquier, Španielske kráľovstvo Rosario Silva de Lapuerta a Francúzsku republiku Jean-François Dobelle a Kareen Rispal‑Bellanger, zástupca riaditeľa sekcie ministerstva zahraničných vecí, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 9. júla 1997,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Komisia Európskych spoločenstiev návrhom doručeným do kancelárie Súdneho dvora 4. augusta 1995 podala podľa článku 169 Zmluvy o ES žalobu, ktorou sa domáha určenia, že Francúzska republika si tým, že neprijala všetky potrebné a primerané opatrenia, aby konania jednotlivcov nebránili voľnému pohybu ovocia a zeleniny, nesplnila povinnosti, ktoré vyplývajú zo spoločnej organizácie trhov s poľnohospodárskymi výrobkami a z článku 30 Zmluvy o ES v spojení s článkom 5 tejto Zmluvy.

2        Komisia uvádza, že už viac ako desať rokov pravidelne dostáva sťažnosti týkajúce sa pasivity francúzskych úradov voči násilným činom, ktoré páchajú jednotlivci a protestné hnutia francúzskych poľnohospodárov proti poľnohospodárskym výrobkom pochádzajúcim z iných členských štátov. Tieto činy spočívajú okrem iného v zadržiavaní kamiónov prevážajúcich takéto výrobky na francúzskom území a ničení ich nákladov, násilnostiach proti vodičom kamiónov, hrozbách namierených proti francúzskym veľkopredajniam predávajúcim poľnohospodárske výrobky pochádzajúce z iných členských štátov, ako aj v poškodzovaní tohto tovaru vystaveného v obchodoch vo Francúzsku.

3        Komisia zistila, že od roku 1993 vedú niektoré hnutia francúzskych poľnohospodárov, medzi nimi organizácia nazývaná „Coordination rurale“, systematickú kampaň kontroly ponuky poľnohospodárskych výrobkov pochádzajúcich z iných členských štátov, zameranú najmä na zastrašovanie veľkoobchodníkov a maloobchodníkov, aby sa zásobovali výlučne francúzskymi výrobkami, ďalej na stanovovanie minimálnych predajných cien daných výrobkov, ako aj na organizáciu kontrol zameraných na preverovanie, či títo obchodníci plnia dané príkazy.

4        Takto bola táto kampaň od apríla do júla 1993 zameraná najmä na jahody pochádzajúce zo Španielska. V auguste a septembri 1993 postihol ten istý osud rajčiny pôvodom z Belgicka.

5        Roku 1994 boli španielske jahody predmetom akcií rovnakého druhu, ktoré spočívali v hrozbách proti obchodným centrám a v ničení tovaru a dopravných prostriedkov, pričom dvakrát na tom istom mieste v priebehu dvoch týždňov došlo k násilným incidentom bez toho, aby prítomné poriadkové sily zakročili na účinnú ochranu kamiónov a ich nákladu.

6        Komisia takisto poukazuje na ďalšie prípady vandalizmu, ktoré vo Francúzsku bránili voľnému pohybu poľnohospodárskych produktov pochádzajúcich z Talianska a Dánska.

7        Komisia po tom, čo viackrát upozornila francúzske úrady, usúdila, že Francúzska republika si tým, že neprijala všetky potrebné a primerané opatrenia, aby trestné činy jednotlivcov nebránili voľnému pohybu poľnohospodárskych výrobkov, nesplnila povinnosti, ktoré vyplývajú zo spoločnej organizácie trhov s poľnohospodárskymi výrobkami a z článku 30 Zmluvy o ES v spojení s článkom 5 tejto Zmluvy. V dôsledku toho Komisia listom z 19. júla 1994 vyzvala podľa článku 169 Zmluvy o ES francúzsku vládu, aby jej do dvoch mesiacov predložila svoje pripomienky k nesplneniu povinnosti, ktoré jej vytýkala.

