DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.Predmet návrhu

Tento návrh sa týka rozhodnutia o pozícii, ktorá sa má zaujať v mene Únie na 66. zasadnutí Komisie pre omamné látky, pokiaľ ide o zaradenie látok do zoznamov k Jednotnému dohovoru OSN o omamných látkach z roku 1961 zmenenému protokolom z roku 1972 a k Dohovoru OSN o psychotropných látkach z roku 1971. Uvedené 66. zasadnutie Komisie pre omamné látky je naplánované na 13. až 17. marca 2023.

2.KONTEXT NÁVRHU

2.1.Jednotný dohovor OSN o omamných látkach z roku 1961 zmenený protokolom z roku 1972 a Dohovor OSN o psychotropných látkach z roku 1971

Jednotný dohovor Organizácie Spojených národov (OSN) o omamných látkach z roku 1961 zmenený protokolom z roku 1972 (ďalej len „dohovor o omamných látkach“) 1 sa zameriava na boj proti zneužívaniu drog prostredníctvom koordinovaných medzinárodných opatrení. Existujú dve formy zásahu a kontroly, ktoré pôsobia v súčinnosti. Po prvé je to snaha obmedziť prechovávanie, používanie, distribúciu, dovoz, vývoz, výrobu a produkciu drog a obchod s nimi výlučne na lekárske a vedecké účely. Po druhé sa proti obchodovaniu s drogami bojuje prostredníctvom medzinárodnej spolupráce s cieľom odradiť obchodníkov s drogami.

Dohovorom Organizácie Spojených národov (OSN) o psychotropných látkach z roku 1971 (ďalej len „dohovor o psychotropných látkach“) 2 sa zriaďuje systém medzinárodnej kontroly psychotropných látok. Tento dohovor bol reakciou na diverzifikáciu a rozširovanie škály zneužívaných drog a zaviedli sa ním kontroly viacerých syntetických drog podľa ich potenciálu zneužívania na jednej strane a terapeutickej hodnoty na strane druhej.

Všetky členské štáty EÚ sú zmluvnými stranami uvedených dohovorov, pričom Únia ich zmluvnou stranou nie je.

2.2.Komisia pre omamné látky

Komisia pre omamné látky je komisiou Hospodárskej a sociálnej rady OSN (ďalej len „rada ECOSOC“) a jej funkcie a právomoci sú okrem iného stanovené v uvedených dvoch dohovoroch. Je zložená z 53 členských štátov OSN, ktoré volí rada ECOSOC. V marci 2023 v nej bude mať 12 členských štátov štatút člena s hlasovacím právom 3 . Únia má v Komisii pre omamné látky status pozorovateľa.

2.3.Pripravovaný akt Komisie pre omamné látky

Komisia pre omamné látky na základe odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorej radí jej odborný výbor pre drogovú závislosť, pravidelne mení zoznam látok pripojený k uvedeným dohovorom.

Svetová zdravotnícka organizácia odporučila 2. decembra 2022 generálnemu tajomníkovi OSN 4 zaradiť do zoznamov k dohovorom tri z príslušných látok, ktoré boli kriticky preskúmané odborným výborom pre drogovú závislosť Svetovej zdravotníckej organizácie.

Na svojom 66. zasadnutí, ktoré sa bude konať od 13. do 17. marca 2023 vo Viedni, bude Komisia pre omamné látky vyzvaná prijať rozhodnutia o zaradení týchto látok do zoznamov k príslušným dohovorom.

