EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli14. 7. 2021

COM(2021) 557 final

2021/0218(COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 a smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 98/70/ES, pokiaľ ide o podporu energie z obnoviteľných zdrojov, a ktorou sa zrušuje smernica Rady (EÚ) 2015/652

{SEC(2021) 657 final} - {SWD(2021) 620 final} - {SWD(2021) 621 final} - {SWD(2021) 622 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

V Európskej zelenej dohode sa stanovuje cieľ dosiahnuť v roku 2050 klimatickú neutralitu spôsobom, ktorý prispieva k európskemu hospodárstvu, rastu a pracovným miestam. Tento cieľ si vyžaduje dosiahnuť do roku 2030 zníženie emisií skleníkových plynov o 55 %, ako potvrdila Európska rada v decembri 2020. To si zasa vyžaduje výrazne vyšší podiel obnoviteľných zdrojov energie v integrovanom energetickom systéme. Súčasný cieľ EÚ najmenej 32 % podielu energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030 stanovený v smernici o obnoviteľných zdrojoch energie (smernica o obnoviteľných zdrojoch energie) nie je dostatočný a podľa plánu cieľov v oblasti klímy sa musí zvýšiť na 38 – 40 %. Zároveň si dosiahnutie tohto zvýšeného cieľa vyžaduje nové sprievodné opatrenia v rôznych sektoroch v súlade so stratégiami v oblasti integrácie energetického systému, vodíka, modrej energie a biodiverzity.

Celkovými cieľmi revízie smernice o obnoviteľných zdrojoch energie je dosiahnuť zvýšenie využívania energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030, podporiť lepšiu integráciu energetického systému a prispieť k cieľom v oblasti klímy a životného prostredia vrátane ochrany biodiverzity, a tým riešiť medzigeneračné problémy súvisiace s globálnym otepľovaním a stratou biodiverzity. Revízia smernice o obnoviteľných zdrojoch energie je nevyhnutná na dosiahnutie prísnejšieho cieľa v oblasti klímy, ako aj na ochranu nášho životného prostredia a zdravia, zníženia našej energetickej závislosti a prispenie k vedúcemu postaveniu EÚ v oblasti technológií a priemyslu spolu s tvorbou pracovných miest a hospodárskym rastom.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Smernica o obnoviteľných zdrojoch energie je hlavným nástrojom EÚ venovaným podpore energie z obnoviteľných zdrojov. Preskúmanie smernice o obnoviteľných zdrojoch energie nie je samoúčelné. Je súčasťou rozsiahlejšieho úsilia, ktoré ovplyvňuje iné právne predpisy a politické iniciatívy v oblasti energetiky a klímy, ako sa oznámilo v pláne pre Európsku zelenú dohodu a v pracovnom programe Komisie na rok 2021 s názvom „balík Fit for 55“. Návrh revízie smernice o obnoviteľných zdrojoch energie je v súlade so:

i)systémom obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Európskej únii, keďže stanovovanie cien uhlíka najlepšie funguje v kombinácii s regulačnými opatreniami;

ii)smernicou o energetickej efektívnosti, ktorou sa prispieva k efektívnemu využívaniu energie z obnoviteľných zdrojov v odvetviach konečného použitia;

iii)smernicou o energetickej hospodárnosti budov, ktorou sa zabezpečujú náležité požiadavky na energetickú hospodárnosť v súvislosti s energiou z obnoviteľných zdrojov;

iv)smernicou o ekodizajne, ktorá motivuje spotrebiteľov, aby upúšťali od používania zariadení na fosílne palivo;

v)s nariadením o využívaní pôdy, zmenách vo využívaní pôdy a lesnom hospodárstve, ktorým sa hospodárske subjekty stimulujú k realizácii projektov zameraných na absorbovanie emisií, ktoré môžu byť zdrojom biomasy;

vi)so smernicou o zdaňovaní energie, ktorou sa zabezpečuje, aby ceny podporovali udržateľné postupy a stimulovali výrobu a používanie;

vii)s právnymi predpismi v oblasti spoločného úsilia, v ktorých sa stanovuje záväzné znižovanie emisií skleníkových plynov pre sektory, na ktoré sa vzťahuje smernica o obnoviteľných zdrojoch energie, ako je doprava, budovy, poľnohospodárstvo a odpad;

viii)so smernicou o kvalite palív, ktorou sa podporuje využívanie obnoviteľných a nízkouhlíkových palív v doprave;

ix)so smernicou o infraštruktúre pre alternatívne palivá, ktorou sa podporuje zavádzanie infraštruktúry pre alternatívne palivá vrátane nabíjacích staníc pre elektrické vozidlá a čerpacích staníc na zemný plyn a vodík;

x)s návrhom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 347/2013 1 .

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

Tento návrh sa zakladá najmä na článku 194 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie 2 (ZFEÚ), ktorý predstavuje právny základ pre navrhovanie opatrení na vývoj nových a obnoviteľných foriem energie, ktorý je jedným z cieľov energetickej politiky Únie stanovený v článku 194 ods. 1 písm. c) ZFEÚ. Smernica o obnoviteľných zdrojoch energie, ktorá sa zmení týmto návrhom, bola takisto prijatá podľa článku 194 ods. 2 ZFEÚ v roku 2018. Dopĺňa sa článok 114 ZFEÚ, ktorý je právnym základom vnútorného trhu, s cieľom zmeniť smernicu 98/70/ES o kvalite palív, ktorá sa zakladá na tomto článku.

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Potreba konať na úrovni EÚ

Nákladovo efektívny urýchlený vývoj energie z udržateľných obnoviteľných zdrojov v rámci integrovanejšieho energetického systému nemožno uspokojivo dosiahnuť iba na úrovni členských štátov. Vyžaduje sa prístup na úrovni EÚ, aby sa zabezpečili správne stimuly na to, aby členské štáty s rôznou úrovňou ambícií koordinovane urýchlili energetickú transformáciu z tradičného energetického systému založeného na fosílnych palivách na integrovanejší a energeticky efektívnejší energetický systém založený na výrobe energie založenej na obnoviteľných zdrojoch. S prihliadnutím na rôzne politiky a priority členských štátov v oblasti energetiky je v prípade opatrení na úrovni EÚ vyššia pravdepodobnosť, že sa dosiahne požadované zvýšenie zavádzania obnoviteľných zdrojov energie než v prípade výlučne vnútroštátnych alebo miestnych opatrení.

Pridaná hodnota EÚ

Opatrenia v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na úrovni EÚ majú pridanú hodnotu, pretože sú efektívnejšie a účinnejšie než opatrenia jednotlivých členských štátov, pričom sa nimi predchádza fragmentovanému prístupu tým, že transformácia európskeho energetického systému sa rieši koordinovane. Zabezpečuje sa nimi čisté zníženie emisií skleníkových plynov a znečisťovania, ochraňuje sa biodiverzita, využívajú sa výhody vnútorného trhu, v plnej miere sa využívajú výhody úspor z rozsahu a technologická spolupráca v Európe a zabezpečuje sa istota pre investorov vyplývajúca z regulačného rámca pre celú EÚ. Dosiahnutie vyššieho podielu energie z obnoviteľných zdrojov na konečnej energetickej spotrebe EÚ závisí od národných príspevkov každého členského štátu. Tieto príspevky budú ambicióznejšie a nákladovo efektívnejšie, ak sa budú opierať o dohodnutý spoločný právny a politický rámec.

•Proporcionalita

•Výber nástroja

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

Konzultačné metódy, hlavné cieľové odvetvia a všeobecný profil respondentov

Od 3. augusta do 21. septembra 2020 bolo uverejnené úvodné posúdenie vplyvu (plán) na účely získania spätnej väzby, pričom bolo doručených 374 odpovedí od zainteresovaných strán z 21 členských štátov a siedmich krajín mimo EÚ. Najviac odpovedí pochádzalo od spoločností alebo záujmových združení, po ktorých nasledovali mimovládne organizácie, anonymní respondenti a občania. Komisia v súlade s pravidlami Komisie pre lepšiu právnu reguláciu takisto zorganizovala 17. novembra 2020 verejnú konzultáciu online, ktorá trvala 12 týždňov. Zahŕňa otázky s výberom viacerých možností a otvorené otázky týkajúce sa širokej škály otázok súvisiacich s revíziou smernice o obnoviteľných zdrojoch energie. Bolo doručených celkovo 39 046 odpovedí. Názory zainteresovaných strán sa takisto zisťovali na dvoch seminároch, z ktorých prvý sa uskutočnil 11. decembra 2020 (takmer 400 účastníkov) a druhý 22. marca 2021 (takmer 1 000 účastníkov).

Zhrnutie názorov zainteresovaných strán

Z väčšiny odpovedí (80 %) na otvorenú verejnú konzultáciu vyplynulo, že sa uprednostňuje zvýšený cieľ v oblasti obnoviteľných zdrojov energie v súlade s plánom cieľov v oblasti klímy (43 %) alebo vyšší (37 %). 61 % respondentov sa vyslovilo za záväzný cieľ na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni. Doprava a vykurovanie a chladenie boli dva najčastejšie sektory, v ktorých sa dodatočné úsilie považovalo za nevyhnutné, pričom väčšina respondentov podporila zvýšené ciele pre oba sektory aspoň na úrovni plánu cieľov v oblasti klímy. V koordinovanej odpovedi viac ako 38 000 účastníkov žiadalo vypustenie biomasy zo zoznamu obnoviteľných zdrojov a obmedzenie používania biomasy na miestne dostupný odpad a zvyšky, pričom zástupcovia odborových zväzov, podnikov a väčšiny verejných orgánov dali prednosť tomu, aby sa súčasné kritériá udržateľnosti pre biomasu nemenili.

Názory zainteresovaných strán vyjadrené počas verejnej konzultácie online a na seminároch sa zohľadnili pri vypracúvaní jednotlivých možností politiky v príslušných oblastiach politiky v posúdení vplyvu.

Externý dodávateľ Trinomics poskytol prostredníctvom svojej štúdie technickú podporu pri vývoji a vykonávaní politiky v oblasti obnoviteľných zdrojov energie. Súčasťou podkladovej základne bolo takisto posúdenie vplyvu vykonané na účely plánu cieľov v oblasti klímy a posúdenie národných energetických a klimatických plánov členských štátov (NEKP) zo strany Komisie a správa o pokroku v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov za rok 2020.

Okrem toho sa v posúdení vplyvu využili aj tieto štúdie:

·Technical support for renewables policy development and implementation: enhanced efficiency through sector integration (Technická podpora pri vývoji a vykonávaní politiky v oblasti obnoviteľných zdrojov energie: vyššia efektívnosť prostredníctvom sektorovej integrácie),

·Renewable Cooling under the Revised Renewable Energy Directive (Chladenie energiou z obnoviteľných zdrojov podľa revidovanej smernice o obnoviteľných zdrojoch energie),

·Renewable Space Heating under the Revised Renewable Energy Directive (Vykurovanie priestorov energiou z obnoviteľných zdrojov podľa revidovanej smernice o obnoviteľných zdrojoch energie),

·Policy support for heating and cooling decarbonisation (Politická podpora dekarbonizácie v oblasti vykurovania a chladenia),

·Regulatory and market conditions of District Heating and Cooling (Regulačné a trhové podmienky diaľkového vykurovania a chladenia),

·Potentials and levels for the electrification of space heating in buildings (Potenciály a úrovne elektrifikácie vykurovania priestorov v budovách),

·Renewable Heating and Cooling Pathways, Measures and Milestones for the implementation of the recast Renewable Energy Directive and full decarbonisation by 2050 (Metódy vykurovania a chladenia energiou z obnoviteľných zdrojov, opatrenia a míľniky vykonávania prepracovaného znenia smernice o obnoviteľných zdrojoch energie a plnej dekarbonizácie do roku 2050),

·Technical assistance to assess the potential of renewable liquid and gaseous transport fuels of non-biological origin (RFNBOs) as well as recycled carbon fuels (RCFs), to establish a methodology to determine the share of renewable energy from RFNBOs as well as to develop a framework on additionality in the transport sector (Technická pomoc na účely posúdenia potenciálu kvapalných a plynových palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, ako aj fosílnych palív vyrobených z odpadu v doprave zameraná na vytvorenie metodiky na stanovenie podielu energie z kvapalných a plynových palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu v doprave, ako aj na vypracovanie rámca pre prínosnosť v odvetví dopravy),

·Simplification of Permission and Administrative Procedures for RES Installations (Zjednodušenie povoľovacích a administratívnych postupov pre zariadenia založené na obnoviteľných zdrojoch energie),

·Establishing technical requirements & facilitating the standardisation process for guarantees of origin on the basis of Directive(EU) 2018/2001 [Stanovenie technických požiadaviek a uľahčenie procesu štandardizácie potvrdení o pôvode na základe smernice (EÚ) 2018/2001],

·Technical assistance for assessing options to establish an EU-wide green label with a view to promote the use of renewable energy coming from new installations (Technická pomoc na účely posúdenia možnosti vytvorenia zelenej značky Únie s cieľom presadzovať využívanie energie z obnoviteľných zdrojov z nových zariadení),

·Assessment of the potential for new feedstocks for the production of advanced biofuels (ENER C1 2019-412) [Posúdenie potenciálu nových surovín na výrobu pokročilých biopalív (ENER C1 2019-412)],

·Support for the implementation of the provisions on ILUC set out in the Renewable Energy Directive (ENER/C2/2018-462) [Podpora pri vykonávaní ustanovení o nepriamej zmene využívania pôdy stanovených v smernici o obnoviteľných zdrojoch energie (ENER/C2/2018-462)],

·The use of woody biomass for energy production in the EU (JRC report, 01/2021) [Využívanie drevnej biomasy na výrobu energie v EÚ (správa Spoločného výskumného centra, 01/2021)],

·Scoping study setting technical requirements and options for a Union Database for tracing liquid and gaseous transport fuels (Rozsahová štúdia, v ktorej sa stanovujú technické požiadavky a možnosti databázy Únie na sledovanie kvapalných a plynových palív v doprave).

Posúdenie vplyvu

Posúdenie vplyvu pripojené k tomuto návrhu bolo vypracované na základe modelovania, podnetov zainteresovaných strán a podnetov medziútvarovej skupiny. Správa bola predložená výboru pre kontrolu regulácie 10. marca 2021. Výbor pre kontrolu regulácie 19. apríla 2021 vydal svoje prvé stanovisko k posúdeniu vplyvu a po opätovnom predložení posúdenia vplyvu bolo 19. mája vydané druhé stanovisko.

V tomto kontexte sa v posúdení vplyvu analyzovali rôzne možnosti, ako by revízia smernice o obnoviteľných zdrojoch energie mohla účinne a efektívne prispieť k dosiahnutiu aktualizovaného cieľa v rámci rozsiahlejšieho balíka politík Fit for 55.

Pokiaľ ide o úroveň celkového cieľa v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, možnosť 0 (bez zmeny) by neposkytovala žiadny spôsob ako zaistiť také zavedenie cieľa v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov pre celú EÚ, aby sa dosiahol najmenej 38 – 40 % podiel na konečnej energetickej spotrebe. Možnosť 2 (vyšší cieľ než 40 %) by potenciálne viedla k prekročeniu cieľa v oblasti klímy a nedostatočnému súladu s inými legislatívnymi nástrojmi EÚ. Z toho vyplýva, že možnosť 1 (minimálny cieľ v rozpätí 38 – 40 %) nemá žiadne nedostatky, a preto je uprednostňovanou a účinnou možnosťou. Pokiaľ ide o povahu cieľa, hoci možnosť 1 (národné záväzné ciele) by znamenala najúčinnejšie dosiahnutie zvýšeného podielu obnoviteľných zdrojov energie, viedla by k problémom so subsidiaritou. Súčasný proces riadenia energetickej únie je dôležitým základom pre dosiahnutie cieľa v oblasti obnoviteľných zdrojov energie. Prvý iteratívny proces procesu preskúmania národných plánov ukončený v roku 2020 bol účinný v tom zmysle, že národné príspevky boli spoločne dostatočne ambiciózne na dosiahnutie záväzného cieľa Únie v oblasti obnoviteľných zdrojov energie do roku 2030. Podľa nariadenia o riadení musia členské štáty predložiť návrhy aktualizácií svojich národných energetických a klimatických plánov do júna 2023 a už môžu preukázať, ako plánujú dosiahnuť vyšší cieľ na rok 2030. Vzhľadom na povahu a architektúru vykonávania súčasného systému je možnosť 0 (zachovanie záväzného cieľa EÚ a národných dobrovoľných príspevkov) uprednostňovanou možnosťou.

Pokiaľ ide o vykurovanie a chladenie, možnosť 1 (neregulačné opatrenia) neprinúti členské štáty, aby zvýšili úsilie v súvislosti s obnoviteľnými zdrojmi energie v sektore vykurovania a chladenia najmenej o 1,1 percentuálneho bodu ročného priemeru. Premietnutie hodnoty EÚ pre obnoviteľné zdroje energie v sektore vykurovania a chladenia z plánu cieľov v oblasti klímy do záväzného jednotného zvýšeného ročného priemerného podielu v jednotlivých členských štátoch rovnako ako prostredníctvom možnosti 3b sa nepovažuje za primerané, hoci je najúčinnejšie. Úroveň podielu obnoviteľných zdrojov energie potrebná v roku 2030 by sa takisto mohla stanoviť ako cieľ, ako sa navrhuje v možnosti 3c, predstavovalo by to však odklon od súčasného modelu a mohlo by to narušiť už prebiehajúce úsilie v oblasti vykonávania, hoci dodatočným prínosom by bolo jasné stanovenie koncového cieľa v roku 2030. Možnosťou 3a v kombinácií s vhodne navrhnutými sektorovými a priemyselnými referenčnými hodnotami a referenčnými hodnotami EÚ pre obnoviteľné zdroje energie v sektore budov (možnosť 3d) by sa účinne zabezpečila správna kombinácia hnacích síl na ďalšiu integráciu týchto sektorov do energetického systému. V rámci tejto možnosti 3a by sa stanovila minimálna paušálna sadzba rastu obnoviteľných zdrojov energie tak, že súčasný cieľ orientačného ročného zvýšenia o 1,1 percentuálneho bodu by sa stanovil ako minimálne požadované úsilie a doplnil by sa o „navýšenia“ pre jednotlivé členské štáty, na základe ktorých by sa medzi členskými štátmi opätovne rozdelilo dodatočné úsilie na dosiahnutie žiadanej úrovne obnoviteľných zdrojov energie v roku 2030 na základe HDP a nákladov. Dodatočné miery zvýšenia pre jednotlivé členské štáty by mohli predstavovať prostriedok na posudzovanie relatívnej úrovne ambicióznosti každého členského štátu v sektore vykurovania a chladenia, ale takisto aj potenciálne opatrenie na vyplnenie medzier a odstránenie rozdielu, ak by sa v sektoroch iných ako vykurovanie a chladenie nepodarilo dosiahnuť celkový cieľ 38 – 40 % obnoviteľných zdrojov energie. V tejto súvislosti sa takisto zvažuje možnosť referenčnej úrovne pre využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v sektore budov.

Rozšírený zoznam opatrení v rámci možnosti 2a umožňuje flexibilnosť na vnútroštátnej úrovni a zabezpečuje proporcionalitu a pre členské štáty predstavuje súbor nástrojov, z ktorých si môžu vybrať. Táto koncepcia zohľadňuje rozdiely v podmienkach a východiskách na vnútroštátnej a miestnej úrovni a poskytuje jasný rámec všetkým druhom subjektov (od sieťových odvetví a spoločností po obce a občianskych spotrebiteľov/výrobcov-spotrebiteľov) na všetkých úrovniach (vnútroštátnej, regionálnej, miestnej).

Pokiaľ ide o diaľkové vykurovanie a chladenie, možnosť 3c (zvýšenie cieľa orientačného ročného zvýšenia o 1 percentuálny bod na úroveň 2,1 % podľa plánu cieľov v oblasti klímy bez zmeny jeho povahy) by usmerňovala vývoj v oblasti diaľkového vykurovania k väčšej integrácii energie z obnoviteľných zdrojov v súlade s plánom cieľov v oblasti klímy a cieľmi v oblasti uhlíkovej neutrality a zároveň by rešpektovala rôznorodú situáciu v členských štátoch. Možnosť 3b (orientačný cieľ podielu obnoviteľných zdrojov energie pre diaľkové vykurovanie a chladenie v EÚ) by mohla mať rovnaký prínos ako možnosť 3c, no odkláňa sa od súčasných ustanovení a mohla by narušiť už prebiehajúce vykonávanie. Možnosť 3d (zvýšenie cieľa zvýšenia o 1 percentuálny bod a stanovenie jeho záväznosti) by bola najúčinnejšou koncepciou cieľa, je však príliš prísna a ponecháva členským štátom menej priestoru. Možnosť 3a (bez zmien) umožní, aby sa v diaľkovom vykurovaní naďalej na neurčito používali fosílne palivá, a preto nie je v súlade s cieľmi preskúmania. Možnosť 2 (zoznam opatrení) môže byť samostatná alebo doplnková, keďže poskytuje jasnejší podporný rámec na transformáciu diaľkového vykurovania a chladenia, vďaka čomu by sa táto oblasť stala faktorom umožňujúcim dodávku energie z obnoviteľných zdrojov v budovách a kľúčovým nástrojom na dekarbonizáciu vykurovania a zároveň by sa posilnila integrácia energetického systému vo vnútroštátnych energetických systémoch a energetických systémoch EÚ. Kombinácia možnosti 2 zahŕňajúcej opatrenia s koncepciou cieľa v možnosti 3c je uprednostňovanou možnosťou, ktorou by sa zabezpečilo, že diaľkové vykurovanie a chladenie bude v súlade s Európskou zelenou dohodou a stane sa faktorom umožňujúcim dosiahnutie cieľov plánu cieľov v oblasti klímy a cieľov v oblasti integrácie energetického systému. Spolu s možnosťami týkajúcimi sa celkového vykurovania a chladenia a budov by táto možnosť takisto poskytovala podporný rámec na vývoj a rozširovanie moderných systémov inteligentného diaľkového vykurovania a chladenia založených na obnoviteľných zdrojoch energie.

Pokiaľ ide o začleňovanie elektriny z obnoviteľných zdrojov, možnosť 1.1 (dostupnosť informácií o podiele elektriny z obnoviteľných zdrojov dodávanej sieťou takmer v reálnom čase) by vyslalo signály na účinnú stimuláciu trhu, ktoré priamo súvisia s prienikom obnoviteľných zdrojov energie a znížením uhlíka, bez akéhokoľvek administratívneho zaťaženia a v súlade s existujúcimi právnymi predpismi. Možnosť 1.2 (informácie o podiele energie z obnoviteľných zdrojov a profile emisií skleníkových plynov) by mala určitý pozitívny vplyv na informovanosť spotrebiteľov, okrem toho by však mala len obmedzenú pridanú hodnotu. Možnosti 2.1 až 2.3 sa vzťahujú na rôzne aspekty optimalizácie inteligentnej infraštruktúry nabíjacích staníc s rôznymi úrovňami pozitívneho prínosu k celkovým nákladom na vykonávanie a výhodám, ktoré by priniesli hospodárstvu. S cieľom poskytnúť členským štátom flexibilitu bolo v každom prípade ako uprednostňovaná možnosť zvolené vykonávanie na základe vnútroštátneho posúdenia založené na funkcii inteligentného nabíjania vrátane obojsmerného nabíjania a zavádzania inteligentných nabíjacích staníc (možnosti 2.1B, 2.2B a 2.3). Možnosti 3.1 až 3.3 sa zaoberali rôznymi prekážkami v agregácii a na trhu so službami mobility, ktoré bránia hospodárskej súťaži. Možnosť 3.1 [zabezpečenie toho, aby zaobchádzanie so systémami alebo zariadeniami na skladovanie elektriny zo strany siete a účastníkov trhu nebolo diskriminačné alebo neprimerané bez ohľadu na ich veľkosť (malé verzus veľké) alebo na to, či sú stacionárne alebo mobilné, aby boli konkurenčne schopné ponúkať služby flexibility a vyrovnávania], je možnosťou bez negatívnych dôsledkov. Možnosť 3.2 (aby nezávislí agregátori a poskytovatelia služieb mobility mali prístup k základným informáciám o batérii, ako napríklad technický stav a stav nabitia) je potrebná na vytvorenie rovnakých podmienok a jej rané vykonávanie bude mať pozitívne dlhodobé účinky na dostupnosť, kvalitu a cenu služieb poskytovaných domácim vlastníkom batérií a používateľom elektrických vozidiel. Očakáva sa, že možnosť 3.3 (zabezpečenie prístupu k celej verejne dostupnej infraštruktúre nabíjacích staníc) bude súčasne so šírením elektrických vozidiel čoraz prínosnejšia.

