EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli30. 6. 2021

COM(2021) 346 final

2021/0170(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 a zrušuje smernica Rady 87/357/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES

(Text s významom pre EHP)

{SEC(2021) 280 final} - {SWD(2021) 168 final} - {SWD(2021) 169 final}

OBSAH

DÔVODOVÁ SPRÁVA    3

1. KONTEXT NÁVRHU3

•Dôvody a ciele návrhu3

•Súlad s ostatnými politikami EÚ5

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA6

•Právny základ6

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)7

•Proporcionalita8

•Výber nástroja8

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU8

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov8

•Konzultácie so zainteresovanými stranami9

•Získavanie a využívanie expertízy11

•Posúdenie vplyvu11

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie13

•Základné práva14

4.VPLYV NA ROZPOČET15

5.ĎALŠIE PRVKY15

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a predkladania správ15

•Podrobné vysvetlenie osobitných ustanovení návrhu15

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY    o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 a zrušuje smernica Rady 87/357/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES    

KAPITOLA I    32

Všeobecné ustanovenia    32

KAPITOLA II    35

Požiadavky na bezpečnosť    35

KAPITOLA III    37

Povinnosti hospodárskych subjektov    37

Oddiel 1    37

Oddiel 2    43

KAPITOLA IV    44

Online trhy    44

KAPITOLA V    46

Dohľad nad trhom a vykonávanie    46

KAPITOLA VI    47

Systém Safety Gate    47

KAPITOLA VII    48

Úloha Komisie a koordinácia presadzovania právnych predpisov    48

KAPITOLA VIII    51

Právo na informácie a prostriedok nápravy    51

KAPITOLA IX    53

Medzinárodná spolupráca    53

KAPITOLA X    54

Finančné ustanovenia    54

KAPITOLA XI    57

Záverečné ustanovenia    57

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ    62

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Tento návrh nariadenia o bezpečnosti spotrebiteľských výrobkov je v súlade s novým programom pre spotrebiteľov z roku 2020 1 a je zameraný na: i) aktualizáciu a modernizáciu všeobecného rámca bezpečnosti nepotravinových spotrebiteľských výrobkov; ii) zachovanie svojej úlohy záchrannej siete pre spotrebiteľov; iii) prispôsobenie ustanovení tak, aby sa nimi riešili výzvy, ktoré predstavujú nové technológie a online predaj; a iv) zabezpečenie rovnakých podmienok pre podniky. Tento návrh nahradí smernicu 2001/95/ES o všeobecnej bezpečnosti výrobkov 2 (ďalej len „SVBV“) a bude sa uplatňovať aj na vyrobené nepotravinové spotrebiteľské výrobky. V navrhovanom nariadení sa takisto bude zabezpečovať kontinuita so smernicou SVBV, a to tým, že: i) sa v ňom bude vyžadovať, aby boli spotrebiteľské výrobky „bezpečné“; ii) sa v ňom budú hospodárskym subjektom stanovovať určité povinnosti a iii) bude obsahovať ustanovenia týkajúce sa vypracúvania noriem na podporu všeobecnej požiadavky na bezpečnosť. Takisto sa ním zosúlaďujú pravidlá dohľadu nad trhom týkajúce sa výrobkov, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti harmonizačných právnych predpisov EÚ (ďalej len „neharmonizované výrobky“), s pravidlami uplatňovanými na výrobky patriace do rozsahu pôsobnosti harmonizačných právnych predpisov EÚ (ďalej len „harmonizované výrobky“), ako sa to stanovuje v nariadení (EÚ) 2019/1020. Navrhované nariadenie sa teda zameriava na aktualizáciu pravidiel, ktoré sú v súčasnosti stanovené v smernici 2001/95/ES, s cieľom zabezpečiť záchrannú sieť pre všetky výrobky a zaistiť v rámci režimu lepší súlad medzi harmonizovanými a neharmonizovanými výrobkami.

Už v roku 2011 sa v Akte o jednotnom trhu 3 uvádzala revízia smernice SVBV a nariadenia (ES) č. 765/2008 4 ako kľúčové opatrenie s cieľom „zlepšiť bezpečnosť výrobkov, ktoré sú v EÚ v obehu, prostredníctvom lepšej koherentnosti a presadzovania bezpečnosti výrobkov a pravidiel dohľadu nad trhom“. Táto revízia bola navrhnutá v roku 2013 v balíku revízii oboch právnych nástrojov, ktorého cieľom bolo zaviesť jednotný legislatívny rámec pre harmonizované aj neharmonizované výrobky. Dospelo sa k záveru, že prekrývanie pravidiel dohľadu nad trhom a povinností hospodárskych subjektov stanovených v rôznych právnych predpisoch EÚ [v smernici SVBV, nariadení (ES) č. 765/2008 a odvetvových harmonizačných právnych predpisoch EÚ] spôsobuje zmätok na strane hospodárskych subjektov aj vnútroštátnych orgánov a vážne oslabuje účinnosť činností dohľadu nad trhom v EÚ. Rokovania o prijatí navrhovaného balíka boli pozastavené a návrh bol stiahnutý. Medzitým Komisia v roku 2017 po vydaní oznámenia z roku 2015 s názvom Zlepšovanie jednotného trhu: viac príležitostí pre ľudí a podniky 5 prijala v rámci balíka návrhov o výrobkoch, napr. balíka iniciatív na zabezpečenie lepšieho fungovania jednotného trhu s tovarom, návrh na revíziu nariadenia (ES) č. 765/2008 s cieľom posilniť súlad výrobkov a presadzovanie harmonizačných právnych predpisov EÚ o výrobkoch. To viedlo k tomu, že v roku 2019 bolo prijaté nariadenie (EÚ) 2019/1020 6 .

 •    Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

•Súlad s ostatnými politikami EÚ

Akt o digitálnych službách prijatý Komisiou 15. decembra 2020 12 , ktorého cieľom je regulovať povinnosti poskytovateľov sprostredkovateľských služieb online vrátane online platforiem, ako sú sociálne médiá a online trhy, v oblasti nezákonného obsahu, tovaru alebo služieb ponúkaných ich používateľmi. V uvedenom návrhu sa stanovuje online platformám viacero povinností v oblasti náležitej starostlivosti, relevantných pre navrhované nariadenie, ku ktorým patrí zavedenie zásady „sledovateľnosti obchodníkov“ a povinnosti zohľadňovať právne predpisy o bezpečnosti výrobkov pri štruktúrovaní rozhrania (článok 22). Akt o digitálnych službách sa týka všetkých druhov nezákonného obsahu vymedzených vo vnútroštátnych právnych predpisoch alebo právnych predpisoch EÚ, ako aj online predaja nebezpečných výrobkov. Keďže akt o digitálnych službách je všeobecne záväzným legislatívnym nástrojom, neobsahuje osobitné ustanovenia týkajúce sa tohto druhu obsahu. V akte o digitálnych službách sa stanovuje aj rámec postupov oznamovania a prijímania opatrení (článok 14). V navrhovanom nariadení sa pre online trhy stanovujú určité povinnosti v oblasti bezpečnosti výrobkov.

V legislatívnom návrhu týkajúcom sa umelej inteligencie sa stanovujú harmonizované pravidlá uvádzania systémov umelej inteligencie na trh a do prevádzky v EÚ, ako aj ich používania v EÚ. Pravidlami sa musí zabezpečovať vysoká úroveň ochrany verejných záujmov, a to najmä v oblasti zdravia a bezpečnosti, ako aj základných práv a slobôd ľudí. V návrhu sa stanovujú špecifické požiadavky, ktoré musia spĺňať vysokorizikové systémy umelej inteligencie, a ukladajú povinnosti poskytovateľom a používateľom týchto systémov.

V tomto návrhu sa na uvedené ustanovenia prihliada a návrh samotný predstavuje záchrannú sieť pre výrobky, ako aj riziká pre zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov, ktoré nepatria do rozsahu uplatňovania návrhu týkajúceho sa umelej inteligencie.

V stratégii Chemikálie – stratégia udržateľnosti prijatej v októbri 2020 13 sa poukazuje na skutočnosť, že už tak rozšírené používanie chemických látok sa ešte zintenzívni, a to aj v spotrebiteľských výrobkoch, a že je potrebné zakázať najškodlivejšie chemické látky v spotrebiteľských výrobkoch, aby sa zaistila ich bezpečnosť. V nariadení REACH 14 sa zavádzajú povinnosti subjektov odvetvia v oblasti posudzovania a riadenia rizík, ktoré predstavujú chemické látky, ako aj zabezpečovania vhodných bezpečnostných informácií pre ich používateľov. Takisto sa v ňom uvádzajú obmedzenia na účely ochrany zdravia ľudí a životného prostredia pred neprijateľnými rizikami, ktoré predstavujú chemické látky. V tomto návrhu sa ponecháva záchranná sieť pre chemické riziká vo výrobkoch, na ktoré sa nevzťahujú špecifické právne predpisy.

V akčnom pláne pre obehové hospodárstvo prijatom v marci 2020 15 sa kladie dôraz na zníženie objemu odpadu prostredníctvom opätovného používania, opravy, repasovania a vysokokvalitnej recyklácie, a to najmä druhotných surovín, v ktorých sa môžu nachádzať nebezpečné látky, a uvádza, že bezpečnosť výrobkov sa musí považovať za primárny cieľ. V tomto návrhu sa potvrdzuje, že hospodárske subjekty alebo orgány by si v prípade potreby prijatia nápravných opatrení mali vybrať najudržateľnejšie opatrenie (t. j. opatrenie s najmiernejším vplyvom na životné prostredie), ak nemá za následok nižšiu úroveň bezpečnosti.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

Právnym základom navrhovaného nariadenia je článok 114 ZFEÚ s primeraným prihliadnutím na článok 169 16 . Jeho cieľom je zaistiť bezpečnosť výrobkov a zlepšiť fungovanie vnútorného trhu. Zároveň sa v ňom kladie dôraz na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa, pretože sa ním prispieva k ochrane zdravia a bezpečnosti európskych spotrebiteľov a podporuje ich právo na informácie 17 .

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Návrhom sa harmonizuje požiadavka všeobecnej bezpečnosti výrobkov v EÚ. Zaistenie bezpečnosti výrobkov na jednotnom trhu nemôžu uspokojivo dosiahnuť samotné členské štáty z týchto dôvodov:

–Výrobky sú na jednotnom trhu vo voľnom obehu. Ak sa v jednej krajine zistí nebezpečný výrobok, je veľmi pravdepodobné, že ten istý výrobok možno nájsť aj v iných členských štátoch, a to prinajmenšom z dôvodu exponenciálneho rastu online predaja.

–Rozdielne pravidlá týkajúce sa bezpečnosti výrobkov na vnútroštátnej úrovni môžu spôsobovať podnikom nerovnaké náklady na dodržiavanie právnych predpisov o bezpečnosti výrobkov, a preto môžu spôsobovať narušenie rovnakých podmienok na vnútornom trhu.

–Na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa musí EÚ prispieť k ochrane zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov. Ak majú jednotlivé krajiny rozdielne pravidlá, spotrebitelia nebudú chránení pred nebezpečnými výrobkami v celej EÚ rovnako.

–Ak má byť dohľad nad trhom účinný, musí byť jednotný v celej EÚ. Miernejší dohľad nad trhom v niektorých častiach EÚ spôsobuje vytváranie slabých miest. Tie ohrozujú verejný záujem, vytvárajú nespravodlivé obchodné podmienky a podporujú taktizovanie pri výbere súdu 18 .

Opatrenia na úrovni EÚ týkajúce sa bezpečnosti neharmonizovaných výrobkov majú túto pridanú hodnotu:

–Spoločné pravidlá a normy v oblasti bezpečnosti výrobkov na úrovni EÚ znamenajú, že podniky už nemusia dodržiavať heterogénne súbory vnútroštátnych pravidiel. To prináša podnikom úspory nákladov, nižšie administratívne zaťaženie a jednoduchší právny režim. Takisto sa tým umožňuje voľný obeh tovaru v EÚ a užšia spolupráca medzi členskými štátmi.

–Spoločné pravidlá EÚ umožňujú úspory z rozsahu v oblasti dohľadu nad trhom, čo je osobitne dôležité vzhľadom na exponenciálny rozvoj online predaja, ktorým sa zintenzívňuje cezhraničný predaj a priamy dovoz z krajín mimo EÚ. Náklady na dohľad nad trhom sa rozdeľujú aj prostredníctvom spoločných opatrení dohľadu nad trhom a výmeny informácií medzi krajinami EÚ.

–Opatreniami na úrovni EÚ sa zlepší fungovanie jednotného trhu. Spoločnými pravidlami v oblasti bezpečnosti výrobkov a dohľadu nad trhom v celej EÚ sa zabezpečí rovnaké zaobchádzanie s podnikmi, a bude tak menej pravdepodobné, že dôjde k narušeniu rovnakých podmienok na jednotnom trhu EÚ.

–Opatreniami EÚ sa umožňuje rýchlejší a efektívnejší obeh informácií, a to najmä prostredníctvom systému Safety Gate/RAPEX, čím sa zabezpečuje rýchle prijatie opatrení proti nebezpečným výrobkom v celej EÚ, ako aj zavedenie rovnakých podmienok.

–Na medzinárodnej úrovni sa spoločným súborom ustanovení zavedených v smernici SVBV umožňuje EÚ aj silnejšie presadzovať vysokú úroveň bezpečnosti, a to na dvojstrannej aj viacstrannej úrovni, a tým riešiť intenzívnejší obeh tovaru z tretích krajín prostredníctvom online predaja.

•Proporcionalita

Týmto návrhom sa nastoľuje správna rovnováha medzi regulačnou autonómiou krajín EÚ pri stanovovaní úrovne ochrany spotrebiteľa a dohľadu nad trhom, ktorú považujú za potrebnú, a potrebou riešiť problémy s bezpečnosťou výrobkov, ktoré sa musia riešiť na ústrednej úrovni. Ako sa zdôrazňuje v kapitole 7 posúdenia vplyvu, výzvy sú naďalej závažné, pretože na trhu EÚ sa nachádza veľký počet nebezpečných spotrebiteľských výrobkov. Náklady a regulačné zaťaženie spojené s týmto návrhom sú v najväčšej možnej miere obmedzené. Celkové náklady podnikov v krajinách EÚ27 za prvý rok vykonávania tohto nariadenia sa odhadujú na úrovni 0,02 % obratu spoločností EÚ z výroby a veľkoobchodného a maloobchodného predaja neharmonizovaných výrobkov. Opatrenia uvedené v tomto návrhu nepresahujú rámec, ktorý je potrebný na riešenie uvedených problémov a dosiahnutie stanovených cieľov. Predpokladané náklady, ktoré vzniknú Komisii a členským štátom, sa považujú sa prijateľné, pričom ich budú kompenzovať úspory dosiahnuté podnikmi a prínosy pre podniky, spotrebiteľov, ako aj členské štáty.

•Výber nástroja

Nariadenie je jediným vhodným nástrojom na dosiahnutie cieľa zlepšenia presadzovania právnych predpisov EÚ o bezpečnosti výrobkov a dodržiavania súladu s nimi, keďže sa ním zabezpečuje koherentnosť pri vykonávaní ich právneho rámca. Smernicou by sa ciele nepodarilo dostatočne dosiahnuť, keďže aj po jej transponovaní by sa mohli naďalej vyskytovať obmedzenia a konflikty právomocí. Výber nariadenia namiesto smernice umožňuje aj lepšie dosiahnutie cieľa zabezpečenia koherentnosti s legislatívnym rámcom dohľadu nad trhom v prípade harmonizovaných výrobkov, pre ktorý je platným právnym nástrojom aj nariadenie [nariadenie (EÚ) 2019/1020]. A napokon sa touto možnosťou ešte viac zmierni regulačné zaťaženie, keďže pravidlá týkajúce sa bezpečnosti výrobkov sa budú v celej EÚ uplatňovať jednotne.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Tento návrh nariadenia vychádza z hodnotenia smernice o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, ktoré sa vykonalo ako nadväzné hodnotenie k posúdeniu vplyvu priloženému k návrhu. Smernica SVBV má dvojaký cieľ. Presadzuje sa ňou zlepšovanie fungovania jednotného trhu, keďže sa ňou zavádza spoločný legislatívny rámec na predchádzanie rozdielom medzi členskými štátmi, ktoré by sa mohli vyskytnúť v prípade neexistencie právnych predpisov EÚ. Zároveň je cieľom smernice SVBV dosiahnuť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, keďže sa ňou zavádza požiadavka všeobecnej bezpečnosti výrobkov a ďalšie opatrenia. Oba ciele vzájomne súvisia: harmonizovaná požiadavka na bezpečnosť spotrebiteľských výrobkov predpokladaná v smernici SVBV slúži na predchádzanie rozdielom, ktoré by viedli k vytváraniu prekážok obchodu a narušeniu rovnakých podmienok na jednotnom trhu.

Z hodnotenia vyplynulo, že úloha smernice SVBV ako ústredného prvku bezpečnosti spotrebiteľov a fungovania jednotného trhu je nepopierateľná. Jej ciele sú naďalej plne relevantné a jej pridanú hodnotu EÚ nemožno poprieť. Úloha smernice SVBV ako záchrannej siete je pre ochranu spotrebiteľa naďalej mimoriadne významná, keďže sa ňou zabezpečuje právny základ na zaistenie toho, aby v rukách spotrebiteľov neskončili žiadne nebezpečné výrobky. Zavedenie systému na rýchlu výmenu informácií o nebezpečných nepotravinových výrobkoch podľa smernice SVBV sa ukázalo ako úspešné. Z hodnotenia však vyplynulo viacero faktorov, ktoré spochybňujú mieru, do akej niektoré ustanovenia smernice SVBV stále prispievajú k riadnemu dosahovaniu jej cieľov.

V prvom rade účinnosť smernice SVBV znižuje rozvoj elektronického obchodu. Smernica SVBV sa vzťahuje na všetky spotrebiteľské výrobky bez ohľadu na to, či sa predávajú v kamenných obchodoch alebo online. Nedostatok výslovných ustanovení v smernici SVBV na riešenie osobitostí online predaja, a najmä vstupu nových subjektov do online dodávateľského reťazca, negatívne ovplyvňuje bezpečnosť spotrebiteľov v EÚ a rovnaké podmienky pre podniky z EÚ, ktoré dodržiavajú právne predpisy.

Rýchly rozvoj nových technológií vyvoláva aj pochybnosti o rozsahu pôsobnosti niektorých kľúčových pojmov smernice SVBV. Výskyt niektorých nových rizík v súvislosti s pripojiteľnosťou, uplatniteľnosťou smernice na softvérové aktualizácie a stiahnuté súbory, ako aj s vývojom funkcií výrobkov založených na umelej inteligencii vyvoláva otázku, či je smernica SVBV dostatočne jednoznačná pri poskytovaní právnej istoty podnikom a ochrany spotrebiteľom.

Z hodnotenia vyplynul aj nedostatok vnútornej koherentnosti v právnom rámci EÚ, keďže existujú dva rôzne súbory pravidiel dohľadu nad trhom, a to pre harmonizované a neharmonizované výrobky.

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

Pri príprave tohto návrhu Komisia zorganizovala verejnú konzultáciu so zainteresovanými stranami o úvodnom posúdení vplyvu a pláne, otvorenú verejnú konzultáciu, semináre zainteresovaných strán, ako aj príspevky ad hoc a cielené konzultácie s členskými štátmi a ďalšími zainteresovanými stranami. Výsledky konzultačných činností sa použili pri vypracúvaní posúdenia vplyvu a prihliada sa na ne v tomto návrhu. Z konzultácií vyplynuli tieto hlavné body:

Zachovanie záchrannej siete: Z celkovej spätnej väzby všetkých skupín zainteresovaných strán vyplynulo, že smernica SVBV je užitočným právnym predpisom a jej zásada záchrannej siete by sa mala zachovať. Veľká väčšina respondentov však uviedla, že súčasné pravidlá EÚ v oblasti nepotravinových spotrebiteľských výrobkov, ktorých sa týka smernica SVBV, by sa mohli v špecifických oblastiach zlepšiť, aby zabezpečovali lepšiu ochranu spotrebiteľov (71 % odpovedí v rámci otvorenej verejnej konzultácie).

Riešenie výziev, ktoré predstavujú nové technológie: Všetky zainteresované strany sa zhodli na tom, že nové technológie prinášajú mnoho nových výziev, a na ich riešenie navrhovali najrôznejšie prístupy. Pri konzultáciách vyjadrili zástupcovia spotrebiteľov a niektoré orgány členských štátov podporu rozšíreniu vymedzenia pojmu „bezpečnosť“ tak, aby zahŕňalo aj aspekty (kybernetickej) bezpečnosti, ktoré majú na bezpečnosť vplyv. Pri konzultácii týkajúcej sa plánu/úvodného posúdenia vplyvu však boli podniky orientované na technológie menej ochotné začleniť nové technológie a nové riziká s nimi súvisiace do smernice SVBV. Uprednostnili by, keby smernica SVBV zostala technologicky neutrálna a riziká súvisiace s novými technológiami by sa riešili v iných, špecifickejších právnych predpisoch. Návrh nariadenia však tieto aspekty obsahuje, aby sa zabezpečilo začlenenie rizík, ktoré predstavujú nové technológie, do rozsahu pôsobnosti záchrannej siete pre prípad, že by sa ich netýkali špecifickejšie právne predpisy EÚ 19 .

