ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (druhá rozšírená komora)
z 12. decembra 1996 (*)
„Systém selektívnej distribúcie – Luxusné kozmetické výrobky“
Vo veci T‑19/92,
Groupement d'achat Édouard Leclerc, spoločnosť podľa francúzskeho práva, so sídlom v Paríži, v zastúpení: Mario Amadio a Gilbert Parléani, advokáti zapísaní v advokátskej komore v Paríži, s adresou na doručovanie v Luxemburgu, advokátska kancelária Philippe Hoss, 15, Côte d'Eich,
žalobca,
proti
Komisii Európskych spoločenstiev, v zastúpení: pôvodne Bernd Langeheine, neskôr Berend Jan Drijber, členovia právneho servisu Komisie, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci Hervé Lehman, advokát zapísaný v advokátskej komore v Paríži, s adresou na doručovanie v Luxemburgu, Carlos Gómez de la Cruz, člen právneho servisu Komisie, Centre Wagner, Kirchberg,
žalovanej,
ktorú v konaní podporuje:
Yves Saint Laurent Parfums SA, spoločnosť podľa francúzskeho práva, so sídlom v Neuilly-sur-Seine (Francúzsko), v zastúpení: Dominique Voillemot a Arnaud Michel, advokáti zapísaní v advokátskej komore v Paríži, s adresou na doručovanie v Luxemburgu, advokátska kancelária Jacques Loesch, 11, rue Goethe,
Fédération des industries de la parfumerie, odborársky zväz podľa francúzskeho práva, so sídlom v Paríži, v zastúpení: Robert Collin, advokát zapísaný v advokátskej komore v Paríži, s adresou na doručovanie v Luxemburgu, advokátska kancelária Ernest Arendt, 8-10, rue Mathias Hardt,
Comité de liaison des syndicats européens de l'industrie de la parfumerie et des cosmétiques, medzinárodné neziskové združenie podľa belgického práva, so sídlom v Bruseli, v zastúpení: Stephen Kon, solicitor, a Mélanie Thill‑Tayara, advokátka zapísaná v advokátskej komore v Paríži, s adresou na doručovanie v Luxemburgu, advokátska kancelária Winandy et Err, 60, avenue Gaston Diderich,
a
Fédération européenne des parfumeurs détaillants, združenie štátnych federácií alebo odborov podľa francúzskeho práva, so sídlom v Paríži, v zastúpení: Rolland Verniau, advokát zapísaný v advokátskej komore v Lyone, s adresou na doručovanie v Luxemburgu, advokátska kancelária Nico Schaeffer, 12, avenue de la Porte Neuve,
vedľajší účastníci konania,
ktorej predmetom je zrušenie rozhodnutia Komisie 92/33/EHS zo 16. decembra 1991 o konaní podľa článku 85 Zmluvy EHS (IV/33.242 – Yves Saint Laurent Parfums) (Ú. v. ES L 12, s. 24) [neoficiálny preklad],
SÚD PRVÉHO STUPŇA
EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (druhá rozšírená komora),
v zložení: predseda komory H. Kirschner, sudcovia B. Vesterdorf, C. W. Bellamy, A. Kalogeropoulos a A. Potocki,
tajomník: J. Palacio Gonzáles, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 28. a 29. februára 1996,
vyhlásil tento
Rozsudok
Skutkový stav
Úvod
1 Kategória kozmetických výrobkov zahŕňa veľkú škálu výrobkov, predovšetkým parfumérske výrobky s obsahom alkoholu, skrášľovacie výrobky, výrobky určené na bežnú starostlivosť, ako aj vlasové a toaletné výrobky. Táto kategória obsahuje segment, ktorý tvoria luxusné výrobky: výrobky vysokej kvality za relatívne vysoké ceny, ktoré sa predávajú pod prestížnou značkou. Všeobecne sa luxusné kozmetické výrobky predávajú len prostredníctvom sietí selektívnej distribúcie za porovnateľných podmienok. Tieto siete tvoria hlavne špecializované parfumérie alebo špecializované predajné miesta umiestnené vnútri obchodných domov.
2 Spoločnosť Yves Saint Laurent SA (ďalej len „Yves Saint Laurent“) je výrobcom luxusných kozmetických výrobkov. Je súčasťou skupiny Yves Saint Laurent, ktorej činnosť pokrýva výrobu a distribúciu luxusných výrobkov. V roku 1992 dosiahol Yves Saint Laurent približne 9 % podiel na trhu luxusných parfumových výrobkov Spoločenstva.
3 Z rozdelenia výrobkov do jednotlivých kategórií, ktoré predložil Yves Saint Laurent v priebehu konania, vyplýva, že predaj luxusných parfumov predstavoval v rokoch 1990 a 1991 75 % až 100 % z jeho celkového predaja prostredníctvom selektívnej distribúcie, podľa jednotlivých členských štátov, pričom zvyšok tvoril predaj luxusných výrobkov určených na bežnú starostlivosť a skrášľovanie. Tieto výrobky predáva približne 7 500 autorizovaných predajní, ako aj obchodov duty free, v ktorých sa realizuje značná časť predaja vo viacerých členských štátoch.
4 Dňa 7. júla 1989 oznámil Yves Saint Laurent Komisii zmluvnú sieť selektívnej distribúcie na uvádzanie na trh Spoločenstva svojich parfumérskych výrobkov s obsahom alkoholu, výrobkov určených na bežnú starostlivosť a skrášľovanie, a predovšetkým požiadal o negatívny atest v zmysle článku 2 nariadenia Rady (EHS) č. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho články 85 a 86 Zmluvy (Ú. v. ES 13, 1962, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3, ďalej len „nariadenie č. 17“, a subsidiárne o výnimku z článku 85 ods. 3 Zmluvy.
5 Dňa 20. decembra 1990, v súlade s článkom 19 ods. 3 nariadenia č. 17, uverejnila Komisia oznámenie (Ú. v. ES C 320, s. 11), kde uviedla svoj zámer prijať priaznivé rozhodnutie vo veci oznámených zmlúv, v znení upravenom podľa svojich pripomienok, a vyzvala zainteresované tretie strany, aby jej v lehote 30 dní oznámili svoje pripomienky.
6 Ako odpoveď na toto oznámenie predložil žalobca, Groupement d'achat Édouard Leclerc (ďalej len „Galec“), svoje pripomienky zo 17. januára 1991. Galec je nákupné združenie vo forme družstevnej spoločnosti, ktoré prevádzkuje sieť maloobchodných predajní vo Francúzsku, nazývaných distribučné centrá Leclerc (ďalej len „centrá Leclerc“), z ktorých väčšina sú hypermarkety alebo supermarkety. Galec vo svojich pripomienkach namieta proti navrhovanému rozhodnutiu, najmä z dôvodu, že niektoré centrá Leclerc prispôsobené na distribúciu luxusnej kozmetiky by z nej boli vylúčené, ak by sa navrhované rozhodnutie prijalo.
7 Galec sa rovnakým spôsobom zúčastnil správneho konania vo veci Parfums Givenchy, v ktorej Komisia 24. júla 1992 prijala rozhodnutie 92/428/EHS, týkajúce sa konania podľa článku 85 Zmluvy EHS (IV/33.542 - Systém selektívnej distribúcie Parfums Givenchy) (Ú. v. ES L 236, s. 11), ktoré bolo predmetom súbežného návrhu na Súde prvého stupňa (Galec/Komisia, T‑88/92).
8 Dňa 16. decembra 1991 prijala Komisia rozhodnutie 92/33/EHS o konaní podľa článku 85 Zmluvy EHS (IV/33.242 Yves Saint Laurent Parfums) (Ú. v. ES L 12, s. 14, ďalej len „rozhodnutie“). Toto rozhodnutie je predmetom tohto rozsudku.
Zmluva spoločnosti Yves Saint Laurent
9 Zo „zmluvy autorizovaného predajcu“ (ďalej len „zmluva“) a zo všeobecných predajných podmienok v jej prílohe v znení z 11. júla 1991, ktorého sa týka rozhodnutie, vyplýva, že distribučná sieť Yves Saint Laurent je uzatvorená sieť, v ktorej je zakázané, aby jej členovia predávali alebo si zaobstarávali výrobky značky Yves Saint Laurent mimo nej. Yves Saint Laurent sa na druhej strane zaväzuje, že zabezpečí dodržiavanie distribúcie v rámci platných zákonov a iných právnych predpisov a stiahne svoju značku z predajní, ktoré nesplnia zmluvné podmienky výberu.
10 Kritériá výberu autorizovaných predajcov podľa zmluvy sa predovšetkým týkajú odbornej kvalifikácie personálu, umiestnenia a priestorov predajní, obchodného mena predajcu, ako aj niektorých iných podmienok, ktoré musí splniť, predovšetkým v súvislosti so skladovaním výrobkov, minimálnym ročným objemom nákupu, povinnosťou rok sa zdržať aktívneho predaja nových výrobkov uvedených na trh na inom území a reklamnou a propagačnou spoluprácou medzi predajcami a spoločnosťou Yves Saint Laurent.
11 Pokiaľ ide o odbornú kvalifikáciu personálu, bod III.5 zmluvy stanovuje:
„5) Odborná kvalifikácia v parfumérii
Autorizovaný predajca sa zaväzuje, že bude dodržiavať ustanovenia týkajúce sa odbornej kvalifikácie stanovené v článku I.3 všeobecných predajných podmienok a zabezpečí svojim predavačom účasť na školeniach organizovaných exkluzívnym distribútorom“.
12 Body I.2 a I.3 všeobecných predajných podmienok stanovujú:
„2) Predavači
Autorizovaný predajca musí mať dostatočné množstvo predavačov vo vzťahu k predajnej ploche predajne a k počtu výrobkov ponúkaných spotrebiteľom. Tento personál musí byť schopný poskytnúť uvedeným spotrebiteľom poradenské služby a kvalitné predvedenie.
3) Odborná kvalifikácia
Autorizovaný predajca a jeho predavači musia mať odbornú kvalifikáciu v oblasti parfumérskych výrobkov (kozmetika a výrobky bežnej starostlivosti), ktorá vyplýva buď:
– z diplomu v odbore kozmetika,
– z osvedčenia o odbornom parfumérskom vzdelaní vydanom uznanou obchodnou a priemyselnou komorou,
– z minimálne trojročnej skúsenosti v oblasti predaja prestížnych parfumérskych výrobkov (kozmetika a výrobky bežnej starostlivosti).“
13 Pokiaľ ide o predajne, bod I.1 všeobecných predajných podmienok stanovuje:
„a) Prostredie predajne
Štvrť, ulice a obchody nachádzajúce sa v blízkosti predajne musia vždy zodpovedať prestíži a všeobecnej známosti značky Yves Saint Laurent.
b) Ďalšie prvky, ktoré sa berú do úvahy
Obchodné meno, priečelie budovy, kde sa nachádza predajňa, označenie prítomnosti predajne, výklady, vonkajšie osvetlenie, plocha, vnútorné osvetlenie, dlážka, steny a strop, nábytok, vnútorná výzdoba, reklamný materiál, čistota a poriadok v predajni, čistota výrobkov a reklamného materiálu, poličky, označenie a zhodnotenie značky, skladovacie podmienky, kozmetické kabínky, úprava personálu a obsluha.
Tieto prvky musia byť vždy v súlade s prestížou a všeobecnou známosťou značky Yves Saint Laurent.
c) Predajná plocha
Predajná plocha musí byť primeraná počtu predávaných výrobkov. Musí autorizovanému predajcovi umožniť ponúkať, vzhľadom na zastúpené značky, miesto vyhradené pre výrobky, ktoré zodpovedá prestíži a všeobecnej známosti značky Yves Saint Laurent.
d) Ďalšie činnosti predajne
Ak predajňa vykonáva inú činnosť alebo činnosti, je potrebné vziať do úvahy nasledujúce prvky:
– význam tejto (týchto) činnosti (činností),
– vnútorná a vonkajšia prezentácia tejto (týchto) činnosti (činností),
– oddelenie tejto (týchto) činnosti (činností) od činnosti parfumérie,
– rozdelenie predavačov medzi túto (tieto) činnosť (činností) a činnosť parfumérie,
– spôsobilosť predavačov pridelených na každú z týchto činností,
– odev predavačov pridelených pre každú z týchto činností.
…“
14 Body III.3 a III.4 zmluvy tiež stanovujú:
„3) Druh a kvalita výrobkov predávaných v predajniach
Autorizovaný predajca označí druh a kvalitu všetkých výrobkov, ktoré sa predávajú alebo budú predávať v predajni. Autorizovanému predajcovi sa zakazuje predávať v predajni výrobky, ktoré by mohli znehodnotiť svojou blízkosťou imidž značky Yves Saint Laurent.“
„4) Štandard a údržba predajne
Autorizovaný predajca musí jednak pri skladovaní a jednak pri vystavovaní výrobkov udržiavať predajňu v perfektnom stave z hľadiska údržby a čistoty. Zariadenie, nábytok a výzdoba predajne alebo špeciálneho oddelenia parfumérie vnútri predajne musí zodpovedať štandardu a kvalite, ktoré sa spájajú s imidžom značky Yves Saint Laurent.“
15 Pokiaľ ide o obchodné meno predajcu, druhý odsek bodu 1 všeobecných predajných podmienok stanovuje:
„Obchodné meno parfumérie, obchodu, v ktorom sa nachádza oddelenie parfumérie, alebo priestoru, v ktorom sa nachádza oddelenie parfumérie, alebo parfuméria, musí vždy zodpovedať prestíži značky Yves Saint Laurent. V dôsledku toho musí byť obchodné meno kompatibilné so zásadami distribúcie luxusných výrobkov a výrobkov vysokej kvality. To nie je prípad obchodného mena, ktorého imidž sa spája s absenciou alebo nedostatkom poradenstva pre zákazníkov, štandardu alebo kvalitnej výzdoby.“
16 Pokiaľ ide o postup pri prijímaní do siete, po každej žiadosti o otvorenie účtu nasleduje v lehote priemerne 3 mesiacov a maximálne 5 mesiacov zhodnotenie predajne spoločnosťou Yves Saint Laurent alebo jej exkluzívnym zástupcom prostredníctvom hodnotiacej správy, ktorej kópiu v priebehu konania Yves Saint Laurent predložil (príloha 16 k vyjadreniu vedľajšieho účastníka konania – ďalej len „hodnotiaca správa“). V tejto hodnotiacej správe sa hodnotené prvky postupne týkajú vonkajšieho vzhľadu predajne, jej vnútorného vzhľadu a odbornej spôsobilosti a sú ohodnotené podľa hodnotiacej škály, ktorá obsahuje 33 rôznych rubrík, alebo 37 rubrík v prípade predajne, ktorá má okrem predaja parfumérskych výrobkov jednu alebo viaceré iné dominantné činnosti. Každá rubrika sa podľa okolností hodnotí dvoma až desiatimi bodmi, alebo dvoma až siedmimi bodmi.
17 Na prijatie za autorizovaného predajcu musí byť celkový počet dosiahnutých bodov vyšší ako 231 (33 rubrík x 7) alebo 259 (27 rubrík x 7), podľa okolností. Získanie troch známok „2“ v rubrikách umiestnenie predajne, prostredie, priečelie, osvetlenie, podlaha, steny, nábytok, ďalšie predávané výrobky v predajni a odborná spôsobilosť sa považuje za dôvod na vylúčenie. V prípade obchodných domov používal Yves Saint Laurent až do roku 1992 prispôsobenú verziu hodnotiacej správy, ale táto verzia má byť nahradená novou verziou hodnotiacej správy, ktorá je prispôsobená pre všetky nešpecializované obchody. Dovtedy sa podľa vyjadrenia Yves Saint Laurent v prípade nešpecializovanej predajne používajú jednotlivé rubriky súčasnej hodnotiacej správy týkajúce sa vnútorného vzhľadu obchodu a personálu len pre „oddelenie“ parfumérie (odpoveď zo 16. januára 1996 na otázky súdu, s. 3 a 4).
18 Podľa záverov hodnotenia je žiadosť buď zamietnutá s odôvodnením, alebo je žiadateľ informovaný o opatreniach, ktoré musí prijať, aby splnil kritériá. V tom prípade mu je poskytnutá lehota maximálne 6 mesiacov, aby splnil uvedené kritériá, a po jej uplynutí bude vykonané nové hodnotenie. V prípade kladnej odpovede bude účet otvorený v lehote deviatich mesiacov od dátumu hodnotenia.
Rozhodnutie Komisie
19 Komisia v rozhodnutí v bode II.A.4 usúdila, že článok 85 ods. 1 Zmluvy sa nevzťahuje na systém selektívnej distribúcie, ak sú splnené tri podmienky; po prvé - že vlastnosti daného výrobku si vyžadujú vytvorenie takéhoto systému, aby sa zachovala kvalita a správne použitie, po druhé – že výber predajcov sa uskutočňuje na základe objektívnych kritérií kvalitatívnej povahy, týkajúcich sa odbornej kvalifikácie predajcu a jeho personálu, ako aj jeho priestorov, a po tretie – že tieto kritériá sú stanovené jednotne vo vzťahu k všetkým potenciálnym predajcom a uplatňujú sa nediskriminačne (pozri rozsudky Súdneho dvora z 25. októbra 1977, Metro/Komisia, ďalej len „rozsudok Metro I“, 26/76, Zb. .s. 1875, bod 20; z 11. decembra 1980, L´Oréal, 31/80, Zb. s. 3775, bod 16, a z 25. októbra 1983, AEG-Telefunken/Komisia, ďalej len „rozsudok AEG“, 107/82, Zb. s. 3151, bod 33).