3.Pozícia, ktorá sa má zaujať v mene Únie

Zmeny zoznamov k uvedeným dohovorom majú priamy vplyv na rozsah uplatňovania práva Únie v oblasti kontroly drog pre všetky členské štáty. V článku 1 ods. 1 rámcového rozhodnutia Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa stanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami 5 (ďalej len „rámcové rozhodnutie“), sa stanovuje, že na účely rámcového rozhodnutia je „droga“ látka, na ktorú sa vzťahuje buď dohovor o omamných látkach, alebo Dohovor o psychotropných látkach, a ktorákoľvek z látok uvedených v prílohe k rámcovému rozhodnutiu. Rámcové rozhodnutie sa preto vzťahuje na látky uvedené v zoznamoch k dohovoru o omamných látkach a k Dohovoru o psychotropných látkach. Preto akákoľvek zmena v zoznamoch pripojených k uvedeným dohovorom priamo ovplyvňuje spoločné pravidlá Únie a mení ich rozsah pôsobnosti v súlade s článkom 3 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Platí to bez ohľadu na to, či predmetná látka podlieha v Únii kontrole. 6

Odborný výbor WHO pre drogovú závislosť zvážil na svojom 45. zasadnutí deväť látok a rozhodol sa odporučiť zaradenie siedmich z nich do zoznamu a sledovanie dvoch zvyšných látok. Jedna látka navrhnutá na zaradenie do zoznamu už podlieha kontrolným opatreniam v celej Únii: Látka 3-MMC bola do zoznamu drog uvedeného v rámcovom rozhodnutí pridaná v roku 2022. Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť intenzívne monitoruje 7 štyri látky (ADB-BUTINACA, protonitazén, etazén, etonitazepyn). Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť monitoruje aj dve zvyšné látky (2-metyl-AP-237 a α-PiHP). Dve látky určené na sledovanie sú adinazolam and bromazolam a takisto ich monitoruje Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť .

V návrhu Komisie týkajúcom sa pozície Únie sa navrhuje podporiť odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie, t. j. kontrolu vyššie zmienených siedmich látok, pretože sú v súlade s aktuálnym stavom vedeckých poznatkov. Pokiaľ ide o tieto nové psychoaktívne látky, ich pridanie do zoznamov k uvedeným dohovorom je podporené aj informáciami dostupnými v európskej databáze nových drog Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť.

Je potrebné, aby Rada stanovila pozíciu Únie na účely zasadnutia Komisie pre omamné látky, keď bude vyzvaná, aby rozhodla o zaradení látok do zoznamov. Z dôvodu obmedzení vyplývajúcich z pozorovateľského štatútu Únie by túto pozíciu mali vyjadriť členské štáty, ktoré budú členmi Komisie pre omamné látky v marci 2023, konajúc spoločne v záujme Únie v rámci Komisie pre omamné látky. Únia nie je zmluvnou stranou týchto dohovorov, má však v tejto oblasti výlučnú právomoc.

Na tento účel Komisia navrhuje pozíciu Únie, ktorú majú na 66. zasadnutí Komisie pre omamné látky v súvislosti so zaradením látok do zoznamov k dohovoru o omamných látkach a k Dohovoru o psychotropných látkach vyjadriť v mene Európskej únie členské štáty, ktoré budú členmi Komisie pre omamné látky v marci 2023. V minulosti Rada tieto pozície Únie prijala, a EÚ tak mohla na predchádzajúcich zasadnutiach Komisie pre omamné látky vystupovať v otázke zaradenia látok do medzinárodných zoznamov jednotne, pretože členské štáty, ktoré sa zúčastnili zasadnutia Komisie pre omamné látky, hlasovali za zaradenie látok do zoznamov v súlade s prijatou pozíciou Únie 8 .