Zo všetkých možností preskúmaných v súvislosti so zvýšením podielu energie z obnoviteľných zdrojov v odvetví dopravy by sa celkovo najlepšie výsledky dosiahli kombináciou možnosti 1B (spolu so zvýšením cieľa a čiastkového cieľa pre pokročilé biopalivá sa zavádza samostatný čiastkový cieľ pre obnoviteľné palivá nebiologického pôvodu) s možnosťami 2A (povinnosť dodávateľov palív založená na energii), 2C [výber z prístupov opísaných v možnostiach 2A a 2B (povinnosť dodávateľov palív založená na emisiách) sa ponecháva na členských štátoch] alebo 2D (povinnosť dodávateľov palív založená na emisiách, od prevádzkovateľov sa však vyžaduje dosiahnutie minimálnych podielov pokročilých biopalív a obnoviteľných palív nebiologického pôvodu). Zatiaľ čo všetkými možnosťami okrem možnosti 1 sa dosiahne potrebná úroveň ambície, sú medzi nimi značné rozdiely. Možnosti založené na energii môžu mať tú výhodu, že podporujú vývoj a výrobu inovačných obnoviteľných a fosílnych palív vyrobených z odpadu, keďže poskytujú najpredvídateľnejší a najstabilnejší politický rámec pre investície do týchto technológií. Možnosti založené na intenzite skleníkových plynov môžu stimulovať zlepšovanie dodávateľského reťazca a technologickú efektívnosť obnoviteľných a nízkouhlíkových palív, pri ktorých sú výrobné náklady vyššie, a ich výhodou by bolo zabezpečenie súladu s prístupom zvoleným podľa smernice o kvalite palív. To by si však vyžadovalo vykonanie zmien metodiky uplatňovanej na stanovenie intenzity emisií skleníkových plynov.

Podpora využívania obnoviteľných palív nebiologického pôvodu je v plnom súlade so stratégiou v oblasti integrácie energetického systému a vodíkovou stratégiou, ako aj s plánom cieľov v oblasti klímy, najmä s ohľadom na výhľad po roku 2030. Platí to najmä pre možnosť 1 (rozšírenie rozsahu započítavania obnoviteľných palív nebiologického pôvodu na iné oblasti ako doprava a zlepšenie konzistentnosti započítavania obnoviteľných palív nebiologického pôvodu) a možnosť 3 (vytvorenie konkrétnych čiastkových cieľov pre obnoviteľné palivá nebiologického pôvodu v ťažko dekarbonizovateľných sektoroch). Konkrétne, ale realistické čiastkové ciele pre obnoviteľné palivá nebiologického pôvodu pre odvetvie dopravy a priemyslu v roku 2030 by boli prvým krokom v ich vývoji vo väčšom rozsahu po roku 2030.

Pokiaľ ide o certifikáciu obnoviteľných a nízkouhlíkových palív, posudzovala sa možnosť 1a (prispôsobenie rozsahu a obsahu súčasného certifikačného systému tak, aby zahŕňal všetky palivá, na ktoré sa vzťahuje smernica o obnoviteľných zdrojoch energie, vrátane fosílnych palív vyrobených z odpadu) a možnosť 2A (ďalší vývoj existujúceho systému potvrdení o pôvode ako alternatívneho certifikačného systému). Predpokladá sa, že možnosť 1a má dobrý potenciál posilniť existujúci systém, pričom certifikáciou nízkouhlíkových palív sa bude zaoberať samostatný legislatívny návrh, ako napríklad balík opatrení v oblasti trhu s vodíkom a dekarbonizovaným plynom. Voľby týkajúce sa vývoja IT budú podliehať predbežnému schváleniu Radou Európskej komisie pre informačné technológie a kybernetickú bezpečnosť.

Pokiaľ ide o možnosti zamerané na zabezpečenie udržateľnosti bioenergie, možnosť 1 (neregulačné opatrenia) by uľahčila vykonávanie kritérií udržateľnosti smernice o obnoviteľných zdrojoch energie, nezahŕňala by však dodatočné záruky na riešenie identifikovaných rizík. Možnosť 2 (cielené posilnenie súčasných kritérií EÚ pre udržateľnosť bioenergie) by poskytovala najpriamejšiu záruku proti rizikám výroby lesnej biomasy v oblastiach s vysokou úrovňou biodiverzity. Takisto by sa ňou zaviedli dodatočné záruky podporujúce optimálny životný cyklus emisií skleníkových plynov, vďaka ktorému by sa usporila biomasa a predchádzalo by sa novému neefektívnemu využívaniu biomasy v odvetví energetiky. Možnosť 3 (regulácia malých zariadení) by ešte viac prispela k účinnosti možnosti 2 regulovaním väčšej miery využívania biomasy na energiu v EÚ. Takisto by pomohla zlepšiť verejné monitorovanie výroby a využívania biomasy. Nadviazanie na uprednostňované možnosti 2, 3 a 4.2 (pri ktorých sa od členských štátov vyžaduje, aby navrhli svoje systémy podpory palív z biomasy tak, aby sa minimalizovala deformácia trhu so surovinami, s cieľom minimalizovať využívanie vysokokvalitnej guľatiny) by prispelo k minimalizácií využívania celých stromov na výrobu energie, ako sa stanovuje v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity.

Okrem hlavných cieľov revízie smernice o obnoviteľných zdrojoch energie zameranej na riešenie nedostatočnej ambicióznosti z hľadiska rokov 2030 a 2050, na riešenie nedostatočnej integrácie systému a na aktualizáciu ustanovení o udržateľnosti bioenergie by niekoľko dodatočných sprievodných alebo podporných opatrení mohlo prispieť k nákladovo efektívnemu zavádzaniu obnoviteľných zdrojov energie.

Pokiaľ ide o dohody o nákupe energie, možnosť 1 (usmernenia) poskytne členským štátom ďalšie usmernenie bez toho, aby sa zvýšilo administratívne zaťaženie, hoci účinnosť bude závisieť od uplatňovania týchto usmernení. Možnosť 2 (finančná podpora využívania dohôd o nákupe energie pre malé a stredné podniky) bude mať pozitívny prínos pre využívanie obnoviteľných zdrojov energie a európske hospodárstvo. V dôsledku možnosti 3 (posilnenie regulačných opatrení súvisiacich s dohodami o nákupe energie) by členským štátom vzniklo dodatočné zaťaženie vyplývajúce z odstraňovania akýchkoľvek prílišných prekážok, no mohla by poskytnúť dodatočnú istotu výrobcom a spotrebiteľom elektriny z obnoviteľných zdrojov. Za uprednostňovanú kombináciu sa považujú možnosti 1 a 2.

Pokiaľ ide o cezhraničnú spoluprácu, možnosť 1 (aktualizované usmernenie Komisie) by ako taká nebola veľmi účinná, zatiaľ čo možnosť 2 (povinnosť členských štátov testovať cezhraničnú spoluprácu počas nasledujúcich troch rokov) má miernu účinnosť. Hoci možnosť 3 (povinné čiastočné otvorenie systémov podpory) a možnosť 4 (intenzívnejšie využívanie mechanizmu Únie na financovanie energie z obnoviteľných zdrojov) by boli vysokoúčinné, očakáva sa, že možnosť 2 je politicky prijateľnejšou, a preto uprednostňovanou možnosťou.

Pokiaľ ide o podporu modrej energie, vzhľadom na záväznú povahu možnosti 1 (spoločné plánovanie) by bolo veľmi účinné, ak by sa zabezpečilo stanovovanie a vykonávanie cieľov pre jednotlivé morské oblasti. Očakáva sa, že možnosť 2 (zavedenie jednotných kontaktných miest pre udeľovanie povolení pre jednotlivé morské oblasti) bude dostatočne efektívna na umožnenie udeľovania povolení pre cezhraničné projekty v oblasti obnoviteľných zdrojov modrej energie. Uprednostňuje sa kombinácia týchto dvoch možností.

Pokiaľ ide o priemysel, neočakáva sa, že možnosť 0 (bez zmien) by zvýšila podiel spotreby energie z obnoviteľných zdrojov v odvetví priemyslu, čím by vznikli vážne obavy v súvislosti s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 a dosiahnuť klimatickú neutralitu v roku 2050. Možnosť 1 (zavedenie využívania energie z obnoviteľných zdrojov v auditoch požadovaných v smernici o energetickej efektívnosti) by predstavovala účinný prostriedok, prostredníctvom ktorého sa priemyselné subjekty zoznámia s existujúcimi nákladovo efektívnymi riešeniami na prechod na energiu z obnoviteľných zdrojov bez akéhokoľvek administratívneho zaťaženia a v súlade s existujúcimi právnymi predpismi. Možnosť 2 (označovanie priemyselných výrobkov v určitých sektoroch, ktoré sú údajne vyrobené z energie z obnoviteľných zdrojov) predstavuje účinný prostriedok na vytvorenie jednotného a súdržného trhu pre spoločnosti, ktoré na trh umiestňujú výrobky a služby vyrobené z energie z obnoviteľných zdrojov. Akékoľvek povinné označovanie by muselo byť dôkladne navrhnuté, aby sa zaistila kompatibilita s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie. Možnosti 1 a 2 by boli doplnkovými a najúčinnejšími možnosťami v kombinácii s orientačným cieľom na využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v priemysle.

Celkovo majú tieto možnosti politiky pozitívny hospodársky, environmentálny a spoločenský prínos. Zvýšením podielu energie z obnoviteľných zdrojov, najmä modrej energie, by sa dosiahol bezpečnejší energetický systém EÚ menej závislý od dodávok. Revízia smernice o obnoviteľných zdrojoch energie bude mať pravdepodobne pozitívny vplyv na hospodársky rast a investície tým, že sa vytvoria kvalitné pracovné miesta a znížia sa dodávky fosílnych palív a náklady na energie pre spotrebiteľov a podniky. Predpokladá sa, že mnohé z týchto možností politiky povedú k tvorbe pracovných miest v súlade s plánovanou zelenou digitálnou obnovou. Očakávajú sa pozitívne účinky na zamestnanosť, a to najmä v sektoroch súvisiacich s energiou z obnoviteľných zdrojov, pričom sa zvýši zamestnanosť a úroveň zručností v sektoroch stavebníctva a dodávky energie a dôjde k zmene v zamestnanosti medzi sektormi. Energia z obnoviteľných zdrojov vytvára na euro výdavkov takmer o 70 % viac pracovných miest než výdavky na fosílne palivá a slnečná fotovoltika vytvára viac ako dvojnásobok pracovných miest na jednotku výroby elektriny v porovnaní s uhlím alebo zemným plynom. Väčšie využívanie energie z udržateľných obnoviteľných zdrojov vrátane obnoviteľného vodíka by viedlo k zníženým emisiám skleníkových plynov. Nahradením fosílnych palív by sa takisto znížili látky znečisťujúce ovzdušie a malo by to pozitívny vplyv na zdravie. Elektrifikácia cestnej dopravy založená na obnoviteľných zdrojoch energie by mala pozitívne účinky najmä na znečistenie mestského ovzdušia, zatiaľ čo napríklad elektrifikácia vykurovania v budovách by významne prispela k znižovaniu emisií skleníkových plynov a iných látok znečisťujúcich ovzdušie z európskeho fondu budov, ktorý sa dnes vo veľkej miere opiera o fosílne palivá. Kvalitu ovzdušia v mestách zlepší okrem iného vykurovanie z obnoviteľných zdrojov energie, a to najmä v prípade diaľkového vykurovania v mestách. Silnejšie kritériá pre udržateľnosť bioenergie budú mať pozitívny vplyv na biodiverzitu. Môže sa tým znížiť objem dovozu palív z biomasy z krajín mimo EÚ, keďže tretie krajiny ich nedodržiavajú a svoj vývoz presmerúvajú do krajín mimo EÚ.

Revízia smernice o obnoviteľných zdrojoch energie bude mať praktické dôsledky najmä pre verejné správy členských štátov vzhľadom na potrebu dodržiavať vyššie (záväzné) ciele, o ktoré sa musia náležite usilovať a ktoré musia náležite monitorovať. Ďalšie opatrenia požadované od verejnej správy zahŕňajú propagáciu a uľahčovanie využívania energie z obnoviteľných zdrojov zo strany viacerých dopravcov.

•    Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

V rokoch 2014 až 2016 sa uskutočnilo hodnotenie smernice o obnoviteľných zdrojoch energie v rámci Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti. Vzhľadom na relatívne nedávne prijatie smernice o obnoviteľných zdrojoch energie sa navrhované preskúmanie tejto smernice obmedzuje na to, čo sa považuje na najnevyhnutnejšie na nákladovo efektívne prispenie k cieľu Únie v oblasti klímy na rok 2030, a nepredstavuje preskúmanie smernice v plnej miere. V posúdení vplyvu sa identifikovali možnosti zjednodušenia právnych predpisov a zníženia regulačných nákladov.

4.    VPLYV NA ROZPOČET

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

–navrhnutie tabuľky zhody slúžiacej ako kontrolný zoznam na transpozíciu pre členské štáty aj Komisiu,

–zorganizovanie stretnutí s odborníkmi z členských štátov zodpovednými za transpozíciu jednotlivých častí smernice s cieľom diskutovať o tom, ako ich transponovať, a riešiť pochybnosti, a to buď v kontexte spoločných opatrení pre obnoviteľné zdroje energie, alebo vo formáte výboru,

–dostupnosť na dvojstranné stretnutia a hovory s členskými štátmi v prípade konkrétnej otázky týkajúcej sa transpozície smernice.

Nariadením (EÚ) 2018/1999 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy sa ustanovil integrovaný rámec pre plánovanie, monitorovanie a podávanie správ v oblasti energie a klímy s cieľom monitorovať pokrok v dosahovaní cieľov v oblasti klímy a energetiky v súlade s požiadavkami transparentnosti Parížskej dohody. Členské štáty museli do konca roka 2019 Komisii predložiť svoj integrovaný národný energetický a klimatický plán, ktorý sa týkal piatich rozmerov energetickej únie na roky 2021 – 2030. Od roku 2023 budú členské štáty musieť raz za dva roky podávať správy o pokroku dosiahnutom vo vykonávaní plánov a okrem toho budú musieť do 30. júna 2023 oznámiť Komisii svoje návrhy aktualizácií plánov s termínom pre konečné aktualizácie 30. júna 2024. Táto aktualizácia očakávaná v roku 2024 by zahŕňala povinnosti v oblasti plánovania v súvislosti s prípadnými novými cieľmi dohodnutými v revízii smernice o obnoviteľných zdrojoch energie. Prípadné dodatočné požiadavky na plánovanie a podávanie správ stanovené v tomto návrhu nebudú viesť k novému systému plánovania a podávania správ, ale budú podliehať existujúcemu rámcu pre plánovanie a podávanie správ podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999. Budúca revízia nariadenia o riadení umožní konsolidáciu týchto požiadaviek na podávanie správ.

•Vysvetľujúce dokumenty (v prípade smerníc)

Po rozhodnutí Európskeho súdneho dvora vo veci Komisia/Belgicko (vec C-543/17) musia členské štáty pripojiť k svojim oznámeniam transpozičných opatrení dostatočne zrozumiteľné a presné informácie a uviesť, ktorými ustanoveniami vnútroštátneho práva sa transponujú ktoré ustanovenia smernice. Tieto informácie sa musia poskytnúť pre každú povinnosť, nie len na „úrovni článku“. Ak si členské štáty splnia túto povinnosť, spravidla nepotrebujú zaslať Komisii vysvetľujúce dokumenty o transpozícii.

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Článkom 1 ods. 4 sa mení článok 9 ods. 1 smernice o obnoviteľných zdrojoch energie s dodatočným odsekom o povinnosti členských štátov mať do troch rokov cezhraničný pilotný projekt a mení sa článok 9 ods. 7 smernice o obnoviteľných zdrojoch energie s dodatočným odsekom o spoločnom plánovaní modrej energie pre jednotlivé morské oblasti, podľa ktorého musia členské štáty spoločne stanoviť objem výroby energie z oceánov, ktorá sa má realizovať v rámci každej morskej oblasti do roku 2050, a spolupracovať v tejto záležitosti, s medzikrokmi v rokoch 2030 a 2040.

Článkom 1 ods. 5 sa mení článok 15 smernice o obnoviteľných zdrojoch energie tak, že sa vypúšťajú odseky 4 až 7 týkajúce sa budov, ktoré sa presúvajú do nového článku 15a, pričom sa aktualizujú odkazy na normy, posilňujú ustanovenia o dohodách o nákupe energie z obnoviteľných zdrojov energie, a dopĺňa sa doložka o preskúmaní administratívnych postupov rok po nadobudnutí účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice.

Článkom 1 ods. 6 sa dopĺňa nový článok 15a o začleňovaní energie z obnoviteľných zdrojov a podporných opatreniach na začleňovanie vykurovania a chladenia v budovách. Tento nový článok obsahuje nový orientačný cieľ Únie v oblasti obnoviteľných zdrojov energie v budovách do roku 2030 na úrovni 49 % a odkaz na nové vymedzenie pojmu „účinné centralizované zásobovanie teplom a chladom“, ktoré sa doplní do prepracovaného znenia smernice o energetickej efektívnosti, čo predstavuje jeden zo spôsobov, ako dosiahnuť minimálnu úroveň obnoviteľných zdrojov energie v nových budovách a budovách podstupujúcich významnú obnovu. Upravuje sa ním znenie odsekov článku 15 smernice o obnoviteľných zdrojoch energie o budovách tak, aby sa prepojili s dosiahnutím orientačných cieľov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, aby sa podporil prechod z vykurovacích systémov založených na fosílnych palivách na obnoviteľné zdroje energie a aby sa dosiahol súlad so smernicou o energetickej hospodárnosti budov.

Článkom 1 ods. 7 sa mení článok 18 ods. 3 smernice o obnoviteľných zdrojoch energie s prispôsobenými odsekmi o požiadavkách na kvalifikáciu a certifikáciu inštalatérov s cieľom riešiť aktuálny nedostatok inštalatérov vykurovacích systémov využívajúcich obnoviteľné zdroje energie, ktorý brzdí postupné vyraďovanie systémov založených na fosílnych palivách. Takisto sa vypúšťa zoznam konkrétnych druhov technológií v oblasti vykurovania z obnoviteľných zdrojov energie a nahrádza sa všeobecným odkazom na vykurovacie systémy na obnoviteľné zdroje energie. Mení sa ním článok 18 ods. 4 smernice o obnoviteľných zdrojoch energie tým, že sa členským štátom ukladá povinnosť zaviesť opatrenia na podporu účasti na programoch odbornej prípravy. Doterajšia možnosť členských štátov zostaviť zoznam kvalifikovaných inštalatérov sa stáva požiadavkou.

Článkom 1 ods. 8 sa mení článok 19 ods. 2 a 8 smernice o obnoviteľných zdrojoch energie s cieľom zrušiť schopnosť členských štátov nevydať potvrdenia o pôvode výrobcovi, ktorý dostáva finančnú podporu, s prepojením na zmeny súvisiace s dohodami o nákupe energie v článku 15.

Článkom 1 ods. 9 sa mení článok 20 ods. 3 smernice o obnoviteľných zdrojoch energie s novým a doplňujúcim odsekom na posilnenie integrácie energetického systému medzi systémami diaľkového vykurovania a chladenia a inými energetickými sieťami tým, že sa od členských štátov vyžaduje, aby v prípade potreby vyvinuli efektívne diaľkové vykurovanie a chladenie s cieľom podporovať vykurovanie a chladenie z obnoviteľných zdrojov energie.

Článkom 1 ods. 10 sa do smernice o obnoviteľných zdrojoch energie vkladá nový článok 20a uľahčujúci začlenenie elektriny z obnoviteľných zdrojov do systému prostredníctvom týchto opatrení:

·od prevádzkovateľov prenosovej sústavy a prevádzkovateľov distribučnej sústavy sa vyžaduje, aby uverejňovali informácie o podiele obnoviteľných zdrojov energie a obsahu skleníkových plynov z elektriny, ktorú dodávajú, s cieľom zvýšiť transparentnosť a poskytovať viac informácií subjektom na trhu s elektrinou, agregátorom, spotrebiteľom a koncovým používateľom,

·výrobcovia batérií musia vlastníkom batérií, ako aj tretím stranám konajúcim v ich mene umožniť prístup k informáciám o kapacite batérie, stave batérie, stave nabitia a stanovenom výkone,

·členské štáty zabezpečia kapacitu inteligentného nabíjania v oblasti neverejne dostupných nabíjacích staníc na bežné nabíjanie vzhľadom na ich význam pre integráciu energetického systému,

·členské štáty zabezpečia, aby regulačné ustanovenia týkajúce sa využívania skladovacích a vyrovnávacích aktív v dôsledku diskriminácie nebránili účasti malých a/alebo mobilných skladovacích systémov na trhu so službami flexibility, vyrovnávania a skladovania.

Článkom 1 ods. 11 sa do smernice o obnoviteľných zdrojoch energie dopĺňa nový článok 22a o začleňovaní energie z obnoviteľných zdrojov do priemyslu s orientačným cieľom ročného priemerného zvýšenia podielu energie z obnoviteľných zdrojov o 1,1 percentuálneho bodu a záväzným cieľom 50 % pre obnoviteľné palivá nebiologického pôvodu používané ako surovina alebo ako nosič energie. Takisto sa ním zavádza požiadavka, aby sa na označení zelených priemyselných výrobkov uvádzal percentuálny podiel použitej energie z obnoviteľných zdrojov podľa spoločnej metodiky pre celú EÚ.

Článkom 1 ods. 12 sa mení článok 23 ods. 1 smernice o obnoviteľných zdrojoch energie tak, že ročné zvýšenie o 1,1 percentuálneho bodu v sektore vykurovania a chladenia sa stáva záväzným základom, a dopĺňa sa dodatočný odsek, v ktorom sa od členských štátov vyžaduje, aby uskutočňovali posúdenie svojho potenciálu v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a využívania odpadového tepla a chladu v sektore vykurovania a chladenia. Takisto sa ním mení článok 23 ods. 4 smernice o obnoviteľných zdrojoch energie s rozšírenou ponukou opatrení, ktoré im pomôžu splniť cieľ v oblasti vykurovania a chladenia. Takisto sa ním posilňuje tento odsek tým, že členské štáty musia zabezpečiť, a nie len sa zameriavať na zabezpečenie toho, aby boli tieto opatrenia prístupné pre všetkých spotrebiteľov, najmä tých s nízkymi príjmami alebo v zraniteľných domácnostiach, ktorí by inak nemali dostatočný počiatočný kapitál na využitie týchto opatrení.

Článkom 1 ods. 13 sa mení článok 24 ods. 1 smernice o obnoviteľných zdrojoch energie s aktualizovaným odsekom o informáciách o podiele energie z obnoviteľných zdrojov v systémoch diaľkového vykurovania a chladenia. Článkom 1 ods. 13 sa mení článok 24 ods. 4 smernice o obnoviteľných zdrojoch energie s aktualizovaným odsekom o zvýšenom cieľovom podiele z 1 percentuálneho bodu na 2,1 percentuálneho bodu energie z obnoviteľných zdrojov a z odpadového tepla a chladu v diaľkovom vykurovaní a chladení a dopĺňa sa nový odsek, v ktorom sa prístup tretích strán rozširuje tak, že sa uplatňuje na systémy diaľkového vykurovania a chladenia s výkonom viac ako 25 MWth tam, kde je to vhodné. Článkom 1 ods. 13 sa mení článok 24 ods. 5 smernice o obnoviteľných zdrojoch energie s aktualizovaným odsekom tak, že sa dopĺňa odkaz na nové vymedzenie pojmu účinné centralizované zásobovanie teplom (ktoré sa doplní do prepracovaného znenia smernice o energetickej efektívnosti) a vyžaduje sa od členských štátov, aby zaviedli mechanizmus na riešenie neopodstatnených zamietnutí prístupu tretích strán. Článok 24 ods. 6 smernice o obnoviteľných zdrojoch energie sa mení novým odsekom o rámci na uľahčenie koordinácie medzi subjektmi, ktoré zohrávajú úlohu vo využívaní odpadového tepla a chladu. Článkom 1 ods. 13 sa mení článok 24 ods. 8 smernice o obnoviteľných zdrojoch energie s aktualizovanými odsekmi, v ktorých sa od prevádzkovateľov distribučnej sústavy vyžaduje uskutočnenie posúdenia potenciálu systémov diaľkového vykurovania alebo chladenia, pokiaľ ide poskytovanie vyrovnávacích a iných systémových služieb, a to každé štyri roky. Článok 24 ods. 9 smernice o obnoviteľných zdrojoch energie sa mení aktualizovaným odsekom o povinnosti členských štátov zabezpečiť, aby práva odberateľov a pravidlá na prevádzku systémov diaľkového vykurovania a chladenia boli v súlade s revidovanými pravidlami, boli jasne vymedzené a presadzované príslušným orgánom. Článok 24 ods. 10 smernice o obnoviteľných zdrojoch energie sa mení aktualizovaným odsekom, ktorým sa opravujú krížové odkazy a dopĺňa sa nové vymedzenie pojmu účinné centralizované zásobovanie teplom (ktoré sa doplní do prepracovaného znenia smernice o energetickej efektívnosti).

