DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

• Dôvody a ciele návrhu

Oznámením o Európskej zelenej dohode 1 sa v EÚ rozbehla nová stratégia rastu, ktorej cieľom je transformovať EÚ na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje. Opätovne sa v nej potvrdila ambícia Komisie zvýšiť svoje ciele v oblasti klímy a do roku 2050 urobiť z Európy prvý klimaticky neutrálny kontinent. Okrem toho je jej cieľom chrániť zdravie a blaho občanov pred environmentálnymi rizikami a vplyvmi. Potreba a význam Európskej zelenej dohody vzhľadom na veľmi vážny vplyv pandémie COVID-19 na zdravie a hospodársku prosperitu občanov Únie ešte vzrástli.

Riešenie zmeny klímy predstavuje naliehavú výzvu. V súlade s vedeckými zisteniami osobitnej správy Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) sa globálne čisté nulové emisie CO2 musia dosiahnuť okolo roku 2050 a neutralita pre všetky ostatné skleníkové plyny neskôr v tomto storočí. Táto naliehavá výzva si vyžaduje, aby EÚ zintenzívnila činnosť a ukázala svoje postavenie svetového lídra tak, že sa do roku 2050 stane klimaticky neutrálnou. Tento cieľ je stanovený v oznámení Čistá planéta pre všetkých – európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo 2 .

V oznámení Komisie Ambicióznejšie klimatické ciele pre Európu na rok 2030 3 zo 17. septembra 2020 sa na základe komplexného posúdenia vplyvu navrhlo, aby sa zvýšili ambície EÚ a aby sa predložil komplexný plán na zvýšenie záväzného cieľa Európskej únie na rok 2030 zameraného na zníženie čistých emisií aspoň o 55 % zodpovedným spôsobom. Zvýšenie ambícií na obdobie do roku 2030 znamená pre tvorcov politík a investorov istotu, že rozhodnutia o úrovniach emisií skleníkových plynov prijímané v nadchádzajúcich rokoch nebudú v rozpore s cieľom EÚ dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu. Cieľová hodnota na rok 2030 je v súlade s cieľom Parížskej dohody udržať zvyšovanie globálnej teploty výrazne pod úrovňou 2 °C a usilovať sa o udržanie tohto nárastu na úrovni 1,5 °C.

V oznámení sa navrhuje posun k prísnejšiemu záväzku sektora LULUCF a ako ďalší krok, začlenenie poľnohospodárskych emisií iných skleníkových plynov ako CO2 do sektora využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva, čím by sa vytvoril novoregulovaný sektor pôdy (zahŕňajúci emisie a ich odstraňovanie z poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a iného využívania pôdy). Podporí sa tým súčinnosť mitigačných opatrení v kontexte využívania pôdy a umožní integrovanejšia tvorba a vykonávanie politík na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ. Analýza, o ktorú sa oznámenie opiera, poukazuje na to, že sektor pôdy by mal potenciál stať sa klimaticky neutrálnym približne do roku 2035, a to nákladovo efektívnym spôsobom, a výsledkom by bolo viac odstráneného CO2 ako vyprodukovaných emisií skleníkových plynov.

Európska rada na svojom zasadnutí v decembri 2020 schválila nový záväzný cieľ EÚ na rok 2030 4 . Rada takisto vyzvala Komisiu, „aby posúdila, ako môžu k cieľu do roku 2030 čo najlepšie prispieť všetky hospodárske odvetvia, a aby predložila potrebné návrhy spolu s hĺbkovým preskúmaním environmentálneho, hospodárskeho a sociálneho vplyvu na úrovni členských štátov, pričom zohľadní národné energetické a klimatické plány a preskúma existujúcu flexibilitu“.

Na tento účel sa na základe európskeho právneho predpisu v oblasti klímy stal cieľ EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu právne záväzným a ambície na obdobie do roku 2030 sa zvýšili stanovením cieľa, ktorým je znížiť čisté emisie do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s rokom 1990.

S cieľom vydať sa na cestu navrhnutú v európskom právnom predpise v oblasti klímy a dosiahnuť túto vyššiu úroveň ambícií do roku 2030 Komisia preskúmala v súčasnosti platné právne predpisy v oblasti klímy a energetiky, v ktorých sa očakáva zníženie emisií skleníkových plynov o 40 % do roku 2030 a o 60 % do roku 2050.

Legislatívny balík „Fit for 55“, ktorý Komisia oznámila vo svojom pláne cieľov v oblasti klímy, je tým najkomplexnejším stavebným prvkom v úsilí o naplnenie ambiciózneho klimatického cieľa do roku 2030 zapojením všetkých hospodárskych odvetví a politík.

Pôvodný regulačný rámec v sektore využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF) stanovený v nariadení (EÚ) 2018/841 bol prijatý v roku 2018 a týka sa emisií CO2 a ich odstraňovania a emisií skleníkových plynov CH4 a N2O pochádzajúcich z obhospodarovania pôdy, lesov a biomasy v rokoch 2021 až 2030. Prispieva k predchádzajúcemu cieľu Únie, ktorým bolo znížiť emisie do roku 2030 aspoň o 40 % v porovnaní s rokom 1990, tým, že sa zabezpečí, aby po uplatnení pravidiel započítavania a nástroja flexibility v rámci „spoločného úsilia“ (alebo nariadenie o spoločnom úsilí), ako je stanovené v nariadení (EÚ) 2018/842, nebol súčet celkových emisií vyšší ako súčet všetkých odstránených emisií v sektore.

Cieľom návrhu na zmenu nariadenia (EÚ) 2018/841 ako súčasti balíka „Fit for 55“ je posilniť príspevok sektora LULUCF k napĺňaniu ambicióznejších klimatických cieľov do roku 2030. Na tento účel sa v návrhu: stanovuje celkový cieľ Únie dosiahnuť v roku 2030 v sektore LULUCF množstvo čistých odstránených skleníkových plynov vo výške 310 miliónov ton ekvivalentu CO2; sprísňuje povinnosť členských štátov predkladať integrované plány integrovaného mitigačných opatrení v sektore pôdy a dopĺňajú požiadavky na monitorovanie pomocou digitálnych technológií; zosúlaďujú ciele so súvisiacimi politickými iniciatívami v oblasti biodiverzity a bioenergie; stanovuje cieľ Únie dosiahnuť klimatickú neutralitu v sektore pôdy (ktorý kombinuje sektor LULUCF a poľnohospodársky sektor s emisiami inými než CO2) do roku 2035 a Komisia zaväzuje predložiť do roku 2025 návrhy vnútroštátnych príspevkov k napĺňaniu cieľa na rok 2035.

Navrhovaná zmena prináša iba menšie, nepodstatné zmeny regulačného rámca LULUCF v prvom období plnenia záväzkov, t. j. od roku 2021 do roku 2025. Naopak, výrazná zmena nastáva na začiatku druhého obdobia plnenia záväzkov – roky 2026 až 2030. S cieľom zjednodušiť realizáciu a dodržiavanie záväzkov sa pravidlá započítavania v sektore pôdy vychádzajúce z Kjótskeho protokolu už nebudú po roku 2025 uplatňovať a nástroj flexibility medzi sektorom LULUCF a sektormi, na ktoré sa vzťahuje „spoločné úsilie“, sa upraví v súlade s európskym právnym predpisom v oblasti klímy. Celkový cieľ únie týkajúci sa čistých odstránených emisií skleníkových plynov vo výške 310 miliónov ton ekvivalentu CO2 sa prerozdelí medzi členské štáty v podobe národných ročných cieľov na obdobie 2026 až 2030 a bude vychádzať z vyprodukovaných a odstránených emisií nahlásených v inventúrach skleníkových plynov a v oblastiach obhospodarovania pôdy. Zavedie sa nový systém riadenia v súvislosti s dodržiavaním cieľa a upraví flexibilný mechanizmus využívania pôdy zameraný na riešenie rizika nedodržiavania záväzkov zo strany členských štátov. Po roku 2031 sa rozsah pôsobnosti nariadenia rozšíri tak, aby zahŕňal emisie zo sektora poľnohospodárstva iné ako emisie CO2, takže po prvýkrát bude celý rámec sektora pôdy riadený jediným politickým nástrojom v oblasti klímy.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Balík „Fit for 55“ pre klímu a energetiku je komplexným krokom k prepracovaniu právnych predpisov Únie a ich zosúladeniu s ambicióznejšími klimatickými cieľmi. Všetky iniciatívy v balíku sú úzko prepojené.

Tento legislatívny návrh dopĺňa návrhy uvedené v balíku a zostáva v súlade so:

a)smernicou 2003/87/ES o revízii systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) 5 ;

b)nariadením (EÚ) 2018/842 o spoločnom úsilí 6 ;

c)zmenou smernice (EÚ) 2018/2001 7 o obnoviteľných zdrojoch energie na dosiahnutie nového cieľa v oblasti klímy do roku 2030.

Je tu aj úzka súvislosť s inými iniciatívami Komisie v oblasti ochrany a zlepšovania prírodných spôsobov odstraňovania uhlíka, zvyšovania odolnosti lesov EÚ voči zmene klímy, obnovy znehodnotenej pôdy a ekosystémov, opätovného zavlažovania rašelinísk a podpory biohospodárstva vrátane využívania trvanlivých produktov z vyťaženého dreva, a to pri plnom rešpektovaní ekologických zásad podporujúcich biodiverzitu:

a) Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 8 ;

b) Stratégia „Z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu 9 ;

c) [Stratégia lesného hospodárstva EÚ 10 ];

d) [Ciele EÚ v oblasti obnovy prírody] 11 ;

e) Stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy 12 ;

f) Stratégia EÚ na zníženie emisií metánu 13 ;

g) [Stratégia EÚ týkajúca sa pôdy 14 ];

h) Udržateľné biohospodárstvo pre Európu 15 ;

i) Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo za čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu 16 ;

j) Akčný plán nulového znečisťovania 17 ;

k) Dlhodobá vízia pre vidiecke oblasti EÚ 18 .

•Súlad s ostatnými politikami Únie

Návrhy v balíku „Fit for 55“ by mali byť v súlade so všetkými opatreniami a politikami EÚ a mali by Únii pomôcť pri dosahovaní zvýšeného cieľa do roku 2030, ako aj v úspešnej a spravodlivej transformácii smerom k splneniu cieľa klimatickej neutrality do roku 2050, ako sa uvádza v oznámení o Európskej zelenej dohode. Preto je táto iniciatíva spojená s mnohými inými oblasťami politiky vrátane vonkajších politík Únie.

Komisia skvalitňuje svoje usmernenia v oblasti lepšej tvorby práva a súvisiace nástroje tak, aby všetky iniciatívy EÚ dodržiavali zelenú prísahu „neškodiť“.

Technické podporné nástroje slúžia na pomoc členským štátom pri vypracúvaní a realizácii reforiem. Podpora je poskytovaná na požiadanie a pokrýva širokú škálu politických oblastí vrátane plánov obnovy a odolnosti, zelenej transformácie a otázok súvisiacich s LULUCF.

Sektor LULUCF je prepojený so všetkými ekosystémami a s hospodárskymi činnosťami, ktoré závisia od pôdy a služieb, ktoré poskytuje. Nariadenie o LULUCF je preto v súčinnosti s ostatnými politikami EÚ týkajúcimi sa činností súvisiacich s pôdou, najmä so Spoločnou poľnohospodárskou politikou 19 , politikami v oblasti životného prostredia a energetickou politikou, hlavne pokiaľ ide o energiu z obnoviteľných zdrojov.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

Právnym základom tohto návrhu je článok 192 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). V súlade s článkom 191 a článkom 192 ods. 1 ZFEÚ musí Európska únia prispievať k dosahovaniu aj týchto cieľov: udržiavanie, ochrana a zlepšovanie kvality životného prostredia, podpora opatrení na medzinárodnej úrovni na riešenie regionálnych alebo celosvetových environmentálnych problémov, najmä v boji proti zmene klímy.

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Zmena klímy je cezhraničný problém, ktorý sa nedá riešiť len na vnútroštátnej alebo miestnej úrovni. Opatrenia v oblasti klímy sa musia koordinovať na európskej a podľa možností aj na celosvetovej úrovni. Opatrenia na úrovni EÚ sú opodstatnené na základe zásady subsidiarity v zmysle článku 5 Zmluvy o Európskej únii. Európska únia od roku 1992 pracuje na hľadaní spoločných riešení a presadzovaní globálnych opatrení na boj proti zmene klímy. Opatreniami na úrovni EÚ sa konkrétne zabezpečí nákladovo efektívne plnenie cieľov zníženia emisií do roku 2030 aj v dlhodobejšej perspektíve a zároveň zaručí spravodlivosť a environmentálna integrita. Kompetencie EÚ v oblasti zmeny klímy sú priznané a opísané v článkoch 191 až 193 ZFEÚ.

Zvýšenie cieľa v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov do roku 2030 bude mať vplyv na väčšinu, ak nie na všetky hospodárske odvetvia v EÚ. Zvýšenie tohto cieľa si okrem toho môže vyžiadať politické zmeny v mnohých oblastiach, a to aj nad rámec politík v oblasti klímy, lesného hospodárstva a využívania pôdy. Opatrenia, ktoré členské štáty prijímajú v rámci nariadenia o LULUCF, úzko súvisia s inými politikami, najmä s poľnohospodárstvom, ochranou biodiverzity a biotopu, adaptáciou na zmenu klímy, ako aj energetickú politiku, vzhľadom na aspekty týkajúce sa obnoviteľných zdrojov energie. Vzájomná závislosť medzi jednotlivými zapojenými politikami má nadnárodný vplyv, ciele týkajúce sa znižovania a odstraňovania emisií stanovujú členské štáty, pričom zásady, na základe ktorých budú členské štáty podávať správy o svojich výsledkoch a pokroku pri dosahovaní svojich individuálnych cieľov a cieľov EÚ ako celku, sú stanovené v nariadení (EÚ) 2018/1999 20 . Opatrenia na úrovni EÚ sú nevyhnutné, keďže koordinované politiky EÚ majú oveľa väčšiu šancu viesť ku skutočnej transformácii smerujúcej k dosiahnutiu klimaticky neutrálneho hospodárstva do roku 2050.

•Proporcionalita

Tento návrh je v súlade so zásadou proporcionality, pretože neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie cieľov nákladovo efektívneho znižovania emisií skleníkových plynov v EÚ v rokoch 2021 až 2030 pri súčasnom zabezpečení spravodlivosti a environmentálnej integrity.

Európsky právny predpis v oblasti klímy stanovuje záväzný cieľ Únie v oblasti klímy do roku 2030, ktorým je zníženie domácich čistých emisií skleníkových plynov do roku 2030 minimálne o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Tento návrh zahŕňa veľkú časť týchto emisií skleníkových plynov a reviduje sa ním nariadenie o LULUCF s cieľom dosiahnuť uvedený cieľ.

•Výber nástroja

Ciele tohto návrhu sa najlepšie dosiahnu zmenou súčasného nariadenia o LULUCF zavedením zmien do platného legislatívneho rámca s cieľom dosiahnuť ambicióznejšie klimatické ciele a zabezpečiť priamu a jednotnú uplatniteľnosť ustanovení súčasne v celej Únii.

3.VÝSLEDKY EX POST HODNOTENÍ, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Nariadenie o LULUCF nadobudlo účinnosť v roku 2018, ale uplatňuje sa od začiatku roka 2021, takže v príprave na jeho vykonávanie sa zatiaľ uskutočnili iba prvé kroky; tieto činnosti poukázali na určité výzvy v súvislosti s vykonávaním. Hlavne analýza integrovaných národných energetických a klimatických plánov 21 predložených členskými štátmi na konci roka 2019 poukázala na to, že sektor LULUCF treba naďalej považovať za integrovanú súčasť stratégií členských štátov v oblasti klímy. Proces stanovovania lesných referenčných úrovní pre každý členský štát odhalil výzvy súvisiace s vykonávaním tohto komplexného pravidla započítavania, pričom činnosti v oblasti budovania kapacít na účely podpory členských štátov v prípravách na vykonávanie nariadenia o LULUCF poukázali na výzvy súvisiace s medzerami vo vnútroštátnych systémoch monitorovania a nahlasovania.

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

Úvodné posúdenie vplyvu sa zverejnilo 29. októbra 2020 na štyri týždne s úmyslom získať spätnú väzbu, v rámci ktorej prišlo spolu 93 odpovedí. Komisia okrem toho na získanie dôkazov a zabezpečenie väčšej transparentnosti zorganizovala pre každý z návrhov verejnú konzultáciu, ktorá trvala od 13. novembra 2020 do 5. februára 2021; v rámci konzultácie o revízii nariadenia o LULUCF sa prijalo 235 odpovedí od respondentov. V týchto odpovediach naznačili, že uprednostňujú ambicióznejšie ciele v oblasti odstraňovania emisií v sektore LULUCF, keď túto možnosť zvolilo 45 % respondentov (najmä akademici, občania EÚ a MVO). Na druhom mieste boli integrované ciele pre sektor pôdy, ktoré uprednostnilo 35 % respondentov, hlavne zo súkromného sektora. Posilnenie nástroja flexibility v rámci nariadenia o spoločnom úsilí bolo najviac uprednostňovanou možnosťou u 20 % respondentov, hlavne orgánov verejnej moci. Podrobné zhrnutie spätnej väzby na úvodné posúdenie vplyvu a výsledkov verejnej konzultácie sa nachádza v prílohe 2 k posúdeniu vplyvu tohto návrhu.