8        Francúzska vláda odpovedala listom z 10. októbra 1994, že vždy tvrdo odsudzovala prejavy vandalizmu francúzskych poľnohospodárov. Zdôraznila, že preventívne opatrenia v podobe dohľadu, ochrany a zberu informácií umožnili výrazné zníženie počtu incidentov od roku 1993 po rok 1994. Navyše skutočnosť, že prokuratúra systematicky vykonávala vyšetrovanie, dokazuje odhodlanosť francúzskych úradov stíhať všetky trestné činy, ktorých cieľom je brániť dovozu poľnohospodárskych výrobkov z iných členských štátov. Tieto nepredvídateľné operácie typu údernej jednotky vedené malými a veľmi mobilnými skupinami však mimoriadne sťažovali zásah poriadkových síl a možno nimi vysvetliť častú neúspešnosť začatých trestných konaní. Napokon praktiky „Coordination rurale“, ktoré mali za cieľ regulovať trh s poľnohospodárskymi výrobkami prostredníctvom hrozieb a ničenia, boli predmetom konania pred Conseil de la concurrence.

9        Dňa 20. apríla 1995 však došlo k novým vážnym incidentom na juhozápade Francúzska, počas ktorých boli zničené poľnohospodárske výrobky pôvodom zo Španielska.

10      Komisia preto 5. mája 1995 vydala odôvodnené stanovisko podľa článku 169 prvého odseku Zmluvy. V tomto stanovisku usúdila, že Francúzska republika si tým, že neprijala všetky potrebné a primerané opatrenia, aby konania jednotlivcov nebránili voľnému pohybu ovocia a zeleniny, nesplnila povinnosti, ktoré vyplývajú zo spoločnej organizácie trhov s poľnohospodárskymi výrobkami a z článku 30 Zmluvy o ES v spojení s článkom 5 tejto Zmluvy, a v zmysle článku 169 druhého odseku Zmluvy ju vyzvala, aby prijala potrebné opatrenia na dosiahnutie súladu v lehote jedného mesiaca od vydania tohto stanoviska.

11      Dňa 16. júna 1995 francúzska vláda zdôraznila, že prijala všetky dostupné opatrenia na zaručenie voľného pohybu tovaru na svojom území a že zavedené odstrašujúce opatrenia umožnili veľmi výrazne obmedziť násilnosti spáchané roku 1995. Na vnútroštátnej úrovni príslušné ministerstvá pripravili jednotný postup boja proti opakovaniu vandalských činov, ktorý obsahoval najmä posilnenie dohľadu, a pokyny pre prefekta a poriadkové sily, aby tvrdo zakročili. Ďalej, poplašný systém zahŕňajúci dôkladný dohľad nad ohrozenými zariadeniami umožnil na miestnej úrovni zabrániť mnohým incidentom. Hoci riziko zničenia nemožno úplne vylúčiť, pretože ide o občasné nepredvídateľné akcie páchateľov, ktorých je veľmi ťažké identifikovať, Tribunal correctionnel v Nîmes roku 1994 odsúdil 24 poľnohospodárov za poškodenie cudzieho majetku. Od nadobudnutia účinnosti článku 322-13 nového Trestného zákona 1. marca 1994 možno vyhrážanie sa poškodením majetku potrestať účinnejšie. Napokon spôsobené škody nahradil štát a boli vydané pokyny na urýchlenie nahrádzania škody spôsobenej dotknutým hospodárskym subjektom.

12      Podľa Komisie však francúzsky minister poľnohospodárstva roku 1995 vyhlásil, že hoci neschvaľuje a odsudzuje násilné činy poľnohospodárov, neplánuje žiadny zásah poriadkových síl proti nim.

13      Dňa 3. júna 1995 boli predmetom násilných činov na juhu Francúzska tri kamióny prevážajúce ovocie a zeleninu zo Španielska, pričom poriadkové sily nezasiahli. Začiatkom júla 1995 bolo španielske a talianske ovocie opäť zničené francúzskymi poľnohospodármi.