Článkom 1 ods. 14 sa mení článok 25 ods. 1 smernice o obnoviteľných zdrojoch energie tak, že sa zvyšuje úroveň ambície v oblasti obnoviteľných zdrojov energie v doprave, pričom sa stanovuje cieľ zníženia intenzity skleníkových plynov o 13 %, zvyšuje sa čiastkový cieľ pre pokročilé biopalivá najmenej z 0,2 % v roku 2022 na 0,5 % v roku 2025 a 2,2 % v roku 2030 a zavádza sa čiastkový cieľ 2,6 % pre obnoviteľné palivá nebiologického pôvodu. Článkom 1 ods. 14 sa takisto zavádza systém kreditov na podporu elektromobility, v rámci ktorého budú hospodárske subjekty dodávajúce elektrinu z obnoviteľných zdrojov do elektrických vozidiel prostredníctvom verejných nabíjacích staníc dostávať kredity, ktoré môžu predávať dodávateľov palív, ktorí ich môžu použiť na splnenie povinnosti dodávateľov palív.

Článkom 1 ods. 17 sa mení článok 28 tak, že sa vypúšťajú odseky o databáze Únie, ktorú teraz upravuje článok 31a, a vypúšťa sa splnomocnenie na prijatie delegovaného aktu so špecifikovaním metodiky na posúdenie úspor emisií skleníkových plynov z obnoviteľných palív nebiologického pôvodu a z fosílnych palív vyrobených z odpadu v odseku 5, ktoré teraz upravuje článok 1 ods. 20.

Článkom 1 ods. 18 sa mení článok 29 ods. 1, 3, 4, 5 a 6 smernice o obnoviteľných zdrojoch energie s aktualizovanými odsekmi s cieleným posilnením súčasných kritérií udržateľnosti, a to uplatňovaním existujúcich kritérií pre pôdu (napr. oblasti so zákazom vstupu) pre poľnohospodársku biomasu aj na lesnú biomasu (vrátane pralesov a rašelinísk s vysokou mierou rôznorodosti). Tieto posilnené kritériá sa uplatňujú na malé vykurovacie a energetické zariadenia založené na biomase s celkovou menovitou tepelnou kapacitou menej ako 5 MW. Článkom 1 ods. 18 sa mení článok 29 ods. 10 smernice o obnoviteľných zdrojoch energie s aktualizovaným odsekom, na základe ktorého sa existujúce prahové hodnoty pre úspory skleníkových plynov pre výrobu elektriny, tepla a chladu z palív z biomasy uplatňujú na existujúce zariadenia (nielen na nové zariadenia). Článkom 1 ods. 18 sa dopĺňajú ďalšie prvky do článku 29 ods. 6 s cieľom minimalizovať negatívny vplyv ťažby dreva na kvalitu pôdy a biodiverzitu.

Článkom 1 ods. 19 sa dopĺňa nový článok 29a o kritériách pre úspory emisií skleníkových plynov pre obnoviteľné palivá nebiologického pôvodu a fosílne palivá vyrobené z odpadu tak, že energiu z obnoviteľných palív nebiologického pôvodu možno započítať do cieľov stanovených v tejto smernici len vtedy, ak sú jej úspory emisií skleníkových plynov najmenej 70 %, a energiu z fosílnych palív vyrobených z odpadu možno započítať do cieľa pre dopravu len vtedy, ak sú jej úspory emisií skleníkových plynov najmenej 70 %.

Článkom 1 ods. 20 sa upravuje článok 30 smernice o obnoviteľných zdrojoch energie tak, aby sa prispôsobil zmenám zavedeným v článkoch 29a a 31a. Takisto sa ním zavádza zjednodušený mechanizmus overovania pre zariadenia s výkonom od 5 do 10 MW.

Článkom 1 ods. 21 sa vypúšťajú odseky 2, 3 a 4 článku 31 smernice o obnoviteľných zdrojoch energie, ktoré upravovali možnosť používania regionálnych hodnôt pre pestovanie, s cieľom lepšie podporiť jednotlivé úsilie výrobcov v oblasti znižovania intenzity skleníkových plynov v súvislosti so surovinami.

Článkom 1 ods. 22 sa dopĺňa nový článok 31a, ktorým sa upravuje databáza Únie a rozširuje sa jej rozsah tak, aby mohla pokrývať palivá nielen v sektore dopravy. Umožní sledovanie kvapalných a plynných palív z obnoviteľných zdrojov a fosílnych palív vyrobených z odpadu, ako aj emisií skleníkových plynov počas ich životného cyklu. Databáza je nástrojom na monitorovanie a podávanie správ, do ktorého dodávatelia musia zadávať informácie potrebné na overenie dodržiavania povinnosti dodávateľov palív v článku 25.

2021/0218 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 a smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 98/70/ES, pokiaľ ide o podporu energie z obnoviteľných zdrojov, a ktorou sa zrušuje smernica Rady (EÚ) 2015/652

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114 a článok 194 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 3 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 4 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)V Európskej zelenej dohode 5 sa stanovuje cieľ Únie dosiahnuť klimatickú neutralitu v roku 2050, a to spôsobom, ktorý bude prínosom pre európske hospodárstvo, rast a vytváranie pracovných miest. Tento cieľ, ako aj cieľ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 55 % stanovený v pláne cieľov v oblasti klímy do roku 2030 6 , ktorý schválil Európsky parlament 7 i Európska rada 8 , si vyžaduje transformáciu energetiky a podstatne vyššie podiely obnoviteľných zdrojov energie v integrovanom energetickom systéme.

(2)Energia z obnoviteľných zdrojov zohráva zásadnú úlohu pri plnení Európskej zelenej dohody a pri dosiahnutí klimatickej neutrality do roku 2050, keďže na sektor energetiky pripadá vyše 75 % celkových emisií skleníkových plynov v Únii. Využívaním energie z obnoviteľných zdrojov by sa nielen znížili predmetné emisie skleníkových plynov, ale takisto prispelo aj k riešeniu výzev v oblasti životného prostredia, akou je napríklad strata biodiverzity.

(3)V smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 9 2018/2001 sa stanovuje záväzná únijná cieľová hodnota minimálne 32 % podielu energie z obnoviteľných zdrojov v hrubej konečnej energetickej spotrebe Únie do roku 2030. Podľa plánu cieľov v oblasti klímy by podiel energie z obnoviteľných zdrojov v hrubej konečnej energetickej spotrebe musel narásť do roku 2030 na 40 %, aby sa podarilo dosiahnuť cieľovú hodnotu Únie zníženia emisií skleníkových plynov 10 . Preto je potrebné zvýšiť cieľovú hodnotu stanovenú v článku 3 danej smernice.

(4)Čoraz viac uznania sa dostáva potrebe zladiť politiky v oblasti bioenergie so zásadou kaskádového využívania biomasy 11 v snahe zabezpečiť spravodlivý prístup na trhy so surovinami z biomasy na vývoj inovačných riešení s vysokou pridanou hodnotou, ktoré sú založené na biologických materiáloch a v záujme udržateľného obehového biohospodárstva. Členské štáty by pri vývoji systémov podpory bioenergie mali preto takisto zohľadňovať dostupné udržateľné dodávky biomasy na energetické aj iné využitie, udržiavanie vnútroštátnych lesných záchytov uhlíka a ekosystémov i zásady obehového hospodárstva a kaskádového využívania biomasy, ako aj hierarchiu odpadového hospodárstva stanovenú v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES 12 . S týmto zámerom by nemali poskytovať žiadnu podporu výrobe energie z piliarskych a dyhárenských výrezov, pňov a koreňov, ani by nemali podporovať používanie kvalitnej guľatiny na energetické účely, s výnimkou presne vymedzených okolností. V súlade so zásadou kaskádového využívania biomasy by sa drevná biomasa mala používať podľa svojej najvyššej hospodárskej a environmentálnej pridanej hodnoty v tomto poradí priorít: 1) výrobky na báze dreva, 2) predĺženie ich životnosti, 3) opätovné použitie, 4) recyklácia, 5) bioenergia a 6) zneškodňovanie. Ak nie je ekonomicky životaschopné alebo environmentálne vhodné žiadne iné využitie drevnej biomasy, energetické zhodnocovanie pomáha znižovať výrobu energie z neobnoviteľných zdrojov. Systémy podpory bioenergie členských štátov by preto mali byť zamerané na také suroviny, pri ktorých existuje len obmedzená súťaž na trhu s odvetviami materiálov a ktorých získavanie sa považuje za pozitívne pre klímu aj biodiverzitu, aby sa zabránilo negatívnym stimulom pre neudržateľné reťazce výroby bioenergie, ako sa určili v správe JRC The use of woody biomass for energy production in the EU (Využívanie drevnej biomasy na výrobu energie v EÚ) 13 . Na druhej strane, pri vymedzovaní ďalších dôsledkov zásady kaskádového využívania treba uznať vnútroštátne osobitosti, na základe ktorých členské štáty koncipujú svoje systémy podpory. Prioritnou voľbou by malo byť predchádzanie vzniku odpadu, opätovné použitie a recyklácia odpadu. Členské štáty by sa mali vyhnúť vytváraniu systémov podpory, ktoré by boli v rozpore s cieľmi týkajúcimi sa spracovania odpadu a viedli by k neefektívnemu využívaniu recyklovateľného odpadu. Navyše v snahe zabezpečiť efektívnejšie využívanie bioenergie by členské štáty počnúc rokom 2026 už nemali poskytovať podporu zariadeniam vyrábajúcim výlučne elektrickú energiu, s výnimkou zariadení v regiónoch s osobitným štatútom, pokiaľ ide o ich prechod z fosílnych palív na iné palivá alebo zariadení využívajúcich zachytávanie a ukladanie CO₂.

(5)Rýchly rast a zvyšovanie nákladovej konkurencieschopnosti výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov možno využiť na pokrytie čoraz väčšieho dopytu po energii – napríklad používanie tepelných čerpadiel na vykurovanie priestorov alebo nízkoteplotných priemyselných procesov, elektrické vozidlá v doprave či elektrické pece v niektorých odvetviach. Elektrinu z obnoviteľných zdrojov možno využiť aj na výrobu syntetických palív na spotrebu v ťažko dekarbonizovateľných dopravných sektoroch, ako je letecká a námorná doprava. Potrebujeme rámec elektrifikácie, ktorý umožní spoľahlivú a efektívnu koordináciu a rozšírenie trhových mechanizmov, aby sa zladila ponuka s dopytom v priestore i čase, stimulovali investície do flexibility a pomohlo integrovať veľké podiely elektriny z variabilnej výroby z obnoviteľných zdrojov. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby zavádzanie elektriny z obnoviteľných zdrojov naďalej rástlo primeraným tempom, aby sa pokryl rastúci dopyt. Na to by mali zriadiť rámec zahŕňajúci mechanizmy kompatibilné s trhom na riešenie zostávajúcich prekážok, aby sme mali bezpečné a primerané systémy elektriny vhodné pre vysokú úroveň energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj zásobníky plne začlenené do elektrizačnej sústavy. Konkrétne by tento rámec mal riešiť zostávajúce bariéry vrátane bariér nefinančnej povahy, ako sú nedostatočné digitálne a ľudské zdroje na spracúvanie rastúceho počtu žiadostí o povolenie.

(6)Pri výpočte podielu obnoviteľných zdrojov energie v členskom štáte by sa palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu mali započítať v odvetví, v ktorom sa spotrebúvajú (elektrina, vykurovanie a chladenie alebo doprava). Elektrina z obnoviteľných zdrojov použitá na výrobu týchto palív by sa nemala počítať, aby sa predišlo dvojitému započítaniu. Výsledkom by bola harmonizácia pravidiel započítavania týchto palív v celej smernici, bez ohľadu na to, či sa započítavajú vzhľadom na celkovú cieľovú hodnotu energie z obnoviteľných zdrojov alebo k jednej z čiastkových cieľových hodnôt. Tento postup by takisto umožnil počítať skutočne spotrebovanú energiu pri zohľadnení energetických strát v procese výroby daných palív. Okrem toho by umožnil aj započítavanie palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, ktoré sa do Únie dovážajú a spotrebúvajú na jej území.

(7)Spolupráca členských štátov pri propagovaní energie z obnoviteľných zdrojov môže mať podobu štatistických prenosov, systémov podpory alebo spoločných projektov. Umožňuje nákladovo efektívne zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov v celej Európe a prispieva k integrácii trhov. Napriek jej potenciálu je spolupráca doteraz len obmedzená, čo vedie k suboptimálnym výsledkom z hľadiska efektívnosti pri zvyšovaní podielu energie z obnoviteľných zdrojov. Členským štátom by sa preto mala uložiť povinnosť vyskúšať si spoluprácu prostredníctvom pilotného projektu. Projekty financované z vnútroštátnych príspevkov v rámci mechanizmu Únie na financovanie energie z obnoviteľných zdrojov stanoveného vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2020/1294 14 by predstavovali splnenie tejto povinnosti zapojených členských štátov.

(8)V stratégii pre energiu z obnoviteľných zdrojov na mori sa zavádza ambiciózny cieľ dosiahnuť do roku 2050 vo všetkých morských oblastiach Únie výrobu energie z vetra na mori v objeme 300 GW a morskej energie v objeme 40 GW. Pri realizácii tejto zásadnej zmeny budú členské štáty musieť rozvinúť cezhraničnú spoluprácu na úrovni morských oblastí. Preto by mali spoločne určiť množstvo energie z obnoviteľných zdrojov na mori plánované v každej morskej oblasti do roku 2050 s priebežnými krokmi na roky 2030 a 2040. Tieto ciele by sa mali premietnuť do aktualizovaných národných energetických a klimatických plánov, ktoré členské štáty podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999 predložia v rokoch 2023 a 2024. Pri vymedzovaní objemu by členské štáty mali zohľadniť potenciál jednotlivých morských oblastí z hľadiska výroby modrej energie, ochranu životného prostredia, adaptáciu na zmenu klímy a ďalšie spôsoby využitia mora, ako aj cieľové hodnoty Únie v oblasti dekarbonizácie. Navyše by členské štáty mali intenzívnejšie zvažovať možnosť kombinovať výrobu modrej energie s prenosovými vedeniami spájajúcimi viaceré členské štáty v podobe hybridných projektov alebo v neskoršej fáze siete s výraznejšou mrežovou štruktúrou. V nej by elektrina mohla prúdiť rôznymi smermi, v dôsledku čoho by sa maximalizoval sociálno-ekonomický blahobyt, optimalizovali výdavky na infraštruktúru a umožnilo udržateľnejšie využívanie morí.

(9)Trh so zmluvami o nákupe elektriny z obnoviteľných zdrojov rýchlo rastie a predstavuje doplnok k trhu s výrobou energie z obnoviteľných zdrojov dodatočne k systémom podpory členských štátov alebo k priamemu predaju na veľkoobchodnom trhu s elektrinou. Zároveň je však trh so zmluvami o nákupe elektriny z obnoviteľných zdrojov obmedzený na malý počet členských štátov a veľké spoločnosti, pričom vo veľkých častiach trhu v Únii pretrvávajú výrazné administratívne, technické a finančné prekážky. Existujúce opatrenia článku 15 na podnietenie zavádzania zmlúv o nákupe elektriny z obnoviteľných zdrojov by sa preto mali ďalej posilniť a malo by sa preskúmať využívanie úverových záruk na zníženie finančného rizika pri týchto zmluvách, pričom treba zohľadniť skutočnosť, že takéto záruky by v prípade, že sú verejné, nemali vytláčať súkromné financovanie.

(10)Nadmerne komplexné a zdĺhavé administratívne postupy predstavujú jednu z hlavných prekážok zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov. Na základe opatrení na zlepšenie administratívnych postupov pri zariadeniach na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré členské štáty majú nahlásiť do 15. marca 2023 vo svojej prvej integrovanej národnej energetickej a klimatickej správe o pokroku podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 15 , by Komisia mala posúdiť, či ustanovenia v tejto smernici na zjednodušenie týchto postupov viedli k bezproblémovým a primeraným postupom. Ak z posúdenia vyplynie veľký priestor na zlepšenie, Komisia by mala prijať primerané opatrenia s cieľom zabezpečiť zjednodušené a efektívne administratívne postupy v členských štátoch.

(11)Budovy majú veľký nevyužitý potenciál účinne prispieť k znižovaniu emisií skleníkových plynov v Únii. Ak chceme naplniť ambíciu stanovenú v pláne cieľov v oblasti klímy, a tak dosiahnuť cieľ klimatickej neutrality Únie, musíme dekarbonizovať vykurovanie a chladenie v tomto odvetví prostredníctvom vyššieho podielu výroby a využívania energie z obnoviteľných zdrojov. V poslednom desaťročí však pokrok pri využívaní obnoviteľných zdrojov energie na vykurovanie a chladenie stagnoval, pričom sa do veľkej miery vychádzalo z intenzívnejšieho využívania biomasy. Bez stanovenia cieľových hodnôt pri výrobe energie z obnoviteľných zdrojov a jej využívaní v budovách, nebudeme schopní sledovať pokrok a určiť úzke miesta pri zavádzaní energie z obnoviteľných zdrojov. Okrem toho určenie cieľových hodnôt bude fungovať ako dlhodobý signál pre investorov, a to aj v období priamo po roku 2030. Doplnia povinnosti týkajúce sa energetickej efektívnosti a energetickej hospodárnosti budov. Preto by sa mali stanoviť orientačné cieľové hodnoty používania energie z obnoviteľných zdrojov v budovách ako smerovník a stimul pre úsilie členských štátov využívať potenciál používania a výroby energie z obnoviteľných zdrojov v budovách, podnecovať vývoj a zabudovávanie technológií vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov a súčasne poskytovať istotu investorom a iniciatívam na miestnej úrovni.

(12)Nedostatočný počet kvalifikovaných pracovníkov, predovšetkým inštalatérov a dizajnérov vykurovacích a chladiacich systémov na energiu z obnoviteľných zdrojov spomaľuje nahrádzanie vykurovacích systémov na fosílne palivá systémami na energiu z obnoviteľných zdrojov a je jednou z hlavných prekážok zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov v budovách, priemysle a poľnohospodárstve. Členské štáty by mali spolupracovať so sociálnymi partnermi a komunitami vyrábajúcimi energiu z obnoviteľných zdrojov, aby vedeli predvídať, aké zručnosti budú potrebné. Mal by sa sprístupniť dostatočný počet vysokokvalitných programov odbornej prípravy a možností získania osvedčenia zaručujúcich správnu inštaláciu a spoľahlivú prevádzku širokej škály vykurovacích a chladiacich systémov na energiu z obnoviteľných zdrojov, ktoré budú skoncipované tak, aby prilákali účastníkov takýchto programov odbornej prípravy a systémov získavania osvedčenia. Členské štáty by mali zvážiť, aké kroky treba vykonať, aby sa podarilo osloviť skupiny, ktoré nie sú v súčasnosti dostatočne zastúpené v predmetných oblastiach zamestnania. Zoznam vyškolených inštalatérov a inštalatérov s osvedčením by sa mal uverejniť, aby sa zabezpečila dôvera spotrebiteľov i jednoduchý prístup k dizajnérskym a inštalatérskym zručnostiam presne podľa potreby, ktoré budú zárukou správnej inštalácie a prevádzky vykurovania a chladenia využívajúceho obnoviteľné zdroje energie.

(13)Potvrdenia o pôvode sú kľúčovým nástrojom informovanosti spotrebiteľov, ako aj predpokladom ďalšieho zavádzania zmlúv o nákupe elektriny z obnoviteľných zdrojov. V snahe stanoviť jednotnú základňu využívania potvrdení o pôvode v Únii a poskytnúť prístup k primeraným podporným dôkazom osobám uzatvárajúcim zmluvy o nákupe elektriny z obnoviteľných zdrojov by všetci výrobcovia energie z obnoviteľných zdrojov mali mať možnosť dostať potvrdenie o pôvode bez toho, aby bola dotknutá povinnosť členských štátov zohľadňovať trhovú hodnotu potvrdení o pôvode, ak výrobcovia energie dostávajú finančnú podporu.

(14)Vývoj infraštruktúry pre siete diaľkového vykurovania a chladenia by sa mal zintenzívniť a nasmerovať na využívanie širokej škály obnoviteľných zdrojov tepla a chladenia účinným a pružným spôsobom, aby sa zvýšila miera zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov a prehĺbila integrácia energetického systému. Preto je vhodné aktualizovať zoznam obnoviteľných zdrojov energie, ktoré by siete diaľkového vykurovania a chladenia mali čoraz väčšmi využívať a takisto je vhodné vyžadovať začlenenie uskladňovania tepelnej energie ako zdroja flexibility, väčšiu energetickú efektívnosť a nákladovo efektívnejšiu prevádzku.

(15)Očakávaný počet elektrických vozidiel v Únii do roku 2030 je 30 miliónov, a preto je potrebné zabezpečiť, aby mohli plne prispievať k systému integrovania elektriny z obnoviteľných zdrojov, čo umožní dosiahnuť jej vyššie podiely nákladovo optimálnym spôsobom. Treba využívať potenciál elektrických vozidiel absorbovať elektrinu z obnoviteľných zdrojov v čase, keď je jej viac než dostatok, a dodávať ju naspäť do siete pri nedostatku. Preto je vhodné zaviesť osobitné opatrenia týkajúce sa elektrických vozidiel a informácií o energii z obnoviteľných zdrojov a o tom, ako a kedy k nej získať prístup, ktoré doplnia opatrenia v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2014/94 16 a v [navrhovanom nariadení o batériách a použitých batériách, o zrušení smernice 2006/66/ES a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/1020].

(16) Na to, aby bol možný vývoj služieb flexibility a vyrovnávacích služieb z agregácie decentralizovaných uskladňovacích zariadení konkurenčným spôsobom, by sa mal poskytnúť prístup v reálnom čase k základným informáciám o batériách, ako sú informácie o stave batérie, stave nabitia, kapacite a stanovený výkon, a to za nediskriminačných podmienok a bezodplatne majiteľom alebo používateľom batérií a subjektom konajúcim v ich mene, ako sú správcovia energetických systémov budov, poskytovatelia služieb mobility a iní účastníci trhu s elektrinou. Preto je vhodné zaviesť opatrenia zamerané na potrebu prístupu k takýmto údajom na uľahčenie operácií týkajúcich sa začlenenia batérií do domácností a elektrických vozidiel, ktoré doplnia ustanovenia o prístupe k údajom o batériách týkajúce sa uľahčenia zmeny účelu batérií v [navrhovanom nariadení Komisie o batériách a použitých batériách, o zrušení smernice 2006/66/ES a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/1020]. Ustanovenia o prístupe k údajom o batériách elektrických vozidiel by sa mali uplatňovať dodatočne k všetkým ustanoveniam o typovom schválení vozidiel v práve Únie.

(17)Stúpajúci počet elektrických dopravných prostriedkov v cestnej, železničnej, námornej i inej doprave si bude vyžadovať optimalizáciu operácií nabíjania a ich riadenie takým spôsobom, aby nedochádzalo k preťaženiu a naplno sa využila dostupná elektrina z obnoviteľných zdrojov a nízke ceny elektriny v systéme. V situáciách, keď by obojsmerné nabíjanie napomohlo ďalšiemu rozšíreniu elektriny z obnoviteľných zdrojov v parkoch elektrických dopravných prostriedkov v odvetví dopravy a všeobecne v elektrizačnej sústave, by sa takéto funkcie takisto mali sprístupniť. Vzhľadom na dlhú životnosť nabíjacích staníc by sa požiadavky na nabíjaciu infraštruktúru mali priebežne aktualizovať tak, aby sa pokryli budúce potreby a nedošlo k negatívnym účinkom odkázanosti na vývoj technológií a služieb.

(18)Používatelia elektrických vozidiel uzatvárajúci zmluvné dohody s poskytovateľmi služieb elektromobility a účastníci trhu s elektrinou by mali mať právo na informácie a objasnenia o tom, ako podmienky zmluvy ovplyvnia používanie ich vozidla a stav jeho batérie. Poskytovatelia služieb elektromobility a účastníci trhu s elektrinou by používateľom elektrických vozidiel mali jednoznačne vysvetliť systém odmeňovania za služby flexibility, vyrovnávacie služby a služby uskladňovania, ktoré používaním svojho elektrického vozidla poskytujú elektrizačnej sústave a trhu. Používatelia elektrických vozidiel takisto musia mať zabezpečené svoje práva ako spotrebitelia, keď uzatvárajú takéto zmluvy, a to predovšetkým vzhľadom na ochranu osobných údajov, ako je poloha a jazdné návyky pri používaní svojho vozidla. Ich preferencie vzhľadom na typ elektriny zakúpenej pre ich elektrické vozidlo, ako aj iné preferencie, môžu rovnako byť súčasťou týchto zmlúv. Z uvedených dôvodov je dôležité, aby používatelia elektrických vozidiel mohli svoje predplatné využiť pri mnohých nabíjacích staniciach. To umožní aj ich poskytovateľom služieb optimálne integrovať elektrické vozidlo do elektrizačnej sústavy pomocou predvídavého plánovania a stimulov založených na preferenciách používateľov elektrických vozidiel. Je to v súlade aj so zásadami energetického systému orientovaného na spotrebiteľa a založeného na výrobcoch a spotrebiteľoch v jednej osobe, ako aj s právom používateľov elektrických vozidiel ako koncových odberateľov na výber dodávateľa, ktoré vyplýva z ustanovení smernice (EÚ) 2019/944.