Riešenie problémov s bezpečnosťou výrobkov predávaných online: Problém s výrobkami prichádzajúcimi priamo alebo prostredníctvom online platforiem z krajín mimo EÚ sa pri konzultáciách zmieňoval opakovane. Podniky a zástupcovia podnikov zdôrazňovali dôležitosť rovnakých podmienok a poukazovali na to, že v súčasnosti množstvo maloobchodných predajcov v EÚ trpí v dôsledku nespravodlivej hospodárskej súťaže, ktorej sa dopúšťajú prevádzkovatelia so sídlom v tretích krajinách. Orgány členských štátov zdôraznili, že je zložité kontrolovať výrobky prichádzajúce z tretích krajín a prijímať opatrenia, aby hospodárske subjekty mimo EÚ dodržiavali predpisy. Názory zainteresovaných strán na povinnosti online trhov sa líšili:

–Online trhy vo svojej spätnej väzbe k plánu uviedli, že by prijali určité záväzné povinnosti v rámci súčasného dobrovoľného záväzku k bezpečnosti výrobkov, ale s ďalšími povinnosťami by už nesúhlasili 20 . Maloobchodníci argumentovali, že online trhy zohrávajú v dodávateľskom reťazci kľúčovú úlohu, z ktorej by im mali vyplývať príslušné povinnosti.

–Zástupcovia spotrebiteľov a orgány členských štátov súhlasili s posilnením povinností v celom dodávateľskom reťazci.

Zlepšenie pravidiel dohľadu nad trhom a presadzovania právnych predpisov: Pokiaľ ide o dohľad nad trhom a presadzovanie právnych predpisov, zainteresované strany všetkých kategórií súhlasili so zosúladením pravidiel dohľadu nad trhom pre harmonizované aj neharmonizované výrobky. Návrh toto zosúladenie obsahuje. Pokiaľ ide o začlenenie ustanovenia o „zodpovednej osobe“ do revidovanej smernice SVBV, veľká väčšina respondentov otvorenej verejnej konzultácie sa domnievala, že výrobky, ktorých sa týka smernica SVBV, by sa mali uvádzať na trh EÚ len vtedy, ak existuje hospodársky subjekt so sídlom v EÚ zodpovedný za bezpečnosť výrobkov (súhlasilo 70 % respondentov).

Revízia procesu normalizácie: Väčšina zainteresovaných strán súhlasila s tým, aby sa v smernici SVBV aj v tomto nariadení zjednodušil proces normalizácie vývoja nových noriem. V návrhu sa toto zjednodušenie uvádza.

Začlenenie imitácií potravín do rozsahu pôsobnosti revidovanej smernice SVBV: Väčšina zainteresovaných strán súhlasila so začlenením právnych predpisov o imitáciách potravín do revidovanej smernice SVBV. Veľká väčšina respondentov otvorenej verejnej konzultácie uviedla, že výrobky pripomínajúce potraviny by mali byť súčasťou právneho nástroja o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (súhlasilo 69 % respondentov). Pri konzultácii o úvodnom posúdení vplyvu respondenti súhlasili so začlenením tohto prvku do posúdenia rizika v oblasti bezpečnosti výrobkov. Návrh toto začlenenie obsahuje. S úplným zákazom imitácií potravín nesúhlasil nikto.

Zlepšenie rámca spätného prevzatia výrobkov: Zainteresované strany opakovane zdôrazňovali veľký význam priameho kontaktovania ovplyvnených spotrebiteľov v prípade spätného prevzatia vždy, keď je to možné, napríklad, ak bol výrobok zaregistrovaný, zakúpený online alebo na základe vernostnej karty. Viaceré zainteresované strany uviedli, že spotrebitelia by mali mať možnosť vybrať si iba prijímanie bezpečnostných upozornení (pri registrácii výrobku alebo prihlásení do vernostného programu). Všeobecne sa zhodli na tom, že niektoré kľúčové prvky a základné pravidlá vzťahujúce sa na všetky oznámenia o spätnom prevzatí by mali byť normalizované a povinné, čo sa už uvádza v navrhovanom nariadení. Viaceré zainteresované strany uviedli, že je potrebné zabezpečiť, aby bola účasť na spätnom prevzatí pre spotrebiteľov menej zaťažujúca a príťažlivejšia.

Zlepšenie vysledovateľnosti v dodávateľskom reťazci: Veľká väčšina zainteresovaných strán súhlasila s tým, že systém vysledovateľnosti výrobkov by mal byť v smernici SVBV posilnený (súhlasilo 82 % respondentov otvorenej verejnej konzultácie). Okrem toho sa zdôrazňovala aj úloha online trhov pri zlepšovaní vysledovateľnosti výrobkov, pričom respondenti argumentovali najmä tým, že trhy by mali dostupnosť informácií o vysledovateľnosti overiť ešte pred zaradením výrobku do ponuky.

Riešenie problematiky falšovaných výrobkov: Organizácie majiteľov značiek zdôraznili, že smernica SVBV by mala byť zmenená tak, aby sa v nej riešila problematika nebezpečných falšovaných výrobkov. Táto problematika sa riadne zohľadnila, nebola však do tohto návrhu začlenená, keďže falšované výrobky sa už riešia v iných právnych predpisoch EÚ, a nebezpečné výrobky sú zahrnuté do smernice SVBV a do tohto návrhu bez ohľadu na ich pravosť. Napriek tomu, že falšované výrobky môžu predstavovať bezpečnostné riziká, bezpečnosť daného výrobku sa musí analyzovať na základe posúdenia rizika.

•Získavanie a využívanie expertízy

•Posúdenie vplyvu

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

•Základné práva

Cieľom tohto návrhu je posilnenie ochrany zdravia a bezpečnosti európskych spotrebiteľov a podpora ich práva na informácie. Vďaka jednoznačnejším povinnostiam a lepšiemu presadzovaniu právnych predpisov v oblasti bezpečnosti výrobkov by mal mať tento návrh pozitívny vplyv na ochranu spotrebiteľa a životného prostredia a zabezpečovať vyššiu úroveň tejto ochrany v súlade s článkami 37 a 38 Charty základných práv Európskej únie.

V návrhu sa podnikom ukladajú dodatočné požiadavky, ktoré sú potrebné na presadzovanie všeobecného záujmu EÚ v oblasti zvyšovania ochrany spotrebiteľa. Výsledné náklady na dodržiavanie tohto nariadenia sa odhadujú na primerane nízkej úrovni v porovnaní s obratom podnikov. Tieto požiadavky preto nemajú vplyv na základnú slobodu podnikania a proporcionalitu podľa článku 52 charty.

4.VPLYV NA ROZPOČET

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a predkladania správ

•Podrobné vysvetlenie osobitných ustanovení návrhu

Navrhované nariadenie tvorí 11 kapitol pozostávajúcich zo 47 článkov.

Kapitola I – Všeobecné ustanovenia

V tejto kapitole sa stanovuje rozsah pôsobnosti a hlavné pojmy použité v navrhovanom nariadení. Poskytuje sa v nej záchranná sieť pre všetky výrobky, ktoré patria do jej rozsahu uplatňovania, pretože sa zavádzajú požiadavky na zaistenie bezpečnosti spotrebiteľských výrobkov, a tým aj bezpečnosti spotrebiteľov. Uvádzajú sa v nej pravidlá uplatňovania tohto nariadenia na neharmonizované právne predpisy. Aktualizujú sa v nej vymedzenia použité v smernici 2001/95/ES, a najmä sa v nej prihliada na odlišný rozsah vymedzenia výrobku, a zavádza špecifické vymedzenie pojmu „online trh“.

Kapitola II – Požiadavky na bezpečnosť

Zavádza sa v nej všeobecná požiadavka na bezpečnosť, potvrdzuje význam noriem uverejnených v Úradnom vestníku EÚ, ktorými sa zabezpečuje predpoklad bezpečnosti, a aktualizujú aspekty posudzovania bezpečnosti výrobkov, aby sa po zrušení smernice 87/357/EHS prihliadalo pri hodnotení rizika aj na imitácie potravín. K novým aspektom posudzovania bezpečnosti výrobkov patria aj možné riziká v súvislosti s výrobkami založenými na nových technológiách.

Kapitola III – Povinnosti hospodárskych subjektov

Oddiel 1

V tomto oddiele sa stanovujú povinnosti hospodárskych subjektov s výnimkou tých hospodárskych subjektov, ktoré patria do rozsahu uplatňovania nariadenia (EÚ) 2019/1020. Zabráni sa tým konfliktu medzi povinnosťami stanovenými v tejto kapitole a podobnými povinnosťami uvedenými v harmonizovaných právnych predpisoch. Okrem všeobecnejších povinností hospodárskych subjektov v oblasti zaisťovania bezpečnosti výrobkov sa v ňom zavádza koncepcia zásadnej modifikácie, v prípade ktorej sa zodpovednosť za bezpečnosť výrobku presúva na osobu, ktorá modifikáciu vykonáva. Okrem toho sa v ňom koncepcia zodpovednej osoby uvedená v článku 4 nariadenia (EÚ) 2019/1020 rozširuje na neharmonizované výrobky. Ide o nevyhnutnú podmienku na sprístupnenie výrobkov na trhu, ktorou sa riešia problémy priameho dovozu z tretích krajín. Táto kapitola obsahuje aj základné ustanovenia o vysledovateľnosti, zväčša prevzaté z rozhodnutia č. 768/2008/ES, a možnosť prijať prostredníctvom delegovaného aktu prísnejší systém vysledovateľnosti v prípade výrobkov, ktoré by mohli predstavovať závažné riziko pre zdravie a bezpečnosť ľudí.

Oddiel 2

Tento oddiel obsahuje povinnosti hospodárskych subjektov, ktoré platia aj pre hospodárske subjekty patriace do rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) 2019/1020. Ide o povinnosti, ktoré nekorešpondujú s harmonizovanými odvetviami, a preto sa ich uplatniteľnosťou aj na toto odvetvie nevytvorí konflikt. Týkajú sa povinnosti hospodárskych subjektov v prípade predaja na diaľku a nehôd v súvislosti s výrobkom.

Kapitola IV – Online trhy

V tejto kapitole sa skúma úloha, ktorú zohrávajú online trhy, a stanovujú pre tieto trhy špecifické povinnosti.

Kapitola V – Dohľad nad trhom a vykonávanie

V tejto kapitole sa preberajú a prispôsobujú celé kapitoly IV, V a VI nariadenia (EÚ) 2019/1020 o dohľade nad trhom. Cieľom je vytvoriť čo najjednotnejší režim harmonizovaných aj neharmonizovaných výrobkov.

Kapitola VI – Systém Safety Gate

V tejto kapitole sa stanovuje zásada výmeny informácií v prípade nebezpečných výrobkov a zmena názvu systému RAPEX na Safety Gate, pričom vlastnosti systému sa ponechávajú bez zmeny. Do návrhu sa pridávajú špecifickejšie lehoty. Objasňuje sa vzťah medzi systémom Safety Gate a Informačným a komunikačným systémom pre dohľad nad trhom (ICSMS); v kapitole sa takisto objasňuje, že orgány členských štátov sa môžu rozhodnúť poveriť úlohou jednotného úradu pre spoluprácu národné kontaktné miesto systému Safety Gate.

Kapitola VII – Úloha Komisie a koordinácia presadzovania právnych predpisov

V tejto kapitole sa uvádza možnosť Komisie prijímať opatrenia prostredníctvom vykonávacích aktov v prípade vážneho rizika, ktoré nemožno uspokojivo riešiť opatreniami prijímanými na úrovni dotknutých členských štátov alebo iným postupom podľa právnych predpisov EÚ. Táto možnosť už v smernici SVBV existuje: v navrhovanom nariadení sa jej rozsah uplatňovania spresňuje. V kapitole V sa takisto zavádza dobrovoľný mechanizmus rozhodcovského konania, prostredníctvom ktorého môžu členské štáty predkladať Komisii otázky o identifikácii alebo úrovni rizika spojeného s výrobkom v prípade odlišných posúdení rizík. Tým sa umožňuje prijímanie jednotných opatrení na úrovni EÚ proti nebezpečným výrobkom.

Kapitola VIII – Právo na informácie a prostriedok nápravy

V tejto kapitole sa uvádzajú ustanovenia týkajúce sa informácií pre spotrebiteľov. Potvrdzuje sa v nej povinnosť Komisie a členských štátov sprístupňovať spotrebiteľom informácie o rizikách, ktoré výrobky predstavujú pre ich zdravie a bezpečnosť. Takisto sa v nej stanovuje povinnosť členských štátov umožniť spotrebiteľom podávanie sťažností príslušným vnútroštátnym orgánom. Potvrdzuje a ďalej sa v nej posilňuje rozsah existujúceho webového portálu Safety Gate, a to pridaním novej sekcie, v ktorej môžu spotrebitelia nájsť varovania a spätné prevzatia vydávané priamo hospodárskymi subjektmi. Novými ustanoveniami sa zlepšuje účinnosť spätných prevzatí, čím sa zabezpečuje úplnejšie a všeobecnejšie poskytovanie informácií spotrebiteľom, ako aj posilnený systém prostriedkov nápravy, ktoré sú spotrebiteľom k dispozícii.

Kapitola IX – Medzinárodná spolupráca

V tejto kapitole sa uvádza právny základ pre Komisiu na zavádzanie foriem spolupráce s cieľom zlepšovať bezpečnosť výrobkov. Patria k nim spoločné opatrenia na presadzovanie právnych predpisov, technická podpora, výmena úradníkov a výmena informácií o nebezpečných výrobkoch, a najmä informácií uvedených v systéme Safety Gate. V tomto zmysle sa ustanovením umožňuje buď plnohodnotná účasť na systéme Safety Gate, alebo výmena vybraných informácií.

Kapitola X – Finančné ustanovenia

V navrhovanom nariadení sa Komisii umožňuje financovať činnosti vo všetkých oblastiach, ktoré patria do rozsahu jeho uplatňovania.

Navrhované nariadenie obsahuje všeobecné klauzuly o ochrane finančných záujmov EÚ.

Kapitola XI – Záverečné ustanovenia

2021/0170 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 a zrušuje smernica Rady 87/357/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 21 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES 22 sa stanovuje požiadavka, na základe ktorej musia byť spotrebiteľské výrobky bezpečné, a orgány dohľadu nad trhom jednotlivých členských štátov musia v súvislosti s nebezpečnými výrobkami podnikať príslušné kroky a vymieňať si na tento účel informácie prostredníctvom systému Únie na rýchlu výmenu informácií (RAPEX).

(2)Smernicu 2001/95/ES je potrebné vzhľadom na vývoj v oblasti nových technológií a online predaja zrevidovať a aktualizovať, aby sa zaistil súlad s vývojom harmonizačných právnych predpisov Únie a právnych predpisov v oblasti normalizácie, aby sa zabezpečilo lepšie fungovanie spätného prevzatia výrobkov a vytvoril sa jasnejší rámec pre napodobneniny potravín, ktoré teraz upravuje smernica Rady 87/357/EHS 23 . V záujme jasnosti by sa smernica 2001/95/ES, ako aj smernica 87/357/EHS, mali zrušiť a nahradiť týmto nariadením.

(3)Nariadenie predstavuje vhodný právny nástroj, keďže ukladá jasné a podrobné pravidlá, vďaka ktorým sa nevytvára priestor na odlišnú transpozíciu členskými štátmi. Výber nariadenia namiesto smernice takisto umožňuje lepšie splniť cieľ, ktorým je zaistenie súladu s legislatívnym rámcom pre dohľad nad trhom, pokiaľ ide o výrobky, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti harmonizačných právnych predpisov Únie stanovených v nariadení (EÚ) 2019/1020, kde je uplatniteľný právny nástroj takisto rovnakého typu, konkrétne nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 24 . Takáto voľba ešte viac zníži regulačné zaťaženie prostredníctvom jednotného uplatňovania pravidiel bezpečnosti výrobkov v celej Únii.

(4)Cieľom tohto nástroja je prispieť k dosiahnutiu cieľov uvedených v článku 169 zmluvy. Mal by sa zamerať najmä na zaistenie zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov a fungovania vnútorného trhu, pokiaľ ide o výrobky určené pre spotrebiteľov.

(5)Cieľom tohto nariadenia by mala byť ochrana spotrebiteľov a ich bezpečnosti ako jednej zo základných zásad právneho rámca EÚ, ktorá je zakotvená v Charte základných práv EÚ. Nebezpečné výrobky môžu mať pre spotrebiteľov a občanov veľmi negatívne dôsledky. Všetci spotrebitelia vrátane tých najzraniteľnejších, ako sú deti, staršie osoby alebo osoby so zdravotným postihnutím, majú právo na bezpečné výrobky. Spotrebitelia by mali mať k dispozícii dostatočné prostriedky na presadzovanie takýchto práv a členské štáty by mali mať k dispozícii primerané nástroje a opatrenia na presadzovanie tohto nariadenia.

(6)Napriek vývoju harmonizačných právnych predpisov Únie špecifických pre jednotlivé odvetvia, ktoré upravujú bezpečnostné hľadiská konkrétnych výrobkov alebo konkrétnych kategórií výrobkov, je prakticky nemožné prijať právne predpisy Únie pre všetky spotrebiteľské výrobky, ktoré existujú alebo môžu byť vyvinuté v budúcnosti. Naďalej je preto potrebný legislatívny rámec horizontálnej povahy, ktorý vyplní medzery a zabezpečí ochranu spotrebiteľov, ktorá nie je zaistená iným spôsobom, najmä s cieľom dosiahnuť vysokú úroveň ochrany bezpečnosti a zdravia spotrebiteľov, ako sa vyžaduje v článku 114 a článku 169 zmluvy.

(7)Zároveň by sa v súvislosti s výrobkami, na ktoré sa vzťahujú harmonizačné právne predpisy Únie špecifické pre jednotlivé odvetvia, mal jasne stanoviť rozsah uplatňovania rôznych častí tohto nariadenia, aby sa zabránilo prekrývaniu jednotlivých ustanovení a nejasnému právnemu rámcu.

(8)Zatiaľ čo niektoré ustanovenia, ako napríklad tie, ktoré sa týkajú väčšiny povinností hospodárskych subjektov, by sa nemali uplatňovať na výrobky, na ktoré sa vzťahujú harmonizačné právne predpisy Únie, keďže už sú takýmito právnymi predpismi upravené, iné ustanovenia by sa naopak mali uplatňovať, aby sa doplnili harmonizačné právne predpisy Únie. Na spotrebiteľské výrobky, na ktoré sa vzťahujú harmonizačné právne predpisy Únie, by sa mala v prípade, že uvedené právne predpisy neupravujú určité druhy rizík, uplatňovať najmä všeobecná požiadavka na bezpečnosť výrobkov a súvisiace ustanovenia. Ustanovenia tohto nariadenia týkajúce sa povinností online trhov, povinností hospodárskych subjektov v prípade nehôd, práva spotrebiteľov na informácie, ako aj spätného prevzatia spotrebiteľských výrobkov by sa mali uplatňovať na výrobky, na ktoré sa vzťahujú harmonizačné právne predpisy Únie v prípade, že takéto právne predpisy neobsahujú osobitné ustanovenia s rovnakým cieľom. Podobne sa na účely harmonizačných právnych predpisov Únie už používa systém RAPEX podľa článku 20 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 25 , a preto by sa na harmonizačné právne predpisy Únie mali uplatňovať ustanovenia upravujúce systém Safety Gate a jeho fungovanie uvedené v tomto nariadení.

(9)Ustanovenia kapitoly VII nariadenia (EÚ) 2019/1020, ktorým sa stanovujú pravidlá kontroly výrobkov, ktoré vstupujú na trh Únie, sú už priamo uplatniteľné na výrobky, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, a zámerom tohto nariadenia nie je takéto ustanovenia modifikovať. Stabilita uvedených ustanovení je obzvlášť dôležitá vzhľadom na skutočnosť, že orgány zodpovedné za tieto kontroly (, ktorými sú takmer vo všetkých členských colné orgány,) ich vykonávajú na základe analýzy rizika uvedenej v článkoch 46 a 47 nariadenia (EÚ) č. 952/2013 (Colný kódex Únie), vykonávacích právnych predpisov a zodpovedajúcich usmernení. Tento prístup založený na riziku je kľúčový pre colné kontroly vzhľadom na značný objem tovaru, ktorý vstupuje na colné územie a opúšťa ho, a vedie k uplatňovaniu konkrétnych kontrolných opatrení v závislosti od určených priorít. Skutočnosť, že týmto nariadením sa nijako nemení kapitola VII nariadenia 2019/1020, ktorá priamo odkazuje na prístup založený na riziku stanovený v colných právnych predpisoch, v praxi znamená, že orgány zodpovedné za kontroly výrobkov, ktoré vstupujú na trh Únie, (vrátane colných orgánov) by mali obmedziť svoje kontroly na najrizikovejšie výrobky v závislosti od pravdepodobnosti a vplyvu rizika, čím sa zabezpečí účinnosť a efektívnosť ich činností a zaistí sa ich kapacita vykonávať takéto kontroly.