20 Ďalej Komisia v druhom odseku bodu II. A.5 rozhodnutia konštatuje:
„Dotknuté výrobky sú skutočne výrobkami vysokej kvality, ktoré sú výsledkom osobitného výskumu, čo sa prejavuje v originalite ich tvorby, v dômyselnosti predávanej škály, ako aj v kvalitatívnej úrovni používaných materiálov, hlavne vo výrobe obalov, v ktorých sú prezentované. Ich povaha luxusných výrobkov potom vyplýva aj z aury exkluzivity a prestíže, ktorá ich odlišuje od podobných výrobkov patriacich do iných trhových segmentov a zodpovedajúcich iným nárokom spotrebiteľov. Takáto charakteristika na jednej strane úzko súvisí so schopnosťou výrobcu vyvinúť a zachovať imidž značky s dobrým menom a na druhej strane závisí od prezentácie smerom k verejnosti, ktorá je schopná zdôrazniť estetické alebo funkčné špecifiká každého jednotlivého výrobku alebo škály výrobkov…“
21 Ďalej sa Komisia domnieva, že kritériá výberu spoločnosti Yves Saint Laurent týkajúce sa odbornej kvalifikácie, umiestnenia a priestorov predajne a obchodného mena predajcu nespadajú do pôsobnosti článku 85 ods. 1 Zmluvy. Komisia predovšetkým usudzuje, že „prítomnosť špecializovaného odborného poradenstva v predajni je oprávnenou požiadavkou, pokiaľ sú špeciálne získané znalosti potrebné na pomoc spotrebiteľovi pri hľadaní najvhodnejšieho výrobku podľa jeho vkusu a potreby a na poskytnutie najlepších informácií o podmienkach používania, prípadne uchovávania takýchto výrobkov“ (tretí odsek bodu II.A.5) a „keďže udržanie imidžu prestížnej značky je na trhu luxusných kozmetických výrobkov podstatným faktorom hospodárskej súťaže, žiaden výrobca by si nevedel udržať svoju trhovú pozíciu bez sústavnej propagačnej činnosti. Je teda jasné, že takéto úsilie by vyšlo nazmar, ak by boli v štádiu maloobchodného predaja výrobky Yves Saint Laurent predávané spôsobom, ktorý by mohol zmeniť ich vnímanie zo strany spotrebiteľa. Kritériá vzťahujúce sa na umiestnenie a estetické a funkčné vlastnosti predajne sú preto oprávnenou požiadavkou výrobcu, pretože ich cieľom je poskytnúť spotrebiteľom prostredie v súlade s luxusnou a exkluzívnou povahou daných výrobkov a prezentáciu v súlade s imidžom značky Yves Saint Laurent. Ďalej, kritérium týkajúce sa obchodného mena má za cieľ zabezpečiť, aby obchodné meno parfumérie alebo obchodu alebo priestoru, kde sa nachádza oddelenie parfumérie, alebo parfuméria boli v súlade so zásadami distribúcie daných výrobkov, a teda vylúčiť imidž, ktorý by sa spájal s absenciou alebo nedostatkom zákazníckych služieb a štandardu alebo s absenciou pozornosti venovanej výzdobe. Z tohto hľadiska je vhodné zdôrazniť, že znehodnocujúci charakter predajne alebo jej obchodného mena nemožno v žiadnom prípade spájať s bežnou cenovou politikou distribútora“ (štvrtý odsek bodu II.A.5).
22 Komisia pokračuje v piatom a šiestom odseku bodu II.A.5:
„Zákaz predaja tovaru, ktorý by mohol znehodnotiť svojou blízkosťou imidž značky Yves Saint Laurent, má za cieľ len uchovať v očiach verejnosti auru prestíže a exkluzivity vlastnú daným výrobkom, a vyhnúť sa tak akémukoľvek prirovnávaniu k tovarom nižšej kvality. Podobný cieľ majú aj kritériá výberu zamerané na to, aby v predajniach vykonávajúcich viaceré činnosti bol priestor vyhradený na predaj parfumérskych výrobkov primeraný priestoru určenému na predaj iných výrobkov a dostatočne od neho oddelený. Z tohto hľadiska je vhodné zdôrazniť, že keďže systém selektívnej distribúcie Yves Saint Laurent Parfums je otvorený pre obchody so špecializovaným oddelením, a berúc do úvahy rôzne formy distribúcie, s ktorými Yves Saint Laurent Parfum súhlasil na úrovni Spoločenstva, tieto kritériá samy osebe nevylučujú určité moderné formy distribúcie, ako sú obchodné domy.
Povinnosť zaväzujúca autorizovaného distributéra vyhradiť výrobkom Yves Saint Laurent Parfums miesto, ktoré vzhľadom na zastúpené značky zodpovedá štandardu značky Yves Saint Laurent, a umožniť tak, aby ju spotrebiteľ identifikoval, je v súlade s cieľom zabezpečiť hodnotnú prezentáciu výrobkov, ktorých sa zmluva týka. … takéto kritérium výberu samo osebe neobmedzuje slobodu distributéra predávať a propagovať konkurenčné značky, ani nenarúša rozvoj nových foriem distribúcie.“
23 Pokiaľ ide o ostatné povinnosti a podmienky, ktoré musí autorizovaný predajca splniť, Komisia usudzuje, že tie, ktoré sa týkajú postupu prijatia do siete, minimálneho ročného objemu nákupu, spolupráce v oblasti reklamy a propagácie, uskladnenia výrobkov a uvedenia nových výrobkov na trh, patria do pôsobnosti článku 85 ods. 1 (pozri bod II.A.6 rozhodnutia) a že zaznamenané prekážky hospodárskej súťaže sú výrazným obmedzením obchodu v rámci Spoločenstva (bod II.A.8).
24 Komisia však v bode II.B.1 rozhodnutia konštatuje, že zmluvy, ktoré tvoria distribučný systém Yves Saint Laurent, spĺňajú štyri podmienky stanovené v článku 85 ods. 3 Zmluvy.
25 Pokiaľ ide o otázku, či dané ustanovenia prispievajú k zlepšeniu výroby a distribúcie v zmysle článku 85 ods. 3 Zmluvy, Komisia zastáva nasledujúci názor (bod II.B.2):
„Luxusné kozmetické výrobky sa odlišujú od podobných výrobkov, ktoré plnia iné nároky spotrebiteľov, medziiným imidžom exkluzívnosti a prestíže, ktorý sa v hodnotení spotrebiteľa spája so značkou, ktorú nesú. Schopnosť výrobcu vytvoriť a zachovať originálny a prestížny imidž značky je tak rozhodujúcim faktorom hospodárskej súťaže. Z toho vyplýva, že luxusnú kozmetickú značku možno distribuovať, len ak sa rešpektuje jej exkluzívne poslanie. Skúsenosti dokazujú, že zovšeobecnená distribúcia luxusného kozmetického výrobku môže zmeniť jeho vnímanie spotrebiteľom a napokon spôsobiť zníženie jeho dopytu.“
26 Za týchto okolností Komisia usudzuje, že ustanovenia zmluvy, ktoré patria do pôsobnosti článku 85 ods. 1 (pozri bod 23 vyššie), „majú za cieľ zabezpečiť, aby výrobky Yves Saint Laurent boli distribuované len za podmienok schopných zachovať ich imidž vysokej kvality a ich exkluzívne poslanie, ktoré sú charakteristické pre ich povahu luxusných kozmetických výrobkov“ (pozri koniec siedmeho odseku bodu II.B.2).
27 Čo sa týka otázky, či je „primeraný podiel na výhodách“ vyhradený pre užívateľov, v zmysle článku 85 ods. 3 Zmluvy, Komisia najmä usudzuje, že „oznámený distribučný systém umožňuje zachovať exkluzívnu povahu zmluvných výrobkov, čo je hlavnou motiváciou pri výbere zo strany spotrebiteľov“ (druhý odsek bodu II.B.3), a že „ak zákazník považuje imidž značky alebo služby sprevádzajúce predaj v rámci systému selektívnej distribúcie za druhoradé, bude si v každom prípade môcť vybrať z podobných výrobkov, patriacich na vedľajší trh a distribuovaných bez použitia systémov selektívnej distribúcie, čím sankcionuje výber obchodnej stratégie výrobcu“ (tretí odsek bodu II.B.3).
28 Napokon Komisia v bode II.B.4 rozhodnutia usudzuje, že systém distribúcie Yves Saint Laurent neukladá žiadne obmedzenia, obmedzujúce hospodársku súťaž, ktoré nie sú nevyhnutné pre dosiahnutie sledovaných cieľov, v zmysle článku 85 ods. 3, písm. a) Zmluvy, a v bode II.B.5 hovorí, že dotknuté zmluvy neumožňujú uchádzajúcim sa podnikom vylúčiť hospodársku súťaž vo vzťahu k podstatnej časti daných výrobkov v zmysle článku 85 ods. 3, písm. b) Zmluvy. Komisia predovšetkým dodáva, že „nezistila, že by šírenie systémov selektívnej distribúcie v oblasti luxusných kozmetických výrobkov v zásade vylučovalo určité moderné formy distribúcie, ako sú obchodné domy. Kritériá výberu Yves Saint Laurent Parfums skutočne nie sú kritériami, ktoré by nemohli splniť aj tieto formy distribúcie, aj keď si to vyžaduje čiastočnú zmenu ich osobitých metód uvádzania na trh“ (štvrtý pododsek odseku II.B.5).
29 Článok 1 rozhodnutia znie:
„Ustanovenia článku 85 ods. 1 Zmluvy EHS sa neuplatnia, v súlade s článkom 85 ods. 3:
– na typovú zmluvu o autorizovanej distribúcii, ktorou sa spája Yves Saint Laurent Parfums so svojimi špecializovanými predajcami so sídlom vo Francúzsku, ako ani na všeobecné predajné podmienky uvedené v prílohe a
– na typovú zmluvu o autorizovanej distribúcii, ktorou sa spájajú exkluzívni zástupcovia Yves Saint Laurent Parfums so sídlom v niektorom z členských štátov Spoločenstva mimo Francúzska so svojimi špecializovanými predajcami, ako ani na všeobecné predajné podmienky v prílohe k nej.
Toto rozhodnutie platí od 1. júna 1991 do 31. mája 1997.“
Konanie a návrhy účastníkov konania
30 Žalobca návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 9. marca 1992 podal žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie. Uznesením z 12. októbra 1992 sa vyhovelo návrhu spoločnosti Yves Saint Laurent, Comité de liaison des syndicats européens de l'industrie de la parfumerie et des cosmétiques (ďalej len „Colipa“), Fédération des industries de la parfumerie (ďalej len „FIP“) a Fédération européenne des parfumeurs (ďalej len „FEPD“) na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov žalovanej.
31 Na základe správy sudcu-spravodajcu rozhodol Súd prvého stupňa o otvorení ústnej časti konania bez predchádzajúceho dokazovania. Avšak v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania upravených v článku 64 rokovacieho poriadku vyzval žalovanú, spoločnosť Yves Saint Laurent a FEPD, aby písomne odpovedali na určité otázky a predložili určité dokumenty pred pojednávaním. Účastníci konania predložili svoje odpovede medzi 16. a 24. januárom 1996.
32 Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupňa položil, boli vypočuté na pojednávaní 28. a 29. februára 1996.
33 Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa :
– zrušil rozhodnutie ako celok,
– zaviazal Komisiu na náhradu všetkých trov konania.
34 Žalovaná navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.
35 Vedľajší účastník Yves Saint Laurent navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– vyhlásil návrh žalobcu za neprípustný,
– subsidiárne zamietol žalobu ako nedôvodnú,
– zaviazal žalobcu na náhradu trov, vrátane trov spojených s vedľajším účastníctvom Yves Saint Laurent.
36 Vedľajší účastník FIP navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– rozhodol o prípustnosti žaloby,
– zamietol žalobu ako nedôvodnú,
– zaviazal žalobcu na náhradu trov, vrátane trov spojených s vedľajším účastníctvom FIP.
37 Vedľajší účastník Colipa navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobcu na náhradu trov, vrátane trov spojených s vedľajším účastníctvom Colipa.
38 Vedľajší účastník FEPD navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobcu na náhradu trov, vrátane trov spojených s vedľajším účastníctvom FEPD.
39 Vo svojich pripomienkach k vyjadreniam vedľajších účastníkoch konania žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– vyhlásil jeho žalobu za dôvodnú,
– zaviazal vedľajších účastníkov na náhradu trov konania.
O prípustnosti
Zhrnutie tvrdení účastníkov konania
40 Yves Saint Laurent tvrdí, že žaloba je neprípustná z dôvodu, že na jednej strane rozhodnutie neindividualizuje Galec a na druhej strane Galec‑u sa rozhodnutie priamo netýka, a nemá preto právny záujem podať žalobu.
41 Po prvé, nielenže sa rozhodnutie vôbec priamo ani nepriamo neodvoláva na Galec alebo centrá Leclerc, ale navyše skutočnosť, že Galec je činný na trhu distribúcie, ho neindividualizuje ani na základe jeho určitých osobitných vlastností, ani na základe okolnosti, ktorá ho charakterizuje vo vzťahu k akémukoľvek inému subjektu činnému na trhu (pozri najmä rozsudky Súdneho dvora z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia, 25/62, Zb. s. 197, a z 10. decembra 1969, Eridania a i./Komisia, 10/68 a 18/68, Zb. s. 459).
42 Ďalej, prejavy Galec‑u boli veľmi obmedzené. Okrem pripomienok zaslaných Komisii počas správneho konania nepodal Galec žiadnu žiadosť o prijatie u spoločnosti Yves Saint Laurent. Galec ani nepodal sťažnosť proti zmluvám Yves Saint Laurent. V rozsudkoch Metro I; z 22. októbra 1986, Metro/Komisia (ďalej len „rozsudok Metro II, 75/84, Zb. s. 3021), a z 28. januára 1986, Cofaz/Komisia, 169/84, Zb. s. 391, Súdny dvor uznal žaloby tretích strán za prípustné len na základe prísnejších kritérií individualizácie.
43 Po druhé, podľa svojich stanov je Galec sprostredkujúcim subjektom medzi svojimi členmi – centrami Leclerc a ich dodávateľmi, pričom koná výhradne v mene centier Leclerc. Nebolo by teda možné kvalifikovať ho za distributéra a ešte menej za autorizovaného predajcu spoločnosti Yves Saint Laurent. V dôsledku toho teda z rozhodnutia pre Galec nevyplýva žiadny účinok ani žiadna priama škoda (pozri rozsudok súdneho dvora z 28. októbra 1982, Groupement des agences de voyages /Komisia, 135/81, Zb. s. 3799). Rozhodnutie sa ho teda priamo netýka a nemá žiaden pôvodný ani súčasný záujem na zrušení napadnutého aktu.
44 Napokon, za predpokladu, že Galec podal žalobu v záujme svojich členov, jeho stanovy neobsahujú žiadne ustanovenie, podľa ktorého by bol oprávnený zastupovať ich pred súdom. Podľa zásady „nikto nežaluje prostredníctvom splnomocnenca“, je žaloba Galec‑u neprípustná (pozri návrhy generálnej advokátky Rozes v rozsudku Groupement des agences de voyages /Komisia, už citovanom, s. 3811).
45 Žalobca zdôrazňuje, že počas správneho konania podal v zmysle článku 19 ods. 3 nariadenia č. 17 pripomienky, ktoré sú svojím cieľom ekvivalentné podaniu sťažnosti, a že Komisia zopakovala jeho tvrdenia v rozhodnutí, predovšetkým v bode I.D a na konci bodu II.B.5.
46 Ďalej, priamy a osobný záujem Galec‑u podať žalobu nemožno seriózne poprieť. Ako referenčná centrála hospodárskeho koncernu je Galec priamym subjektom na trhu parfumov a kozmetických výrobkov, keďže vyberá výrobcov a vyjednáva podmienky škály výrobkov a cien, finančné podmienky a dodacie a zásobovacie podmienky. Galec dodáva, že bez rozhodnutia by si mohol riadne určitým spôsobom zaobstarať výrobky Yves Saint Laurent, ale prijatie rozhodnutia ho zbavuje všetkých bežných prístupových práv k tomuto trhu.
47 Žalovaná zastáva názor, že žaloba Galecu je prípustná, pričom sa obzvlášť odvoláva na rozsudok Metro II.
48 Galec jasne vyjadril svoju vôľu distribuovať luxusné parfumy, na jednej strane v pripomienkach predložených počas správneho konania, a na druhej strane početnými pokusmi rôznych centier Leclerc o distribúciu luxusných parfumov, ktoré boli predmetom súdneho sporu, najmä pred vnútroštátnymi súdmi.
49 Okrem toho, zo stanov Galec‑u vyplýva, že jeho cieľom je predovšetkým zoskupovať objednávky svojich členov a postupovať ich dodávateľom (článok 2) a že môže nakupovať aj priamo vo vlastnom mene (článok 30 A). Z toho vyplýva, že ak by niektorí členovia Galec‑u mohli byť prijatí do siete Yves Saint Laurent, mohlo by sa stať, že by Galec nakupoval dané výrobky na ich účet. Ďalej nemožno spochybniť, že členovia Galec‑u môžu mať záujem byť súčasťou distribučnej siete Yves Saint Laurent. Situácia uvedená v rozsudku Groupement des agences de voyages /Komisia, už citovanom, je teda zásadne odlišná od situácie v tomto prípade.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
50 Žalovaná nenavrhla rozhodnúť o neprípustnosti žaloby. Za týchto okolností spoločnosť Yves Saint Laurent nie je oprávnená vzniesť námietku neprípustnosti a Súd prvého stupňa teda nemusí skúmať ňou uvádzané dôvody (rozsudok z 24. marca 1993, CIRFS a i./Komisia, C‑313/90, Zb. s. I‑1125, body 20 až 22).
51 Je však vhodné bez návrhu preskúmať prípustnosť žaloby, v zmysle článku 113 rokovacieho poriadku (pozri rozsudok CIRFS a i./Komisia, už citovaný, bod 23).
52 V súlade s článkom 173 Zmluvy môže každá fyzická alebo právnická osoba podať žalobu proti rozhodnutiu určenému inej osobe, pokiaľ sa jej toto rozhodnutie priamo a osobne týka. Keďže rozhodnutie bolo určené pre spoločnosť Yves Saint Laurent, je vhodné preskúmať, či sú tieto dve podmienky splnené, pokiaľ ide o Galec.
53 Pokiaľ ide o otázku, či sa Galec‑u rozhodnutie týka „osobne“, z ustálenej judikatúry vyplýva, že subjekty iné ako osoby, ktorým je rozhodnutie určené, môžu tvrdiť, že sa ich rozhodnutie osobne týka iba vtedy, keď sa ich dotýka na základe ich určitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ich charakterizuje vo vzťahu k akejkoľvek inej osobe, a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je rozhodnutie určené (pozri rozsudok Plaumann/Komisia, už citovaný, s. 223, ako aj rozsudok Súdu prvého stupňa zo 6. júla 1995, AITEC a i./Komisia, T‑447/93, T‑448/93 a 449/93, Zb. s. II‑1971, bod 34).