(19)Decentralizované uskladňovacie zariadenia, ako sú batérie do domácností a batérie elektrických vozidiel majú potenciál poskytovať sieti nezanedbateľné služby flexibility a vyrovnávacie služby prostredníctvom agregácie. S cieľom uľahčiť vývoj takýchto služieb by sa regulačné ustanovenia týkajúce sa prepájania a prevádzky uskladňovacích zariadení mali skoncipovať tak, aby sa neobmedzil potenciál všetkých uskladňovacích zariadení vrátane malých a mobilných, aby sa mohli poskytovať služby flexibility a vyrovnávacie služby systému a prispeli k ďalšiemu rozšíreniu elektriny z obnoviteľných zdrojov, v porovnaní s väčšími, stacionárnymi uskladňovacími zariadeniam.

(20)Nabíjacie stanice, kde elektrické vozidlá spravidla parkujú dlhší čas, napríklad keď ľudia parkujú v mieste bydliska alebo pracoviska, sú mimoriadne dôležité pre integráciu energetického systému, preto treba zabezpečiť inteligentné nabíjacie funkcie. Z tohto hľadiska je pre integráciu elektrických vozidiel do elektrizačnej sústavy mimoriadne dôležitá prevádzka bežnej nabíjacej infraštruktúry, ktorá nie je verejne prístupná, pretože sa nachádza v miestach opakovaného dlhodobejšieho parkovania elektrických vozidiel, napríklad v budovách s obmedzeným prístupom, parkoviskách pre zamestnancov alebo parkovacích zariadeniach prenajímaných fyzickým alebo právnickým osobám.

(21)Na priemysel pripadá 25 % spotreby energie v Únii a je hlavným spotrebiteľom vykurovania a chladenia, ktoré je v súčasnosti na 91 % pokryté fosílnymi palivami. 50 % dopytu po vykurovaní a chladení sa však orientuje na nízke teploty (<200 °C), pre ktoré existujú nákladovo efektívne možnosti energie z obnoviteľných zdrojov vrátane prostredníctvom elektrifikácie. Navyše priemysel používa neobnoviteľné zdroje ako surovinu na napríklad výrobu ocele alebo chemikálií. Súčasné priemyselné investičné rozhodnutia určujú budúce priemyselné procesy a možnosti v oblasti energetiky, ktoré priemysel môže zvážiť, preto je dôležité, aby dané investičné rozhodnutia boli nadčasové. Preto by sa mali zaviesť referenčné hodnoty, aby sa vytvorili stimuly pre priemysel na prechod na výrobné procesy založené na obnoviteľných zdrojoch, ktoré nielen budú fungovať na energiu z obnoviteľných zdrojov, ale takisto využívať obnoviteľné suroviny, ako je obnoviteľný vodík. Okrem toho sa vyžaduje spoločná metodika pri výrobkoch označených ako výrobky čiastočne alebo úplne vyrobené s využitím energie z obnoviteľných zdrojov alebo za použitia obnoviteľných palív nebiologického pôvodu ako suroviny, pričom treba zohľadniť existujúce únijné metodiky označovania výrobkov a iniciatívy zamerané na udržateľné výrobky. Zabránilo by sa tak klamlivým praktikám a zvýšila dôvera spotrebiteľov. Okrem toho vzhľadom na skutočnosť, že spotrebitelia uprednostňujú výrobky prispievajúce k dosahovaniu cieľov v oblasti životného prostredia a boji proti zmene klímy, stimuloval by sa tak dopyt na trhu po takýchto výrobkoch.

(22)Obnoviteľné palivá nebiologického pôvodu možno využívať na energetické účely, ale rovnako aj na iné účely, a to ako suroviny napríklad v oceliarskom alebo chemickom priemysle. Používanie obnoviteľných palív nebiologického pôvodu na oba účely znamená úplné využitie ich potenciálu nahradiť fosílne palivá používané ako surovina a znížiť emisie skleníkových plynov v priemysle, a teda by sa malo začleniť do cieľovej hodnoty používania obnoviteľných palív nebiologického pôvodu. Vnútroštátne opatrenia na podporu zavádzania obnoviteľných palív nebiologického pôvodu v priemysle by nemali viesť k čistému nárastu miery znečisťovania v dôsledku zvýšeného dopytu po výrobe elektriny, ktorej potreby uspokojujú najviac znečisťujúce fosílne palivá, ako uhlie, nafta, hnedé uhlie, ropa, rašelina a roponosná bridlica.

(23)Zvýšenie ambícií v odvetví vykurovania a chladenia je predpokladom dosiahnutia celkovej cieľovej hodnoty energie z obnoviteľných zdrojov, vzhľadom na skutočnosť, že na vykurovanie a chladenie pripadá približne polovica spotreby energie Únie, čo zahŕňa širokú škálu konečnej spotreby a technológií v budovách, priemysle a diaľkovom vykurovaní a chladení. V snahe urýchliť zvyšovanie podielu energie z obnoviteľných zdrojov vo vykurovaní a chladení by mal ako minimálna požiadavka pre všetky členské štáty byť záväzný nárast o 1,1 percentuálneho bodu na úrovni členských štátov. V prípade tých členských štátov, ktoré v odvetví vykurovania a chladenia už dosiahli vyše 50 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov, by mala zostať zachovaná možnosť uplatniť polovičnú ročnú záväznú mieru nárastu a členské štáty, ktoré dosiahli minimálne 60 % podiel, môžu každý takýto podiel vykázať ako splnenie priemernej ročnej miery nárastu v súlade s článkom 23 ods. 2 písm. b) a c). Navyše by sa mali stanoviť zvýšenia jednotlivých členských štátov, aby sa rozdelilo dodatočné úsilie o žiadanú úroveň podielu obnoviteľných zdrojov energie v roku 2030 medzi členské štáty na základe HDP a nákladovej efektívnosti. Dlhší zoznam rozmanitých opatrení by sa mal zahrnúť aj do smernice (EÚ) 2018/2001, aby sa uľahčilo zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov energie v odvetví vykurovania a chladenia. Členské štáty môžu vykonávať jedno alebo viaceré opatrenia z daného zoznamu.

(24)S cieľom zabezpečiť, aby spolu s väčšou úlohou vykurovania a chladenia spotrebitelia dostávali lepšie informácie, je vhodné objasniť a posilniť zverejňovanie podielu obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti týchto systémov.

(25)Moderné systémy diaľkového vykurovania a chladenia využívajúce obnoviteľné zdroje energie preukázali potenciál poskytovať nákladovo efektívne riešenia na integráciu energie z obnoviteľných zdrojov, zvýšenú energetickú efektívnosť a integráciu energetického systému, čo uľahčuje celkovú dekarbonizáciu odvetvia vykurovania a chladenia. Aby sa zaručilo využitie tohto potenciálu, ročný nárast podielu energie z obnoviteľných zdrojov a/alebo odpadového tepla využívaných v diaľkovom vykurovaní a chladní by sa mal zvýšiť o 1 percentuálny bod na 2,1 bez toho, aby sa zmenila orientačná povaha takéhoto zvýšenia pri zohľadnení nerovnomerného vývoja tohto typu sietí v Únii.

(26)V snahe zohľadniť zvýšený význam diaľkového vykurovania a chladenia i potrebu orientovať vývoj týchto sústav na integráciu väčšieho objemu energie z obnoviteľných zdrojov je vhodné stanoviť požiadavky na zabezpečenie pripojenia dodávateľov energie z obnoviteľných zdrojov a odpadového tepla, ktorí sú tretími stranami, k sieťovým systémom diaľkového vykurovania alebo chladenia s výkonom nad 25 MW.

(27)Odpadové teplo a chlad sa nevyužívajú v dostatočnej miere napriek tomu, že sú široko dostupné, dôsledkom čoho je plytvanie zdrojmi, nižšia energetická efektívnosť v národných energetických systémoch a vyššia spotreba energie v Únii, než je potrebná. Požiadavky na užšiu koordináciu medzi prevádzkovateľmi diaľkového vykurovania a chladenia, priemyselnými odvetviami a tretím sektorom a miestnymi orgánmi by mohli uľahčiť dialóg a spoluprácu potrebné na využívanie potenciálu nákladovo efektívneho odpadového tepla a chladu prostredníctvom systémov diaľkového vykurovania a chladenia.

(28)S cieľom zabezpečiť, aby sa diaľkové vykurovanie a chladenie plne začlenili do integrácie energetického systému, je potrebné rozšíriť spoluprácu s prevádzkovateľmi distribučnej sústavy aj na prevádzkovateľov prenosovej sústavy a rozšíriť rozsah spolupráce aj na plánovanie investícií do sietí a trhov v záujme lepšieho využívania potenciálu diaľkového vykurovania a chladenia na poskytovanie služieb flexibility na trhoch s elektrinou. Mala by sa umožniť aj ďalšia spolupráca s prevádzkovateľmi plynárenskej siete vrátane vodíkovej a iných energetických sietí, aby sa zabezpečila širšia integrácia všetkých energetických nosičov a ich nákladovo čo najefektívnejšie využívanie.

(29)Používanie palív a elektriny z obnoviteľných zdrojov v doprave môže prispieť k dekarbonizácii odvetvia dopravy v Únii nákladovo efektívnym spôsobom a zlepšiť, okrem iného, aj diverzifikáciu dodávok energie v tomto odvetví a zároveň podporovať inováciu, rast a tvorbu pracovných miest v hospodárstve Únie a znížiť závislosť od dovozu energie. V snahe dosiahnuť prísnejšiu cieľovú hodnotu emisií skleníkových plynov, ktorú vytýčila Únia, by sa mala zvýšiť úroveň energie z obnoviteľných zdrojov dodávanej všetkým spôsobom dopravy v Únii. Ak sa cieľová hodnota v doprave vyjadrí ako cieľová hodnota zníženia intenzity skleníkových plynov, vytvorili by sa stimuly na zvýšenie používania nákladovo najefektívnejších a najvýkonnejších palív z hľadiska úspor skleníkových plynov v doprave. Okrem toho by cieľová hodnota zníženia intenzity skleníkových plynov stimulovala inováciu a prispela k stanoveniu jednoznačnej referenčnej hodnoty na porovnávanie typov palív a elektriny z obnoviteľných zdrojov v závislosti od ich intenzity skleníkových plynov. Zároveň by zvýšenie úrovne cieľovej hodnoty pokročilých biopalív a bioplynu stanovenej na základe energie a zavedenie cieľovej hodnoty pre palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu zaručili zvýšené používanie palív z obnoviteľných zdrojov s najmenším vplyvom na životné prostredie v spôsoboch dopravy, ktoré sa dajú ťažko elektrifikovať. Dosiahnutie daných cieľových hodnôt by sa malo zaručiť prostredníctvom povinností uložených dodávateľom palív, ako aj inými opatreniami zahrnutými v [nariadení (EÚ) 2021/XXX o používaní palív z obnoviteľných zdrojov a nízkouhlíkových palív v námornej doprave – FuelEU Maritime a v nariadení (EÚ) 2021/XXX o zaistení rovnakých podmienok pre udržateľnú leteckú dopravu]. Špecializované povinnosti dodávateľov leteckého paliva by sa mali stanoviť len podľa [nariadenia (EÚ) 2021/XXX o zaistení rovnakých podmienok pre udržateľnú leteckú dopravu].

(30)Elektromobilita bude zohrávať dôležitú úlohu pri dekarbonizácii odvetvia dopravy. Členské štáty by na podporu ďalšieho rozvoja elektromobility mali zriadiť mechanizmus kreditov, ktorý prevádzkovateľom nabíjacích staníc dostupných pre verejnosť umožní dodávať elektrinu z obnoviteľných zdrojov, a prispieť tak k plneniu povinnosti, ktorú členské štáty uložili dodávateľom palív. Pri podporovaní elektriny v doprave pomocou takéhoto mechanizmu je dôležité, aby členské štáty aj naďalej vytyčovali vysokú úroveň ambícií v dekarbonizácii svojho mixu kvapalných palív v doprave.

(31)Politika Únie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov je zameraná na prispievanie k dosahovaniu cieľov zmiernenia zmeny klímy Európskej únie z hľadiska znižovania emisií skleníkových plynov. Pri napĺňaní tohto cieľa je mimoriadne dôležité prispievať aj k širším environmentálnym cieľom, a predovšetkým k prevencii strate biodiverzity, na ktorú má negatívny vplyv nepriama zmena využívania pôdy spojená s výrobou určitých biopalív, biokvapalín a palív z biomasy. Prínos k týmto cieľom v oblasti klímy a životného prostredia predstavuje silný a dlhodobý medzigeneračný záujem pre občanov Únie i zákonodarcu Únie. Preto by zmeny v spôsobe výpočtu cieľovej hodnoty v doprave nemali ovplyvniť limity, ktoré platia vtedy, keď sa do tejto cieľovej hodnote započítavajú na jednej strane určité palivá vyrábané z potravinárskych a krmovinárskych plodín a na druhej strane palivá s vysokým rizikom vyplývajúcim z nepriamej zmeny využívania pôdy. Navyše by členské štáty v snahe nestimulovať používanie biopalív a bioplynu vyrábaných z potravinárskych a krmovinárskych plodín v doprave mali aj naďalej mať možnosť vybrať si, či ich budú započítavať do cieľovej hodnoty stanovenej pre dopravu. Ak ich započítavať nebudú, môžu zodpovedajúcim spôsobom znížiť cieľovú hodnotu zníženia intenzity skleníkových plynov, pričom sa vychádza z predpokladu, že s biopalivom založeným na potravinárskych a krmovinárskych plodinách sa dosahuje 50 % úspora emisií skleníkových plynov, čo zodpovedá typickým hodnotám stanoveným v prílohe k tejto smernici vzhľadom na úspory emisií skleníkových plynov najrelevantnejších postupov výroby biopalív založených na potravinárskych a krmovinárskych plodinách, ako aj minimálnym limitným hodnotám úspor platným pre väčšinu zariadení vyrábajúcich takéto biopalivá.

(32)Pri cieľovej hodnote v doprave vyjadrenej ako cieľová hodnota zníženia intenzity skleníkových plynov už nebude potrebné používať koeficienty na podporu určitých obnoviteľný zdrojov energie. Dôvodom je skutočnosť, že rôzne obnoviteľné zdroje energie prinášajú úsporu rozmanitých objemov emisií skleníkových plynov, a teda rozlične prispievajú k dosahovaniu cieľovej hodnoty. Malo by sa vychádzať z predpokladu, že elektrina z obnoviteľných zdrojov má nulové emisie, čo znamená, že šetrí 100 % emisií v porovnaní s elektrinou vyrábanou z fosílnych palív. Vytvorí sa tak podnet na používanie elektriny z obnoviteľných zdrojov, pretože nie je pravdepodobné, že by palivá z obnoviteľných zdrojov a fosílne palivá vyrobené z odpadu dosiahli taký vysoký percentuálny podiel úspor. Elektrifikácia založená na obnoviteľných zdrojoch energie by sa teda stala najefektívnejším spôsobom dekarbonizácie cestnej dopravy. Navyše s cieľom podporovať používanie pokročilých biopalív a bioplynu i palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu v letectve a námornej doprave, ktoré sa dajú len ťažko elektrifikovať, je vhodné zachovať koeficienty pri daných palivách dodávaných týmto spôsobom dopravy v prípade, že sa započítavajú do osobitných cieľových hodnôt stanovených pre tieto palivá.

(33)Priama elektrifikácia všetkých odvetví koncovej spotreby prispieva k efektívnosti a uľahčuje prechod na energetický systém založený na energii z obnoviteľných zdrojov. Preto už samotná predstavuje účinný spôsob znižovania emisií skleníkových plynov. Preto sa nevyžaduje vytvorenie rámca pre doplnkovosť uplatňovaného konkrétne na elektrinu z obnoviteľných zdrojov dodávanú elektrickým vozidlám v odvetví dopravy.

(34)Palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu sa majú započítavať ako energia z obnoviteľných zdrojov bez ohľadu na odvetvie, v ktorom sa spotrebúvajú, a preto pravidlá určovania ich povahy obnoviteľnosti, keď sa vyrábajú z elektriny, ktoré sa uplatňovali len pri palivách spotrebúvaných v odvetví dopravy, by sa mali rozšíriť na všetky palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, bez ohľadu na odvetvie, v ktorom sa spotrebúvajú.

(35)V snahe zabezpečiť vyššiu environmentálnu účinnosť kritérií Únie v oblasti udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov pri tuhých palivách z biomasy v zariadeniach zabezpečujúcich vykurovanie, elektrinu a chladenie by sa minimálna prahová hodnota uplatniteľnosti takýchto kritérií mala znížiť zo súčasných 20 MW na 5 MW.

(36)V smernici (EÚ) 2018/2001 sa stanovili kritériá pre všetky odvetvia koncovej spotreby, čim sa posilnila udržateľnosť bioenergie i rámec úspor emisií skleníkových plynov. Stanovujú sa v nej konkrétne pravidlá týkajúce sa biopalív a palív z biomasy vyrábaných z lesnej biomasy, ktoré vyžadujú udržateľnosť operácií zberu a ťažby a započítavanie emisií vyplývajúcich zo zmeny využívania pôdy. V snahe dosiahnuť lepšiu ochranu biotopov mimoriadne bohatých na biodiverzitu a uhlík, ako sú pralesy, lesy s vysokou biodiverzitou, trávne porasty a rašeliniská, by sa mali zaviesť výnimky a obmedzenia na získavanie lesnej biomasy z daných oblastí, v súlade s koncepciou biopalív, biokvapalín a palív z biomasy vyrábaných z poľnohospodárskej biomasy. Navyše by sa kritériá úspory emisií skleníkových plynov mali uplatňovať na existujúce zariadenia založené na biomase s cieľom zaručiť, aby výroba bioenergie vo všetkých zariadeniach viedla k zníženiu emisií skleníkových plynov v porovnaní s energiou vyrábanou z fosílnych palív.

(37)V snahe znížiť administratívnu záťaž pre výrobcov palív z obnoviteľných zdrojov a fosílnych palív vyrobených z odpadu i pre členské štáty, v prípadoch, keď Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu uznala, že dobrovoľné alebo vnútroštátne systémy poskytujú dôkazy alebo primerané údaje o dodržiavaní kritérií udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov, ako aj iných požiadaviek stanovených v tejto smernici, členské štáty by mali akceptovať výsledky osvedčení vydaných v rámci týchto systémov v rozsahu pôsobnosti uznania zo strany Komisie. Na zníženie záťaže pre malé zariadenia by členské štáty mali stanoviť mechanizmus zjednodušeného overovania pre zariadenia s výkonom 5 MW až 10 MW.

(38)Účelom databázy Únie, ktorú má zriadiť Komisia, je umožniť sledovanie kvapalných a plynných palív z obnoviteľných zdrojov a fosílnych palív vyrobených z odpadu. Jej rozsah by sa mal rozšíriť z dopravy na všetky ostatné odvetvia koncovej spotreby, v ktorých sa spotrebúvajú palivá. Malo by to predstavovať podstatný prínos ku komplexnému monitorovaniu výroby a spotreby daných palív, zmierňovaniu rizík dvojitého započítania alebo nezrovnalostí v dodávateľských reťazcoch zahrnutých v databáze Únie. Okrem toho by sa so zámerom zabrániť akémukoľvek riziku dvojitého započítania toho istého plynu z obnoviteľných zdrojov malo zrušiť potvrdenie o pôvode vydané na akúkoľvek zásielku plynu z obnoviteľných zdrojov zaregistrovanú v databáze.

(39)Nariadenie o riadení (EÚ) 2018/1999 sa vo viacerých pasážach odvoláva na cieľovú hodnotu záväznú na úrovni Únie dosiahnuť, aby do roku 2030 energia z obnoviteľných zdrojov tvorila minimálne 32 % celkovej spotreby v Únii. Danú cieľovú hodnotu treba zvýšiť v snahe účinne prispieť k ambícii znížiť emisie skleníkových plynov o 55 % do roku 2030, a preto by sa predmetné odkazy mali zmeniť. Dodatočné požiadavky na plánovanie a nahlasovanie neznamenajú vytvorenie nového systému plánovania a nahlasovania, ale mali by byť súčasťou existujúceho rámca plánovania a nahlasovania podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999.

(40)Rozsah pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/70/ES 17 by sa mal zmeniť tak, aby sa zamedzilo zdvojeniu regulatívnych požiadaviek vzhľadom na ciele dekarbonizácie paliva v doprave a so zámerom zladiť ho so smernicou (EÚ) 2018/2001.

(41)Vymedzenie pojmov v smernici 98/70/ES by sa malo zmeniť s cieľom zladiť ho so smernicou (EÚ) 2018/2001, a zabrániť tak tomu, aby sa v týchto dvoch aktoch uplatňovalo rozličné vymedzenie pojmov.

(42)Povinnosti vzťahujúce sa na znižovanie emisií skleníkových plynov a používanie biopalív stanovené v smernici 98/70/ES by sa mali vypustiť so zámerom zjednodušiť reguláciu a zabrániť dvojitej regulácii vzhľadom na posilnené povinnosti v oblasti dekarbonizácie paliva v doprave stanovené v smernici (EÚ) 2018/2001.

(43)Povinnosti vzťahujúce sa na monitorovanie a nahlasovanie znižovania emisií skleníkových plynov stanovené v smernici 98/70/ES by sa mali vypustiť so zámerom zabrániť dvojitej regulácie podávania správ.

(44)Smernica (EÚ) 2015/652, v ktorej sa stanovujú podrobné pravidlá jednotného vykonávania článku 7a smernice 98/70/ES, by sa mala zrušiť, pretože v dôsledku zrušenia článku 7a smernice Rady (EÚ) 98/70/ES touto smernicou, sa stáva zastaranou.

(45)Pokiaľ ide o biologické komponenty v motorovej nafte, odkazy na motorovú naftu B7 (teda na motorovú naftu obsahujúcu až do 7 % metylesterov mastnej kyseliny – FAME) v smernici 98/70/ES obmedzujú dostupné možnosti dosiahnuť vyššie cieľové hodnoty zapracúvania biopaliva stanovené v smernici (EÚ) 2018/2001. Dôvodom je skutočnosť, že takmer celý objem dodávok motorovej nafty v Únii už tvorí B7. Preto by sa maximálny podiel biologických komponentov mal zvýšiť zo 7 % na 10 %. Udržanie uvádzania B10 (teda motorovej nafty s obsahom až do 10 % metylesterov mastnej kyseliny – FAME) na trhu si vyžaduje celoúnijný kvalitatívny ochranný stupeň B7 na obsah 7 % FAME v motorovej nafte z dôvodu veľkého podielu vozidiel, ktoré nie sú kompatibilné s B10, očakávaného vo vozovom parku do roku 2030. Táto skutočnosť by sa mala premietnuť do článku 4 ods. 1 druhého pododseku smernice 98/70/ES zmenenej týmto aktom.

(46)Prechodné ustanovenia by mali umožňovať riadené pokračovanie zberu údajov a splnenie ohlasovacích povinností vzhľadom na články smernice 98/70/ES, ktoré sa vypúšťajú na základe tejto smernice.