(10)Zásada predbežnej opatrnosti je základnou zásadou na zaistenie bezpečnosti výrobkov a spotrebiteľov, a preto by ju mali pri uplatňovaní tohto nariadenia náležite zohľadňovať všetky príslušné subjekty.

(11)Vzhľadom na široký obsah pojmu zdravie 26 by sa pri uplatňovaní tohto nariadenia malo zohľadniť aj environmentálne riziko, ktoré výrobok predstavuje, keďže môže v konečnom dôsledku zároveň predstavovať riziko pre zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov.

(12)Toto nariadenie by sa malo vzťahovať na výrobky, ktoré sú určené výlučne na profesionálne použitie, ale následne sa dostali na spotrebiteľský trh, pretože by za racionálne predvídateľných podmienok používania mohli predstavovať riziko pre zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov.

(13)V právnych predpisoch Únie týkajúcich sa potravín, krmív a súvisiacich oblastí sa stanovuje osobitný systém na zaistenie bezpečnosti výrobkov, na ktoré sa tieto právne predpisy uplatňujú. Potraviny a krmivá by sa preto mali vyňať z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia s výnimkou materiálov a predmetov určených na styk s potravinami, pokiaľ ide o riziká, na ktoré sa nevzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1935/2004 27 alebo iné osobitné právne predpisy týkajúce sa potravín, ktoré sa vzťahujú len na chemické a biologické riziká súvisiace s potravinami.

(14)Lieky podliehajú posudzovaniu pred uvedením na trh zahŕňajúcemu špecifickú analýzu prínosov a rizík, Preto by mali byť vyňaté z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(15)Lietadlá uvedené v článku 2 ods. 3 písm. d) nariadenia (EÚ) 2018/1139 28 podliehajú vzhľadom na ich obmedzené riziko pre bezpečnosť civilného letectva regulačnej kontrole členských štátov. Preto by mali byť vyňaté z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(16)Požiadavky stanovené v tomto nariadení by sa mali uplatňovať na použité výrobky alebo opravené, renovované či recyklované výrobky, ktoré opätovne vstupujú do dodávateľského reťazca v rámci obchodnej činnosti, s výnimkou tých výrobkov, v prípade ktorých spotrebiteľ nemôže odôvodnene očakávať, že spĺňajú najmodernejšie bezpečnostné normy, ako sú starožitnosti alebo výrobky, ktoré sa prezentujú ako výrobky, ktoré sa majú opraviť alebo renovovať.

(17)Smernica 87/357/EHS o spotrebiteľských výrobkoch, ktoré sa podobajú potravinám, hoci potravinami nie sú, a mohli by sa za ne ľahko zameniť, v dôsledku čoho by ich spotrebitelia, najmä deti, mohli vkladať do úst, cmúľať alebo prehltnúť a ktoré by mohli spôsobiť napríklad dusenie, otravu, perforáciu či zablokovanie tráviaceho ústrojenstva, viedla ku kontroverznému výkladu. Okrem toho bola prijatá v čase, keď bol právny rámec pre bezpečnosť spotrebiteľských výrobkov veľmi obmedzený. Z týchto dôvodov by sa smernica 87/357/EHS mala zrušiť.

(18)Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať na služby. S cieľom zaistiť dosiahnutie ochrany zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov by však výrobky, ktoré sa dodávajú alebo sprístupňujú spotrebiteľom v rámci poskytovania služieb, vrátane výrobkov, ktorým sú spotrebitelia počas poskytovania určitej služby priamo vystavení, mali patriť do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia by sa mali vyňať zariadenia, ktorými sa spotrebitelia prepravujú alebo ktorými cestujú a ktoré obsluhuje poskytovateľ služieb, pretože sa musia riešiť v súvislosti s bezpečnosťou poskytovanej služby.

(19)Predmety, ktoré sa prepájajú s inými predmetmi alebo nezabudované predmety, ktoré ovplyvňujú spôsob, akým funguje iný predmet, môžu predstavovať riziko pre bezpečnosť výrobku. Tento aspekt by sa mal náležite zohľadniť ako potenciálne riziko. Prepojenia, ktoré by predmet mohol mať s externými predmetmi, a ich vzájomný vplyv by nemali ohroziť jeho bezpečnosť.

(20)Nové technológie takisto prinášajú nové riziká pre zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov alebo menia spôsob, akým by sa existujúce riziká mohli prejaviť, napríklad výrobok môže niekto hackovať alebo môže dôjsť k inému vonkajšiemu zásahu do výrobku, ktorý zmení jeho vlastnosti.

(21)Svetová zdravotnícka organizácia definuje zdravie ako stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody, a nie len ako neprítomnosť choroby alebo postihnutia. Táto definícia súvisí so skutočnosťou, že vývoj nových technológií by mohol priniesť spotrebiteľom nové zdravotné riziká, ako je psychologické riziko, riziká súvisiace s vývojom, najmä detí, duševné riziká, depresia, strata spánku alebo zmena funkcie mozgu.

(22)Špecifické kyberneticko-bezpečnostné riziká, ktoré ovplyvňujú bezpečnosť spotrebiteľov, ako aj protokoly a certifikácie, sa môžu riešiť v odvetvových právnych predpisoch. V prípade medzier v odvetvových právnych predpisoch by sa však malo zabezpečiť, aby príslušné hospodárske subjekty a vnútroštátne orgány zohľadňovali pri navrhovaní výrobkov a ich posudzovaní riziká spojené s novými technológiami s cieľom zaistiť, že zmeny vykonané na výrobku neohrozia jeho bezpečnosť.

(23)Pri posudzovaní bezpečnosti výrobkov by sa mali zohľadniť všetky relevantné aspekty, najmä ich vlastnosti a vzhľad, ako aj osobitné potreby a riziká pre kategórie spotrebiteľov, ktorí budú pravdepodobne výrobky používať, najmä deti, staršie osoby a osoby so zdravotným postihnutím. Ak je na zaistenie bezpečnosti výrobkov pre určitú kategóriu osôb potrebné poskytnúť osobitné informácie, pri posudzovaní bezpečnosti výrobkov by sa malo zohľadniť aj to, či sú tieto informácie k dispozícii a či sú prístupné. Pri posudzovaní bezpečnosti výrobkov by sa mala zohľadniť aj skutočnosť, že výrobok musí byť bezpečný počas celej svojej životnosti.

(24)Hospodárske subjekty by mali niesť zodpovednosť za bezpečnosť výrobkov v závislosti od svojho postavenia v dodávateľskom reťazci, aby sa zabezpečila vysoká úroveň ochrany zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov. Všetky hospodárske subjekty pôsobiace v dodávateľskom a distribučnom reťazci by mali prijať primerané opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby na trhu sprístupňovali iba také výrobky, ktoré sú bezpečné a ktoré sú v súlade s týmto nariadením. Je potrebné stanoviť jasné a primerané rozdelenie povinností zodpovedajúce postaveniu každého subjektu v dodávateľskom a distribučnom procese.

(25)Do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia by mal patriť aj predaj na diaľku vrátane online predaja. Online predaj neustále a sústavne rástol, čo viedlo k vytvoreniu nových obchodných modelov a k vzniku nových subjektov na trhu, ako sú online trhy.

(26)Online trhy zohrávajú kľúčovú úlohu v dodávateľskom reťazci, keďže umožňujú hospodárskym subjektom dostať sa k neobmedzenému počtu spotrebiteľov, a tým aj v systéme bezpečnosti výrobkov.

(27)Vzhľadom na to, že online trhy zohrávajú dôležitú úlohu pri sprostredkovaní predaja výrobkov medzi obchodníkmi a spotrebiteľmi, takéto subjekty by mali niesť pri riešení otázky online predaja nebezpečných výrobkov väčšiu zodpovednosť. V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES 29 sa stanovuje všeobecný rámec pre elektronický obchod a určité povinnosti pre online platformy. Nariadením [.../...] o jednotnom trhu s digitálnymi službami (akt o digitálnych službách) a o zmene smernice 2000/31/ES 30 sa upravuje povinnosť a zodpovednosť poskytovateľov sprostredkovateľských služieb online, pokiaľ ide o nezákonný obsah vrátane nebezpečných výrobkov. Uvedené nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté pravidlá stanovené v práve Únie v oblasti ochrany spotrebiteľov a bezpečnosti výrobkov. Na základe horizontálneho právneho rámca stanoveného v uvedenom nariadení by sa preto mali v súlade s článkom [1 ods. 5 písm. h)] uvedeného nariadenia zaviesť osobitné požiadavky nevyhnutné na účinné riešenie otázky predaja nebezpečných výrobkov online.

(28)V záväzku k bezpečnosti výrobkov, ktorý bol podpísaný v roku 2018 a ku ktorému sa odvtedy pripojilo viacero trhov, sa stanovuje niekoľko dobrovoľných záväzkov v oblasti bezpečnosti výrobkov. Ukázalo sa, že záväzok k bezpečnosti výrobkov je opodstatnený, pokiaľ ide o zlepšenie ochrany spotrebiteľov pred nebezpečnými výrobkami, ktoré sa predávajú online. Jeho dobrovoľný charakter a dobrovoľná účasť obmedzeného počtu online trhov však znižujú jeho účinnosť a nemôžu zabezpečiť rovnaké podmienky.

(29)Online trhy by mali v súlade s osobitnými povinnosťami stanovenými v tomto nariadení konať s náležitou starostlivosťou, pokiaľ ide o obsah umiestnený na ich online rozhraniach, ktorý sa týka bezpečnosti výrobkov. Preto by sa mali pre všetky online trhy stanoviť povinnosti náležitej starostlivosti, pokiaľ ide o obsah umiestnený na ich online rozhraniach, ktorý sa týka bezpečnosti výrobkov.

(30)Online trhy by sa okrem toho mali na účely účinného dohľadu nad trhom zaregistrovať na portáli Safety Gate a uviesť na tomto portáli informácie o svojich jednotných kontaktných miestach, aby sa uľahčilo oznamovanie informácií o problémoch s bezpečnosťou výrobkov. Jednotné kontaktné miesto podľa tohto nariadenia môže byť totožné s kontaktným miestom podľa [článku 10] nariadenia (EÚ) …/… [akt o digitálnych službách] bez toho, aby bol ohrozený cieľ, ktorým je rýchle a osobitné riešenie problémov súvisiacich s bezpečnosťou výrobkov.

(31)Aby mohli online trhy plniť svoje povinnosti podľa tohto nariadenia, najmä pokiaľ ide o včasné a účinné dodržiavanie príkazov verejných orgánov, spracúvanie oznámení iných tretích strán a spoluprácu s orgánmi dohľadu nad trhom v kontexte nápravných opatrení na požiadanie, mali by mať k dispozícii vnútorný mechanizmus na riešenie otázok súvisiacich s bezpečnosťou výrobkov.

(32)Povinnosti uložené pre online trhy týmto nariadením by nemali predstavovať všeobecnú povinnosť monitorovať informácie, ktoré prenášajú alebo uchovávajú, ani aktívne zisťovať skutočnosti alebo okolnosti, ktoré naznačujú nezákonnú činnosť, ako napríklad predaj nebezpečných výrobkov online. Aby online trhy mohli využiť výnimku zo zodpovednosti za hostingové služby podľa „smernice o elektronickom obchode“ a [aktu o digitálnych službách], mali by urýchlene odstraňovať obsah týkajúci sa nebezpečných výrobkov zo svojich online rozhraní, a to hneď po tom, ako sa o tejto skutočnosti reálne dozvedia, alebo ak v prípade nárokov na náhradu škody získajú vedomosť o nezákonnom obsahu, a to najmä v prípadoch, keď bol online trh informovaný o skutočnostiach alebo okolnostiach, na základe ktorých mal obozretný hospodársky subjekt zistiť predmetnú nezákonnosť. Online trhy by mali spracovávať oznámenia týkajúce sa obsahu, ktorý odkazuje na nebezpečné výrobky, prijaté v súlade s [článkom 14] nariadenia (EÚ) …/… [akt o digitálnych službách], v dodatočných časových rámcoch stanovených týmto nariadením.

(33)V článku 14 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2019/1020 sa v prípade, že nie sú k dispozícii iné účinné prostriedky na odstránenie vážneho rizika, udeľuje orgánom dohľadu nad trhom právomoc požadovať odstránenie obsahu, ktorý sa vzťahuje na príslušné výrobky, z online rozhrania alebo požadovať explicitné zobrazenie varovania koncových používateľov, keď majú prístup k online rozhraniu. Na toto nariadenie by sa mali uplatňovať aj právomoci zverené orgánom dohľadu nad trhom na základe článku 14 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2019/1020. V záujme účinného dohľadu nad trhom podľa tohto nariadenia a s cieľom zabrániť tomu, aby sa na trhu Únie nachádzali nebezpečné výrobky, by sa táto právomoc mala uplatňovať vo všetkých potrebných a primeraných prípadoch, ako aj na výrobky, ktoré predstavujú menšie ako vážne riziko. Je nevyhnutné, aby online trhy takéto príkazy splnili čo najskôr. Týmto nariadením sa preto v tejto súvislosti zavádzajú záväzné lehoty, a to bez toho, aby bola dotknutá možnosť stanoviť kratšiu lehotu priamo v príkaze. Táto právomoc by sa mala vykonávať v súlade s [článkom 8] aktu o digitálnych službách.

(34)Aj keď informácie získané zo systému Safety Gate neobsahujú presnú jednotnú adresu zdroja (URL) a prípadne ďalšie informácie, ktoré by umožnili identifikovať príslušný nezákonný obsah, online trhy by mali aj tak zohľadniť postúpené informácie, ako sú identifikátory výrobku, ak sú k dispozícii, a iné informácie o vysledovateľnosti, v súvislosti s akýmikoľvek opatreniami, ktoré príjmu z vlastnej iniciatívy a ktorých cieľom je prípadne odhaliť, identifikovať, odstrániť alebo zrušiť prístup k nebezpečným výrobkom ponúkaným na ich trhu.

(35)Na účely [článku 19] nariadenia (EÚ) …/… [akt o digitálnych službách] a v súvislosti s bezpečnosťou výrobkov predávaných online by mal koordinátor digitálnych služieb považovať najmä spotrebiteľské organizácie a združenia zastupujúce záujmy spotrebiteľov na základe ich žiadosti za dôveryhodných nahlasovateľov, ak sú splnené podmienky stanovené v uvedenom článku.

(36)Vysledovateľnosť výrobkov je základom účinného dohľadu nad trhom s nebezpečnými výrobkami a nápravných opatrení. Spotrebitelia by mali byť chránení pred nebezpečnými výrobkami rovnakým spôsobom v offline aj online predajných kanáloch, a to aj pri nákupe výrobkov na online trhoch. Na základe ustanovení nariadenia (EÚ) …/… [akt o digitálnych službách] týkajúcich sa vysledovateľnosti obchodníkov by online trhy nemali umožňovať zaradenie výrobku do ponuky na svojich platformách, pokiaľ obchodník neposkytol všetky informácie týkajúce sa bezpečnosti a vysledovateľnosti tohto výrobku, ako sa podrobne uvádza v tomto nariadení. Takéto informácie by sa mali zobrazovať spolu s ponukou výrobku, aby spotrebitelia mohli využívať tie isté informácie, ktoré sú dostupné online aj offline. Online trh by však nemal byť zodpovedný za overovanie úplnosti, správnosti a presnosti samotných informácií, keďže povinnosť zabezpečiť vysledovateľnosť výrobkov nesie obchodník.

(37)Takisto je dôležité, aby online trhy úzko spolupracovali s orgánmi dohľadu nad trhom, orgánmi presadzovania práva a príslušnými hospodárskymi subjektmi v oblasti bezpečnosti výrobkov. Povinnosť spolupracovať s orgánmi dohľadu nad trhom sa poskytovateľom služieb informačnej spoločnosti ukladá podľa článku 7 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2019/1020 v súvislosti s výrobkami, na ktoré sa vzťahuje uvedené nariadenie, a preto by sa mala rozšíriť na všetky spotrebiteľské výrobky. Orgány dohľadu nad trhom napríklad neustále zlepšujú technologické nástroje, ktoré používajú v rámci dohľadu nad online trhom na identifikáciu nebezpečných výrobkov, ktoré sa predávajú online. Aby boli tieto nástroje funkčné, online trhy by mali poskytovať prístup k svojim rozhraniam. Orgány dohľadu nad trhom môžu na účely zaistenia bezpečnosti výrobkov navyše takisto potrebovať extrahovať údaje z online trhov.

(38)Priamy predaj realizovaný hospodárskymi subjektmi usadenými mimo Únie prostredníctvom online kanálov bráni orgánom dohľadu nad trhom v činnosti v oblasti boja proti nebezpečným výrobkom v Únii, keďže hospodárske subjekty nemusia byť v mnohých prípadoch usadené v Únii ani mať v Únii právneho zástupcu. Preto je potrebné zabezpečiť, aby mali orgány dohľadu nad trhom primerané právomoci a prostriedky na účinný boj proti predaju nebezpečných výrobkov online. S cieľom zaistiť účinné presadzovanie tohto nariadenia by sa povinnosť stanovená v článku 4 ods. 1, 2 a 3 nariadenia 2019/1020 mala rozšíriť aj na výrobky, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti harmonizačných právnych predpisov Únie, aby sa zabezpečilo, že existuje zodpovedný hospodársky subjekt usadený v Únii, ktorý je poverený úlohami týkajúcimi sa takýchto výrobkov a ktorý je kontaktnou osobou pre orgány dohľadu nad trhom a včas plní konkrétne úlohy.

(39)S cieľom uľahčiť kontroly v rámci celého dodávateľského reťazca by súčasťou výrobku mali byť kontaktné údaje hospodárskeho subjektu usadeného v Únii, ktorý je zodpovedný za výrobky patriace do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(40)Ak majú hospodárske subjekty alebo orgány dohľadu nad trhom na výber z rôznych nápravných opatrení, malo by sa uprednostniť najudržateľnejšie opatrenie, ktoré bude mať najmenší vplyv na životné prostredie, ako napríklad oprava výrobku, a to za predpokladu, že to nebude viesť k nižšej úrovni bezpečnosti.

(41)Každý hospodársky subjekt, ktorý buď uvádza výrobok na trh pod svojím menom alebo svojou ochrannou známkou, alebo upraví výrobok takým spôsobom, že to môže mať vplyv na súlad s požiadavkami tohto nariadenia, by sa mal považovať za výrobcu a mal by plniť povinnosti výrobcu.

(42)Hospodárske subjekty by mali zaviesť interné postupy overovania súladu, prostredníctvom ktorých interne zabezpečia účinné a rýchle plnenie svojich povinností, ako aj vytvoriť podmienky na včasné reagovanie v prípade nebezpečného výrobku.

(43)Pri sprístupňovaní výrobkov na trhu by hospodárske subjekty mali v rámci príslušnej ponuky poskytovať minimálne informácie o bezpečnosti a vysledovateľnosti výrobkov. Tým by nemali byť dotknuté požiadavky na informácie stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ 31 , ako sú informácie o hlavných vlastnostiach tovaru v rozsahu primeranom nosiču a tovaru.

(44)Zabezpečenie identifikácie výrobkov a vysledovateľnosti výrobkov v rámci celého dodávateľského reťazca pomáha identifikovať hospodárske subjekty a prijímať v súvislosti s nebezpečnými výrobkami účinné nápravné opatrenia, akým je napríklad cielené spätné prevzatie. Identifikácia a vysledovateľnosť výrobkov tak zabezpečuje, aby spotrebitelia a hospodárske subjekty dostávali presné informácie o nebezpečných výrobkoch, čím sa zvyšuje dôvera v trh a predchádza sa zbytočnému narúšaniu obchodu. Výrobky by preto mali obsahovať informácie, ktoré umožnia ich identifikáciu a identifikáciu výrobcu a prípadne dovozcu. Takéto požiadavky na vysledovateľnosť by sa mohli pre určité druhy výrobkov sprísniť. Výrobcovia by mali vypracovať aj technickú dokumentáciu týkajúcu sa ich výrobkov, ktorá by mala obsahovať informácie potrebné na preukázanie toho, že ich výrobok je bezpečný.