•Získavanie a využívanie expertízy

Kvantitatívne posúdenie hospodárskych, sociálnych a environmentálnych vplyvov vychádza z integrovaného hospodárskeho modelovania využívania pôdy inštitútu IIASA prostredníctvom modelov GLOBIOM a G4M. V politickom scenári (MIX) je zohľadnený možný dopyt po biomase z iných sektorov, ako aj predpoklady scenára 1.5TECH dlhodobej stratégie EÚ 22 , 23 . V rámci scenára MIX sa predpokladá, že čistý záchyt v sektore LULUCF bude v roku 2030 na podobných úrovniach ako v období 2016 až 2018. Krivky hraničných nákladov na zníženie emisií modelovali vplyv osobitných opatrení na zníženie emisií alebo ich zvýšené odstraňovanie. Táto analýza preukázala, že podstatné zvýšenie pôdnych záchytov možno dosiahnuť pri relatívne nízkych nákladoch (5 až 10 EUR/tonu CO2). V analýze sa takisto uvádza, že nákladovo efektívne zníženie emisií si vyžaduje opatrenia v každom type využívania pôdy, ako je napríklad zlepšené obhospodarovanie lesov, zalesňovanie, predchádzanie odlesňovaniu lesnej pôdy, vyňatie organickej pôdy z využívania pôdy a stratégie na zlepšenie obhospodarovania ornej pôdy na poľnohospodárskych pozemkoch.

Informácie o príspevku sektora LULUCF k zelenej dohode sa získali na základe zmluvy o poskytnutí služby, ktorú vykonalo konzorcium externých expertov a ktorá sa okrem iných úloh zamerala na problémy, ciele a možnosti revízie nariadenia o LULUCF a analýzu správ predložených členskými štátmi podľa rozhodnutia o LULUCF (529/2013).

Dodatočné informácie boli získané z viacerých externých štúdií, ako sú štúdia dodržiavania nariadenia o LULUCF, budovanie kapacít na inventúry skleníkových plynov, pilotná štúdia v oblasti uhlíkového poľnohospodárstva atď.

•Posúdenie vplyvu

Posúdenia vplyvu jednotlivých iniciatív vychádzajú zo scenárov integrovaného modelovania, ktoré odzrkadľujú vplyv rôznych politických nástrojov na hospodárske subjekty, pokiaľ ide o zabezpečenie komplementárnosti, súdržnosti a účinnosti pri dosahovaní ambicióznych klimatických cieľov na roky 2030 a 2050.

Posúdenie vplyvu priložené k tomuto návrhu dopĺňa analýzu realizovanú v roku 2020 ako súčasť posúdenia vplyvu, ktoré sprevádzalo plán cieľov v oblasti klímy do roku 2030. Posúdenie slúžilo ako analytický základ na stanovenie cieľa čistého zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s rokom 1990, cieľa dosiahnuť v sektore pôdy do roku 2035 klimatickú neutralitu, ako aj cieľa dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu v celej Únii.

Okrem toho posúdenie vplyvu, ktoré tvorí sprievodný dokument k tomuto návrhu, bolo pripravené a vypracované v súlade s platnými usmerneniami týkajúcimi sa lepšej právnej regulácie a odporúčaniami výboru pre kontrolu regulácie, ktorý k posúdeniu vydal 19. apríla 2021 kladné stanovisko s výhradami. Odporúčané zlepšenia navrhované výborom sa zohľadnili v konečnej verzii.

Problémy a ciele

V rámci posúdenia vplyvu boli identifikované tri hlavné problémy spolu s príslušnými problémovými faktormi a cieľmi.

Prvým problémom je znižovanie miery odstraňovania uhlíka v sektore pôdy za posledné roky: z dôvodu zvýšenia ťažby v dôsledku rastúceho dopytu po dreve a starnutia lesov, pokračujúcich emisií z organickej pôdy, prírodných katastrof a chýbajúcich politických a finančných stimulov. Prvým cieľom návrhu je preto zastaviť a zvrátiť tento trend v súlade s ambíciou dosiahnuť klimaticky neutrálny sektor pôdy do roku 2035.

Druhým problémom je nedostatočná integrácia sektora pôdy do politík v oblasti klímy, pretože sektor poľnohospodárstva a sektor LULUCF nemajú spoločný cieľ, vzťahujú sa na ne dva rôzne právne predpisy a súvisia s pravidlami flexibility, ktoré sú do istej miery obmedzujúce. Príslušným cieľom je zabezpečiť spravodlivý, flexibilný a integrovaný politický rámec v oblasti klímy, ktorý by podporoval účinnú tvorbu politík a ich vykonávanie, a zároveň sprísniť nákladovo efektívne a synergické mitigačné opatrenia v sektore pôdy. Toto má zásadný význam z hľadiska veľkého potenciálu zvýšiť synergické účinky medzi mitigačnými opatreniami a opatreniami na ochranu životného prostredia súvisiacimi s obhospodarovaním pôdy tak v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve, ako aj v prírodných a poloprírodných oblastiach. Obnova ekosystémov bohatých na uhlík, ako aj udržateľné využívanie pôd a lesov prispejú k riešeniu krízy v oblasti klímy a biodiverzity.

Tretím problémom je, že pravidlá započítavania, monitorovania a nahlasovania tak, ako sú stanovené v súčasnom nariadení o LULUCF, spôsobujú problémy pri ich vykonávaní: najmä proces stanovenia lesných referenčných úrovní sa ukázal byť komplikovaný, pričom naďalej existujú mnohé nedostatky v presnosti odhadov LULUCF. Tento problém súvisí s cieľom zjednodušiť pravidlá započítavania a využívať príležitosti ponúkané existujúcimi technológiami monitorovania pôdy a súbormi údajov na lepšie monitorovanie klimatických ukazovateľov v sektore LULUCF.

Možnosti politiky

V nadväznosti na túto analýzu a prvky navrhnuté v oznámení o ambicióznejších klimatických cieľoch pre Európu na rok 2030 sú v posúdení vplyvu opísané tri možnosti.

Prvá možnosť sa zameriava na alternatívne spôsoby navrhovania národných cieľov LULUCF za predpokladu, že medzi sektorom LULUCF a sektormi spadajúcimi pod nariadenie o spoločnom úsilí neexistuje žiadna flexibilita. Jedným z navrhovaných riešení, je zjednodušiť kritériá započítavania pre obhospodarovanú lesnú pôdu použitím historického priemeru namiesto lesnej referenčnej úrovne. Ďalšou možnosťou je stanoviť jednotný cieľ odstraňovania emisií na základe všetkých vyprodukovaných a odstránených emisií, ktoré boli v inventúre nahlásené, a rozdeliť ich medzi členské štáty na základe posledných vyprodukovaných a odstránených emisií a podľa oblasti obhospodarovanej pôdy; cieľ EÚ je stanovený v súlade s trajektóriou vedúcou ku klimaticky neutrálnemu sektoru pôdy do roku 2035.

V rámci druhej možnosti je stanovený aj jednotný cieľ odstraňovania emisií na základe nahlásených vyprodukovaných a odstránených emisií, navrhuje sa v ňom však nižší cieľ EÚ do roku 2030, ktorý zodpovedá posledným dosiahnutým výsledkom v sektore LULUCF (t. j. priemer rokov 2016 až 2018). Pridaním možnosti vytvoriť kredity LULUCF v záujme plnenia cieľov nariadenia o spoločnom úsilí sa vytvára možnosť stimulov na prekročenie cieľov LULUCF, pričom možno potenciálne dosiahnuť úroveň odstraňovania emisií, ktorá je v súlade s trajektóriou vedúcou ku klimaticky neutrálnemu sektoru pôdy do roku 2035.

V tretej možnosti sa kombinujú emisie zo sektora poľnohospodárstva spolu s emisiami a ich odstraňovaním v sektore LULUCF do jedného piliera sektora pôdy, pričom táto možnosť obsahuje tri prvky: proces plánovania s cieľom zaistiť klimatickú neutralitu v kontexte využívania pôdy do roku 2035, národné záväzné ciele pre sektor pôdy do roku 2030 a národné záväzné ciele pre sektor pôdy do roku 2035.

Uprednostňovanou možnosťou je kombinácia zjednodušených a ambicióznejších národných cieľov LULUCF do roku 2030 (ako v možnosti 1.2 alebo možnosti 2 v závislosti od cieľov nariadenia o spoločnom úsilí) s celoeurópskym cieľom klimatickej neutrality v kontexte využívania pôdy do roku 2035. V uprednostňovanej možnosti sa ráta aj s procesom plánovania pre zmierňovanie zmeny klímy v kontexte využívania pôdy, národnými cieľmi v sektore pôdy do roku 2035, ktoré sa majú stanoviť v neskoršej fáze, a s aktualizáciou požiadaviek monitorovania a nahlasovania.

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

V súlade so záväzkom Komisie týkajúcim sa lepšej právnej regulácie bol návrh vypracovaný inkluzívne, transparentne a za neustálej účasti zainteresovaných strán.

•Základné práva

V návrhu sú rešpektované základné práva a dodržané zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie 24 . Prispieva predovšetkým k dosahovaniu vysokej miery ochrany životného prostredia v súlade so zásadou udržateľného rozvoja stanovenou v článku 37 Charty základných práv Európskej únie.

4.VPLYV NA ROZPOČET

Vplyv na rozpočet členských štátov súvisí s možnosťou obchodovania s prebytkami v prípade prekročenia ich cieľov, ako aj s potrebou spoľahlivého monitorovania a nahlasovania v sektore LULUCF vrátane napr. opätovného používania programov EÚ (napr. Copernicus) a dátových zdrojov, ktoré sa už používajú v rámci iných politík.

V tomto návrhu sa v roku 2025 predpokladá komplexné preskúmanie národných inventarizačných údajov, ktoré predložili členské štáty podľa článku 26 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2018/1999 (ďalej len „nariadenie o riadení energetickej únie“). Preskúmanie Komisii umožní stanoviť ročné ciele LULUCF členských štátov na obdobie 2026 až 2030 vychádzajúce z priemerných emisií skleníkových plynov každého členského štátu za roky 2021, 2022 a 2023. Na základe preskúmania sa aktualizuje aj postup prideľovania emisných kvót do roku 2030 v rámci nariadenia o spoločnom úsilí a preskúmajú pridelené ročné kvóty na roky 2026 až 2030. Navyše sa zachová aj komplexné preskúmanie v roku 2027 na účely posúdenia súladu, ktoré sa predpokladá v nariadení o riadení energetickej únie. Tieto úlohy si budú vyžadovať pomoc externého dodávateľa za odhadovanú cenu 2 mil. EUR za každé preskúmanie (2025, 2027).

Rovnako potrebné budú sekundárne právne predpisy, v ktorých sa stanovia podrobné pravidlá súvisiace s LULUCF, pokiaľ ide o register Únie, ako aj s monitorovaním a nahlasovaním emisií a overovaním správ o dodržiavaní záväzkov. Vykonávanie si bude vyžadovať prepracovaný vývoj v oblasti IT v rámci registra Únie s cieľom riešiť nový typ kvót súvisiacich s flexibilitou LULUCF a nariadenia o spoločnom úsilí, ako aj s novými prevádzkovateľmi (členské štáty).

Okrem toho si bude po zmene v roku 2026, ktorá sa týka mechanizmu nahlasovania a dodržiavania záväzkov, vykonávanie vyžadovať aktualizované a dôslednejšie zabezpečovanie monitorovania prostredníctvom Európskej environmentálnej agentúry a súvisiacich dátových služieb v rámci programu Copernicus.

Vplyv na rozpočet EÚ sa uvádza v pripojenom legislatívnom finančnom výkaze. Voľby týkajúce sa vývoja a obstarávania IT budú podliehať predbežnému schváleniu Radou Európskej komisie pre informačné technológie a kybernetickú bezpečnosť.

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a nahlasovania

Transparentné, pravidelné nahlasovanie plnenia povinností zo strany členských štátov spolu s dôkladnými kontrolami dodržiavania záväzkov sú základnými prvkami na zabezpečenie pokroku pri plnení dlhodobých záväzkov EÚ v oblasti zníženia emisií. Iniciatíva vychádza z postupu založeného na integrovaných národných energetických a klimatických plánoch, ako aj zo spoľahlivého rámca transparentnosti pre emisie skleníkových plynov a z iných informáciách o klíme, ktoré figurujú v nariadení (EÚ) 2018/1999 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy. Komisia bude ako základ svojho pravidelného hodnotenia pokroku využívať okrem iného informácie, ktoré budú nahlasovať členské štáty podľa nariadenia o riadení energetickej únie. Patria sem údaje o emisiách skleníkových plynov, informácie o politikách a opatreniach, prognózach a úpravách. Komisia tieto informácie takisto využije pri preskúmaní vykonávania predpisov týkajúcich sa životného prostredia a pri monitorovaní environmentálnych akčných programov. Informácie získané od členských štátov možno doplniť systematickými pozorovaniami atmosféry, a to tak in situ, ako aj formou diaľkového snímania, napríklad pozorovaniami stanovenými v programe Copernicus.

Zvýšená kvalita monitorovania a nahlasovania emisií a ich odstránených množstiev pri využívaní pôdy, zmenách využívania pôdy a lesnom hospodárstve sa stáva významnejšou zavedením cieľa EÚ na čisté zníženie emisií, ktorý vychádza z údajov nahlásených do inventúr emisií skleníkových plynov. Veľký význam má aj súdržnosť s inými politikami EÚ, ktoré sa takisto spoliehajú na monitorovanie pôdy, ako sú spoločná poľnohospodárska politika, politiky v oblasti biodiverzity a smernica o obnoviteľných zdrojoch energie, keďže ponúkajú značné administratívne a nákladové synergie. Vývoj technológií na monitorovanie pôdy ponúka bohaté príležitosti na monitorovanie zmien využívania pôdy za nízke náklady a včas (napr. použitím metód založených na diaľkovom snímaní vrátane satelitov Sentinel programu Copernicus alebo komerčne dostupných služieb). Takéto včasné digitálne zemepisné údaje pokrývajúce celú EÚ nielen uľahčia nahlasovanie skleníkových plynov, ale aj nasmerujú mitigačné opatrenia do oblastí s najvyšším potenciálom znižovania emisií a vo všeobecnosti umožnia environmentálne opatrenia, rozvoj biodiverzity, ochranu prírody a plánovanie využitia krajiny. Aktualizácia monitorovacieho prístupu v nariadení o LULUCF, ktorou sa pre členské štáty zavedú rovnaké podmienky používania porovnateľných a štandardizovaných prístupov v súlade s dostupnými nástrojmi a technológiami, má preto zásadný význam a zabezpečí prijatie najlepších postupov na monitorovanie.

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Najdôležitejšie zmeny v právnom rámci LULUCF, ktoré prispievajú k dosiahnutiu ambicióznejších klimatických cieľov Únie, sa týkajú týchto článkov:

Článok 2 – Rozsah pôsobnosti

Pôvodný rozsah pôsobnosti stanovujúci „kategórie započítavania pôdy“ sa v rámci zmeneného nariadenia uplatňuje len na obdobie 2021 až 2025. V rozsahu uplatňovania zmeny obdobia na roky 2021 až 2025 sú zahrnuté obhospodarované mokrade len pri tých členských štátoch, ktoré oznámili úmysel ich začlenenia do 31. decembra 2020 (túto možnosť zvolili len dva členské štáty).

Rozsah pôsobnosti v období 2026 až 2030 vychádza priamo z nahlásených emisií a ich odstránených množstiev do inventúr skleníkových plynov podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999 a presne odráža kategórie nahlasovania stanovené v spoločnom formáte nahlasovania údajov podľa usmernení UNFCCC pre nahlasovanie (napr. rašeliniská a ťažba rašeliny sú zahrnuté do kategórie nahlasovania „Mokrade“).

Rozsah pôsobnosti od roku 2031 v prípade kombinácie využívania pôdy a sektoru poľnohospodárstva, ktorý je zdrojom iných skleníkových plynov ako CO2, je uvedený v poslednom odseku a podobne odráža kategórie nahlasovania stanovené v spoločnom formáte nahlasovania údajov.

Článok 4 – Záväzky a ciele

V pôvodnom článku 4 sa pojem „záväzky“ používal na vyjadrenie povinnosti bez špecifických cieľových čísel. Nový článok 4 „Záväzky a ciele“ sa upraví tak, aby zohľadňoval tri obdobia:

Záväzky na roky 2021 až 2025

Podľa súčasných pravidiel majú členské štáty záväzok zabezpečiť, aby emisie skleníkových plynov neprekročili množstvo odstránených emisií, čo sa vypočíta ako suma celkových emisií a celkového množstva odstránených emisií v kategóriách započítavania, ako sa stanovuje v rozsahu pôsobnosti (článok 2 ods. 1), tzv. pravidlo nulového dlhu. Tieto záväzky sa obmedzia len na prvé obdobie uplatňovania zmeneného nariadenia, t. j. od 2021 do 2025.

Ciele členských štátov na roky 2026 až 2030

V období od 2026 až 2030 bude cieľom Únie dosiahnuť do roku 2030 čisté odstránené emisie v objeme 310 miliónov ton ekvivalentu CO2 na základe inventúry emisií skleníkových plynov z rokov 2016, 2017 a 2018. Cieľ Únie, ktorý predstavuje 310 miliónov ton ekvivalentu CO2 čistých odstránených emisií, bude rozdelený medzi členské štáty s cieľom určiť záväzné národné ciele, pokiaľ ide o minimálne čisté odstránené množstvá, ktoré sa podľa tabuľky v prílohe IIa majú dosiahnuť do roku 2030.

Využitie súčasných údajov je výhodnejšie z dvoch dôvodov. Prvým je, že východiskový bod trajektórie by mal byť čo možno najbližšie k obdobiu plnenia záväzkov. Ide o technický prvok, ktorým sa eliminuje potreba stanoviť referenčnú hodnotu, ako je napríklad lesná referenčná úroveň. Druhým je skutočnosť, že inventúry v sektore LULUCF budú od predloženia v roku 2023 ako prvé podliehať podmienkam nariadenia o riadení energetickej únie, čím sa zvýši ich úroveň. Komisia na základe výsledkov komplexného preskúmania skleníkových plynov nahlásených do inventúry prijme v roku 2025 vykonávací akt, ktorým sa stanovia ročné ciele na základe overených emisií a ich odstránených množstiev z rokov 2021, 2022 a 2023 každého členského štátu. Najnovšie preskúmané údaje preto budú slúžiť ako základ pre stanovenie trajektórie ročných cieľov na roky 2026 až 2029 vedúcej k dosiahnutiu národných cieľov čistých odstránených množstiev do roku 2030.