54 Súd v tomto ohľade uvádza, že Galec je družstevnou spoločnosťou maloobchodníkov s variabilným kapitálom, ktorí podnikajú pod obchodným menom É. Leclerc, ktorá bola založená v súlade s francúzskym zákonom č. 72‑652 z 11. júla 1972. Článok 1 tohto zákona stanovuje, že takéto družstevné spoločnosti majú za cieľ zlepšovať prostredníctvom spoločného úsilia svojich členov podmienky, za ktorých títo vykonávajú svoju obchodnú činnosť. Na tento účel môžu hlavne dodávať svojim členom všetok alebo časť tovaru, potraviny alebo služby, zariadenie a materiál potrebné k výkonu ich obchodnej činnosti. Článok 2 ods. 2 stanov Galec‑u zvlášť uvádza, že služby, ktoré ponúka svojim členom, nebudú obmedzené, čo sa týka druhu ani množstva, a môžu sa vzťahovať na všetky transakcie a činnosti akokoľvek súvisiace s obchodom jeho členov. Podľa článku 30A stanov pracuje Galec výhradne na účet spoločníkov, aby im umožnil znižovať cenu pri nákupe a distribúcii pre svojich vlastných členov a/alebo pre spotrebiteľov. Môže hlavne nakupovať vo svojom vlastnom mene na účet svojich členov.
55 Podľa nespochybnených tvrdení Galec‑u na pojednávaní sa táto spoločnosť pred prijatím rozhodnutia obrátila na mnohých parfumérov, vrátane spoločnosti Yves Saint Laurent, so žiadosťou, aby aspoň niektorí z jeho členov boli prijatí do siete ako autorizovaní predajcovia. Následne listom z 22. augusta 1990 jeden z členov Galec‑u, spoločnosť Rocadis, ktorá vedie centrum Leclerc v Poitiers, požiadala o prijatie do siete Yves Saint Laurent.
56 Táto žiadosť bola zamietnutá listom spoločnosti Yves Saint Laurent z 28. septembra 1990 z dôvodu, že na francúzskych súdoch prebiehal súdny spor medzi spoločnosťou Yves Saint Laurent a spoločnosťou Rocadis v súvislosti s predajom výrobkov spoločnosti Yves Saint Laurent spoločnosťou Rocadis mimo jej distribučnej siete.
57 Takisto je nepochybné, že viaceré iné centrá Leclerc prejavili vôľu distribuovať výrobky spoločnosti Yves Saint Laurent, ako dokazujú početné súdne spory pred vnútroštátnymi súdmi, ktoré uviedol Galec vo svojich vyjadreniach.
58 Ďalej sa Galec zúčastnil na správnom konaní pred Komisiou a predložil podrobné pripomienky na základe uverejnenia oznámenia podľa článku 19 ods. 3 nariadenia č. 17 (pozri bod 6 vyššie). Vo svojich pripomienkach Galec predovšetkým tvrdí, že rozhodnutie by malo za následok vylúčenie jeho členov z distribúcie výrobkov spoločnosti Yves Saint Laurent, a vyzval Komisiu, aby na mieste overila podmienky distribúcie luxusných výrobkov v zariadeniach centier Leclerc, ktoré chcú vstúpiť do distribúcie luxusných parfumov.
59 Listom z 12. februára 1991 Komisia potvrdila, že pripomienky Galec‑u budú pozorne preskúmané. Na pojednávaní Komisia potvrdila, že tieto pripomienky vzala pri prijímaní rozhodnutia do úvahy. Je však nepochybné, že Komisia v podstate schvaľuje osobitosti systému selektívnej distribúcie spoločnosti Yves Saint Laurent, ktoré Galec kritizuje počas správneho konania.
60 Za týchto okolností zastáva Súd prvého stupňa názor, že situácia v danom prípade nie je vecne odlišná od situácie, ktorou sa zaoberá rozsudok Metro II (body 21 až 23), kde Súdny dvor usúdil, že subjektu, ktorému bol zamietnutý vstup do siete ako autorizovanému distributérovi a ktorý predložil pripomienky v zmysle článku 19 ods. 3 nariadenia 17, sa priamo a osobne týka rozhodnutie Komisie, ktoré potvrdilo kritériá kritizované týmto subjektom počas správneho konania.
61 Je potrebné dodať, že rozhodnutie zasahuje do vlastných záujmov Galec‑u, keďže Galec má v stanovách za cieľ dohadovať dodávacie zmluvy pre centrá Leclerc. Galec‑u sa teda rozhodnutie aj osobne týka ako subjektu, ktorý vyjednáva o takýchto zásobovacích zmluvách (pozri analogicky rozsudok Súdneho dvora z 2. februára 1988, Van der Kooy a i./Komisia, 67/85, 68/85 a 70/85, Zb. s. 219, body 20 až 25, ako aj rozsudok CIRFS a i./Komisia, už citovaný, bod 30).
62 Ďalej, zo stanov Galec‑u a predovšetkým z ich článku 2 vyplýva, , že Galec je počas správneho konania implicitne splnomocnený vyjadrovať nielen svoje vlastné stanovisko, ale aj stanovisko svojich členov, ktorí si želajú byť súčasťou siete Yves Saint Laurent. Keďže títo sú potenciálnymi konkurentmi autorizovaných predajcov Yves Saint Laurent, sami sú „zainteresovanými tretími stranami“ v zmysle článku 19 ods. 3 nariadenia č. 17. Z toho vyplýva, že Galec‑u sa rozhodnutie týka aj osobne, keďže sa zúčastnil na správnom konaní ako zástupca svojich členov (pozri analogicky rozsudok AITEC a i./Komisia, už citovaný, body 60 až 62).
63 Pokiaľ ide o otázku, či sa rozhodnutie Galec‑u priamo týka, stačí konštatovať, že rozhodnutie necháva nedotknuté všetky účinky siete Yves Saint Laurent, čím Yves Saint Laurent môže priamo voči Galec‑u a jeho členom uplatniť kritériá výberu, ktorých zákonnosť tento počas správneho konania napadol.
64 Okrem toho, aj keď sa Galec sám nechce stať autorizovaným predajcom Yves Saint Laurent, jeho nákup výrobkov Yves Saint Laurent odteraz závisí od splnenia kritérií výberu, ktoré rozhodnutie uznalo za zákonné. Galec má teda skutočný a aktuálny záujem na spochybnení jeho dôvodnosti.
65 Z toho vyplýva, že žaloba je prípustná.
O veci samej
66 Hlavnou výhradou Galec‑u je, že súhrn kritérií výberu schválených v rozhodnutí má a priori za následok vylúčenie niektorých hypermarketov É. Leclerc zo siete Yves Saint Laurent, napriek tomu, že by boli schopné predávať luxusné parfumy za lojálnych a hodnotných podmienok. Okrem tejto výhrady Galec uvádza vo svojom návrhu tri žalobné dôvody, založené postupne na nedostatku odôvodnenia, chybách v skutkových zisteniach a právnych chybách. Tieto sa prekrývajú a v podstate obsahujú nasledujúce štyri tvrdenia: a) rozhodnutie vykazuje nedostatok odôvodnenia a/alebo zjavné chyby v skutkových zisteniach, keďže metódy zhodnocovania vlastné veľkým a stredným predajniam (ďalej len „veľká distribúcia“) sa tu hodnotia ako nevhodné pre distribúciu luxusných parfumov, b) rozhodnutie vykazuje nedostatok odôvodnenia a/alebo zjavné chyby v skutkových zisteniach, pokiaľ ide o potreby a očakávania spotrebiteľov, c) rozhodnutie vykazuje právne chyby a /alebo nedostatok odôvodnenia, keďže Komisia rozhodla, že kritériá zhrnuté v jeho bode II.A.5 nespadajú pod článok 85 ods. 1 Zmluvy, d) rozhodnutie vykazuje právne chyby a/alebo zjavné chyby v skutkových zisteniach a/alebo nedostatok odôvodnenia pri uplatnení článku 85 ods. 3 Zmluvy.
67 Je vhodné preskúmať v prvom rade dôvodnosť rozhodnutia vo vzťahu k článku 85 ods. 1 Zmluvy zoskupením všetkých dôvodov a tvrdení účastníkov konania a následne dôvodnosť rozhodnutia vo vzťahu k článku 85 ods. 3 Zmluvy.
I – O dôvodnosti rozhodnutia vo vzťahu k článku 85 ods. 1 Zmluvy
Zhrnutie tvrdení účastníckych strán
Tvrdenia Galec‑u
68 Galec najskôr uvádza, že prostredníctvom svojich členov podnikajúcich pod obchodným menom É. Leclerc distribuuje početné luxusné výrobky (materiál vysokej technickej náročnosti, kvalitné vína, bižutériu, hodinárske výrobky, fotoaparáty, luxusné textílie atď.) za perfektne prispôsobených podmienok a akceptuje potrebu mať vhodný systém založený na koncepte „luxusná selektívnosť“, aby sa udržala prestíž luxusných výrobkov a uspokojili očakávania spotrebiteľov. Takisto uznáva, že nie všetky obchody pod obchodným menom É. Leclerc sú vhodné na takúto formu uvádzania na trh. Avšak niektoré hypermarkety alebo supermarkety činné pod obchodným menom É. Leclerc už praktizujú luxusnú selektívnosť za pomoci osobitných techník, ako je zriadenie vyhradeného miesta v obchode alebo zriadenie špecializovaného priestoru v interiéri predajne, prípadne označeného vedľajším obchodným menom (napr. „Eole“). Takéto obchody sú prispôsobené alebo prispôsobiteľné na predaj luxusnej kozmetiky, ako dokazujú fotografie priestorov „krása-zdravie“ v niektorých centrách Leclerc, uvedené v prílohe návrhu.
69 Avšak veľká distribúcia je automaticky vylúčená zo siete Yves Saint Laurent z dôvodu kumulácie kritérií výberu schválených v rozhodnutí, hlavne tých, ktoré sa týkajú bezprostredného susedstva, t. j. hodnotenie „štvrte“, „ulíc“ alebo „blízkych obchodov“ [bod I.1, písm. a) predajných podmienok], „priečelia“ vybaveného „výkladmi“, „výzdoby“, celkového vzhľadu celej predajne, ďalších prvkov, ktoré treba brať do úvahy, uvedených v bode I.1, písm. b) predajných podmienok, prítomnosti v predajni iných predávaných výrobkov, ktoré „by mohli svojím susedstvom znehodnotiť imidž značky Yves Saint Laurent“, a iných činností ako parfuméria, ktoré v súlade s bodom I.1, písm. d) predajných podmienok musia byť posúdené podľa ich významu, vonkajšej prezentácie, ich oddelenia od činnosti parfumérie a oblečenia personálu, ktorý je ku každej z týchto činností pridelený.
70 Pre Galec je najsvojvoľnejším a najnapadnuteľnejším kritériom kritérium týkajúce sa obchodného mena. Obchodné meno É. Leclerc pokrýva širokú škálu predajní a hoci niektoré distribučné centrá vystupujúce pod týmto obchodným menom by nemohli ašpirovať na postavenie distributéra luxusných výrobkov, Komisia nevzala do úvahy možnosť, že niektoré iné centrá môžu objektívne kritériá požadované na distribúciu takýchto výrobkov splniť.
71 Z toho vyplýva, že v rozpore so zásadami, ktoré uplatňuje Súdny dvor v rozsudkoch Metro I, Metro II, L´Oréal, už citovaných, a v rozsudku z 10. júla 1980, Lancôme (99/79, Zb. s. 2511), dotknutý systém selektívnej distribúcie vylučuje nové formy obchodu tým, že používa kritériá, ktoré nie sú ani objektívne, ani jednotné, ani uplatňované nediskriminačným spôsobom, ani primerané tomu, čo je nevyhnutné. Okrem toho kritériá stanovené v rozhodnutí vylúčili „osobitnú formu obchodu“, čo je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora v rozsudkoch Metro I (body 20 a 50), Metro II (bod 34) a AEG (body 36 a 73).
72 Podľa žalobcu teda rozhodnutie buď znamená, že do siete môžu byť prijaté len niektoré formy veľkej distribúcie, ako sú obchodné domy, napr. Printemps alebo Galeries Lafayette, čo potvrdzuje správa profesora Webera spomenutá v bode I.B rozhodnutia a tvrdenia Yves Saint Laurent v jeho vyjadrení vedľajšieho účastníka konania, alebo že kritériá schválené Komisiou vyžadujú od veľkej distribúcie oveľa viac, ako je čiastočná úprava jej metód uvádzania na trh. Aby boli splnené kritériá ako umiestnenie v určitých uliciach, kde sú obchody v súlade s prestížou značky, fyzické oddelenie činnosti parfumérie od ostatných činností, obliekanie všetkých zamestnancov predajne do služobného odevu, požiadavky nemať príliš veľa aktivít, ktoré „nevykazujú známky luxusu“ alebo mať obchody vybavené výkladmi, veľká distribúcia by sa musela úplne zrieknuť svojich metód uvádzania na trh.
73 Pokiaľ ide o odôvodnenie rozhodnutia, žalobca usudzuje, že v zásadnom rozhodnutí, ako je toto, by malo byť odôvodnenie obzvlášť úplné. Komisia však nedostatočne odôvodnila svoje tvrdenie, podľa ktorého oznámené kritériá - ktoré podľa žalobcu vylučujú všetky ostatné formy predaja okrem špecializovaného predajcu – neobmedzujú hospodársku súťaž v zmysle článku 85 ods. 1 Zmluvy. Odvolávajúc sa na rozsudky Metro, AEG, Lancôme a L´Oréal, už citované, Komisia použila pri ochrane imidžu značky luxusných výrobkov kritériá, ktoré boli až doteraz vyhradené pre „technickú“ selektívnosť, avšak svoje rozhodnutie neodôvodnila spôsobom, ktorý sa v týchto rozsudkoch vyžaduje.
74 Ďalej, rozsudky L´Oréal, Lancôme a Metro, už citované, stanovujú pre Komisiu povinnosť zhodnotiť reštriktívnu povahu zmlúv na základe hospodárskeho kontextu. Komisia mala na základe znalostí, že všetci „značkoví predajcovia parfumov“ používajú rovnaký spôsob exkluzívnej distribúcie, poskytnúť odôvodnenie, týkajúce sa kumulatívneho účinku sietí, hlavne ak v zásade podporuje všeobecné a absolútne vylúčenie celej jednej formy obchodu z distribúcie daných výrobkov.
75 Komisia tiež nedostatočne odôvodnila svoje rozhodnutie, keď nevzala do úvahy pripomienky dodané Galec‑om počas správneho konania, podľa ktorých sa dnes luxusné výrobky predávajú vo veľkej distribúcii za plne adaptovaných podmienok. V priebehu minulého desaťročia prešla veľká distribúcia výraznou zmenou metód uvádzania na trh, a tak dokáže nielen chrániť imidž značky, ktorý sa spája s výrobkami vysokej technickej náročnosti alebo luxusu, ale aj byť konkurencieschopná z hľadiska imidžu týchto výrobkov.
76 Komisia navyše neodôvodnila svoje vnímanie očakávaní spotrebiteľov vo vzťahu k obchodnému menu veľkého distributéra. Moderní spotrebitelia však očakávajú rôznorodú ponuku luxusných výrobkov a spontánne by na ňu reagovali, keby mali takúto ponuku k dispozícii. Komisia proti tomuto overiteľnému konštatovaniu postavila len tvrdenia bez akéhokoľvek odôvodnenia, t. j. že niektoré obchodné mená sú svojou podstatou – a navždy – znehodnocujúce (štvrtý odsek bodu II.A.5 rozhodnutia) a že spotrebiteľ v mysli spája svoje nároky na „exkluzívny a prestížny imidž“ len s exkluzívnou distribúciou cez špecializovaných predajcov (prvý odsek bodu II.B.2). Tieto tvrdenia nie sú podložené žiadnym prieskumom, anketou alebo štatistickým výskumom, takže Komisia neumožňuje Súdu prvého stupňa overiť relevantnosť tohto portrétu priemerného spotrebiteľa.
77 Pokiaľ ide o chyby v skutkových zisteniach, ktoré vykazuje rozhodnutie, žalobca tvrdí, že Komisia z už uvedených dôvodov nevzala do úvahy schopnosť veľkej distribúcie distribuovať luxusné parfumy za uspokojivých podmienok. Ďalej Komisia zjavne nezohľadnila motiváciu zákazníkov, keď v druhom odseku bodu II.B.3 rozhodnutia konštatuje, že „oznámený distribučný systém umožňuje zachovať exkluzívnu povahu zmluvných výrobkov, čo je hlavným motívom výberu spotrebiteľa“. Podľa žalobcu tu ide o „zastaralé“ podoby motivácie, prisudzované spotrebiteľom bez najmenšieho dôkazu.
78 V skutočnosti by, pokiaľ veľká distribúcia dokáže uvádzať na trh luxusné parfumy, vyvolala značný spontánny záujem spotrebiteľov vyhľadávajúcich luxus a možnosť snívať, ale nie vždy ceny požadované v uzatvorenej sieti. Predovšetkým by to bola kategória spotrebiteľov, často relatívne mladých, majetných a obyvateľov miest, obdivovateľov inovácie a značkových výrobkov, ktorí by uprednostňovali nákup vo veľkej distribúcii, vrátane všetkých „luxusných“ tovarov, no ktorej existenciu Komisia popiera.
79 Okrem toho zmeny v distribúcii hlboko zmenili vnímanie obchodných mien distributérov zo strany spotrebiteľov. Bolo by teda nesprávne predpokladať, že spotrebiteľ má vždy jednotnú a degradujúcu predstavu o veľkej distribúcii, alebo že prechod do veľkej distribúcie by premenil všetky luxusné výrobky na bežné výrobky. Komisia bola plne informovaná o tomto vývoji, ale vôbec ho nevzala do úvahy, čo je zjavným omylom v posúdení (pozri body 74 a 75 rozsudku AEG).