(45)Právny rámec pre dohľad nad trhom s výrobkami, na ktoré sa vzťahujú harmonizačné právne predpisy Únie, stanovený v nariadení (EÚ) 2019/1020, a právny rámec pre dohľad nad trhom s výrobkami, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by mali byť čo najviac súdržné. Preto je potrebné odstrániť rozdiely medzi oboma súbormi ustanovení, pokiaľ ide o činnosti dohľadu nad trhom, povinnosti, právomoci, opatrenia a spoluprácu medzi orgánmi dohľadu nad trhom. Na tento účel by sa na výrobky, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, mali takisto uplatňovať články 10 až 16, články 18 a 19 a články 21 až 24 nariadenia (EÚ) 2019/1020.

(46)Aby sa zachovala súdržnosť právneho rámca pre dohľad nad trhom a zároveň zabezpečila účinnú spolupráca medzi Európskou sieťou orgánov členských štátov zodpovedných za bezpečnosť výrobkov (ďalej len „sieť pre bezpečnosť spotrebiteľov“) stanovenou v tomto nariadení a sieťou Únie pre súlad výrobkov zameranou na štruktúrovanú koordináciu a spoluprácu medzi orgánmi presadzovania práva členských štátov a Komisiou, ktorá je stanovená v nariadení (EÚ) 2019/1020, je potrebné prepojiť sieť pre bezpečnosť spotrebiteľov zo sieťou Únie pre súlad výrobkov, pokiaľ ide o činnosti uvedené v článkoch 11, 12, 13 a 21 nariadenia (EÚ) 2019/1020.

(47)Vnútroštátne orgány by mali mať možnosť doplniť tradičné činnosti dohľadu nad trhom zamerané na bezpečnosť výrobkov činnosťami dohľadu nad trhom zameranými na interné postupy overovania súladu, ktoré zaviedli hospodárske subjekty, aby zaistili bezpečnosť výrobkov. Orgány dohľadu nad trhom by mali mať možnosť požadovať od výrobcu, aby uviedol, na ktoré ďalšie výrobky – vyrobené rovnakým postupom alebo obsahujúce rovnaké komponenty považované za predstavujúce riziko alebo tvoriace súčasť tej istej výrobnej šarže – sa vzťahuje rovnaké riziko.

(48)Výmena informácií medzi členskými štátmi a Komisiou o vykonávaní tohto nariadenia by sa mala zaviesť na základe ukazovateľov výstupov, ktoré by umožnili meranie a porovnávanie efektívnosti členských štátov pri vykonávaní právnych predpisov Únie v oblasti bezpečnosti výrobkov.

(49)Mala by existovať účinná, rýchla a presná výmena informácií o nebezpečných výrobkoch.

(50)Ako účinný a efektívny nástroj sa osvedčil systém Únie na rýchlu výmenu informácií (RAPEX). Tento systém umožňuje, aby sa v súvislosti s výrobkami, ktoré predstavujú riziko presahujúce územie jedného členského štátu, prijali nápravné opatrenia v rámci celej Únie. V záujme lepšej zrozumiteľnosti a širšieho dosahu na spotrebiteľov je však vhodné zmeniť v súčasnosti používaný skrátený názov RAPEX na Safety Gate. Safety Gate zahŕňa systém na rýchlu výmenu informácií o nebezpečných nepotravinových výrobkoch, prostredníctvom ktorého si vnútroštátne orgány a Komisia môžu vymieňať informácie o takýchto výrobkoch, webový portál, ktorý slúži na poskytovanie informácií verejnosti (portál Safety Gate), a rozhranie, ktoré umožňuje podnikom plniť si svoju povinnosť informovať orgány a spotrebiteľov o nebezpečných výrobkoch (Safety Business Gateway).

(51)Členské štáty by mali prostredníctvom systému Safety Gate oznamovať povinné aj dobrovoľné nápravné opatrenia, ktorých cieľom je zabrániť možnému uvedeniu výrobku na trh, obmedziť ho alebo uložiť osobitné podmienky z dôvodu vážneho rizika, ktoré predstavuje pre zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov, alebo v prípade výrobkov, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/1020, aj z dôvodu iných relevantných verejných záujmov koncových používateľov.

(52)Podľa článku 34 nariadenia (EÚ) 2019/1020 majú orgány členských štátov oznamovať opatrenia prijaté v súvislosti s výrobkami, na ktoré sa vzťahuje uvedené nariadenie a ktoré predstavujú menšie ako vážne riziko, prostredníctvom informačného a komunikačného systému uvedeného v tom istom článku, zatiaľ čo nápravné opatrenia prijaté v súvislosti s výrobkami, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie a ktoré predstavujú menšie ako vážne riziko, by sa mali oznamovať v systéme Safety Gate. Členské štáty a Komisia by mali verejnosti sprístupniť informácie týkajúce sa rizík, ktoré výrobky predstavujú pre zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov. Pre spotrebiteľov a podniky je vhodné, aby všetky informácie o nápravných opatreniach prijatých v súvislosti s výrobkami, ktoré predstavujú riziko, boli uložené v systéme Safety Gate, čo umožní sprístupniť relevantné informácie o nebezpečných výrobkoch verejnosti prostredníctvom portálu Safety Gate. Členské štáty sa preto vyzývajú, aby v systéme Safety Gate oznamovali všetky nápravné opatrenia súvisiace s výrobkami, ktoré predstavujú riziko pre zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov.

(53)V prípade, že sa informácie musia oznámiť v informačnom a komunikačnom systéme podľa nariadenia (EÚ) 2019/1020, existuje možnosť, aby sa takéto oznámenia vykonali priamo v systéme Safety Gate alebo aby sa vygenerovali z informačného a komunikačného systému pre dohľad nad trhom, ktorý je stanovený v článku 34 nariadenia (EÚ) 2019/1020. Na tento účel by Komisia mala spravovať a ďalej rozvíjať rozhranie, ktoré bolo vytvorené na prenos informácií medzi informačným a komunikačným systémom a systémom Safety Gate, s cieľom zabrániť dvojitému vkladaniu údajov a uľahčiť takýto prenos.

(54)Komisia by mala spravovať a ďalej rozvíjať webový portál Safety Business Gateway, ktorý umožňuje hospodárskym subjektom plniť si svoje povinnosti informovať orgány dohľadu nad trhom a spotrebiteľov o nebezpečných výrobkoch, ktoré uviedli na trh alebo sprístupnili na trhu. Tento nástroj by mal takisto umožniť hospodárskym subjektom informovať orgány dohľadu nad trhom o nehodách spôsobených výrobkami, ktoré uviedli na trh alebo sprístupnili na trhu. Mal by umožňovať rýchlu a efektívnu výmenu informácií medzi hospodárskymi subjektmi a vnútroštátnymi orgánmi a uľahčiť poskytovanie informácií spotrebiteľom zo strany hospodárskych subjektov.

(55)Môžu sa vyskytnúť prípady, keď sa vážne riziko nebude dať uspokojivo odstrániť prostredníctvom opatrení prijatých dotknutým členským štátom alebo nejakým iným postupom podľa právnych predpisov Únie a bude ho potrebné riešiť na úrovni Únie. Takáto situácia by mohla nastať najmä v prípade nových vznikajúcich rizík alebo rizík, ktoré majú dosah na zraniteľných spotrebiteľov. Preto môže Komisia prijať opatrenia, a to buď z vlastnej iniciatívy, alebo na žiadosť členských štátov. Takéto opatrenia by sa mali prispôsobiť závažnosti a naliehavosti situácie. Okrem toho je potrebné zaviesť primeraný mechanizmus, na základe ktorého by Komisia mohla okamžite prijať uplatniteľné dočasné opatrenia.

(56)Určenie rizika týkajúceho sa výrobku a jeho úrovne vychádza z posúdenia rizika vykonaného príslušnými subjektmi. Členské štáty môžu dôjsť pri posudzovaní rizika k odlišným výsledkom, pokiaľ ide o existenciu rizika alebo jeho úroveň. To by mohlo ohroziť správne fungovanie jednotného trhu a rovnaké podmienky pre spotrebiteľov a hospodárske subjekty. Členské štáty by preto mali mať k dispozícii mechanizmus rozhodcovského konania, ktorý môžu dobrovoľne využiť a ktorý by Komisii umožnil poskytnúť stanovisko k spornej otázke.

(57)Sieť pre bezpečnosť spotrebiteľov posilňuje spoluprácu v oblasti presadzovania bezpečnosti výrobkov medzi členskými štátmi. Uľahčuje najmä činnosti výmeny informácií, organizáciu spoločných činností dohľadu nad trhom, výmenu odborných poznatkov a najlepších postupov. Sieť pre bezpečnosť spotrebiteľov by mala byť riadne zastúpená a mala by sa zúčastňovať na koordinačných a kooperačných činnostiach siete Únie pre súlad výrobkov stanovenej v nariadení (EÚ) 2019/1020 vždy, keď je potrebné koordinovať činnosti, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti oboch nariadení, na účely zaistenia ich účinnosti.

(58)Orgány dohľadu nad trhom môžu vykonávať spoločné činnosti s inými orgánmi alebo organizáciami zastupujúcimi hospodárske subjekty alebo koncových používateľov s cieľom podporiť bezpečnosť výrobkov a identifikovať nebezpečné výrobky vrátane tých, ktoré sa ponúkajú na predaj online. Orgány dohľadu nad trhom a prípadne Komisia by pritom mali zabezpečiť, aby výber výrobkov a výrobcov, ako aj vykonávané činnosti nevytvárali situáciu, ktorá by mohla narušiť hospodársku súťaž alebo ovplyvniť objektívnosť, nezávislosť a nestrannosť jednotlivých strán.

(59)Simultánne koordinované kontrolné akcie (ďalej len „kontrolné akcie“) sú osobitné opatrenia na presadzovanie práva, ktoré môžu ešte viac zvýšiť bezpečnosť výrobkov. Kontrolné akcie by sa mali vykonávať najmä vtedy, keď z trhových trendov, sťažností spotrebiteľov alebo iných náznakov vyplýva, že pri určitých kategóriách výrobkov sa často zisťuje, že predstavujú vážne riziko.

(60)Verejné rozhranie Safety Gate, t. j. portál Safety Gate, umožňuje širokej verejnosti vrátane spotrebiteľov, hospodárskych subjektov a online trhov, aby boli informovaní o nápravných opatreniach prijatých v súvislosti s nebezpečnými výrobkami, ktoré sa nachádzajú na trhu Únie. Samostatná časť portálu Safety Gate umožňuje spotrebiteľom informovať Komisiu o výrobkoch, ktoré sa nachádzajú na trhu a predstavujú riziko pre zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov. Komisia by mala v prípade potreby prijať primerané následné opatrenia, konkrétne postúpiť takéto informácie dotknutým vnútroštátnym orgánom.

(61)Pri sprístupňovaní informácií o bezpečnosti výrobkov verejnosti by sa však v zmysle v článku 339 zmluvy malo dbať na ochranu služobného tajomstva, a to takým spôsobom, ktorý je v súlade s potrebou zaistiť účinnosť činností dohľadu nad trhom a ochranných opatrení.

(62)Ak sa zistí, že výrobok, ktorý sa už predal spotrebiteľom, je nebezpečný, môže dôjsť k tomu, že sa na účely ochrany spotrebiteľov v Únii, bude musieť realizovať jeho spätné prevzatie. Spotrebitelia si nemusia uvedomovať, že vlastnia výrobok, ktorý je predmetom spätného prevzatia. S cieľom zvýšiť účinnosť spätného prevzatia je preto dôležité zlepšiť komunikáciu vo vzťahu k dotknutým spotrebiteľom. Priamy kontakt je najúčinnejším spôsobom na zvýšenie informovanosti spotrebiteľov o spätnom prevzatí a na podporu príslušných opatrení. Všetky skupiny spotrebiteľov ho zároveň považujú za najlepší komunikačný kanál. V záujme zaistenia bezpečnosti spotrebiteľov je dôležité, aby boli informovaní rýchlo a spoľahlivo. Hospodárske subjekty by preto mali využívať údaje o zákazníkoch, ktoré majú k dispozícii, na informovanie spotrebiteľov o spätných prevzatiach a bezpečnostných upozorneniach súvisiacich s výrobkami, ktoré si kúpili. Preto je potrebné zaviesť právnu povinnosť, ktorá bude od hospodárskych subjektov vyžadovať, aby použili akékoľvek údaje o zákazníkoch, ktoré už majú k dispozícii, na informovanie spotrebiteľov o spätných prevzatiach a bezpečnostných upozorneniach. V tejto súvislosti hospodárske subjekty zabezpečia, aby sa možnosť priameho kontaktu so zákazníkmi v prípade spätného prevzatia alebo bezpečnostného upozornenia, ktoré sa ich týkajú, zahrnula do existujúcich zákazníckych vernostných programov a systémov registrácie výrobkov, prostredníctvom ktorých sa zákazníci vyzývajú, aby po kúpe výrobku dobrovoľne oznámili výrobcovi určité informácie, ako napríklad ich meno, kontaktné údaje, model výrobku alebo sériové číslo.

(63)Tretina spotrebiteľov naďalej používa nebezpečné výrobky napriek tomu, že si všimla oznámenie o spätnom prevzatí, a to najmä preto, že sú tieto oznámenia zložito formulované alebo minimalizujú hroziace riziko. Oznámenie o spätnom prevzatí by preto malo byť jasné, transparentné, malo by jasne opisovať hroziace riziko a vyhýbať sa akýmkoľvek pojmom, výrazom alebo iným prvkom, ktoré by mohli znížiť vnímanie rizika spotrebiteľmi. Spotrebitelia by takisto mali mať možnosť získať v prípade potreby viac informácií na bezplatnom telefónnom čísle alebo prostredníctvom iného interaktívneho nástroja.

(64)S cieľom povzbudiť spotrebiteľov k tomu, aby reagovali na spätné prevzatia, je rovnako dôležité, aby opatrenia, ktoré sa požadujú od spotrebiteľov, boli čo najjednoduchšie a aby ponúkané prostriedky nápravy boli účinné, bezplatné a včasné. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/771 32 poskytuje spotrebiteľom zmluvné prostriedky nápravy v prípade nesúladu tovaru, ktorý existoval v čase dodania tovaru a ktorý sa prejavil v dobe zodpovednosti. Hospodársky subjekt, ktorý je zodpovedný za spätné prevzatie, by mal spotrebiteľovi poskytnúť podobné prostriedky nápravy.

(65)S cieľom umožniť účinné a konzistentné uplatňovanie všeobecnej požiadavky na bezpečnosť stanovenej v tomto nariadení je dôležité využívať európske normy vzťahujúce sa na určité výrobky a riziká takým spôsobom, aby sa výrobok, ktorý spĺňa takúto európsku normu, na ktorú je odkaz uverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie, mohol považovať za výrobok, ktorý je v súlade s uvedenou požiadavkou.

(66)Keď Komisia zistí, že na zaistenie súladu určitých výrobkov so všeobecnou požiadavkou na bezpečnosť podľa tohto nariadenia je potrebné prijať európsku normu, mala by uplatniť príslušné ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 33 a požiadať jednu alebo viacero európskych normalizačných organizácií, aby navrhli alebo určili normu, ktorá je vhodná na to, aby sa ňou zaistilo, že výrobky, ktoré takúto normu spĺňajú, možno považovať za bezpečné.

(67)Určité ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 1025/2012 by sa mali zmeniť s cieľom zohľadniť osobitosti tohto nariadenia, a najmä potrebu vymedziť osobitné požiadavky na bezpečnosť podľa tohto nariadenia pred predložením žiadosti európskej normalizačnej organizácii.

(68)Spolu s úpravou nariadenia (EÚ) č. 1025/2012 by sa mal zaviesť osobitný postup prijímania osobitných požiadaviek na bezpečnosť za pomoci osobitného výboru stanoveného v tomto nariadení.

(69)Európske normy, na ktoré boli uverejnené odkazy v súlade so smernicou 2001/95/ES, by mali naďalej zaručovať predpoklad súladu so všeobecnou požiadavkou na bezpečnosť stanovenou v tomto nariadení. Žiadosti o normalizáciu, ktoré Komisia vydala v súlade so smernicou 2001/95/ES, by sa mali považovať za žiadosti o normalizáciu vydané v súlade s týmto nariadením.

(70)Únia by mala mať v rámci dohôd uzavretých medzi Komisiou a tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami možnosť spolupracovať a vymieňať si informácie týkajúce sa bezpečnosti výrobkov s regulačnými orgánmi tretích krajín alebo medzinárodnými organizáciami. Takáto spolupráca a výmena informácií by mala rešpektovať pravidlá Únie v oblasti ochrany dôverných a osobných údajov.

(71)Aby sa zaistil výrazný odrádzajúci účinok sankcií vo vzťahu k hospodárskym subjektom a online trhom a zabránilo sa tak uvádzaniu nebezpečných výrobkov na trh, mali by byť sankcie primerané druhu porušenia, možnej výhode pre hospodársky subjekt alebo online trh a druhu a závažnosti ujmy, ktorú utrpel spotrebiteľ. Takisto je potrebné zaistiť jednotnú úroveň sankcií, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky a zabránilo sa tomu, že hospodárske subjekty alebo online trhy sústredia svoje činnosti na územiach, kde je úroveň sankcií nižšia.

(72)Pri ukladaní sankcií by sa mala venovať náležitá pozornosť povahe, závažnosti a trvaniu predmetného porušenia. Ukladanie sankcií by malo byť primerané a malo by byť v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom, ako aj s uplatniteľnými procesnými zárukami a so zásadami Charty základných práv.

(73)S cieľom prispieť ku konzistentnejšiemu uplatňovaniu sankcií by sa mali stanoviť spoločné nevyčerpávajúce a orientačné kritériá na uplatňovanie sankcií. Tieto kritériá by mali zahŕňať trvanie alebo časové účinky porušenia, ako aj jeho povahu a závažnosť, najmä úroveň rizika, ktorému je spotrebiteľ vystavený. Opakované porušenia zo strany toho istého subjektu svedčia o jeho sklone dopúšťať sa takýchto porušení, a sú preto významným ukazovateľom závažnosti predmetného správania, ako aj potreby uložiť vyššie sankcie v záujme dosiahnutia odrádzajúceho účinku. Ak sú k dispozícii príslušné údaje, mali by sa zohľadniť finančné výhody získané vďaka porušovaniu alebo straty, ktorým sa vďaka porušovaniu zabránilo. Zohľadniť by sa mali aj ďalšie priťažujúce alebo poľahčujúce faktory, ktoré sa vzťahujú na okolnosti prípadu.

(74)S cieľom zabezpečiť väčšiu konzistentnosť by sa mal uviesť zoznam tých druhov porušení, na ktoré by sa mali vzťahovať sankcie.

(75)Odrádzajúci účinok sankcií by sa mal posilniť možnosťou uverejňovať informácie týkajúce sa sankcií uložených členskými štátmi. Ak sa tieto sankcie ukladajú fyzickým osobám alebo zahŕňajú osobné údaje, môžu sa uverejniť spôsobom, ktorý je v súlade s požiadavkami na ochranu údajov stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 34 a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 35 . Výročná správa o sankciách uložených členskými štátmi by mala prispieť k vytváraniu rovnakých podmienok a k predchádzaniu opakovaným porušeniam. Z dôvodov právnej istoty a v súlade so zásadou proporcionality by sa mali vymedziť situácie, v ktorých by nemalo dôjsť k zverejneniu. Pokiaľ ide o fyzické osoby, osobné údaje by sa mali zverejňovať len za výnimočných okolností odôvodnených závažnosťou porušenia, napríklad ak bola sankcia uložená hospodárskemu subjektu, ktorého meno identifikuje fyzickú osobu, a takýto hospodársky subjekt opakovane nedodržal všeobecnú požiadavku na bezpečnosť výrobkov.

(76)Aby sa zabezpečili jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia, mali by sa na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, a to pokiaľ ide o prijatie osobitných požiadaviek na bezpečnosť, určenie ukazovateľov výstupov, na základe ktorých musia členské štáty oznamovať údaje týkajúce sa vykonávania tohto nariadenia, prijatie spôsobov a postupov na výmenu informácií týkajúcich sa opatrení oznámených prostredníctvom systému Safety Gate a kritérií na posúdenie úrovne rizika, prijatie opatrení pre výrobky predstavujúce vážne riziko, stanovenie spôsobov zasielania informácií spotrebiteľmi v rámci portálu Safety Gate, stanovenie požiadaviek na registráciu výrobkov na účely spätného prevzatia, ako aj pokiaľ ide o prijatie vzoru oznámenia o spätnom prevzatí. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 36 .

(77)Komisia by mala okamžite prijať uplatniteľné vykonávacie akty, ak sa to vyžaduje na základe vážnych a naliehavých dôvodov v riadne odôvodnených prípadoch týkajúcich sa zdravia a ochrany spotrebiteľov.