(47)V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch 18 sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené, predovšetkým na základe rozsudku Súdneho dvora vo veci Komisia/Belgicko 19 (vec C-543/17),

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Zmeny smernice (EÚ) 2018/2001

Smernica (EÚ) 2018/2001 sa mení takto:

1.V článku 2 sa druhý odsek mení takto:

a)Bod 36 sa nahrádza takto:

„(36) „palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu“ sú kvapalné a plynné palivá, ktorých energetický obsah pochádza z iných obnoviteľných zdrojov než biomasa;“;

b)Bod 47 sa nahrádza takto:

„(47) „určená hodnota“ je hodnota odvodená od typickej hodnoty pomocou vopred stanovených faktorov, ktorá sa za určitých podmienok stanovených v tejto smernici môže použiť namiesto skutočnej hodnoty;“;

c) Dopĺňajú sa tieto body:

„1a) „kvalitná guľatina“ je guľatina získaná stínaním alebo iným spôsobom zberu a odstránenia, ktorá je vďaka svojim vlastnostiam, ako je druh, rozmery, rovný tvar a hustota hrčí, vhodná na priemyselné použitie podľa vymedzenia a náležitého opodstatnenia zo strany členských štátov v súlade s relevantnými lesnými podmienkami. Nepatrí sem guľatina získaná pri predkomerčnom prerieďovaní alebo stromy odobraté z lesa postihnutého požiarmi, škodcami, chorobami alebo škodami v dôsledku abiotických faktorov;

20 14a) „ponuková oblasť“ je ponuková oblasť v zmysle článok 2 bodu 65 nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/943;

21 14b) „inteligentný merací systém“ je inteligentný merací systém v zmysle článku 23 bodu 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944;

14c) „nabíjacia stanica“ je nabíjacia stanica v zmysle článku 2 bodu 33 smernice (EÚ) 2019/944;

14d) „účastník trhu“ je účastník trhu v zmysle článku 2 bodu 25 nariadenia (EÚ) 2019/943;

14e) „trh s elektrinou“ je trh s elektrinou v zmysle článku 9 bodu 2 smernice (EÚ) 2019/944;

14f) „batéria do domácnosti“ je samostatná batéria s menovitou kapacitou väčšou než 2 kwh a je vhodná na inštaláciu a používanie v domácom prostredí;

22 14g) „batéria pre elektrické vozidlo“ je batéria pre elektrické vozidlo v zmysle článku 2 bodu 12 [navrhovaného nariadenia o batériách a použitých batériách, o zrušení smernice 2006/66/ES a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/1020];

14h) „priemyselná batéria“ je priemyselná batéria v zmysle článku 2 bodu 11 [navrhovaného nariadenia o batériách a použitých batériách, o zrušení smernice 2006/66/ES a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/1020];

23 14i) „stav batérie“ je stav batérie v zmysle článku 2 bodu 25 [navrhovaného nariadenia o batériách a použitých batériách, o zrušení smernice 2006/66/ES a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/1020];

14j) „stav nabitia“ je stav nabitia v zmysle článku 2 bodu 24 [navrhovaného nariadenia o batériách a použitých batériách, o zrušení smernice 2006/66/ES a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/1020];

14k) „stanovený výkon“ je informácia uložená v systéme riadenia batérie predpisujúca nastavený výkon, pri ktorom batéria funguje počas nabíjania alebo vybíjania na účely optimalizácie jej stavu a prevádzkového používania;

14l) „inteligentné nabíjanie“ sú operácie opätovného nabíjania, pri ktorých sa intenzita elektriny dodávanej do batérie prispôsobuje v reálnom čase na základe informácií prijímaných pomocou elektronickej komunikácie;

14m) „regulačný orgán“ je regulačný orgán v zmysle článku 2 bodu 2 nariadenia (EÚ) 2019/943;

14n) „obojsmerné nabíjanie“ je inteligentné nabíjanie, pri ktorom je možné obrátiť smer elektrického náboja tak, aby plynul z batérie do nabíjacej stanice, ku ktorej je pripojená;

14o) „nabíjacie miesto na bežné nabíjanie“ je nabíjacia stanica na bežné nabíjanie v zmysle článku 2 bodu 31 [návrh nariadenia o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá a o zrušení smernice 2014/94/EÚ];

24 18a) „priemysel“ sú spoločnosti a výrobky patriace do sekcií B, C, F a J divízie 63 štatistickej klasifikácie ekonomických činností (NACE. REV.2);

18b) „neenergetický účel“ je použitie palív ako suroviny v priemyselnom procese, namiesto použitia na výrobu energie;

22a) „palivá z obnoviteľných zdrojov“ sú biopalivá, biokvapaliny, palivá z biomasy a palivá z obnoviteľných zdrojov energie nebiologického pôvodu;

44a) „lesná plantáž“ je vysadený les, ktorý podlieha intenzívnemu riadeniu a v zrelom stave výsadby a porastu spĺňa všetky tieto kritériá: jeden alebo dva druhy, rovnaká veková trieda a pravidelný rozstup. Zahŕňa plantáže s krátkou rotáciou na získavanie dreva, vlákniny a energie, vylúčené sú lesy vysadené na ochranu alebo obnovu ekosystému, ako aj lesy zriadené výsadbou alebo výsevom, ktoré sa v zrelom stave porastu podobajú alebo sa budú podobať prirodzene sa regenerujúcim lesom;

44b) „vysadený les“ je les zložený prevažne z vysadených alebo úmyselne vysiatych stromov, za predpokladu, že vysadené alebo vysiate stromy majú v zrelom stave tvoriť vyše 50 percent dreva na pni; zahŕňa mladinu zo stromov, ktoré boli pôvodne vysadené alebo vysiate;“.

2. Článok 3 sa mení takto:

a) Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Členské štáty spoločne zabezpečujú, aby podiel energie z obnoviteľných zdrojov v Únii na hrubej konečnej energetickej spotrebe v roku 2030 predstavoval aspoň 40 %.“;

b) Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Členské štáty prijímajú opatrenia na zabezpečenie, aby sa energia z biomasy vyrábala spôsobom, ktorým sa minimalizujú nenáležité rušivé vplyvy na trhu so surovinami z biomasy, ako aj škodlivé vplyvy na biodiverzitu. Na tento účel zohľadňujú hierarchiu odpadového hospodárstva, ako sa stanovuje v článku 4 smernice 2008/98/ES a zásadu kaskádového využívania uvedenú v treťom pododseku.

Ako súčasť opatrení uvedených v prvom pododseku:

a) členské štáty neudeľujú žiadnu podporu na:

i) používanie piliarskych a dyhárenských výrezov, pňov a koreňov na výrobu energie;

ii) na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov spaľovaním odpadu, ak neboli dodržané povinnosti v oblasti triedeného zberu stanovené v smernici 2008/98/ES;

iii) postupy, ktoré nie sú v súlade s delegovaným aktom uvedeným v treťom pododseku;

b) členské štáty od 31. decembra 2026 a bez toho, aby boli dotknuté povinnosti uvedené v prvom pododseku, neudeľujú žiadnu podporu na výrobu elektriny z lesnej biomasy v zariadeniach vyrábajúcich výlučne elektrinu, pričom výnimkou je prípad, ak daná elektrina spĺňa aspoň jednu z týchto podmienok:

i) vyrába sa v regióne určenom v plánoch spravodlivej transformácie územia, ktoré schválila Európska komisia v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/..., ktorým sa stanovuje fond na spravodlivú transformáciu, z dôvodu svojej závislosti od pevných fosílnych palív a spĺňa príslušné požiadavky stanovené v článku 29 ods. 11;

ii) vyrába sa za uplatňovania zachytávania a ukladania CO₂ a spĺňa požiadavky stanovené v článku 29 ods. 11 druhom pododseku.

Komisia najneskôr rok od [dátum nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňovacej smernice] príjme delegovaný akt v súlade s článkom 35 týkajúci sa otázky, ako uplatňovať zásadu kaskádového využívania biomasy, predovšetkým, ako minimalizovať používanie kvalitnej guľatiny na výrobu energie, pričom sa zameria na systémy podpory a náležite zohľadní vnútroštátne osobitosti.

Komisia do roku 2026 predstaví správu o vplyve systémov podpory členských štátov zameraných na biomasu, a to vrátane vplyvu na biodiverzitu a možných narušení trhu, a posúdi možnosť ďalších obmedzení systémov podpory na lesnú biomasu.“;

c) Vkladá sa tento odsek 4a:

„4a. Členské štáty stanovia rámec, ktorý môže zahŕňať systémy podpory a uľahčujú zavádzanie zmlúv o nákupe elektriny z obnoviteľných zdrojov, čo umožní zavedenie elektriny z obnoviteľných zdrojov na úrovne, ktoré sú v súlade s národným príspevkom členských štátov uvedeným v odseku 2, a tempom, ktoré je v súlade s orientačnými trajektóriami uvedeným v článku 4 písm. a) bode 2 nariadenia (EÚ) 2018/1999. Konkrétne má daný rámec slúžiť na odstránenie zostávajúcich prekážok pre vyššie úrovne dodávok elektriny z obnoviteľných zdrojov, a to vrátane prekážok súvisiacich s povoľovacími postupmi. Členské štáty pri koncipovaní rámca zohľadnia dodatočnú elektrinu z obnoviteľných zdrojov potrebnú na naplnenie dopytu v sektore dopravy, budov a vykurovaní a chladení a na výrobu palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu.“

3.Článok 7 sa mení takto:

a)V odseku 1 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Pokiaľ ide o prvý pododsek písm. a), b) alebo c), plyn a elektrina z obnoviteľných zdrojov energie sa na účely výpočtu podielu hrubej konečnej energetickej spotreby z obnoviteľných zdrojov zohľadňujú len raz. Energia vyrábaná z paliva z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu sa započítava v odvetví (elektrina, vykurovania a chladenie alebo doprava), v ktorom sa spotrebúva.“;

b)V odseku 2 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Na účely odseku 1 prvého pododseku písm. a) sa hrubá konečná spotreba elektriny z obnoviteľných zdrojov vypočíta ako množstvo elektriny vyrobené v členskom štáte z obnoviteľných zdrojov vrátane výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov od samospotrebiteľov a komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov a elektriny z obnoviteľných zdrojov energie nebiologického pôvodu s výnimkou výroby elektriny z vody v prečerpávacích vodných elektrárňach, ktorú predtým prečerpali do hornej nádrže, ako aj elektriny použitej na výrobu palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu.“;

c)V odseku 4 sa písmeno a) nahrádza takto:

„a) konečná spotreba energie z obnoviteľných zdrojov v sektore dopravy sa vypočíta ako súčet všetkých biopalív, bioplynu a obnoviteľných palív nebiologického pôvodu spotrebúvaných v odvetví dopravy.“

4.Článok 9 sa mení takto:

a)Vkladá sa tento odsek 1a:

„1a. Každý členský štát sa do 31. decembra 2025 dohodne s jedným alebo viacerými členskými štátmi, že zriadia minimálne jeden spoločný projekt výroby energie z obnoviteľných zdrojov. Komisii takúto dohodu oznámia vrátane očakávaného dátumu začiatku prevádzky projektu. Projekty financované z vnútroštátnych príspevkov v rámci mechanizmu Únie na financovanie energie z obnoviteľných zdrojov stanoveného vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2020/1294 25 sa považujú za projekty, ktoré spĺňajú túto povinnosť zapojených členských štátov.“;

b)Vkladá sa tento odsek:

„7a. Členské štáty hraničiace s morskými oblasťami spolupracujú na určení objemu výroby modrej energie, ktorú plánujú vyrábať v danej morskej oblasti do roku 2050 s priebežnými krokmi v rokoch 2030 a 2040. Zohľadňujú pritom osobitosti každého regiónu a vývoj v ňom, potenciál jednotlivých morských oblastí z hľadiska výroby modrej energie a význam zabezpečenia súvisiaceho plánovania integrovanej siete. Členské štáty uvedú predmetný objem v aktualizáciách svojich integrovaných národných energetických a klimatických plánov predložených podľa článku 14 nariadenia (EÚ) 2018/1999.“

5.Článok 15 sa mení takto:

a) Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Členské štáty jasne vymedzia všetky technické špecifikácie, ktoré majú spĺňať zariadenia a systémy na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a ktoré sú predpokladom čerpania výhod zo systémov podpory. V prípade, že existujú harmonizované normy alebo európske normy vrátane technických referenčných systémov vytvorených európskymi normalizačnými orgánmi, sú takéto technické špecifikácie vyjadrené na základe týchto noriem. Prednosť majú harmonizované normy, na ktoré sa odkazuje v dokumentoch uvedených v Úradnom vestníku Európskej únie na účely podpory európskych právnych predpisov, ak takéto normy neexistujú, použijú sa najprv iné harmonizované normy a potom európske normy. V takýchto technických špecifikáciách sa nepredpisuje, kde sa má zariadeniam a systémom udeliť osvedčenie, a nesmú byť prekážkou správneho fungovania vnútorného trhu.“;

b) Odseky 4, 5, 6 a 7 sa vypúšťajú;

c) Odsek 8 sa nahrádza takto:

„8. Členské štáty posudzujú regulačné a administratívne prekážky pre uzatváranie dlhodobých zmlúv o nákupe energie z obnoviteľných zdrojov, odstraňujú neodôvodnené prekážky a podporujú využívanie takýchto zmlúv vrátane preskúmania spôsobov, ako možno znížiť finančné riziká spojené s danými zmluvami, a to predovšetkým pomocou úverových záruk. Členské štáty zabezpečia, aby tieto zmluvy nepodliehali neprimeraným alebo diskriminačným postupom alebo poplatkom a aby akékoľvek súvisiace záruky o pôvode bolo možné v rámci zmluvy o nákupe energie z obnoviteľných zdrojov preniesť na nákupcu energie z obnoviteľných zdrojov.

Členské štáty opíšu svoje politiky a opatrenia na podporu zavádzania zmlúv o nákupe energie z obnoviteľných zdrojov vo svojich integrovaných národných energetických a klimatických plánoch uvedených v článkoch 3 a 14 nariadenia (EÚ) 2018/1999 a v správach o pokroku predložených podľa článku 17 uvedeného nariadenia. Takisto v daných správach uvedú údaj o objeme výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov, ktorú podporujú zmluvy o nákupe energie z obnoviteľných zdrojov.“;

d) Dopĺňa sa tento odsek 9:

„9. Komisia do roku od nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice preskúma a prípadne navrhne modifikácie pravidiel týkajúcich sa administratívnych postupov stanovených v článkoch 15, 16 a 17 a ich uplatňovania a môžu prijať dodatočné opatrenia na podporu členských štátov pri ich vykonávaní.“

6.Vkladá sa tento článok:

„Článok 15a

Začleňovanie energie z obnoviteľných zdrojov do odvetvia budov

1.Členské štáty s cieľom podporovať výrobu a používanie energie z obnoviteľných zdrojov v sektore budov stanovia orientačnú cieľovú hodnotu podielu energie z obnoviteľných zdrojov v konečnej spotrebe energie vo svojom sektore budov do roku 2030, ktorá je v súlade s orientačnou cieľovou hodnotou minimálne 49 % podielu energie z obnoviteľných zdrojov v sektore budov v konečnej spotrebe energie Únie v roku 2030. Národná cieľová hodnota sa vyjadrí ako podiel národnej konečnej spotreby energie a vypočíta sa podľa metodiky stanovenej v článku 7. Členské štáty uvedú svoju cieľovú hodnotu v aktualizáciách svojich integrovaných národných energetických a klimatických plánov predložených podľa článku 14 nariadenia (EÚ) 2018/1999 spolu s informáciami o tom, ako ju plánujú dosiahnuť.

2.Členské štáty do svojich stavebných predpisov a poriadkov a prípadne do svojich systémov podpory zavedú opatrenia na zvýšenie podielu elektriny a vykurovania a chladenia z obnoviteľných zdrojov energie vo fonde budov vrátane vnútroštátnych opatrení týkajúcich sa podstatného zvýšenia vlastnej spotreby energie z obnoviteľných zdrojov, komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov a miestneho uskladňovania energie v kombinácii so zlepšeniami energetickej efektívnosti v súvislosti s kombinovanou výrobou a pasívnymi budovami s takmer nulovou spotrebou energie.

Členské štáty by na dosiahnutie orientačného podielu energie z obnoviteľných zdrojov stanoveného v odseku 1 vo svojich stavebných predpisoch a poriadkoch a prípadne vo svojich systémoch podpory alebo pomocou iných prostriedkov s rovnocenným účinkom mali vyžadovať minimálne úrovne energie z obnoviteľných zdrojov v budovách v súlade s ustanoveniami smernice 2010/31/EÚ. Členské štáty povolia dosiahnutie týchto úrovní okrem iného prostredníctvom účinného centralizovaného zásobovania teplom a chladom.

V prípade existujúcich budov sa prvý pododsek vzťahuje na ozbrojené sily iba v rozsahu, v ktorom jeho uplatňovanie nie je v rozpore s povahou a prvotným cieľom činností ozbrojených síl, a s výnimkou materiálu, ktorý sa používa výhradne na vojenské účely.

3.Členské štáty zabezpečujú, aby verejné budovy na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni plnili vzorovú úlohu, pokiaľ ide o podiel využívanej energie z obnoviteľných zdrojov v súlade s ustanoveniami článku 9 smernice 2010/31/EÚ a článku 5 smernice 2012/27/EÚ. Okrem iného môžu povoliť, aby sa táto povinnosť splnila stanovením toho, že strechy verejných budov alebo zmiešaných súkromno-verejných budov využívajú tretie strany pre zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov.

4.Členské štáty v snahe dosiahnuť orientačný podiel energie z obnoviteľných zdrojov stanovený v odseku 1 podporujú používanie systémov a vybavenia na vykurovanie a chladenie využívajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov. Na tento účel využívajú všetky primerané opatrenia, nástroje a stimuly, okrem iného energetické štítky navrhnuté na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1369 26 , energetické certifikáty podľa smernice 2010/31/EÚ alebo iné vhodné certifikáty alebo normy skoncipované na vnútroštátnej alebo únijnej úrovni a zabezpečujú poskytovanie primeraných informácií a poradenstva o energii z obnoviteľných zdrojov a vysoko energeticky efektívnych alternatívach, ako aj o prípadných finančných nástrojoch a stimuloch dostupných na účely výmeny s cieľom podporovať vyššiu mieru výmeny starých vykurovacích systémov a väčší prechod na riešenia vychádzajúce z energie z obnoviteľných zdrojov.“

7.V článku 18 sa odseky 3 a 4 nahrádzajú takto:

„3. Členské štáty zabezpečia, aby systémy udeľovania osvedčení boli k dispozícii pre inštalatérov a dizajnérov všetkých foriem systémov na vykurovanie a chladenie využívajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov v odvetví budov, priemysle a poľnohospodárstve, ako aj pre inštalatérov solárnych fotovoltických systémov. Pri týchto systémoch sa môžu zohľadniť existujúce systémy a štruktúry a zakladajú sa na kritériách stanovených v prílohe IV. Každý členský štát uznáva osvedčenia udelené inými členskými štátmi v súlade s danými kritériami.

Členské štáty zabezpečia, aby bol vzhľadom na relevantné technológie k dispozícii dostatočný počet vyškolených a kvalifikovaných inštalatérov systémov na vykurovanie a chladenie využívajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov, aby mohli poskytovať servis pri náraste objemu predmetného typu vykurovania a chladenia, aby sa prispievalo k ročnému nárastu podielu energie z obnoviteľných zdrojov v odvetví vykurovania a chladenia, ako sa stanovuje v článku 23.

Členské štáty na dosiahnutie takého dostatočného počtu inštalatérov a dizajnérov zabezpečia, aby boli k dispozícii dostatočné programy odborného vzdelávania, ktoré zabezpečia kvalifikáciu alebo získavanie osvedčení vzťahujúcich sa aj na technológie vykurovania a chladenia využívajúce energiu z obnoviteľných zdrojov a na aktuálne súvisiace inovačné riešenia. Členské štáty zavedú opatrenia na podporu účasti na takýchto programoch, predovšetkým účasti malých a stredných podnikov a samostatne zárobkovo činných osôb. Členské štáty môžu zaviesť dobrovoľné dohody s relevantnými poskytovateľmi a predajcami technológií v snahe vyškoliť dostatočný počet inštalatérov vzhľadom na aktuálne inovačné riešenia a technológie dostupné na trhu, pričom daný dostatočný počet možno určiť na základe odhadovaného predaja.

4. Členské štáty sprístupnia verejnosti informácie o systémoch udeľovania osvedčení uvedených v odseku 3. Členské štáty zabezpečia, aby sa zoznam inštalatérov, ktorí majú odbornú kvalifikáciu alebo osvedčenie v súlade s odsekom 3, pravidelne aktualizoval a sprístupňoval verejnosti.“

8.Článok 19 sa mení takto:

a)Odsek 2 sa mení takto:

i)Prvý pododsek sa nahrádza takto:

„Na tento účel členské štáty zabezpečia, aby sa na žiadosť výrobcu energie z obnoviteľných zdrojov vydalo potvrdenie o pôvode. Členské štáty môžu stanoviť, že potvrdenia o pôvode sa vydávajú aj pre energiu z neobnoviteľných zdrojov. Vydávanie potvrdení o pôvode môže podliehať minimálnemu kapacitnému obmedzeniu. Potvrdenie o pôvode má štandardný objem 1 MWh. Na každú jednotku vyrobenej energie sa vydáva len jedno potvrdenie o pôvode.“;

ii)Piaty pododsek vypúšťa;

b)V odseku 8 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Keď je dodávateľ elektriny povinný preukázať podiel alebo množstvo energie z obnoviteľných zdrojov vo svojom energetickom mixe na účely článku 3 ods. 9 písm. a) smernice 2009/72/ES, využije na to potvrdenia o pôvode, nie však v prípade podielu svojho energetického mixu, ktorý zodpovedá prípadným nesledovaným komerčným ponukám, pri ktorých môže dodávateľ použiť zvyškový mix.“

9. V článku 20 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3. Členské štáty na základe svojho posúdenia týkajúceho sa potreby vybudovať novú infraštruktúru diaľkového vykurovania a chladenia, ktoré využívajú obnoviteľné zdroje energie v záujme dosiahnutia cieľa Únie stanoveného v článku 3 ods. 1 tejto smernice a ktoré je súčasťou integrovaných národných energetických a klimatických plánov v súlade s prílohou I k nariadeniu (EÚ) 2018/1999, vykonajú podľa potreby nevyhnutné kroky na rozvoj infraštruktúry diaľkového vykurovania a chladenia tak, aby podporovala vykurovanie a chladenie využívajúce obnoviteľné zdroje energie vrátane slnečnej energie, energie z okolia, geotermálnej energie, biomasy, biokvapalín a odpadového tepla a chladu v kombinácii s uskladňovaním tepelnej energie.“

10.Vkladá sa tento článok 20a:

„Článok 20a

Uľahčovanie integrácie elektriny z obnoviteľných zdrojov energie do systému

„1. Členské štáty prevádzkovateľom prepravných sietí a prevádzkovateľom distribučných sietí na svojom území uložia povinnosť sprístupniť informácie o podiele elektriny z obnoviteľných zdrojov a obsahu emisií skleníkových plynov elektriny dodávanej v každej ponukovej oblasti, a to čo najpresnejšie a v maximálnej možnej miere v reálnom čase, ale v časových intervaloch najviac jednej hodiny a s prípadne dostupnými predpoveďami. Tieto informácie sa poskytujú digitálne a spôsobom, ktorý zaručuje, že ich môžu využívať účastníci trhu s elektrinou, agregátori, spotrebitelia a koneční používatelia a že ich možno odčítať pomocou elektronických komunikačných zariadení, akými sú inteligentné meracie systémy, nabíjacie stanice elektrických vozidiel, systémy vykurovania a chladenia a systémy energetického manažérstva budov.

2. Členské štáty dodatočne k požiadavkám v [návrh nariadenia o batériách a použitých batériách, o zrušení smernice 2006/66/ES a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/1020] zabezpečia, aby výrobcovia batérií do domácností a priemyselných batérií umožňovali prístup k základným informáciám o systéme riadenia batérie v reálnom čase vrátane informácií o kapacite batérie, jej stave, stave nabitia a stanovenom výkone majiteľom a používateľom batérie, ako aj tretím stranám konajúcim v ich mene, ako sú spoločnosti vykonávajúce energetické manažérstvo budov a účastníci trhu s elektrinou, a to za nediskriminačných podmienok a bezplatne.

Členské štáty zabezpečia, aby výrobcovia vozidiel v reálnom čase sprístupňovali palubné údaje týkajúce sa stavu batérie, stavu nabitia batérie, stanoveného bodu energie batérie, kapacity batérie, ako aj údaje o polohe elektrických vozidiel majiteľom a používateľnom elektrických vozidiel, ako aj tretím stranám konajúcim v ich mene, ako sú účastníci trhu s elektrinou a poskytovatelia služieb elektromobility, a to za nediskriminačných podmienok a bezplatne, dodatočne k ďalším požiadavkám v predpisoch o typovom schválení a dohľade na trhu.

3. Členské štáty dodatočne k požiadavkám v [návrhu nariadenia o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá a o zrušení smernice 2014/94/EÚ] zabezpečia, aby nabíjacie stanice na bežné nabíjanie na ich území, ktoré nie sú verejne dostupné, od [konečný dátum transpozície tejto pozmeňujúcej smernice] mohli podporovať funkcie inteligentného nabíjania a prípadne na základe posúdenia regulačného orgánu aj funkcie obojsmerného nabíjania.

4. Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátny regulačný rámec nediskriminoval malé alebo mobilné systémy, ako sú batérie do domácností a elektrické vozidlá, pri účasti na trhoch s elektrinou vrátane riadenia preťaženia a poskytovania služieb flexibility a vyrovnávacích služieb, a to ani priamo, ani prostredníctvom agregácie.“

11. Vkladá sa tento článok 22a:

„Článok 22a

Začleňovanie energie z obnoviteľných zdrojov do odvetvia priemyslu

1.Členské štáty sa usilujú zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie v množstve zdrojov energie používaných na účely koncovej energie a neenergetické účely v priemysle o orientačný priemerný minimálny ročný nárast 1,1 percentuálneho bodu do roku 2030.

