EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli4. 6. 2025
COM(2025) 215 final
Odporúčanie
ODPORÚČANIE RADY
k hospodárskej, sociálnej, štrukturálnej a rozpočtovej politike a politike zamestnanosti Litvy
{SWD(2025) 215 final}
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli4. 6. 2025
COM(2025) 215 final
Odporúčanie
ODPORÚČANIE RADY
k hospodárskej, sociálnej, štrukturálnej a rozpočtovej politike a politike zamestnanosti Litvy
{SWD(2025) 215 final}
Odporúčanie
ODPORÚČANIE RADY
k hospodárskej, sociálnej, štrukturálnej a rozpočtovej politike a politike zamestnanosti Litvy
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 148 ods. 4,
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1263 z 29. apríla 2024 o účinnej koordinácii hospodárskych politík a mnohostrannom rozpočtovom dohľade a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 1 , a najmä na jeho článok 3 ods. 3,
so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie,
so zreteľom na uznesenia Európskeho parlamentu,
so zreteľom na závery Európskej rady,
so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť,
so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a finančného výboru,
so zreteľom na stanovisko Výboru pre sociálnu ochranu,
so zreteľom na stanovisko Výboru pre hospodársku politiku,
keďže:
Všeobecné úvahy
(1)V nariadení (EÚ) 2024/1263, ktoré nadobudlo účinnosť 30. apríla 2024, sa uvádzajú ciele rámca správy hospodárskych záležitostí, ktorého cieľom je podporovať zdravé a udržateľné verejné financie, udržateľný a inkluzívny rast a odolnosť prostredníctvom reforiem a investícií, ako aj predchádzať nadmerným deficitom verejných financií. V nariadení sa stanovuje, že Rada a Komisia vykonávajú mnohostranný dohľad v kontexte európskeho semestra v súlade s cieľmi a požiadavkami stanovenými v ZFEÚ. Európsky semester zahŕňa predovšetkým formulovanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny a dohľad nad ich vykonávaním. V nariadení sa podporuje aj zodpovednosť členských štátov za fiškálnu politiku a zdôrazňuje sa v ňom strednodobý horizont spolu s účinnejším a koherentnejším presadzovaním. Každý členský štát musí Rade a Komisii predložiť národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán obsahujúci jeho fiškálne, reformné a investičné záväzky na obdobie štyroch alebo piatich rokov v závislosti od dĺžky vnútroštátneho legislatívneho obdobia. Trajektória vývoja čistých výdavkov 2 v týchto plánoch musí byť v súlade s požiadavkami nariadenia vrátane požiadaviek na to, aby do konca obdobia úprav verejný dlh dosiahol alebo si udržal hodnoverne klesajúci trend, alebo aby zostal na obozretnej úrovni pod 60 % hrubého domáceho produktu (HDP), a aby sa deficit verejných financií v strednodobom horizonte znížil pod referenčnú hodnotu 3 % HDP stanovenú v zmluve a/alebo sa udržiaval pod touto referenčnou hodnotou. Ak sa členský štát zaviaže uskutočniť príslušný súbor reforiem a investícií v súlade s kritériami stanovenými v nariadení, môže sa obdobie úprav predĺžiť najviac o tri roky.
(2)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 3 , ktorým sa zriadil Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (ďalej len „RRF“), nadobudlo účinnosť 19. februára 2021. RRF poskytuje členským štátom finančnú podporu na realizáciu reforiem a investícií, pričom so sebou prináša fiškálny impulz financovaný Úniou. RRF pomáha v súlade s prioritami európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík dosiahnuť hospodársku a sociálnu obnovu a zároveň presadzovať udržateľné reformy a investície, najmä s cieľom podporovať zelenú a digitálnu transformáciu a posilňovať odolnosť hospodárstiev členských štátov. Zároveň pomáha posilňovať verejné financie a podporovať rast a tvorbu pracovných miest v strednodobom a dlhodobom horizonte, posilňovať územnú súdržnosť v rámci Únie a podporovať pokračujúce vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv.
(3)Cieľom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/435 4 (ďalej len „nariadenie REPowerEU“), ktoré bolo prijaté 27. februára 2023, je postupne ukončovať závislosť Únie od dovozu ruských fosílnych palív. Pomáha to dosiahnuť energetickú bezpečnosť a diverzifikovať dodávky energie do Únie, pričom sa zároveň zvyšuje miera využívania obnoviteľných zdrojov energie, kapacity na uskladňovanie energie a energetická efektívnosť.
(4)V súlade s článkom 18 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/241 Litva predložila Komisii 14. mája 2021 svoj národný plán obnovy a odolnosti. Podľa článku 19 uvedeného nariadenia Komisia posúdila relevantnosť, efektívnosť, účinnosť a súdržnosť plánu obnovy a odolnosti v súlade s usmerneniami pre posudzovanie uvedenými v prílohe V. Rada 28. júla 2021 prijala vykonávacie rozhodnutie, ktorým sa schvaľuje posúdenie plánu obnovy a odolnosti Litvy 5 , ktoré bolo 9. novembra 2023 zmenené podľa článku 18 ods. 2 s cieľom aktualizovať maximálny finančný príspevok na nenávratnú finančnú podporu, ako aj zahrnúť kapitolu REPowerEU 6 . Uvoľnenie splátok je podmienené prijatím rozhodnutia Komisiou v súlade s článkom 24 ods. 5, v ktorom sa uvádza, že Litva uspokojivo dosiahla príslušné míľniky a ciele stanovené vo vykonávacom rozhodnutí Rady. Keď sa hovorí o uspokojivom dosiahnutí míľnikov a cieľov, vyžaduje sa, aby v súvislosti s predchádzajúcimi míľnikmi a cieľmi, ktoré už boli dosiahnuté pri rovnakej reforme alebo investíciách, nedošlo k zvratu.
(5)Rada [dátum] na základe odporúčania Komisie prijala odporúčanie, ktorým sa schvaľuje národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán Litvy 7 . Plán bol predložený v súlade s článkom 11 a článkom 36 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) 2024/1263, vzťahuje sa na obdobie 2025 až 2029 a predstavuje fiškálnu úpravu rozloženú na obdobie štyroch rokov.