(78)S cieľom zachovať vysokú úroveň zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy, pokiaľ ide o identifikáciu a vysledovateľnosť výrobkov, ktoré predstavujú potenciálne vážne riziko pre zdravie a bezpečnosť. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva 37 . Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(79)Keďže ciele tohto nariadenia, t. j. zabezpečiť konzistentnú a vysokú úroveň ochrany zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov pri súčasnom zachovaní súdržnosti jednotného trhu, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov vzhľadom na potrebu vysokého stupňa spolupráce a súdržnej činnosti medzi príslušnými orgánmi členských štátov a potrebu mechanizmu rýchlej a účinnej výmeny informácií o nebezpečných výrobkoch v Únii, ale z dôvodu celoúnijného charakteru problému ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie nepresahuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(80)Každé spracúvanie osobných údajov na účely tohto nariadenia by malo byť v súlade s nariadeniami (EÚ) 2016/679 a (EÚ) 2018/1725. Keď spotrebitelia nahlásia výrobok v systéme Safety Gate, uložia sa len tie osobné údaje, ktoré sú potrebné na nahlásenie nebezpečného výrobku, a to počas obdobia nepresahujúceho päť rokov od zapísania takýchto údajov do registra. Výrobcovia a dovozcovia by mali viesť register sťažností spotrebiteľov len dovtedy, kým je to potrebné na účely tohto nariadenia. Ak sú výrobcovia a dovozcovia fyzickými osobami, mali by zverejniť svoje názvy, aby sa zabezpečilo, že spotrebiteľ je schopný identifikovať výrobok na účely vysledovateľnosti.

(81)V súlade s článkom 42 nariadenia (EÚ) 2018/1725 sa uskutočnili konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý vydal XX XXXX stanovisko 38 ,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa stanovujú základné pravidlá bezpečnosti spotrebiteľských výrobkov uvedených na trh alebo sprístupnených na trhu.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.Toto nariadenie sa uplatňuje na výrobky vymedzené v článku 3 bode 1, uvedené na trh alebo sprístupnené na trhu, pokiaľ v pravidlách práva Únie, ktoré upravujú bezpečnosť dotknutých výrobkov, neexistujú osobitné ustanovenia s rovnakým cieľom.

Ak výrobky podliehajú osobitným požiadavkám na bezpečnosť stanoveným v právnych predpisoch Únie, toto nariadenie sa vzťahuje iba na tie aspekty a riziká alebo kategórie rizík, ktoré nie sú zahrnuté do týchto požiadaviek.

Pokiaľ ide o výrobky, na ktoré sa vzťahujú osobitné požiadavky stanovené v harmonizačných právnych predpisoch Únie vymedzených v článku 3 bode 25,

a)kapitola II sa neuplatňuje v súvislosti s rizikami alebo kategóriami rizík, na ktoré sa vzťahujú harmonizačné právne predpisy Únie;

b)oddiel 1 kapitoly III, kapitoly V a VII, kapitoly IX až XI sa neuplatňujú.

2.Toto nariadenie sa neuplatňuje na:

a)lieky na humánne použitie alebo na veterinárne použitie;

b)potraviny;

c)krmivá;

d)živé rastliny a zvieratá, geneticky modifikované organizmy a geneticky modifikované mikroorganizmy v uzavretých priestoroch a ani na výrobky z rastlín a zvierat priamo sa vzťahujúce na ich budúce rozmnožovanie;

e)vedľajšie živočíšne produkty a odvodené produkty;

f)prípravky na ochranu rastlín;

g)zariadenia, ktorými sa spotrebitelia prepravujú alebo ktorými cestujú a ktoré obsluhuje poskytovateľ služieb v rámci služby poskytovanej spotrebiteľom;

h)lietadlá uvedené v článku 2 ods. 3 písm. d) nariadenia (EÚ) 2018/1139;

i)starožitnosti.

3.Toto nariadenie sa uplatňuje na výrobky uvedené na trh alebo sprístupnené na trhu bez ohľadu na to, či sú nové, použité, opravené alebo obnovené. Neuplatňuje sa na výrobky, ktoré sa majú opraviť alebo obnoviť pred použitím, ak sú tieto výrobky ako také sprístupnené na trhu.

4.Týmto nariadením nie sú dotknuté pravidlá stanovené v práve Únie o ochrane spotrebiteľa.

5.Toto nariadenie sa uplatňuje s náležitým ohľadom na zásadu predbežnej opatrnosti.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.„výrobok“ je každý predmet, ktorý je alebo nie je prepojený s inými predmetmi, dodávaný alebo sprístupňovaný, či už za protihodnotu alebo nie, v rámci obchodnej činnosti, a to aj v súvislosti s poskytovaním služby – ktorý je určený pre spotrebiteľov alebo môže byť za racionálne predvídateľných podmienok použitý spotrebiteľmi, aj keď nie je pre nich určený;

2. „bezpečný výrobok“ je akýkoľvek výrobok, ktorý za bežných alebo racionálne predvídateľných podmienok používania alebo nesprávneho používania, vrátane skutočného trvania používania, nepredstavuje žiadne riziko alebo len minimálne riziká zlučiteľné s používaním výrobku, ktorý sa považuje za prijateľný a je v súlade s vysokou úrovňou ochrany zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov;

3.„nebezpečný výrobok“ je akýkoľvek výrobok, ktorý nevyhovuje vymedzeniu pojmu „bezpečný výrobok“;

4.„riziko“ je pravdepodobná miera výskytu nebezpečenstva spôsobujúceho poškodenie a stupeň závažnosti tohto poškodenia;

5.„vážne riziko“ je riziko, pri ktorom sa na základe posúdenia rizika a s prihliadnutím na bežné a predvídateľné používanie výrobku usudzuje, že kombinácia pravdepodobnosti výskytu nebezpečenstva spôsobujúceho ujmu a stupeň závažnosti škody si vyžadujú rýchly zásah orgánov dohľadu nad trhom, vrátane prípadov, keď účinky rizika nie sú okamžité;

6.„sprístupnenie na trhu“ je každá dodávka výrobku na distribúciu, spotrebu alebo používanie na trhu Únie v rámci obchodnej činnosti, či už za poplatok alebo bezplatne;

7.„uvedenie na trh“ je prvé sprístupnenie výrobku na trhu Únie;

8. „výrobca“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá vyrába výrobok alebo si výrobok dáva navrhnúť alebo vyrobiť a predáva ho pod svojím menom alebo pod svojou ochrannou známkou;

9.„splnomocnený zástupca“ je každá fyzická alebo právnická osoba usadená v Únii, ktorá dostala písomné splnomocnenie od výrobcu konať v jeho mene v súvislosti s konkrétnymi úlohami;

10.„dovozca“ je každá fyzická alebo právnická osoba usadená v Únii, ktorá uvádza na trh Únie výrobok z tretej krajiny;

11.„distribútor“ je každá fyzická alebo právnická osoba v dodávateľskom reťazci okrem výrobcu alebo dovozcu, ktorá sprístupňuje výrobok na trhu;

12.„poskytovateľ logistických služieb“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá v rámci obchodnej činnosti ponúka aspoň dve z týchto služieb: skladovanie, balenie, adresovanie a odosielanie bez vlastníctva príslušných výrobkov okrem poštových služieb vymedzených v článku 2 bode 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES 39 , služieb dodávania balíkov vymedzených v článku 2 bode 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/644 40 a akýchkoľvek iných poštových služieb alebo služieb nákladnej dopravy;

13.„hospodársky subjekt“ je výrobca, splnomocnený zástupca, dovozca, distribútor, poskytovateľ logistických služieb alebo akákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, ktorá podlieha povinnostiam súvisiacim s výrobou výrobkov a s ich sprístupňovaním na trhu v súlade s týmto nariadením;

14.„online trh“ je poskytovateľ sprostredkovateľskej služby používajúci softvér vrátane webového sídla, časti webového sídla alebo aplikácie, ktorá je prevádzkovaná obchodníkom alebo v jeho mene a ktorá spotrebiteľom umožňuje uzatvárať zmluvy na diaľku s inými obchodníkmi alebo spotrebiteľmi o predaji výrobkov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie;

15.„online rozhranie“ je akýkoľvek softvér vrátane webového sídla, časti webového sídla alebo aplikácie, prevádzkovaný hospodárskym subjektom alebo v jeho mene, a ktorý slúži ako prostriedok umožňujúci prístup koncových používateľov k výrobkom hospodárskych subjektov;

16.„koncový používateľ“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá má bydlisko alebo je usadená v Únii, ktorej bol výrobok sprístupnený ako spotrebiteľovi, mimo výkonu akejkoľvek obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo profesijnej činnosti, alebo ako profesionálnemu koncovému používateľovi počas výkonu jeho priemyselnej alebo profesijnej činnosti;

17.„európska norma“ je európska norma v zmysle článku 2 bodu 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1025/2012;

18.„medzinárodná norma“ je medzinárodná norma v zmysle článku 2 bodu 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1025/2012;

19.„národná norma“ je národná norma v zmysle článku 2 bodu 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 1025/2012;

20.„európska normalizačná organizácia“ je európska normalizačná organizácia uvedená v prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. 1025/2012;

21.„dohľad nad trhom“ je činnosť vykonávaná orgánmi dohľadu nad trhom a opatrenia nimi prijímané na zabezpečenie toho, aby boli výrobky v súlade s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení;

22.„orgán dohľadu nad trhom“ je orgán určený členským štátom podľa článku 10 nariadenia (EÚ) 2019/1020 ako orgán zodpovedný za organizovanie a vykonávanie dohľadu nad trhom na území daného členského štátu;

23.„spätné prevzatie“ je každé opatrenie zamerané na dosiahnutie vrátenia výrobku, ktorý sa už sprístupnil spotrebiteľovi;

24.„stiahnutie“ je každé opatrenie, ktorého cieľom je zabrániť tomu, aby bol výrobok, ktorý je v dodávateľskom reťazci, sprístupnený na trhu;

25.„harmonizačné právne predpisy Únie“ sú právne predpisy Únie uvedené v prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2019/1020 a akékoľvek iné právne predpisy Únie, ktorými sa harmonizujú podmienky uvádzania výrobkov, na ktoré sa uvedené nariadenie vzťahuje, na trh.

Článok 4

Predaj na diaľku

1.Výrobky ponúkané na predaj online alebo prostredníctvom iných prostriedkov predaja na diaľku sa považujú za sprístupnené na trhu, ak je ponuka zacielená na spotrebiteľov v Únii. Ponuka na predaj sa považuje za zacielenú na spotrebiteľov v Únii, ak príslušný hospodársky subjekt akýmkoľvek spôsobom smeruje svoju činnosť do jedného členského štátu alebo viacerých členských štátov.

2.Na účely zistenia toho, či je ponuka zacielená na spotrebiteľov v Únii, sa zohľadňujú tieto nevyčerpávajúce kritériá:

a)používanie úradného jazyka alebo meny členských štátov,

b)názov domény zaregistrovanej v jednom z členských štátov,

c)zemepisné oblasti, do ktorých sa výrobky môžu odosielať.

KAPITOLA II

Požiadavky na bezpečnosť

Článok 5

Všeobecná požiadavka na bezpečnosť

Hospodárske subjekty uvádzajú na trh alebo sprístupňujú na trhu Európskej únie len bezpečné výrobky.

Článok 6

Predpoklad bezpečnosti

1.Na účely tohto nariadenia sa výrobok pokladá za výrobok, ktorý je v súlade so všeobecnou požiadavkou na bezpečnosť stanovenou v článku 5 v týchto prípadoch:

a)ak je v zhode s príslušnými európskymi normami alebo ich časťami, pokiaľ ide o zahrnuté riziká a kategórie rizík, na ktoré boli v súlade s článkom 10 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012 uverejnené odkazy v Úradnom vestníku Európskej únie;

b)ak neexistujú európske normy uvedené v písmene a), pokiaľ ide o riziká, na ktoré sa vzťahujú požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia stanovené v právnych predpisoch členského štátu, v ktorom sa výrobok sprístupňuje na trhu, ak je v zhode s takýmito vnútroštátnymi požiadavkami.

2.Komisia prijme vykonávacie akty určujúce osobitné požiadavky na bezpečnosť potrebné na zaistenie toho, aby výrobky, ktoré sú v zhode s európskymi normami, spĺňali všeobecnú požiadavku na bezpečnosť stanovenú v článku 5. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 42 ods. 3.

3.Predpoklad bezpečnosti podľa odseku 1 však nebráni orgánom dohľadu nad trhom prijať opatrenia podľa tohto nariadenia, ak existuje dôkaz, že napriek takejto zhode je výrobok nebezpečný.

Článok 7

Aspekty posudzovania bezpečnosti výrobkov

1.Ak sa neuplatňuje predpoklad bezpečnosti stanovený v článku 5, pri posudzovaní toho, či je výrobok bezpečný, sa zohľadňujú najmä tieto aspekty:

a)vlastnosti výrobku vrátane dizajnu, technických prvkov, zloženia, balenia, návodu na montáž a prípadne inštaláciu a údržbu;

b)vplyv na iné výrobky, ak možno racionálne predpokladať, že sa bude používať s inými výrobkami, vrátane vzájomného prepojenia výrobkov;

c)vplyv, ktorý môžu mať iné výrobky na výrobok, ktorý sa má posúdiť, vrátane vplyvu nezabudovaných predmetov, ktoré majú určiť, zmeniť alebo doplniť spôsob, akým funguje iný výrobok, ktorý patrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, a ktoré sa musia zohľadniť pri posudzovaní bezpečnosti tohto iného výrobku;

d)prezentácia výrobku, označenie, všetky varovania a návody na jeho bezpečné používanie a bezpečnú likvidáciu a všetky ostatné označenia alebo informácie týkajúce sa výrobku;

e)kategórie spotrebiteľov vystavených riziku pri používaní výrobku, najmä zraniteľní spotrebitelia, ako sú deti, starší ľudia a osoby so zdravotným postihnutím;

f)vzhľad výrobku, a to najmä ak výrobok, ktorý sa podobá potravine, hoci potravinou nie je, a mohol by sa za ňu ľahko zameniť z dôvodu jeho formy, vône, farby, vzhľadu, obalu, označenia, objemu, rozmerov alebo iných vlastností;

g)skutočnosť, že hoci výrobok nie je navrhnutý alebo nie je určený na používanie deťmi, pripomína predmet, ktorý sa všeobecne považuje za príťažlivý pre deti alebo ktorý je určený na používanie deťmi, a to z dôvodu jeho vzhľadu, balenia a vlastností;

h)vhodné kyberneticko-bezpečnostné prvky potrebné na ochranu výrobku pred vonkajšími vplyvmi vrátane škodlivých zámerov tretích strán, ak by takýto vplyv mohol mať dosah na bezpečnosť výrobku;

i)funkcie výrobku týkajúce sa vývoja, učenia a predikcie.

2.Možnosť dosiahnutia vyššej úrovne bezpečnosti alebo dostupnosť iných výrobkov predstavujúcich menší stupeň rizika nie je dostatočným dôvodom na to, aby sa výrobok nepovažoval za „bezpečný“;

3.Na účely odseku 1 sa pri posudzovaní toho, či je výrobok bezpečný, zohľadňujú najmä tieto prvky, ak sú k dispozícii:

a)európske normy iné, ako sú normy, na ktoré boli uverejnené odkazy v Úradnom vestníku Európskej únie v súlade s článkom 10 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012;

b)medzinárodné normy;

c)medzinárodné dohody;

d)systémy dobrovoľnej certifikácie alebo podobné rámce tretích strán na posudzovanie zhody, najmä tie, ktoré sú určené na podporu právnych predpisov Únie;

e)odporúčania alebo usmernenia Komisie týkajúce sa posudzovania bezpečnosti výrobkov;

f)národné normy vypracované členskými štátmi, v ktorých sa výrobok sprístupňuje;

g)najnovšie poznatky a technológie vrátane stanoviska uznávaných vedeckých orgánov a odborných výborov;

h)zásady správnej praxe pre bezpečnosť výrobkov platné v príslušnom odvetví;

i)racionálne očakávania spotrebiteľa týkajúce sa bezpečnosti;

j)požiadavky na bezpečnosť prijaté v súlade s článkom 6 ods. 2.

KAPITOLA III

Povinnosti hospodárskych subjektov

Oddiel 1

Článok 8

Povinnosti výrobcov

1.Výrobcovia musia pri uvádzaní svojich výrobkov na trh zabezpečiť, že tieto výrobky boli navrhnuté a vyrobené v súlade so všeobecnou požiadavkou na bezpečnosť stanovenou v článku 5.

2.Výrobcovia vyšetria prijaté sťažnosti, ktoré sa týkajú výrobkov, ktoré sprístupnili na trhu a ktoré sťažovateľ označil za nebezpečné, a vedú register týchto sťažností, ako aj register spätne prevzatých výrobkov.

Výrobcovia verejne sprístupnia spotrebiteľom komunikačné kanály, ako napríklad telefónne číslo, elektronickú adresu alebo vyhradenú časť svojho webového sídla, čo umožní spotrebiteľom podávať sťažnosti a informovať ich o akejkoľvek nehode alebo probléme s bezpečnosťou, s ktorým sa v súvislosti s výrobkom stretli.

Osobné údaje uchovávané v registri sťažností sú len tie osobné údaje, ktoré sú potrebné na to, aby výrobca vyšetril sťažnosť týkajúcu sa údajne nebezpečného výrobku. Takéto údaje sa uchovávajú len tak dlho, ako je to potrebné na účely vyšetrovania, a nie dlhšie ako päť rokov po ich zápise do registra.

3.Výrobcovia informujú distribútorov, dovozcov a online trhy v dotknutom dodávateľskom reťazci o všetkých problémoch s bezpečnosťou, ktoré zistili.

4.Výrobcovia vypracujú technickú dokumentáciu výrobku. Technická dokumentácia obsahuje, ak je to vhodné:

a)všeobecný opis výrobku a jeho najdôležitejších vlastností relevantných pre posúdenie bezpečnosti výrobku;

b)analýzu možných rizík súvisiacich s výrobkom a riešení prijatých na odstránenie alebo zmiernenie takýchto rizík vrátane výsledkov všetkých skúšok vykonaných výrobcom alebo inou stranou v jeho mene;

c)zoznam európskych noriem uvedených v článku 6 ods. 1 písm. a) alebo iných prvkov uvedených v článku 7 ods. 3, ktoré sa uplatňujú na účely splnenia všeobecnej požiadavky na bezpečnosť stanovenej v článku 5.

Ak sa ktorákoľvek z európskych noriem, požiadaviek na bezpečnosť a ochranu zdravia alebo ktorýkoľvek z prvkov uvedených v článku 7 ods. 3 uplatňuje len čiastočne, uvedú sa časti, ktoré sa uplatnili.

5.Výrobcovia uchovávajú technickú dokumentáciu desať rokov po tom, ako uviedli výrobok na trh, a na požiadanie ju sprístupňujú orgánom dohľadu nad trhom.

6.Výrobcovia zabezpečia, aby bolo na ich výrobkoch uvedené typové číslo, číslo šarže alebo sériové číslo, alebo iný údaj, ktorý umožňuje identifikáciu výrobku, ktorý je pre spotrebiteľa dobre viditeľný a čitateľný, a tam, kde to rozmer a povaha výrobku neumožňujú, aby sa požadované informácie uvádzali na obale alebo v sprievodnej dokumentácii výrobku.

7.Výrobcovia buď na výrobku, alebo ak to nie je možné, na jeho obale alebo v sprievodnej dokumentácii výrobku uvedú svoje meno, registrované obchodné meno alebo registrovanú ochrannú známku a poštovú a elektronickú adresu, na ktorých ich možno kontaktovať. V adrese sa uvádza jedno kontaktné miesto, na ktorom možno výrobcu kontaktovať.

8.Výrobcovia zabezpečia, aby k ich výrobku boli priložené návody na použitie a bezpečnostné pokyny v jazyku, ktorý je pre spotrebiteľov ľahko zrozumiteľný, podľa určenia členského štátu, v ktorom sa výrobok sprístupňuje. Táto požiadavka sa neuplatňuje, ak sa výrobok môže používať bezpečne a podľa určenia výrobcu bez takýchto návodov na použitie a bezpečnostných pokynov.

9.Výrobcovia zabezpečia, aby boli zavedené postupy na zachovanie súladu sériovej výroby so všeobecnou požiadavkou na bezpečnosť stanovenou v článku 5.

10.Výrobcovia, ktorí sa na základe informácií, ktoré majú k dispozícii, domnievajú alebo majú dôvod domnievať, že výrobok, ktorý uviedli na trh, nie je bezpečný, bezodkladne prijmú nápravné opatrenia potrebné na uvedenie výrobku do zhody, podľa potreby vrátane stiahnutia alebo spätného prevzatia.

11.Výrobcovia prostredníctvom portálu Safety Business Gateway uvedeného v článku 25 okamžite upozornia spotrebiteľov na riziko, ktoré nimi vyrábaný výrobok predstavuje pre ich zdravie a bezpečnosť, a bezodkladne o tom informujú orgány dohľadu nad trhom členských štátov, v ktorých bol výrobok sprístupnený, pričom uvedú podrobnosti najmä o riziku pre zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov a o každom už prijatom nápravnom opatrení.

Článok 9

Povinnosti splnomocnených zástupcov

1.Výrobca môže písomným splnomocnením vymenovať splnomocneného zástupcu.