4.PRÁVNY ZÁKLAD

4.1.Procesnoprávny základ

V článku 218 ods. 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovujú rozhodnutia, ktorými sa určujú „pozície, ktoré sa majú prijať v mene Únie v rámci orgánu zriadeného dohodou, keď je tento orgán vyzvaný prijať akty s právnymi účinkami s výnimkou aktov dopĺňajúcich alebo meniacich inštitucionálny rámec danej dohody.“

Článok 218 ods. 9 ZFEÚ sa uplatňuje bez ohľadu na to, či je Únia členom predmetného orgánu alebo zmluvnou stranou dohody 9 . Pojem „akty s právnymi účinkami“ zahŕňa akty, ktoré majú právne účinky na základe pravidiel medzinárodného práva, ktorým sa riadi predmetný orgán. Zahŕňa aj nástroje, ktoré nemajú záväzný účinok podľa medzinárodného práva, ale „môžu rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť obsah právnej úpravy prijatej normotvorcom EÚ“. 10

Komisia pre omamné látky je v zmysle tohto článku „orgán zriadený dohodou“, keďže je to orgán, ktorý bol zriadený radou ECOSOC – orgánom Organizácie Spojených národov – a ktorému boli podľa dohovoru o omamných látkach a Dohovoru o psychotropných látkach pridelené osobitné úlohy.

Rozhodnutia Komisie pre omamné látky týkajúce sa zaradenia látok do zoznamov predstavujú „akty s právnymi účinkami“ v zmysle článku 218 ods. 9 ZFEÚ. Podľa dohovoru o omamných látkach a Dohovoru o psychotropných látkach sa rozhodnutia Komisie pre omamné látky automaticky stanú záväznými okrem prípadov, keď jedna zo strán predloží rozhodnutie na preskúmanie rade ECOSOC v rámci príslušnej lehoty 11 . Rozhodnutia rady ECOSOC v tejto veci sú konečné. Keďže rozhodnutia Komisie pre omamné látky týkajúce sa zaradenia látok do zoznamov môžu rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť obsah právnych predpisov EÚ, konkrétne rámcového rozhodnutia Rady 2004/757/SVV, majú podľa práva Únie právne účinky aj v právnom poriadku EÚ. Zmeny zoznamov k uvedeným dohovorom majú priamy vplyv na rozsah uplatňovania uvedeného právneho nástroja EÚ.

Pripravovaný akt nedopĺňa ani nemení inštitucionálny rámec predmetnej dohody.

Procesnoprávnym základom navrhovaného rozhodnutia je preto článok 218 ods. 9 ZFEÚ.

4.2.Hmotnoprávny základ

Hmotnoprávny základ rozhodnutia podľa článku 218 ods. 9 ZFEÚ závisí predovšetkým od cieľa a obsahu pripravovaného aktu, v súvislosti s ktorým sa zaujíma pozícia v mene Únie.

Hlavný cieľ a obsah pripravovaného aktu sa týkajú nedovoleného obchodovania s drogami.

Hmotnoprávnym základom navrhovaného rozhodnutia je preto článok 83 ods. 1 ZFEÚ, ktorý vymedzuje nedovolené obchodovanie s drogami ako oblasť trestnej činnosti s osobitným cezhraničným rozmerom, a Európsky parlament a Rada sa v ňom splnomocňujú stanoviť minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií v oblasti nedovoleného obchodovania s drogami.

4.3.Variabilná geometria

Dánsko je viazané rámcovým rozhodnutím Rady 2004/757/SVV v znení uplatniteľnom do 21. novembra 2018, v ktorom sa v článku 1 uvádza, že „drogy“ sú akékoľvek látky, na ktoré sa vzťahuje buď dohovor o omamných látkach, alebo Dohovor o psychotropných látkach.

Keďže rozhodnutia Komisie pre omamné látky týkajúce sa zaradenia látok do zoznamov majú vplyv na spoločné pravidlá v oblasti nedovoleného obchodovania s drogami, ktorými je Dánsko viazané, Dánsko sa zúčastňuje na prijatí rozhodnutia Rady, ktorým sa stanovuje pozícia, ktorá sa má prijať v mene Únie, keď sa takéto rozhodnutia týkajúce sa zaradenia látok do zoznamov prijímajú.

Írsko je viazané rámcovým rozhodnutím, a preto sa zúčastňuje na prijatí rozhodnutia Rady, ktorým sa stanovuje pozícia, ktorá sa má prijať v mene Únie, keď sa takéto rozhodnutia týkajúce sa zaradenia látok do zoznamov prijímajú.