(6)Komisia 26. novembra 2024 prijala stanovisko k návrhu rozpočtového plánu Litvy na rok 2025. Komisia v ten istý deň prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 správu o mechanizme varovania na rok 2025, v ktorej neurčila Litvu za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým bude potrebné hĺbkové preskúmanie. Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady o hospodárskej politike eurozóny a návrh spoločnej správy o zamestnanosti na rok 2025, v ktorej sa analyzuje vykonávanie usmernení pre politiky zamestnanosti a zásad Európskeho piliera sociálnych práv. Rada prijala odporúčanie o hospodárskej politike eurozóny 8 13. mája 2025 a spoločnú správu o zamestnanosti 10. marca 2025.
(7)Komisia uverejnila 29. januára 2025 Kompas konkurencieschopnosti – strategický rámec, ktorého cieľom je posilniť globálnu konkurencieschopnosť EÚ v nasledujúcich piatich rokoch. Identifikujú sa v ňom tri transformačné požiadavky udržateľného hospodárskeho rastu: i) inovácie; ii) dekarbonizácia a konkurencieschopnosť a iii) bezpečnosť. V záujme preklenutia inovačnej priepasti sa EÚ zameriava na podporu priemyselných inovácií, podporu rastu startupov prostredníctvom iniciatív, ako je stratégia EÚ pre startupy a scaleupy, a na podporu prijímania pokročilých technológií, ako je umelá inteligencia a kvantová výpočtová technika. Komisia v snahe o ekologickejšie hospodárstvo načrtla komplexný Akčný plán pre cenovo dostupnú energiu a Dohodu o čistom priemysle, ktorými sa zabezpečí, aby prechod na čistú energiu zostal nákladovo efektívny a priaznivý pre konkurencieschopnosť, najmä pre energeticky náročné odvetvia, a aby predstavoval hnaciu silu rastu. V záujme znižovania nadmernej závislosti a zvyšovania bezpečnosti je Únia odhodlaná posilniť globálne obchodné partnerstvá, diverzifikovať dodávateľské reťazce a zabezpečiť prístup ku kritickým surovinám a čistým zdrojom energie. Tieto priority sú podporené horizontálnymi faktormi, konkrétne zjednodušovaním právnych predpisov, prehlbovaním jednotného trhu, financovaním konkurencieschopnosti a európskou úniou úspor a investícií, podporou zručností a kvalitných pracovných miest a lepšou koordináciou politík EÚ. Kompas pre konkurencieschopnosť je zosúladený s európskym semestrom, čím sa zabezpečuje, aby hospodárske politiky členských štátov boli konzistentné so strategickými cieľmi Komisie, čím sa vytvára jednotný prístup k správe hospodárskych záležitostí, ktorý podporuje udržateľný rast, inovácie a odolnosť v celej Únii.
(8)Európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík sa v roku 2025 naďalej vyvíja súbežne s vykonávaním RRF. Na plnenie priorít jednotlivých politík v rámci európskeho semestra je naďalej nevyhnutné, aby sa plne vykonávali plány obnovy a odolnosti, keďže tieto plány pomáhajú účinne riešiť všetky výzvy identifikované v príslušných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny vydaných v posledných rokoch alebo ich významnú časť. Tieto odporúčania pre jednotlivé krajiny sú naďalej rovnako relevantné pre posúdenie zmenených plánov obnovy a odolnosti v súlade s článkom 21 nariadenia (EÚ) 2021/241.
(9)Odporúčania pre jednotlivé krajiny na rok 2025 sa vzťahujú na kľúčové výzvy v oblasti hospodárskej politiky, ktoré sa dostatočne neriešia opatreniami zahrnutými v plánoch obnovy a odolnosti, pričom sa zohľadňujú príslušné výzvy identifikované v odporúčaniach na roky 2019 – 2024.
(10)Komisia 4. júna 2025 uverejnila správu o krajine týkajúcu sa Litvy na rok 2025. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Litva dosiahla pri plnení príslušných odporúčaní, a hodnotilo sa v nej vykonávanie plánu obnovy a odolnosti Litvy. Na základe tejto analýzy sa v správe o krajine identifikovali najnaliehavejšie výzvy, ktorým Litva čelí. Okrem toho sa v nej posudzoval pokrok Litvy pri vykonávaní Európskeho piliera sociálnych práv a pri dosahovaní hlavných cieľov Únie v oblasti zamestnanosti, zručností a znižovania chudoby, ako aj pokrok pri dosahovaní cieľov Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja.
Posúdenie výročnej správy o pokroku
(11)Rada [dátum] 2025 Litve odporučila tieto maximálne miery rastu čistých výdavkov: 6,1 % v roku 2025, 5,2 % v roku 2026, 4,8 % v roku 2027, 4,5 % v roku 2028 a 4,3 % v roku 2029, čo zodpovedá maximálnym kumulatívnym mieram rastu vypočítaným s odkazom na rok 2024, a to 6,1 % v roku 2025, 11,6 % v roku 2026, 17,0 % v roku 2027, 22,3 % v roku 2028 a 27,5 % v roku 2029. Litva 30. apríla 2025 predložila svoju výročnú správu o pokroku 9 týkajúcu sa relevantných fiškálnych výsledkov a prognóz a vykonávania reforiem a investícií v reakcii na hlavné výzvy identifikované v odporúčaniach pre Litvu v rámci európskeho semestra. Vo výročnej správe o pokroku sa zohľadňujú aj polročné správy Litvy o pokroku dosiahnutom pri plnení jej plánu obnovy a odolnosti v súlade s článkom 27 nariadenia (EÚ) 2021/241.
(12)Útočná vojna Ruska proti Ukrajine a jej dôsledky predstavujú pre Európsku úniu existenčnú výzvu. Komisia odporučila koordinovane aktivovať národnú únikovú doložku Paktu stability a rastu s cieľom podporiť úsilie EÚ o dosiahnutie rýchleho a výrazného zvýšenia výdavkov na obranu a Európska rada tento návrh uvítala 6. marca 2025. V nadväznosti na žiadosť Litvy z 2. mája 2025 Rada [dátum] na základe odporúčania Komisie prijala odporúčanie, ktorým sa Litve povoľuje odchýliť sa od odporúčaných maximálnych mier rastu čistých výdavkov a prekročiť ich 10 .