2.Splnomocnený zástupca vykonáva úlohy uvedené v splnomocnení od výrobcu. Splnomocnenie musí splnomocnenému zástupcovi umožňovať plniť prinajmenšom tieto úlohy:

a)poskytovať orgánu dohľadu nad trhom na jeho odôvodnené požiadanie všetky informácie a dokumentáciu potrebné na preukázanie bezpečnosti výrobku, a to v úradnom jazyku, ktorému tento orgán rozumie;

b)ak existuje dôvod domnievať sa, že predmetný výrobok predstavuje riziko, informovať o tom výrobcu;

c)na žiadosť príslušných vnútroštátnych orgánov spolupracovať s nimi v súvislosti s akýmkoľvek opatrením prijatým na odstránenie rizík, ktoré predstavujú výrobky, na ktoré sa vzťahuje jeho splnomocnenie.

Článok 10

Povinnosti dovozcov

1.Pred uvedením výrobku na trh dovozcovia zabezpečia, aby bol výrobok v súlade so všeobecnou požiadavkou na bezpečnosť stanovenou v článku 5 a aby výrobca spĺňal požiadavky stanovené v článku 8 ods. 4, 6 a 7.

2.Ak sa dovozca domnieva alebo má dôvod sa domnievať, že výrobok nie je v súlade s článkom 5 a článkom 8 ods. 4, 6 a 7, neuvedie výrobok na trh, kým sa nedosiahne tento súlad. V prípade, že výrobok nie je bezpečný, dovozca o tom informuje výrobcu a zabezpečí, aby boli informované orgány dohľadu nad trhom.

3.Dovozcovia buď na výrobku, alebo ak to nie je možné, na jeho obale alebo v sprievodnej dokumentácii výrobku uvedú svoje meno, registrované obchodné meno alebo registrovanú ochrannú známku a poštovú a elektronickú adresu, na ktorých ich možno kontaktovať. Ubezpečia sa, že žiadne informácie uvedené na označení, ktoré poskytol výrobca, nie sú prekryté iným označením.

4.Dovozcovia zabezpečia, aby boli k výrobku, ktorý dovážajú, priložené návody na použitie a bezpečnostné pokyny v jazyku, ktorý je pre spotrebiteľov ľahko zrozumiteľný, podľa určenia členského štátu, v ktorom sa výrobok sprístupňuje, s výnimkou prípadov, keď sa výrobok môže používať bezpečne a podľa určenia výrobcu bez takýchto návodov na použitie a bezpečnostných pokynov.

5.Dovozcovia zabezpečia, aby v čase, keď nesú za výrobok zodpovednosť, podmienky jeho uskladnenia alebo prepravy neohrozovali jeho súlad so všeobecnou požiadavkou na bezpečnosť stanovenou v článku 5, ani zhodu s článkom 8 ods. 6 a 7.

6.Dovozcovia vyšetria sťažnosti týkajúce sa výrobkov, ktoré sprístupnili na trhu, a tieto sťažnosti, ako aj spätne prevzaté výrobky, zaevidujú do registra uvedeného v článku 8 ods. 2 prvom pododseku alebo do svojho vlastného registra. Dovozcovia informujú výrobcu a distribútorov o vykonanom vyšetrovaní a o výsledkoch vyšetrovania.

Dovozcovia zabezpečia, aby mali spotrebitelia k dispozícii komunikačné kanály uvedené v článku 8 ods. 2 druhom pododseku, ktoré im umožňujú podávať sťažnosti a oznamovať akúkoľvek nehodu alebo problém s bezpečnosťou, s ktorým sa v súvislosti s výrobkom stretli. Ak takéto kanály nie sú k dispozícii, dovozca ich zriadi.

V registri sťažností sa uchovávajú len také osobné údaje, ktoré sú potrebné na to, aby dovozca vyšetril sťažnosť týkajúcu sa údajne nebezpečného výrobku. Takéto údaje sa uchovávajú len tak dlho, ako je to potrebné na účely vyšetrovania, a nie dlhšie ako päť rokov po ich zápise do registra.

7.Dovozcovia spolupracujú s orgánmi dohľadu nad trhom a výrobcom s cieľom zaistiť, že výrobok je bezpečný.

8.Dovozcovia, ktorí sa na základe informácií, ktoré majú k dispozícii, domnievajú alebo majú dôvod domnievať, že výrobok, ktorý uviedli na trh, nie je bezpečný, bezodkladne o tom informujú výrobcu a zaistia, aby boli prijaté nápravné opatrenia potrebné na uvedenie výrobku do zhody, podľa potreby vrátane stiahnutia alebo spätného prevzatia. V prípade, že takéto opatrenia neboli prijaté, prijme ich dovozca. Dovozcovia zabezpečia, aby boli spotrebitelia v prípade potreby okamžite a účinne upozornení na riziko prostredníctvom portálu Safety Business Gateway uvedeného v článku 25 a aby boli o tom bezodkladne informované orgány dohľadu nad trhom členských štátov, v ktorých výrobok sprístupnili na trhu, pričom uvedú podrobnosti najmä o riziku pre zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov a o každom už prijatom nápravnom opatrení.

9.Dovozcovia uchovávajú technickú dokumentáciu uvedenú v článku 8 ods. 4 desať rokov po tom, ako uviedli výrobok na trh, a na požiadanie ju sprístupňujú orgánom dohľadu nad trhom.

Článok 11

Povinnosti distribútorov

1.Pred sprístupnením výrobku na trhu distribútori overia, že výrobca a dovozca splnili požiadavky stanovené v článku 8 ods. 6, 7 a 8 a prípadne v článku 10 ods. 3 a 4.

2.Distribútori zabezpečia, aby v čase, keď nesú za výrobok zodpovednosť, podmienky jeho uskladnenia alebo prepravy neohrozovali jeho súlad so všeobecnou požiadavkou na bezpečnosť stanovenou v článku 5, ani zhodu s článkom 8 ods. 6, 7 a 8 a prípadne článkom 10 ods. 3 a 4.

3.Distribútori, ktorí sa na základe informácií, ktoré majú k dispozícii, domnievajú alebo majú dôvod domnievať, že výrobok nie je v súlade s ustanoveniami uvedenými v odseku 2, nesprístupnia výrobok na trhu, kým sa tento súlad nedosiahne. V prípade, že výrobok nie je bezpečný, distribútor o tom bezodkladne informuje výrobcu alebo prípadne dovozcu a zabezpečí, aby boli prostredníctvom portálu Safety Business Gateway uvedeného v článku 25 informované orgány dohľadu nad trhom.

4.Distribútori, ktorí sa na základe informácií, ktoré majú k dispozícii, domnievajú alebo majú dôvod domnievať, že výrobok, ktorý sprístupnili na trhu, nie je bezpečný alebo nie je v súlade s článkom 8 ods. 6, 7 a 8 a prípadne článkom 10 ods. 3 a 4, zaistia, aby boli prijaté nápravné opatrenia potrebné na uvedenie výrobku do zhody, podľa potreby vrátane stiahnutia alebo spätného prevzatia. V prípade, že výrobok nie je bezpečný, distribútori o tom bezodkladne informujú výrobcu alebo prípadne dovozcu a zabezpečia, aby boli o tom prostredníctvom portálu Safety Business Gateway uvedeného v článku 25 informované orgány dohľadu nad trhom členského štátu, v ktorom výrobok sprístupnili na trhu, pričom uvedú podrobnosti najmä o riziku pre zdravie a bezpečnosť a o každom prijatom nápravnom opatrení.

Článok 12

Prípady, v ktorých sa povinnosti výrobcov vzťahujú na iné hospodárske subjekty

1.Fyzická alebo právnická osoba iná ako výrobca, ktorá výrobok podstatne upravuje, sa na účely tohto nariadenia považuje za výrobcu a vzťahujú sa na ňu povinnosti výrobcu stanovené v článku 8, pokiaľ ide o tú časť výrobku, ktorej sa zmena týka, alebo pokiaľ ide o celý výrobok, ak má podstatná zmena vplyv na jeho bezpečnosť.

2.Úprava sa považuje za podstatnú, ak sú splnené tieto tri kritériá:

a)úprava mení zamýšľané funkcie, typ alebo výkonnosť výrobku spôsobom, s ktorým sa pri pôvodnom posudzovaní rizika výrobku nepočítalo;

b)v dôsledku úpravy sa zmenila povaha nebezpečenstva alebo sa zvýšila úroveň rizika;

c)    zmeny nevykonal spotrebiteľ na svoje použitie.

Článok 13

Vnútorné procesy v oblasti bezpečnosti výrobku

Hospodárske subjekty zabezpečia, aby mali zavedené vnútorné procesy v oblasti bezpečnosti výrobku, ktoré im umožnia dodržiavať všeobecnú požiadavku na bezpečnosť stanovenú v článku 5.

Článok 14

Spolupráca hospodárskych subjektov s orgánmi dohľadu nad trhom

1.Hospodárske subjekty spolupracujú s orgánmi dohľadu nad trhom pri prijímaní opatrení, ktoré by mohli odstrániť alebo zmierniť riziká, ktoré predstavujú výrobky sprístupnené týmito subjektmi na trhu.

2.Hospodársky subjekt poskytne na žiadosť orgánu dohľadu nad trhom všetky potrebné informácie, a to najmä:

a)úplný opis rizika, ktoré daný výrobok predstavuje;

b) opis každého nápravného opatrenia prijatého na odstránenie daného rizika.

3.Hospodárske subjekty na požiadanie takisto identifikujú a oznámia tieto informácie:

a)každý hospodársky subjekt, ktorý im výrobok dodal;

b)každý hospodársky subjekt, ktorému výrobok dodali.

4.Hospodárske subjekty musia byť schopné predložiť informácie uvedené v odseku 2 počas desiatich rokov po tom, čo im bol výrobok dodaný, a prípadne počas desiatich rokov po tom, čo výrobok dodali.

5.Hospodárske subjekty zabezpečia, aby prijaté nápravné opatrenie bolo účinné pri odstraňovaní alebo zmierňovaní rizík. Orgány dohľadu nad trhom môžu požiadať hospodárske subjekty, aby predkladali pravidelné správy o pokroku, a rozhodnúť o tom, či alebo kedy možno nápravné opatrenie považovať za ukončené.

Článok 15

Zodpovedná osoba v prípade výrobkov uvádzaných na trh Únie

1.Článok 4 ods. 1, 2 a 3 nariadenia (EÚ) 2019/1020 sa uplatňuje aj na výrobky, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Na účely tohto nariadenia sa odkazy na „harmonizačné právne predpisy Únie“ v článku 4 ods. 1, 2 a 3 nariadenia (EÚ) 2019/1020 vykladajú ako odkazy na „nariadenie [...]“.

2.Okrem úloh uvedených v článku 4 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2019/1020 hospodársky subjekt uvedený v článku 4 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/1020 pravidelne vykonáva skúšky vzoriek náhodne vybraných výrobkov sprístupnených na trhu. Ak sa na výrobky sprístupnené na trhu vzťahovalo rozhodnutie Komisie prijaté podľa článku 26 ods. 1 tohto nariadenia, hospodársky subjekt uvedený v článku 4 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/1020 vykoná aspoň raz ročne počas celého trvania rozhodnutia testovanie reprezentatívnej vzorky výrobkov sprístupnených na trhu, ktoré sa vyberú pod kontrolou súdneho úradníka alebo akejkoľvek kvalifikovanej osoby určenej členským štátom, v ktorom sa hospodársky subjekt nachádza.

3.Meno, registrované obchodné meno alebo registrovaná ochranná známka a kontaktné údaje vrátane poštovej a elektronickej adresy hospodárskeho subjektu uvedeného v článku 4 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/1020 sa uvádzajú na výrobku alebo na jeho obale, na balíku alebo v sprievodnom dokumente.

Článok 16

Informácie pre hospodárske subjekty

Členské štáty zavedú postupy, ktorými sa hospodárskym subjektom na ich žiadosť a bezplatne poskytnú informácie týkajúce sa vykonávania tohto nariadenia.

Článok 17

Vysledovateľnosť výrobkov

1.V prípade určitých výrobkov, kategórií alebo skupín výrobkov, ktoré môžu predstavovať vážne riziko pre zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov na základe nehôd zaznamenaných na portáli Safety Business Gateway, v štatistikách Safety Gate a na základe výsledkov spoločných činností v oblasti bezpečnosti výrobkov a iných relevantných ukazovateľov alebo dôkazov, môže Komisia požadovať od hospodárskych subjektov, ktoré uvádzajú tieto výrobky na trh a sprístupňujú ich na trhu, aby zaviedli alebo využívali systém vysledovateľnosti.

2.Systém vysledovateľnosti pozostáva zo zhromažďovania a uchovávania údajov, a to aj elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú identifikovať výrobok, jeho komponenty alebo hospodárske subjekty zapojené do jeho dodávateľského reťazca, ako aj zo spôsobov zobrazovania týchto údajov a prístupu k nim vrátane umiestnenia nosiča údajov na výrobku, jeho obale alebo do sprievodných dokumentov.

3.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 41 s cieľom doplniť toto nariadenie prostredníctvom:

a)určenia výrobkov, kategórií alebo skupín výrobkov alebo komponentov, ktoré môžu predstavovať vážne riziko pre zdravie a bezpečnosť osôb, ako sa uvádza v odseku 1. Komisia v príslušných delegovaných aktoch uvedie, či použila metodiku posudzovania rizík stanovenú v rozhodnutí Komisie (EÚ) 2019/417 41 , alebo ak táto metodika nie je vhodná pre dotknutý výrobok, podrobne opíše použitú metodiku;

b)špecifikovania druhu údajov, ktoré hospodárske subjekty zhromažďujú a uchovávajú prostredníctvom systému vysledovateľnosti uvedeného v odseku 2;

c)spôsobov zobrazenia údajov a prístupu k nim vrátane umiestnenia nosiča údajov na výrobku, jeho obale alebo do sprievodných dokumentov, ako sa uvádza v odseku 2.

4.Komisia pri prijímaní opatrení uvedených v odseku 3 dbá najmä na:

a)nákladovú efektívnosť opatrení vrátane ich vplyvu na podniky, najmä malé a stredné podniky;

b)zlučiteľnosť so systémami vysledovateľnosti, ktoré sú k dispozícii na úrovni Únie alebo na medzinárodnej úrovni.

Oddiel 2

Článok 18

Povinnosti hospodárskych subjektov v prípade predaja na diaľku

Ak príslušné hospodárske subjekty sprístupňujú výrobky na trhu online alebo prostredníctvom iných prostriedkov predaja na diaľku, v príslušnej ponuke výrobku sa jasne a viditeľne uvádzajú aspoň tieto informácie:

a)meno, registrované obchodné meno alebo registrovaná ochranná známka výrobcu, ako aj poštová alebo elektronická adresa, na ktorej ho možno kontaktovať;

b)v prípade, že výrobca nie je usadený v Únii, meno, adresa, telefónne číslo a elektronická adresa zodpovednej osoby v zmysle článku 15 ods. 1;

c)informácie potrebné na identifikáciu výrobku vrátane jeho typu a, ak je k dispozícii, čísla šarže alebo sériového čísla a akéhokoľvek iného identifikátora výrobku;

d)všetky upozornenia alebo bezpečnostné pokyny, ktoré sa majú umiestniť na výrobok alebo k nemu priložiť v súlade s týmto nariadením alebo uplatniteľnými harmonizačnými právnymi predpismi Únie v jazyku, ktorý je pre spotrebiteľov ľahko zrozumiteľný.

Článok 19

Povinnosti hospodárskych subjektov v prípade nehôd alebo problémov s bezpečnosťou súvisiacich s výrobkami

1.Výrobca zabezpečí, aby sa nehoda spôsobená výrobkom uvedeným na trh alebo sprístupneným na trhu oznámila príslušným orgánom členského štátu, v ktorom k nehode došlo, prostredníctvom portálu Safety Business Gateway uvedeného v článku 25, a to do dvoch pracovných dní od okamihu, keď sa o nehode dozvedel. V oznámení sa uvádza typ a identifikačné číslo výrobku, ako aj okolnosti nehody, ak sú známe. Výrobca na požiadanie oznámi príslušným orgánom akékoľvek ďalšie relevantné informácie.

2.Dovozcovia a distribútori, ktorí sa dozvedia o nehode spôsobenej výrobkom, ktorý uviedli na trh alebo sprístupnili na trhu, informujú výrobcu, ktorý môže dať dovozcovi alebo jednému z distribútorov pokyn, aby to oznámil.

KAPITOLA IV

Online trhy

Článok 20

Osobitné povinnosti online trhov v súvislosti s bezpečnosťou výrobku

1.Online trhy zriadia jednotné kontaktné miesto umožňujúce priamu komunikáciu s orgánmi dohľadu nad trhom jednotlivých členských štátov v súvislosti s problémami s bezpečnosťou výrobkov, najmä pokiaľ ide o príkazy týkajúce sa ponúk nebezpečných výrobkov.

Online trhy sa zaregistrujú v portáli Safety Gate a uvedú v ňom informácie týkajúce sa ich jednotného kontaktného miesta.

2.Pokiaľ ide o právomoci udelené členskými štátmi v súlade s článkom 14 nariadenia (EÚ) 2019/1020, členské štáty udelia svojim orgánom dohľadu nad trhom právomoc prikázať online trhu, aby v prípade všetkých výrobkov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, odstránil zo svojho online rozhrania konkrétny nezákonný obsah, ktorý sa týka nebezpečného výrobku, aby k nemu znemožnil prístup alebo aby zobrazoval výslovné upozornenie pre koncových používateľov, keď k nemu realizujú prístup. Takéto príkazy obsahujú odôvodnenie a uvádza sa v nich jeden alebo viac presných jednotných adries zdroja a prípadne dodatočné informácie umožňujúce identifikáciu dotknutého nezákonného obsahu. Môžu sa zasielať prostredníctvom portálu Safety Gate.

Online trhy prijmú potrebné opatrenia na prijímanie a spracovávanie príkazov vydaných v súlade s týmto odsekom. Po prijatí vydaného príkazu podniknú bez zbytočného odkladu a v každom prípade do dvoch pracovných dní od prijatia príkazu príslušné kroky v členskom štáte, v ktorom online trh pôsobí. Informujú vydávajúci orgán dohľadu nad trhom o vykonaní príkazu prostredníctvom kontaktov orgánu dohľadu nad trhom uverejnených na portáli Safety Gate.

3.Online trhy zohľadňujú pravidelné informácie o nebezpečných výrobkoch oznamované orgánmi dohľadu nad trhom v súlade s článkom 24, ktoré dostávajú prostredníctvom portálu Safety Gate, na účely prípadného uplatnenia dobrovoľných opatrení zameraných na odhaľovanie, identifikáciu a odstránenie nezákonného obsahu týkajúceho sa nebezpečných výrobkov ponúkaných na ich trhu alebo na účely znemožnenia prístupu k takémuto obsahu. Informujú orgán, ktorý zaslal oznámenie do portálu Safety Gate, o každom prijatom opatrení prostredníctvom kontaktov orgánu dohľadu nad trhom uverejnených na portáli Safety Gate.

4.Online trh poskytne v členskom štáte, v ktorom pôsobí, bez zbytočného odkladu a v každom prípade do piatich pracovných dní primeranú odpoveď na oznámenia týkajúce sa problémov s bezpečnosťou výrobkov a nebezpečných výrobkov a prijaté v súlade s [článkom 14] nariadenia (EÚ) [.../...] o jednotnom trhu s digitálnymi službami (akt o digitálnych službách), ktorým sa mení smernica 2000/31/ES.

5.Na účely požiadaviek článku 22 ods. 7 nariadenia (EÚ) [.../...] o jednotnom trhu s digitálnymi službami (akt o digitálnych službách), ktorým sa mení smernica 2000/31/ES, online trhy navrhujú a organizujú svoje online rozhranie spôsobom, ktorý obchodníkom umožňuje poskytovať nasledujúce informácie o každom ponúkanom výrobku a zabezpečuje, aby boli zobrazené alebo inak ľahko dostupné pre spotrebiteľov pri ponuke výrobku:

a)meno, registrované obchodné meno alebo registrovaná ochranná známka výrobcu, ako aj poštová alebo elektronická adresa, na ktorej ho možno kontaktovať;

b)ak výrobca nie je usadený v Únii, meno, adresa, telefónne číslo a elektronická adresa zodpovednej osoby v zmysle článku 15 ods. 1;

c)informácie potrebné na identifikáciu výrobku vrátane jeho typu a, ak je k dispozícii, čísla šarže alebo sériového čísla a akéhokoľvek iného identifikátora výrobku;

d)všetky upozornenia alebo bezpečnostné pokyny, ktoré sa majú umiestniť na výrobok alebo k nemu priložiť v súlade s týmto nariadením alebo uplatniteľnými harmonizačnými právnymi predpismi Únie v jazyku, ktorý je pre spotrebiteľov ľahko zrozumiteľný.