4.4.Záver

Právnym základom tohto návrhu je článok 83 ods. 1 ZFEÚ v spojení s článkom 218 ods. 9 ZFEÚ.

5.VPLYV NA ROZPOČET

Žiadny vplyv na rozpočet.

2023/0001 (NLE)

Návrh

ROZHODNUTIE RADY

o pozícii, ktorá sa má zaujať v mene Európskej únie na šesťdesiatom šiestom zasadnutí Komisie pre omamné látky v súvislosti so zaradením látok do zoznamov k Jednotnému dohovoru o omamných látkach z roku 1961 zmenenému protokolom z roku 1972 a k Dohovoru o psychotropných látkach z roku 1971

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 83 ods. 1 v spojení s článkom 218 ods. 9,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)Jednotný dohovor Organizácie Spojených národov (OSN) o omamných látkach z roku 1961 zmenený protokolom z roku 1972 12 (ďalej len „dohovor o omamných látkach“) nadobudol platnosť 8. augusta 1975.

(2)Podľa článku 3 dohovoru o omamných látkach môže Komisia pre omamné látky rozhodnúť o zaradení látok do zoznamov pripojených k uvedenému dohovoru. Zmeny v zoznamoch môže vykonať len v súlade s odporúčaniami Svetovej zdravotníckej organizácie, môže však tiež rozhodnúť, že zmeny odporúčané Svetovou zdravotníckou organizáciou nevykoná.

(3)Dohovor Organizácie Spojených národov (OSN) o psychotropných látkach z roku 1971 (ďalej len „dohovor o psychotropných látkach“) 13 nadobudol platnosť 16. augusta 1976.

(4)Podľa článku 2 Dohovoru o psychotropných látkach môže Komisia pre omamné látky na základe odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie rozhodnúť o zaradení látok do zoznamov k tomuto dohovoru alebo o ich vypustení. Má rozsiahle diskrečné právomoci s cieľom zohľadniť hospodárske, sociálne, právne, administratívne a iné faktory, ale nemôže konať svojvoľne.

(5)Zmeny v zoznamoch k uvedeným dvom dohovorom majú priamy vplyv na rozsah uplatňovania práva Únie v oblasti kontroly drog. Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV 14 sa vzťahuje na látky uvedené v zoznamoch k týmto dohovorom. Preto akákoľvek zmena v zoznamoch pripojených k uvedeným dohovorom priamo ovplyvňuje spoločné pravidlá Únie a mení ich rozsah pôsobnosti v súlade s článkom 3 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(6)Komisia pre omamné látky má na svojom šesťdesiatom šiestom zasadnutí, ktoré sa má konať v dňoch 13. až 17. marca 2023 vo Viedni, prijať rozhodnutia o zaradení siedmich nových látok do zoznamov k uvedeným dohovorom Organizácie Spojených národov.

(7)Únia nie je zmluvnou stranou dohovoru o omamných látkach a Dohovoru o psychotropných látkach. V Komisii pre omamné látky, v ktorej bude mať v marci 2023 dvanásť členských štátov štatút člena s hlasovacím právom, má štatút pozorovateľa bez hlasovacích práv 15 . Preto je nevyhnutné, aby Rada oprávnila členské štáty na vyjadrenie pozície Únie v súvislosti so zaradením látok do zoznamov k dohovoru o omamných látkach a k Dohovoru o psychotropných látkach, pretože rozhodnutia o zaradení nových látok do zoznamov k dohovorom patria do výlučnej právomoci Únie.

(8)Svetová zdravotnícka organizácia odporučila zaradiť do Zoznamu I k dohovoru o omamných látkach štyri nové látky a do Zoznamu II k dohovoru o psychotropných látkach tri nové látky 16 .