(13)Na základe údajov, ktoré overil Eurostat 11 , sa deficit verejných financií Litvy zvýšil z 0,7 % HDP v roku 2023 na 1,3 % HDP v roku 2024, zatiaľ čo dlh verejnej správy sa zvýšil z 37,3 % HDP na konci roka 2023 na 38,2 % HDP na konci roka 2024. Podľa výpočtov Komisie tento vývoj zodpovedá miere rastu čistých výdavkov na úrovni 10,7 % v roku 2024. Litva vo výročnej správe o pokroku odhaduje rast čistých výdavkov v roku 2024 na 10,5 %. Podľa odhadov Komisie boli zámery fiškálnej politiky 12 , ktoré zahŕňajú výdavky financované z vnútroštátnych zdrojov aj z prostriedkov EÚ, v roku 2024 expanzívne, a to na úrovni 1,6 % HDP.
(14)Podľa výročnej správy o pokroku sa v makroekonomickom scenári, z ktorého vychádzajú rozpočtové projekcie Litvy, očakáva rast reálneho HDP na úrovni 2,8 % v roku 2025 a 1,5 % v roku 2026, zatiaľ čo inflácia podľa HICP by mala dosiahnuť 3,3 % v roku 2025 a 2,4 % v roku 2026. V prognóze Komisie z jari 2025 sa predpokladá nárast reálneho HDP o 2,8 % v roku 2025 a o 3,1 % v roku 2026, zatiaľ čo inflácia podľa HICP má byť na úrovni 2,6 % v roku 2025 a 1,2 % v roku 2026.
(15)Vo výročnej správe o pokroku sa očakáva, že deficit verejných financií sa v roku 2025 zvýši na 2,8 % HDP, zatiaľ čo pomer verejného dlhu k HDP sa na konci roka 2025 zvýši na 42,4 %. Tento vývoj zodpovedá rastu čistých výdavkov na úrovni 9,9 % v roku 2025. Podľa prognózy Komisie z jari 2025 sa predpokladá deficit verejných financií v roku 2025 vo výške 2,3 % HDP. Zvýšenie deficitu v roku 2025 odráža najmä rastúce výdavky verejnej správy na sociálne dávky, verejné investície, medzispotrebu, odmeny zamestnancov a úrokové výdavky. Podľa výpočtov Komisie tento vývoj zodpovedá rastu čistých výdavkov na úrovni 9,0 % v roku 2025. Tieto nižšie prognózy rastu čistých výdavkov ako vo výročnej správe o pokroku a rozdiel medzi saldom verejných financií, ktoré predpokladá Komisia a Litva, sú spôsobené nižšími predpokladanými výdavkami verejných financií na medzispotrebu a investície v prognóze Komisie z jari 2025. Podľa odhadov Komisie sa predpokladá, že zámery fiškálnej politiky, ktoré zahŕňajú výdavky financované z vnútroštátnych zdrojov aj z prostriedkov EÚ, budú v roku 2025 expanzívne, a to na úrovni 1,7 % HDP. Pomer dlhu verejnej správy k HDP sa má na konci roka 2025 zvýšiť na 41,2 %, v súlade s prognózou Komisie z jari 2025. Zvýšenie pomeru dlhu k HDP v roku 2025 odzrkadľuje najmä rozpočtový deficit, ako aj zosúladenie dlhu a deficitu.
(16)Podľa prognózy Komisie z jari 2025 sa očakáva, že z nenávratnej podpory („grantov“) z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa v roku 2025 budú financovať výdavky verejnej správy vo výške 1,2 % HDP v porovnaní s 0,5 % HDP v roku 2024. Výdavky financované z nenávratnej podpory v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti umožňujú realizovať vysokokvalitné investície a reformy na zvýšenie produktivity bez toho, aby mali priamy vplyv na saldo verejných financií a verejný dlh Litvy.
(17)Výdavky verejnej správy na obranu v Litve boli vo výške 1,8 % HDP v roku 2021, 2,1 % HDP v roku 2022 a 2,5 % HDP v roku 2023 13 . Podľa prognózy Komisie z jari 2025 sa predpokladá, že výdavky na obranu dosiahnu v roku 2024 výšku 2,8 % HDP a v roku 2025 výšku 3,2 % HDP. To zodpovedá zvýšeniu o 1,4 percentuálneho bodu HDP v porovnaní s rokom 2021. Obdobie aktivácie národnej únikovej doložky (v rokoch 2025 až 2028) umožňuje Litve zmeniť priority verejných výdavkov alebo zvýšiť verejné príjmy tak, aby trvalo vyššie výdavky na obranu neohrozili fiškálnu udržateľnosť v strednodobom horizonte.
(18)Podľa prognózy Komisie z jari 2025 sa predpokladá, že čisté výdavky v Litve sa v roku 2025 zvýšia o 9,0 %. Na základe prognózy Komisie z jari 2025 sa predpokladá, že rast čistých výdavkov Litvy v roku 2025 bude vyšší než odporúčaná maximálna miera rastu, čo zodpovedá odchýlke 14 vo výške 1,0 % HDP v roku 2025. Predpokladaná odchýlka sa však nachádza v medziach flexibility národnej únikovej doložky na základe súčasných prognóz výdavkov na obranu.
(19)Výročná správa o pokroku nezahŕňa rozpočtové projekcie na obdobie po roku 2025. Vychádzajúc z opatrení, ktoré boli v príslušných oblastiach politiky známe k dátumu uzávierky prognózy, sa v prognóze Komisie z jari 2025 predpokladá, že deficit verejných financií bude v roku 2026 na úrovni 2,3 % HDP. Tento vývoj zodpovedá rastu čistých výdavkov na úrovni 5,8 % v roku 2026. Podľa odhadov Komisie sa predpokladá, že zámery fiškálnej politiky, ktoré zahŕňajú výdavky financované z vnútroštátnych zdrojov aj z prostriedkov EÚ, budú v roku 2026 neutrálne. Komisia predpokladá, že pomer verejného dlhu k HDP sa do konca roka 2026 zvýši na 43,9 %. Zvýšenie pomeru dlhu k HDP v roku 2026 odráža najmä záporné saldo verejných financií a zosúladenie dlhu a deficitu.