Cieľ na rok 2030 bude východiskovým bodom pre sektor pôdy v rokoch 2030 až 2050 na dosiahnutie klimatickej neutrality v celom hospodárstve a umožní monitorovať pokrok pri dosahovaní nulových emisií skleníkových plynov do roku 2050.

Záväzky týkajúce sa klimatickej neutrality do roku 2035

Od roku 2031 bude sektor LULUCF zahŕňať emisie iné ako CO2 zo sektora poľnohospodárstva a zmenené nariadenie sa bude zameriavať na cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu v rámci celej Únie, pokiaľ ide o emisie skleníkových plynov a ich odstraňovanie v kombinovaných sektoroch najneskôr do roku 2035, pričom emisie sa dovtedy znížia na čistú nulu a následne vzniknú záporné emisie. Členské štáty sú povinné prispievať k dosiahnutiu spoločného cieľa a v rámci svojich aktualizovaných integrovaných národných energetických a klimatických plánov musia do júna 2024 preukázať, ako plánujú tento cieľ dosiahnuť. Pokiaľ ide o predložené plány, Komisia do konca roka 2025 navrhne ciele pre jednotlivé členské štáty, ako aj opatrenia na úrovni EÚ na obdobie po roku 2030. Jednotlivé ciele pre členské štáty na obdobie po roku 2030 budú predmetom posúdenia vplyvu a nového legislatívneho návrhu.

Od roku 2036 bude v rámci kombinovaného sektora musieť dochádzať k ďalšiemu odstraňovaniu uhlíka, aby sa vyvážili zostávajúce emisie z iných sektorov vychádzajúce zo spoľahlivého systému certifikácie odstraňovania uhlíka. Tento politický rámec by mohol začať progresívne kombinovať sektor pôdy s inými sektormi (mimo poľnohospodárstva), ktoré vyčerpali svoje možnosti zníženia emisií alebo ktoré povedzme dosiahli viac ako 90 % zníženia emisií. Stimul na trvalé zvyšovanie odstraňovania uhlíka v kombinovaných sektoroch až do roku 2050 by sa tým zachoval.

Článok 9 – Započítavanie produktov z vyťaženého dreva

V oznámení Ambicióznejšie klimatické ciele pre Európu na rok 2030 sa poukazuje na iniciatívy týkajúce sa uhlíkového poľnohospodárstva a certifikácie odstraňovania uhlíka, ktoré by sa s blížiacim sa rokom 2030 mali uplatňovať v čoraz väčšej miere. Je preto potrebné podporovať takéto nové obchodné modely zvyšovania sekvestrácie uhlíka, pričom užívatelia pôdy sa musia snažiť vyhnúť ďalšiemu vyčerpávaniu zásob uhlíka, a to najmä v pôdach.

V návrhu sa predstaví jednoznačnejšia cesta k novým produktom (stavebný materiál, vlákna/polyméry) a zmysel článku sa prepracuje tak, aby zastrešoval certifikáciu odstraňovania uhlíka/uhlíkového poľnohospodárstva, kde jedným z príkladov sú produkty z vyťaženého dreva.

Článok 12 – Všeobecné nástroje flexibility

V rámci zmeneného nariadenia už členské štáty nebudú môcť na konci obdobia 2021 až 2025 „odložiť“ prebytky z odstraňovania. Táto zmena však zaručuje pridelenie podielu prebytkov členských štátov z odstraňovania na konci obdobia 2021 až 2025 do zriadeného mechanizmu flexibility v rámci druhého obdobia 2026 až 2030 (pozri novo vložený článok 13b).

Okrem toho budú členské štáty povinné nahlásiť využívanie príjmov z obchodovania a očakáva sa, že tieto príjmy investujú späť do projektov v oblasti klímy.

Článok 13 – Flexibilita týkajúca sa obhospodarovanej lesnej pôdy

Rozsah pôsobnosti súčasného článku 13 sa obmedzí na obdobie započítavania 2021 až 2025 s celkovou dostupnou flexibilitou, ktorá predstavuje podiel prebytkovej flexibility, ktorú členské štáty nevyužili počas obdobia 2021 až 2025 podľa článku 13.

Po prvom období sa očakáva prebytok, keďže v súčasnosti je množstvo čistých odstránených emisií v lesnom hospodárstve v hlavných členských štátoch na podstatne vyššej úrovni, ako sú prijaté lesné referenčné úrovne. V dôsledku toho takmer všetky členské štáty bohaté na lesy pravdepodobne splnia svoje záväzky na obdobie 2021 až 2025 podľa nariadenia o LULUCF bez toho, aby museli využiť svoju flexibilitu. Je preto pravdepodobné, že by značný podiel dostupnej flexibility zostal nevyužitý, a teda by bolo možné poskytnúť novozavedený mechanizmus na prerozdelenie akejkoľvek nevyužitej kompenzácie obhospodarovanej lesnej pôdy členským štátom zasiahnutým prírodnými škodlivými činiteľmi.

Okrem toho sa súčasné ustanovenie týkajúce sa špeciálnej flexibility pre Fínsko zruší a nahradí v zmenenom nariadení článkom 13a.

Článok 13a – Dodatočné kompenzácie

Podobne ako v článku 13 sa uplatňovanie tohto článku obmedzí na započítavanie v rámci prvého obdobia plnenia záväzkov, t. j. 2021 až 2025, pričom základným zmyslom jeho zavedenia je vyhnúť sa akýmkoľvek nejasnostiam vo výklade, pokiaľ ide o rozsah osobitnej flexibility pridelenej Fínsku.

Touto zmenou sa špecifikuje výška dostupnej kompenzácie až do 5 miliónov ton ekvivalentu CO2, t. j. polovice súčasnej výšky, keďže tá sa uplatňuje len do konca roka 2025. Okrem toho sa kompenzácia za lesnú pôdu, ktorá bola nahlásená ako konvertovaná na inú pôdu, obmedzí do konca roka 2017. Kompenzáciu bude možné použiť len na účely dodržania záväzku na obdobie 2021 až 2025, pričom sa zaručí, že žiadne kredity nebudú použité na obchodovanie, ani sa neodložia do druhého obdobia 2026 až 2030.

Článok 13b – Mechanizmus flexibility týkajúci sa využívania pôdy na obdobie 2026 až 2030

Keďže zmenou orientácie na národný cieľ vychádzajúci z nahlásených údajov budú súčasné články 10 (Prírodné škodlivé činitele) a 13 (Flexibilita týkajúca sa obhospodarovanej lesnej pôdy) od roku 2025 nadbytočné, v zmenenom nariadení sa na obdobie 2026 až 2030 zavádza nový mechanizmus flexibility s cieľom pomôcť členským štátom riešiť neistoty v danom sektore, najmä v dôsledku prírodných katastrof. Tento mechanizmus bude fungovať podľa podobných zásad ako súčasný článok 13, pričom rozsah pôsobnosti sa rozšíri z lesnej pôdy na všetku pôdu relevantnú z hľadiska plnenia cieľov. Mechanizmus bude následne riešiť neočakávaný pokles čistých odstránených emisií vo všetkých kategóriách pôdy, nielen lesnej, v dôsledku škodcov, požiarov či búrok za predpokladu, že členské štáty predložia jasný dôkaz v súlade s existujúcimi kritériami (príloha VI).

Nové prvky (v porovnaní s pôvodným článkom 13):

Počas obdobia 2026 až 2030 možno jednotky z mechanizmu flexibility použiť tak, aby pokrývali celý rozsah od cieľa k nahlasovaniu v každom členskom štáte, nielen lesnú pôdu.

Prístup do mechanizmu flexibility v roku 2032 na obdobie 2026 až 2030 je stanovený na polovicu maximálnej výšky stanovenej v prílohe VII, t. j. 178 miliónov ton ekvivalentu CO2.

Všetky nepoužité množstvá by bolo možné prerozdeliť rozhodnutím Komisie a prostredníctvom registra tým členským štátom, ktoré v súlade so zásadami uvedenými v prílohe VI preukážu ich potrebu, ktorá presahuje vopred vymedzené úrovne pre členské štáty v prílohe VII, najmä pokiaľ ide o prírodné škodlivé činitele.

Článok 13c – Riadenie cieľov

Prechodom na národné ročné ciele pre čisté odstránené emisie v období 2026 až 2030 sa zavedú podobné zásady, aké existujú v rámci plnenia záväzkov podľa nariadenia (EÚ) 2018/842 o spoločnom úsilí, ako napr. sankcia za ich nedodržanie vo výške 8 %, pokiaľ ide o rozdiel chýbajúci k ich dodržaniu v roku 2030, s ohľadom na následné stanovenie cieľa/kvóty po roku 2030. V prípade, že členský štát nesplní svoj cieľ do roku 2030 na konci druhého obdobia plnenia záväzkov, a to aj napriek možnosti prevodu z iného členského štátu a príslušnému podielu mechanizmu flexibility, bude rozdiel medzi jeho cieľom do roku 2030 a skutočne dosiahnutým čistým znížením emisií v roku 2030 pridaný k jeho cieľu vytýčenému na rok 2031.

Zmena nariadenia (EÚ) 2018/1999

Dôvodom, prečo sa nariadenie (EÚ) 2018/1999 25 mení spolu s nariadením (EÚ) 2018/841 je, že zahŕňa pravidlá monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a ich odstránených množstiev, ako aj pravidlá na sledovanie pokroku členských štátov pri dosahovaní cieľov podľa nariadenia (EÚ) 2018/841.

V zmene článku 4 nariadenia (EÚ) 2018/1999 sa národných energetických a klimatických plánoch odrážajú národné ciele stanovené na obdobie 2026 až 2030, ako aj záväzky klimatickej neutrality do roku 2035. Zmena článku 38 umožňuje vykonať v roku 2025 komplexné preskúmanie národných inventarizačných údajov, aby bolo možné stanoviť národné ročné ciele členských štátov na roky 2026 až 2030. Okrem toho sa zmenou časti 3 prílohy V zavádzajú opatrenia zvyšujúce presnosť monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a ich odstránených množstiev v sektore LULUCF.

2021/0201 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2018/841, pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti, zjednodušenie pravidiel týkajúcich sa dodržiavania záväzkov, stanovenie cieľov členských štátov na rok 2030 a záväzok spoločne dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2035 v sektore využívania pôdy, lesného hospodárstva a poľnohospodárstva, a nariadenie (EÚ) 2018/1999, pokiaľ ide o zlepšenie monitorovania, podávania správ, sledovania pokroku a preskúmania

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 26 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 27 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Parížska dohoda bola prijatá v decembri 2015 na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a platnosť nadobudla v novembri 2016 („Parížska dohoda“). Jej zmluvné strany sa dohodli na plnení záväzku udržať zvýšenie globálnej priemernej teploty výrazne pod hodnotou 2 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia a vyvíjať úsilie o obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia.

(2)Riešenie výziev súvisiacich s klímou a životným prostredím a dosiahnutie cieľov Parížskej dohody sú ťažiskom oznámenia o Európskej zelenej dohode, ktoré Komisia prijala 11. decembra 2019 28 . Potreba a význam Európskej zelenej dohody vzhľadom na veľmi vážny vplyv pandémie COVID-19 na zdravie a prosperitu občanov Únie ešte vzrástli.

(3)Vzhľadom na aktualizovaný vnútroštátne stanoveného záväzku týkajúceho sa znižovania emisií, ktorý bol predložený sekretariátu UNFCCC 17. decembra 2020, sa Únia zaviazala, že do roku 2030 dosiahne celohospodárske zníženie svojich čistých emisií skleníkových plynov aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 29 .

(4)Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 30 Únia do právnych predpisov zakotvila cieľ dosiahnuť do roku 2050 celohospodársku klimatickú neutralitu. V uvedenom nariadení sa takisto stanovuje záväzný cieľ Únie, ktorým je dosiahnuť do roku 2030 zníženie čistých emisií skleníkových plynov (emisie po odpočítaní odstránených emisií) aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Očakáva sa, že k dosiahnutiu tohto cieľa prispejú všetky hospodárske odvetvia vrátane sektora využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a odvetvia lesného hospodárstva. Prínos v podobe čistých odstránených emisií k cieľu Únie v oblasti klímy na rok 2030 je obmedzený na 225 miliónov ton ekvivalentu CO2. V zmysle nariadenia (EÚ) 2021/1119 Komisia v zodpovedajúcom vyhlásení opätovne potvrdila, že má v úmysle navrhnúť revíziu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841 31 v súlade s ambíciou zvýšiť do roku 2030 úrovne čistých odstránených uhlíkových emisií v sektore využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva na úrovne presahujúce 300 miliónov ton ekvivalentu CO2.

(5)S cieľom prispieť k dosahovaniu náročnejších ambícií, a to znížiť čisté emisie skleníkových plynov v porovnaní s úrovňami z roku 1990 z najmenej 40 % na aspoň 55 %, by sa pre každý členský štát mali stanoviť záväzné ročné ciele týkajúce sa množstiev čistých odstránených emisií skleníkových plynov v sektore využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva v období 2026 až 2030 [analogicky k ročne prideleným emisným kvótam stanovenom v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 32 ]. Tie by sa mali pretaviť do cieľa, ktorý by mal pre Úniu ako celok v roku 2030 predstavovať 310 miliónov ton čistých odstránených emisií vyjadrených v ekvivalente CO2. V metodike použitej na stanovenie národných cieľov na rok 2030 by sa mali zohľadňovať priemerné emisie skleníkových plynov a ich odstránené množstvá z rokov 2016, 2017 a 2018 nahlásené jednotlivými členskými štátmi, pričom by sa v nej mali odrážať aktuálne výsledky sektora využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva z hľadiska zmierňovania zmeny klímy, ako aj podiel jednotlivých členských štátov na obhospodarovanej pôde v rámci Únie, a to s prihliadnutím na schopnosť daného členského štátu zlepšiť výsledky v predmetnom sektore prostredníctvom postupov obhospodarovania pôdy alebo zmien vo využívaní pôdy, ktoré sú prospešné pre klímu a biodiverzitu.

(6)Záväzné ročné ciele týkajúce sa čistých odstránených emisií skleníkových plynov by sa mali pre každý členský štát určiť na základe lineárnej trajektórie. Táto trajektória by sa mala začať v roku 2022, pričom by mala vychádzať z priemerných emisií skleníkových plynov nahlásených daným členským štátom v rokoch 2021, 2022 a 2023, a mala by sa skončiť v roku 2030 na cieľovej hodnote stanovenej pre daný členský štát. V prípade členských štátov, ktorým sa podarí zlepšiť svoju metodiku výpočtu emisií a ich odstránených množstiev by sa mal zaviesť mechanizmus technickej opravy. V záujme environmentálnej integrity by sa k cieľu daného členského štátu mala pripočítať technická oprava zodpovedajúca vplyvu zmeny metodiky na ciele a úsilie členského štátu o ich dosiahnutie.

(7)V oznámení zo 17. septembra 2020 s názvom Ambicióznejšie klimatické ciele pre Európu na rok 2030 33 je načrtnutá možnosť kombinovať iné ako uhlíkové emisie skleníkových plynov z poľnohospodárstva s čistými odstránenými emisiami v rámci využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva, vďaka čomu dôjde k vytvoreniu novoregulovaného sektora pôdy. Takouto kombináciou možno podporiť synergie medzi mitigačnými opatreniami v kontexte využívania pôdy a tým umožniť integrovanejšiu tvorbu politík a ich vykonávanie na národnej úrovni a na úrovni Únie. Na tento účel by sa mala sprísniť povinnosť členských štátov predkladať integrované plány mitigačných opatrení v sektore pôdy.

(8)Sektor pôdy má potenciál na to, aby sa do roku 2035 rýchlo a nákladovo efektívne pretransformoval na klimaticky neutrálne odvetvie, v ktorom by následne množstvá odstránených emisií skleníkových plynov prekračovali množstvá samotných emisií. Kolektívny záväzok, ktorým je dosiahnuť v roku 2035 v sektore pôdy klimatickú neutralitu na úrovni EÚ, môže poskytnúť potrebnú istotu týkajúcu sa plánovania s cieľom podnietiť realizáciu mitigačných opatrení týkajúcich sa pôdy už v krátkodobom horizonte, keďže želané mitigačné výsledky sa v prípade takéhoto opatrenia môžu prejaviť až o mnoho rokov neskôr. Okrem toho sa predpokladá, že sektor pôdy sa v roku 2050 stane najväčším odvetvím s najväčším podielom emisií skleníkových plynov v EÚ. Preto je mimoriadne dôležité vytýčiť pre tento sektor trajektóriu, na základe ktorej bude možné do roku 2050 účinne dosiahnuť čistú nulovú bilanciu emisií skleníkových plynov. Do polovice roku 2024 by mali členské štáty predložiť svoje aktualizované integrované národné energetické a klimatické plány v súlade s článkom 14 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 34 . Tieto plány by mali obsahovať príslušné opatrenia, vďaka ktorým dokáže každý členský štát čo najlepšie prispieť k naplneniu kolektívneho cieľa, ktorým je dosiahnuť v roku 2035 v sektore pôdy klimatickú neutralitu na úrovni EÚ. Na základe týchto plánov by Komisia mala navrhnúť národné ciele, ktorými sa zabezpečí, aby sa do roku 2035 dosiahol v Únii prinajmenšom vyvážený stav emisií skleníkových plynov a ich odstránených množstiev v sektore využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva, ako aj emisií z poľnohospodárskych sektorov, ktoré sú zdrojom iných skleníkových plynov ako CO2. Na rozdiel od cieľa EÚ, ktorým je dosiahnuť do roku 2035 klimatickú neutralitu v sektore pôdy, budú dané národné ciele v prípade každého členského štátu záväzné a vymáhateľné.