(9)Všetky látky preskúmané odborným výborom WHO pre drogovú závislosť (ďalej len „odborný výbor“) a odporúčané Svetovou zdravotníckou organizáciou na zaradenie do príslušných zoznamov monitoruje Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť ako nové psychoaktívne látky podľa podmienok nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1920/2006 17 .

(10)Látka ADB-BUTINACA (názov IUPAC: N-[1-(aminokarbonyl)-2,2-dimetylpropyl]-1-butyl-1H-indazol-3-karboxyamid) je podľa posúdenia odborného výboru pre drogovú závislosť syntetický kanabinoid odvodený z indazolu, pričom účinnou zložkou je S-enantiomér (číslo CAS: 2682867-55-4). Látka ADB-BUTINACA nemá terapeutické použitie ani nezískala povolenie na uvedenie na trh ako liek. Existuje dostatok dôkazov, že látka ADB-BUTINACA sa zneužíva alebo pravdepodobne môže byť zneužitá a môže predstavovať problém pre verejné zdravie a spoločenský problém, čo odôvodňuje zaradenie uvedenej látky pod medzinárodnú kontrolu. Svetová zdravotnícka organizácia preto odporúča zaradiť látku ADB-BUTINACA do Zoznamu II Dohovoru o psychotropných látkach.

(11)Látka ADB-BUTINACA bola zistená v 26 členských štátoch a podlieha kontrole v najmenej piatich členských štátoch. Látka ADB-BUTINACA je predmetom intenzívneho monitorovania Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť. Je predmetom výstrahy v záujme ochrany verejného zdravia vydanej systémom včasného varovania Európskej únie. Látka ADB-BUTINACA sa uvádza aj v dvoch ďalších výstrahách v záujme ochrany verejného zdravia. Spája sa so závažnými nežiaducimi udalosťami vrátane 14 úmrtí, ktoré nahlásili dva členské štáty.

(12)Členské štáty by preto mali podporiť zaradenie látky ADB-BUTINACA do Zoznamu II Dohovoru o psychotropných látkach.

(13)Látka protonitazén (názov IUPAC: N,N-dietyl-5-nitro-2-[(4-propoxyfenyl)metyl]-1-H-benzimidazol-1- etánamín) je podľa posúdenia odborného výboru opioid benzimidazolu. Látka protonitazén bola najprv syntetizovaná ako alternatíva k morfínu, ale neexistuje žiadne schválené terapeutické použitie protonitazénu. Existuje dostatok dôkazov, že látka protonitazén sa zneužíva alebo pravdepodobne môže byť zneužitá a môže predstavovať problém pre verejné zdravie a spoločenský problém, čo odôvodňuje zaradenie uvedenej látky pod medzinárodnú kontrolu. WHO preto odporúča zaradiť látku protonitazén do Zoznamu I k dohovoru o omamných látkach.

(14)Látka protonitazén bola zistená v dvoch členských štátoch a podlieha kontrole v najmenej troch členských štátoch. Látka protonitazén je predmetom intenzívneho monitorovania Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť. Centru EMCDDA neboli oznámené žiadne informácie o závažných nežiaducich udalostiach týkajúcich sa protonitazénu.

(15)Členské štáty by preto mali podporiť zaradenie látky protonitazén do Zoznamu I k dohovoru o omamných látkach.

(16)Látka etazén, (názov IUPAC: 2-[(4-etoxyfenyl)metyl]-N,N-dietyl-1H-benzimidazol-1-etánamín) je podľa posúdenia odborného výboru syntetický opioid získaný z benzimidazolu s chemickou štruktúrou a farmakologickými vlastnosťami podobnými látkam zaradeným do Zoznamu I (podľa dohovorov Organizácie Spojených národov z roku 1961), ako sú klonitazén, etonitazén a izotonitazén. Látka etazén sa skúmala z hľadiska jej analgetických vlastností, ale nie je známe žiadne lekárske využitie etazénu. Existuje dostatok dôkazov, že látka etazén sa zneužíva alebo pravdepodobne môže byť zneužitá a môže predstavovať problém pre verejné zdravie a spoločenský problém, čo odôvodňuje zaradenie uvedenej látky pod medzinárodnú kontrolu. WHO preto odporúča zaradiť látku etazén do Zoznamu I k dohovoru o omamných látkach.