80 Pokiaľ ide o právne chyby, ktorých sa Komisia dopustila, žalobca tvrdí, že Komisia porušila právo Spoločenstva, keď rozhodla, že kritériá zhrnuté v bode II.A.5 rozhodnutia, hlavne kritériá týkajúce sa prítomnosti kvalifikovaného personálu, umiestnenia, estetiky a obchodného mena predajne, ďalších činností obchodu, ako aj relatívnej dôležitosti značky Yves Saint Laurent v porovnaní s konkurenčnými značkami, nespadajú pod zákaz článku 85 ods. 1 Zmluvy.
81 Uznaním, že takéto kritériá, ktoré podľa žalobcu „a priori“ eliminujú určitý počet potenciálnych predajcov, sú zákonné, porušila Komisia zásadu, podľa ktorej musia byť obmedzenia distribúcie výrobkov primerané, ako aj zásadu, podľa ktorej sú kvantitatívne obmedzenia a priori nezákonné (pozri hlavne rozsudky Metro I a Metro II, L'Oréal a AEG, už citované). V skutočnosti tieto obmedzenia presahujú potrebnú mieru, čo sa týka vlastností daných výrobkov, potreby ochrany ich kvality a správneho použitia.
82 Komisia takisto porušila právo Spoločenstva, keď v jeho kontexte nehodnotila zjavné obmedzenia vyplývajúce zo siete spoločnosti Yves Saint Laurent (pozri bod 40 rozsudku Metro II). V tomto ohľade žalobca zdôrazňuje, že Komisia vo svojom vyjadrení k žalobe tvrdila, že relevantným trhom je trh „kozmetických výrobkov“, hoci v rozhodnutí, ako aj v ďalších bodoch vyjadrenia k žalobe uvádza, že trh luxusných parfumov tvorí špecifický a samostatný trh. V rozpore s tvrdeniami Komisie vôbec nemožno pochybovať, že kumulatívny účinok podobných sietí by vylúčil veľkú distribúciu z trhu luxusných parfumov, čo je v danom prípade relevantný trh.
Tvrdenia Komisie
83 Žalujúca tvrdí, že v rozhodnutí sa nevyjadrila k otázke, či niektoré centrá Leclerc môžu splniť kritériá oznámené spoločnosťou Yves Saint Laurent, ale že preskúmala obsah, dopad a zákonnosť týchto kritérií z hľadiska práva Spoločenstva. Ďalej rozhodnutie a priori nevylučuje žiadnu formu obchodu. V rozhodnutí je uvedené po prvé, že tieto kritériá „nie sú samy osebe také, aby vylučovali niektoré moderné formy distribúcie, ako obchodné domy“ (koniec piateho odseku bodu II.A.5), a po druhé, že niektoré moderné formy distribúcie môžu splniť kritériá výberu pri pozmenení ich obchodných metód (štvrtý odsek bodu II.B.5). Na pojednávaní potvrdil zástupca Komisie, že táto a priori nevylučuje žiaden typ distribúcie „typu supermarket“ v sektore luxusnej kozmetiky, a že termín „obchodné domy“ v piatom odseku bodu II.A.5 a štvrtom odseku bodu II.B.5 rozhodnutia je potrebné vykladať tak, že zahŕňa aj hypermarkety.
84 Tvrdenie žalobcu, podľa ktorého môžu požadované kritériá splniť len špecializovaní predajcovia v centre mesta, je nepresné; v mestských štvrtiach alebo na predmestiach sú aj iné obchody ako špecializovaní predajcovia. Takisto požiadavka súladu s prestížou a všeobecnou známosťou značky nemusí byť automaticky nepoužiteľná na veľkú distribúciu, pretože podľa fotografií dodaných žalobcom sú niektoré z jeho obchodov schopné poskytnúť dekoráciu interiéru prispôsobenú predaju prestížnych značiek.
85 Pokiaľ ide o kritériá obchodného mena, táto potreba sa javí zvlášť zrejmá, ak vezmeme do úvahy, že umožňuje vylúčiť určité obchodné mená, ktoré sú zjavne znehodnocujúce. Okrem toho jeden z postupov zhodnocovania používaný centrami Leclerc pre predaj luxusných výrobkov spočíva v tom, že im pridelí priľahlé priestory označené vedľajším obchodným menom, napr. „Eole“. Navyše rozhodnutie uvádza, že znehodnocujúcu povahu obchodného mena nemožno spájať s bežnou cenovou politikou distributéra (koniec štvrtého odseku bodu II.A.5).
86 Tvrdenie Galec‑u, podľa ktorého veľká distribúcia môže splniť dané kritériá len po radikálnej zmene metód uvádzania na trh, teda vôbec nezodpovedá stanovisku Komisie. Uvedené kritériá môžu poukazovať len na čiastočnú zmenu osobitných metód uvádzania na trh určitých moderných foriem distribúcie, pričom stupeň tejto zmeny závisí od hodnotenia jednotlivých prípadov.
87 Pokiaľ ide o odôvodnenie rozhodnutia, toto je jasné a úplné, hlavne v bode II.A.5. Okrem toho z rozsudkov Lancôme a L´Oréal, už citovaných, a z rozhodnutia Komisie 85/616/EHS zo 16. decembra 1985 o konaní podľa článku 85 Zmluvy EHS (IV/30.665 – Villeroy et Boch, Ú. v. ES L 376, s. 15) vyplýva, že skutočnosť, že udržanie prestížneho imidžu môže odôvodniť kvalitatívne kritériá vzťahujúce sa na odbornú kvalifikáciu predajcu a na jeho priestory, nie je nová. Bolo by navyše nepresné predpokladať, že Komisia nevzala do úvahy kumulatívny dopad systémov selektívnej distribúcie, ako to dokazuje bod II.A.8 rozhodnutia.
88 Čo sa týka spotrebiteľov, žalovaná tvrdí, že základnou motiváciou spotrebiteľa luxusných výrobkov, hoci z krátkodobého hľadiska ho priťahuje nižšia cena, je istota, že výrobok sa nestane bežným výrobkom v dôsledku straty výnimočnosti jeho imidžu a zníženia kreatívnej úrovne, čo by z dlhodobého hľadiska bolo následkom nízkej ceny. Okrem toho z bodu I.D rozhodnutia vyplýva, že pripomienky spotrebiteľských združení zohľadnené Komisiou ukázali, že spotrebiteľ si želá, aby boli výrobky luxusnej parfumérie predávané len v kvalitných predajniach a kvalifikovaným personálom.
89 Pokiaľ ide o prípadné schopnosti veľkej distribúcie distribuovať výrobky spoločnosti Yves Saint Laurent, žalovaná popiera, že by v tomto ohľade vyjadrila nejaké hodnotenie. Pokiaľ sú niektoré obchody veľkej distribúcie schopné splniť kritériá odôvodnené selektívnou distribúciou luxusných parfumov, tak si to vyžaduje len konkrétne overenie jednotlivých prípadov, v prvom rade zo strany spoločnosti Yves Saint Laurent, a nie zo strany Komisie. Rozhodnutie neobsahuje tvrdenie, podľa ktorého by luxusný produkt strácal svoju výnimočnosť predajom prostredníctvom veľkej distribúcie.
90 Napokon, čo sa týka článku 85 ods. 1 Zmluvy, žalovaná zastáva názor, že kritériá zohľadnené v bode II.A.5 rozhodnutia sú zjavne objektívnymi kritériami kvalitatívnej povahy, ako sú opísané v rozsudku Metro I, a sú stanovené jednotne a nediskriminačným spôsobom, pretože nevylučujú žiadneho distributéra, ktorý ich dokáže splniť. Komisia ďalej uviedla, že tieto kritériá musia byť uplatňované nediskriminačným spôsobom, čo je otázka praxe, a nie hodnotenia kritérií ako takých. Prijaté kritériá tiež nie sú v rozpore so zásadou proporcionality, pretože sú potrebné na udržanie aury prestíže a exkluzívnosti, ktorá dané výrobky odlišuje od ostatných podobných výrobkov a na zachovanie imidžu prestížnej značky.
91 Bod 40 rozsudku Metro II nie je relevantný, pretože tento rozsudok sa týkal situácie, v ktorej už neboli iné formy distribúcie ako selektívne siete a v ktorej nebola strnulosť cien vyvážená efektívnou hospodárskou súťažou medzi značkami. To nie je prípad trhu kozmetických výrobkov, kde je ponuka roztrúsená tak v štádiu výroby, ako aj distribúcie, a kde výrobky predávané autorizovanými distribučnými sieťami predstavujú len časť celkového predaja kozmetických výrobkov, ktorá sa pohybuje od 22,4 % v Spojenom kráľovstve do 36,2 % v Taliansku. Tak môže na jednej strane spotrebiteľ kúpiť iné parfumy za nižšiu cenu mimo sietí selektívnej distribúcie a na druhej strane je medzi konkurenčnými značkami luxusných parfumov a medzi luxusnými výrobkami tej istej značky efektívna hospodárska súťaž.
Tvrdenia vedľajších účastníkov
92 Keďže vedľajší účastníci vypracovali obsiahle tvrdenia podobné tvrdeniam Komisie, je vhodné zopakovať z nich len nasledujúce prvky.
93 Podľa spoločnosti Yves Saint Laurent je základný postulát, na ktorom stojí žaloba, chybný. Komisia nepotvrdila a priori vylúčenie určitej formy obchodu, ani neprijala exkluzívnosť v prospech špecializovaných predajcov v centre mesta. Naopak, v rozhodnutí sa sústredila na overenie, či je distribučný systém otvorený všetkým formám distribúcie a žiadnu z nich a priori nevylučuje (bod II.B.5).
94 Sieť spoločnosti Yves Saint Laurent sa okrem špecializovaných parfumérií skladá zo sietí obchodných domov (Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Spojené kráľovstvo, Grécko, Španielsko, Belgicko) a vo všetkých členských štátoch aj z multi-špecializovaných predajní, hlavne parfumérií-drogérií (Spojené kráľovstvo, Holandsko, Nemecko a Dánsko), parfumérií-lekární (Francúzsko, Taliansko, Španielsko, Portugalsko), parfumérií-konfekčných predajní (Španielsko, Portugalsko), multi-špecializovanej predajne „Boots“ (Spojené kráľovstvo) a z moderných sietí veľkých parfumérií, hlavne v Nemecku, Belgicku, Holandsku, Taliansku a Francúzsku. V nešpecializovaných predajniach sa uskutočňuje 99,6 % predaja v Spojenom kráľovstve a 75 % predaja v Dánsku. Vo Francúzsku, Španielsku a Holandsku sa tento podiel pohybuje od 20 % do 40 %. Takisto mapy poskytnuté spoločnosťou Yves Saint Laurent ukazujú, že predajne sú prítomné aj mimo mestských centier.
95 Pokiaľ ide o analýzu motivácie a očakávaní spotrebiteľov, hodnotenie Komisie potvrdzujú aj iné štúdie poskytnuté spoločnosťou Yves Saint Laurent v prílohe k jeho vyjadreniu vedľajšieho účastníka konania, konkrétne štúdie vypracované profesorom Glaisom, americkým časopisom Mademoiselle a profesorom Thoenigom, z ktorých vyplýva, že spotrebiteľ pokladá značku výrobku za dôležitú, že hlavný motív, ktorý ovplyvňuje kúpu luxusného výrobku, spočíva v prestíži tohto výrobku a že spotrebitelia sú priaznivo naklonení distribučnému systému, ktorý zachováva prestížny imidž výrobku. Naopak, tvrdenie Galec‑u, podľa ktorého analýza Komisie odráža mimoriadne zastaralú a nemodernú predstavu o motivácii spotrebiteľa, nie je podložené žiadnou štúdiou alebo anketou.
96 Čo sa týka potreby systému selektívnej distribúcie, spoločnosť Yves Saint Laurent zdôrazňuje, že hoci sa Komisia zamerala na prestíž a všeobecnú známosť značky Yves Saint Laurent, takisto vzala do úvahy osobitosti výrobku, predovšetkým kvalitu používaných prvotných surovín, výskumné a vývojové postupy a obalové materiály (bod II.A.5). Napríklad vývoj nového výrobku až po priemyselnú výrobu trvá asi tri roky a stále centrum pre výskum a rozvoj spoločnosti Yves Saint Laurent skúma každý rok nové zloženia výrobkov. Používa sa vyše 5000 prvotných surovín, z ktorých mnohé sú vzácne, sofistikované a drahé a sú potrebné početné testy. Originalita, dômyselnosť a vysoká kvalita týchto výrobkov, v kombinácii s prestížou a všeobecnou známosťou značiek, ktoré sa na ne vzťahujú, teda odôvodňujú selektívnu distribúciu, inak by ich mohol postihnúť osud parfumov Coty, ktoré zmizli z trhu z dôvodu nerovnováhy medzi kvalitou výrobku a spôsobom distribúcie, ktorý nezodpovedal očakávaniam spotrebiteľov.
97 Čo sa týka článku 85 ods. 1 Zmluvy, kritérium odbornej kvalifikácie je potrebné pre splnenie očakávaní spotrebiteľov a preto, že výrobky majú technickú povahu a sú výsledkom rozsiahleho výskumu. Vonkajšie prostredie predajne je tiež objektívnym kritériom potrebným pre zhodnotenie samotnej predajne a kupovaného výrobku, čo nevylučuje žiadnu formu distribúcie. Kvalita, zariadenie a výklad predajne sú „schránkou“ pre výrobok a mali by byť v súlade s jeho imidžom. Obchodné meno je takisto objektívnym kritériom výberu, pričom má pozitívnu, negatívnu alebo neutrálnu silu pôsobenia na vnímanie v zmysle kvalifikácie personálu, obsluhy a privítania, čo sa odráža na predaji výrobkov. Napokon, fyzické oddelenie medzi oddelením kozmetiky a oddeleniami venovanými výrobkom bežnej spotreby, ktoré sa požaduje od nešpecializovaných predajní, neznamená obmedzenie hospodárskej súťaže a nebráni vstupu nešpecializovaných obchodov do siete. To ďalej zodpovedá konkrétnemu očakávaniu výrobcu a spotrebiteľa, aby sa kúpa luxusného výrobku nemiešala s kúpou výrobku bežnej spotreby, ako sú potravinárske výrobky.
98 Napokon, hodnotiaca správa predajní (bod 16 vyššie) dokazuje, že postup na prijatie do siete spočíva na objektívnych a jednotných základoch. Uchádzač – predajca vie o tomto hodnotení a môže požiadať o druhé hodnotenie. Prípadné spory rozhodnú vnútroštátne súdy. Na určenie, či niektorá značka môže byť znehodnocujúca, sa spoločnosť Yves Saint Laurent opiera o ankety uskutočnené nezávislými organizáciami medzi spotrebiteľmi. V prílohe k svojmu vyjadreniu vedľajšieho účastníka konania uvádza zoznam otázok stanovených pre tieto ankety a uvádza, že výsledky sa oznamujú danému podniku, ktorý ich môže slobodne napadnúť.
99 Colipa najskôr pripomína, že rozhodnutie sa odvoláva na správu profesora Webera, ktorú pokladá za zodpovedajúcu vlastnej znalosti trhu. Z tejto správy vyplýva, že trh Spoločenstva s kozmetickými výrobkami je segmentovaný, a že táto segmentácia je sprevádzaná diferenciáciou spôsobu distribúcie podľa skúmaného sektora. Táto správa je v súlade so závermi Komisie, predovšetkým so závermi uvedenými v bode II.B.3, podľa ktorých napriek nízkemu stupňu nahraditeľnosti medzi luxusnými kozmetickými výrobkami a podobnými výrobkami z iných segmentov trhu v mysli spotrebiteľov môžu spotrebitelia, ktorí považujú imidž značky a predajné služby v rámci systémov selektívnej distribúcie za druhotné, nakupovať na vedľajšom trhu, ktorý takéto systémy nepoužíva.
100 Okrem toho správa profesora Webera potvrdzuje, že existuje vysoký počet výrobcov a distributérov fungujúcich na trhu luxusných kozmetických výrobkov za dynamických a vysoko konkurenčných podmienok a že počet nových subjektov na trhu je takisto vysoký. Ďalej, výrobcovia by mali neustále hľadať a vyvíjať nové výrobky, vyvíjať a udržiavať politiku uvádzania na trh, ktorá je vhodná pre imidž prestížnej značky. Komisia teda v rozhodnutí správne zhodnotila konkurenčný kontext oznámených zmlúv. Tvrdenie žalobcu, podľa ktorého je veľká distribúcia týmito zmluvami vylúčená, nie je podložené žiadnou ekonomickou analýzou ani žiadnym iným dôkazom.
101 Colipa ďalej pripomína právne zásady uplatniteľné na selektívnu distribúciu, ktoré čerpá predovšetkým z analýzy judikatúry Súdneho dvora, ako aj zásadu „free rider“ („čierny pasažier“)v americkom zákonodarstve a zásadu „Immanenz-Theorie“ v nemeckom práve a tvrdí, že táto forma distribúcie je pre luxusnú kozmetiku plne opodstatnená, ako to uznal jednak Súdny dvor hlavne v rozsudkoch L´Oréal a Lancôme, už citovaných, a jednak generálny advokát M. Reischl vo svojich návrhoch k rozsudku Súdneho dvora z 10. júla 1980, Guerlain a i. (253/78 a 1/79, 2/79 a 3/79, Zb. s. 2327, 2377).
102 Tento ekonomický prístup založený na pravidle rozumného prístupu uznáva, že hospodárska súťaž zameraná na iné prvky ako je cena má svoje výhody, hlavne vzhľadom na potrebné rozsiahle investície a na potrebu zabrániť, aby „parazitní“ predajcovia nežili na úkor tých, ktorí akceptujú ekonomické obmedzenia obchodnej politiky výrobcu. Navyše, hospodárska súťaž nie je na dotknutom trhu vylúčená, pretože uvedená selektívna distribúcia existuje vedľa iných metód, ktoré v danom prípade predstavujú vyše 50 % výrobkov európskeho parfumérskeho priemyslu.
103 Súbežná existencia iných selektívnych distribučných sietí je relevantná, len ak tvorí bariéru vstupu na trh (pozri rozsudok Súdneho dvora z 28. februára 1991, Delimitis, C‑234/89, Zb. s. I‑935), alebo ak neponecháva priestor pre iné formy distribúcie zamerané na politiku hospodárskej súťaže iného druhu, alebo vedie k strnulosti cenovej štruktúry, ktorá nie je vyvážená inými faktormi hospodárskej súťaže (rozsudok Metro II), čo v danom prípade neplatí. Naopak, žiadna moderná forma distribúcie nie je automaticky vylúčená z účasti na sieti a Galec mal len podať žiadosť o prijatie a splniť kritériá výberu.