(9)Pravidlá započítavania stanovené v článkoch 6, 7, 8 a 10 nariadenia (EÚ) 2018/841 boli navrhnuté tak, aby sa určilo, do akej miery by mohla výkonnosť v oblasti zmierňovania zmeny klímy v rámci sektora využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva prispieť k dosiahnutiu cieľa EÚ na rok 2030 spočívajúcom v znížení čistých emisií skleníkových plynov o 40 %, ktorý sektor využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva nezahŕňal. S cieľom zjednodušiť regulačný rámec pre tento sektor by sa už súčasné pravidlá započítavania nemali po roku 2025 uplatňovať, pričom by sa malo overiť plnenie národných cieľov členských štátov na základe nahlásených emisií skleníkových plynov a ich odstránených množstiev. Tým sa zabezpečí metodický súlad so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES 35 , nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 36 a stanovenie nového cieľa, ktorým je znížiť čisté emisie skleníkových plynov aspoň o 55 % (a to aj vrátane sektora využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva).

(10)V záujme zlepšenia odstraňovania skleníkových plynov je potrebné, aby mali jednotliví poľnohospodári alebo lesní hospodári k dispozícii priamy stimul na to, aby na svojej pôde a vo svojich lesoch ukladali väčšie množstvá uhlíka. V období do roku 2030 je potrebné zavádzať čoraz viac nových obchodných modelov založených na stimuloch v oblasti uhlíkového poľnohospodárstva a na certifikácii odstraňovania uhlíka. Vďaka takýmto stimulom a obchodným modelom sa v biohospodárstve dosiahnu lepšie výsledky v oblasti zmierňovania zmeny klímy, a to aj využívaním trvanlivých produktov z vyťaženého dreva pri plnom dodržiavaní ekologických zásad slúžiacich na podporu biodiverzity a obehového hospodárstva. Preto by sa popri produktoch z vyťaženého dreva mali zaviesť nové kategórie produktov slúžiacich na ukladanie uhlíka. Novovznikajúce obchodné modely, poľnohospodárske postupy a postupy obhospodarovania pôdy zamerané na lepšie odstraňovanie emisií prispievajú k vyváženému územnému rozvoju a hospodárskemu rastu vo vidieckych oblastiach. Zároveň tak vďaka nim vznikajú príležitosti na vytváranie nových pracovných miest a stimulov pre relevantné odborné vzdelávanie, rekvalifikáciu a zvyšovanie kvalifikácie.

(11)Vzhľadom na špecifiká sektora využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva v jednotlivých členských štátoch, ako aj na nevyhnutnosť zvyšovania výkonnosti členských štátov v záujme dosiahnutia ich národných záväzných cieľov by členským štátom mala zostať k dispozícii široká škála nástrojov flexibility vrátane využívania obchodných prebytkov a rozšírenia mechanizmov flexibility špecifických pre lesné hospodárstvo s dôrazom na environmentálnu integritu daných cieľov.

(12)Keďže sa súčasné pravidlá započítavania po roku 2025 prestanú uplatňovať, bude treba prijať alternatívne ustanovenia týkajúce sa prírodných škodlivých činiteľov, ako sú požiare, škodcovia či búrky. Tieto ustanovenia budú zamerané na riešenie neistôt, ktoré nastali v dôsledku prirodzených procesov alebo zmeny klímy v sektore využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva. V roku 2032 by členské štáty mali mať k dispozícii mechanizmus flexibility súvisiaci s prírodnými škodlivými činiteľmi, a to za predpokladu, že už vyčerpali všetky dostupné možnosti flexibility, zaviedli náležité opatrenia na zníženie zraniteľnosti svojich pôdnych plôch voči takýmto škodlivým činiteľom a že sa podarilo dosiahnuť cieľ Únie na rok 2030, ktorý sa týka sektora využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva.

(13)Popri záväzných národných ročných cieľoch týkajúcich sa odstraňovania skleníkových plynov, ktoré vychádzajú z nahlásených emisií skleníkových plynov a ich odstránených množstiev od roku 2026, by sa mali stanoviť aj pravidlá ich plnenia. Zásady stanovené v nariadení (EÚ) 2018/842 by sa mali uplatňovať mutatis mutandis, pričom sankcia za ich nedodržanie sa vypočíta takto: K číselnému údaju o emisiách skleníkových plynov, ktorý daný členský štát nahlási v nasledujúcom roku, sa pripočíta 108 % rozdielu medzi vytýčeným cieľovým množstvom odstránených emisií a množstvom čistých odstránených emisií nahláseným v danom roku.

(14)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania ustanovení nariadenia (EÚ) 2018/841 týkajúcich sa stanovovania ročne pridelených cieľových kvót pre členské štáty by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 37 .

(15)V záujme stanovenia cieľových hodnôt čistých odstránených emisií skleníkových plynov pre členské štáty na obdobie 2026 až 2030 by Komisia mala vykonať komplexné preskúmanie s cieľom overiť údaje vyplývajúce z inventúry skleníkových plynov za roky 2021, 2022 a 2023. Na tento účel by sa popri komplexných preskúmaniach, ktoré má Komisia vykonať v rokoch 2027 a 2032 v súlade s článkom 38 nariadenia (EÚ) 2018/1999, malo v roku 2025 vykonať aj osobitné komplexné preskúmanie.

(16)Vzhľadom na zmenu cieľov vychádzajúcich z nahlásených údajov je potrebné, aby sa emisie skleníkových plynov a ich odstránené množstvá odhadovali s vyššou presnosťou. Realizácia cieľov stanovených v oznámení Komisie venovanom stratégii EÚ v oblasti biodiverzity na rok 2030 38 s názvom Stratégia „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu 39 , v stratégii pre lesné hospodárstvo EÚ 40 , v revidovanej smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 41 a v oznámení Komisie s názvom Budovanie Európy odolnej proti zmene klímy – nová stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy 42 si okrem toho bude vyžadovať lepšie monitorovanie pôdy, ktoré pomôže chrániť a zvyšovať odolnosť prírodných spôsobov odstraňovania uhlíka v celej Únii. Monitorovanie a nahlasovanie emisií a ich odstránených množstiev sa musí zmodernizovať tak, aby sa pri nich využívali pokročilé technológie dostupné v rámci programov Únie (napr. program Copernicus) a digitálne údaje zozbierané v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, s využitím súbežnej transformácie zelených a digitálnych inovácií.

(17)Využívanie očakávaných antropogénnych zmien morského a sladkovodného prostredia (napríklad plánované rozširovanie využívania morskej energie, potenciálny nárast akvakultúrnej produkcie či zvyšujúce sa úrovne ochrany prírody v záujme plnenia cieľov stratégie EÚ v oblasti biodiverzity) však bude mať vplyv na emisie skleníkových plynov a ich sekvestráciu. Tieto emisie a ich odstránené množstvá v súčasnosti nie sú zahrnuté v štandardných tabuľkách nahlasovaných UNFCCC. Po prijatí metodiky podávania správ Komisia v priebehu vykonávania preskúmania v súlade s článkom 17 ods. 2 tohto nariadenia posúdi podávanie správ o pokroku, uskutočniteľnosti analýzy a vplyve rozšírenia nahlasovacích povinností aj na morské a sladkovodné prostredie, a to na základe najnovších vedeckých dôkazov o týchto tokoch emisií.

(18)Nariadenia (EÚ) 2018/841 a (EÚ) 2018/1999 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (EÚ) 2018/841 sa mení takto:

1.Článok 1 sa nahrádza takto:

„Článok 1

Predmet úpravy

V tomto nariadení sa stanovujú pravidlá týkajúce sa:

a) záväzkov členských štátov v sektore využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva, ktoré prispievajú k plneniu cieľov Parížskej dohody a k plneniu cieľa Únie na roky 2021 až 2025, ktorý sa týka znižovania emisií skleníkových plynov;

b) započítavania emisií skleníkových plynov a ich odstránených množstiev v sektore využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva a kontroly dodržiavania záväzkov uvedených v písmene a), ktoré sa týkajú obdobia 2021 až 2025, zo strany členských štátov;

c) cieľa Únie na obdobie 2026 až 2030, ktorý sa týka čistých odstránených emisií skleníkových plynov v sektore využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva;

d) cieľov pre členské štáty na obdobie 2026 až 2030, ktoré sa týkajú čistých odstránených emisií skleníkových plynov v sektore využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva;

e) záväzkov členských štátov prijať potrebné opatrenia zamerané na kolektívne dosiahnutie klimatickej neutrality v Únii do roku 2035 v sektore využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva vrátane emisií z poľnohospodárskych sektorov, ktoré sú zdrojom iných skleníkových plynov ako CO2.“

2.Článok 2 sa nahrádza takto:

„Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1. Toto nariadenie sa vzťahuje na emisie a odstránené množstvá emisií skleníkových plynov uvedených v oddiele A prílohy I, ktoré sú nahlasované podľa článku 26 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 43 a prítomné na územiach členských štátov v období 2021 až 2025 v prípade ktorejkoľvek z týchto kategórií započítavania pôdy:

a) využívanie pôdy nahlasované ako orná pôda, trávne porasty, mokrade, sídla alebo iná pôda konvertované na lesnú pôdu („zalesnená pôda“);

b) využívanie pôdy nahlasované ako lesná pôda konvertovaná na ornú pôdu, trávne porasty, mokrade, sídla alebo iná pôda („odlesnená pôda“);

c) využívanie pôdy nahlasované ako jedna z týchto možností („obhospodarovaná orná pôda“):

i) orná pôda, ktorá zostáva ornou pôdou;

ii) trávne porasty, mokrade, sídla alebo iná pôda konvertované na ornú pôdu;

iii) orná pôda konvertovaná na mokrade, sídla alebo inú pôdu;

d) využívanie pôdy nahlasované ako jedna z týchto možností („obhospodarované trávne porasty“):

i) trávne porasty, ktoré zostávajú trávnymi porastmi;

ii) orná pôda, mokrade, sídla alebo iná pôda konvertované na trávne porasty;

iii) trávne porasty konvertované na mokrade, sídla alebo inú pôdu;

e) využívanie pôdy nahlasované ako lesná pôda, ktorá zostáva lesnou pôdou („obhospodarovaná lesná pôda“);

f) ak členský štát do 31. decembra 2020 oznámil Komisii svoj zámer zahrnúť takéto využívanie pôdy do rozsahu svojich záväzkov podľa článku 4 ods. 1, využívanie pôdy nahlasované ako jedna z týchto možností („obhospodarované mokrade“):

– mokrade, ktoré zostávajú mokraďami,

– sídla alebo iná pôda konvertované na mokrade,

– mokrade konvertované na sídla alebo inú pôdu.

2. Toto nariadenie sa vzťahuje na emisie a odstránené množstvá emisií skleníkových plynov uvedených v oddiele A prílohy I, ktoré sú nahlasované podľa článku 26 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2018/1999 a prítomné na územiach členských štátov v období 2026 až 2030 v prípade ktorejkoľvek z týchto nahlasovaných kategórií a/alebo sektorov:

a) lesná pôda;

b) orná pôda;

c) trávne porasty;

d) mokrade;

e) sídla;

f) iná pôda;

g) produkty z vyťaženého dreva;

h) iné;

i) atmosférická depozícia;

j) vyplavovanie a prienik dusíka.

3. Toto nariadenie sa vzťahuje na emisie a odstránené množstvá emisií skleníkových plynov uvedených v oddiele A prílohy I, ktoré sú nahlasované podľa článku 26 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2018/1999 a prítomné na územiach členských štátov od roku 2031 v prípade ktorejkoľvek z kategórií pôdy uvedenej v odseku 2 písmenách a) až j) a v ktoromkoľvek z týchto sektorov:

a) enterická fermentácia;

b) hospodárenie s maštaľným hnojom;

c) pestovanie ryže;

d) poľnohospodárska pôda;

e) predpísané vypaľovanie saván;

f) vypaľovanie poľnohospodárskych zostatkov na poliach;

g) vápnenie;

h) aplikácia močoviny;

i) „ostatné hnojivá obsahujúce uhlík“;

j) „iné“.“;“.

3.Článok 4 sa nahrádza takto:

„Článok 4

Záväzky a ciele

1. V období 2021 až 2025 musí každý členský štát s prihliadnutím na nástroje flexibility stanovené v článkoch 12, 13 a 13a zabezpečiť, aby emisie skleníkových plynov neprekračovali ich odstránené množstvá, čo sa vypočíta ako súčet celkových emisií a ich celkových odstránených množstiev na území daného členského štátu vo všetkých kategóriách započítavania pôdy uvedených v článku 2 ods. 1.

2. Cieľ Únie na rok 2030 týkajúci sa čistých odstránených emisií skleníkových plynov predstavuje 310 miliónov ton ekvivalentu CO2 ako súčet cieľov členských štátov stanovených v súlade s odsekom 3 tohto článku a vychádza z priemeru údajov vyplývajúcich z inventúry skleníkových plynov v Únii za roky 2016, 2017 a 2018.

Každý členský štát musí s prihliadnutím na nástroje flexibility stanovené v článkoch 12, 13 a 13b zabezpečiť, aby ročný súčet jeho emisií skleníkových plynov a ich odstránených množstiev na jeho území a vo všetkých kategóriách započítavania pôdy uvedených v článku 2 ods. 2 písmenách a) až j) v žiadnom roku v období 2026 až 2030 neprekročil limit stanovený na základe lineárnej trajektórie, ktorá sa skončí v roku 2030 na cieľovej hodnote stanovenej pre daný členský štát v prílohe IIa. Lineárna trajektória členského štátu sa začne v roku 2022.

3. Komisia prijme vykonávacie akty, v ktorých pre každý členský štát stanoví na každý rok v období 2026 až 2029 ročné ciele založené na lineárnej trajektórii čistých odstránených emisií skleníkových plynov vyjadrených v tonách ekvivalentu CO2. Tieto národné trajektórie vychádzajú z priemerných údajov vyplývajúcich z inventúry skleníkových plynov za roky 2021, 2022 a 2023 nahlásených jednotlivými členskými štátmi. Hodnota zodpovedajúca 310 miliónom ton čistých odstránených emisií vyjadrených v ekvivalente CO2, ktorá predstavuje súčet cieľov pre členské štáty stanovených v prílohe IIa, môže byť predmetom technickej opravy v dôsledku zmeny metodiky zo strany členských štátov. V týchto vykonávacích aktoch sa stanoví metóda určenia technickej opravy, ktorá sa má pripočítať k cieľom členských štátov. Na účely týchto vykonávacích aktov vykoná Komisia komplexné preskúmanie najaktuálnejších národných inventarizačných údajov za roky 2021, 2022 a 2023, ktoré jej predložili členské štáty podľa článku 26 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2018/1999.

Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 16a.

4. Cieľom je zabezpečiť, aby sa do roku 2035 podarilo v prípade celoúnijných emisií skleníkových plynov v sektoroch uvedených v článku 2 ods. 3 písm. a) až j) dosiahnuť čistú nulovú bilanciu a aby Únia následne dosiahne záporné emisie. Únia a členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia, vďaka ktorým bude možné tento cieľ do roku 2035 kolektívne dosiahnuť.

Komisia do 31. decembra 2025 a na základe integrovaných národných energetických a klimatických plánov, ktoré jednotlivé členské štáty podľa článku 14 nariadenia (EÚ) 2018/1999 predložia do 30. júna 2024, navrhne príspevok každého členského štátu k zníženiu čistých emisií.“;

4.V článku 6 sa odseky 1 a 2 nahrádzajú takto:

„1. Členské štáty započítavajú emisie a ich odstránené množstvá pochádzajúce zo zalesnenej a odlesnenej pôdy, ktoré sa vypočítajú ako celkové emisie a ich celkové odstránené množstvá za každý rok v období 2021 až 2025.

2. Odchylne od článku 5 ods. 3 a najneskôr do roku 2025 môže členský štát v prípade využívania plochy, ktorá bola konvertovaná z ornej pôdy, trávnych porastov, mokradí, zo sídiel alebo z inej pôdy na lesnú pôdu, 30 rokov po dátume danej konverzie zmeniť kategóriu takejto plochy z pôdy prekonvertovanej na lesnú pôdu na kategóriu lesnej pôdy, ktorá zostáva lesnou pôdou, ak je takáto zmena riadne odôvodnená na základe usmernení IPCC.“

5.V článku 7 sa odseky 1, 2 a 3 nahrádzajú takto:

„1. Každý členský štát započítava emisie a ich odstránené množstvá pochádzajúce z obhospodarovanej ornej pôdy, ktoré sa vypočítajú ako emisie a ich odstránené množstvá v období rokov 2021 až 2025, od ktorých sa odpočíta päťnásobok priemerných ročných emisií členského štátu a množstiev jeho odstránených emisií pochádzajúcich z obhospodarovanej ornej pôdy v základnom období od roku 2005 do roku 2009.

2. Každý členský štát započítava emisie a ich odstránené množstvá pochádzajúce z obhospodarovaných trávnatých porastov, ktoré sa vypočítajú ako emisie a ich odstránené množstvá v období 2021 až 2025, od ktorých sa odpočíta päťnásobok priemerných ročných emisií členského štátu a množstiev jeho odstránených emisií pochádzajúcich z obhospodarovaných trávnatých porastov v základnom období od roku 2005 do roku 2009.