(17)Látka etazén bola zistená v ôsmich členských štátoch a podlieha kontrole v najmenej piatich členských štátoch. Látka etazén je predmetom intenzívneho monitorovania Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť. Spája sa so závažnými nežiaducimi udalosťami vrátane štyroch úmrtí, ktoré nahlásili dva členské štáty.

(18)Členské štáty by preto mali podporiť zaradenie látky etazén do Zoznamu I k dohovoru o omamných látkach.

(19)Látka etonitazepyn (názov IUPAC: 2-[(4-etoxyfenyl)metyl]-5-nitro-1-(2-pyrolidín-1-yletyl)-1H-benzoimidazol) je podľa posúdenia odborného výboru syntetický opioid odvodený z benzimidazolu s chemickou štruktúrou a farmakologickými vlastnosťami podobnými látkam uvedeným v Zozname I (podľa dohovorov Organizácie Spojených národov z roku 1961), ako je etonitazén. Látka etonitazepyn bola skúmaná z hľadiska jej analgetických vlastností, ale nie je známe žiadne lekárske využitie etonitazepynu. Existuje dostatok dôkazov, že látka etonitazepyn sa zneužíva alebo pravdepodobne môže byť zneužitá a môže predstavovať problém pre verejné zdravie a spoločenský problém, čo odôvodňuje zaradenie uvedenej látky pod medzinárodnú kontrolu. WHO preto odporúča zaradiť látku etonitazepyn do Zoznamu I k dohovoru o omamných látkach.

(20)Látka etonitazepyn bola zistená v šiestich členských štátoch a podlieha kontrole v najmenej dvoch členských štátoch. Podobne ako v prípade iných nových opioidov sa etonitazepyn môže predávať ako náhrada za kontrolované opioidy a je predmetom výstrahy v záujme ochrany verejného zdravia vydanej systémom včasného varovania Európskej únie. Látka etonitazepyn je predmetom intenzívneho monitorovania Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť. Jedna krajina nahlásila úmrtie s potvrdeným vystavením látke etonitazepyn.

(21)Členské štáty by preto mali podporiť zaradenie látky etonitazepyn do Zoznamu I k dohovoru o omamných látkach.

(22)Látka 2-metyl-AP-237, (názov IUPAC: 1-{2-metyl-4-[(2E)-3-fenylprop-2-en-1-yl]piperazín-1-yl}bután-1-ón) je podľa posúdenia odbornéo výboru syntetický opioid, ktorý sa zvyčajne klasifikuje ako 1-cinamylpiperazín. Látka 2-metyl-AP-237 nemá žiadne známe terapeutické použitie ani nezískala povolenie na uvedenie na trh ako liek. Existuje dostatok dôkazov, že látka 2-metyl-AP-237 sa zneužíva alebo pravdepodobne môže byť zneužitá a môže predstavovať problém pre verejné zdravie a spoločenský problém, čo odôvodňuje zaradenie uvedenej látky pod medzinárodnú kontrolu.. Svetová zdravotnícka organizácia preto odporúča zaradiť látku 2-metyl-AP-237 do Zoznamu I dohovoru o omamných látkach.

(23)Látka 2-metyl-AP-237 bola zistená v šiestich členských štátoch a podlieha kontrole v najmenej štyroch členských štátoch. Spája sa so závažnými nežiaducimi udalosťami vrátane úmrtia.

(24)Členské štáty by preto mali podporiť zaradenie látky 2-metyl-AP-237 do Zoznamu I k dohovoru o omamných látkach.