14      Komisia preto podala túto žalobu.

15      Uzneseniami zo 14. a 27. februára 1996 Súdny dvor pripustil, aby Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska a Španielske kráľovstvo vstúpili do konania na podporu návrhov Komisie.

16      Na podporu svojej žaloby Komisia tvrdí, že článok 30 Zmluvy a spoločná organizácia trhov s ovocím a zeleninou, ktoré sú založené na rovnakom princípe odstraňovania prekážok obchodu, zakazujú množstevné obmedzenia dovozu medzi členskými štátmi, ako aj všetky opatrenia s rovnakým účinkom. Ďalej podľa článku 5 Zmluvy majú členské štáty povinnosť prijať všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili plnenie záväzkov vyplývajúcich z tejto Zmluvy.

17      Preto zadržiavanie dopravných prostriedkov a poškodzovanie poľnohospodárskych výrobkov pochádzajúcich z iných členských štátov, ako aj atmosféra neistoty vyplývajúca z vyhrážok rôznych poľnohospodárskych organizácií voči distribútorom ovocia a zeleniny z týchto štátov, ako bolo v tejto veci zistené na francúzskom území, tvorí prekážku obchodu s týmito výrobkami v rámci Spoločenstva, ktorej sú členské štáty povinné zabrániť prijatím vhodných opatrení, a to aj voči jednotlivcom, ktorí ohrozujú voľný pohyb tovaru.

18      V tomto prípade skutočnosť, že vážne incidenty naďalej rok čo rok vo Francúzsku bránili dovozu a tranzitu ovocia a zeleniny pochádzajúcich z iných členských štátov, preukazuje, že preventívne a represívne opatrenia, ktoré uvádza francúzska vláda na svoju obranu, nie sú ani dostatočné, ani primerané, aby páchateľov trestných činov naozaj odradili od ich páchania a opakovania. Navyše na základe faktov, ktoré má Komisia k dispozícii, sa zdá, že francúzske úrady nezasahovali sústavným spôsobom, aby účinne predchádzali a trestali násilné činy poľnohospodárov vo Francúzsku.

19      Vlády Španielska a Spojeného kráľovstva podporujú návrhy Komisie.

20      Francúzska vláda naopak tvrdí, že žaloba Komisie je nedôvodná.

21      Uvádza, že zaviedla za rovnakých podmienok, aké sa uplatňujú na porovnateľné násilnosti podľa vnútroštátneho práva, všetky potrebné a vhodné prostriedky na zabránenie a potrestanie konania jednotlivcov, ktoré bráni voľnému pohybu poľnohospodárskych výrobkov. Opatrenia dohľadu zavedené roku 1993 umožnili veľmi výrazne obmedziť násilné činy spáchané v nasledujúcich rokoch.

22      Vzhľadom na vysoký počet kamiónov prevážajúcich poľnohospodárske výrobky na francúzskom území a množstvo ich cieľových staníc na jednej strane, ako aj na nepredvídateľný charakter protestných akcií poľnohospodárov konajúcich v malých skupinkách typu úderná jednotka na strane druhej však nemožno riziko ničenia úplne odstrániť. Tento posledný uvedený dôvod zároveň vysvetľuje, že je veľmi ťažké identifikovať zodpovedných páchateľov a dokázať ich osobnú účasť na násilných činoch, aby ich bolo možné systematicky trestať. Od roku 1994 však bolo ďalších šesť osôb odsúdených alebo sa proti nim viedlo vyšetrovanie. Navyše policajným orgánom treba priznať právo rozhodnúť na základe voľnej úvahy, či je potrebné zakročiť na ochranu verejného poriadku. V každom prípade, štát odškodňuje obete týchto činov na základe objektívnej zodpovednosti orgánov verejnej moci. Takto bola za roky 1993, 1994 a 1995 vyplatená ako náhrada škody suma vo výške viac ako 17 miliónov FRF.