3. Každý členský štát, ktorý počas obdobia 2021 až 2025 zahrnie obhospodarované mokrade do rozsahu svojich záväzkov, započítava emisie a ich odstránené množstvá pochádzajúce z obhospodarovaných mokradí, ktoré sa vypočítajú ako emisie a ich odstránené množstvá v danom období, od ktorých sa odpočíta päťnásobok priemerných ročných emisií členského štátu a množstiev jeho odstránených emisií pochádzajúcich z obhospodarovaných mokradí v základnom období od roku 2005 do roku 2009.“;

6.Článok 8 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Každý členský štát započítava emisie a ich odstránené množstvá pochádzajúce z obhospodarovanej lesnej pôdy, ktoré sa vypočítajú ako emisie a ich odstránené množstvá v období 2021 až 2025, od ktorých sa odpočíta päťnásobok lesnej referenčnej úrovne dotknutého členského štátu.“;

b)V odseku 3 sa prvá veta nahrádza takto:

Členské štáty predložia Komisii svoje národné lesohospodárske plány započítavania vrátane navrhovanej lesnej referenčnej úrovne do 31. decembra 2018 na obdobie 2021 až 2025.“;

c)Odseky 7, 8, 9 a 10 sa nahrádzajú takto:

„7. Ak je to na základe technických posúdení a v náležitých prípadoch aj technických odporúčaní potrebné, členské štáty Komisii do 31. decembra 2019 oznámia svoje revidované navrhované lesné referenčné úrovne na obdobie 2021 až 2025. Komisia navrhované lesné referenčné úrovne oznámené členskými štátmi uverejní.

8. Komisia na základe navrhovaných lesných referenčných úrovní predložených členskými štátmi, technického posúdenia vykonaného podľa odseku 6 tohto článku a v náležitých prípadoch aj revidovaných navrhovaných lesných referenčných úrovní predložených podľa odseku 7 tohto článku prijme delegované akty v súlade s článkom 16, ktorými zmení prílohu IV s cieľom stanoviť lesné referenčné úrovne, ktoré majú členské štáty uplatňovať v období 2021 až 2025.

9. Ak členský štát nepredloží Komisii svoju lesnú referenčnú úroveň v lehote stanovenej v odseku 3 tohto článku a v náležitých prípadoch aj v odseku 7 tohto článku, Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 16, ktorými zmení prílohu IV s cieľom stanoviť lesnú referenčnú úroveň, ktorú má dotknutý členský štát uplatňovať v období 2021 až 2025, na základe ktoréhokoľvek technického posúdenia vykonaného podľa odseku 6 tohto článku.

10. Delegované akty uvedené v odsekoch 8 a 9 sa prijmú do 31. októbra 2020 na obdobie 2021 až 2025.“

7.Článok 9 sa mení takto:

a)Názov sa nahrádza takto:

„Produkty slúžiace na ukladanie uhlíka“;

b)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 16 s cieľom zmeniť odsek 1 tohto článku a prílohu V doplnením nových kategórií produktov slúžiacich na ukladanie uhlíka (vrátane produktov z vyťaženého dreva), ktoré sú účinné z hľadiska sekvestrácie uhlíka, na základe usmernení IPCC, ktoré prijala Konferencia zmluvných strán UNFCCC alebo Konferencia zmluvných strán slúžiaca ako stretnutie zmluvných strán Parížskej dohody, a pri zabezpečení environmentálnej integrity.

8.Článok 10 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa nahrádza takto:

Na konci obdobia 2021 až 2025 môžu členské štáty zo svojich účtov týkajúcich sa zalesnenej pôdy a obhospodarovanej lesnej pôdy vylúčiť emisie skleníkových plynov, ku ktorým došlo v dôsledku prírodných škodlivých činiteľov, ktoré v období 2001 až 2020 vplyvom prírodných škodlivých činiteľov prekračujú priemerné úrovne emisií, s výnimkou extrémnych štatistických hodnôt (ďalej len „úroveň pozadia“). Táto úroveň pozadia sa vypočíta v súlade s týmto článkom a prílohou VI.“;

b)V odseku 2 písm. b) sa rok „2030“ nahrádza rokom „2025“.

9.Článok 11 sa mení takto:

a)Názov sa nahrádza takto:

„Nástroje flexibility a riadenie“;

b)Odsek 1 sa nahrádza takto:

c)„1. Členský štát môže využiť:

a) všeobecné nástroje flexibility stanovené v článku 12 a

b) s cieľom splniť záväzok uvedený v článku 4, flexibilitu týkajúcu sa obhospodarovanej lesnej pôdy stanovenú v článku 13 a 13b.

Fínsko môže okrem nástrojov flexibility uvedených v prvom pododseku písm. a) a b) využiť dodatočné kompenzácie podľa článku 13a.“

10.Článok 12 sa mení takto:

a)Odsek 3 sa vypúšťa;

b)Dopĺňajú sa tieto odseky 5 a 6:

„5. Členské štáty môžu použiť príjmy vytvorené prevodmi v zmysle odseku 2 na riešenie zmeny klímy v Únii alebo v tretích krajinách a o všetkých takýchto prijatých opatreniach musia Komisiu informovať.

6. Každý prevod v zmysle odseku 2 môže byť výsledkom projektu alebo programu zameraného na znižovanie emisií skleníkových plynov, ktorý sa uskutočňuje v predávajúcom členskom štáte a ktorý financuje prijímajúci členský štát, za predpokladu, že sa zamedzí dvojitému započítaniu a zabezpečí sa vysledovateľnosť.

11.Článok 13 sa nahrádza takto:

Článok 13

Flexibilita týkajúca sa obhospodarovanej lesnej pôdy

„1. Ak v členskom štáte v období 2021 až 2025 celkové emisie prekračujú celkové odstránené množstvá emisií v kategóriách započítavania pôdy uvedených v článku 2 ods. 1 [pri započítavaní v súlade s týmto nariadením], tento členský štát môže na dosiahnutie súladu s článkom 4 ods. 1 využiť flexibilitu týkajúcu sa obhospodarovanej lesnej pôdy stanovenú v tomto článku.

2. Ak je v období 2021 až 2025 výsledok výpočtu uvedeného v článku 8 ods. 1 kladný, dotknutý členský štát je oprávnený kompenzovať emisie vyplývajúce z daného výpočtu za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

a) členský štát do svojej stratégie predloženej v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) 2018/1999 zahrnul prebiehajúce alebo plánované konkrétne opatrenia na zabezpečenie zachovania, prípadne aj zlepšenia lesných záchytov a rezervoárov a

b) celkové emisie v rámci Únie neprekračujú v období 2021 až 2025 celkové odstránené množstvá emisií v kategóriách započítavania pôdy uvedených v článku 2 ods. 1 tohto nariadenia.

Komisia pri posudzovaní toho, či v rámci Únie celkové emisie prekračujú celkové odstránené množstvá emisií uvedené v prvom pododseku písm. b), zabezpečí, aby sa zabránilo dvojitému započítaniu zo strany členských štátov, najmä pri uplatňovaní nástrojov flexibility stanovených v článku 12 tohto nariadenia a v článku 7 ods. 1 alebo článku 9 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2018/842.

3. Kompenzácia uvedená v odseku 2 sa môže vzťahovať len na záchyty započítané ako emisie oproti lesnej referenčnej úrovni uvedeného členského štátu, pričom nesmie presiahnuť 50 % maximálnej výšky kompenzácie pre dotknutý členský štát stanovenej na obdobie 2021 až 2025 v prílohe VII.

4. Členské štáty musia Komisii predložiť dôkazy o vplyve prírodných škodlivých činiteľov vypočítanom podľa prílohy VI, aby boli oprávnené na kompenzáciu zvyšných záchytov, ktoré sa započítali ako emisie oproti lesnej referenčnej úrovni, a to až do plnej výšky kompenzácie nevyužitej inými členskými štátmi stanovenej v prílohe VII na obdobie 2021 až 2025. V prípade, že žiadosť o kompenzáciu presahuje výšku nevyužitej kompenzácie, ktorá je k dispozícii, daná kompenzácia sa proporčne rozdelí medzi dotknuté členské štáty.“

12.Vkladá sa tento článok 13a:

„Článok 13a

Dodatočné kompenzácie

1. Fínsko môže v období 2021 až 2025 vykompenzovať až 5 miliónov ton započítaných emisií vyjadrených v ekvivalente CO2 v rámci kategórií započítavania pôdy, obhospodarovanej lesnej pôdy, odlesnenej pôdy, obhospodarovanej ornej pôdy a obhospodarovaných trávnych porastov, a to za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

a) Fínsko do svojej stratégie predloženej v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) 2018/1999 zahrnulo prebiehajúce alebo plánované konkrétne opatrenia na zabezpečenie zachovania, prípadne aj zlepšenia lesných záchytov a rezervoárov;

Komisia pri posudzovaní toho, či v rámci Únie celkové emisie prekračujú celkové odstránené množstvá emisií uvedené v prvom pododseku písm. b), zabezpečí, aby sa zabránilo dvojitému započítaniu zo strany členských štátov, najmä pri uplatňovaní nástrojov flexibility stanovených v článku 12 a 13 tohto nariadenia a v článku 7 ods. 1 alebo článku 9 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2018/842.

2. Dodatočné kompenzácie sú obmedzené na:

a) sumu prekračujúcu flexibilitu týkajúcu sa obhospodarovanej lesnej pôdy, ktorá je Fínsku k dispozícii v období 2021 až 2025 podľa článku 13;

b) emisie, ktoré vznikli predchádzajúcou zmenou lesnej pôdy na akúkoľvek inú kategóriu využívania pôdy, ku ktorej došlo najneskôr 31. decembra 2017;

c) súlad s článkom 4.

3. Dodatočné kompenzácie nesmú byť predmetom prevodu v zmysle článku 12 tohto nariadenia alebo článku 7 nariadenia (EÚ) 2018/842.

4. Všetky nevyužité dodatočné kompenzácie presahujúce objem 5 miliónov ton ekvivalentu CO2, ktorý sa uvádza v odseku 1, sa zrušia.

5. Ústredný správca vykonáva ustanovenia uvedené v odseku 2 písm. a) a odsekoch 3 a 4 tohto článku v rámci registra Únie zriadeného podľa článku 40 nariadenia (EÚ) 2018/1999.“

13.Vkladá sa tento článok 13b:

„Článok 13b

Mechanizmus flexibility týkajúci sa využívania pôdy na obdobie 2026 až 2030

1. Za podmienky splnenia cieľa Únie uvedeného v článku 4 ods. 2 sa v registri Únie zriadenom podľa článku 40 nariadenia (EÚ) 2018/1999 zavádza mechanizmus flexibility týkajúci sa využívania pôdy, ktorý zodpovedá množstvu do 178 miliónov ton ekvivalentu CO2. Mechanizmus flexibility slúži ako doplnok k nástrojom flexibility stanoveným v článku 12.

2. Ak je v období 2026 až 2030 rozdiel medzi ročným súčtom emisií skleníkových plynov a ich odstránených množstiev na území členského štátu a vo všetkých kategóriách nahlasovania pôdy uvedených v článku 2 ods. 2 písm. a) až j), ako aj zodpovedajúci cieľ kladný, započítaný a nahlásený v súlade s týmto nariadením, daný členský štát môže využiť flexibilitu stanovenú v tomto článku a splniť tak svoj cieľ stanovený podľa článku 4 ods. 2.

3. Ak je v období 2026 až 2030 výsledok výpočtu uvedeného v odseku 2 kladný, dotknutý členský štát je oprávnený kompenzovať nadmerné emisie za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

a) členský štát do svojho aktualizovaného integrovaného národného energetického a klimatického plánu predloženého podľa článku 14 nariadenia (EÚ) 2018/1999 zahrnul prebiehajúce alebo plánované konkrétne opatrenia na zabezpečenie zachovania, prípadne aj zlepšenia všetkých pôdnych záchytov a rezervoárov a na zníženie zraniteľnosti pôdy voči prírodným škodlivým činiteľom;

b) členský štát vyčerpal všetky ostatné možnosti flexibility, ktoré sú k dispozícii podľa článku 12 tohto nariadenia alebo článku 7 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/842;

c) rozdiel medzi ročným súčtom všetkých emisií skleníkových plynov a ich odstránených množstiev na území Únie a vo všetkých kategóriách nahlasovania pôdy uvedených v článku 2 ods. 2 písm. a) až j) a cieľom Únie [310 miliónov ton čistých odstránených emisií vyjadrených v ekvivalente CO2] je v období 2026 až 2030 záporný.

Pri posudzovaní, či celkové emisie v rámci Únie prekračujú celkové množstvá odstránených emisií v zmysle prvého pododseku písm. c), Komisia na základe vplyvu prírodných škodlivých činiteľov a na základe informácií predložených členskými štátmi v súlade s odsekom 5 tohto článku určí, či zahrnie 20 % čistých odstránených emisií z obdobia 2021 až 2025, ktoré neboli odložené členskými štátmi. Komisia v tomto posúdení zároveň zabezpečí, aby sa členské štáty vyhli dvojitému započítavaniu, a to najmä pri uplatňovaní nástrojov flexibility stanovených v článku 12 tohto nariadenia a v článku 7 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/842.

4. Výška kompenzácie uvedenej v odseku 3 tohto článku sa môže vzťahovať len na záchyty započítané ako emisie oproti cieľu členského štátu stanovenému v prílohe IIa tohto nariadenia, pričom nesmie presiahnuť 50 % maximálnej výšky kompenzácie pre dotknutý členský štát stanovenej na obdobie 2026 až 2030 v prílohe VII.

5. Členské štáty musia Komisii predložiť dôkazy o vplyve prírodných škodlivých činiteľov vypočítanom podľa prílohy VI, aby boli oprávnené na kompenzáciu zvyšných záchytov, ktoré sa započítali ako emisie oproti cieľu predmetného členského štátu stanovenému v prílohe IIa, a to až do plnej výšky kompenzácie nevyužitej inými členskými štátmi stanovenej v prílohe VII na obdobie 2026 až 2030. V prípade, že žiadosť o kompenzáciu presahuje výšku nevyužitej kompenzácie, ktorá je k dispozícii, daná kompenzácia sa proporčne rozdelí medzi dotknuté členské štáty.“

14.Vkladá sa tento článok 13c:

„Článok 13c

Riadenie cieľov

Ak s prihliadnutím na nástroje flexibility využité podľa článkov 12 a 13b preskúmané emisie skleníkových plynov členského štátu a ich odstránené množstvá v roku 2032 prekračujú ročné ciele daného členského štátu za ktorýkoľvek konkrétny rok v období 2026 až 2030, uplatňuje sa toto opatrenie:

množstvo rovnajúce sa množstvu nadmerných čistých emisií skleníkových plynov vyjadrenému v tonách ekvivalentu CO2, ktoré sa vynásobí koeficientom 1,08, sa pripočíta k číselnému údaju o emisiách skleníkových plynov, ktorý nahlásil daný členský štát v nasledujúcom roku, v súlade s opatreniami prijatými podľa článku 15.“

15.V článku 14 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Členské štáty predložia Komisii do 15. marca 2027 správu o dodržiavaní záväzkov za obdobie 2021 až 2025 a do 15. marca 2032 za obdobie 2026 až 2030, ktorá musí obsahovať bilanciu celkových emisií a celkových odstránených množstiev emisií za príslušné obdobie v prípade každej kategórie započítavania pôdy uvedenej v článku 2 ods. 1 písm. a) až f) za obdobie 2021 až 2025 a v článku 2 ods. 2 písm. a) až j) za obdobie 2026 až 2030, pričom na tento účel použijú pravidlá započítavania stanovené v tomto nariadení.

Správa o dodržiavaní záväzkov obsahuje posúdenie:

a) politík a opatrení týkajúcich sa obchodných kompromisov;

b) synergií medzi zmierňovaním zmeny klímy a adaptáciou na ňu;

c) synergií medzi zmierňovaním zmeny klímy a biodiverzitou.

Takáto správa obsahuje v náležitých prípadoch aj podrobnosti o zámere využiť nástroje flexibility uvedené v článku 11 a súvisiace množstvá, prípadne podrobnosti o využívaní takýchto nástrojov flexibility a súvisiacich množstiev.“

16.V článku 15 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 16 tohto nariadenia s cieľom doplniť toto nariadenie tak, aby sa v ňom stanovili pravidlá zaznamenávania a presného vykonávania týchto operácií v registri Únie zriadenom podľa článku 40 nariadenia (EÚ) 2018/1999:

a) určenie množstva vzniknutých a odstránených emisií v každom členskom štáte, a to za každú kategóriu započítavania pôdy a kategóriu nahlasovania;

b) vykonanie technickej opravy podľa článku 4 ods. 3 tohto nariadenia;

c) uplatňovanie nástrojov flexibility podľa článkov 12, 13, 13a a 13b a

d) plnenie cieľov podľa článku 13c.“

17.Vkladá sa tento článok 16a:

„Článok 16 a

Postup výboru

1. Komisii pomáha Výbor pre zmenu klímy zriadený článkom 44 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2018/1999. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 44 .

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.“

18.V článku 17 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. Komisia najneskôr do šiestich mesiacov po […] globálnom hodnotení dohodnutom podľa článku 14 Parížskej dohody predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o fungovaní tohto nariadenia, v relevantných prípadoch aj vrátane posúdenia vplyvov nástrojov flexibility uvedených v článku 11, ako aj o prínose tohto nariadenia k celkovému cieľu Únie na rok 2030, ktorý sa týka zníženia emisií skleníkových plynov, a jeho príspevku k plneniu cieľov Parížskej dohody, najmä pokiaľ ide o prijatie ďalších politík a opatrení Únie potrebných na zintenzívnenie znižovania a odstraňovania emisií skleníkových plynov v Únii.

Ak to Komisia považuje za potrebné, v nadväznosti na túto správu predloží legislatívne návrhy. V týchto návrhoch je potrebné stanoviť predovšetkým ročné ciele a zásady riadenia zamerané na dosiahnutie cieľa klimatickej neutrality do roku 2035, ako sa stanovuje v článku 4 ods. 4, dodatočné politiky a opatrenia Únie, ako aj rámec na obdobie po roku 2035, vrátane rozšírenia rozsahu pôsobnosti predmetného nariadenia o emisie skleníkových plynov a ich odstránené množstvá z ďalších sektorov ako napr. morské a sladkovodné prostredie.“

19.Príloha I sa mení v súlade s prílohou I k tomuto nariadeniu.