6.Online trhy spolupracujú s orgánmi dohľadu nad trhom a s príslušnými hospodárskymi subjektmi s cieľom uľahčiť akékoľvek opatrenie prijaté na odstránenie alebo, ak to nie je možné, na zmiernenie rizík, ktoré predstavuje výrobok, ktorý je alebo bol prostredníctvom ich služieb ponúkaný na predaj online. Takáto spolupráca zahŕňa najmä:

a)spoluprácu s cieľom zabezpečiť účinné spätné prevzatie výrobkov, a to aj tým, že sa zdržia vytvárania prekážok spätného prevzatia výrobkov;

b)informovanie orgánov dohľadu nad trhom o každom prijatom opatrení;

c)spoluprácu s orgánmi presadzovania práva na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie vrátane Európskeho úradu pre boj proti podvodom prostredníctvom pravidelnej a štruktúrovanej výmeny informácií o ponukách, ktoré online trhy odstránili na základe tohto článku;

d)umožnenie prístupu online nástrojov prevádzkovaných orgánmi dohľadu nad trhom k ich rozhraniam na účely identifikácie nebezpečných výrobkov;

e)umožnenie na žiadosť orgánov dohľadu nad trhom v prípade, že online trhy alebo online predajcovia zaviedli technické prekážky extrakcie údajov z ich online rozhraní (data scraping), získať takéto údaje na účely zaistenia bezpečnosti výrobkov na základe identifikačných parametrov poskytnutých žiadajúcimi orgánmi dohľadu nad trhom.

KAPITOLA V

Dohľad nad trhom a jeho vykonávanie

Článok 21

Dohľad nad trhom

1.Na výrobky, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, sa uplatňujú články 10 až 16, články 18 a 19 a články 21 až 24 nariadenia (EÚ) 2019/1020.

2.Na účely tohto nariadenia sa nariadenie (EÚ) 2019/1020 uplatňuje takto:

a)odkazy na „harmonizačné právne predpisy Únie“ v článkoch 10 až 16, článkoch 18 a 19 a článkoch 21 až 24 nariadenia (EÚ) 2019/1020 sa považujú za odkazy na „toto nariadenie“;

b)odkaz na „uvedené právne predpisy a toto nariadenie“ uvedený v článku 11 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2019/1020 sa považuje za odkaz na „nariadením [...]“;

c)odkazy na „sieť“ v článkoch 10 až 16, článkoch 18 a 19 a článkoch 21 až 24 nariadenia (EÚ) 2019/1020 sa považujú za odkazy na „sieť a sieť pre bezpečnosť spotrebiteľov“ uvedené v článku 28 tohto nariadenia;

d)odkazy na „nesúlad“ v článkoch 10 až 16, článkoch 18 a 19 a článkoch 21 až 24 nariadenia (EÚ) 2019/1020 sa považujú za odkazy na „nesúlad s týmto nariadením“;

e)odkaz na „článok 41“ v článku 14 ods. 4 písm. i) nariadenia (EÚ) 2019/1020 sa považuje za odkaz na „článok 40 tohto nariadenia“:

f)odkaz na „článok 20“ v článku 19 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/1020 sa považuje za odkaz na „článok 24 tohto nariadenia“.

3.Ak bol identifikovaný nebezpečný výrobok, výrobca na žiadosť orgánov dohľadu nad trhom uvedie, ktoré iné výrobky, ktoré boli vyrobené rovnakým postupom, obsahujú rovnaké komponenty alebo sú súčasťou tej istej výrobnej šarže, predstavujú rovnaké riziko.

4.Orgány dohľadu nad trhom môžu vytvoriť systémy zamerané na kontrolu vnútorných procesov v oblasti bezpečnosti výrobkov zriadených hospodárskymi subjektmi podľa článku 13.

Článok 22

Vykonávanie

1.Členské štáty oznamujú Komisii raz ročne údaje týkajúce sa vykonávania tohto nariadenia.

2.Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov určí ukazovatele výstupov, na základe ktorých musia členské štáty oznamovať tieto údaje. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 42 ods. 3.

KAPITOLA VI

Systém Safety Gate

Článok 23

Systém Safety Gate

1.Komisia ďalej rozvíja a spravuje systém na rýchlu výmenu informácií o nápravných opatreniach týkajúcich sa nebezpečných výrobkov (ďalej len „systém Safety Gate“).

2.Komisia a členské štáty majú prístup k systému Safety Gate. Každý členský štát určí na tento účel jednotné národné kontaktné miesto, ktoré bude plniť úlohy stanovené v článku 24 ods. 1 až 6.

Článok 24

Oznamovanie výrobkov, ktoré predstavujú riziko, prostredníctvom systému Safety Gate

1.Členské štáty oznámia v systéme Safety Gate nápravné opatrenia, ktoré prijali ich orgány alebo hospodárske subjekty:

a)na základe ustanovení tohto nariadenia v súvislosti s výrobkami, ktoré predstavujú riziko pre zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov;

b)na základe nariadenia (EÚ) 2019/1020 v súvislosti s výrobkami, ktoré predstavujú vážne riziko v súlade s článkom 20 nariadenia (EÚ) 2019/1020.

2.Členské štáty môžu v systéme Safety Gate oznámiť nápravné opatrenia, ktoré prijali ich orgány alebo hospodárske subjekty na základe ustanovení harmonizačných právnych predpisov Únie a nariadenia (EÚ) 2019/1020 v súvislosti s výrobkami, ktoré predstavujú menšie ako vážne riziko.

Oznámenie sa v systéme Safety Gate podá do dvoch pracovných dní od prijatia nápravného opatrenia.

3.Komisia po prijatí oznámenia skontroluje, či je oznámenie v súlade s týmto článkom a s požiadavkami týkajúcimi sa fungovania systému Safety Gate vymedzenými Komisiou na základe odseku 7, a ak sú tieto požiadavky splnené, zašle ho ostatným členským štátom.

4.Členské štáty bezodkladne oznámia v systéme Safety Gate každú aktualizáciu, zmenu alebo zrušenie nápravných opatrení uvedených v odseku 1.

5.Ak členský štát oznámi nápravné opatrenia prijaté v súvislosti s výrobkami, ktoré predstavujú vážne riziko, ostatné členské štáty oznámia v systéme Safety Gate opatrenia a kroky, ktoré následne prijmú v súvislosti s rovnakými výrobkami, a všetky ďalšie relevantné informácie vrátane výsledkov všetkých vykonaných skúšok alebo analýz, a to do dvoch pracovných dní od prijatia uvedených opatrení alebo krokov.

6.Ak Komisia identifikuje výrobky, ktoré by mohli predstavovať vážne riziko a v súvislosti s ktorými členské štáty nepredložili oznámenie v systéme Safety Gate, informuje o tom členské štáty. Členské štáty vykonajú príslušné overenia a v prípade, že prijmú opatrenia, oznámia ich v súlade s odsekom 1 v systéme Safety Gate.

7.Komisia vytvorí rozhranie medzi informačným a komunikačným systémom uvedeným v článku 34 nariadenia (EÚ) 2019/1020 a systémom Safety Gate s cieľom zabrániť dvojitému vkladaniu údajov a umožniť vloženie návrhu oznámenia Safety Gate z uvedeného informačného a komunikačného systému.

8.Komisia prijme vykonávacie akty, v ktorých spresní vykonávanie tohto článku, a najmä prístup do systému, jeho fungovanie, informácie, ktoré sa doň majú vkladať, požiadavky, ktoré musia oznámenia spĺňať, a kritériá na posúdenie úrovne rizika. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 42 ods. 3.

Článok 25

Safety Business Gateway

1.Komisia spravuje webový portál, ktorý hospodárskym subjektom umožňuje poskytovať orgánom dohľadu nad trhom a spotrebiteľom informácie uvedené v článku 8 ods. 11, článku 9 ods. 2 písm. c), článku 10 ods. 8, článku 11 ods. 3 a 4 a článku 19.

2.Komisia vypracuje usmernenia pre praktické používanie portálu Safety Business Gateway.

KAPITOLA VII

Úloha Komisie a koordinácia presadzovania práva

Článok 26

Opatrenia Únie proti výrobkom, ktoré predstavujú vážne riziko

1.Ak sa Komisia dozvie o výrobku alebo osobitnej kategórii alebo skupine výrobkov, ktoré predstavujú vážne riziko pre zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov, môže z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť členských štátov prijať prostredníctvom vykonávacích aktov akékoľvek vhodné opatrenia prispôsobené závažnosti a naliehavosti situácie, ak súčasne:

a)z predchádzajúcich konzultácií s členskými štátmi vyplýva, že medzi nimi existujú značné rozdiely, pokiaľ ide o prijatý alebo plánovaný prístup k riešeniu daného rizika, a

b)riziko sa nedá vzhľadom na povahu problému s bezpečnosťou, ktorý výrobok, kategória alebo skupina výrobkov predstavuje, riešiť s použitím iných postupov stanovených osobitnými právnymi predpismi Únie platnými pre dotknuté výrobky takým spôsobom, ktorý by zodpovedal miere závažnosti a naliehavosti prípadu, a

c)riziko sa dá účinne odstrániť len prijatím vhodných opatrení uplatniteľných na úrovni Únie, aby sa zabezpečila konzistentná a vysoká úroveň ochrany zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov a správne fungovanie vnútorného trhu.

Tieto opatrenia môžu zahŕňať opatrenia, ktorými sa zakazuje, pozastavuje alebo obmedzuje uvádzanie takýchto výrobkov na trh alebo ich sprístupňovanie na trhu, alebo ktoré stanovujú osobitné podmienky ich uvádzania na trh s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany bezpečnosti spotrebiteľov.

V týchto vykonávacích aktoch Komisia stanoví primerané kontrolné opatrenia, ktoré majú členské štáty prijať, aby zabezpečili ich účinné vykonávanie.

2.Vykonávacie akty uvedené v odseku 1 sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 42 ods. 3. Vo vykonávacom akte sa určí dátum, ku ktorému sa tento akt prestane uplatňovať.

3.Komisia môže z riadne odôvodnených vážnych a naliehavých dôvodov týkajúcich sa zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov okamžite prijať uplatniteľné vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným v článku 42 ods. 4.

4.Vývoz výrobku z Únie, ktorého uvedenie na trh Únie alebo jeho sprístupnenie na trhu Únie bolo zakázané na základe opatrenia prijatého v súlade s odsekom 1 alebo 3, sa zakazuje, okrem prípadu, keď sa v danom opatrení tento vývoz výslovne povoľuje.

5.Každý členský štát môže Komisii predložiť odôvodnenú žiadosť o preskúmanie potreby prijatia opatrenia uvedeného v odseku 1 alebo 3.

Článok 27

Mechanizmus rozhodcovského konania

1.Výrobky, ktoré sa považujú za nebezpečné na základe rozhodnutia orgánu dohľadu nad trhom v jednom členskom štáte, musia považovať za nebezpečné aj orgány dohľadu nad trhom v ostatných členských štátoch.

2.Ak orgány dohľadu nad trhom v ostatných členských štátoch dospejú na základe ich vlastného vyšetrovania a posúdenia rizika k odlišnému záveru, pokiaľ ide o identifikovanie rizika alebo úroveň rizika, dotknuté členské štáty môžu požiadať Komisiu, aby uskutočnila rozhodcovské konanie. V takomto prípade Komisia vyzve všetky členské štáty, aby vyjadrili odporúčanie.

3.Komisia so zreteľom na odporúčania uvedené v odseku 2 prijme stanovisko k identifikovaniu rizika alebo prípadne úrovni rizika príslušného výrobku.

4.Členské štáty toto stanovisko náležite zohľadnia.

5.Komisia vypracuje usmernenia pre praktické uplatňovanie tohto článku.

Článok 28

Sieť pre bezpečnosť spotrebiteľov

1.Zriadi sa európska sieť orgánov členských štátov zodpovedných za bezpečnosť výrobkov (ďalej len „sieť pre bezpečnosť spotrebiteľov“).

2.Komisia podporuje fungovanie siete pre bezpečnosť spotrebiteľov a zúčastňuje sa na nej, najmä vo forme administratívnej spolupráce.

3.Cieľom tejto siete pre bezpečnosť spotrebiteľov je najmä umožniť:

a)výmenu informácií o posudzovaní rizika, nebezpečných výrobkoch, skúšobných metódach a výsledkoch skúšok, najnovšom vývoji vo vede, ako aj o iných aspektoch súvisiacich s kontrolnými činnosťami;

b)zriadenie a výkon spoločných projektov týkajúcich sa dohľadu a skúšania;

c)výmenu odborných poznatkov a najlepších postupov a spoluprácu v oblasti odbornej prípravy;

d)lepšiu spoluprácu na úrovni EÚ, pokiaľ ide o sledovanie nebezpečných výrobkov, ich stiahnutie a spätné prevzatie;

e)posilnenú spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti presadzovania bezpečnosti výrobkov, najmä s cieľom uľahčiť činnosti uvedené v článku 30.

4.Sieť pre bezpečnosť spotrebiteľov koordinuje svoju činnosť s ostatnými existujúcimi činnosťami Únie.

5.Sieť pre bezpečnosť spotrebiteľov je riadne zastúpená a zúčastňuje sa na činnostiach siete Únie pre súlad výrobkov zriadenej podľa článku 29 nariadenia (EÚ) 2019/1020 a prispieva k jej činnostiam v súvislosti s bezpečnosťou výrobkov s cieľom zabezpečiť primeranú koordináciu činností dohľadu nad trhom v harmonizovaných aj neharmonizovaných oblastiach.

Článok 29

Spoločné činnosti v oblasti bezpečnosti výrobkov

1.V rámci činností uvedených v článku 28 ods. 3 písm. b) sa orgány dohľadu nad trhom môžu dohodnúť s inými príslušnými orgánmi alebo organizáciami zastupujúcimi hospodárske subjekty alebo spotrebiteľov na vykonávaní činností zameraných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia spotrebiteľov v súvislosti s osobitnými kategóriami výrobkov uvádzaných na trh alebo sprístupnených na trhu, najmä kategórií výrobkov, v prípade ktorých sa často zistí, že predstavujú vážne riziko.

2.Orgány dohľadu nad trhom a v prípade potreby Komisia zabezpečia, aby dohoda o výkone činností neviedla k nekalej hospodárskej súťaži medzi hospodárskymi subjektmi a nemala vplyv na objektívnosť, nezávislosť a nestrannosť strán dohody.

3.Orgán dohľadu nad trhom môže využiť akékoľvek informácie vyplývajúce z činností vykonávaných v rámci akéhokoľvek vyšetrovania týkajúceho sa bezpečnosti výrobkov, ktoré vykonáva.

4.Dotknutý orgán dohľadu nad trhom a v prípade potreby Komisia sprístupnia dohodu o spoločných činnostiach, vrátane mien zúčastnených strán, verejnosti.

Článok 30

Kontrolné akcie

1.Orgány dohľadu nad trhom sa môžu rozhodnúť, že vykonajú simultánne koordinované kontrolné akcie (ďalej len „kontrolné akcie“) týkajúce sa konkrétnych kategórií výrobkov s cieľom skontrolovať súlad s týmto nariadením alebo odhaliť jeho porušenia.

2.Pokiaľ sa dotknuté orgány dohľadu nad trhom nedohodnú inak, kontrolné akcie koordinuje Komisia. Koordinátor kontrolnej akcie môže v prípade potreby zverejniť jej súhrnné výsledky.

3.Pri vykonávaní kontrolných akcií môžu zapojené orgány dohľadu nad trhom používať vyšetrovacie právomoci stanovené v kapitole V, ako aj akékoľvek iné právomoci, ktoré im boli udelené na základe vnútroštátneho práva.

4.Orgány dohľadu nad trhom môžu vyzvať úradníkov Komisie a iné sprevádzajúce osoby poverené Komisiou, aby sa zúčastnili na kontrolných akciách.

KAPITOLA VIII

Právo na informácie a prostriedky nápravy

Článok 31

Výmena informácií medzi verejnými orgánmi a spotrebiteľmi

1.Informácie o opatreniach týkajúcich sa výrobkov predstavujúcich riziko pre zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov, ktoré majú orgány členských štátov alebo Komisia k dispozícii, sa vo všeobecnosti sprístupnia verejnosti v súlade s požiadavkami na transparentnosť a bez toho, aby boli dotknuté obmedzenia, ktoré sa vyžadujú v súvislosti so monitorovaním a vyšetrovaním. Verejnosť má predovšetkým prístup k informáciám týkajúcim sa identifikácie výrobku, povahy rizika a prijatých opatrení. Tieto informácie sa poskytujú vo formátoch prístupných pre osoby so zdravotným postihnutím.

2.Členské štáty a Komisia podniknú kroky potrebné na zabezpečenie toho, aby sa od ich úradníkov a zástupcov vyžadovalo, že nezverejnia informácie získané na účely tohto nariadenia, na ktoré sa na základe ich obsahu v riadne odôvodnených prípadoch vzťahuje služobné tajomstvo, okrem informácií týkajúcich sa bezpečnostných vlastností výrobkov, ktoré sa musia zverejniť na účely ochrany spotrebiteľov.

3.Ochrana služobného tajomstva nebráni tomu, aby sa informácie týkajúce sa zabezpečenia účinnosti činností spojených so sledovaním trhu a dohľadom nad trhom odovzdali zodpovedným orgánom členských štátov. Orgány, ktoré dostanú informácie, na ktoré sa vzťahuje služobného tajomstvo, zabezpečia ich ochranu.

4.Členské štáty umožnia spotrebiteľom a iným zainteresovaným stranám podávať zodpovedným orgánom sťažnosti týkajúce sa bezpečnosti výrobkov a činností súvisiacich s dohľadom a kontrolou a tieto sťažnosti sa náležite prešetria.

Článok 32

Portál Safety Gate

1.Komisia na účely článku 31 ods. 1 a článku 19 spravuje portál Safety Gate, ktorý poskytuje širokej verejnosti bezplatný prístup k vybraným informáciám oznámeným v súlade s článkom 24.

2.Spotrebitelia majú možnosť informovať Komisiu o výrobkoch, ktoré predstavujú riziko pre zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov prostredníctvom osobitnej sekcie portálu Safety Gate. Komisia náležite zohľadní získané informácie a v prípade potreby príjme následné opatrenia.

3.Komisia prijme prostredníctvom vykonávacieho aktu spôsoby zasielania informácií spotrebiteľmi v súlade s odsekom 2, ako aj spôsoby postupovania takýchto informácií dotknutým vnútroštátnym orgánom na účely prijatia prípadných následných opatrení. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 42 ods. 3.

Článok 33

Informácie, ktoré majú poskytovať hospodárske subjekty spotrebiteľom

1.V prípade spätného prevzatia alebo ak spotrebitelia musia byť upozornení na určité informácie, aby sa zabezpečilo bezpečné používanie výrobku (ďalej len „bezpečnostné upozornenie“), hospodárske subjekty v súlade so svojimi príslušnými povinnosťami stanovenými v článkoch 8, 9, 10 a 11 priamo informujú všetkých dotknutých spotrebiteľov, ktorých vedia identifikovať. Hospodárske subjekty, ktoré zhromažďujú osobné údaje svojich zákazníkov, využívajú tieto informácie na účely spätného prevzatia a vydávania bezpečnostných upozornení.

2.Ak majú hospodárske subjekty zavedené systémy registrácie výrobkov alebo zákaznícke vernostné programy na iné účely ako kontaktovanie svojich zákazníkov s cieľom oboznámiť ich s bezpečnostnými informáciami, ponúknu svojim zákazníkom možnosť poskytnúť oddelené kontaktné údaje len na bezpečnostné účely. Osobné údaje získané na tento účel sa obmedzujú na nevyhnutné minimum a môžu sa použiť len na kontaktovanie spotrebiteľov v prípade spätného prevzatia alebo vydania bezpečnostného upozornenia.

3.Komisia stanoví prostredníctvom vykonávacích aktov požiadavky na registráciu výrobkov alebo osobitných kategórií výrobkov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 42 ods. 3.

4.Ak nie je možné kontaktovať všetkých dotknutých spotrebiteľov priamo, hospodárske subjekty v súlade so svojimi príslušnými povinnosťami informujú o vydaní oznámenia o spätnom prevzatí alebo bezpečnostného upozornenia inými vhodnými kanálmi, pričom zabezpečia, aby sa táto informácia dostala k čo najširšiemu okruhu spotrebiteľov, na čo využijú: prípadné webové sídlo spoločnosti, kanály sociálnych médií, informačné bulletiny a maloobchodné predajne, a v prípade potreby aj oznámenia v masmédiách a iných komunikačných kanáloch. Informácie musia byť prístupné spotrebiteľom so zdravotným postihnutím.

Článok 34

Oznámenie o spätnom prevzatí

1.Ak sa informácie o spätnom prevzatí poskytnú spotrebiteľom v písomnej forme v súlade s článkom 33 ods. 1 a 4, musia mať formu oznámenia o spätnom prevzatí.