23      Francúzska vláda dodáva, že nespokojnosť francúzskych poľnohospodárov je spôsobená výrazným zvýšením vývozu španielskych výrobkov od pristúpenia Španielskeho kráľovstva, čo malo za následok výrazný pokles cien posilnený devalváciou pesety z konkurenčných dôvodov, ako aj dumpingovými cenami španielskych výrobcov. Francúzsky trh s ovocím a zeleninou bol vážne narušený skutočnosťou, že prechodné obdobie stanovené pri tomto pristúpení nezaviedlo žiadny mechanizmus dohľadu nad vývoznými cenami španielskych výrobcov. Francúzska vláda ešte zdôrazňuje, že sa ani zďaleka nesprávala protekcionisticky, ale v tomto prípade preukázala konštruktívny prístup, keď iniciatívne podnikla v Rade kroky zamerané na vyriešenie problémov na trhu s ovocím a zeleninou a rokovala so španielskymi úradmi.

24      Na to, aby bolo možné posúdiť dôvodnosť žaloby Komisie, je na úvod vhodné pripomenúť, že voľný pohyb tovaru je jednou zo základných zásad Zmluvy.

25      V tomto ohľade článok 3 písm. c) Zmluvy o ES stanovuje, že na účely stanovené v článku 2 zahŕňajú činnosti Spoločenstva vnútorný trh charakterizovaný zrušením prekážok okrem iného pre voľný pohyb tovaru.

26      V zmysle článku 7a ods. 2 Zmluvy o ES vnútorný trh zahrnie oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej je zaručený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu v súlade s ustanoveniami tejto Zmluvy.

27      Táto základná zásada je vykonaná v článku 30 a nasl. Zmluvy.

28      Konkrétne článok 30 hovorí, že množstevné obmedzenia dovozu a všetky opatrenia s rovnocenným účinkom sú medzi členskými štátmi zakázané.

29      Toto ustanovenie treba v jeho kontexte chápať tak, že jeho cieľom je odstrániť všetky priame alebo nepriame, existujúce alebo potenciálne prekážky dovozných tokov v obchode vnútri Spoločenstva.

30      Ako nevyhnutný prostriedok na dosiahnutie trhu bez vnútorných hraníc preto článok 30 nezakazuje len opatrenia štátneho pôvodu, ktoré samotné vytvárajú obmedzenia obchodu medzi členskými štátmi, ale môže sa tiež uplatniť, keď niektorý členský štát neprijme požadované opatrenia, aby čelil prekážkam voľného pohybu tovaru vyplývajúcim z príčin, ktoré nespôsobil štát.

31      Skutočnosť, že členský štát nekoná alebo prípadne neprijme dostatočné opatrenia na to, aby zabránil prekážkam voľného pohybu tovaru vytvoreným najmä konaním jednotlivcov na jeho území voči výrobkom pochádzajúcim z iných členských štátov, môže totiž brániť obchodu v rámci Spoločenstva rovnako ako konanie.

32      Článok 30 teda prikazuje členským štátom nielen to, aby sa samy zdržali prijatia opatrení alebo nekonali tak, aby vytvárali prekážky obchodu, ale v spojení s článkom 5 Zmluvy aj to, aby prijali všetky potrebné a vhodné opatrenia na zabezpečenie dodržiavania tejto základnej slobody na svojom území.

33      V tomto kontexte majú členské štáty, ktoré sú jediné príslušné udržiavať verejný poriadok a zabezpečiť vnútornú bezpečnosť, nesporne určitý priestor na voľnú úvahu pri určení, ktoré opatrenia sú v určitej situácii najvhodnejšie na odstránenie prekážok dovozu výrobkov.

34      Inštitúciám Spoločenstva teda neprislúcha, aby konali namiesto členských štátov a nariaďovali im, aké opatrenia musia prijať a skutočne uplatňovať na zabezpečenie voľného pohybu tovaru na svojom území.