20.Text uvedený v prílohe II k tomuto nariadeniu sa vkladá ako príloha IIa.

Článok 2

Nariadenie (EÚ) 2018/1999 sa mení takto:

1.V článku 2 sa dopĺňajú tieto body 63 a 64:

„63) „geografický informačný systém“ je počítačový systém schopný zachytávať, uchovávať, analyzovať a zobrazovať informácie s geografickými referenciami;

„64) „geopriestorová žiadosť“ je elektronický formulár žiadosti, ktorého súčasťou je IT aplikácia založená na geografickom informačnom systéme, ktorá prijímateľom umožňuje priestorovo nahlasovať poľnohospodárske pozemky podniku a nepoľnohospodárske plochy, na ktoré sa žiada platba.“

2.V článku 4 písm. a) ods. 1 sa bod ii) nahrádza takto:

„záväzky a národné ciele členského štátu týkajúce sa čistých odstránených emisií skleníkových plynov podľa článku 4 ods. 1 a 2 nariadenia (EÚ) 2018/841 a jeho príspevky sú zamerané na dosiahnutie cieľa Únie, ktorým je znížiť emisie skleníkových plynov v záujme dosiahnutia čistej nulovej bilancie do roku 2035, ako aj následného dosiahnutia záporných emisií podľa článku 4 ods. 4 uvedeného nariadenia;“.

3.Článok 38 sa mení takto:

a)Vkladá sa tento odsek 1a:

„V roku 2025 Komisia vykoná komplexné preskúmanie národných inventarizačných údajov predložených členskými štátmi podľa článku 26 ods. 4 tohto nariadenia s cieľom stanoviť ročné ciele členských štátov týkajúce sa čistého zníženia emisií skleníkových plynov podľa článku 4 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2018/841 a stanoviť ročne pridelené emisné kvóty členských štátov podľa článku 4 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2018/842.“;

b)V odseku 2 sa úvodná veta nahrádza takto:

„Komplexné preskúmanie uvedené v odsekoch 1 a 1a zahŕňa:“;

c)Odsek 4 sa nahrádza takto:

„Po ukončení komplexného preskúmania vykonaného podľa odseku 1 Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví celkový súčet emisií za príslušné roky na základe opravených inventarizačných údajov za každý členský štát, ktoré sa rozdelia na emisné údaje na účely článku 9 nariadenia (EÚ) 2018/842 a na emisné údaje uvedené v časti 1 písm. c) prílohy V k tomuto nariadeniu, pričom stanoví celkový súčet emisií a ich odstránených množstiev na účely článku 4 nariadenia (EÚ) 2018/841.“

4.Príloha V sa mení v súlade s prílohou III k tomuto nariadeniu.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

Obsah

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky

1.3.Návrh/iniciatíva sa týka:

1.4.Ciele

1.4.1.Všeobecné ciele

1.4.2.Špecifické ciele

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv

1.4.4.Ukazovatele výkonnosti

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte
vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

1.5.2.Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými
vhodnými nástrojmi

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

1.7.Plánovaný spôsob riadenia

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených
na ich zmierňovanie

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky

3.2.2.Odhadované výsledky financované z operačných rozpočtových prostriedkov

3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

3.2.5.Príspevky od tretích strán

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2018/841 o začlenení emisií a odstraňovania skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030

1.2.Príslušné oblasti politiky

Opatrenia v oblasti klímy

Okruh 3 – Prírodné zdroje a životné prostredie

Hlava 9 – Životné prostredie a klíma

1.3.Návrh/iniciatíva sa týka:

◻ novej akcie

◻ novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 45

✓ predĺženia trvania existujúcej akcie

◻ zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu

1.4.Ciele

1.4.1.Všeobecné ciele

Zmeniť nariadenie 2018/841 o LULUCF spôsobom, ktorý zodpovedá ambicióznemu klimatickému cieľu dosiahnuť do roku 2030 zníženie čistých emisií skleníkových plynov aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990, a prostredníctvom postupnej a vyváženej trajektórie vedúcej ku klimatickej neutralite do roku 2050, a to nákladovo efektívnym a koherentným spôsobom s ohľadom na potrebu spravodlivej transformácie a spoločného príspevku všetkých sektorov k úsiliu EÚ v oblasti klímy.

1.4.2.Špecifické ciele

Špecifický cieľ č. 1

Klimaticky neutrálny sektor pôdy do roku 2035: Z oznámenia Komisie „Čistá planéta pre všetkých“ z roku 2018 jasne vyplýva, že ak chceme dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050, musíme podstatne zvýšiť odstraňovanie uhlíka. Aby sa cieľ klimatickej neutrality do roku 2050 splnil, musí EÚ zvrátiť nedávny pokles odstraňovania uhlíka v kontexte využívania pôdy a začať vykonávať opatrenia na zvýšenie odstraňovania uhlíka už v tomto desaťročí vzhľadom na dlhé lehoty na realizáciu zmierňovania zmeny klímy v kontexte využívania pôdy.

Špecifický cieľ č. 2

Spravodlivý, flexibilný a integrovaný politický rámec v oblasti klímy pre sektor pôdy: Keďže príležitosti na zvýšenie odstraňovania uhlíka sú nerovnomerne rozložené medzi členské štáty a multifunkčnosť pôdy vytvára synergie a vzájomné vplyvy, revíziou nariadenia o LULUCF sa bude musieť zabezpečiť spravodlivý, flexibilný a integrovaný politický rámec, ako aj špecifikácia pridelených ročných kvót na obdobie 2026 až 2030 v rámci sektora LULUCF a sektorov spadajúcich do rozsahu pôsobnosti nariadenia o spoločnom úsilí.

Špecifický cieľ č. 3

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na prijímateľov/cieľové skupiny.

Najdôležitejším vplyvom revízie bude zvýšenie odstraňovania emisií v rámci sektora LULUCF s cieľom zvýšiť príspevok tohto sektora k ambicióznejšiemu cieľu EÚ v oblasti klímy do roku 2030, ktorý je uvedený v pláne cieľov v oblasti klímy (–55 %). To súvisí s prvým cieľom tohto posúdenia vplyvu, ktorým je klimaticky neutrálny sektor pôdy do roku 2035. Tento vplyv má dosah na orgány členských štátov, ktoré budú musieť na dosiahnutie týchto cieľov navrhnúť ambiciózne politiky v sektore pôdy, ale aj na pôdohospodárov (farmárov, lesníkov), ktorí ich budú v praxi napĺňať. Vo všeobecnosti bude mať tento vplyv dosah na všetkých občanov Európy i mimo nej, keďže opatrenia v oblasti klímy sú vo svojej podstate verejným záujmom s cezhraničným presahom.

1.4.4.Ukazovatele výkonnosti

Uveďte ukazovatele na monitorovanie pokroku a dosiahnutých výsledkov.

Ukazovateľ č. 1: úroveň zníženia emisií skleníkových plynov v EÚ do roku 2030 (cieľ zníženia čistých emisií o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990, ako je to zakotvené v európskom právnom predpise v oblasti klímy).

Ukazovateľ č. 2: úroveň odstraňovania emisií skleníkových plynov do roku 2030 v sektoroch LULUCF (cieľ odstraňovania emisií 3XXMtCO2eq do roku 2030).

Ukazovateľ č. 3: cieľ klimatickej neutrality do roku 2035 pre kombinovaný sektor pôdy (sektor LULUCF a sektor poľnohospodárstva, ktoré sú zdrojom iných skleníkových plynov ako CO2).

Úrovne zníženia emisií skleníkových plynov v EÚ sa nahlasujú podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999 a ďalších sekundárnych právnych predpisov týkajúcich sa monitorovania a nahlasovania v zmysle nariadenia o LULUCF.

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s týmto nariadením a Komisia je povinná vypracovať príslušné vykonávacie opatrenia. Členské štáty preto implementujú politiky a opatrenia a právne a administratívne ustanovenia potrebné na vnútroštátnej úrovni na dosiahnutie súladu s návrhom.

Komisia v tejto súvislosti zreviduje a prijme obmedzený počet sekundárnych legislatívnych aktov vrátane komplexného preskúmania inventarizačných údajov do roku 2025. Preskúmanie sektora LULUCF a sektorov v rozsahu pôsobnosti nariadenia o spoločnom úsilí umožní Komisii určiť priemer emisií skleníkových plynov každého členského štátu v rokoch 2021, 2022 a 2023, aktualizovať spôsob prideľovania emisných kvót do roku 2030 a zrevidovať pridelené ročné kvóty na roky 2026 až 2030.

Zmena klímy je cezhraničným problémom a opatrenia na úrovni EÚ môžu účinne dopĺňať a posilňovať opatrenia na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni. Sprísnenie znižovania emisií skleníkových plynov v EÚ do roku 2030 ovplyvní mnohé odvetvia hospodárstva EÚ, preto sú nevyhnutné koordinované opatrenia na úrovni EÚ, pri ktorých je omnoho pravdepodobnejšie, že povedú k potrebnej transformácii a budú pôsobiť ako výrazná hybná sila nákladovo efektívnych zmien a vzostupnej konvergencie.

Pôda okrem svojej schopnosti ukladať a sekvestrovať uhlík poskytuje mnoho ďalších významných produktov a služieb: poskytuje sektorom biohospodárstva potraviny, krmivo a suroviny, zabezpečuje biotopy pre biodiverzitu a mnohé ekosystémové služby nevyhnutné na život (napr. čistenie vody a vzduchu) a chráni nás pred niektorými dôsledkami zmeny klímy (napr. povodne a rozširovanie púští). Vzájomná závislosť medzi týmito funkciami a schopnosťou sektora LULUCF sekvestrovať uhlík z atmosféry si vyžaduje integrovaný prístup k opatreniam v oblasti klímy v sektore pôdy s cieľom optimalizovať plánovanie využitia krajiny a identifikovať postupy, ktoré sú výhodné pre všetky strany.

Potenciál zvýšiť odstraňovanie uhlíka v kontexte využívania pôdy a súvisiace náklady sú navyše nerovnomerne rozložené medzi členské štáty. Kľúčovým faktorom je oblasť dostupná pre opatrenia v oblasti klímy, čo závisí od topografie alebo hospodárskych faktorov. Okrem toho typ pôdy a jej využívanie v kombinácii s inými faktormi súvisiacimi s klímou a so zemepisnou šírkou narúšajú potenciál zvýšiť odstraňovanie emisií.

V nariadení o LULUCF sa preto uvádzajú synergie s mnohými inými politickými iniciatívami EÚ, ktoré zahŕňajú činnosti súvisiace s pôdou.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

Tento návrh vychádza zo skúseností zhromaždených v týchto dvoch regulačných iniciatívach, ako aj z oznámenia o ambicióznejších klimatických cieľoch pre Európu na rok 2030, dlhodobej strategickej vízie pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo a z ďalších príslušných iniciatív Európskej zelenej dohody. Táto iniciatíva takisto vychádza z procesu založeného na integrovaných národných energetických a klimatických plánoch a na rámci zahrnutom v nariadení o riadení energetickej únie.

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

Tento návrh je súčasťou balíka Fit for 55 pre klímu a energetiku. Celkovým cieľom balíka je zosúladiť právne predpisy Únie s ambicióznejšími klimatickými cieľmi. Všetky iniciatívy v balíku sú úzko prepojené a ich jednotlivé koncepcie sú vzájomne závislé. Tento legislatívny návrh dopĺňa návrhy uvedené v balíku a zostáva s nimi v súlade.

a) Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 47 ;

b) Stratégia „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu 48 ;

c) Stratégia lesného hospodárstva EÚ 49 ;

d) [Ciele EÚ v oblasti obnovy prírody] 50 ;

e) Stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy 51 ;

f) Stratégia EÚ na zníženie emisií metánu 52 ;

g) [Stratégia EÚ týkajúca sa pôdy 53 ];

h) Udržateľné biohospodárstvo pre Európu 54 ;

i) Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo pre čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu 55 ;

j) Akčný plán nulového znečisťovania 56 ;

k) Dlhodobá vízia pre vidiecke oblasti EÚ 57 .

Sektor LULUCF je prepojený so všetkými ekosystémami a hospodárskymi činnosťami, ktoré závisia od pôdy a služieb, ktoré poskytuje. Nariadenie o LULUCF je preto v súčinnosti s ostatnými politikami EÚ týkajúcimi sa činností súvisiacich s pôdou, najmä so Spoločnou poľnohospodárskou politikou 58 a energetickou politikou, hlavne pokiaľ ide o energiu z obnoviteľných zdrojov.

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

‒

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

◻ obmedzené trvanie

◻ v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR

◻ Finančný vplyv na viazané rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR a na platobné rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR.

✓ neobmedzené trvanie

✓Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od roku 2023 do roku 2024,

✓ a potom bude implementácia pokračovať v plnom rozsahu.

1.7.Plánovaný spôsob riadenia 59

✓ Priame riadenie na úrovni Komisie

✓ prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie,

◻ prostredníctvom výkonných agentúr

◻ Zdieľané riadenie s členskými štátmi

◻ Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:

◻ tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

◻ medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

◻ Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,

✓ subjekty uvedené v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

◻ verejnoprávne subjekty,

◻ súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky,

◻ súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky,

◻ osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

V prípade viacerých spôsobov riadenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky:

Ako je už uvedené v článku 14 ods. 4 súčasného nariadenia, pomoc pri kontrole inventúry a dodržiavaní súladu poskytuje Európska environmentálna agentúra (EEA).

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

Uveďte frekvenciu a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

Komisia bude naďalej monitorovať a hodnotiť pokrok v uplatňovaní nariadenia o LULUC, na základe ktorého sa od členských štátov vyžaduje, aby Komisii predkladali ročné správy o politikách a opatreniach v oblasti emisií a ich odstraňovania. Údaje o monitorovaní, vykazovaní a overovaní (MRV) získané reguláciou sektora (sektorov) zo strany EEA budú pre Komisiu kľúčovým zdrojom informácií na účely vyhodnotenia pokroku v príslušných sektoroch.

V neposlednom rade Komisia pravidelne realizuje štúdie o rôznych relevantných aspektoch politiky EÚ v oblasti klímy.

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

Neuplatňuje sa – návrh sa netýka vykonávania finančného programu, ale navrhuje sa v ňom dlhodobá politika. Neuplatňuje sa spôsob riadenia, mechanizmy financovania, spôsoby platby a stratégia kontroly v súvislosti s mierami chybovosti. Vykonávanie tohto návrhu si bude vyžadovať vnútorný presun ľudských zdrojov v rámci Komisie. Uplatňujú sa vhodné postupy.

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

Táto iniciatíva neprináša nové významné kontroly/riziká, na ktoré by sa nevzťahoval existujúci rámec vnútornej kontroly. Neplánujú sa žiadne osobitné opatrenia nad rámec uplatňovania nariadenia o rozpočtových pravidlách.

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce alebo plánované preventívne a ochranné opatrenia, napr. zo stratégie na boj proti podvodom.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

·Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca

Rozpočtový riadok

Druh

Príspevky

Číslo

DRP/NRP [1]

z krajín EZVO [2]

z kandidátskych krajín [3]

z tretích krajín

v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách

3

09 01 01 01

NRP

ÁNO

NIE

NIE

NIE

3

09 02 03

DRP

ÁNO

NIE

NIE

NIE

3

09 10 02

DRP

ÁNO

ÁNO

ÁNO

NIE

7

20 01 02 01

NRP

NIE

NIE

NIE

NIE

7

20 02 06 01

NRP

NIE

NIE

NIE

NIE

7

20 02 06 02

NRP

NIE

NIE

NIE

NIE

7

20 02 06 03

NRP

NIE

NIE

NIE

NIE

·Požadované nové rozpočtové riadky: neuvádza sa.

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky

–◻ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

–✓ Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného rámca					3		„prírodné zdroje a životné prostredie“

067			2023	2024		2025		2026	2027	SPOLU
Operačné rozpočtové prostriedky
09 02 03	Záväzky	(1)	1,000	1,000		3,000			2,000	7,000
	Platby	(2)		0,400		1,000		1,800	1,800	5,000
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov
09 01 01 01		(3)				0,192		0,042	0,067	0,301
Rozpočtové prostriedky pre GR CLIMA SPOLU	Záväzky	= 1 + 3	1,000	1,000		3,192		0,042	2,067	7,301
	Platby	= 2 + 3	–	0,400		1,192		1,842	1,867	5,301

Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU	Záväzky	(4)	1,000	1,000		3,192		0,042	2,067	7,301
	Platby	(5)		0,400		1,192		1,842	1,867	5,301
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov SPOLU		(6)
Rozpočtové prostriedky OKRUHU 3 viacročného finančného rámca SPOLU	Záväzky	= 4 + 6	1,000	1,000		3,192		0,042	2,067	7,301
	Platby	= 5 + 6	–	0,400		1,192		1,842	1,867	5,301

Okruh viacročného finančného rámca

7

„Administratívne výdavky“

Tento oddiel sa vyplní použitím „rozpočtových údajov administratívnej povahy“, ktoré sa najprv uvedú v prílohe k legislatívnemu finančnému výkazu (príloha V k vnútorným pravidlám), ktorá sa na účely konzultácie medzi útvarmi vloží do aplikácie DECIDE.