104 Počas pojednávania Colipa takisto poukázala na správu Monopolies and Mergers Commission „Fine Fragrances – A report on the supply in the UK for retail sale of fine fragrances“ (Cm 2380, november 1993), podľa ktorej nie je selektívna distribúcia v sektore luxusnej kozmetiky v rozpore s verejným záujmom v zmysle Fair Trading Act 1973 v Spojenom kráľovstve. Colipa takisto zdôrazňuje, že vo viacerých členských štátoch sa luxusná kozmetika predáva prostredníctvom selektívnej distribúcie v „nešpecializovaných“ alebo „mnoho-výrobkových“ obchodoch, ako napr. Boots v Spojenom kráľovstve, Matas v Dánsku, Sephora vo Francúzsku, Müller v Nemecku atď.
105 FIP uvádza, že v každom luxusnom výrobku je podstatná jeho nemateriálna časť a že v každej prestížnej službe je vytvorená atmosféra základom, pretože dobré meno značky, a v dôsledku toho jej osud je v rukách jej predajcov, ktorí sú výkladom značky pre spotrebiteľa. V tejto súvislosti ponúka autorizovaný predajca spotrebiteľovi sériu záruk: prezentáciu úplnej škály výrobkov alebo dostatočný výber, vrátane posledných noviniek značky, poradenstvo poskytnuté kompetentným personálom školeným výrobcom, istotu záručného a popredajného servisu, potešenie z prostredia predaja, ktoré dodáva nákupu radostnú a snovú atmosféru. Avšak symbolické prvky, ktoré vytvárajú a eliminujú luxus, môžu byť narušené, ak sa budú prestížne výrobky predávať v nevhodných podmienkach alebo v prostredí (napríklad pri potravinách alebo čistiacich prostriedkoch), ktoré by mohli znehodnotiť prestížny imidž danej značky, ako to bolo v prípade prostredia, ktoré malo za následok zmiznutie parfumov Coty z dôvodu straty výnimočnosti značky. Zachovanie imidžu značky v očiach spotrebiteľov je o to potrebnejšie, že vzhľadom na nutné náklady na prvotné suroviny vynakladá výrobca ešte značné investície na vývoj nových výrobkov, neustálu kontrolu ich kvality a reklamu, čo môže dosahovať až 30 % obratu značky.
106 V tomto kontexte FIP usudzuje, že dané kvalitatívne povinnosti, vrátane tých, ktoré súvisia so obchodným menom, sú nevyhnutné na udržanie imidžu značky výrobcu a na zaručenie lepšieho poradenstva spotrebiteľovi, aj keď tieto požiadavky môžu spôsobiť odmietnutie prijať niektorých predajcov do siete. V tomto prípade Komisia dôsledne rešpektovala judikatúru Súdneho dvora a žiadnym spôsobom neprijala a priori vylúčenie určitej formy distribúcie.
107 FEPD najskôr uvádza, že užitočnosť selektívnej distribúcie uznaná výrobcami, predajcami a spotrebiteľmi a potvrdená aj judikatúrou Súdneho dvora sa prejavuje v cieľoch, ktoré sleduje: teda v koherencii a imidži siete fungujúcej pre luxusné a vysokokvalitné výrobky, aby sa zabezpečila čo najlepšia služba pre spotrebiteľa a uspokojenie určitých jeho potrieb. Očakávaním spotrebiteľa je zaobstarať si výrobky vysokej kvality a dostať adekvátne poradenstvo v prostredí priaznivom pre výber výrobkov. V danom prípade zmeny v zmluvách zaslaných Komisii stanovujú hranicu, pod ktorou by už nešlo o selektívnu distribúciu pre luxusné parfumy, pretože ak by boli kritériá menej náročné, ktorýkoľvek distributér by ich podľa FEPD mohol splniť.
108 V tomto kontexte venujú špecializované maloobchody dostatočné úsilie a spájajú potrebné kvality pre uspokojenie potrieb spotrebiteľov, hlavne z dôvodu ich štruktúry, špecializácie, priestorov a geografickej prítomnosti. Všeobecne ide o podniky menšej veľkosti, ktoré majú pružnosť rozhodovania, znalosti a priestory prispôsobené na predaj daných výrobkov, čo je potrebné na rozvoj lojálnej klientely. Predajne nie sú vyhradené pre špecializovaných predajcov v centre mesta, ale nachádzajú sa tak v centre mesta, ako aj na periférii alebo na predmestí, vrátane obchodných domov, obchodných centier a hypermarketov. Tieto tvrdenia sú podložené správou profesora Glaisa, z ktorej predovšetkým vyplýva, že poradenstvo, ktoré možno dostať v špecializovaných obchodoch, predstavuje výrazné zhodnotenie.
109 Cieľom žaloby je dosiahnuť zníženie selektívnosti požadovaných kritérií na súčasnú úroveň centier Leclerc, čo by viedlo k eliminácii špecializovaných obchodov a k frustrácii spotrebiteľa a čo by nútilo výrobcov znížiť svoje činnosti vo výskume, inovácii a komunikácii, až po vymiznutie časti luxusu, ktorý tieto výrobky predstavujú. Žalobca by bol sám zodpovedný za elimináciu, o ktorej tvrdí, že je jej obeťou, keby sa odmietol podrobiť koherentným a odôvodneným kritériám vstupu. Žalobca nie je a priori vylúčený, ale musí len upraviť svoje metódy v závislosti od druhu daných výrobkov, čo si nevyžaduje radikálnu zmenu predajných metód centier Leclerc.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
110 Hodnotenie dôvodnosti rozhodnutia vo vzťahu k uplatneniu článku 85 ods. 1 Zmluvy prináša štyri hlavné otázky: A) či selektívna distribúcia založená na kvalitatívnych kritériách v sektore luxusnej kozmetiky je v zásade v súlade s článkom 85 ods. 1 Zmluvy, B) či kritériá výberu spoločnosti Yves Saint Laurent uvedené v bode II.A.5 rozhodnutia plnia požadované podmienky, aby boli považované za zákonné v zmysle článku 85 ods. 1 Zmluvy, C) či sú dôvody a tvrdenia žalobcu týkajúce sa jednak otázky, či sú jeho členovia a priori vylúčení zo siete spoločnosti Yves Saint Laurent, a jednak postoja spotrebiteľov v tomto ohľade dôvodné, a D) či sa článok 85 ods. 1 Zmluvy má uplatniť z dôvodu existencie súbežných sietí v danom sektore.
A – O zásadnom súlade systému selektívnej distribúcie založenom na kvalitatívnych kritériách v sektore luxusnej kozmetiky s článkom 85 ods. 1 Zmluvy
111 Hoci žalobca tvrdí, že akceptuje potrebu systému zameraného na koncepciu „luxusnej selektívnosti“, aby sa udržala prestíž luxusných výrobkov a uspokojili sa očakávania spotrebiteľov, spochybňuje zákonnosť výberových kritérií, ktoré si zvolila spoločnosť Yves Saint Laurent, vo vzťahu k článku 85 ods. 1 Zmluvy. Za týchto okolností je vhodné vopred preskúmať základné právne zásady, ktoré majú vplyv na uplatnenie článku 85 ods. 1 Zmluvy v sektore luxusnej kozmetiky.
112 Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že systémy selektívnej distribúcie tvoria prvok hospodárskej súťaže v súlade s článkom 85 ods. 1 Zmluvy, ak sú splnené štyri podmienky: po prvé, že vlastnosti daného výrobku si vyžadujú systém selektívnej distribúcie, v tom zmysle, že taký systém predstavuje zákonnú požiadavku, vzhľadom na druh daných výrobkov a hlavne na ich vysokú kvalitu a technickú vypracovanosť, aby sa zachovala ich kvalita a zabezpečilo správne používanie (pozri rozsudok L´Oréal, už citovaný, bod 16, vyložený vo svetle rozsudku Metro I, body 20 a 21; rozsudku AEG, bod 33, a rozsudku Súdu prvého stupňa z 27. februára 1992, Vichy/Komisia, T‑19/91, Zb. s. II‑415, body 69 až 71), po druhé, že výber predajcov sa vykonáva v závislosti od objektívnych kritérií kvalitatívnej povahy stanovených jednotne pre všetkých potenciálnych predajcov a uplatňovaných nediskriminačným spôsobom (pozri napr. rozsudky Metro I, bod 20, L´Oréal, už citovaný, bod 15, a AEG, bod 35), po tretie, že daný systém je zameraný na dosiahnutie takého výsledku, ktorý by zlepšil hospodársku súťaž, a teda vyvážil obmedzenie hospodárskej súťaže vlastné systémom selektívnej distribúcie, predovšetkým v oblasti ceny (pozri rozsudky Metro I, body 20 až 22, AEG, body 33, 34 a 73, a Metro II, bod 45), a po štvrté, že stanovené kritériá neprekračujú potrebnú mieru (pozri rozsudky L´Oréal, už citovaný, bod 16, a Vichy/Komisia, už citovaný, body 69 až 71). Otázka, či sú tieto podmienky splnené, musí byť posúdená objektívnym spôsobom, s ohľadom na záujem spotrebiteľa (pozri rozsudky Metro I, bod 21, a Vichy/Komisia, už citovaný, body 69 až 71).
113 Hoci je pravda, že Súdny dvor konštatoval, že takéto systémy selektívnej distribúcie založené na kvalitatívnych kritériách možno akceptovať v sektore výroby tovarov dlhodobej spotreby, vysokej kvality alebo technickej vypracovanosti, bez porušenia článku 85 ods. 1 Zmluvy, predovšetkým s cieľom udržania špecializovaného obchodu schopného dodať špecifické služby pre takéto výrobky (pozri rozsudky Metro I, bod 20; AEG, bod 33, a Metro II, bod 54, a rozsudok Súdneho dvora z 10. decembra 1985, ETA, 31/85, Zb. s. 3933, bod 16), z judikatúry Súdneho dvora tiež vyplýva, že systémy selektívnej distribúcie, ktoré sú odôvodnené špecifickou povahou výrobkov alebo nárokmi na ich distribúciu, môžu byť zavedené v iných hospodárskych sektoroch bez porušenia článku 85 ods. 1 (pozri rozsudky Súdneho dvora z 3. júla 1985, Binon, 243/83, Zb. s. 2015, body 31 a 32, a zo 16. júna 1981, Salonia, 126/80 Zb. s. 1563). Súdny dvor vo svojom rozsudku Metro I (bod 20) takisto rozhodol, že povaha a intenzita účinnej hospodárskej súťaže („workable comptetition“), potrebnej na dosiahnutie cieľov Zmluvy, sa môže líšiť v závislosti od daných výrobkov alebo služieb a hospodárskej štruktúry daných sektorových trhov, bez porušenia zásady nenarušenej hospodárskej súťaže podľa článkov 3 a 85 Zmluvy.
114 Pokiaľ ide o luxusnú kozmetiku, predovšetkým o luxusné parfumy, ktoré tvoria väčšinu daných výrobkov, je nepochybné, že po prvé ide o sofistikované výrobky vysokej kvality, ktoré sú výsledkom osobitného výskumu a používajú materiály vysokej kvalitatívnej úrovne, hlavne na svoje obaly, po druhé, že tieto výrobky majú „luxusný imidž“, ktorým sa odlišujú od ostatných podobných výrobkov, ktoré takýto imidž nemajú, a po tretie, že tento luxusný imidž je dôležitý v očiach spotrebiteľa, ktorý oceňuje možnosť kupovať luxusnú kozmetiku a hlavne luxusné parfumy. V mysli spotrebiteľov existuje len nízky stupeň zastupiteľnosti medzi luxusnými kozmetickými výrobkami a podobnými výrobkami patriacimi k iným trhovým segmentom (pozri bod II.A.8 rozhodnutia).
115 Za týchto okolností Súd prvého stupňa uvádza, že pojem „vlastnosti“ luxusnej kozmetiky v zmysle rozsudku L´Oréal, už citovaného, nemožno obmedzovať na jej materiálne vlastnosti, ale zahŕňa aj špecifické vnímanie zo strany spotrebiteľov, zvlášť ich „auru luxusu“. V prejednávanej veci teda ide o výrobky, ktoré na jednej strane majú vysokú vnútornú kvalitu, a na druhej strane majú luxusný charakter, ktorý vyplýva z ich samotnej podstaty.
116 Pokiaľ ide o otázku, či je selektívna distribúcia oprávnenou požiadavkou v prípade výrobkov, ktoré majú také vlastnosti, Súd prvého stupňa uvádza, že odôvodnenie rozhodnutia v tejto súvislosti (bod II.A) sa nezakladá na koncepcii špecializovaného obchodu, ktorý je schopný poskytnúť špecifické služby pre výrobky vysokej technickej vypracovanosti, v zmysle rozsudkov Metro I, Metro II a AEG, ale skôr na dvoch iných základných predpokladoch, a to: a) záujme spoločnosti Yves Saint Laurent ako výrobcu luxusnej kozmetiky udržať prestížny imidž svojej značky a ochrániť výsledky svojho propagačného úsilia (pozri druhý a štvrtý odsek bodu II.A.5 rozhodnutia; pozri tiež v rovnakom zmysle bod II.B.2) a b) potrebe zachovať vo vnímaní spotrebiteľov „auru exkluzívnosti a prestíže“ daných výrobkov, hlavne zabezpečením „prezentácie pred verejnosťou, schopnou zhodnotiť estetickú alebo funkčnú špecifickosť“ výrobkov (druhý odsek bodu II.A.5) a „prostredia v súlade s luxusným a exkluzívnym charakterom daných výrobkov a prezentácie v súlade s imidžom značky“ (štvrtý odsek bodu II.A.5, pozri aj piaty a šiesty odsek).
117 V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že hoci si výrobca môže slobodne vybrať politiku uvádzania na trh, článok 85 ods. 1 Zmluvy sa musí zohľadniť, akonáhle zavedenie tejto politiky prináša zmluvy, ktoré stanovujú iným nezávislým hospodárskym subjektom povinnosti, ktoré môžu obmedziť ich slobodu hospodárskej súťaže v miere, ktorá výrazne ovplyvňuje obchod v rámci Spoločenstva. Za týchto okolností samotná skutočnosť, že výrobca vynaložil výrazné úsilie na propagáciu, nie je sama osebe objektívnym zdôvodnením neuplatnenia článku 85 ods. 1 Zmluvy na distribučnú sieť, ktorá obmedzuje slobodu hospodárskej súťaže zúčastnených podnikov a tretích osôb. Ak by tomu bolo inak, mohol by hociktorý výrobca zdôvodniť prijatie systému selektívnej distribúcie len na základe svojho propagačného úsilia a akékoľvek reštriktívne kritérium výberu by mohlo byť odôvodnené tým, že bolo potrebné na ochranu politiky uvádzania na trh, ktorú si zvolil výrobca (pozri rozsudok Vichy/Komisia, už citovaný, bod 71).
118 Súd prvého stupňa teda konštatuje, že systém selektívnej distribúcie je mimo rámca pôsobnosti článku 85 ods. 1 Zmluvy, len ak je objektívne zdôvodnený aj vzhľadom na záujem spotrebiteľov (pozri koniec bodu 112, vyššie).
119 V tejto súvislosti si Súd prvého stupňa myslí, že je v záujme spotrebiteľov vyhľadávajúcich luxusnú kozmetiku, aby takéto výrobky boli prezentované v predajniach za dobrých podmienok. Pokiaľ ide o výrobky vysokej kvality, ktorých luxusný imidž spotrebitelia oceňujú, kritériá, ktorých cieľom je len zabezpečiť ich hodnotnú prezentáciu, sledujú výsledok, ktorý môže zlepšiť hospodársku súťaž prostredníctvom zachovania tohto luxusného imidžu, a teda vyvážiť obmedzenie hospodárskej súťaže, ktoré je vlastné systémom selektívnej distribúcie. Takéto kritériá sú teda legitímnou požiadavkou v zmysle už citovanej judikatúry (pozri rozsudok Metro I, bod 37).
120 Súd prvého stupňa zastáva názor, že je v záujme spotrebiteľov vyhľadávajúcich luxusnú kozmetiku, aby luxusný imidž takýchto výrobkov nebol oslabený, pretože by už neboli považované za luxusné výrobky. V súčasnosti je v kozmetickom sektore segmentácia medzi luxusnou kozmetikou a kozmetikou, ktorá nie je luxusná, a táto segmentácia zodpovedá rôznym potrebám spotrebiteľov, a nemožno ju teda z hospodárskeho hľadiska kritizovať. Hoci „luxusná“ povaha luxusnej kozmetiky vyplýva, okrem iného, z jej vysokej vnútornej kvality, jej vyššej ceny a reklamných kampaní výrobcov, Súd prvého stupňa usudzuje, že skutočnosť, že tieto výrobky sa predávajú v rámci systémov selektívnej distribúcie s cieľom zabezpečiť hodnotnú prezentáciu v predajni, takisto prispieva k tomuto luxusnému imidžu, a teda k udržaniu jednej z hlavných vlastností výrobkov vyhľadávaných spotrebiteľmi. Výsledok všeobecnej distribúcie daných výrobkov, v rámci ktorej by spoločnosť Yves Saint Laurent nemala žiadnu možnosť ubezpečiť sa, či sa jej výrobky predávajú za vhodných podmienok, by prinášal riziko zníženia kvality prezentácie výrobkov v predajniach, čo by ohrozilo „luxusný imidž“, a teda samotnú podstatu daných výrobkov. Z toho vyplýva, že kritériá, ktorých cieľom je zabezpečenie prezentácie výrobkov v predajniach v súlade s ich luxusnou povahou, tvoria legitímnu požiadavku, ktorá zlepšuje hospodársku súťaž v záujme spotrebiteľa v zmysle už citovanej judikatúry.