Členské štáty zahrnú opatrenia plánované a vykonané so zámerom dosiahnuť toto orientačné zvýšenie do svojich integrovaných národných energetických a klimatických plánov a správ o pokroku predkladaných podľa článkov 3, 14 a 17 nariadenia (EÚ) 2018/1999.

Členské štáty zabezpečia, aby príspevok obnoviteľného paliva nebiologického pôvodu používaného na účely koncovej energie a neenergetické účely do roku 2030 predstavoval 50 % vodíka používaného na účely koncovej energie a neenergetické účely v priemysle. Na výpočet daného percentuálneho podielu sa vzťahujú tieto pravidlá:

a) Na výpočet menovateľa sa použije energetický obsah vodíka použitého na účely koncovej energie a neenergetické účely, s výnimkou vodíka použitého ako medziprodukt na výrobu konvenčných dopravných palív.

b) Na výpočet čitateľa sa použije energetický obsah palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu spotrebovaných v priemysle na účely koncovej energie a neenergetické účely, s výnimkou palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu použitých ako medziprodukt na výrobu konvenčných dopravných palív.

c) Na výpočet čitateľa aj menovateľa sa použijú hodnoty týkajúce sa energetického obsahu palív stanovené v prílohe III.

2.Členské štáty zabezpečia, aby sa na priemyselných výrobkoch, ktoré sú označené alebo deklarované ako výrobky vyrobené za pomoci energie z obnoviteľných zdrojov a obnoviteľných palív nebiologického pôvodu, uvádzal percentuálny podiel energie z obnoviteľných zdrojov alebo obnoviteľných palív nebiologického pôvodu použitých pri získavaní surovín a predbežnom spracovaní, výrobe a distribúcii vypočítaný na základe metodík stanovených v odporúčaní 2013/179/EÚ 27 alebo alternatívne v ISO 14067:2018.“

12.Článok 23 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. V záujme uľahčenia podpory energie z obnoviteľných zdrojov v odvetví vykurovania a chladenia každý členský štát zvýši podiel energie z obnoviteľných zdrojov v odvetví vykurovania a chladenia o orientačnú hodnotu minimálne 1,1 percentuálneho bodu ako ročný priemer vypočítaný za obdobia 2021 až 2025 a 2026 až 2030, počnúc podielom energie z obnoviteľných zdrojov v odvetví vykurovania a chladenia v roku 2020, vyjadreným ako vnútroštátny podiel na hrubej konečnej energetickej spotrebe a vypočítaným podľa metodiky stanovenej v článku 7.

Uvedené zvýšenie predstavuje 1,5 percentuálneho bodu pre členské štáty, v ktorých sa používa odpadové teplo a chlad. V takom prípade môžu členské štáty započítať odpadové teplo a chlad, a to do výšky 40 % priemerného ročného zvýšenia.

Každý členský štát sa dodatočne k minimálnemu ročnému rastu o 1,1 percentuálneho bodu uvedeného v prvom pododseku usiluje zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov vo svojom odvetví vykurovania a chladenia o množstvo stanovené v prílohe 1a.“;

b)Vkladá sa tento odsek 1a:

„1a. Členské štáty vykonávajú posúdenie svojho potenciálu energie z obnoviteľných zdrojov a využívania odpadového tepla a chladu v odvetví vykurovania a chladenia vrátane prípadne analýzy oblastí vhodných na ich zavedenie za nízkeho ekologického rizika a potenciálu pre malé projekty zamerané na domácnosti. Pri tomto posúdení stanovia míľniky a opatrenia na zvýšenie objemu obnoviteľných zdrojov energie vo vykurovaní a chladení a prípadne aj miery používania odpadového tepla a chladenia prostredníctvom diaľkového vykurovania a chladenia s cieľom stanoviť dlhodobú národnú stratégiu dekarbonizácie vykurovania a chladenia. Posúdenie je súčasťou integrovaného národného energetického a klimatického plánu uvedeného v článkoch 3 a 14 nariadenia (EÚ) 2018/1999 a dopĺňa komplexné posúdenie vykurovania a chladenia požadované v článku 14 ods. 1 smernice 2012/27/EÚ.“;

c)V odseku 2 prvom pododseku sa vypúšťa písmeno a);

d)Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Členské štáty v snahe dosiahnuť priemerný ročný nárast uvedený v odseku 1 prvom pododseku môžu vykonať jedno alebo viaceré z týchto opatrení:

a)fyzické začlenenie energie z obnoviteľných zdrojov alebo odpadového tepla a chladu do zdrojov energie a palív dodávaných na vykurovanie a chladenie;

b)inštalácia vysokoúčinných vykurovacích a chladiacich systémov využívajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov v budovách alebo využívanie energie z obnoviteľných zdrojov alebo odpadového tepla a chladu v procesoch priemyselného vykurovania a chladenia;

c)opatrenia zahrnuté do obchodovateľných certifikátov dokazujúcich splnenie povinnosti stanovenej v odseku 1 prvom pododseku prostredníctvom podpory opatrení na inštaláciu uvedených v písmene b) tohto odseku vykonávaných iným hospodárskym subjektom, ako je napríklad nezávislý subjekt vykonávajúci inštaláciu technológií pre energiu z obnoviteľných zdrojov alebo spoločnosť poskytujúca energetické služby, ktorá zabezpečuje služby pre zariadenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov;

d)budovanie kapacít vnútroštátnych a miestnych orgánov na plánovanie a realizáciu projektov a infraštruktúry obnoviteľných zdrojov energie;

e)vytvorenie rámca na zmierňovanie rizika s cieľom znížiť náklady na kapitál na projekty vykurovania a chladenia využívajúce obnoviteľné zdroje energie;

f)podpora zmlúv o nákupe tepla v prípade spoločností a kolektívnych malých spotrebiteľov;

g)plánované schémy náhrad vykurovacích systémov využívajúcich fosílne palivá alebo schémy vyraďovania fosílnych palív s určenými míľnikmi;

h)plánovanie dodávok tepla z obnoviteľných zdrojov energie, čo zahŕňa aj chladenie a požiadavky na miestnej a regionálnej úrovni;

i)iné politické opatrenia s rovnocenným účinkom vrátane fiškálnych opatrení, systémov podpory alebo iných finančných stimulov.

Členské štáty sa pri vykonávaní predmetných opatrení zameriavajú na zabezpečenie toho, aby boli prístupné pre všetkých spotrebiteľov, najmä tých s nízkymi príjmami alebo v zraniteľných domácnostiach, ktorí by inak nemali dostatočný počiatočný kapitál na využitie vyplývajúcich výhod.“

13.Článok 24 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Členské štáty zabezpečia, aby sa koncovým odberateľom poskytovali informácie o energetickej hospodárnosti a podiele energie z obnoviteľných zdrojov v ich systémoch diaľkového vykurovania a chladenia ľahko prístupným spôsobom, ako napríklad na ročnom vyúčtovaní, na webových sídlach dodávateľov alebo na požiadanie. Údaj o podiele energie z obnoviteľných zdrojov sa vyjadruje aspoň ako percentuálny podiel celkovej konečnej spotreby vykurovania a chladenia pripísaný odberateľovi v danom systéme diaľkového vykurovania a chladenia vrátane údaju o tom, koľko energie sa spotrebovalo na dodanie jednotky vykurovania odberateľovi alebo koncovému používateľovi.“;

b)Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Členské štáty sa usilujú o zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov a odpadového tepla a chladu na diaľkovom vykurovaní a chladení najmenej o 2,1 percentuálneho bodu ako ročný priemer vypočítaný za obdobia 2021 až 2025 a 2026 až 2030, počnúc podielom energie z obnoviteľných zdrojov a z odpadového tepla a chladu na diaľkovom vykurovaní a chladení v roku 2020, a stanovia opatrenia potrebné na tento účel. Podiel energie z obnoviteľných zdrojov sa vyjadruje ako podiel hrubej konečnej energetickej spotreby na diaľkovom vykurovaní a chladení prispôsobený podľa bežných klimatických podmienok.

Členské štáty, ktorých podiel energie z obnoviteľných zdrojov a z odpadového tepla a chladu na diaľkovom vykurovaní a chladení je vyšší ako 60 %, môžu započítať akýkoľvek takýto podiel ako splnenie priemerného ročného zvýšenia uvedeného v prvom pododseku.

Členské štáty stanovia opatrenia potrebné na vykonanie priemerného ročného zvýšenia uvedeného v prvom pododseku vo svojich integrovaných národných energetických a klimatických plánoch v súlade s prílohou I k nariadeniu (EÚ) 2018/1999.“;

c)Vkladá sa tento odsek 4a:

„4a. Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovatelia systémov diaľkového vykurovania alebo chladenia s kapacitou nad 25 MWth boli povinní pripájať dodávateľov energie z obnoviteľných zdrojov a z odpadového tepla a chladu, ktorí sú tretími stranami, alebo aby boli povinní ponúkať pripojenie dodávateľov, ktorí sú tretími stranami, a nákup od nich, pokiaľ ide o teplo alebo chlad z obnoviteľných zdrojov a z odpadového tepla a chladu, na základe nediskriminačných kritérií stanovených príslušným orgánom dotknutého členského štátu, keď takíto prevádzkovatelia musia vykonať jeden alebo viaceré z týchto úkonov:

a) uspokojiť dopyt nových odberateľov;

b) nahradiť existujúcu kapacitu na výrobu tepla alebo chladu;

c) rozšíriť existujúcu kapacitu na výrobu tepla alebo chladu.“;

d) Odseky 5 a 6 sa nahrádzajú takto:

„5. Členské štáty môžu povoliť prevádzkovateľovi systému diaľkového vykurovania alebo chladenia, aby odmietol pripojiť dodávateľa, ktorý je treťou stranou, a nakupovať od neho teplo alebo chlad v ktorejkoľvek z týchto situácií:

a) systém nemá dostatočnú kapacitu z dôvodu iných dodávok tepla alebo chladu z obnoviteľných zdrojov energie alebo odpadového tepla alebo chladu;

b) teplo alebo chlad od dodávateľa, ktorý je treťou stranou, nespĺňa technické parametre potrebné na pripojenie a zabezpečenie spoľahlivého a bezpečného fungovania systému diaľkového vykurovania alebo chladenia;

c) prevádzkovateľ môže preukázať, že poskytnutie prístupu by viedlo k nadmernému zvýšeniu nákladov na teplo alebo chlad pre koncových odberateľov v porovnaní s nákladmi pri použití hlavných miestnych dodávok tepla alebo chladu, s ktorými by si obnoviteľné zdroje alebo odpadové teplo a chlad konkurovali;

d) systém prevádzkovateľa spĺňa vymedzenie pojmu účinné centralizované zásobovanie teplom a chladom [článok x návrhu prepracovaného znenia smernice o energetickej efektívnosti].

Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že prevádzkovateľ systému diaľkového vykurovania alebo chladenia odmietne pripojenie dodávateľa vykurovania alebo chladenia podľa prvého pododseku, daný prevádzkovateľ poskytol príslušnému orgánu informácie o dôvodoch zamietnutia, ako aj podmienkach, ktoré sa majú splniť, a o opatreniach, ktoré sa majú v systéme prijať s cieľom umožniť pripojenie. Členské štáty zabezpečia zavedenie primeraného procesu nápravy neopodstatnených zamietnutí.

6. Členské štáty zavedú rámec na koordináciu prevádzkovateľov systémov diaľkového vykurovania a chladenia a potenciálnych zdrojov odpadového tepla a chladu v priemysle a treťom sektore v snahe uľahčiť využívanie odpadového tepla a chladu. Daný rámec na koordináciu zabezpečuje dialóg o využívaní odpadového tepla a chladu, do ktorého sa zapájajú aspoň:

a) prevádzkovatelia systémov diaľkového vykurovania a chladenia;

b) priemyselné odvetvia a podniky tretieho sektora, ako sú dátové centrá, priemyselné závody, veľké komerčné budovy a verejná doprava, v ktorých vzniká odpadové teplo a chlad, ktoré možno hospodársky využiť prostredníctvom systémov diaľkového vykurovania a chladenia a

c) miestne orgány zodpovedné za plánovanie a schvaľovanie energetických infraštruktúr.“;

e) Odseky 8, 9 a 10 sa nahrádzajú takto:

„8. Členské štáty zriadia rámec, podľa ktorého prevádzkovatelia distribučných sústav elektriny v spolupráci s prevádzkovateľmi systémov diaľkového vykurovania a chladenia v ich príslušnej oblasti aspoň každé štyri roky posudzujú potenciál systémov diaľkového vykurovania a chladenia poskytovať vyrovnávacie a iné systémové služby vrátane reakcie na dopyt a uskladňovanie tepla z nadbytočnej elektriny z obnoviteľných zdrojov, a či by bolo využitie identifikovaného potenciálu efektívnejšie z hľadiska využívania zdrojov a nákladov než alternatívne riešenia.

Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovatelia prenosovej a distribučnej sústavy elektriny náležitým spôsobom zohľadňovali výsledky posúdenia vyžadovaného v prvom pododseku pri plánovaní siete, investíciách do siete a vývoji infraštruktúry na svojich územiach.

Členské štáty uľahčujú koordináciu medzi prevádzkovateľmi systémov diaľkového vykurovania a chladenia a prevádzkovateľmi prenosovej a distribučnej sústavy elektriny v snahe zaručiť, aby vyrovnávanie, uskladňovanie a iné služby flexibility, ako sú reakcie na dopyt, ktoré poskytujú prevádzkovatelia systémov diaľkového vykurovania a chladenia, mohli byť súčasťou trhov s elektrinou.

Členské štáty môžu rozšíriť posudzovanie a požiadavky na koordináciu uvedené v prvom a treťom pododseku na prepravu plynu a prevádzkovateľov súvisiacej prepravnej siete vrátane vodíkových sietí a iných energetických sietí.

9. Členské štáty zabezpečia, aby práva spotrebiteľov a pravidlá na prevádzku systémov diaľkového vykurovania a chladenia v súlade s týmto článkom boli jasne vymedzené, verejne dostupné a presadzované príslušným orgánom.

10. Členský štát nie je povinný uplatňovať odseky 2 a 9, ak je splnená aspoň jedna z týchto podmienok:

a) jeho podiel diaľkového vykurovania a chladenia predstavuje najviac 2 % hrubej konečnej spotreby energie na vykurovaní a chladení k 24. decembru 2018;

b) jeho podiel diaľkového vykurovania a chladenia sa zvýšil nad 2 % hrubej konečnej spotreby energie na vykurovaní a chladení k 24. decembru 2018 v dôsledku vývoja nového účinného centralizovaného zásobovania teplom a chladom na základe jeho integrovaného národného energetického a klimatického plánu podľa prílohy I k nariadeniu (EÚ) 2018/1999 a posúdenia uvedeného v článku 23 ods. 1a tejto smernice;

c) 90 % hrubej konečnej spotreby energie na vykurovaní a chladení pripadá na systém diaľkového vykurovania a chladenia zodpovedajúci vymedzeniu pojmu účinné centralizované zásobovanie teplom a chladom v [článok x návrhu prepracovaného znenia smernice o energetickej efektívnosti].“

14.Článok 25 sa nahrádza takto:

„Článok 25

   Zníženie intenzity skleníkových plynov v odvetví dopravy vyplývajúce z používania energie z obnoviteľných zdrojov

1. Každý členský štáty dodávateľom paliva uloží povinnosť zaručiť, že:

a) množstvo palív z obnoviteľných zdrojov a elektriny z obnoviteľných zdrojov dodávané odvetviu dopravy bude mať za následok zníženie intenzity skleníkových plynov o minimálne 13 % do roku 2030 v porovnaní so základným scenárom stanoveným v článku 27 ods. 1 písm. b) v súlade s orientačnou trajektóriou, ktorú určil členský štát;

b) podiel pokročilých biopalív a bioplynu vyrábaných zo surovín uvedených v časti A prílohy IX ako podiel na energii dodanej odvetviu dopravy predstavuje aspoň 0,2 % v roku 2022, aspoň 0,5 % v roku 2025 a aspoň 2,2 % v roku 2030 a podiel palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu predstavuje aspoň 2,6 % v roku 2030.

Členské štáty na výpočet zníženia uvedeného v písmene a) a podielu uvedeného v písmene b) zohľadnia palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu aj v prípadoch, keď sa používajú ako medziprodukt na výrobu konvenčných palív. Na výpočet zníženia uvedeného v písmene a) môžu zohľadniť množstvo fosílnych palív vyrobených z odpadu.

Členské štáty môžu pri ukladaní povinnosti dodávateľom paliva tých dodávateľov palív, ktorí dodávajú palivá vo forme elektriny a kvapalných a plynných palív v doprave z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, oslobodiť od požiadavky spĺňať minimálny podiel pokročilých biopalív a bioplynu vyrábaných zo surovín uvedených v časti A prílohy IX, pokiaľ ide o predmetné palivá.

2. Členské štáty zavedú mechanizmus umožňujúci dodávateľom palív na ich území vymieňať kredity za dodávky energie z obnoviteľných zdrojov odvetviu dopravy. Hospodárske subjekty, ktoré dodávajú elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie elektrickým vozidlám prostredníctvom verejných nabíjacích staníc dostávajú kredity bez ohľadu na to, či sa na dané hospodárske subjekty vzťahujú povinnosti, ktoré členské štáty uložili dodávateľom palív, a môžu tieto kredity predať dodávateľom palív, ktorí ich môžu použiť na účely splnenia povinnosti stanovenej v odseku 1 prvom pododseku.“

15.Článok 26 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa mení takto:

i) Prvý pododsek sa nahrádza takto:

„Pri výpočte hrubej konečnej spotreby energie z obnoviteľných zdrojov v členskom štáte uvedenej v článku 7 a cieľovej hodnoty zníženia intenzity skleníkových plynov uvedenej v článku 25 ods. 1 prvom pododseku písm. a) podiel biopalív a biokvapalín, ako aj palív z biomasy spotrebovaných v doprave v prípade, že boli vyrobené z potravinárskych a krmovinárskych plodín, nepresiahne o viac ako jeden percentuálny bod podiel takýchto palív na konečnej energetickej spotrebe v odvetví dopravy v roku 2020 v danom členskom štáte, pričom podiel konečnej energetickej spotreby v odvetví dopravy v danom členskom štáte je najviac 7 %.“;

 ii) Štvrtý pododsek sa nahrádza takto:

„Ak je podiel biopalív a biokvapalín, ako aj palív z biomasy spotrebúvaných v doprave a vyrobených z potravinárskych a krmovinárskych plodín v určitom členskom štáte obmedzený na podiel nižší ako 7 % alebo ak sa členský štát rozhodne tento podiel obmedziť viac, daný členský štát môže zodpovedajúco znížiť cieľovú hodnotu zníženia intenzity skleníkových plynov uvedenú v článku 25 ods. 1 prvom pododseku písm. a) vzhľadom na príspevok tých palív z hľadiska úspor emisií skleníkových plynov. Na tento účel členské štáty vychádzajú z predpokladu, že danými palivami sa ušetrí 50 % emisií skleníkových plynov.“;

b)V odseku 2 prvom pododseku sa formulácia „minimálneho podielu uvedeného v článku 25 ods. 1 prvom pododseku“ nahrádza formuláciou „cieľovej hodnoty zníženia emisií skleníkových plynov uvedenej v článku 25 ods. 1 prvý pododsek písm. a)“ a v piatom pododseku sa formulácia „minimálnemu podielu uvedenému v článku 25 ods. 1 prvom pododseku“ nahrádza formuláciou „cieľovej hodnote zníženia emisií skleníkových plynov uvedenej v článku 25 ods. 1 prvý pododsek písm. a)“.

16.Článok 27 sa mení takto:

a)Názov sa nahrádza takto:

„Pravidlá výpočtu v odvetví dopravy a týkajúce sa palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu bez ohľadu na ich konečné použitie“;

b)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Pri výpočte zníženia intenzity skleníkových plynov uvedeného v článku 25 ods. 1 prvý pododsek písm. a) platia tieto pravidlá:

a) úspory emisií skleníkových plynov sa počítajú takto:

i) v prípade biopaliva a bioplynu sa vynásobí množstvo týchto palív dodávané všetkým spôsobom dopravy ich úsporami emisií určenými v súlade s článkom 31;

ii) v prípade palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu a fosílnych palív vyrobených z odpadu sa vynásobí množstvo týchto palív dodávané všetkým spôsobom dopravy ich úsporami emisií určenými v súlade s delegovanými aktmi prijatými podľa článku 29a ods. 3;

iii) v prípade elektriny z obnoviteľných zdrojov energie sa vynásobí množstvo elektriny z obnoviteľných zdrojov energie dodávané všetkým spôsobom dopravy porovnateľnou hodnotou pre fosílne palivá ECF(e) stanovenou v prílohe V;

b) základná úroveň uvedená v článku 25 ods. 1 sa vypočíta vynásobením množstva energie dodanej odvetviu dopravy porovnateľnou hodnotou pre fosílne palivá EF(t) stanovenou v prílohe V;

c) na výpočet príslušných množstiev energie sa vzťahujú tieto pravidlá:

i) na určenie množstva energie dodanej odvetviu dopravy sa použijú hodnoty týkajúce sa energetického obsahu palív v doprave stanovené v prílohe III;

ii) na určenie energetického obsahu palív v doprave, ktoré nie sú zahrnuté v prílohe III, použijú členské štáty príslušné európske normy pre stanovenie výhrevnosti palív. Ak sa na uvedený účel neprijala nijaká európska norma, použijú sa príslušné normy ISO;

iii) množstvo elektriny z obnoviteľných zdrojov dodané odvetviu dopravy sa určuje vynásobením množstva elektriny dodanej predmetnému odvetviu priemerným podielom elektriny z obnoviteľných zdrojov dodanej na území daného členského štátu za predchádzajúce dva roky. Vo výnimočných prípadoch, ak sa elektrina získava prostredníctvom priameho prepojenia na zariadenie vyrábajúce elektrinu z obnoviteľných zdrojov a dodávanej odvetviu dopravy, predmetná elektrina sa počíta v plnej miere ako elektrina z obnoviteľných zdrojov;

iv) podiel biopalív a bioplynu vyrobených zo surovín uvedených v prílohe IX časti B na energetickom obsahu palív a elektriny dodávaných odvetviu dopravy je s výnimkou Cypru a Malty obmedzený na 1,7 %;

d) na určenie zníženia intenzity skleníkových plynov vyplývajúceho z používania energie z obnoviteľných zdrojov sa úspory emisií skleníkových plynov vyplývajúce z používania biopalív, bioplynu a elektriny z obnoviteľných zdrojov dodávaných všetkým spôsobom dopravy vydelia základnou hodnotou.

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 35 s cieľom doplniť túto smernicu prispôsobením energetického obsahu palív v doprave stanovených v prílohe III v súlade s vedeckým a technickým pokrokom.“;

c)Vkladá sa tento odsek 1a:

„1a. Pri výpočte cieľových hodnôt uvedených v článku 25 ods. 1 prvý pododsek písm. b) platia tieto pravidlá:

a) pri výpočte menovateľa, teda množstva energie spotrebovanej v odvetví dopravy, sa zohľadnia všetky palivá a energia dodané odvetviu dopravy;

b) pri výpočte čitateľa sa zohľadní energetický obsah pokročilých biopalív a bioplynu vyrobených zo surovín uvedených v prílohe IX časti A a palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu dodaných všetkým spôsobom dopravy na území Únie;

c) podiely pokročilých biopalív a bioplynu vyrábaných zo surovín uvedených v prílohe IX časti A a palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu dodávaných leteckej a námornej doprave sa počítajú ako 1,2-násobok ich energetického obsahu.“;

d)Odsek 2 sa vypúšťa;

d)Odsek 3 sa mení takto:

i)Prvý, druhý a tretí pododsek sa vypúšťajú;

ii)Štvrtý pododsek sa nahrádza takto:

„Ak sa elektrina používa na výrobu palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu buď priamo, alebo na výrobu medziproduktov, na stanovenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov sa použije priemerný podiel elektriny z obnoviteľných zdrojov v krajine výroby, nameraný dva roky pred daným rokom.“;

iii)V piatom pododseku sa úvodná veta nahrádza takto:

„Avšak elektrinu získanú z priameho pripojenia na zariadenie vyrábajúce elektrinu z obnoviteľných zdrojov možno plne započítať ako elektrinu z obnoviteľných zdrojov, ak je použitá na výrobu palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu za predpokladu, že zariadenie:“.

17.Článok 28 sa mení takto:

a)Odseky 2, 3 a 4 sa vypúšťajú;

b)Odsek 5 sa nahrádza takto:

„Komisia prijme do 31. decembra 2024 delegované akty v súlade s článkom 35 s cieľom doplniť túto smernicu špecifikovaním metodiky na určovanie podielu biopaliva a bioplynu pre dopravu pochádzajúceho z biomasy spracovaných v spoločnom procese s fosílnymi palivami:“;

c)V odseku 7 sa formulácia „stanovená v článku 25 ods. 1 štvrtom pododseku“ nahrádza formuláciou „stanovená v článku 25 ods. 1 prvom pododseku písm. b)“.