Kľúčové výzvy v príslušných oblastiach politiky
(20)Vládne výdavky na verejné služby a sociálnu ochranu v Litve patria naďalej medzi najnižšie v EÚ, čo obmedzuje včasný a rovnaký prístup k zdravotnej starostlivosti, sociálnej ochrane a kvalitným službám verejnej správy. V roku 2023 predstavovali výdavky na sociálnu ochranu 14,0 % HDP, čo je takmer o šesť percentuálnych bodov menej ako priemer EÚ, ktorý v roku 2023 dosiahol 19,8 %. Okrem toho sa zdá, že efektívnosť výdavkov na sociálnu ochranu, najmä na politiky v oblasti nemocenských dávok a zdravotného postihnutia, je obmedzená. V roku 2023 Litva vyčlenila 3,7 % svojho HDP na platby a opatrenia v prípade ochorenia a zdravotného postihnutia, čo je štvrtá najvyššia miera v EÚ. Napriek podobnému výskytu zdravotného postihnutia (27,4 % celkovej populácie Litvy v roku 2023 oproti 26,8 % v EÚ) však Litva mala v roku 2023 tretiu najvyššiu mieru rizika chudoby u ľudí so zdravotným postihnutím v EÚ. Ďalšou kriticky podfinancovanou oblasťou politiky je zdravotníctvo, ktoré dostáva šieste najnižšie financovanie prostriedkov verejnej správy v EÚ, a to vo výške 5,3 % HDP v porovnaní s priemerom EÚ, ktorý v roku 2023 dosiahol 7,4 %. Nedostatočné finančné zdroje na zdravotnú starostlivosť spôsobujú vysokú mieru neuspokojených potrieb pacientov, a to najmä v prípade nízkopríjmových skupín, veľkú závislosť od doplatkov a neschopnosť ponúknuť zdravotníckym pracovníkom konkurencieschopné platy a podmienky. Všeobecné verejné služby (ako sú všeobecné služby štátnej správy a samospráv) sú rovnako podfinancované a v roku 2023 dostávali tretiu najnižšiu úroveň financovania v EÚ (3,4 % HDP v porovnaní s priemerom EÚ 6,0 %).
(21)V súlade s článkom 19 ods. 3 písm. b) nariadenia (EÚ) 2021/241 a kritériom 2.2 prílohy V k uvedenému nariadeniu plán obnovy a odolnosti zahŕňa rozsiahly súbor vzájomne sa posilňujúcich reforiem a investícií, ktoré sa majú realizovať do roku 2026. Očakáva sa, že tieto reformy a investície pomôžu účinne riešiť buď všetky výzvy identifikované v príslušných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny, alebo aspoň ich značnú časť. Vzhľadom na tento náročný časový rámec je nevyhnutné ukončiť účinné vykonávanie plánu obnovy a odolnosti vrátane kapitoly REPowerEU, aby sa posilnila dlhodobá konkurencieschopnosť Litvy využitím zelenej a digitálnej transformácie a aby sa zároveň zabezpečila sociálna spravodlivosť. Ak sa majú splniť záväzky plánu obnovy a odolnosti do augusta 2026, je nevyhnutné, aby Litva urýchlila vykonávanie reforiem a investícií riešením príslušných výziev, ako je nízka miera spolupráce medzi vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi. Aby sa v širšej miere preberala zodpovednosť za úspešné vykonanie plánu obnovy a odolnosti, naďalej treba systematicky zapájať miestne a regionálne orgány, sociálnych partnerov, občiansku spoločnosť a ďalšie relevantné zainteresované strany.
(22)V Litve sa urýchlilo vykonávanie programov politiky súdržnosti, ktoré zahŕňajú podporu z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), Fondu na spravodlivú transformáciu (FST), Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+) a Kohézneho fondu (KF). Je dôležité pokračovať v úsilí o zabezpečenie rýchleho vykonávania týchto programov a zároveň maximalizovať ich vplyv v praxi. Litva už v rámci svojich programov politiky súdržnosti prijíma opatrenia na podporu konkurencieschopnosti a rastu. Zároveň naďalej čelí výzvam vrátane tých, ktoré sa týkajú zvyšovania konkurencieschopnosti, hospodárskej a sociálnej odolnosti a boja proti regionálnym rozdielom, riešenia chudoby a sociálneho vylúčenia, zlepšovania zdravotnej starostlivosti, integrácie znevýhodnených skupín na trhu práce, ako aj ponuky zručností, najmä vzhľadom na jej polohu na východnej hranici Únie. V súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) 2021/1060 je Litva povinná – v rámci strednodobého preskúmania fondov politiky súdržnosti – preskúmať každý program a zohľadniť pritom okrem iného výzvy identifikované v odporúčaniach pre Litvu na rok 2024. Návrhmi Komisie prijatými 1. apríla 2025 15 sa predlžuje lehota na predloženie posúdenia výsledku strednodobého preskúmania pre každý program na obdobie po 31. marci 2025. Uvedený návrh zároveň poskytuje flexibilitu s cieľom pomôcť urýchliť vykonávanie programov a zvýšiť stimuly pre členské štáty, aby pridelili zdroje politiky súdržnosti na päť strategických prioritných oblastí Únie, konkrétne na konkurencieschopnosť v oblasti strategických technológií, obrany, bývania, odolnosti vodných zdrojov a energetickej transformácie.
(23)Platforma strategických technológií pre Európu (STEP) predstavuje príležitosť investovať do kľúčovej strategickej priority EÚ posilnením konkurencieschopnosti EÚ. STEP poskytuje finančné prostriedky prostredníctvom 11 existujúcich fondov EÚ. Členské štáty môžu prispieť aj do Programu InvestEU, ktorým sa podporujú investície do prioritných oblastí. Litva by mohla využiť tieto iniciatívy na podporu vývoja alebo výroby kritických technológií vrátane čistých technológií efektívne využívajúcich zdroje.