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

			2023		2024		2025		2026		2027		SPOLU
GR: Klíma
Ľudské zdroje				0,608		0,608		0,760		0,760		0,912		3,648
Ostatné administratívne výdavky				0,055		0,107		0,107		–		–		0,269
GR CLIMA SPOLU	Rozpočtové prostriedky			0,663		0,715		0,867		0,760		0,912		3,917
Rozpočtové prostriedky OKRUHU 7 viacročného finančného rámca SPOLU		(Celkové záväzky = Celkové platby)	0,663		0,715		0,867		0,760		0,912		3,917


			2023		2024		2025		2026		2027		SPOLU
Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 7 viacročného finančného rámca SPOLU		Záväzky	1,663		1,715		4,059		0,802		2,979		11,218
		Platby	0,663		1,115		2,059		2,602		2,779		9,218

3.2.2.Odhadované výsledky financované z operačných rozpočtových prostriedkov

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Uveďte ciele a výstupy

⇩

Rok
2023

Rok
2024

Rok
2025

Rok
2026

Rok
2027

SPOLU

VÝSTUPY

Druh 60

Priemerné náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet spolu

Náklady spolu

ŠPECIFICKÝ CIEĽ č. 1 61 …

– Aktualizácia a fungovanie registra

0,000

0,000

0,192

0,042

0,067

0,301

– Nastavenie štúdií

0,300

0,300

0,300

0,900

Špecifický cieľ č. 1 medzisúčet

1,201

ŠPECIFICKÝ CIEĽ č. 2…

– Spravodlivé vykonávanie

0,300

0,300

2,300

2,000

4,900

Špecifický cieľ č. 2 medzisúčet

ŠPECIFICKÝ CIEĽ č. 3…

– Zjednodušenie

0,400

0,400

0,400

1,200

Špecifický cieľ č. 3 medzisúčet

SPOLU

1,000

1,000

3,192

0,042

2,067

7,301

3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky

–◻ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov

–✓Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

2023

2024

2025

2026

2027

SPOLU

OKRUH 7 viacročného finančného rámca

Ľudské zdroje

0,608

0,608

0,760

0,760

0,912

3,648

Ostatné administratívne výdavky

0,055

0,107

0,107

–

–

0,269

Medzisúčet OKRUHU 7 viacročného finančného rámca

0,663

0,715

0,867

0,760

0,912

3,917

Mimo OKRUHU 7[1] viacročného finančného rámca

Ľudské zdroje

–

–

–

–

–

–

Ostatné administratívne výdavky

–

–

0,192

0,042

0,067

0,301

Medzisúčet mimo OKRUHU 7 viacročného finančného rámca

–

–

0,192

0,042

0,067

0,301

SPOLU

0,663

0,715

1,059

0,802

0,979

4,218

Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

3.2.3.1.Odhadované potreby ľudských zdrojov

–◻ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

–✓ Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

odhady sa vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času

		2023	2024	2025	2026	2027
Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci)
20 01 02 01 (ústredie a zastúpenia Komisie)		4	4	5	5	6
20 01 02 03 (delegácie)
01 01 01 01 (nepriamy výskum)
01 01 01 11 (priamy výskum)
Iné rozpočtové riadky (uveďte)
Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času: FTE)[1]
20 02 01 (ZZ, VNE, DAZ z celkového finančného krytia)
20 02 03 (ZZ, MZ, VNE, DAZ, PED v delegáciách)
XX 01 xx yy zz [2]	– ústredie

	– delegácie
01 01 01 02 (ZZ, DAZ, VNE – nepriamy výskum)
01 01 01 12 (ZZ, VNE, DAZ – priamy výskum)
Iné rozpočtové riadky (uveďte)
SPOLU		4	4	5	5	6

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Úradníci a dočasní zamestnanci

Ďalšie ľudské zdroje sú potrebné na:

– tvorbu právnych predpisov a schvaľovanie zmien sekundárnych právnych predpisov, v ktorých sa stanovujú podrobné vykonávacie pravidlá o obchodovaní formou aukcie; register Únie; monitorovanie a nahlasovanie; overovanie správ,

– vykonávacie úlohy súvisiace s rozšírením sektora pôdy tak, aby zahŕňal emisie z poľnohospodárstva iné než emisie CO2,

– monitorovanie aktualizovaného a posilneného vykonávania povinností týkajúcich sa monitorovania, vykazovania a overovania (MRV); dohľad nad činnosťou EEA,

– obchodnú analýzu úprav IT a následného fungovania nových prvkov v registri Únie. Povinnosti v oblasti obchodných informácií a podávania správ. Správa vzťahov s klientmi a koordinácia nových zdrojov asistenčnej služby.

Externí zamestnanci

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

Návrh/iniciatíva:

–✓ môže byť v plnej miere financovaná prerozdelením v rámci príslušného okruhu viacročného finančného rámca (VFR).

že výdavky budú vynaložené v rámci balíka prostriedkov LIFE

–◻ si vyžaduje použitie nepridelenej rezervy v rámci príslušného okruhu VFR a/alebo použitie osobitných nástrojov vymedzených v nariadení o VFR.

Vysvetlite potrebu a uveďte príslušné okruhy, rozpočtové riadky, zodpovedajúce sumy a nástroje, ktorých použitie sa navrhuje.

–◻ si vyžaduje revíziu VFR.

Vysvetlite potrebu a uveďte príslušné okruhy, rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

3.2.5.Príspevky od tretích strán

Návrh/iniciatíva:

–✓ nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami

–◻ zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

	2023	2024	2025	2026	2027	Spolu
Uveďte spolufinancujúci subjekt
Prostriedky zo spolufinancovania SPOLU

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

–✓ Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

–◻ Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

–◻ vplyv na vlastné zdroje

–◻ vplyv na iné príjmy

–uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov ◻

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtový riadok príjmov:	Rozpočtové prostriedky k dispozícii v bežnom rozpočtovom roku	Vplyv návrhu/iniciatívy 62
		Rok 2023	Rok 2024	Rok 2025	Rok 2026	Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)
Článok ………….

V prípade pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

[…]

Ďalšie poznámky (napr. spôsob/vzorec použitý na výpočet vplyvu na príjmy alebo akékoľvek ďalšie informácie).

[…]

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ – „AGENTÚRY“

Obsah

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky

1.3.Návrh sa týka

1.4.Ciele

1.4.1.Všeobecné ciele

1.4.2.Špecifické ciele

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv:

1.4.4.Ukazovatele výkonnosti

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte
vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

1.5.2.Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej
koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely
tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá
dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými
vhodnými nástrojmi

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti
prerozdelenia

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

1.7.Plánovaný spôsob riadenia

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmov vykonávania
financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených
na ich zmierňovanie

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi
na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov)
a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

3.2.2.Odhadovaný vplyv na rozpočtové prostriedky [subjektu]

3.2.3.Odhadovaný vplyv na ľudské zdroje [subjektu]

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

3.2.5.Príspevky od tretích strán

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ – „AGENTÚRY“

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky

Opatrenia v oblasti klímy

Okruh 3 Prírodné zdroje a životné prostredie Hlava 9: Životné prostredie a ochrana klímy (MFF 2021/27)

1.3.Návrh sa týka

◻ novej akcie

◻ novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 63

✓ predĺženia trvania existujúcej akcie

◻ zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie

1.4.Ciele

1.4.1.Všeobecné ciele

Zmeniť nariadenie o LULUCF 2018/841 spôsobom, ktorý zodpovedá ambicióznemu klimatickému cieľu dosiahnuť do roku 2030 zníženie čistých emisií skleníkových plynov aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990, a prostredníctvom postupnej a vyváženej trajektórie vedúcej ku klimatickej neutralite do roku 2050, a to nákladovo efektívnym a koherentným spôsobom s ohľadom na potrebu spravodlivej transformácie a spoločného príspevku všetkých sektorov k úsiliu EÚ v oblasti klímy.

1.4.2.Špecifické ciele

Špecifický cieľ č. 1

Klimaticky neutrálny sektor pôdy do roku 2035: V oznámení Komisie z roku 2018 „Čistá planéta pre všetkých“ 40 sa uvádza, že ak chceme dosiahnuť klimatickú neutralitu v roku 2050, potrebujeme podstatne zvýšiť odstraňovanie uhlíka. Aby sa cieľ klimatickej neutrality do roku 2050 splnil, musí EÚ zvrátiť nedávny pokles odstraňovania uhlíka v kontexte využívania pôdy a začať vykonávať opatrenia na zvýšenie odstraňovania uhlíka už v tomto desaťročí vzhľadom na dlhé lehoty na realizáciu zmierňovania zmeny klímy v kontexte využívania pôdy.

Cieľ EEA: Dodatočné kontroly kvality inventúr emisií z poľnohospodárstva a z LULUCF vrátane kontrol konzistentnosti medzi údajmi z inventúry skleníkových plynov v EÚ a členských štátoch a systémami certifikácie uhlíka.

Opatrenia:

S vyššími nárokmi na metódy, ktoré majú používať členské štáty, sa zvýši množstvo informácií, ktorých kvalita sa má kontrolovať počas počiatočných kontrol inventúr emisií z LULUCF, pričom časový rámec na vykonanie týchto kontrol zostane rovnaký.

Bude potrebné zaistiť súlad medzi údajmi z inventúry skleníkových plynov v členských štátoch a informáciami o certifikácii uhlíka na úrovni poľnohospodárskeho podniku (v prípade prijatia právnych predpisov).

Od roku 2024: integrácia procesu zabezpečenia kvality/kontroly kvality poľnohospodárstva s inými ako CO2 emisiami tak, aby bolo možné vykonávať dôslednú kontrolu údajov z inventúry poľnohospodárstva a emisií z LULUCF v rámci prípravy na implementáciu kombinovaného sektora využívania pôdy.

Špecifický cieľ č. 2

Cieľ EEA: Podporiť komplexné preskúmanie inventúr emisií zo sektora poľnohospodárstva a LULUCF

Opatrenia: zriadiť a pôsobiť ako sekretariát, ktorý by v spolupráci so zmluvnými posudzovateľmi vykonával komplexné preskúmania sektora poľnohospodárstva a LULUCF s cieľom stanoviť ciele dodržiavania záväzkov (2025) a vykonávať kontrolu plnenia cieľov (2027 a 2032).

Špecifický cieľ č. 3

Zjednodušenie pravidiel pre LULUCF: súčasné pravidlá pre LULUCF sú často komplikované a vzhľadom na novú formuláciu cieľa na úrovni –55 % nie sú viac potrebné; na základe získaných skúseností, najmä so stanovovaním lesných referenčných úrovní, je možné optimalizovať a zjednodušiť viacero spôsobov započítavania. Vďaka zrevidovanému nariadeniu o LULUCF, ktorým sa pre členské štáty implementujú metodiky vyššej úrovne, a najmä s cieľom lepšie rozlíšiť rôzne typy pozemkov na pôdy s vysokými emisiami uhlíka, chránené pôdy a pôdy s rizikom zmeny klímy, je potrebné získať ďalšie geopriestorové súbory údajov na podporu členských štátov. To môže znížiť náklady na vykonávanie a zlepšiť integráciu sektora LULUCF do celkových národných stratégií v oblasti klímy. Okrem toho systémy monitorovania a nahlasovania musia lepšie odrážať klimatické ukazovatele v sektore.

Cieľ EEA: Uľahčiť zlepšené, každoročné geografické sledovanie úložísk uhlíka a rozvoj celoeurópskeho súboru údajov na sledovanie a posudzovanie pokroku; Zabezpečiť, aby zvýšené odstraňovanie uhlíka nemalo negatívny vplyv na životné prostredie

Opatrenia:

Podporovať členské štáty vo využívaní týchto údajov (budovanie kapacít), čo umožní poskytnúť celoeurópske posúdenie týchto pôd a tieto stratifikované oblasti využívania pôdy využiť pri zabezpečovaní kvality/kontroly kvality a procesu preskúmania údajov členských štátov

Vytvoriť a vykonávať polročné posúdenie s cieľom zaistiť, aby zvýšený dopyt po odstraňovaní uhlíka v sektore poľnohospodárstva a LULUCF nemal negatívny vplyv na životné prostredie, najmä na biodiverzitu.

Pripravovať pravidelné posudzovania vplyvov zmeny klímy na stav lesného hospodárstva a poľnohospodárstva v snahe zaistiť kapacitu sektorov, pokiaľ ide o záchyty CO2.

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv:

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na prijímateľov/cieľové skupiny.

Najdôležitejším vplyvom revízie bude zvýšenie odstraňovania emisií v rámci sektora LULUCF s cieľom zvýšiť prínos tohto sektora k ambicióznejšiemu cieľu EÚ v oblasti klímy do roku 2030, ktorý je uvedený v pláne cieľov v oblasti klímy (–55 %). To súvisí s prvým cieľom tohto posúdenia vplyvu, ktorým je klimaticky neutrálny sektor pôdy do roku 2035. Tento vplyv má dosah na orgány členských štátov, ktoré budú musieť na dosiahnutie týchto cieľov navrhnúť ambiciózne politiky v sektore pôdy, ale aj na pôdohospodárov (farmárov, lesníkov), ktorí ich budú v praxi napĺňať. Vo všeobecnosti bude mať tento vplyv dosah na všetkých občanov Európy i mimo nej, keďže opatrenia v oblasti klímy sú vo svojej podstate verejným záujmom s cezhraničným presahom.

1.4.4.Ukazovatele výkonnosti

Uveďte ukazovatele na monitorovanie pokroku a dosiahnutých výsledkov.

Ukazovateľ č. 2: úroveň odstraňovania emisií skleníkových plynov do roku 2030 v sektoroch LULUCF (cieľ odstraňovania emisií 3XXMtCO2eq do roku 2030).

Ukazovateľ č. 3: cieľ klimatickej neutrality do roku 2035 pre kombinovaný sektor pôdy (sektor LULUCF a sektor poľnohospodárstva, ktorý je zdrojom iných skleníkových plynov ako CO2).

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

Okrem toho si bude po zmene v roku 2026, ktorá sa týka mechanizmu nahlasovania a dodržiavania záväzkov, vykonávanie vyžadovať aktualizované a posilnené poskytovanie monitorovania prostredníctvom Európskej environmentálnej agentúry a súvisiacich dátových služieb v rámci programu Copernicus.

V revidovanom nariadení o LULUCF sa stanovujú ambiciózne a dôveryhodné ciele pre sektor LULUCF a poľnohospodárstva na podporu dosiahnutia zníženia čistých emisií skleníkových plynov do roku 2030 najmenej o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990, ako sa uvádza v európskom právnom predpise v oblasti klímy. Zámerom revidovaného návrhu nariadenia o LULUCF je zvýšiť sekvestráciu uhlíka v sektoroch poľnohospodárstva a LULUCF s cieľom dosiahnuť do roku 2035 uhlíkovú neutralitu v kombinácii oboch sektorov. Zároveň by sa ním malo zabezpečiť, aby toto zvýšené odstraňovanie CO2 nemalo negatívny vplyv na životné prostredie, najmä na biodiverzitu, verejné zdravie alebo na sociálne či hospodárske ciele.

Revidované nariadenie o LULUCF si preto bude vyžadovať, aby členské štáty používali presnejšie metodiky odhadu vyprodukovaných a odstránených emisií vo svojich sektoroch poľnohospodárstva a LULUCF, a to aj tým, že budú vo väčšej miere využívať geopriestorové údaje na podporu týchto výpočtov na vyššej úrovni. Aby bolo možné identifikovať a sledovať úložiská uhlíka v krajinách s vysokými zásobami uhlíka, chránených pôdach a pôdach s rizikom zmeny klímy, budú predovšetkým potrebné metodiky na vysokej úrovni vyžadujúce včasné, štandardizované a harmonizované súbory údajov a služby EÚ, ktoré sa uplatňujú v súlade s usmerneniami IPCC.

V dôsledku tejto zmeny z nariadenia o „nulovom dlhu“ na príspevok čistých emisií sektora LULUCF k celkovému cieľu EÚ v oblasti klímy, ktorý sa začne vykonávať od roku 2026, bude treba ciele dodržiavania záväzkov stanoviť na základe dodatočných komplexných preskúmaní inventúr skleníkových plynov. To si vyžiada prípravnú fázu v rokoch 2024/2025.

Zrevidované nariadenie o LULUCF bude musieť byť podporené spoľahlivým a transparentným systémom monitorovania, vykazovania a overovania (MRV), ktorý presiahne rámec existujúceho systému MRV stanoveného v súčasnom nariadení o LULUCF. Navyše musí umožňovať vznik súvislosti medzi voľbami týkajúcimi sa obhospodarovania pôdy uskutočnenými v sektore poľnohospodárstva a v sektore LULUCF a vplyvom na sekvestráciu uhlíka a ochranu biodiverzity.

V súčasnosti sú podľa požiadavky stanovenej v nariadení (EÚ) 2018/841 (nariadenie o LULUCF) a v nariadení (EÚ) 2018/1999 (nariadenie o riadení energetickej únie) k dispozícii obmedzené finančné prostriedky z EEA na podporu monitorovania, vykazovania a overovania inventúr emisií v sektore LULUCF.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

Nariadenie o LULUCF je existujúcim politickým nástrojom EÚ, ktorý bol prijatý len v roku 2018. Komisia však získavala cenné skúsenosti už od roku 2013, keď nadobudlo účinnosť rozhodnutie č. 529/2013 64 , a požadovala od členských štátov, aby na svojom území vykonávali tzv. náhradné započítavanie pôdy. Útvary Komisie a EEA majú priame skúsenosti s hodnotením inventúr v sektore LULUCF v členských štátoch, no v súčasnosti majú k dispozícii len obmedzené zdroje (vzhľadom na obmedzený rozsah pôsobnosti súčasného regulačného rámca v oblasti LULUCF). Tieto skúsenosti priamo odhalili medzery a poukázali na inovačné úsilie, ktoré je potrebné na úplnú modernizáciu zostavovania inventúr pomocou nástrojov a služieb zavádzaných prostredníctvom programov EÚ, ktoré spravuje EEA (predovšetkým program Copernicus).