121 Tento záver neoslabuje skutočnosť, preukázanú počas konania, že v niektorých členských štátoch, predovšetkým v Holandsku, ale aj v Spojenom Kráľovstve a vo Francúzsku, sa viac či menej výrazná časť predaja uskutočňuje prostredníctvom neautorizovaných predajcov, ktorí sa zásobujú na paralelnom trhu. Nie je vylúčené, že záujem spotrebiteľov o takýto predaj sčasti vznikol na základe luxusného imidžu, k udržaniu ktorého selektívna distribúcia prinajmenšom čiastočne prispela. Z toho ale nevyplýva, že ak by selektívna distribúcia neexistovala, tento luxusný imidž by zostal neporušený.
122 Aj keď je však v záujme spotrebiteľov, aby si mohli zadovážiť luxusnú kozmetiku predávanú za dobrých prezentačných podmienok, a tak za podmienok zachovávajúcich jej luxusný imidž, je rovnako v ich záujme, aby distribučný systém založený na tomto predpoklade nebol uplatňovaný nadmerne reštriktívnym spôsobom a aby prístup k výrobkom nebol nadmerne limitovaný, ako to uviedli štyri spotrebiteľské združenia počas konania pred podaním žaloby (pozri bod 175 nižšie). Takisto z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že systém spoločnosti Yves Saint Laurent možno považovať za systém sledujúci legitímny výsledok, ktorý by vyvážil obmedzenia hospodárskej súťaže, ktoré sú mu vlastné, len ak je otvorený všetkým potenciálnym predajcom schopným zabezpečiť pre spotrebiteľa náležitú prezentáciu vo vhodnom prostredí a zachovať luxusný imidž daných výrobkov (pozri bod 112 vyššie). Systém selektívnej distribúcie, z ktorého by vyplývalo vylúčenie určitých foriem uvádzania na trh schopných predávať výrobky za hodnotných podmienok, napríklad na vhodnom mieste alebo prispôsobenom priestore, by mal za následok jedine ochranu existujúcich foriem obchodu pred hospodárskou súťažou zo strany nových subjektov, a nebol by teda v súlade s článkom 85 ods. 1 Zmluvy (pozri rozsudok AEG, body 74 a 75).
123 Z toho vyplýva, že v sektore luxusnej kozmetiky nie sú v zásade kvalitatívne kritériá výberu predajcov nepresahujúce potrebnú mieru na zabezpečenie predaja týchto výrobkov za dobrých podmienok prezentácie predmetom článku 85 ods. 1 Zmluvy, pokiaľ sú tieto kritériá objektívne, stanovené jednotným spôsobom pre všetkých potenciálnych predajcov a uplatňované nediskriminačným spôsobom.
B – O otázke, či výberové kritériá spoločnosti Yves Saint Laurent podľa bodu II.A.5 rozhodnutia spĺňajú podmienky požadované na to, aby mohli byť prehlásené za nezákonné podľa článku 85 ods. 1
1. O úlohách Súdu prvého stupňa a príslušných vnútroštátnych súdov a orgánov
124 Galec usudzuje, že niektoré z výberových kritérií spoločnosti Yves Saint Laurent jej dávajú nadmernú a nekontrolovateľnú slobodu pri posudzovaní, a teda nie sú objektívne v zmysle judikatúry Súdneho dvora. Komisia a vedľajší účastníci usudzujú, že tieto kritériá predstavujú posúdenie výrobcom od prípadu k prípadu, podriadené dodržiavaniu zásady zákazu diskriminácie a kontrole príslušných súdov.
125 V súvislosti s týmito tvrdeniami je na úvod potrebné upresniť úlohy Súdu prvého stupňa a príslušných vnútroštátnych súdov a orgánov.
126 Pokiaľ ide o otázku, či dané kritériá spĺňajú podmienky potrebné na to, aby ich bolo možné považovať za zákonné vo vzťahu k článku 85 ods. 1 Zmluvy, teda či sú kvalitatívne a objektívne kritériá a či nie sú diskriminačné ani neprimerané, súdna kontrola Súdu prvého stupňa v zmysle článku 173 Zmluvy sa obmedzuje na overenie, či tvrdenia Komisie v bode II.A.5 rozhodnutia sú postihnuté nedostatkom odôvodnenia, zjavnou chybou v skutkových alebo právnych zisteniach, zjavným omylom v posúdení alebo zneužitím právomoci. Nie je úlohou Súdu prvého stupňa vyjadrovať sa k uplatneniu týchto kritérií v konkrétnych prípadoch.
127 Avšak ako Komisia a spoločnosť Yves Saint Laurent správne uviedli, uplatnenie týchto kritérií v konkrétnych prípadoch nie je len v právomoci samotného výrobcu, ale musí byť stanovené objektívnym spôsobom. Z toho vyplýva, že možnosť nezávislej a efektívnej kontroly uplatnenia týchto kritérií v konkrétnych prípadoch je zásadným prvkom zákonnosti siete spoločnosti Yves Saint Laurent v zmysle článku 85 ods. 1 [pozri bod II.A.6, písm. a) a štvrtý odsek bodu II.B.4 rozhodnutia].
128 Podľa ustálenej judikatúry sú na uplatnenie článku 85 ods. 1 Zmluvy príslušné vnútroštátne súdy, z dôvodu jeho priameho účinku (pozri rozsudok Súdneho dvora z 30. januára 1974, BRT 127/73, Zb. s. 51, body 15 a 16). Z toho vyplýva, že záujemca, ktorému bol odmietnutý vstup do siete a ktorý usudzuje, že dané kritériá boli v jeho prípade použité spôsobom odporujúcim článku 85 ods. 1 Zmluvy a hlavne diskriminačným alebo neprimeraným spôsobom, môže podať žalobu na príslušnom vnútroštátnom súde. Takúto žalobu možno podať podľa okolností aj na vnútroštátnych orgánoch príslušných uplatňovať článok 85 ods. 1.
129 Vnútroštátnym súdom alebo orgánom, na ktorých bola takáto žaloba podaná, prináleží rozhodnúť - podľa okolností vo svetle judikatúry Súdneho dvora alebo Súdu prvého stupňa - o otázke, či kritériá výberu spoločnosti Yves Saint Laurent boli v konkrétnom prípade uplatnené diskriminačným alebo neprimeraným spôsobom, čím by bol porušený článok 85 ods. 1 Zmluvy. Vnútroštátne súdy alebo orgány majú hlavne úlohu dbať, aby dané kritériá neboli použité na zabránenie prístupu do siete novým subjektom, schopným distribuovať dané výrobky za podmienok, ktoré nie sú znehodnocujúce.
130 Ďalej má záujemca, ktorému bol odmietnutý vstup do siete, možnosť, s výhradou zásad vyslovených Súdom prvého stupňa v rozsudku z 18. septembra 1992, Automec/Komisia (T‑24/90, Zb. s. II‑2223), podať sťažnosť na Komisii v zmysle článku 3 nariadenia č. 17, najmä v prípade systematického používania prístupových podmienok v rozpore s právom Spoločenstva (pozri rozsudok AEG, body 44 až 46, 67 a nasl.).
2. O principiálnej zákonnosti daných kritérií vo vzťahu k článku 85 ods. 1 Zmluvy
a) Kritériá týkajúce sa odbornej kvalifikácie
131 Galec vo svojich vyjadreniach nepoprel kritériá týkajúce sa odbornej kvalifikácie personálu a poradenských a predvádzacích služieb podľa bodov I.2 a I.3 všeobecných predajných podmienok (pozri bod 25 jeho pripomienok k vyjadreniam vedľajších účastníkov konania), ale počas pojednávania tvrdil, že tieto kritériá sú neprimerané v porovnaní s požiadavkami na predaj daných výrobkov za adekvátnych podmienok.
132 Súd prvého stupňa usudzuje, že prítomnosť osoby schopnej dať v predajni spotrebiteľovi rady alebo vhodné informácie je v zásade oprávnenou požiadavkou pre predaj luxusnej kozmetiky a je neoddeliteľnou súčasťou dobrej prezentácie takýchto výrobkov.
133 Navyše žalobca nepredložil dôkazy, ktoré by Súdu prvého stupňa umožnili rozhodnúť o otázke, či kvalifikácia požadovaná v bode I.3 všeobecných predajných podmienok, t. j. diplom v odbore kozmetika alebo podobná odborná kvalifikácia alebo minimálne trojročné skúsenosti v oblasti predaja prestížnych parfumérskych výrobkov, sú neprimerané vzhľadom na povahu daných výrobkov.
134 V každom prípade je úlohou príslušných vnútroštátnych súdov a orgánov, aby dbali na to, že ustanovenia Zmluvy týkajúce sa odbornej kvalifikácie nie sú v konkrétnych prípadoch uplatňované diskriminačným alebo neprimeraným spôsobom.
b) Kritériá týkajúce sa umiestnenia a priestorov predajne
135 Kritika Galec‑u smeruje hlavne na kritériá týkajúce sa „prostredia“ predajne, externého vzhľadu predajne, hlavne výkladov, a na predaj iných tovarov v predajni. Podľa Galec‑u sú tieto kritériá príliš subjektívne, neprimerané a diskriminačné vo vzťahu k jeho členom.
– „Prostredie“ a umiestnenie predajne
136 Bod I.1, písm. a) všeobecných predajných podmienok stanovuje, že „štvrť, ulice a obchody nachádzajúce sa v blízkosti predajne musia vždy zodpovedať prestíži a všeobecnej známosti značky Yves Saint Laurent“. Z rubrík 1 a 2 hodnotiacej správy vyplýva, že obchod nachádzajúci sa v štvrti, ktorá je „dobre prístupná z hľadiska dopravy a obchodná“ alebo „centrálna a obchodná“ a v ulici v blízkosti „hodnotných alebo luxusných“ obchodov, s budovami „dobrej úrovne“ alebo „veľmi prestížnymi“, sa v hodnotení spoločnosti Yves Saint Laurent boduje lepšie ako obchod nachádzajúci sa v inej štvrti alebo inej ulici. Tieto dve rubriky predstavujú 30 bodov v hodnotiacej správe, a majú teda relatívne veľkú váhu.
137 Súd prvého stupňa usudzuje, že kritérium vzťahujúce sa na prostredie, v ktorom sa nachádza predajňa luxusnej kozmetiky, nie je samo osebe predmetom článku 85 ods. 1 Zmluvy v rozsahu, v akom je jeho cieľom zabezpečiť, aby takéto výrobky neboli predávané v miestach úplne nevhodných pre takýto predaj. Súd prvého stupňa však uvádza, že prináleží príslušným vnútroštátnym súdom alebo orgánom, aby dbali na to, že tieto kritériá nie sú v konkrétnom prípade uplatňované diskriminačným alebo neprimeraným spôsobom.
– Vonkajší vzhľad predajne
138 Galec napáda predovšetkým ustanovenia bodu I.1 písm. b) všeobecných predajných podmienok, týkajúce sa kvality priečelia a výkladov, ako aj ustanovenia bodu III.4 zmluvy, podľa ktorého „výzdoba“ predajne musí zodpovedať štandardu a kvalite spájaným s imidžom značky Yves Saint Laurent. V hodnotiacej správe predstavujú rubriky 3 a 4 týkajúce sa vonkajšieho vzhľadu predajne vrátane výkladov spolu 80 bodov, t. j. približne 25 % celkového počtu možných bodov.
139 Súd prvého stupňa uvádza, že takéto ustanovenia, predovšetkým ustanovenia týkajúce sa výkladov, možno použiť diskriminačným spôsobom vo vzťahu k predajni, akou je napríklad hypermarket, ktorá nemá rovnaké priečelie ako tradičný obchod, teda hlavne priečelie obsahujúce výklady, ale ktorá vhodným spôsobom zriadil miesto alebo priestor vo vnútri obchodu na predaj luxusnej kozmetiky. Ďalej, vonkajšie výklady sa nezdajú potrebné pre dobrú prezentáciu výrobkov v kontexte miesta alebo priestoru zriadeného vnútri „mnoho-výrobkového“ obchodu.
140 Nie je však vylúčené, že kritériá týkajúce sa výkladov možno vykladať tak, že sa odvolávajú na „výklady“ priestoru zriadeného vnútri predajne, a nie na vonkajšie výklady.
141 Za týchto okolností stačí konštatovať, že bude úlohou príslušných vnútroštátnych súdov a orgánov, aby dbali na to, že kritériá týkajúce sa vonkajšieho vzhľadu predajne, vrátane kritérií týkajúcich sa výkladov, nie sú uplatňované diskriminačným alebo neprimeraným spôsobom.
– Predaj iných tovarov, ktoré by mohli znehodnotiť imidž značky Yves Saint Laurent
142 Pokiaľ ide o interiér predajne, Galec pred Súdom prvého stupňa nepredniesol inú kritiku ako kritiku týkajúcu sa obmedzení predaja iných tovarov. V tejto súvislosti Galec hlavne spochybňuje zákonnosť bodu III.3 zmluvy, podľa ktorého „sa autorizovanému predajcovi zakazuje predávať... výrobky, ktoré by mohli svojím susedstvom znehodnotiť imidž značky Yves Saint Laurent“, ako aj bodu I.1 písm. d) všeobecných predajných podmienok, podľa ktorého „ak sa v predajni vykonáva nejaká iná činnosť, prvky, ktoré sa zohľadňujú, zahŕňajú rozsah tejto činnosti, internú a externú prezentáciu tejto činnosti, oddelenie tejto činnosti a činnosti parfumérie, rozdelenie predavačov medzi túto činnosť a činnosť parfumérie, spôsobilosť predavačov pridelených na každú z činností a oblečenie predavačov pridelených na každú z činností.“
143 Je potrebné konštatovať, že ani zmluva, ani hodnotiaca správa neuvádzajú výrobky, ktorých predaj na rovnakom mieste by mohol znehodnocovať imidž značky Yves Saint Laurent. V rozhodnutí sa Komisia obmedzuje na konštatovanie, že predmetom tohto ustanovenia je zachovať v očiach verejnosti auru prestíže a exkluzivity vlastnú daným výrobkom, „čím sa vyhnú akémukoľvek prirovnávaniu k tovarom nižšej kvality“ (piaty odsek bodu II.A.5).
144 Je teda vhodné uviesť, že bod III.3 zmluvy nie je presný a jasný a môže byť uplatnený subjektívne a prípadne diskriminačne. Takisto sa zdá, že bod I.1 písm. d) všeobecných predajných podmienok dáva spoločnosti Yves Saint Laurent veľmi širokú diskrečnú právomoc, hlavne tým, že táto spoločnosť si vyhradzuje, že jej hodnotenie bude zahŕňať nielen rozsah iných predávaných výrobkov a ich prezentáciu, ale aj personál, spôsobilosť a odev personálu prideleného na predaj daných výrobkov.
145 No Súd prvého stupňa pripomína, že Komisia usudzuje, že hypermarket nemožno vylúčiť zo siete len pre tú skutočnosť, že predáva iné tovary (pozri piaty odsek bodu II.A.5 rozhodnutia a body 164 a nasl. nižšie). Okrem toho vedľajší účastníci konania nedefinovali výrobky, ktorých distribúcia by mohla znehodnotiť „imidž“ výrobkov, okrem potravinárskych a čistiacich výrobkov.
146 Za týchto okolností Súd prvého stupňa uvádza, že rozhodnutie možno vykladať v zmysle, že predaj iných tovarov typicky predávaných v hypermarkete sám osebe nemôže poškodiť „luxusný imidž“ daných výrobkov, za predpokladu, že umiestnenie alebo priestor venovaný predaju luxusnej kozmetiky je upravený tak, aby boli tieto výrobky prezentované v hodnotných podmienkach. Takáto úprava môže vyžadovať, aby určité iné výrobky, ako napríklad potravinárske alebo čistiace výrobky neboli predávané „v blízkosti“ luxusnej kozmetiky, alebo aby medzi predajom luxusnej kozmetiky a predajom ostatných výrobkov nižšej kvality bolo adekvátne rozdelenie (pozri piaty odsek bodu II.A.5 rozhodnutia).
147 Na základe týchto upresnení Súd konštatuje, že kontrola, ktorá bude v prípade ťažkostí vykonaná príslušnými vnútroštátnymi súdmi a orgánmi, môže vyvážiť to, že toto kritérium nie je jasné. Úlohou uvedených orgánov je, aby dbali na to, že toto ustanovenie nie je uplatnené diskriminačným alebo neprimeraným spôsobom.
– Rozsah ostatných činností vykonávaných v predajni
148 Pokiaľ ide o kritériá týkajúce sa ostatných činností obchodov, Galec takisto vo svojom návrhu kritizoval skutočnosť, že ak sa v predajni vykonáva iná činnosť, žiadosť o prijatie sa hodnotí v závislosti od rozsahu tejto činnosti [pozri bod 1.1 písm. d) všeobecných predajných podmienok]. Z rubriky 8 hodnotiacej správy spoločnosti Yves Saint Laurent, ktorá predstavuje 20 bodov, však vyplýva, že ak ostatné výrobky zaberajú viac ako 40 % predajnej plochy predajne, regálov alebo výkladov, daný záujemca dostane známku „2“, teda známku, ktorá môže prispieť k jeho vyradeniu.
149 Je pravda, že táto rubrika sa v rozhodnutí nespomína. Vyplýva z nej však (piaty odsek bodu II.A.5), že Komisia rozhodla, že kritériá spoločnosti Yves Saint Laurent týkajúce sa rozsahu ostatných činností vykonávaných v predajni nespadajú do pôsobnosti článku 85 ods. 1 Zmluvy. Keďže hodnotiaca správa je neoddeliteľnou súčasťou postupu pri prijímaní do siete, ktorý je predmetom rozhodnutia, ako to uviedla sama spoločnosť Yves Saint Laurent, vyplýva z toho, že rozhodnutie je potrebné vykladať tak, že stanovuje, že kritérium, ako je kritérium podľa rubriky 8, nespadá do článku 85 ods. 1.
150 Hoci podľa hodnotiacej správy je záujemca vyradený len vtedy, ak z jedenástich špecifických rubrík získa trikrát známku „2“ (bod 17 vyššie), rubrika 8 tejto správy tiež prispieva k vyradeniu záujemcov, ako sú „mnoho‑výrobkové“ obchody, kde činnosť parfumérie predstavuje menej ako 60 % ich činností, a to aj v prípade, ak majú priestory špecializované na predaj daných výrobkov.