(24)Okrem hospodárskych a sociálnych výziev, ktoré sa riešia v rámci plánu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ, čelí Litva niekoľkým ďalším výzvam, ktoré sa týkajú zlepšenia prístupu malých a stredných podnikov (MSP) k financovaniu, stimulovania regionálneho rozvoja, zvýšenia energetickej efektívnosti a využívania energie z obnoviteľných zdrojov, posilnenia systémov sociálnej ochrany a zdravotnej starostlivosti a riešenia rozdielov vo vzdelávaní a zručnostiach relevantných pre trh práce.
(25)Hospodársky rast Litvy obmedzujú reštriktívne podmienky poskytovania úverov a obmedzené využívanie vonkajšieho financovania, pričom k týmto negatívnym vplyvom prispievajú aj zvýšené geopolitické riziká v regióne. Litovský bankový sektor je vysoko koncentrovaný, úverové sadzby sú vysoké a požiadavky na zabezpečenie prísne. V roku 2024 bude mať 13,7 % podnikov naďalej nedostatok finančných prostriedkov, čo sa prejavuje v nízkom pomere bankových úverov k HDP na úrovni 33,5 % v porovnaní s priemerom EÚ 74,5 %. Okrem toho sú litovské kapitálové trhy stále nedostatočne rozvinuté a vyznačujú sa obmedzenou hĺbkou, aktivitou a likviditou. Do konca roka 2024 bola trhová kapitalizácia vlastného kapitálu 5,9 % HDP, čo je výrazne pod priemerom EÚ, ktorý je 69,3 %, keďže v prípade vonkajšieho financovania, ktoré je už teraz obmedzené, sa podniky naďalej spoliehajú skôr na sprostredkovanie bánk ako na získavanie finančných prostriedkov prostredníctvom emisie akcií a dlhopisov. Táto závislosť od tradičného bankovníctva obmedzuje investičné príležitosti a znižuje záujem investorov. Napriek určitým prísľubom v sektore rizikového kapitálu, v ktorom startupy v roku 2023 získali 292 miliónov EUR, investície súkromného kapitálu zostávajú pod štandardmi EÚ.
(26)Plánované zmeny v druhom pilieri systému dôchodkového zabezpečenia zvyšujú riziká súvisiace s ďalším vývojom litovských kapitálových trhov. Litovské ministerstvo sociálneho zabezpečenia a práce predložilo návrh na zrušenie automatického zápisu účastníka do druhého piliera dôchodkového systému, čím sa prejde na model „opt-in“, a na vytvorenie rozsiahlych možností výberu s miernymi podmienkami. V súčasnosti sa v litovských fondoch druhého piliera nazhromaždilo približne 9,1 miliardy EUR (11,6 % HDP) úspor, z ktorých je približne 1 miliarda EUR investovaná na domácom trhu. Model opt-in v kombinácii s ďalšími opatreniami v príslušných oblastiach politiky pravdepodobne zníži úroveň úspor v Litve, čo by mohlo ohroziť rozvoj kapitálových trhov a skomplikovať prístup k financiám.
(27)Litva vykazuje nízku úroveň inovačnej aktivity a v rôznych ukazovateľoch výskumu a inovácií zaostáva za priemerom EÚ. Intenzita výskumu a vývoja v Litve (približne 1 % HDP) je výrazne pod priemerom EÚ (2,25 %), čo je spôsobené najmä nízkymi investíciami podnikov do výskumu a vývoja, ktoré v roku 2023 klesli na 0,44 % HDP, čo je trikrát menej než priemer EÚ. Podobne aj počet patentových prihlášok je stále trikrát nižší ako priemer EÚ. Litovské stimuly pre výskum a vývoj vrátane daňových odpočtov a znížených sadzieb mali obmedzený vplyv, pričom MSP ich využívali len v malej miere. Najmä malé a novozaložené podniky často nie sú dostatočne ziskové na to, aby mohli využívať stimuly, alebo sa rozhodnú vyhnúť sa administratívnej záťaži spojenej so žiadaním o stimuly a plnením podmienok. Treba preskúmať a zefektívniť stimuly tak, aby boli atraktívnejšie a prístupnejšie pre MSP, a podporiť tak súkromné investície do výskumu a vývoja.
(28)Miera spoločných verejných a súkromných vedeckých publikácií v Litve zotrvala za posledné desaťročie medzi najnižšími v EÚ, čo svedčí o slabom prepojení vedy a podnikov. Dôležitým faktorom je roztrieštená litovská vedecká základňa, pričom výskumné činnosti sú rozptýlené na rôznych univerzitách a mnohých malých vysokých školách, ktoré často nemajú dostatočné kapacity na účasť na podnikateľských projektoch. Prebieha síce reorganizácia vysokých škôl, neexistujú však žiadne finančné stimuly na to, aby sa univerzity zlučovali a spájali zdroje s cieľom zvýšiť spoluprácu v oblasti výskumu. Mali by sa zabezpečiť takéto stimuly, aby sa optimalizovala univerzitná sieť a dosiahol dostatočný rozsah vedeckej excelentnosti, čo by následne uľahčilo spoluprácu medzi vedou a podnikmi.
(29)Zápis do postsekundárneho vzdelávania, najmä v odboroch, ako je strojárstvo a výroba, v posledných rokoch výrazne klesol, čím sa zväčšil nedostatok zručností. Litovská vláda podnikla kroky na riešenie tohto problému, ale nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami pretrváva, pričom 76 % firiem uvádza nedostatok správne kvalifikovaných pracovníkov ako prekážku dlhodobých investícií.