35      Úlohou Súdneho dvora však je, aby v prípadoch, v ktorých rozhoduje, preveril, berúc pritom do úvahy uvedené oprávnenie na voľnú úvahu, či dotknutý členský štát prijal vhodné opatrenia na zabezpečenie voľného pohybu tovaru.

36      Treba dodať, že predchádzajúce úvahy platia rovnako aj pre nariadenia Rady o spoločnej organizácii trhov s rôznymi poľnohospodárskymi výrobkami podľa ustanovení článkov 38 až 46 v spojení s článkom 7 ods. 7 Zmluvy o ES (pozri rozsudky zo 14. júla 1976, Kramer a i., 3/76, 4/76 a 6/76, Zb. s. 1279, body 53 a 54, a z 25. mája 1993, Komisia/Taliansko, C‑228/91, Zb. s. I‑2701, bod 11, týkajúce sa nariadení o spoločnej organizácii trhov v odvetví produktov rybolovu).

37      Pokiaľ ide konkrétnejšie o tento prípad, treba konštatovať, že skutočnosti, na ktorých sa zakladá žaloba o nesplnenie povinnosti, ktorú podala Komisia proti Francúzskej republike, neboli spochybnené.

38      Teda násilné činy spáchané na francúzskom území proti poľnohospodárskym výrobkom pochádzajúcim z iných členských štátov, spočívajúce najmä v zadržiavaní kamiónov prepravujúcich takéto výrobky, ničení ich nákladu a násilnostiach proti vodičom, ako aj v hrozbách veľkoobchodníkom a maloobchodníkom a v ničení vystaveného tovaru nepopierateľne vytvárajú prekážky obchodu s týmito výrobkami v rámci Spoločenstva.

39      Je preto potrebné preveriť, či v tomto prípade francúzska vláda splnila svoje povinnosti v zmysle článku 30 Zmluvy v spojení s článkom 5 a prijala dostatočné a vhodné opatrenia proti konaniam jednotlivcov, ktoré vytvárajú prekážky voľnému pohybu určitých poľnohospodárskych výrobkov.

40      V tomto ohľade treba zdôrazniť, že z podaní Komisie vyplýva, že k incidentom, ktoré tento orgán napáda v rámci tejto žaloby, pravidelne dochádza už viac ako desať rokov.

41      Už 8. mája 1985 Komisia zaslala Francúzskej republike prvú výzvu, v ktorej ju vyzvala, aby prijala potrebné preventívne a represívne opatrenia na zastavenie konaní tohto druhu.

42      Navyše Komisia v tomto prípade viackrát francúzskej vláde pripomenula, že právo Spoločenstva stanovuje povinnosť dbať na skutočné dodržiavanie zásady voľného pohybu tovaru tým, že sa odstránia všetky obmedzenia slobody obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami pôvodom z iných členských štátov.

43      Francúzske orgány teda v tomto prípade mali dostatočne dlhú lehotu na prijatie nevyhnutných opatrení, aby splnili svoje povinnosti podľa práva Spoločenstva.

44      Ďalej napriek vysvetleniam poskytnutým francúzskou vládou, podľa ktorej boli prijaté všetky opatrenia, aby sa zabránilo pokračovaniu násilností a páchatelia boli potrestaní, skutočnosťou zostáva, že vážne incidenty rok čo rok závažne ohrozovali obchod s poľnohospodárskymi výrobkami na francúzskom území.

45      Zo zhrnutia skutkového stavu predloženého Komisiou, ktoré francúzska vláda nespochybnila, vyplýva, že dotknuté sú najmä určité obdobia roka a ďalej existujú osobitne ohrozené miesta, kde došlo k viacerým incidentom v priebehu toho istého roka.

46      Od roku 1993 sa násilné činy a vandalizmus nezameriavali len na dopravné prostriedky, ktoré prepravovali poľnohospodárske výrobky, ale rozšírili sa aj na veľkoobchodnú a maloobchodnú distribúciu týchto výrobkov.