151 Za týchto okolností Súd prvého stupňa konštatuje, že rubriku 8 hodnotiacej správy je potrebné považovať za neprimeranú, keďže samotná skutočnosť, že činnosť parfumérie v obchode predstavuje menej ako 60 % jeho činností, nemá sama osebe žiadnu súvislosť s oprávnenou požiadavkou zachovať luxusný imidž daných výrobkov.
152 Okrem toho Súd prvého stupňa usudzuje, že táto rubrika je diskriminačná, keďže uprednostňuje kandidatúru špecializovanej parfumérie v neprospech kandidatúry „mnoho‑výrobkového“ obchodu, ktorý má špecializovaný priestor zriadený tak, aby splnil kvalitatívne podmienky vhodné pre predaj luxusnej kozmetiky.
153 Z toho vyplýva, že táto rubrika môže svojou povahou obmedziť alebo skresliť hospodársku súťaž v zmysle článku 85 ods. 1 Zmluvy, keďže má za následok znevýhodnenie záujemcu len preto, že jeho činnosť v oblasti parfumérie je v porovnaní s ostatnými činnosťami obchodu menšinová.
154 Hoci je hodnotiaca správa neoddeliteľnou súčasťou postupu na prijatie do siete, treba konštatovať, že bod II.A.5 rozhodnutia neobsahuje žiadne odôvodnenie existencie danej rubriky. Rozhodnutie teda v tomto ohľade vykazuje nedostatok odôvodnenia.
155 Je preto potrebné rozhodnutie zrušiť v rozsahu, v akom stanovuje, že ustanovenie umožňujúce spoločnosti Yves Saint Laurent znevýhodiť kandidatúru predajcov len preto, že ich činnosť parfumérie je menšinová, nepatrí do pôsobnosti článku 85 ods. 1 Zmluvy.
c) Kritérium obchodného mena
156 Galec kritizuje, že ustanovenie druhého odseku bodu I všeobecných predajných podmienok, ktoré sa týka kritéria značky, je subjektívne, diskriminačné a neprimerané. Komisia a vedľajší účastníci konania usudzujú, že toto ustanovenie je potrebné pre zachovanie luxusnej povahy výrobkov a luxusného imidžu značky Yves Saint Laurent (pozri štvrtý odsek bodu II.A.5 rozhodnutia).
157 Druhý odsek bodu 1 všeobecných predajných podmienok uvádza nasledujúce:
„Obchodné meno parfumérie, obchodu, v ktorom sa nachádza oddelenie parfumérie, alebo priestoru, v ktorom sa nachádza oddelenie parfumérie alebo parfuméria, musí vždy zodpovedať prestíži značky Yves Saint Laurent. V dôsledku toho musí byť obchodné meno kompatibilné so zásadami distribúcie luxusných výrobkov a výrobkov vysokej kvality. To nie je prípad obchodného mena, ktorého imidž sa spája s absenciou alebo nedostatkom poradenstva pre zákazníkov, štandardu alebo kvalitnej výzdoby.“
158 Súd prvého stupňa sa domnieva, že kritérium, ktorého jediným cieľom je dbať, aby obchodné meno predajcu nemohla znehodnotiť luxusný imidž luxusnej kozmetiky, v zásade predstavuje legitímnu požiadavku distribúcie takýchto výrobkov, a nespadá teda automaticky do článku 85 ods. 1 Zmluvy. Možno sa totiž obávať, že keby takéto kritérium neexistovalo, luxusný imidž luxusnej kozmetiky, a teda jej samotná podstata, by boli poškodené predajom týchto výrobkov predajcami, ktorých obchodné meno je zjavne v očiach spotrebiteľov znehodnocujúca.
159 No keďže na rozdiel od kritérií zameraných na materiálne aspekty predajne kritérium obchodného mena nemožno overiť fotoreportážou alebo overením na mieste, príslušné vnútroštátne súdy alebo orgány musia zvlášť dbať, aby toto kritérium nebolo uplatňované neodôvodneným alebo neprimeraným spôsobom.
160 Po prvé sa toto kritérium môže odvolávať len na súčasné vnímanie daného obchodného mena z pohľadu spotrebiteľov. Z toho vyplýva, že druhý odsek bodu I všeobecných predajných podmienok nemožno vykladať tak, že by vylučoval moderné formy obchodu, ktoré boli v začiatkoch založené na obmedzení výzdoby alebo služieb, ale ktoré odvtedy vyvinuli nové postupy pre zhodnotenie predaja luxusných výrobkov, aby ich obchodného mena už nebolo z tohto hľadiska považované za znehodnocujúce.
161 Po druhé, v súlade so zásadami, ktoré Súd prvého stupňa práve uviedol (pozri body 127 a nasl. vyššie), nezávisí vnímanie daného obchodného mena len od vôle výrobcu, ale musí byť stanovené čo najobjektívnejším spôsobom. V tomto ohľade spoločnosť Yves Saint Laurent uviedla ankety a trhové prieskumy, ktoré s týmto cieľom uskutočnila. V prípade sporu je potrebné predložiť na posúdenie príslušným vnútroštátnym súdom alebo orgánom objektívne dôkazy, ako sú ankety a trhové prieskumy.
162 Po tretie, ako uviedla samotná žalovaná, rozhodnutie v bode II.A.5 uvádza, že predstavu v očiach spotrebiteľov vyplývajúca z „bežnej cenovej politiky distributéra“ nemožno pokladať za znehodnocujúcu. Kritérium obchodného mena nemožno používať len na účel vylúčenia obchodov schopných ponúknuť výrobky za znížené ceny, ale za hodnotných podmienok.
163 Napokon sa Súd prvého stupňa domnieva, že kritérium obchodného mena treba uplatňovať zvlášť opatrným spôsobom, ak niet pochýb, že predajca uskutočnil všetky potrebné investície, aby vyhovel všetkým požiadavkám týkajúcim sa materiálnych podmienok predaja (zariadenie, oddelenie od ostatných výrobkov, kvalifikovaný personál atď.) a akceptoval povinnosti s ohľadom na skladovanie, minimálny ročný objem nákupu, reklamnú spoluprácu atď. V takom prípade je úlohou príslušných vnútroštátnych súdov a orgánov, aby preverili, či kritérium obchodného mena nie je používané len na účely vylúčenia predajne, schopnej predávať dané výrobky bez reálneho rizika poškodenia ich imidžu, zo siete.
C – O dôvodoch a tvrdeniach žalobcu v súvislosti s otázkou, či sú jeho členovia a priori vylúčení zo siete spoločnosti Yves Saint Laurent, a o postoji spotrebiteľov v tejto súvislosti
164 Vzhľadom na vyššie uvedené je vhodné sa v tomto štádiu úvah zamerať na dôvody a tvrdenia Galec‑u týkajúce sa otázky, či sú jeho členovia a priori vylúčení zo siete spoločnosti Yves Saint Laurent z dôvodu kumulácie výberových kritérií, a aký je postoj spotrebiteľov v tejto súvislosti.
165 Súd prvého stupňa najskôr pripomína, že Komisia mnohokrát počas konania zdôraznila, že rozhodnutie a priori neobsahuje vylúčenie moderných foriem obchodu, ako sú hypermarkety prevádzkované centrami Leclerc (pozri napríklad body 83 a 86 vyššie). Spoločnosť Yves Saint Laurent zase zdôraznila, že rozhodnutie stanovuje, že jej systém je otvorený všetkým formám distribúcie a žiadnu a priori nevylučuje (pozri bod 93 vyššie). Traja ďalší vedľajší účastníci konania takisto uviedli, že rozhodnutie samo osebe nevylučuje formu distribúcie realizovanú členmi Galec‑u, ani iné moderné formy distribúcie. Naopak, spoločnosť Yves Saint Laurent a ostatní vedľajší účastníci konania najmä uviedli, že vo viacerých členských štátoch pôsobia autorizovaní „mnoho-výrobkoví“ distributéri, aby dokázali neobmedzujúcu povahu systému spoločnosti Yves Saint Laurent.
166 Z toho vyplýva, že žiaden účastník konania pred Súdom prvého stupňa netvrdil, že hypermarkety alebo iné formy „mnoho-výrobkovej“ distribúcie by boli v zásade neschopné predávať luxusnú kozmetiku. Komisia a vedľajší účastníci konania pripúšťajú, že táto možnosť je v rozhodnutí obsiahnutá, ak sú také predajne zariadené vhodným spôsobom a akceptujú rovnaké povinnosti ako ostatní autorizovaní distributéri. Súd prvého stupňa ďalej usudzuje, že ak by to bolo inak, sieť spoločnosti Yves Saint Laurent by porušila článok 85 ods. 1 Zmluvy, lebo by a priori zo systému vylúčila kategóriu potenciálnych predajcov (pozri bod 122 vyššie).
167 Hoci v piatom odseku bodu II.A.5 a štvrtom odseku bodu II.B.5. rozhodnutia sa Komisia vyjadrila nejednoznačne použitím termínu „obchodné domy“, ktorý bežne označuje tradičnú formu obchodu, a zdôraznením, že „nemohla zistiť“, či rozšírenie systémov selektívnej distribúcie v oblasti luxusných kozmetických výrobkov „zo zásady“ vylučuje určité moderné formy distribúcie, v priebehu konania uviedla, že prijatím rozhodnutia nemala v úmysle vylúčiť formy obchodu, ako sú hypermarkety členov Galec‑u, a že termín „obchodné domy“ v rozhodnutí zahŕňa aj takú formu obchodu (pozri bod 83 vyššie).
168 Ďalej Súd v tomto rozsudku zdôraznil úlohu príslušných vnútroštátnych súdov alebo orgánov pri nediskriminačnom a primeranom uplatňovaní daných kritérií (pozri body 124 a nasledujúce vyššie).
169 Z toho vyplýva, že žalobca z právneho hľadiska nedostatočne dokázal, že v súčasnosti existujú prekážky vstupu obchodných domov do distribúcie luxusnej kozmetiky, pokiaľ sú tieto predajné miesta pre predaj takýchto výrobkov zariadené vhodným spôsobom.
170 Je preto úlohou Galec‑u a jeho členov, aby sa uchádzali o prijatie do siete, a podľa okolností úlohou príslušných vnútroštátnych súdov alebo orgánov, aby rozhodli, či zamietnutie členstva v konkrétnom prípade je v súlade s článkom 85 ods. 1 Zmluvy, s ohľadom na judikatúru Súdneho dvora a Súdu prvého stupňa. Ďalej prináleží Komisii, aby dbala, najmä v prípade žiadosti o obnovenie rozhodnutia, aby moderné formy distribúcie neboli nespravodlivým spôsobom vylúčené zo siete spoločnosti Yves Saint Laurent alebo z podobných sietí.
171 Z toho vyplýva, že tvrdenie Galec‑u, podľa ktorého sú jeho členovia a priori vylúčení zo siete spoločnosti Yves Saint Laurent, sa musí zamietnuť.
172 Je tiež potrebné zamietnuť dôvody a/alebo tvrdenia Galec‑u, podľa ktorých Komisia neodôvodnila svoje tvrdenie, že postupy zhodnocovania vlastné obchodným domom sú pre distribúciu luxusných výrobkov nedostatočné. Rozhodnutie nemožno vykladať v tom zmysle, že by obsahovalo takéto tvrdenie.
173 Z rovnakých dôvodov je potrebné zamietnuť tvrdenie Galec‑u, podľa ktorého sa Komisia dopustila zjavnej chyby v skutkových zisteniach, čo sa týka tzv. vylúčenia veľkej distribúcie z uvádzania daných výrobkov na trh.
174 Z tých istých dôvodov je navyše potrebné zamietnuť tvrdenie Galec‑u, že Komisia neodôvodnila svoje tvrdenia v súvislosti s motiváciou spotrebiteľov a dopustila sa v tejto súvislosti zjavnej chyby v skutkových zisteniach .
175 V tejto súvislosti je pravda, že Komisia sa pri svojich tvrdeniach týkajúcich sa motivácie spotrebiteľov neopierala o nezávislé znalecké posudky, najmä v bode II.B.2 rozhodnutia. Takisto je pravda, ako uviedol Galec na pojednávaní, že štyri francúzske spotrebiteľské združenia, ktoré predložili svoje pripomienky počas správneho konania, t. j. Union féminine civique et sociale (Občiansky a spoločenský ženský zväz) (UCS), Institut national de la consommation (Štátny spotrebiteľský inštitút) (INC), Confédération syndicale du cadre de vie (Odborárska konfederácia pre kvalitu života) (CSCV) a Confédération des familles (Konfederácia rodín) (CSF), bezvýhradne nepodporili stanovisko Komisie. CSF a INC uviedli proti navrhovanému rozhodnutiu námietky, predovšetkým z dôvodu, že účinkom rozhodnutia by bolo udržanie príliš vysokých cien a vylúčenie prístupu k týmto výrobkom pre významnú časť obyvateľstva. UCS zase uviedol, že niektoré ustanovenia majú tendenciu sťažovať oproti minulosti príchod nových foriem distribúcie na trh, a že tieto ustanovenia „nie sú orientované na otvorenie a výkon lepšej hospodárskej súťaže v rámci jednotného trhu, ani na záujem spotrebiteľov“. CSCV zase uzatvorila svoje pripomienky poznámkou, že „pod pokrývkou technickosti svojich výrobkov a prestíže značky obmedzuje spoločnosť Yves Saint Laurent prostredníctvom diskriminačných výberových kritérií hospodársku súťaž a fiktívne udržuje veľmi vysokú cenu svojich výrobkov“.
176 Je však potrebné konštatovať, že žalobca nedokázal, že Komisia sa dopustila zjavnej chyby v skutkových zisteniach alebo nedostatku odôvodnenia v súvislosti s očakávaniami spotrebiteľov. Z rozhodnutia vyplýva, že spotrebiteľ, ktorý uprednostňuje nakupovanie luxusnej kozmetiky vo veľkopriestorovej predajni zariadenej vhodným spôsobom, musí túto možnosť mať, kým spotrebiteľ typu, aký sa uvádza v správe profesora Glaisa, ktorý uprednostňuje nákup v špecializovanej parfumérii alebo v tradičnom obchodnom dome, si takisto zachováva slobodu naďalej tieto predajne navštevovať.
177 Z toho vyplýva, že všetky žalobné dôvody a tvrdenia žalobcu týkajúce sa otázky, či jeho členovia sú a priori vylúčení z predaja luxusnej kozmetiky, ako aj súvisiace žalobné dôvody a tvrdenia, týkajúce sa očakávaní spotrebiteľov, musia byť zamietnuté.
D – O otázke, či zákaz v článku 85 ods. 1 Zmluvy možno uplatniť z dôvodu existencie paralelných sietí v danom sektore
178 Galec ďalej uvádza, že článok 85 ods. 1 Zmluvy bol v prejednávanej veci v každom prípade porušený preto, lebo siete podobné sieti spoločnosti Yves Saint Laurent existujú v celom danom sektore, takže nezostáva žiaden priestor pre ostatné formy distribúcie a na relevantnom trhu – teda trhu „luxusných parfumov“ - neexistuje účinná hospodárska súťaž v zmysle bodov 40 až 42 rozsudku Metro II. Komisia a vedľajší účastníci sa domnievajú, že napriek existencii paralelných sietí k sieti spoločnosti Yves Saint Laurent existuje na relevantnom trhu – t. j. na trhu „luxusnej kozmetiky“ – účinná hospodárska súťaž, takže článok 85 ods. 1 Zmluvy nemožno uplatniť.
179 Súd prvého stupňa pripomína, že v bode 40 rozsudku Metro II Súdny dvor rozhodol, že hoci tzv. „jednoduché“ systémy selektívnej distribúcie (teda systémy založené len na kvalitatívnych kritériách) môžu byť prvkom hospodárskej súťaže v súlade s článkom 85 ods. 1 Zmluvy, obmedzenie alebo vylúčenie hospodárskej súťaže môže nastať, ak existencia určitého počtu takýchto systémov neponechá žiaden priestor pre ostatné formy distribúcie zamerané na politiku hospodárskej súťaže iného druhu, alebo vyústi do strnulosti cenovej štruktúry, ktorá nie je vyvážená inými faktormi hospodárskej súťaže medzi výrobkami tej istej značky a existenciou účinnej hospodárskej súťaže medzi rôznymi značkami. Avšak podľa bodov 41 a 42 toho istého rozsudku neumožňuje sama existencia veľkého počtu takýchto systémov selektívnej distribúcie určitého výrobku dospieť k záveru, že hospodárska súťaž je obmedzená alebo skreslená v zmysle článku 85 ods. 1 Zmluvy. V prípade nadmerného výskytu „jednoduchých“ systémov selektívnej distribúcie sa článok 85 ods. 1 Zmluvy uplatňuje, len ak je daný trh natoľko strnulý a štruktúrovaný, že už neexistuje účinná hospodárska súťaž v cenovej oblasti (pozri aj body 44 a 45 tohto rozsudku).
180 Na rozdiel od prípadu, z ktorého vzišiel rozsudok Metro II, kde sa dané výrobky zábavnej elektroniky nepredávali vždy ;prostredníctvom selektívnej distribúcie, je v prejednávanej veci zrejmé, že takmer všetci výrobcovia vykonávajúci svoju činnosť v sektore luxusnej kozmetiky používajú distribučné systémy podobné systému spoločnosti Yves Saint Laurent.
181 Súd prvého stupňa však už konštatoval, že selektívna distribúcia luxusnej kozmetiky môže zlepšiť hospodársku súťaž v záujme spotrebiteľa, predovšetkým tak, že prispeje k zachovaniu „luxusného“ imidžu výrobkov v porovnaní s inými podobnými výrobkami, ktoré takýto imidž nemajú, takže článok 85 ods. 1 Zmluvy sa neuplatňuje na niektoré kvalitatívne kritériá, ktoré majú takýto cieľ (body 114 a nasl. vyššie).