(25)LLátka alfa-PiHP, (α-PiHP, názov IUPAC: 4-metyl-1-fenyl-2-(pyrolidín-1-yl)pentán-1-ón) je podľa posúdenia odborného výboru syntetický katinón. Látka alfa-PiHP nemá žiadne známe terapeutické použitie ani nezískala povolenie na uvedenie na trh ako liek. Existuje dostatok dôkazov, že látka alfa-PiHP sa zneužíva alebo pravdepodobne môže byť zneužitá a môže predstavovať problém pre verejné zdravie a spoločenský problém, čo odôvodňuje zaradenie uvedenej látky pod medzinárodnú kontrolu Svetová zdravotnícka organizácia preto odporúča zaradiť látku alfa-PiHP do Zoznamu II k Dohovoru o psychotropných látkach.

(26)Látka alfa-PiHP bola zistená v 18 členských štátoch a podlieha kontrole v najmenej siedmich členských štátoch. Alfa-PiHP sa uvádza vo výstrahe v záujme ochrany verejného zdravia vydanej systémom včasného varovania Európskej únie. Spája sa so závažnými nežiaducimi udalosťami vrátane štyroch úmrtí, ktoré nahlásil jeden členský štát a táto látka bola zistená v biologických vzorkách súvisiacich so závažnými nežiaducimi udalosťami, ktoré nahlásili štyri členské štáty.

(27)Členské štáty by preto mali podporiť zaradenie látky alfa-PiHP do Zoznamu II Dohovoru o psychotropných látkach.

(28)Látka 3-metylmetkatinón (3-MMC, názov IUPAC: 2-(metylamino)-1-(3-metylfenyl)propán-1-ón) je podľa posúdenia odborného výboru syntetický katinón a pozičný izomér medzinárodne kontrolovaného 4-metylmetkatinónu (4-MMC, mefedrón, Zoznam II k Dohovoru o psychotropných látkach). Látka 3-MMC bola kriticky preskúmaná v roku 2016, ale rozhodlo sa požiadať o ďalšie kritické preskúmanie, ktoré sa má zvážiť na nasledujúcom zasadnutí, keď bude k dispozícii viac informácií. V súčasnosti sa nezistili žiadne klinické skúšania týkajúce sa terapeutického použitia 3-MMC, aj keď existujú niektoré patentové prihlášky zahŕňajúce použitie 3-MMC. Látka 3-MMC takisto nemá v Únii uznávané využitie na účely humánnej alebo veterinárnej medicíny.

(29)Riziká látky 3-MMC posúdil vedecký výbor Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť a látka 3-MMC už bola zahrnutá do vymedzenia pojmu drogy podľa rámcového rozhodnutia 2004/757/SVV delegovanou smernicou Komisie (EÚ) 2022/1326 18 . Látka 3-MMC je predmetom intenzívneho monitorovania Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť. V čase posúdenia rizika v novembri 2021 sa zistila prítomnosť 3-MMC v 23 členských štátoch. Päť členských štátov nahlásilo celkovo 27 úmrtí s potvrdeným vystavením látke 3-MMC a štyri členské štáty nahlásili 14 prípadov akútnej otravy bez smrteľných následkov s potvrdeným vystavením látke 3-MMC.

(30)Členské štáty by preto mali podporiť zaradenie látky 3-MMC do Zoznamu II k Dohovoru o psychotropných látkach.

(31)Je vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má zaujať v mene Únie v Komisii pre omamné látky, pretože rozhodnutia týkajúce sa rozdielnych rozhodnutí o zaradení deviatich látok do zoznamov k príslušným dohovorom OSN môžu rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť obsah práva Únie, konkrétne rámcového rozhodnutia 2004/757/SVV.

(32)Pozíciu Únie vyjadria členské štáty, ktoré sú členmi Komisie pre omamné látky, konajúc spoločne.