47      Nové vážne incidenty toho istého druhu sa napokon stali v rokoch 1996 a 1997.

48      Okrem toho treba uviesť, že nebolo spochybnené, že počas týchto incidentov francúzske poriadkové sily buď neboli prítomné na mieste činu napriek skutočnosti, že v niektorých prípadoch boli príslušné orgány upozornené na bezprostredne hroziace protesty poľnohospodárov, alebo nezasiahli, dokonca aj v prípadoch, keď boli oveľa početnejšie ako podnecovatelia nepokojov. Navyše nie vždy šlo o rýchle akcie protestujúcich, ktorí by prekvapili a hneď na to ušli, pretože v niektorých prípadoch trvali nepokoje niekoľko hodín.

49      Ďalej je nesporné, že určitý počet vandalských činov bol nafilmovaný televíznymi kamerami, že protestujúci často konali s odhalenou tvárou a že združenia poľnohospodárov zodpovedné za násilné protesty sú poriadkovým silám známe.

50      Napriek tomu je však isté, že len veľmi malý počet osôb, ktoré sa zúčastnili na týchto vážnych porušeniach verejného poriadku, bol identifikovaný a stíhaný.

51      Pokiaľ ide napríklad o početné prejavy vandalizmu, ku ktorým došlo počas obdobia od apríla do augusta 1993, francúzske úrady boli schopné uviesť len jediný prípad trestného stíhania.

52      Vzhľadom na všetko, čo bolo uvedené, Súdny dvor bez toho, aby spochybňoval ťažkosti, ktoré majú príslušné orgány, keď čelia situáciám, o aké ide v tomto prípade, musí konštatovať, že vzhľadom na časté opakovanie a vážnosť incidentov, ktoré uvádza Komisia, zjavne neboli opatrenia, ktoré francúzska vláda v tejto veci prijala, dostatočné na to, aby zabezpečili slobodu obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami vnútri Spoločenstva na jej území tým, že by účinne zabránili a odradili pôvodcov týchto činov od ich páchania a opakovania.

53      Toto konštatovanie sa ponúka o to viac, že poškodzovanie a hrozby, na ktoré poukazuje Komisia, nielenže ohrozujú dovoz alebo tranzit výrobkov priamo dotknutých násilnými činmi cez Francúzsko, ale môžu spôsobovať atmosféru neistoty, ktorá má odradzujúci účinok na obchodné toky ako celok.

54      Uvedené konštatovanie nie je nijako spochybnené argumentom francúzskej vlády, podľa ktorého bola situácia francúzskych poľnohospodárov natoľko ťažká, že existovali oprávnené obavy, že ráznejšie zásahy príslušných orgánov by mohli vyvolať násilné reakcie dotknutých subjektov, ktoré by viedli k ešte vážnejším porušeniam verejného poriadku alebo dokonca k spoločenským nepokojom.

55      Obava z vnútorných ťažkostí totiž neoprávňuje členský štát, aby riadne neuplatňoval právo Spoločenstva (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. decembra 1995, Komisia/Francúzsko, C‑52/95, Zb. s. I‑4443, bod 38).

56      Je úlohou dotknutého členského štátu, aby s výnimkou prípadu, keď dokáže, že zásah z jeho strany by mal dôsledky na verejný poriadok, ktoré by nemohol zvládnuť za pomoci prostriedkov, ktoré má k dispozícii, prijal všetky vhodné opatrenia na zabezpečenie plnej pôsobnosti a účinnosti práva Spoločenstva s cieľom zabezpečiť náležité vykonanie tohto práva v záujme všetkých hospodárskych subjektov.

57      V tomto prípade pritom francúzska vláda konkrétne nepreukázala existenciu hrozby pre verejný poriadok, ktorej by nemohla čeliť.