(30)V Litve pretrvávajú regionálne rozdiely, ktoré sa ešte zhoršujú v dôsledku rozdielnych trendov v oblasti produktivity práce. V rokoch 2014 až 2024 vzrástla produktivita vo Vilniuse a iných veľkých mestských oblastiach približne o 20 %, ale vo vzdialenejších okresoch len o 7 %, čím sa zväčšili rozdiely v HDP na obyvateľa, inováciách a zamestnanosti vysokokvalifikovaných pracovníkov. Sektor špičkových technológií sa na celkovej zamestnanosti vo Vilniuse podieľa 10 %, zatiaľ čo inde je to len 2,7 %. Mestské regióny priťahujú vysokokvalifikovanú pracovnú silu a investície s vysokou pridanou hodnotou, zatiaľ čo vo zvyšku krajiny naďalej prevládajú najmä mikropodniky v málo výkonných odvetviach, čo obmedzuje prelievanie produktivity a miestnych daňových príjmov, a tým sťažuje vzdialeným obciam efektívne poskytovanie kvalitnej zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a ďalších verejných služieb. Litva má priestor na zlepšenie regionálnej prepojenosti, prilákanie investícií a posilnenie spolupráce medzi obcami. Ukázalo sa, že cielené priemyselné zóny, konkurenčné stimuly a špecializované programy odbornej prípravy priťahujú zahraničné investície a vytvárajú kvalitné pracovné miesta. Revízia právneho a inštitucionálneho rámca pre spoluprácu medzi obcami a objasnenie regionálnych stratégií – s intenzívnejšou spoluprácou medzi obcami, ústrednou správou, poskytovateľmi vzdelávania a podnikmi – by pomohli zlepšiť regionálnu hospodársku základňu, prilákať strategických investorov a zlepšiť poskytovanie verejných služieb v regiónoch.
(31)Litva zostáva závislá od dovozu energie, a to aj napriek výraznému nárastu výroby energie z obnoviteľných zdrojov. V roku 2023 dosiahla jej závislosť od dovozu fosílnych palív 68 %, čo je viac ako priemer EÚ (58,3 %), a to aj napriek zlepšeniu v posledných rokoch. Pokiaľ ide o elektrinu dostupnú na konečnú spotrebu, čistý dovoz v roku 2023 predstavoval 62,4 %, čo je druhý najvyšší podiel v EÚ. Zároveň v roku 2024 v krajine pribudlo 1 724 MW novej výrobnej kapacity (+59,6 %), a to najmä vďaka solárnej (+93 %) a veternej (+42 %) energii. Elektrická sieť sa preto musí rýchlo prispôsobiť novým pripojeniam. Hoci Litva dosiahla pokrok v zefektívňovaní postupov vydávania povolení, výstavba novej sieťovej infraštruktúry, ktorá je potrebná na rozšírenie kapacity siete a uľahčenie prístupu, stále trvá podstatne dlhšie ako rozvoj novej výrobnej alebo odberovej kapacity.
(32)Tri štvrtiny litovského fondu budov boli postavené pred rokom 1992 a výsledkom je nízka energetická efektívnosť a vysoká spotreba energie, ktorú spôsobuje najmä potreba vykurovania a chladenia, ktorá predstavuje 80 % celkovej spotreby energie. Napriek značnému úsiliu v posledných rokoch – vrátane energetickej obnovy budov a daňovej podpory na zníženie nákladov domácností na energiu – patrí energetická chudoba v Litve stále medzi najvyššie v EÚ, pričom v roku 2024 nebude 18 % domácností schopných udržiavať svoje domovy dostatočne teplé, čo je takmer dvojnásobok priemeru EÚ (9,2 %). Litva má preto priestor na zlepšenie energetickej hospodárnosti domácností, čo by mohlo znížiť spotrebu primárnych energetických zdrojov a energetickú chudobu. V poslednom čase sa Litva usiluje o zníženie úľav na spotrebnej dani z fosílnych palív, zvýšenie spotrebnej dane z plynových olejov, uhlia, koksu a hnedého uhlia, zavedenie spotrebnej dane z rašeliny na vykurovanie a začlenenie zložky oxidu uhličitého do sadzieb spotrebnej dane z energetických výrobkov. Napriek tomu stále zaznamenáva značné dotácie na fosílne palivá bez plánovaného postupného ukončenia pred rokom 2030. Za prioritu na postupné zrušenie by sa mohli považovať najmä dotácie na fosílne palivá, ktoré nie sú určené na cielené riešenie energetickej chudoby ani na riešenie skutočných obáv týkajúcich sa energetickej bezpečnosti, bránia elektrifikácii a nie sú rozhodujúce pre konkurencieschopnosť priemyslu. V Litve sú dotácie na fosílne palivá, ako napríklad úľava na spotrebnej dani na zemný plyn používaný na vykurovanie v podnikoch a domácnostiach a znížená sadzba dane z pridanej hodnoty na vykurovanie obytných priestorov, ekonomicky neefektívne, udržiavajú závislosť od fosílnych palív a demotivujú elektrifikáciu v sektore domácností.
(33)Litva čelí neustálym výzvam pri prechode na obehové hospodárstvo. V roku 2023 bola miera obehového využívania materiálov len 3,9 %, čo je trikrát menej ako priemer EÚ na úrovni 11,8 % a čo znamená, že patrí medzi päť najnižších v EÚ. Hoci je Litva vysoko závislá od dovozu surovín, jej zdroje sú relatívne diverzifikované. Napriek tomu je materiálová stopa krajiny s 22,7 tony na osobu výrazne vyššia ako priemer EÚ, ktorý je 14 ton na osobu, a emisie skleníkových plynov z priemyselnej výroby sú približne o tretinu vyššie ako priemer EÚ (360 g/EUR v porovnaní s 270 g/EUR v ekvivalente CO₂), a to aj napriek výraznému pokroku za posledné desaťročie. Preto je opodstatnený prechod na obehový model, ktorý efektívnejšie využíva zdroje.