18.Článok 29 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa mení takto:

i) V prvom pododseku sa písmeno a) nahrádza takto:

   „a) prispievanie k podielu energie z obnoviteľných zdrojov v členských štátoch a cieľovým hodnotám uvedeným v článku 3 ods. 1, článku 15a ods. 1, článku 22a ods. 1, článku 23 ods. 1, článku 24 ods. 4 a článku 25 ods. 1 tejto smernice;“;

ii) Štvrtý pododsek sa nahrádza takto:

„Palivá z biomasy musia spĺňať kritériá udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov stanovené v odsekoch 2 až 7 a 10, ak sa používajú,

–a) v prípade tuhých palív z biomasy v zariadeniach na výrobu elektriny, tepla a chladu s celkovým menovitým tepelným príkonom aspoň 5 MW;

–b) v prípade plynných palív z biomasy v zariadeniach a výrobu elektriny, tepla a chladu s celkovým menovitým tepelným príkonom aspoň 2 MW;

–c) v prípade zariadení na výrobu plynných palív z biomasy s týmto priemerným prietokom biometánu:

i)vyše 200 m3 ekvivalentu metánu/h meraný pri štandardných podmienkach teploty a tlaku (t. j. pri teplote 0 °C a atmosférickom tlaku 1 bar);

ii)ak bioplyn pozostáva zo zmesi metánu a nehorľavých iných plynov, prahová hodnota stanovená v bode i) sa vzhľadom na prietok metánu vypočíta nanovo úmerne k objemovému podielu metánu v zmesi;

iii) Za štvrtý pododsek sa vkladá tento pododsek:

„Členské štáty môžu uplatniť kritériá udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov na zariadenia s nižším celkovým menovitým tepelným príkonom alebo nižším prietokom biometánu.“;

b)V odseku 3 sa za prvý pododsek vkladá tento pododsek:

„Tento odsek sa s výnimkou prvého pododseku písm. c) vzťahuje aj na biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrobené z lesnej biomasy.“;

c)V odseku 4 sa dopĺňa tento pododsek:

„Prvý pododsek s výnimkou písmen b) a c) a druhý pododsek vzťahujú aj na biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrobené z lesnej biomasy.“;

d)Odsek 5 sa nahrádza takto:

„5. Biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrobené z poľnohospodárskej alebo lesnej biomasy zohľadnené na účely uvedené v odseku 1 prvom pododseku písm. a), b) a c) sa nevyrábajú zo surovín získaných z pôdy, ktorá bola rašeliniskom v januári 2008, pokiaľ sa nepreukáže, že súčasťou pestovania a zberu a ťažby danej suroviny nie je odvodňovanie predtým neodvodnenej pôdy.“;

e)V odseku 6 prvom pododseku písm. a) sa bod iv) nahrádza takto:

„iv) sa zber a ťažba vykonávali s ohľadom na zachovanie kvality pôdy a biodiverzity s cieľom minimalizovať negatívne vplyvy, spôsobom, pri ktorom sa zabraňuje zberu pňov a koreňov, degradácii pralesov alebo ich konverzii na lesné plantáže a zberu na citlivých pôdach; minimalizujú sa rozsiahle výruby a zabezpečujú sa miestne primerané prahové hodnoty odberu odumretého dreva a požiadavky na používanie systémov ťažby, pri ktorých sa minimalizujú vplyvy na kvalitu pôdy vrátane zhutňovania pôdy a na biodiverzitu a biotopy;“;

f) V odseku 6 prvom pododseku písm. b) sa bod iv) nahrádza takto:

„iv) sa zber a ťažba vykonávali s ohľadom na zachovanie kvality pôdy a biodiverzity s cieľom minimalizovať negatívne vplyvy, spôsobom, pri ktorom sa zabraňuje zberu pňov a koreňov, degradácii pralesov alebo ich konverzii na lesné plantáže a zberu na citlivých pôdach; minimalizujú sa rozsiahle výruby a zabezpečujú sa miestne primerané prahové hodnoty odberu odumretého dreva a požiadavky na používanie systémov ťažby, pri ktorých sa minimalizujú vplyvy na kvalitu pôdy vrátane zhutňovania pôdy a na biodiverzitu a biotopy;“;

g) V odseku 10 prvom pododseku sa písmeno d) nahrádza takto:

„d) aspoň 70 % v prípade výroby elektriny, tepla a chladu z palív z biomasy používaných v zariadeniach do 31. decembra 2025, a aspoň 80 % od 1. januára 2026.“

19.Vkladá sa tento článok 29a:

„Článok 29a

Kritériá úspor emisií skleníkových plynov v dôsledku palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu a fosílnych palív vyrobených z odpadu

1.Energia z palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu sa započítava do podielu energie z obnoviteľných zdrojov členského štátu a cieľovým hodnotám uvedeným v článku 3 ods. 1, článku 15a ods. 1, článku 22a ods. 1, článku 23 ods. 1, článku 24 ods. 4 a článku 25 ods. 1 len vtedy, ak úspory emisií skleníkových plynov vyplývajúce z používania predmetných palív predstavujú aspoň 70 %.

2.Energiu z fosílnych palív vyrobených z odpadu možno započítať do cieľovej hodnoty zníženia emisií skleníkových plynov uvedenej v článku 25 ods. 1 prvom pododseku písm. a) len vtedy, ak úspory emisií skleníkových plynov vyplývajúce z používania predmetných palív predstavujú aspoň 70 %.

3.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 35 s cieľom doplniť túto smernicu špecifikovaním metodiky posudzovania úspor emisií skleníkových plynov v dôsledku používania palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu a fosílnych palív vyrobených z odpadu. Danou metodikou sa zaručí, aby sa neposkytli kredity za znížené emisie CO2, za ktorého zachytenie sa už udelili emisné kredity na základe iných ustanovení práva.“

20.Článok 30 sa mení takto:

a)V odseku 1 prvom pododseku sa úvodná veta nahrádza takto:

„Keď sa palivá z obnoviteľných zdrojov a fosílne palivá vyrobené z odpadu majú započítať k cieľovým hodnotám uvedeným v článku 3 ods. 1, článku 15a ods. 1, článku 22a ods. 1, článku 23 ods. 1, článku 24 ods. 4 a článku 25 ods. 1, členské štáty od hospodárskych subjektov požadujú, aby preukázali splnenie kritérií udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov stanovených v článku 29 ods. 2 až 7 a 10 a v článku 29a ods. 1 a 2 v prípade palív z obnoviteľných zdrojov a fosílnych palív vyrobených z odpadu. Na tento účel členské štáty požadujú od hospodárskych subjektov použitie systému hmotnostnej bilancie, ktorým sa:“;

b)V odseku 3 sa prvý a druhý pododsek nahrádzajú takto:

„Členské štáty prijímajú opatrenia na zabezpečenie toho, aby hospodárske subjekty predkladali spoľahlivé informácie o dodržiavaní kritérií udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov stanovených v článku 29 ods. 2 až 7 a 10 a v článku 29a ods. 1 a 2 a aby hospodárske subjekty príslušnému členskému štátu na žiadosť sprístupnili údaje použité na zostavenie daných informácií.

Povinnosti stanovené v tomto odseku sa uplatňujú bez ohľadu na to, či sú palivá z obnoviteľných zdrojov a fosílne palivá vyrobené z odpadu vyrobené v Únii alebo dovezené. Informácie o geografickom pôvode a druhu surovín biopalív, biokvapalín a palív z biomasy za každého dodávateľa paliva sa spotrebiteľom poskytujú na webových stránkach prevádzkovateľov, dodávateľov alebo príslušných orgánov a každoročne sa aktualizujú.“;

c)V odseku 4 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Komisia môže rozhodnúť, že dobrovoľné vnútroštátne alebo medzinárodné schémy stanovujúce normy pre výrobu palív z obnoviteľných zdrojov a fosílnych palív vyrobených z odpadu, poskytujú presné údaje o úsporách emisií skleníkových plynov na účely článku 29 ods. 10 a článku 29a ods. 1 a 2, preukazujú dodržanie článku 27 ods. 3 a článku 31a ods. 5 alebo preukazujú, že dodávky biopalív, biokvapalín alebo palív z biomasy spĺňajú kritériá udržateľnosti stanovené v článku 29 ods. 2 až 7. Pri preukazovaní toho, že kritériá stanovené v článku 29 ods. 6 a 7 boli splnené, môžu prevádzkovatelia poskytnúť požadované dôkazy priamo na úrovni zdrojovej oblasti. Komisia môže na účely článku 29 ods. 3 prvého pododseku písm. c) bodu ii) uznať oblasti určené na ochranu vzácnych alebo ohrozených ekosystémov alebo druhov uznaných medzinárodnými dohodami alebo zaradené do zoznamov vypracovaných medzivládnymi organizáciami alebo Medzinárodným zväzom ochrany prírody.“;

d)Odsek 6 nahrádza takto:

„6. Členské štáty môžu zaviesť vnútroštátne schémy, v ktorých sa počas celého spracovateľského reťazca za účasti príslušných vnútroštátnych orgánov overuje súlad s kritériami udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov stanovenými v článku 29 ods. 2 až 7 a 10 a článku 29a ods. 1 a 2 v súlade s metodikou vypracovanou podľa článku 29a ods. 3. Predmetné schémy možno využívať aj na overovanie presnosti a úplnosti informácií, ktoré do databázy Únie vkladajú hospodárske subjekty s cieľom preukázať dodržiavanie článku 27 ods. 3 a udeliť osvedčenie biopalivám, biokvapalinám a palivám z biomasy, pri ktorých je nízke riziko nepriamej zmeny využívania pôdy.

Členský štát môže oznámiť takúto vnútroštátnu schému Komisii. Komisia považuje posúdenie takej schémy za prioritu v snahe uľahčiť vzájomné bilaterálne a multilaterálne uznanie daných schém. Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnúť, či je takáto oznámená vnútroštátna schéma v súlade s podmienkami stanovenými v tejto smernici. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 34 ods. 3.

Ak je dané rozhodnutie kladné, iné schémy, ktoré Komisia uznala v súlade s týmto článkom, neodmietajú vzájomné uznanie s vnútroštátnou schémou daného členského štátu, pokiaľ ide o overovanie dodržiavania kritérií, vzhľadom na ktoré ju Komisia uznala.

Členské štáty v prípade zariadení vyrábajúcich elektrinu, teplo a chlad s celkovým menovitým tepelným príkonom medzi 5 a 10 MW zriadia zjednodušené vnútroštátne schémy overovania v snahe zabezpečiť spĺňanie kritérií udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov stanovených v článku 29 ods. 2 až 7 a 10.“;

e)V odseku 9 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Ak hospodársky subjekt poskytne dôkaz alebo údaje získané v súlade so schémou, ktorá bola predmetom rozhodnutia podľa odseku 4 alebo 6, členský štát nebude od dodávateľa požadovať poskytnutie ďalších dôkazov o splnení prvkov, na ktoré sa schéma vzťahuje, vzhľadom na ktoré Komisia schému uznala.“;

f)Odsek 10 sa nahrádza takto:

„Komisia na žiadosť členského štátu, ktorá môže vychádzať zo žiadosti hospodárskeho subjektu, na základe všetkých dôkazov, ktoré má k dispozícii, preskúma, či boli vo vzťahu k zdroju palív z obnoviteľných zdrojov a fosílnych palív vyrobených z odpadu splnené kritériá udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov stanovené v článku 29 ods. 2 až 7 a 10 a článku 29a ods. 1 a 2.

Komisia do šiestich mesiacov od doručenia žiadosti a v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 34 ods. 3 rozhodne prostredníctvom vykonávacích aktov o tom, či dotknutý členský štát môže:

a)    zohľadniť palivá z obnoviteľných zdrojov a fosílne palivá vyrobené z odpadu z daného zdroja na účely uvedené v článku 29 ods. 1 prvom pododseku písm. a), b) a c) alebo

b)    odchylne od odseku 9 tohto článku, požadovať od dodávateľov zdroja palív z obnoviteľných zdrojov a fosílnych palív vyrobených z odpadu, aby poskytli ďalšie dôkazy súladu s uvedenými kritériami udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov a uvedenými prahovými hodnotami úspor emisií skleníkových plynov.“

21.V článku 31 sa vypúšťajú odseky 2, 3 a 4.

22.Vkladá sa tento článok:

„Článok 31a

Databáza Únie

1.Komisia zabezpečí zriadenie databázy Únie, ktorá umožní sledovanie kvapalných a plynných palív z obnoviteľných zdrojov a fosílnych palív vyrobených z odpadu.

2.Členské štáty od hospodárskych subjektov vyžadujú, aby do uvedenej databázy včas zadávali presné informácie o vykonaných transakciách a vlastnostiach udržateľnosti palív, ktoré sú predmetom transakcií, vrátane emisií skleníkových plynov počas ich životného cyklu, od ich miesta výroby až moment, keď sa v Únii spotrebujú. Takisto treba do databázy uložiť informácie, či sa na výrobu paliva v konkrétnej dodávke poskytla podpora, a ak áno, o aký druh systému podpory išlo.

Komisia je v prípadoch, keď to je vhodné na zlepšenie vysledovateľnosti údajov za celý dodávateľský reťazec, splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 35 na ďalšie rozšírenie rozsahu informácií, ktoré treba zadať do databázy Únie, aby sa zahrnuli relevantné údaje od miesta výroby alebo získania suroviny použitej na výrobu paliva.

Členské štáty od dodávateľov paliva požadujú, aby do databázy Únie zadávali informácie potrebné na overenie dodržiavania požiadaviek stanovených v článku 25 ods. 1 prvom pododseku.

3.Členské štáty majú prístup k databáze Únie na účely monitorovania a overovania údajov.

4.Ak sa na výrobu zásielky obnoviteľných plynov vydali potvrdenia o pôvode, členské štáty zabezpečia zrušenie daných potvrdení o pôvode pred tým, než bude možné zásielku obnoviteľných plynov zaregistrovať do databázy.

5.Členské štáty zabezpečia overovanie presnosti a úplnosti informácií, ktoré do databázy zadávajú hospodárske subjekty, napríklad pomocou dobrovoľnej alebo vnútroštátnej schémy.

Na účely overovania údajov môžu dobrovoľné alebo vnútroštátne schémy, ktoré Komisia uznáva podľa článku 30 ods. 4, 5 a 6, využívať informačné systémy tretej strany ako sprostredkovateľa na zber údajov za predpokladu, že takéto používanie daných informačných systémov sa oznámilo Komisii.

23.Článok 35 sa mení takto:

a)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 8 ods. 3 druhom pododseku, článku 29a ods. 3, článku 26 ods. 2 štvrtom pododseku, článku 26 ods. 2 piatom pododseku, článku 27 ods. 1 druhom pododseku, článku 27 ods. 3 štvrtom pododseku, článku 28 ods. 5, článku 28 ods. 6 druhom pododseku, článku 31 ods. 5 druhom pododseku a článku 31a ods. 2 druhom pododseku sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od [dátum nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňovacej smernice]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.“;

b)Odsek 4 sa nahrádza takto:

„Delegovanie právomoci uvedené v článku 7 ods. 3 piatom pododseku, článku 8 ods. 3 druhom pododseku, článku 29a ods. 3, článku 26 ods. 2 štvrtom pododseku, článku 26 ods. 2 piatom pododseku, článku 27 ods. 1 druhom pododseku, článku 27 ods. 3 štvrtom pododseku, článku 28 ods. 5, článku 28 ods. 6 druhom pododseku, článku 31 ods. 5 a článku 31a ods. 2 druhom pododseku môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.“;

c)Odsek 7 sa nahrádza takto:

„Delegovaný akt prijatý podľa článku 7 ods. 3 piateho pododseku, článku 8 ods. 3 druhého pododseku, článku 29a ods. 3, článku 26 ods. 2 štvrtého pododseku, článku 26 ods. 2 piateho pododseku, článku 27 ods. 1 druhého pododseku, článku 27 ods. 3 štvrtého pododseku, článku 28 ods. 5, článku 28 ods. 6 druhého pododseku, článku 31 ods. 5 a článku 31a ods. 2 druhého pododseku nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.“

24.Prílohy sa menia v súlade s prílohou k tejto smernici.

Článok 2

Zmeny nariadenia (EÚ) 2018/1999

1.Článok 2 sa mení takto:

a)Bod 11 sa nahrádza takto:

„11. „ciele Únie v oblasti energetiky a klímy do roku 2030“ sú záväzným cieľom v rámci celej Únie dosiahnuť do roku 2030 v celom hospodárstve v porovnaní s rokom 1990 domáce zníženie emisií skleníkových plynov aspoň o 40 %, záväzná cieľová hodnota na úrovni Únie vytýčená pre energiu z obnoviteľných zdrojov v roku 2030, ako sa uvádza v článku 3 smernice (EÚ) 2018/2001, hlavný cieľ na úrovni Únie zlepšiť do roku 2030 energetickú efektívnosť aspoň o 32,5 % a cieľ týkajúci sa prepojenia elektrických sietí na úrovni 15 % do roku 2030 alebo akékoľvek následné ciele v tomto ohľade, odsúhlasené Európskou radou alebo Európskym parlamentom a Radou na rok 2030;“;

b)V bode 20 sa písmeno b) nahrádza takto:

„b) v kontexte odporúčaní Komisie vychádzajúcich z posúdenia podľa článku 29 ods. 1 písm. b), pokiaľ ide o energiu z obnoviteľných zdrojov, včasné plnenie svojho príspevku zo strany členského štátu k dosiahnutiu záväznej cieľovej hodnoty Únie platnej pre energiu z obnoviteľných zdrojov v roku 2030, ako sa uvádza v článku 3 smernice (EÚ) 2018/2001, v porovnaní s jeho národnými referenčnými bodmi pre energiu z obnoviteľných zdrojov;“.

2.V článku 4 písm. a) sa bod 2 nahrádza takto:

„2. vzhľadom na energiu z obnoviteľných zdrojov:

na účely dosiahnutia záväznej cieľovej hodnoty Únie platnej pre energiu v roku 2030, ako sa uvádza v článku 3 smernice (EÚ) 2018/2001, príspevok k tejto cieľovej hodnote z hľadiska podielu energie z obnoviteľných zdrojov členského štátu na hrubej konečnej energetickej spotrebe v roku 2030 s orientačnou trajektóriou tohto príspevku od roku 2021. Do roku 2022 dosiahne orientačná trajektória referenčný bod aspoň 18 % z celkového nárastu podielu energie z obnoviteľných zdrojov medzi záväznými národnými cieľovými hodnotami daného členského štátu na rok 2020 a jeho príspevkom k cieľu na rok 2030. Do roku 2025 dosiahne orientačná trajektória referenčný bod aspoň 43 % z celkového nárastu podielu energie z obnoviteľných zdrojov medzi záväznými národnými cieľovými hodnotami daného členského štátu na rok 2020 a jeho príspevkom k cieľu na rok 2030. Do roku 2027 dosiahne orientačná trajektória referenčný bod aspoň 65 % z celkového nárastu podielu energie z obnoviteľných zdrojov medzi záväznými národnými cieľovými hodnotami daného členského štátu na rok 2020 a jeho príspevkom k cieľu na rok 2030.

Do roku 2030 dosiahne orientačná trajektória aspoň plánovaný príspevok členského štátu. Ak členský štát očakáva, že prekročí svoju záväznú národnú cieľovú hodnotu na rok 2020, môže jeho orientačná trajektória začínať na úrovni, ktorej dosiahnutie sa predpokladá. Orientačné trajektórie členských štátov spolu dosiahnu referenčné body Únie v rokoch 2022, 2025 a 2027, ako aj záväznú cieľovú hodnotu Únie platnú pre energiu z obnoviteľných zdrojov v roku 2030, ako sa uvádza v článku 3 smernice (EÚ) 2018/2001. Členský štát môže nezávisle od svojho príspevku k cieľu Únie a svojej orientačnej trajektórie na účely tohto nariadenia uviesť vyššie ambície na účely vnútroštátnej politiky;“.

3.V článku 5 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. Členské štáty kolektívne zabezpečia, aby súčet ich príspevkov dosiahol do roku 2030 aspoň úroveň záväznej cieľovej hodnoty Únie platnej pre energiu z obnoviteľných zdrojov, ako sa uvádza v článku 3 smernice (EÚ) 2018/2001.“

4.V článku 29 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. V oblasti energie z obnoviteľných zdrojov Komisia v rámci svojho posúdenia uvedeného v odseku 1 posúdi pokrok pri dosahovaní podielu energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe Únie na základe orientačnej trajektórie Únie, ktorá sa začína na 20 % v roku 2020, dosahuje referenčné body aspoň 18 % v roku 2022, 43 % v roku 2025 a 65 % v roku 2027 z celkového nárastu podielu energie z obnoviteľných zdrojov medzi cieľovou hodnotou Únie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na rok 2020 a cieľovou hodnotou Únie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na rok 2030, a v roku 2030 dosahuje záväznú cieľovú hodnotu Únie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na rok 2030, ako sa uvádza v článku 3 smernice (EÚ) 2018/2001.“

Článok 3

Zmeny smernice 98/70/ES

Smernica 98/70/ES sa mení takto:

1. Článok 1 sa nahrádza takto:

„Článok 1

Rozsah pôsobnosti

V tejto smernici sa vzhľadom na cestné vozidlá a necestné pojazdné stroje (vrátane plavidiel vnútrozemskej vodnej dopravy, ak sa neplavia po mori), poľnohospodárske a lesné traktory a rekreačné plavidlá, ak sa neplavia po mori, stanovujú technické špecifikácie, ktoré sú odôvodnené ochranou zdravia a životného prostredia a ktoré sa vzťahujú na palivá, ktoré sa majú používať v prípade zážihových a vznetových motorov pri zohľadnení technických požiadaviek daných motorov.“

2.Článok 2 sa mení takto:

a)Body 1, 2 a 3 sa nahrádzajú takto:

„1. „benzín“ je každý prchavý minerálny olej určený na prevádzku zážihových spaľovacích motorov na pohon vozidiel a patriaci do číselných znakov KN 2710 12 41, 2710 12 45 a 2710 12 49;

2. „motorová nafta“ sú plynové oleje patriace do číselného znaku KN 2710 19 43 28 , ako sa uvádza v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2007 29 a nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) 595/2009 30 a používané pre vozidlá s vlastným pohonom.

„3. plynové oleje určené na použitie pre necestné pojazdné stroje (vrátane plavidiel vnútrozemskej vodnej dopravy), poľnohospodárske a lesné traktory a rekreačné plavidlá“ sú každé kvapalné ropné palivo, ktoré patrí do číselného znaku KN 2710 19 43 31 , ako sa uvádza v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2013/53/EÚ 32 , nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 167/2013 33 a nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1628 34 , a sú určené na používanie vo vznetových motoroch.“;

b) Body 8 a 9 sa nahrádzajú takto:

„8. „dodávateľ“ je „dodávateľ paliva“ v zmysle článku 2 prvého odseku bodu 38 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 35 ;

„9. „biopalivá“ sú biopalivá v zmysle článku 2 prvého odseku bodu 33 smernice (EU) 2018/2001;“.

3.Článok 4 sa mení takto:

a)V odseku 1 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Členské štáty dodávateľom uložia povinnosť zabezpečiť, aby sa na trh uvádzala nafta s obsahom metylesteru mastnej kyseliny (FAME) až do 7 %.“;

b) Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Členské štáty zabezpečia, aby maximálny povolený obsah síry v plynových olejoch určených na použitie pre necestné pojazdné stroje (vrátane plavidiel vnútrozemskej vodnej dopravy), poľnohospodárske a lesné traktory a rekreačné plavidlá bol 10 mg/kg. Členské štáty zabezpečia, aby sa kvapalné palivá iné ako dané plynové oleje mohli používať v plavidlách vnútrozemskej vodnej dopravy a v rekreačných plavidlách len v prípade, že obsah síry v týchto kvapalných palivách neprekračuje maximálny povolený obsah v predmetných plynových olejoch.“

4.Články 7a až 7e sa vypúšťajú.

5.Článok 9 sa mení takto:

a)V odseku 1 sa vypúšťajú písmená g), h), i) a k);

b)Odsek 2 sa vypúšťa.

6.Prílohy I, II, IV a V sa menia v súlade s prílohou I k tejto smernici.

Článok 4

Prechodné ustanovenia

1.Členské štáty zabezpečia, aby sa údaje zozbierané a nahlásené orgánu, ktorý určil členský štát za rok [Úrad pre publikácie: nahradiť kalendárnym rokom, keď zrušenie nadobúda účinnosť] alebo jeho časť v súlade s článkom 7a ods. 1 tretím pododsekom a článkom 7a ods. 7 smernice 98/70/ES, ktoré sa zrušujú článkom 3 ods. 4 tejto smernice, postúpili Komisii.