58      Je vhodné dodať, že hoci nemožno vylúčiť, že hrozba vážnych problémov pre verejný poriadok môže prípadne odôvodniť oprávnenosť nevykonania zásahu poriadkových síl, tento argument možno v každom prípade použiť len v konkrétnom prípade, a nie, ako v tejto veci, všeobecným spôsobom na všetky incidenty uvádzané Komisiou.

59      Pokiaľ ide o skutočnosť, že francúzska vláda prevzala zodpovednosť za škody spôsobené obetiam, je potrebné zdôrazniť, že tento argument nemôže žalovaná vláda použiť, aby sa vyhla svojim povinnostiam podľa práva Spoločenstva.

60      Aj keď totiž náhrada škody môže aspoň čiastočne napraviť škody spôsobené dotknutým hospodárskym subjektom, nemôže však vylúčiť nesplnenie povinností členským štátom.

61      Takisto nemožno prijať argumenty založené na veľmi ťažkej spoločenskej a hospodárskej situácii, v ktorej sa francúzsky trh s ovocím a zeleninou nachádzal po pristúpení Španielskeho kráľovstva.

62      V tomto ohľade je ustálenou judikatúrou, že dôvody hospodárskej povahy nemôžu nikdy slúžiť na zdôvodnenie prekážok zakázaných článkom 30 Zmluvy (pozri najmä rozsudok z 11. júna 1985, Komisia/Írsko, 288/83, Zb. s. 1761, bod 28).

63      Pokiaľ francúzska vláda na podporu svojich argumentov zdôrazňuje, že destabilizácia francúzskeho trhu s ovocím a zeleninou bola vyvolaná nekalými praktikami a dokonca porušením práva Spoločenstva španielskymi výrobcami, je vhodné pripomenúť, že členský štát jednostranne nesmie prijať ochranné opatrenia ani sa správať tak, aby predišiel prípadnému porušeniu práva Spoločenstva iným členským štátom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. mája 1996, Hedley Lomas, C‑5/94, Zb. s. I‑2553, bod 20).

64      To musí platiť tým skôr v oblasti spoločnej poľnohospodárskej politiky, kde len Spoločenstvo môže prípadne prijímať opatrenia potrebné na čelenie ťažkostiam, ktoré môžu niektoré subjekty zakúšať najmä v dôsledku nového pristúpenia.

65      Vzhľadom na všetky uvedené úvahy je namieste vysloviť záver, že francúzska vláda v tomto prípade zrejmým a vytrvalým spôsobom odmietala prijať dostatočné a vhodné opatrenia, aby zastavila vandalské činy, ktoré na jej území ohrozujú voľný pohyb niektorých poľnohospodárskych výrobkov pochádzajúcich z iných členských štátov, a aby zabránila opakovaniu týchto činov.

66      V dôsledku toho treba konštatovať, že Francúzska republika si tým, že neprijala všetky potrebné a primerané opatrenia, aby konania jednotlivcov nebránili voľnému pohybu ovocia a zeleniny, nesplnila povinnosti, ktoré vyplývajú z článku 30 Zmluvy o ES v spojení s článkom 5 tejto Zmluvy a zo spoločnej organizácie trhov s poľnohospodárskymi výrobkami.

 O trovách

67      Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Francúzska republika nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania. Podľa článku 69 ods. 4 tohto poriadku členské štáty a inštitúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci konania, znášajú svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor rozhodol a vyhlásil:

1.      Francúzska republika si tým, že neprijala všetky potrebné a primerané opatrenia, aby konania jednotlivcov nebránili voľnému pohybu ovocia a zeleniny, nesplnila povinnosti, ktoré vyplývajú z článku 30 Zmluvy o ES v spojení s článkom 5 tejto Zmluvy a zo spoločnej organizácie trhov s poľnohospodárskymi výrobkami.

2.      Francúzska republika je povinná nahradiť trovy konania.

3.      Španielske kráľovstvo a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska znášajú svoje vlastné trovy konania.

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 9. decembra 1997.

* Jazyk konania: francúzština.