(34)Starý a znečisťujúci vozový park v Litve naďalej prispieva k vysokým emisiám skleníkových plynov a bráni plneniu cieľov v oblasti znižovania znečistenia ovzdušia. V roku 2023 bolo 77,1 % osobných automobilov starších ako 10 rokov, čo znamená, že vozový park je jeden z najstarších v EÚ. Zároveň len 8,2 % nových registrovaných vozidiel v roku 2023 bolo napájaných batériou v porovnaní s priemerom EÚ 14,5 %, čo predstavuje pomalý prechod na dopravu s nulovými emisiami. Litva má takisto jedny z najnižších daní z dopravy na báze fosílnych palív v EÚ a patrí medzi niekoľko málo krajín, ktoré nemajú ročnú daň za znečisťovanie životného prostredia automobilmi. Absencia takejto dane v kombinácii s pomalým rozvojom verejnej nabíjacej infraštruktúry oslabujú motiváciu na prechod na udržateľnejšiu dopravu s nízkymi emisiami. Verejná doprava je pritom stále slabo koordinovaná a neatraktívna pre poskytovateľov aj cestujúcich, pričom jej využívanie je najnižšie v EÚ; v roku 2022 sa 92,9 % ciest uskutočnilo autom. Rozvoj dopravných systémov sa zväčša ponecháva na obce, čo má za následok nerovnomerný rozvoj a nedostatok medzimestskej a intermodálnej prepojenosti, plánovania trás a ďalších dôležitých služieb pre cestujúcich.
(35)Systém zdravotnej starostlivosti v Litve sa vyznačuje vysokou mierou úmrtnosti z príčin, ktoré možno liečiť a ktorým sa dalo predísť, a strednou dĺžkou života pri narodení, ktorá je pod priemerom EÚ. Zdravotná starostlivosť v krajine sa takisto vyznačuje vyššou úmrtnosťou v produktívnom veku, než je priemer EÚ, a značná časť obyvateľstva čelí problémom v prístupe ku kvalitným zdravotníckym službám. Súvisí to s obmedzeným rozsahom služieb preventívnej a primárnej starostlivosti. V porovnaní s inými krajinami EÚ má Litva nižší podiel verejných výdavkov na zdravotnú starostlivosť, čo vedie k neprimeranému finančnému zaťaženiu jednotlivcov, ktorí pokrývajú značnú časť nákladov na zdravotnú starostlivosť prostredníctvom platieb z vlastného vrecka, čo prehlbuje sociálno-ekonomické rozdiely v výsledkoch v oblasti zdravia. Okrem toho je systém zdravotnej starostlivosti v krajine postihnutý nedostatkom pracovníkov v zdravotníctve, najmä vo vidieckych oblastiach, kde poskytovanie zdravotníckych služieb ovplyvňujú zdravotnícke púšte a starnúci ošetrovatelia. Litve by mohli prospieť: i) opatrenia na prilákanie väčšieho počtu pracovníkov v oblasti zdravotníctva s cieľom zvýšiť ich dostupnosť a ii) investície na posilnenie prístupu k primárnej a preventívnej starostlivosti.
(36)Všeobecný vzdelávací systém v Litve čelí pretrvávajúcim výzvam vrátane rozdielov vo výsledkoch žiakov v mestských a vidieckych oblastiach. Nedostatok učiteľov, ktorý zhoršuje starnutie pracovnej sily, predstavuje prekážku pre kvalitu a efektívnosť vzdelávania. V roku 2022 bolo takmer 40 % učiteľov všeobecnovzdelávacích predmetov vo veku 55 a viac rokov, čo predstavuje najvyšší podiel v EÚ. Atraktivita učiteľského povolania je stále nízka z dôvodu neprimeranej mzdovej štruktúry a nedostatočného uznávania predchádzajúcej praxe. Revízia mzdovej štruktúry a zmenšenie rozdielov medzi vzdelaním v mestách a na vidieku by mohli pomôcť prilákať a udržať viac učiteľov. Nízka relevantnosť odborného vzdelávania a prípravy a vysokoškolského vzdelávania pre trh práce, ako aj roztrieštenosť v oblasti prognóz zručností zároveň prispievajú k vzniku nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami na trhu práce. V investičnom prieskume Európskej investičnej banky za rok 2024 uviedlo 76 % firiem ako dlhodobú prekážku investícií nedostupnosť kvalifikovaných pracovníkov.
(37)Paralelná pretrvávajúca nezamestnanosť a nedostatok pracovných síl v niektorých odvetviach, ako je zdravotníctvo, verejná správa, doprava a financie, takisto naznačujú, že súčasný rámec rekvalifikácie a zvyšovania úrovne zručností nie je dostatočne účinný. Posilnenie vzdelávania dospelých vrátane nezamestnaných osôb, ľudí s nízkou kvalifikáciou a iných zraniteľných skupín je nevyhnutné na riešenie nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami a nedostatkom pracovníkov, pričom rozvoj zelených zručností podporuje zelenú transformáciu Litvy. Okrem toho sa na štátnych opatreniach na pomoc pri hľadaní práce (opatrenia aktívnej politiky trhu práce) v roku 2023 zúčastnilo menej ako 5 % ľudí registrovaných na úrade práce. Tento podiel je v Litve už roky nízky, čo je údajne spôsobené malým záujmom nezamestnaných o účasť na trhu práce. Lepšie prispôsobenie ponúkanej podpory individuálnym potrebám a ďalšie stimuly podporujúce účasť na trhu práce by mohli viesť k zvýšeniu podielu nezamestnaných, na ktorých sa vzťahujú aktívne politiky trhu práce.
(38)Príjmová nerovnosť a chudoba sú v Litve stále vysoké. Hrubý príjem v Litve patrí medzi najnerovnomernejšie rozdelené v EÚ a účinnosť súčasného daňovo-dávkového systému na zníženie príjmovej nerovnosti a chudoby zaostáva za priemerom EÚ. V dôsledku toho bola nerovnosť príjmov po zdanení a dávkach v roku 2024 stále jednou z najvyšších v EÚ a viac než pätina obyvateľov Litvy žila pod hranicou rizika chudoby. Obzvlášť postihnuté sú zraniteľné skupiny, ako sú nezamestnané osoby, osoby so zdravotným postihnutím a starší ľudia (nad 65 rokov). Napriek zlepšeniu primeranosti dôchodkov sú starší ľudia naďalej vystavení značnému riziku chudoby, čo sa týka najmä žien. Rozdiely v miere chudoby v starobe medzi mužmi a ženami boli v roku 2024 značné, pričom miera rizika chudoby bola výrazne vyššia u žien v porovnaní s mužmi. Osoby so zdravotným postihnutím čelia jednej z najvyšších mier rizika chudoby (38,2 %; priemer EÚ: 20,7 %), čo odráža ich nízku mieru zamestnanosti, pričom rozdiel v zamestnanosti osôb so zdravotným postihnutím v Litve patrí k najvyšším v EÚ. Nízka primeranosť dávok v invalidite túto situáciu ešte zhoršuje. Sociálne bývanie je takisto stále nedostatočne rozvinuté, pričom ľudia čakajú na sociálne bývanie v priemere päť až šesť rokov. Vyriešením týchto výziev by sa zároveň prispelo k podpore vzostupnej sociálnej konvergencie, čo je v súlade s analýzou krajiny vypracovanou útvarmi Komisie v druhej fáze týkajúcou sa rámca sociálnej konvergencie 16 .