(33)Dánsko je viazané rámcovým rozhodnutím 2004/757/SVV, a preto sa zúčastňuje na prijatí a uplatňovaní tohto rozhodnutia.

(34)Írsko je viazané rámcovým rozhodnutím 2004/757/JHA, a preto sa zúčastňuje na prijatí a uplatňovaní tohto rozhodnutia,

PRIJAL TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Pozícia, ktorá sa má prijať v mene Únie na šesťdesiatom šiestom zasadnutí Komisie pre omamné látky, ktoré sa uskutoční od 13. do 17. marca 2023, keď bude tento orgán vyzvaný, aby prijal rozhodnutia o zaradení látok do zoznamov k Jednotnému dohovoru Organizácie Spojených národov o omamných látkach z roku 1961 zmenenému protokolom z roku 1972 a k Dohovoru Organizácie Spojených národov o psychotropných látkach z roku 1971, sa uvádza v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Pozíciu uvedenú v článku 1 vyjadria členské štáty, ktoré sú členmi Komisie pre omamné látky, konajúc spoločne.

Článok 3

Toto rozhodnutie je určené členským štátom v súlade so zmluvami.

V Bruseli

Za Radu

predseda

(1) Organizácia Spojených národov, Série zmlúv (Treaty Series), zv. 978, č. 14152.

(2) Organizácia Spojených národov, Série zmlúv (Treaty Series), zv. 1019, č. 14956.

(3) Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Litva, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Slovinsko Španielsko, Švédsko a Taliansko.

(4) https://cdn.who.int/media/docs/default-source/controlled-substances/45th-ecdd/45th-ecdd-unsg-letter.pdf?sfvrsn=27124af4_3

(5) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2103 z 15. novembra 2017, ktorou sa mení rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV s cieľom zahrnúť nové psychoaktívne látky do vymedzenia pojmu drogy a ktorou sa zrušuje rozhodnutie Rady 2005/387/SVV (Ú. v. EÚ L 305, 21.11.2017, s. 12).

(6) Pozri prílohu k rámcovému rozhodnutiu.

(7) Viac informácií o dôsledkoch intenzívneho monitorovania nájdete na https://www.emcdda.europa.eu/system/files/publications/12213/downloads/Guidance%20Note%206-%20Intensive%20monitoring.pdf. .

(8) S jedinou výnimkou, v súvislosti s ktorou prebieha postup v prípade nesplnenia povinnosti.

(9) Rozsudok Súdneho dvora zo 7. októbra 2014, Nemecko/Rada, C-399/12, ECLI:EU:C:2014:2258, bod 64.

(10) Rozsudok Súdneho dvora zo 7. októbra 2014, Nemecko/Rada, C-399/12, ECLI:EU:C:2014:2258, body 61 až 64.

(11) Článok 3 ods. 7 dohovoru o omamných látkach; článok 2 ods. 7 Dohovoru o psychotropných látkach.

(12) Organizácia Spojených národov, Série zmlúv (Treaty Series), zv. 978, č. 14152.

(13) Organizácia Spojených národov, Série zmlúv (Treaty Series), zv. 1019, č. 14956.

(14) Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa stanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami (Ú. v. EÚ L 335, 11.11.2004, s. 8).

(15) Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Litva, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Slovinsko Španielsko, Švédsko a Taliansko.

(16) https://cdn.who.int/media/docs/default-source/controlled-substances/45th-ecdd/45th-ecdd-unsg-letter.pdf?sfvrsn=27124af4_3

(17) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1920/2006 z 12. decembra 2006 o Európskom monitorovacom centre pre drogy a drogovú závislosť (Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 1).

(18) Delegovaná smernica Komisie (EÚ) 2022/1326 z 18. marca 2022, ktorou sa mení príloha k rámcovému rozhodnutiu Rady 2004/757/SVV, pokiaľ ide o zahrnutie nových psychoaktívnych látok do vymedzenia pojmu drogy (Ú. v. EÚ L 200, 29.7.2022, s. 148).