182 Za takýchto okolností Súd prvého stupňa konštatuje, že zmienka v rozsudku Metro II o tom, že by došlo k vylúčeniu hospodárskej súťaže, ak by „existencia určitého počtu systémov nenechala žiaden priestor pre iné formy distribúcie zamerané na politiku hospodárskej súťaže iného druhu“, neznamená, že článok 85 ods. 1 Zmluvy možno automaticky uplatniť len preto, že všetci výrobcovia v sektore luxusnej kozmetiky si zvolili rovnaké metódy distribúcie. V prejednávanej veci je potrebné vykladať body 40 až 46 rozsudku Metro II v tom zmysle, že ak sa niektoré výberové kritériá spoločnosti Yves Saint Laurent posudzujú individuálne, tak nespadajú do pôsobnosti článku 85 ods. 1 Zmluvy, a kumulatívny efekt ostatných sietí tento záver ovplyvní, len ak sa dokáže, že po prvé, existujú prekážky vstupu na trh pre nových konkurentov schopných predávať dané výrobky, takže dané systémy selektívnej distribúcie majú za následok obmedzenie distribúcie v prospech určitých existujúcich spôsobov (pozri rozsudok Delimitis, už citovaný, body 15 a nasl.), alebo po druhé, že predovšetkým v cenovej oblasti neexistuje účinná hospodárska súťaž vzhľadom na povahu daných výrobkov.
183 Pokiaľ ide o existenciu prekážok vstupu nových konkurentov schopných predávať dané výrobky, Súd prvého stupňa už konštatoval, že táto nebola dokázaná, pokiaľ ide o členské hypermarkety žalobcu (pozri bod 164 a nasl. vyššie).
184 Všeobecnejšie, pokiaľ ide o otázku, či existuje účinná hospodárska súťaž, je potrebné najskôr stanoviť, čo je relevantný trh. Hoci v rozhodnutí Komisia správne brala do úvahy celý sektor luxusnej kozmetiky z dôvodu, že luxusné parfumérske výrobky, skrášľovacie výrobky a výrobky bežnej starostlivosti majú rovnaký luxusný imidž a často sa predávajú spolu pod rovnakou značkou, tak otázku, či existuje účinná hospodárska súťaž, možno zhodnotiť len v rámci trhu zoskupujúceho všetky výrobky, ktoré sú podľa svojich vlastností zvlášť schopné uspokojiť sústavné potreby a sú len málo zameniteľné s inými výrobkami (pozri rozsudok L´Oréal, už citovaný, bod 25).
185 V danom prípade je teda isté, že parfum z pohľadu svojich vlastností alebo používania nie je zameniteľný so skrášľovacími výrobkami (napríklad líčidlami) alebo výrobkami bežnej starostlivosti (napríklad nočným krémom). Takisto je nepochybné, že v danom čase tvorili luxusné parfumy vyše 80 % celkového predaja spoločnosti Yves Saint Laurent. Vzhľadom na dôležitosť tohto vymedzeného sektora je namieste preveriť, či luxusné parfumy podliehajú účinnej hospodárskej súťaži na úrovni maloobchodu napriek tomu, že sa vždy uvádzajú na trh prostredníctvom selektívnej distribúcie.
186 V tejto súvislosti je potrebné najskôr zamietnuť tvrdenie Komisie a vedľajších účastníkov uvedené v treťom odseku bodu B.3 rozhodnutia, podľa ktorého „ak zákazník považuje imidž značky alebo služby sprevádzajúce predaj v rámci systému selektívnej distribúcie za druhoradé, bude si v každom prípade môcť vybrať z podobných výrobkov, patriacich na vedľajší trh a distribuovaných bez použitia systémov selektívnej distribúcie, čím sankcionuje výber obchodnej stratégie výrobcu“. Aj samotná Komisia konštatovala v rozhodnutí, že stupeň zastupiteľnosti luxusnej kozmetiky podobnými výrobkami patriacimi k ostatným trhovým segmentom sektora je „všeobecne nízky“ (prvý odsek bodu I.B), a že „vzhľadom na malý stupeň zastupiteľnosti, ktorý pretrváva vo vnímaní spotrebiteľov medzi luxusnými kozmetickými výrobkami a podobnými výrobkami patriacimi k ostatným segmentom sektoru, trh, ktorý je potrebné brať do úvahy v tomto prípade, je trh luxusnej kozmetiky“ (bod II.A.8). Okrem toho z bodov I.B a II.A.8 rozhodnutia vyplýva, že Komisia vzala do úvahy trhový podiel spoločnosti Yves Saint Laurent v oblasti luxusných parfumových výrobkov, aby preverila, či dané obmedzenia môžu výrazným spôsobom ovplyvniť obchod v rámci Spoločenstva.
187 Z toho vyplýva, že na rozhodnutie, či luxusné parfumy podliehajú účinnej hospodárskej súťaži, nie je vhodné brať do úvahy údajnú hospodársku súťaž s parfumami, ktoré nie sú luxusné.
188 Takisto je potrebné zamietnuť tvrdenie Komisie a vedľajších účastníkov, podľa ktorého existencia účinnej hospodárskej súťaže môže vyplývať zo skutočnosti, že podľa tretieho odseku bodu I.B rozhodnutia, ktorý vychádza zo správy profesora Webera, výrobky uvádzané na trh prostredníctvom sietí autorizovaných distributérov „predstavovali v r. 1987 24,7 % v Spolkovej republike Nemecko, 30,3 % vo Francúzsku, 36,2 % v Taliansku a 22,4 % v Spojenom kráľovstve v porovnaní s celkovým predajom kozmetických výrobkov“. Tieto čísla pochádzajú z tabuľky č. 22 správy profesora Webera a predstavujú podiel predaja realizovaného prostredníctvom selektívnej distribúcie, vyjadrený ako percento z celkového predaja všetkých kategórií kozmetiky spolu, teda parfumov, skrášľovacích výrobkov, výrobkov bežnej starostlivosti, vlasových výrobkov (hlavne šampónov) a toaletných výrobkov (zubných pást, mydiel, dezodorantov atď.). Ďalej z uvedenej správy vyplýva (s. 89), že v Taliansku predstavoval podiel parfumov predávaných prostredníctvom selektívnej distribúcie 81 % a vo Francúzsku 65 %. Podľa čísiel predložených FIP je podiel parfumov predávaných prostredníctvom selektívnej distribúcie vo Francúzsku 73 % (pozri prílohu I k jej vyjadreniu vedľajšieho účastníka konania, s. 17). Čísla uvedené v treťom odseku bodu I.B rozhodnutia teda nie sú užitočné pre hodnotenie účinnosti hospodárskej súťaže v špecifickej oblasti, akou je oblasť luxusných parfumov.
189 Komisia a vedľajší účastníci však uviedli, že aj na trhu luxusných parfumov ako takom existuje účinná hospodárska súťaž tak medzi výrobcami (inter brand), ako aj medzi autorizovanými distributérmi spoločnosti Yves Saint Laurent (intra brand).
190 V tejto súvislosti Súd prvého stupňa konštatuje, že stanovisko Komisie a vedľajších účastníkov nemá oporu v správe profesora Webera, z ktorej vyplýva, hlavne zo strán 71, 89 až 96, 105 a 110, že v roku 1987 bola medzi distributérmi luxusných parfumov a medzi rôznymi formami distribúcie veľmi obmedzená hospodárska súťaž. Je však potrebné uviesť, že pred prijatím rozhodnutia požadovala Komisia od spoločnosti Yves Saint Laurent početné zmeny jej zmlúv, medziiným zrušenie všetkých výlučne kvantitatívnych selektívnych kritérií, zrušenie klauzúl obmedzujúcich slobodu distributérov opätovne predávať výrobky ďalším členom selektívnej siete, zrušenie klauzúl obmedzujúcich slobodu výberu predajcu, pokiaľ ide o iné značky, ktoré môžu ponúkať vo svojej predajni, a výslovné uznanie slobody predajcu stanoviť si ceny nezávislým spôsobom. Okrem toho, ako práve konštatoval Súd prvého stupňa, rozhodnutie predpokladá možnosť, že nové formy obchodu schopné distribuovať dané výrobky majú prístup do siete Yves Saint Laurent.
191 Za týchto okolností prináležalo Galec‑u, aby poskytol dôkazový materiál, ktorý by z právneho hľadiska dostatočne preukázal, že v dôsledku rozhodnutia sa trh stal natoľko strnulým a štruktúrovaným, že už neexistuje účinná hospodárska súťaž medzi autorizovanými distributérmi luxusných parfumov, najmä v cenovej oblasti (pozri rozsudok Metro II, body 42 a 44). Keďže Galec neuviedol žiadnu konkrétnu skutočnosť v tejto súvislosti, Súd konštatuje, že v prejednávanej veci takéto dôkazy chýbajú.
192 Z vyššie uvedeného, vyplýva, že žalobné dôvody a tvrdenia žalobcu založené na porušení článku 85 ods. 1 Zmluvy, ako aj ostatné súvisiace žalobné dôvody a tvrdenia je potrebné zamietnuť, s výnimkou tých, ktoré sa týkajú ustanovenia uvedeného v bode 155 vyššie.
II – O dôvodnosti rozhodnutia vo vzťahu k článku 85 ods. 3 Zmluvy EHS
Zhrnutie tvrdení účastníkov konania
193 Pokiaľ ide o udelenú výnimku, Galec uvádza päť hlavných tvrdení, aby dokázal, že podmienky článku 85 ods. 3 Zmluvy nie sú splnené. Po prvé, Komisia videla zlepšenie výroby a distribúcie luxusných parfumov len v rámci exkluzivity (pozri prvý odsek bodu II.B.2 rozhodnutia), pričom dodatočné povinnosti vymenované v druhom až šiestom odseku bodu II.B.2 rozhodnutia môže veľká distribúcia splniť. Po druhé, pokiaľ ide o výhody pre spotrebiteľov, Komisia zvolila zastaralú koncepciu správania a očakávaní spotrebiteľov. Po tretie, Komisia podporila totálnu absenciu cenovej hospodárskej súťaže v rámci značky – hospodárskej súťaže, ktorá by mohla byť zabezpečená veľkou distribúciou. Po štvrté, v protiklade so zásadou proporcionality Komisia opomenula porovnať selektívnu distribúciu prostredníctvom špecializovaných predajcov so selektívnou distribúciou používajúcou iné formy obchodu, čím ignorovala fakt, že predajcovia veľkej distribúcie musia plniť také isté úlohy a znášať také isté náklady ako všetci autorizovaní distributéri (pozri hlavne koniec druhého odseku bodu II.B.4 rozhodnutia). Po piate tým, že ostatným formám distribúcie sa ukladá „čiastočná zmena ich osobitných metód uvádzania na trh“, rozhodnutie vylúčilo hospodársku súťaž zo strany týchto foriem distribúcie, okrem okrajových prípadov obchodných domov.
194 Ako odpoveď žalovaná uvádza, že udelená výnimka sa týka len postupu prijatia, minimálneho ročného objemu nákupu, povinností týkajúcich sa skladovania a reklamnej a propagačnej spolupráce, zákazu predaja výrobku, ktorý ešte nebol autorizovane uvedený na trh, kontroly faktúr spoločnosťou Yves Saint Laurent a v prípade, že zákazník je sám aj distributérom, previerky jeho členstva v autorizovanej distribučnej sieti – teda povinností, ktoré žalobca nekritizoval vo vzťahu k článku 85 ods. 1 Zmluvy.
195 Okrem toho výhrady žalobcu nie sú relevantné. Súdny dvor v bode 45 rozsudku Metro II osobitne zdôraznil, že boli vzaté do úvahy náklady vynaložené distributérmi siete z dôvodu ich povinností vyplývajúcich zo zmluvy autorizovaného distributéra. Pokiaľ ide o vylúčenie hospodárskej súťaže, rozhodnutie výslovne uvádza, že niektoré moderné formy distribúcie nie sú v zásade vylúčené, a potvrdzuje existenciu hospodárskej súťaže medzi značkami, ako aj medzi autorizovanými distributérmi.
196 Tvrdenia vedľajších účastníkov konania podporujú stanovisko Komisie.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
197 Ako správne uviedla Komisia, odôvodnenie bodu II.B rozhodnutia sa týka len aspektov zmluvy, o ktorých usudzuje, že podliehajú článku 85 ods. 1 Zmluvy, teda tých, ktoré sa týkajú najmä postupu pri prístupe do siete, skladovania, minimálneho ročného objemu nákupu, uvádzania nových výrobkov na trh a reklamnej a propagačnej spolupráce. Galec však vo svojej žalobe tieto aspekty Zmluvy nekritizoval.
198 Pokiaľ ide o prvé tvrdenie Galec‑u, podľa ktorého Komisia predpokladá zlepšenie výroby a distribúcie len v rámci „exkluzivity“, Súd usudzuje, že konštatovanie Komisie v prvom odseku bodu II.B.2 rozhodnutia, podľa ktorého „značku luxusnej kozmetiky možno distribuovať len pri dodržaní poslania exkluzivity“, sa odvoláva na snahu Komisie zachovať exkluzívnu alebo luxusnú povahu daných výrobkov (pozri druhý odsek bodu II.B.3). Túto fázu teda nemožno vykladať tak, že znamená automatické vylúčenie veľkej distribúcie z distribúcie daných výrobkov a že distribúcia týchto výrobkov je výlučne vyhradená tradičným spôsobom, ako sú parfumérie a obchodné domy v úzkom slova zmysle.
199 Keďže Súd prvého stupňa už konštatoval, že Komisia nemala v úmysle vylúčiť veľkú distribúciu z distribúcie daných výrobkov (pozri body 164 a nasledujúce vyššie), je potrebné zamietnuť tvrdenie Galec‑u, podľa ktorého Komisia uvažovala o zlepšení výroby a distribúcie v zmysle článku 85 ods. 3 Zmluvy len v rámci, ktorý vylučuje veľkú distribúciu z distribúcie daných výrobkov.
200 Pokiaľ ide o druhé tvrdenie Galec‑u, podľa ktorého Komisia použila zastaralú koncepciu očakávaní spotrebiteľov, Súd prvého stupňa pripomína, že už zamietol tvrdenia týkajúce sa motivácie spotrebiteľov v bodoch 174 a nasledujúcich vyššie.
201 Čo sa týka tretieho tvrdenia Galec‑u, podľa ktorého Komisia podporila úplnú absenciu cenovej hospodárskej súťaže v rámci značky, Súd prvého stupňa už konštatoval, že Galec nepredložil dôkaz, že to tak je (pozri bod 191 vyššie).
202 Čo sa týka štvrtého tvrdenia Galec‑u, podľa ktorého Komisia porovnávala selektívnu distribúciu špecializovaných predajcov so všeobecnou distribúciou, pričom ignorovala možnosť selektívnej distribúcie prostredníctvom iných foriem obchodu, Súd prvého stupňa konštatuje, že Komisia takéto porovnanie nerobila.
203 Pokiaľ ide o piate tvrdenie Galec‑u, podľa ktorého by nariadenie „čiastočnej zmeny jeho osobitných metód uvádzania na trh“ vylúčilo veľkú distribúciu zo sektora luxusnej kozmetiky, počas konania bolo dokázané, že rozhodnutie nemá za cieľ odstránenie veľkej distribúcie zo sektora luxusnej kozmetiky. Formuláciu „čiastočná zmena osobitných metód uvádzania na trh“ je teda potrebné vykladať ako požiadavku na úpravy takéhoto typu vnútri obchodu, a nie na úpravy, ktoré by radikálne zmenili samotnú povahu obchodu, ako je supermarket alebo hypermarket. Hoci by bolo žiadúce, aby rozhodnutie túto otázku bližšie upresnilo, skutočnosť, že Komisia ani všeobecnými výrazmi nedefinovala, aké zmeny majú byť urobené, nie je sama osebe dostačujúca na to, aby bolo rozhodnutie považované za nezákonné, najmä vzhľadom na to, že konkrétne prípady budú podľa okolností predložené na kontrolu príslušným vnútroštátnym súdom a orgánom.
204 Z toho vyplýva, že žalobné dôvody a tvrdenia žalobcu založené na porušení článku 85 ods. 3 Zmluvy je potrebné zamietnuť.
205 Z uvedeného vyplýva, že žalobu je potrebné zamietnuť, s výnimkou časti, ktorá sa týka časti rozhodnutia uvedenej v bode 155 vyššie.
O trovách
206 Podľa článku 87 ods. 2 druhého pododseku rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podľa článku 87 ods. 4 posledného pododseku rokovacieho poriadku môže Súd prvého stupňa nariadiť, že iný vedľajší účastník konania ako členský štát alebo inštitúcia znáša svoje vlastné trovy konania.
207 Keďže žalobca nemal vo väčšine svojich návrhov úspech, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu jeho trov konania, ako aj trov konania Komisie a trov konania vedľajšieho účastníka spoločnosti Yves Saint Laurent, ktorej bolo rozhodnutie určené.
208 Pokiaľ ide o vedľajších účastníkov FIP, Colipa a FEPD, Súd prvého stupňa konštatuje, že záujem týchto troch združení na vyriešení sporu bol menej priamy ako záujem spoločnosti Yves Saint Laurent. Keďže ide o vec, v ktorej títo vedľajší účastníci vyjadrili všeobecné úvahy v záujme svojich členov, bez doplnenia rozhodujúcich skutočností k tvrdeniam Komisie, Súd prvého stupňa usudzuje, že článok 87 ods. 4 súdneho poriadku bude riadne uplatnený, ak budú znášať svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov Súd prvého stupňa (druhá rozšírená komora) rozhodol a vyhlásil:
1. Rozhodnutie 92/33/EHS Komisie zo 16. decembra 1991 o konaní podľa článku 85 Zmluvy EHS (IV/33.242 – Yves Saint Laurent Parfums) sa ruší v rozsahu, v akom stanovuje, že ustanovenie povoľujúce spoločnosti Yves Saint Laurent znevýhodňovať kandidatúru predajcov len z dôvodu, že ich činnosť parfumérie je menšinová, nespadá do pôsobnosti článku 85 ods. 1 Zmluvy.
2. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.
3. Žalobca znáša trovy Komisie a vedľajšieho účastníka spoločnosti Yves Saint Laurent Parfums SA, ako aj svoje vlastné trovy konania.
4. Každý ďalší vedľajší účastník konania, Fédération des industries de la parfumerie, Comité de liaison des syndicats européens de l'industrie de la parfumerie et des cosmétiques a Fédération européenne des parfumeurs, znáša svoje vlastné trovy konania.
Kirschner | Vesterdorf | Bellamy |
Kalogeropoulos | Potocki |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 12. decembra 1996.
Tajomník | Predseda komory |
H. Jung | H. Kirschner |
* Jazyk konania: francúzština.