Tento návrh teda stavia na skúsenostiach zhromaždených v týchto skorších regulačných iniciatívach, ako aj v oznámení o ambicióznejších klimatických cieľoch pre Európu na rok 2030, v dlhodobej stratégii pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo a v ďalších príslušných iniciatívach Európskej zelenej dohody ako napríklad program Digitálna Európa. Iniciatíva zároveň stavia na procese pozostávajúcom z integrovaných národných energetických a klimatických plánov a z rámca stanoveného v nariadení o riadení energetickej únie a bude tvoriť základnú zložku budúceho stanovovania cieľov. […]

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

Tento návrh je súčasťou balíka „Fit for 55“ pre klímu a energetiku. Hlavným cieľom balíka je zosúladiť právne predpisy Únie s ambicióznejšími klimatickými cieľmi. Všetky iniciatívy v balíku sú úzko prepojené a ich jednotlivé koncepcie sú vzájomne závislé. Tento legislatívny návrh dopĺňa návrhy uvedené v balíku a zachováva s nimi súlad.

a) Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 65 ;

b) Stratégia „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu 66 ;

c) Stratégia lesného hospodárstva EÚ 67 ;

d) Plán EÚ na obnovu prírody;

e) Stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy 68 ;

f) Stratégia EÚ na zníženie emisií metánu 69 ;

g) [Stratégia EÚ týkajúca sa pôdy 70 ];

h) Udržateľné biohospodárstvo pre Európu 71 ;

i) Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo pre čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu 72 ;

j) Akčný plán nulového znečisťovania 73 ;

k) Dlhodobá vízia pre vidiecke oblasti EÚ 74 .

Sektor LULUCF je prepojený so všetkými ekosystémami a hospodárskymi činnosťami, ktoré závisia od pôdy a služieb, ktoré poskytuje. Nariadenie o LULUCF je preto v súčinnosti s ostatnými politikami EÚ týkajúcimi sa činností súvisiacich s pôdou, najmä so Spoločnou poľnohospodárskou politikou 75 a energetickou politikou, hlavne pokiaľ ide o energiu z obnoviteľných zdrojov.

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

‒

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

◻ obmedzené trvanie

–◻ Návrh/iniciatíva je v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR

–◻ Finančný vplyv trvá od RRRR do RRRR.

◻ neobmedzené trvanie

–Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od RRRR do RRRR,

–a potom bude implementácia pokračovať v plnom rozsahu.

1.7.Plánovaný spôsob riadenia 76

✓ Priame riadenie na úrovni Komisie prostredníctvom

–◻ výkonných agentúr

◻ Zdieľané riadenie s členskými štátmi

◻ Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:

◻ medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

◻ Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,

✓ subjekty uvedené v článkoch 70 a 71,

◻ verejnoprávne subjekty,

◻ súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky,

◻ súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky,

◻ osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

Poznámky

Ako už bolo uvedené, Komisiu podporí Európska environmentálna agentúra (EEA) v rámci svojho ročného pracovného programu. EEA bude vykonávať túto prácu ako súčasť svojho súčasného mandátu a v súlade s jednotným programovým dokumentom, v ktorom sa stanovuje viacročný a ročný pracovný program EEA (článok 32 nariadenia 2019/715 – rámcového nariadenia o rozpočtových pravidlách).

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

Uveďte frekvenciu a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

Komisia bude naďalej monitorovať a hodnotiť pokrok v uplatňovaní nariadenia o LULUC, podľa ktorého sa od členských štátov vyžaduje, aby Komisii predkladali ročné správy o politikách a opatreniach v oblasti emisií a ich odstraňovania. Údaje o monitorovaní, vykazovaní a overovaní (MRV) získané reguláciou sektora (sektorov) zo strany EEA budú pre Komisiu kľúčovým zdrojom informácií na účely vyhodnotenia pokroku v príslušných sektoroch.

V neposlednom rade Komisia pravidelne realizuje štúdie o rôznych relevantných aspektoch politiky EÚ v oblasti klímy.

[…]

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

[…]

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

[…]

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce alebo plánované preventívne a ochranné opatrenia, napr. zo stratégie na boj proti podvodom.

Na účel boja proti podvodom, korupcii a inej nezákonnej činnosti sa na orgán EEA vzťahujú bez obmedzenia ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF). Orgán EEA má osobitnú stratégiu na boj proti podvodom a nadväzujúci akčný plán. V nariadení, ktorým sa zriaďuje EEA, sú navyše uvedené ustanovenia o plnení a kontrole rozpočtu EEA a o uplatniteľných rozpočtových pravidlách vrátane pravidiel zameraných na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

·Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca	Rozpočtový riadok	Druh	Príspevky
	Číslo	DRP/NRP [1]	z krajín EZVO [2]	z kandidátskych krajín [3]	z tretích krajín	v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách
3	09 02 03	DRP	ÁNO	NIE	NIE	NIE
3	09 10 02	DRP	ÁNO	ÁNO	ÁNO	NIE
7	20 01 02 01	NRP	NIE	NIE	NIE	NIE
7	20 02 06 01	NRP	NIE	NIE	NIE	NIE
7	20 02 06 02	NRP	NIE	NIE	NIE	NIE
7	20 02 06 03	NRP	NIE	NIE	NIE	NIE

·Požadované nové rozpočtové riadky: neuplatňuje sa

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného rámca			3		Prírodné zdroje a životné prostredie

[Subjekt]: EEA			2023		2024		2025	2026	2027	SPOLU
Hlava 1:	Záväzky	(1)		1,967		2,006		2,046	2,087	8,106
	Platby	(2)		1,967		2,006		2,046	2,087	8,106
Hlava 2:	Záväzky	(1a)		0,177		0,181		0,184	0,198	0,740
	Platby	(2a)		0,177		0,181		0,184	0,198	0,740
Hlava 3:	Záväzky	(3a)		0,153		1,156		0,159	1,162	2,631
	Platby	(3b)		0,153		1,156		0,159	1,162	2,631
Rozpočtové prostriedky pre EEA SPOLU	Záväzky	=1 + 1a + 3a		2,297		3,343		2,390	3,447	11,476
	Platby	=2 + 2a +3b		2,297		3,343		2,390	3,447	11,476

Okruh viacročného finančného rámca		7	„Administratívne výdavky“
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
GR: Klíma		2023	2024	2025	2026	2027	SPOLU
Ľudské zdroje		0,608	0,608	0,760	0,760	0,912	3,648
Ostatné administratívne výdavky		0,055	0,107	0,107	‒	‒	0,269
GR CLIMA SPOLU		0,663	0,715	0,867	0,760	0,912	3,917

Rozpočtové prostriedky OKRUHU 7 viacročného finančného rámca SPOLU	(Záväzky spolu = Platby spolu)	0,663	0,715	0,867	0,760	0,912	3,917

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
		2023	2024	2025	2026	2027	SPOLU
Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 7 viacročného finančného rámca SPOLU*	Záväzky	0,663	3,012	4,209	3,150	4,359	15,393
	Platby	0,663	3,012	4,209	3,150	4,359	15,393

* Rozpočtový vplyv dodatočných finančných zdrojov pre Európsku environmentálnu agentúru sa vykompenzuje patričným znížením rozpočtu nástroja LIFE.

3.2.2.Odhadovaný vplyv na rozpočtové prostriedky [subjektu]

–◻ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

–✓ Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Uveďte ciele a výstupy

⇩

Rok
2024

Rok
2025

Rok
2026

Rok
2027

Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)

SPOLU

VÝSTUPY

Druh 77

Priemerné náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet spolu

Náklady spolu

ŠPECIFICKÝ CIEĽ č. 2 78 …

– komplexné preskúmanie – výsledok

1 mil.

2 mil.

‒ Výstup

Špecifický cieľ č. 1 medzisúčet

ŠPECIFICKÝ CIEĽ č. 2…

‒ Výstup

Špecifický cieľ č. 2 medzisúčet

NÁKLADY SPOLU

3.2.3.Odhadovaný vplyv na ľudské zdroje [subjektu]

3.2.3.1.Zhrnutie

–◻ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.

–✓Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

	2023	2024	2025	2026	2027	SPOLU

Dočasní zamestnanci (funkčná skupina AD)		1,636	1,669	1,702	1,736	6,742
Dočasní zamestnanci (funkčná skupina AST)		‒	‒	‒	‒	‒
Zmluvní zamestnanci		0,331	0,338	0,344	0,351	1,364
Vyslaní národní experti		‒	‒	‒	‒	‒

SPOLU		1,967	2,006	2,046	2,087	8,106

Požiadavky na pracovníkov (ekvivalent plného pracovného času):

	2023	2024	2025	2026	2027	SPOLU

Dočasní zamestnanci (funkčná skupina AD)	4	8	8	8	8	36
Dočasní zamestnanci (funkčná skupina AST)						0
Zmluvní zamestnanci	1	3	3	3	3	13
Vyslaní národní experti						0

SPOLU	5	11	11	11	11	49

Uveďte predpokladaný dátum prijatia do zamestnania a sumu náležite upravte (ak k prijatiu do zamestnania dôjde v júli, zohľadní sa iba 50 % priemerných nákladov) a uveďte bližšie vysvetlenie.

3.2.3.2.Odhadované potreby ľudských zdrojov pre príslušné GR

–◻ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

–✓ Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

odhady sa zaokrúhľujú na celé čísla (alebo najviac na jedno desatinné miesto)

		2023	2024	2025	2026	2027
Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci)
20 01 02 01 (ústredie a zastúpenia Komisie)		4	4	5	5	6
20 01 02 03 (delegácie)
01 01 01 01 (nepriamy výskum)
01 01 01 11 (priamy výskum)
Iné rozpočtové riadky (uveďte)
Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času)[1]
20 02 01 (ZZ, VNE, DAZ z celkového finančného krytia)
20 02 03 (ZZ, MZ, VNE, DAZ, PED v delegáciách)
XX 01 xx yy zz [2]	– ústredie

	– delegácie
01 01 01 02 (ZZ, DAZ, VNE – nepriamy výskum)
01 01 01 12 (ZZ, VNE, DAZ – priamy výskum)
Iné rozpočtové riadky (uveďte)
SPOLU		4	4	5	5	6

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Úradníci a dočasní zamestnanci

Ďalšie ľudské zdroje sú potrebné na:

– vykonávacie úlohy súvisiace s rozšírením sektora pôdy, aby zahŕňal emisie z poľnohospodárstva iné než emisie CO2,

– monitorovanie aktualizovaného a posilneného vykonávania povinností týkajúcich sa monitorovania, podávania správ a overovania,

– úpravy týkajúce sa IT v registri Únie (spolu s ETS).

Externí zamestnanci

Opis výpočtu nákladov na ekvivalent plného pracovného času by mal byť uvedený v oddiele 3 prílohy V.

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

–◻ Návrh/iniciatíva je v súlade s platným viacročným finančným rámcom.

–✓ Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu vo viacročnom finančnom rámci.

Vysvetlite požadovanú zmenu v plánovaní a uveďte príslušné rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

Rozpočtový vplyv dodatočných finančných zdrojov pre Európsku environmentálnu agentúru sa vykompenzuje prostredníctvom kompenzačného zníženia rozpočtu nástroja LIFE. Zvýšenie príspevku pre EEA EÚ a zníženie rozpočtu nástroja LIFE sa zohľadní vo finančnom plánovaní na budúce roky.

–◻ Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo aby sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca 79 .

Vysvetlite potrebu a uveďte príslušné okruhy, rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

[…]

3.2.5.Príspevky od tretích strán

–✓ Návrh/iniciatíva nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami.

–Návrh/iniciatíva zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

	2023	2024	2025	2026	2027	SPOLU
Uveďte spolufinancujúci subjekt
Prostriedky zo spolufinancovania SPOLU

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

–✓ Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

–◻ Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

–◻ vplyv na vlastné zdroje

–◻ vplyv na iné príjmy

–◻ uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtový riadok príjmov:	Rozpočtové prostriedky k dispozícii v bežnom rozpočtovom roku	Vplyv návrhu/iniciatívy 80
		2023	2024	2025	2026	2027
Článok ………….

V prípade rôznych pripísaných príjmov, uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Uveďte spôsob výpočtu vplyvu na príjmy.

(1) COM(2019) 640 final.

(2) COM(2018) 773 final.

(3) COM(2020) 690 final.

(4) Závery Európskej rady z 10. a 11. decembra 2020; EUCO 22/20 CO EUR 17 CONCL 8.

(5) Smernica 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32).

(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 z 30. mája 2018 o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy zameraným na splnenie záväzkov podľa Parížskej dohody, a o zmene nariadenia (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 26).

(7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82).

(8) COM(2020) 380 final.

(9) COM(2020) 381 final.

(10) […]

(11) […]

(12) COM(2021) 82 final.

(13) COM(2020) 663 final.

(14) […]

(15) COM(2018) 673 final.

(16) COM(2020) 98 final.

(17) COM(2021) 400 final.

(18) COM(2021) 345 final.

(19) COM(2018) 392 final.

(20) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1).

(21) COM(2020) 564 final, https://europa.eu/!xc64CH .

(22) COM(2018) 773 final : Čistá planéta pre všetkých – Európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo.

(23) Hĺbková analýza na podporu oznámenia Komisie COM(2018) 773 .

(24) Ú. v. EÚ C 326, 26.10.2012, s. 391.

(25) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1).

(26) Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

(27) Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

(28) COM(2019) 640 final.

(29) https://www4.unfccc.int/sites/ndcstaging/PublishedDocuments/European%20Union%20First/EU_NDC_Submission_December%202020.pdf

(30) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1).

(31) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841 z 30. mája 2018 o začlenení emisií a odstraňovania skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 525/2013 a rozhodnutie č. 529/2013/EÚ (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 1).

(32) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 z 30. mája 2018 o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy zameraným na splnenie záväzkov podľa Parížskej dohody, a o zmene nariadenia (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 26).

(33) COM(2020) 562 final.

(34) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1).

(35) Smernica 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003, o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32), zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/410 zo 14. marca 2018, ktorou sa mení smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť nákladovo efektívne znižovanie emisií a investície do nízkouhlíkových technológií a rozhodnutie (EÚ) 2015/1814 (Ú. v. EÚ L 76, 19.3.2018, s. 3).

(36) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 z 30. mája 2018 o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy zameraným na splnenie záväzkov podľa Parížskej dohody, a o zmene nariadenia (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 26).

(37) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(38) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity na rok 2030 – aby sa nám príroda vrátila do života [COM/2020/380 final].

(39) COM(2020) 381 final.

(40) […]

(41) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82).

(42) COM(2021) 82 final.

(43) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1).

(44) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(45) Podľa článku 58 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(46) http://data.europa.eu/eli/dec/2013/529/oj .

(47) COM(2020) 380 final.

(48) COM(2020) 381 final.

(49) […]

(50) […]

(51) COM(2021) 82 final.

(52) COM(2020) 663 final.

(53) […]

(54) COM(2018) 673 final.

(55) COM(2020) 98 final.

(56) COM(2021) 400 final.

(57) COM(2021) 345 final.

(58) COM(2018) 392 final.

(59) Vysvetlenie spôsobov riadenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovom sídle BudgWeb: https://myintracomm.ec.europa.eu/budgweb/EN/man/budgmanag/Pages/budgmanag.aspx .

(60) Výstupy sú produkty, ktoré sa majú dodať, a služby, ktoré sa majú poskytnúť (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).

(61) Ako je uvedené v bode 1.4.2. „Špecifické ciele...“.

(62) Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 20 % na náklady na výber.

(63) Podľa článku 58 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(64) http://data.europa.eu/eli/dec/2013/529/oj .

(65) COM(2020) 380 final.

(66) COM(2020) 381 final.

(67) […]

(68) COM(2021) 82 final.

(69) COM(2020) 663 final.

(70) […]

(71) COM(2018) 673 final.

(72) COM(2020) 98 final.

(73) COM(2021) 400 final.

(74) […]

(75) […]

(76) Vysvetlenie spôsobov riadenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovom sídle BudgWeb: https://myintracomm.ec.europa.eu/budgweb/EN/man/budgmanag/Pages/budgmanag.aspx .

(77) Výstupy sú produkty, ktoré sa majú dodať, a služby, ktoré sa majú poskytnúť (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).

(78) Ako je uvedené v bode 1.4.2. „Špecifické ciele...“.

(79) Pozri články 12 a 13 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 zo 17. decembra 2020, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 až 2027.

(80) Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 20 % na náklady na výber.

	Členský štát	Hodnota zníženia čistých emisií skleníkových plynov vyjadrená v kilotonách ekvivalentu CO2 v roku 2030
	Belgicko	−1 352
	Bulharsko	−9 718
	Česko	−1 228
	Dánsko	5 338
	Nemecko	−30 840
	Estónsko	−2 545
	Írsko	3 728
	Grécko	−4 373
	Španielsko	−43 635
	Francúzsko	−34 046
	Chorvátsko	−5 527
	Taliansko	−35 758
	Cyprus	−352
	Lotyšsko	−644
	Litva	−4 633
	Luxembursko	−403
	Maďarsko	−5 724
	Malta	2
	Holandsko	4 523
	Rakúsko	−5 650
	Poľsko	−38 098
	Portugalsko	−1 358
	Rumunsko	−25 665
	Slovinsko	−146
	Slovensko	−6 821
	Fínsko	−17 754
	Švédsko	−47 321
	EÚ-27	−310 000

Uveďte ciele a výstupy ⇩			Rok 2023		Rok 2024		Rok 2025		Rok 2026		Rok 2027						SPOLU
	VÝSTUPY
	Druh 60	Priemerné náklady	Počet	Náklady	Počet	Náklady	Počet	Náklady	Počet	Náklady	Počet	Náklady	Počet	Náklady	Počet	Náklady	Počet spolu	Náklady spolu
ŠPECIFICKÝ CIEĽ č. 1 61 …
– Aktualizácia a fungovanie registra				0,000		0,000		0,192		0,042		0,067						0,301
– Nastavenie štúdií				0,300		0,300		0,300										0,900
Špecifický cieľ č. 1 medzisúčet																		1,201
ŠPECIFICKÝ CIEĽ č. 2…
– Spravodlivé vykonávanie				0,300		0,300		2,300				2,000						4,900
Špecifický cieľ č. 2 medzisúčet
ŠPECIFICKÝ CIEĽ č. 3…
– Zjednodušenie				0,400		0,400		0,400										1,200
Špecifický cieľ č. 3 medzisúčet
SPOLU				1,000		1,000		3,192		0,042		2,067						7,301