(39)Vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami členských štátov eurozóny a ich kolektívny príspevok k fungovaniu hospodárskej a menovej únie Rada v roku 2025 odporučila, aby členské štáty eurozóny prijali opatrenia na plnenie odporúčania o hospodárskej politike eurozóny na rok 2025, a to aj prostredníctvom svojich plánov obnovy a odolnosti. V prípade Litvy odporúčania 2, 3, 4 a 6 pomáhajú pri plnení prvého odporúčania pre eurozónu týkajúceho sa konkurencieschopnosti, zatiaľ čo odporúčania 3, 4, 5 a 6 napomáhajú plnenie druhého odporúčania pre eurozónu týkajúceho sa odolnosti a odporúčania 1 a 5 pomáhajú plniť tretie odporúčanie pre eurozónu týkajúce sa makroekonomickej a finančnej stability stanovené v odporúčaní na rok 2025.
TÝMTO ODPORÚČA, aby Litva v rokoch 2025 a 2026 prijala opatrenia s cieľom:
1.Posilniť celkové výdavky na obranu a pripravenosť v súlade so závermi Európskej rady zo 6. marca 2025. Dodržiavať maximálne miery rastu čistých výdavkov, ktoré odporučila Rada [dátum], a zároveň využiť povolenie podľa národnej únikovej doložky na vyššie výdavky na obranu. Zabezpečiť primerané financovanie zdravotnej starostlivosti, sociálnej ochrany a všeobecných verejných služieb. Zlepšiť daňovú disciplínu a rozšíriť základ dane na zdroje, ktoré sú menej škodlivé pre rast.
2.Vzhľadom na uplatniteľné lehoty na včasné dokončenie reforiem a investícií podľa nariadenia (EÚ) 2021/241 urýchliť vykonávanie plánu obnovy a odolnosti vrátane kapitoly REPowerEU. Urýchliť vykonávanie programov politiky súdržnosti, (EFRR, FST, ESF+, KF) v prípade potreby na základe príležitostí, ktoré ponúka preskúmanie v polovici trvania. V záujme zlepšovania konkurencieschopnosti optimálne využívať nástroje EÚ vrátane rozsahu, ktorý poskytuje Program InvestEU a Platforma strategických technológií pre Európu.
3.Zlepšiť prístup malých a stredných podnikov k financiám, a to aj stimulovaním hospodárskej súťaže v oblasti finančných služieb a účasti na finančných trhoch, ako aj prostredníctvom automatickej účasti v druhom pilieri dôchodkového systému. Uľahčiť investície do výskumu a vývoja a podporovať inovačné kapacity, a to aj prostredníctvom revízie a zefektívnenia existujúcich daňových stimulov pre výskum a vývoj, optimalizácie siete univerzít s cieľom podporiť prepojenie medzi podnikmi a vedou a stimulovaním zápisu do postsekundárneho vzdelávania v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM). Riešiť regionálne rozdiely zlepšením právneho a inštitucionálneho rámca na podporu spolupráce medzi obcami a rozvoja miestnych klastrov s cieľom prilákať investície do regiónov a na zlepšenie poskytovania verejných služieb vrátane koordinácie trás a druhov verejnej dopravy.
4.Ďalej znižovať závislosť od fosílnych palív a dovážanej energie a zabezpečiť dostatočnú kapacitu elektrizačnej sústavy a prístup k nej s cieľom udržať rýchle tempo zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov. Zvýšiť energetickú efektívnosť budov s cieľom znížiť energetickú chudobu a pokračovať v opatreniach na postupné zrušenie necielených dotácií na fosílne palivá, najmä na vykurovanie. Zvýšiť produktivitu zdrojov s cieľom dosiahnuť pokrok smerom k obehovému hospodárstvu zameraním sa na efektívne využívanie zdrojov a transformáciu a dekarbonizáciu priemyselnej výroby. Zvýšiť využívanie verejnej a udržateľnej dopravy.
5.Zvýšiť odolnosť systému zdravotnej starostlivosti a zlepšiť výsledky v oblasti zdravia posilnením prístupu k primárnej a preventívnej starostlivosti a zvýšením dostupnosti pracovníkov v zdravotníctve. Riešiť nerovnosť príjmov, chudobu a sociálne vylúčenie zvýšením pokrytia, primeranosti a účinnosti systému sociálnej ochrany, zlepšením koncepcie daňového systému, zlepšením prístupu k sociálnemu bývaniu a jeho kvality a zvýšením primeranosti starobných dôchodkov so súčasným zachovaním udržateľnosti dôchodkového systému.
6.Zlepšiť kvalitu, spravodlivosť a efektívnosť všeobecného vzdelávacieho systému, najmä pri riešení rozdielov vo výsledkoch medzi mestami a vidiekom, a zároveň zvýšiť atraktívnosť učiteľského povolania s cieľom riešiť pretrvávajúci nedostatok a starnutie pracovnej sily. Riešiť nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami zvýšením významu vysokoškolského vzdelávania pre trh práce, podporou získavania zelených zručností, zlepšením vzdelávania dospelých vrátane nezamestnaných osôb, ľudí s nízkou kvalifikáciou a iných zraniteľných skupín a zvýšením rozsahu aktívnych politík trhu práce prostredníctvom lepších stimulov podporujúcich účasť na trhu práce.
V Bruseli
Za Radu
predseda/predsedníčka