2.Komisia zahrnie údaje uvedené v odseku 1 tohto článku do všetkých správ, ktoré má povinnosť predložiť podľa smernice 98/70/ES.

Článok 5

Transpozícia

1.Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31. decembra 2024. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 6

Zrušenie

Smernica Rady (EÚ) 2015/652 36 sa zrušuje s účinnosťou od [Úrad pre publikácie: nahradiť kalendárnym rokom, keď zrušenie nadobúda účinnosť].

Článok 7

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli

(1)    COM(2020)824 final.

(2)    Ú. v. EÚ C 326, 26.10.2012, s. 1.

(3)    Ú. v. EÚ C …, …, s. ….

(4)    Ú. v. EÚ C …, …, s. ….

(5)    Oznámenie Komisie COM(2019) 640 final z 11.12.2019, Európska zelená dohoda.

(6)    Oznámenie Komisie COM(2020) 562 final zo 17.9.2020, Ambicióznejšie klimatické ciele pre Európu na rok 2030 Investícia do klimaticky neutrálnej budúcnosti v prospech našich občanov.

(7)    Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2020 o európskom ekologickom dohovore [2019/2956(RSP)].

(8)    Závery Európskej rady z 11. decembra 2020 https://www.consilium.europa.eu/media/47296/1011-12-20-euco-conclusions-en.pdf.

(9)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82 – 209).

(10)    Bod 3 oznámenia Komisie COM(2020) 562 final zo 17.9.2020, Ambicióznejšie klimatické ciele pre Európu na rok 2030 Investícia do klimaticky neutrálnej budúcnosti v prospech našich občanov.

(11)    Účelom zásady kaskádového využívania je dosiahnuť efektívne využívanie zdrojov biomasy na základe prioritného používania biomasy na materiálové, a nie na energetické účely, kedykoľvek to je možné, čím sa zvyšuje množstvo biomasy dostupnej v systéme. V súlade so zásadou kaskádového využívania biomasy by sa drevná biomasa mala používať podľa svojej najvyššej hospodárskej a environmentálnej pridanej hodnoty v tomto poradí priorít: 1) výrobky na báze dreva, 2) predĺženie ich životnosti, 3) opätovné použitie, 4) recyklácia, 5) bioenergia a 6) zneškodňovanie.

(12)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc ( Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3 ).

(13)    https://publications.jrc.ec.europa.eu/repository/handle/JRC122719.

(14)    Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/1294 z 15. septembra 2020 o mechanizme Únie na financovanie energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 303, 17.9.2020, s. 1).

(15)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1).

(16)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá (Ú. v. EÚ L 307, 28.10.2014, s. 1). 

(17)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/70/ES z 13. októbra 1998 týkajúca sa kvality benzínu a naftových palív, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/12/EHS (Ú. v. ES L 350, 28.12.1998, s. 58).

(18)    Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.

(19)    Rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 2019, Komisia/Belgicko, C-543/17, ECLI: EU: C:2019:573.

(20)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/943 z 5. júna 2019 o vnútornom trhu s elektrinou (Ú. v. EÚ L 158, 14.6.2019, s. 54).

(21)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 z 5. júna 2019 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ (Ú. v. EÚ L 158, 14.6.2019, s. 125).

(22)    COM(2020) 798 final.

(23)    Návrh nariadenia o batériách a použitých batériách, o zrušení smernice 2006/66/ES a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/1020 (xxxx).

(24)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zavádza štatistická klasifikácia ekonomických činností NACE Revision 2 a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 a niektoré nariadenia ES o osobitných oblastiach štatistiky (Ú. v. EÚ L 393, 30.12.2006, s. 1).

(25)    Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/1294 z 15. septembra 2020 o mechanizme Únie na financovanie energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 303, 17.9.2020, s. 1).

(26)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1369 zo 4. júla 2017, ktorým sa stanovuje rámec pre energetické označovanie a zrušuje smernica 2010/30/EÚ (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 1).

(27)    2013/179/EÚ: Odporúčanie Komisie 2013/179/EÚ z 9. apríla 2013 týkajúce sa používania metód na meranie a oznamovanie environmentálneho správania výrobkov a organizácií počas ich životného cyklu, Ú. v. EÚ L 124, 4.5.2013, s. 1 – 210.

(28)    Číslovanie týchto číselných znakov KN, ako sa špecifikuje v Spoločnom colnom sadzobníku, v nariadení Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. ES L 256, 7.9.1987, s. 1).

(29)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2007 z 20. júna 2007 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel so zreteľom na emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel (Euro 5 a Euro 6) a o prístupe k informáciám o opravách a údržbe vozidiel (Ú. v. EÚ L 171, 29.6.2007, s. 1).

(30)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 595/2009 z 18. júna 2009 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel a motorov s ohľadom na emisie z ťažkých úžitkových vozidiel (Euro VI) a o prístupe k informáciám o oprave a údržbe vozidiel, a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 715/2007 a smernica 2007/46/ES a zrušujú smernice 80/1269/EHS, 2005/55/ES a 2005/78/ES (Ú. v. EÚ L 188, 18.7.2009, s. 1).

(31)    Číslovanie týchto číselných znakov KN, ako sa špecifikuje v Spoločnom colnom sadzobníku, v nariadení Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. ES L 256, 7.9.1987, s. 1).

(32)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/53/EÚ z 20. novembra 2013 o rekreačných plavidlách a vodných skútroch a o zrušení smernice 94/25/ES (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 90).

(33)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 167/2013 z 5. februára 2013 o schvaľovaní poľnohospodárskych a lesných vozidiel a o dohľade nad trhom s týmito vozidlami (Ú. v. EÚ L 060, 2.3.2013, s. 1).

(34)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1628 zo 14. septembra 2016 o požiadavkách na emisné limity plynných a pevných znečisťujúcich látok a typové schválenie spaľovacích motorov necestných pojazdných strojov, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 a (EÚ) č. 167/2013 a ktorým sa mení a zrušuje smernica 97/68/ES (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 53).

(35)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82).

(36)    Smernica Rady (EÚ) 2015/652 z 20. apríla 2015, ktorou sa stanovujú metodiky výpočtu a požiadavky na predkladanie správ podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/70/ES týkajúcej sa kvality benzínu a naftových palív, Ú. v. EÚ L 107, 25.4.2015, s. 26 – 67.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli14. 7. 2021

COM(2021) 557 final

PRÍLOHY

k

návrhu

SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,
ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 a smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 98/70/ES, pokiaľ ide o podporu energie z obnoviteľných zdrojov, a ktorou sa zrušuje smernica Rady (EÚ) 2015/652

{SEC(2021) 657 final} - {SWD(2021) 620 final} - {SWD(2021) 621 final} - {SWD(2021) 622 final}

PRÍLOHA I

Prílohy k smernici (EÚ) 2018/2001 sa menia takto:

1.V prílohe I sa vypúšťa posledný riadok tabuľky;

2.Vkladá sa táto príloha 1a:

„Príloha 1a

NÁRODNÉ PODIELY ENERGIE Z OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV VO VYKUROVANÍ A CHLADENÍ NA HRUBEJ KONEČNEJ ENERGETICKEJ SPOTREBE V OBDOBÍ 2020 – 2030

	Nárast oproti základnému podielu (v percentuálnych bodoch) (REF20/plány NEKP)	Výsledné podiely vo vykurovaní a chladení v roku 2030 v percentuálnych bodoch vrátane navýšení (minimálne hodnoty)
Belgicko	0,3 %	1,4 %
Bulharsko	0,9 %	1,4 %
Česká republika	0,5 %	1,4 %
Dánsko	0,9 %	1,4 %
Nemecko	0,9 %	1,5 %
Estónsko	1,2 %	1,5 %
Írsko	2,1 %	2,9 %
Grécko	1,6 %	2,0 %
Španielsko	1,1 %	1,4 %
Francúzsko	1,4 %	1,8 %
Chorvátsko	0,7 %	1,4 %
Taliansko	1,2 %	1,6 %
Cyprus	0,5 %	1,6 %
Lotyšsko	0,8 %	1,0 %
Litva	1,6 %	2,0 %
Luxembursko	2,0 %	2,7 %
Maďarsko	0,9 %	1,5 %
Malta	0,5 %	1,5 %
Holandsko	0,7 %	1,4 %
Rakúsko	0,7 %	1,5 %
Poľsko	1,0 %	1,5 %
Portugalsko	1,0 %	1,4 %
Rumunsko	0,6 %	1,4 %
Slovinsko	0,7 %	1,4 %
Slovensko	0,3 %	1,4 %
Fínsko	0,5 %	0,8 %
Švédsko	0,3 %	0,6 %

3.Príloha III sa nahrádza takto:

ENERGETICKÝ OBSAH PALÍV

4.Príloha IV sa mení takto:

a)Názov sa nahrádza takto:

„ODBORNÁ PRÍRAVA A UDEĽOVANIE OSVEDČENÍ PRE INŠTALATÉROV A DIZAJNÉROV ZARIADENÍ VYUŽÍVAJÚCICH OBNOVITEĽNÉ ZDROJE“

b)Úvodná veta a prvý bod sa nahrádzajú takto:

„Systémy udeľovania osvedčení a programy odbornej prípravy uvedené v článku 18 ods. 3 vychádzajú z týchto kritérií:

1. Proces udeľovania osvedčení musí byť transparentný a jednoznačne vymedzený členskými štátmi alebo nimi určeným správnym orgánom.“;

c)Vkladajú sa tieto body 1a a 1b:

„1a. Osvedčenia, ktoré vydávajú certifikačné orgány musia byť jasne vymedzené a jednoducho identifikovateľné pre pracovníkov a odborníkov uchádzajúcich sa o udelenie osvedčenia.

1b. Postup vydávania osvedčenia musí inštalatérom umožňovať inštaláciu vysokokvalitných zariadení, ktoré spoľahlivo fungujú.“;

d)Body 2 a 3 sa nahrádzajú takto:

„2. Inštalatéri zariadení na biomasu, tepelných čerpadiel, plytkých geotermálnych, solárnych fotovoltických a solárnych tepelných zariadení musia získať osvedčenie v rámci akreditovaného programu odbornej prípravy alebo od poskytovateľa odbornej prípravy.

3. Akreditáciu programu odbornej prípravy alebo poskytovateľa odbornej prípravy udeľujú členské štáty alebo správne orgány nimi určené. Akreditačný orgán zabezpečuje, aby bol program odbornej prípravy ponúkaný poskytovateľmi odbornej prípravy prepojený s ostatnými oblasťami a mal regionálne alebo celoštátne pokrytie.

Poskytovateľ odbornej prípravy musí mať primerané technické vybavenie na zabezpečovanie praktickej odbornej prípravy vrátane dostatočných laboratórnych zariadení alebo zodpovedajúcich zariadení na zabezpečovanie praktickej odbornej prípravy.

Poskytovateľ odbornej prípravy dodatočne k základnej odbornej príprave poskytuje kratšie aktualizačné kurzy a kurzy na zvýšenie úrovne zručností organizované vo forme modulov odbornej prípravy, ktoré inštalatérom a dizajnérom umožnia získať nové schopnosti, rozšíriť a diverzifikovať svoje zručnosti vzhľadom na viaceré technológie a ich kombinácie. Poskytovateľ odbornej prípravy zabezpečuje prispôsobenie odbornej prípravy v závislosti od nových technológií v oblasti obnoviteľných zdrojov energie v kontexte budov, priemyslu a poľnohospodárstva. Poskytovatelia odbornej prípravy uznávajú príslušné nadobudnuté zručnosti.

Programy a moduly odbornej prípravy sú koncipované tak, aby umožnili celoživotné vzdelávanie v oblasti inštalovania technológií využívajúcich obnoviteľné zdroje energie a boli zlučiteľné s odborným vzdelávaním ľudí, ktorí sa uchádzajú o zamestnanie prvýkrát, a dospelých so záujmom o rekvalifikáciu alebo nové zamestnanie.

Programy odbornej prípravy sú koncipované tak, aby uľahčovali získavanie kvalifikácie v rozmanitých technológiách a riešeniach a predchádzalo sa obmedzujúcej špecializácii na konkrétnu značku alebo technológiu. Poskytovateľ odbornej prípravy môže byť výrobca zariadenia alebo systému, ústav alebo združenie.“;

e) V bode 6 písm. c) sa dopĺňajú tieto body iv) a v):

„iv)    poznatky v oblasti štúdií uskutočniteľnosti a projektových štúdiách;

v)    poznatky v oblasti vŕtania, v prípade tepelných čerpadiel na získavanie geotermálnej energie.“;

5. V prílohe VI sa časť C sa mení takto:

a)Body 5 a 6 sa nahrádzajú takto:

„5. Emisie z ťažby alebo pestovania surovín, eec, zahŕňajú emisie zo samotného procesu ťažby alebo pestovania; zo zberu, sušenia a skladovania surovín; z odpadov a úniku látok; ako aj z výroby chemických látok alebo produktov používaných pri ťažbe alebo pestovaní. Zachytávanie CO2 pri pestovaní surovín sa nezahŕňa. Pri výpočte sa uplatnia roztriedené určené hodnoty pre pôdne emisie N2O stanovené v časti D, ak sú k dispozícii. Ako alternatíva k použitiu skutočných hodnôt je povolené vypočítať priemerné hodnoty založené na miestnych poľnohospodárskych postupoch, ktoré vychádzajú napríklad z údajov o skupinách poľnohospodárskych podnikov.“;

6. Úspory emisií skleníkových plynov na základe lepšieho riadenia poľnohospodárstva, esca, napríklad prechodu na minimálne alebo bezorbové obrábanie pôdy, pestovanie lepších plodín alebo ich striedanie, využívanie krycích plodín vrátane nakladania so zvyškami plodín a používanie organického pôdneho kondicionéra (napr. kompostu, digestátu fermentácie hnoja), sa na účely výpočtu uvedeného v bode 1 písm. a) zohľadnia iba vtedy, ak s nimi nie je spojené riziko negatívneho vplyvu na biodiverzitu. Ďalej treba spoľahlivo a overiteľne preukázať, že sa obsah uhlíka v pôde zvýšil, alebo sa dá očakávať, že sa zvýšil v období, v ktorom sa dané východiskové suroviny vypestovali, pričom uvedené emisie sa zohľadnia v prípade, ak takéto postupy viedli k vyššiemu použitiu hnojív a herbicídov 1 .“;

b)Bod 15 sa vypúšťa;

c)Bod 18 sa nahrádza takto:

„18. Na účely výpočtov uvedených v bode 17 sú emisie, ktoré sa majú deliť, súčtom eec + el + esca + podielu emisií ep, etd, eccs a eccr, ktoré vznikajú v procese až do fázy, keď sa vyrobí vedľajší produkt vrátane fázy výroby samotnej. Ak sa v skoršej fáze procesu v rámci životného cyklu pripísali akékoľvek emisie vedľajším produktom, podiel takýchto emisií, ktoré sa pripísali medziproduktu paliva v poslednej takejto fáze procesu, sa použije na tieto účely namiesto celkového množstva týchto emisií. V prípade bioplynu a biometánu sa na účely tohto výpočtu zohľadňujú všetky vedľajšie produkty, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti bodu 7. Na odpady a zvyšky sa nepridelia žiadne emisie. Na účely výpočtu sa energetický obsah vedľajších produktov s negatívnym energetickým obsahom považuje za nulový. Odpady a zvyšky vrátane všetkých odpadov a zvyškov zahrnutých v prílohe IX sa považujú za odpady a zvyšky s nulovými emisiami skleníkových plynov v rámci životného cyklu až do procesu zberu týchto materiálov, bez ohľadu na to, či sa pred premenou na konečný produkt spracúvajú na medziprodukty. Zvyšky, ktoré nie sú zahrnuté v prílohe IX a sú vhodné na použitie na trhu s potravinami alebo krmivami, sa pokladajú za zvyšky s rovnakým objemom emisií z ťažby, zberu alebo pestovania surovín, eec, aký vykazuje ich najbližšia náhrada na trhu s potravinami a krmivami, ktorá sa uvádza v tabuľke v časti D. V prípade palív z biomasy vyrábaných v iných rafinériách než tých, ktoré sú kombináciou spracovateľských zariadení s kotlami alebo jednotiek kombinovanej výroby poskytujúcich dodávky tepla a/alebo elektriny do spracovateľského zariadenia, sa za jednotku analýzy na účely výpočtu uvedeného v bode 17 považuje rafinéria.“;

6.V prílohe VI sa časť B sa mení takto:

a)Body 5 a 6 sa nahrádzajú takto:

„5. Emisie z ťažby alebo pestovania surovín, eec, zahŕňajú emisie zo samotného procesu ťažby alebo pestovania; zo zberu, sušenia a skladovania surovín; z odpadov a úniku látok; ako aj z výroby chemických látok alebo produktov používaných pri ťažbe alebo pestovaní. Zachytávanie CO2 pri pestovaní surovín sa nezahŕňa. Pri výpočte sa uplatnia roztriedené určené hodnoty pre pôdne emisie N2O stanovené v časti D, ak sú k dispozícii. Ako alternatíva k použitiu skutočných hodnôt je povolené vypočítať priemerné hodnoty založené na miestnych poľnohospodárskych postupoch, ktoré vychádzajú napríklad z údajov o skupinách poľnohospodárskych podnikov.“;

6. Úspory emisií skleníkových plynov na základe lepšieho riadenia poľnohospodárstva, esca, napríklad prechodu na minimálne alebo bezorbové obrábanie pôdy, pestovanie lepších plodín alebo ich striedanie, využívanie krycích plodín vrátane nakladania so zvyškami plodín a používanie organického pôdneho kondicionéra (napr. kompostu, digestátu fermentácie hnoja), sa na účely výpočtu uvedeného v bode 1 písm. a) zohľadnia iba vtedy, ak s nimi nie je spojené riziko negatívneho vplyvu na biodiverzitu. Ďalej treba spoľahlivo a overiteľne preukázať, že sa obsah uhlíka v pôde zvýšil, alebo sa dá očakávať, že sa zvýšil v období, v ktorom sa dané východiskové suroviny vypestovali, pričom uvedené emisie sa zohľadnia v prípade, ak takéto postupy viedli k vyššiemu použitiu hnojív a herbicídov 2 .“;

b)Bod 15 sa vypúšťa;

c)Bod 18 sa nahrádza takto:

„18. Na účely výpočtov uvedených v bode 17 sú emisie, ktoré sa majú deliť, súčtom eec + el + esca + podielu emisií ep, etd, eccs a eccr, ktoré vznikajú v procese až do fázy, keď sa vyrobí vedľajší produkt vrátane fázy výroby samotnej. Ak sa v skoršej fáze procesu v rámci životného cyklu pripísali akékoľvek emisie vedľajším produktom, podiel takýchto emisií, ktoré sa pripísali medziproduktu paliva v poslednej takejto fáze procesu, sa použije na tieto účely namiesto celkového množstva týchto emisií.

V prípade bioplynu a biometánu sa na účely tohto výpočtu zohľadňujú všetky vedľajšie produkty, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti bodu 7. Na odpady a zvyšky sa nepridelia žiadne emisie. Na účely výpočtu sa energetický obsah vedľajších produktov s negatívnym energetickým obsahom považuje za nulový.

Odpady a zvyšky vrátane všetkých odpadov a zvyškov zahrnutých v prílohe IX sa považujú za odpady a zvyšky s nulovými emisiami skleníkových plynov v rámci životného cyklu až do procesu zberu týchto materiálov, bez ohľadu na to, či sa pred premenou na konečný produkt spracúvajú na medziprodukty. Zvyšky, ktoré nie sú zahrnuté v prílohe IX a sú vhodné na použitie na trhu s potravinami alebo krmivami, sa pokladajú za zvyšky s rovnakým objemom emisií z ťažby, zberu alebo pestovania surovín, eec, aký vykazuje ich najbližšia náhrada na trhu s potravinami a krmivami, ktorá sa uvádza v tabuľke v časti D prílohy V.

V prípade palív z biomasy vyrábaných v iných rafinériách než tých, ktoré sú kombináciou spracovateľských zariadení s kotlami alebo jednotiek kombinovanej výroby poskytujúcich dodávky tepla a/alebo elektriny do spracovateľského zariadenia, sa za jednotku analýzy na účely výpočtu uvedeného v bode 17 považuje rafinéria.“;

7. V prílohe VII sa vo vymedzení pojmu „Qvyužiteľné“ odkaz na článok 7 ods. 4 nahradzuje odkazom na článok 7 ods. 3.

8.Príloha IX sa mení takto:

a)V časti A sa úvodná veta nahrádza takto:

„Suroviny na výrobu bioplynu pre dopravu a pokročilých biopalív:“

b)V časti B sa úvodná veta nahrádza takto:

„Suroviny na výrobu biopalív a bioplynu pre dopravu, ktorých príspevok k cieľu zníženia emisií skleníkových plynov stanovenému v článku 25 ods. 1 prvý pododsek písm. a) je obmedzený:

PRÍLOHA II

Prílohy I, II, IV a V k smernici 98/70/ES sa menia takto:

1. Príloha I sa mení takto:

a)Znenie poznámky pod čiarou 1 sa nahrádza takto:

„1) Metódy testovania sú špecifikované v norme EN 228:2012+A1:2017. Členské štáty môžu prijať analytickú metódu špecifikovanú v norme, ktorá nahradí normu EN 228:2012+A1:2017, ak je možné preukázať, že zaručuje aspoň takú úroveň správnosti a presnosti ako analytická metóda, ktorú nahrádza.“ ;

b)Znenie poznámky pod čiarou 2 sa nahrádza takto:

   „2) Hodnoty uvedené v špecifikácii sú „skutočné hodnoty“. Pri stanovení ich limitných hodnôt sa použili podmienky normy EN ISO 4259-1:2017/A1:2021 „Ropné a príbuzné výrobky. Zhodnosť metód merania a výsledkov. Časť 1: Určovanie údajov zhodnosti vo vzťahu k metódam skúšania“ a pri stanovení minimálnej hodnoty sa zohľadnil minimálny rozdiel 2R nad nulou (R = reprodukovateľnosť). Výsledky jednotlivých meraní sa interpretujú na základe kritérií uvedených v norme EN ISO 4259-2:2017/A1:2019.“;

c)Znenie poznámky pod čiarou 6 sa nahrádza takto:

„6) Ďalšie monoalkoholy a étery s koncovým destilačným bodom nie vyšším než destilačný bod podľa normy EN 228:2012 +A1:2017.“

2. Príloha II sa mení takto:

a)V poslednom riadku tabuľky „Obsah FAME – EN 14078“ sa v poslednom stĺpci „Limity“ „Maximálny“ údaj „7,0“ nahrádza údajom „10,0“;

b)Znenie poznámky pod čiarou 1 sa nahrádza takto:

„1) Metódy testovania sú špecifikované v norme EN 590:2013+A1:2017. Členské štáty môžu prijať analytickú metódu špecifikovanú v norme, ktorá nahradí normu EN 590:2013+A1:2017, ak je možné preukázať, že zaručuje aspoň takú úroveň správnosti a presnosti ako analytická metóda, ktorú nahrádza.“;

c)Znenie poznámky pod čiarou 2 sa nahrádza takto:

„2) Hodnoty uvedené v špecifikácii sú „skutočné hodnoty“. Pri stanovení ich limitných hodnôt sa použili podmienky normy EN ISO 4259-1:2017/A1:2021 „Ropné a príbuzné výrobky. Zhodnosť metód merania a výsledkov. Časť 1: Určovanie údajov zhodnosti vo vzťahu k metódam skúšania“ a pri stanovení minimálnej hodnoty sa zohľadnil minimálny rozdiel 2R nad nulou (R = reprodukovateľnosť). Výsledky jednotlivých meraní sa interpretujú na základe kritérií uvedených v norme EN ISO 4259-2:2017/A1:2019.“;

3.Prílohy IV a V sa vypúšťajú.

(1)    Takéto dôkazy možno získať meraním uhlíka v pôde, napríklad ak sa prvýkrát zmeria pred pestovaním a následne v pravidelných intervaloch s niekoľkoročným odstupom. V takom prípade sa pred získaním výsledkov druhého merania nárast uhlíka v pôde odhadne na základe reprezentatívnych pokusov alebo pôdnych modelov. Počnúc druhým meraním sú tieto merania základom pre stanovenie existencie nárastu uhlíka v pôde a jeho výšky.

(2)    Takéto dôkazy možno získať meraním uhlíka v pôde, napríklad ak sa prvýkrát zmeria pred pestovaním a následne v pravidelných intervaloch s niekoľkoročným odstupom. V takom prípade sa pred získaním výsledkov druhého merania zvýšeniu obsahu uhlíka v pôde odhadne na základe reprezentatívnych pokusov alebo pôdnych modelov. Počnúc druhým meraním sú tieto merania základom pre stanovenie existencie zvýšenie obsahu uhlíka v pôde a jeho výšky.