2.Oznámenie o spätnom prevzatí musí byť dostupné v jazyku, resp. jazykoch členského štátu, resp. členských štátov, v ktorých bol výrobok uvedený na trh, a musí obsahovať tieto prvky:

a)nadpis „Spätné prevzatie výrobku z dôvodu bezpečnosti“;

b)jasný opis výrobku, ktorý je predmetom spätného prevzatia, vrátane:

i)fotografie, názvu a značky výrobku;

ii)identifikačného čísla výrobku, ako je číslo šarže alebo sériové číslo, a prípadne grafické označenie toho, kde ich možno na výrobku nájsť;

iii)informácií o tom, kedy a kde bol výrobok predaný, ak sú k dispozícii.

c)jasný opis nebezpečenstva spojeného s výrobkom, ktorý je predmetom spätného prevzatia, pričom sa treba vyhnúť akýmkoľvek prvkom, ktoré by mohli znížiť vnímanie rizika spotrebiteľmi, vrátane pojmov a výrazov ako „dobrovoľný“, „preventívny“, „na základe vlastného uváženia“, „vo výnimočných/konkrétnych situáciách“, ako aj informáciám o tom, že nebola hlásená žiadna nehoda;

d)jasný opis opatrení, ktoré by mali spotrebitelia podniknúť, vrátane pokynu, aby okamžite prestali používať výrobok, ktorý je predmetom spätného prevzatia;

e)prípadný jasný opis prostriedku nápravy, ktorý majú spotrebitelia k dispozícii;

f)bezplatné telefónne číslo alebo interaktívnu online službu, kde môžu spotrebitelia získať viac informácií v príslušnom úradnom jazyku, resp. jazykoch Únie;

g)prípadnú výzvu na poskytnutie ďalších informácií o spätnom prevzatí.

3.Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví vzor oznámenia o spätnom prevzatí, pričom zohľadní vedecký vývoj a vývoj na trhu. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 42 ods. 2.

Článok 35

Právo na nápravu

1.Bez toho, aby bola dotknutá smernica (EÚ) 2019/771, hospodársky subjekt zodpovedný za spätné prevzatia ponúkne v prípade spätného prevzatia spotrebiteľovi účinný, bezplatný a včasný prostriedok nápravy. Tento prostriedok nápravy pozostáva aspoň z jedného z týchto opatrení:

a)oprava výrobku, ktorý je predmetom spätného prevzatia;

b)nahradenie výrobku, ktorý je predmetom spätného prevzatia, bezpečným výrobkom rovnakého typu a aspoň rovnakej hodnoty a kvality;

c)náhrada hodnoty výrobku, ktorý je predmetom spätného prevzatia.

2.Oprava, likvidácia alebo zničenie výrobku spotrebiteľmi sa považuje za účinný prostriedok nápravy len vtedy, ak ich spotrebiteľ môže vykonať ľahko a bezpečne. Hospodársky subjekt zodpovedný za spätné prevzatie poskytne v takýchto prípadoch spotrebiteľom potrebné pokyny a/alebo v prípade, že opravu výrobku realizuje spotrebiteľ sám, bezplatné náhradné diely alebo aktualizácie softvéru.

3.Prostriedok nápravy nesmie spotrebiteľovi spôsobiť výrazné ťažkosti. Spotrebiteľ nenesie náklady na prepravu ani iný spôsob vrátenia výrobku. V prípade výrobkov, ktoré vzhľadom na svoju povahu nie sú prenosné, zabezpečí hospodársky subjekt vyzdvihnutie výrobku.

KAPITOLA IX

Medzinárodná spolupráca

Článok 36

Medzinárodná spolupráca

1.Komisia môže, aj prostredníctvom výmeny informácií, spolupracovať s tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami v oblasti pôsobnosti tohto nariadenia, a to pokiaľ ide o:

a)činnosti v oblasti presadzovania práva a opatrenia týkajúce sa bezpečnosti vrátane dohľadu nad trhom;

b)metódy posudzovania rizika a skúšania výrobkov;

c)prípady koordinovaného spätného prevzatia výrobkov a iné podobné opatrenia;

d)vedecké, technické a regulačné otázky zamerané na zlepšenie bezpečnosti výrobkov;

e)nové otázky, ktoré majú zásadný význam pre zdravie a bezpečnosť;

f)činnosti súvisiace s tvorbou noriem;

g)výmenu úradníkov.

2.Komisia môže tretím krajinám alebo medzinárodným organizáciám poskytnúť vybrané informácie zo svojho systému Safety Gate a získať príslušné informácie o bezpečnosti spotrebných výrobkov a o preventívnych, reštriktívnych a nápravných opatreniach prijatých týmito tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami. Komisia v prípade potreby oznámi takéto informácie vnútroštátnym orgánom.

3.Výmena informácií uvedená v odseku 2 môže mať formu:

a)nesystematickej výmeny v riadne odôvodnených a osobitných prípadoch;

b)systematickej výmeny založenej na administratívnej dohode, v ktorej sa uvádza druh informácií, ktoré sa majú vymieňať, a spôsoby tejto výmeny.

4.Plná účasť na systéme Safety Gate môže byť otvorená pre žiadajúce krajiny a tretie krajiny za predpokladu, že ich právne predpisy sú v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie a že sa zúčastňujú na európskom systéme normalizácie. Takáto účasť zahŕňa také isté povinnosti, aké vyplývajú podľa tohto nariadenia členským štátom vrátane oznamovacích povinností a povinností prijať následné opatrenia. Plná účasť na systéme Safety Gate vychádza z dohôd medzi Úniou a týmito krajinami v súlade s podmienkami, ktoré sú stanovené v týchto dohodách.

5.Akákoľvek výmena informácií podľa tohto článku, sa v prípade, že sa týka osobných údajov, uskutočňuje v súlade s pravidlami Únie o ochrane údajov. Osobné údaje sa prenášajú len v rozsahu, v akom je takáto výmena nevyhnutná výlučne na účely ochrany zdravia alebo bezpečnosti spotrebiteľov.

6.Informácie vymieňané podľa tohto článku sa používajú výlučne na účely ochrany zdravia alebo bezpečnosti spotrebiteľov a rešpektujú pravidlá dôvernosti.

KAPITOLA X

Finančné ustanovenia

Článok 37

Financovanie

1.V súvislosti s uplatňovaním tohto nariadenia financuje Únia tieto činnosti:

a)plnenie úloh siete pre bezpečnosť spotrebiteľov uvedenej v článku 28;

b)vývoj a prevádzku systému Safety Gate uvedeného v článku 23 vrátane vývoja elektronických riešení interoperability na:

–výmenu údajov medzi systémom Safety Gate a vnútroštátnymi systémami dohľadu nad trhom;

–výmenu údajov medzi systémom Safety Gate a vnútroštátnymi colnými systémami;

–výmenu údajov s inými príslušnými obmedzenými systémami, ktoré orgány dohľadu nad trhom používajú na účely presadzovania práva;

c)vývoj a správu portálu Safety Gate uvedeného v článku 32 a portálu Safety Business Gateway uvedeného v článku 25 vrátane verejného neobmedzeného softvérového rozhrania na výmenu údajov s platformami a tretími stranami.

2.V súvislosti s uplatňovaním tohto nariadenia môže Únia financovať tieto činnosti:

a)vývoj nástrojov medzinárodnej spolupráce uvedenej v článku 36;

b)vypracovanie a aktualizáciu príspevkov k usmerneniam v oblasti dohľadu nad trhom a bezpečnosti výrobkov;

c)sprístupňovanie technických alebo vedeckých poznatkov Komisii s cieľom poskytnúť jej pomoc pri realizácii administratívnej spolupráce v oblasti dohľadu nad trhom;

d)vykonávanie predbežných alebo doplnkových prác v súvislosti s vykonávaním činností dohľadu nad trhom súvisiacich s uplatňovaním tohto nariadenia, ako sú štúdie, programy, hodnotenia, usmernenia, porovnávacie analýzy, vzájomné spoločné návštevy a programy návštev, výmena personálu, výskumná práca, vývoj a správa databáz, činnosti týkajúce sa odbornej prípravy, laboratórna práca, skúšky spôsobilosti, medzilaboratórne skúšky a práca týkajúca sa posudzovania zhody;

e)kampane dohľadu nad trhom a súvisiace aktivity Únie vrátane zdrojov a vybavenia, nástrojov IT a odbornej prípravy;

f)činnosti vykonávané v rámci programov technickej pomoci, spolupráce s tretími krajinami a propagácie a skvalitňovania politík a systémov Únie v oblasti dohľadu nad trhom medzi zainteresovanými stranami na úrovni Únie a medzinárodnej úrovni.

3.Finančná pomoc Únie na činnosti podľa tohto nariadenia sa poskytuje v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 2018/1046 42 , a to priamo, nepriamo alebo delegovaním úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na subjekty uvedené v článku 62 ods. 1 písm. c) uvedeného nariadenia.

4.Rozpočtové prostriedky pridelené na činnosti uvedené v tomto nariadení určuje každoročne rozpočtový orgán v medziach limitov platného finančného rámca.

5.Rozpočtové prostriedky určené rozpočtovým orgánom na financovanie činností dohľadu nad trhom môžu pokrývať aj výdavky vzťahujúce sa na prípravné činnosti, činnosti monitorovania, kontroly, auditu a hodnotenia, ktoré sa požadujú na účely riadenia činností podľa tohto nariadenia a dosahovania ich cieľov; ide najmä o štúdie, stretnutia odborníkov, informačné a komunikačné opatrenia vrátane inštitucionálnej komunikácie politických priorít Únie, pokiaľ súvisia so všeobecnými cieľmi činností dohľadu nad trhom, výdavky spojené so sieťami informačných technológií zameranými na spracovanie a výmenu informácií a všetky ďalšie výdavky na technickú a administratívnu pomoc, ktoré ma Komisia vynakladať na riadenie činností podľa tohto nariadenia.

Článok 38

Ochrana finančných záujmov Únie

1.Komisia prijme príslušné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa pri vykonávaní opatrení financovaných na základe tohto nariadenia chránili finančné záujmy Únie prostredníctvom uplatňovania preventívnych opatrení na zamedzenie podvodov, korupcie a iných nezákonných činností, prostredníctvom účinných kontrol a v prípade, že sa zistia nezrovnalosti, prostredníctvom vymáhania neoprávnene vyplatených súm a prípadne prostredníctvom účinných, primeraných a odrádzajúcich správnych a finančných sankcií.

2.Komisia alebo jej zástupcovia a Dvor audítorov majú právomoc vykonať formou kontrol dokumentov a kontrol na mieste audit u všetkých príjemcov grantov, dodávateľov a subdodávateľov, ktorým boli v rámci Programu pre jednotný trh a nadväzujúcich programov poskytnuté finančné prostriedky Únie 43 .

3.Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) môže vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste v súlade s ustanoveniami a postupmi stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 44 a v nariadení Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 45 s cieľom zistiť, či v súvislosti s dohodou alebo rozhodnutím o grante alebo zmluvou súvisiacou s fondmi Únie na základe programu nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie.

4.Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1, 2 a 3 dohody o spolupráci s tretími krajinami a s medzinárodnými organizáciami, zmluvy, dohody a rozhodnutia o grante vyplývajúce z vykonávania tohto nariadenia musia obsahovať ustanovenia, ktoré výslovne udeľujú Komisii, Dvoru audítorov a OLAF-u právomoc na vykonávanie takýchto auditov a vyšetrovaní v súlade s ich príslušnými právomocami.

KAPITOLA XI

Záverečné ustanovenia

Článok 39

Zodpovednosť

1.Žiadne rozhodnutie prijaté na základe tohto nariadenia a zahŕňajúce obmedzenia týkajúce sa uvedenia výrobku na trh alebo vyžadujúce jeho stiahnutie či spätné prevzatie nemá vplyv na posúdenie zodpovednosti zainteresovanej strany na základe vnútroštátneho práva platného v danom prípade.

2.Toto nariadenie nemá vplyv na smernicu Rady 85/374/EHS 46 .

Článok 40

Sankcie

1.Členské štáty stanovia pravidlá, pokiaľ ide o sankcie uplatniteľné pri porušení tohto nariadenia, a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich uplatňovania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty o týchto pravidlách a opatreniach najneskôr do [vložte dátum – 3 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] informujú Komisiu a bezodkladne jej oznámia každú nasledujúcu zmenu, ktorá ich ovplyvní.

2.Členské štáty zohľadnia v prípade potreby pri ukladaní sankcií aspoň tieto orientačné kritériá:

a)trvanie alebo časové účinky porušenia, povahu a závažnosť, najmä úroveň rizika, ktorému je spotrebiteľ vystavený;

b)počet nebezpečných výrobkov sprístupnených na trhu alebo počet dotknutých spotrebiteľov alebo počet nebezpečných výrobkov aj počet dotknutých spotrebiteľov;

c)úlohu a zodpovednosť hospodárskeho subjektu alebo online trhu;

d)akékoľvek opatrenie, ktoré prijal hospodársky subjekt alebo online trh s cieľom včas zmierniť alebo napraviť škodu, ktorú spotrebitelia utrpeli;

e)v prípade potreby úmyselný alebo nedbanlivý charakter porušenia;

f)akékoľvek predchádzajúce porušenia, ktorých sa dopustil hospodársky subjekt alebo online trh;

g)finančné výhody, ktoré hospodársky subjekt alebo online trh vďaka porušovaniu priamo alebo nepriamo získal, alebo straty, ktorým hospodársky subjekt alebo online trh vďaka porušovaniu priamo alebo nepriamo zabránil, ak sú k dispozícii príslušné údaje;

h)veľkosť podniku;

i)stupeň spolupráce s príslušným orgánom;

j)spôsob, akým sa príslušný orgán o porušení dozvedel, a najmä to, či hospodársky subjekt alebo online trh porušenie včas oznámili a v akom rozsahu;

k)všetky ostatné priťažujúce alebo poľahčujúce faktory uplatniteľné na okolnosti prípadu.

3.Medzi druhy porušení, ktorých sa dopustili hospodárske subjekty alebo online trhy, na ktoré sa prípadne vzťahujú sankcie, patria:

a)porušenie všeobecnej požiadavky na bezpečnosť výrobkov;

b)včasné neinformovanie príslušného orgánu o nebezpečnom výrobku, ktorý uviedli na trh;

c)nedodržanie akéhokoľvek rozhodnutia, príkazu, predbežného opatrenia, záväzku hospodárskeho subjektu alebo iného opatrenia prijatého podľa tohto nariadenia;

d)nedodržanie povinností hospodárskych subjektov týkajúcich sa vysledovateľnosti a informovania uvedených v článkoch 8, 9, 10, 11 a 18 a 19;

e)poskytovanie nesprávnych, neúplných alebo zavádzajúcich informácií v reakcii na žiadosť orgánov dohľadu nad trhom;

f)neposkytnutie požadovaných informácií v požadovanej lehote;

g)odmietnutie podrobiť sa inšpekciám;

h)neposkytnutie požadovaných dokumentov alebo výrobkov počas inšpekcií;

i)falšovanie výsledkov skúšok.

4.V prípade pokút je maximálna výška sankcií aspoň 4 % ročného obratu hospodárskeho subjektu alebo prípadne online trhu v dotknutom členskom štáte resp. dotknutých členských štátoch.

5.Členské štáty môžu uložiť aj pravidelné penále s cieľom prinútiť v prípade potreby hospodárske subjekty alebo online trhy:

a)ukončiť porušovanie ustanovení tohto nariadenia;

b)vyhovieť rozhodnutiu, ktorým sa nariaďuje nápravné opatrenie;

c)poskytnúť úplné a správne informácie;

d)podrobiť sa inšpekcii;

e)umožniť orgánom dohľadu nad trhom vykonávať extrakcie údajov z online rozhraní.

6.Členské štáty každoročne do 31. marca informujú Komisiu o druhu a výške sankcií uložených podľa tohto nariadenia, identifikujú skutočné porušenia tohto nariadenia a uvedú identitu hospodárskych subjektov alebo online trhov, ktorým boli sankcie uložené.

7.Komisia každý rok vypracuje a zverejní správu o sankciách, ktoré uložili členské štáty.

8.Informácie uvedené v odseku 6 sa v správe uvedenej v odseku 7 nezverejňujú za žiadnej z týchto okolností:

a)ak je potrebné zachovať dôverný charakter vyšetrovania alebo vnútroštátnych súdnych konaní;

b)ak by uverejnenie spôsobilo hospodárskemu subjektu alebo online trhu neprimeranú škodu;

c)ak ide o fyzickú osobu okrem prípadu, keď je zverejnenie osobných údajov odôvodnené výnimočnými okolnosťami, napríklad závažnosťou porušenia.

Článok 41

Vykonávanie delegovania právomoci

1.Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 17 ods. 3 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od [vložte dátum – dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

3.Delegovanie právomoci uvedené v článku 17 ods. 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva 47 .

5.Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.Delegovaný akt prijatý podľa článku 17 ods. 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 42

Postup výboru

1.Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

4.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 8 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 v spojení s jeho článkom 5.

Článok 43

Hodnotenie

1.Komisia do [vložte dátum päť rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti] vykoná hodnotenie tohto nariadenia. Komisia predloží správu o hlavných zisteniach Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru. V správe sa posúdi najmä to, či sa týmto nariadením dosiahol cieľ, ktorým je zlepšenie ochrany spotrebiteľov pred nebezpečnými výrobkami, pričom sa zohľadní jeho vplyv na podniky, a to najmä na malé a stredné podniky.

2.Členské štáty poskytnú Komisii na požiadanie informácie potrebné na vykonanie hodnotenia tohto nariadenia.

Článok 44

Zmeny nariadenia (EÚ) č. 1025/2012

1.Nariadenie (EÚ) č. 1025/2012 sa mení takto:

V článku 10 sa dopĺňa tento odsek 7:

„7. Ak európska norma vypracovaná na podporu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ).../... 48 [tohto nariadenia o všeobecnej bezpečnosti výrobkov] spĺňa všeobecnú požiadavku na bezpečnosť stanovenú v článku 5 uvedeného nariadenia a osobitné požiadavky na bezpečnosť uvedené v [článku [6] uvedeného nariadenia], Komisia bezodkladne uverejní odkaz na takúto európsku normu v Úradnom vestníku Európskej únie.“

V článku 11 sa odseky 1, 2 a 3 nahrádzajú takto:

„1. Ak sa členský štát alebo Európsky parlament domnievajú, že harmonizovaná norma alebo európska norma vypracovaná na podporu nariadenia (EÚ) …/… [toto nariadenie o všeobecnej bezpečnosti výrobkov] nespĺňajú úplne požiadavky, na ktoré sa majú vzťahovať a ktoré sú stanovené v príslušných harmonizačných právnych predpisoch Únie alebo v uvedenom nariadení, informuje o tom Komisiu, pričom uvedie podrobné vysvetlenie. Komisia po porade s výborom zriadeným príslušným harmonizačným právnym predpisom Únie, ak existuje, alebo s výborom zriadeným nariadením (EÚ) …/… [toto nariadenie o všeobecnej bezpečnosti výrobkov] či po iných formách konzultácie so sektorovými expertmi rozhodne, či:

a)odkazy na príslušnú harmonizovanú normu alebo príslušnú európsku normu vypracovanú na podporu nariadenia (EÚ) …/… [nariadenie o všeobecnej bezpečnosti výrobkov] uverejní, neuverejní alebo uverejní s obmedzením v Úradnom vestníku Európskej únie;

b)odkazy na príslušnú harmonizovanú normu alebo príslušnú európsku normu vypracovanú na podporu nariadenia (EÚ) …/… [nariadenie o všeobecnej bezpečnosti výrobkov] ponechá, ponechá s obmedzením alebo zruší v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.Komisia zverejní informácie o harmonizovaných normách a európskych normách vypracovaných na podporu nariadenia (EÚ) …/… [nariadenie o všeobecnej bezpečnosti výrobkov], ktoré boli predmetom rozhodnutia podľa odseku 1, na svojej webovej stránke.

3.Komisia informuje o rozhodnutí uvedenom v odseku 1 príslušnú európsku normalizačnú organizáciu a v prípade potreby požiada o revíziu príslušných harmonizovaných noriem alebo príslušných európskych noriem vypracovaných na podporu nariadenia (EÚ) …/… [nariadenie o všeobecnej bezpečnosti výrobkov].“

Článok 45

Zrušenie

1.Smernica 87/357/EHS a smernica 2001/95/ES sa zrušujú s účinnosťou od [dátum začatia uplatňovania].

2.Odkazy na smernice 87/357/EHS a 2001/95/ES sa považujú za odkazy na toto nariadenie a na nariadenie (EÚ) č. 1025/2012 a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe.

Článok 46

Prechodné ustanovenia

Členské štáty nebránia sprístupneniu na trhu výrobkov, na ktoré sa vzťahuje smernica 2001/95/ES a ktoré sú v súlade s uvedenou smernicou a boli uvedené na trh pred [vložte dátum – dátum začatia uplatňovania tohto nariadenia].

Článok 47

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od [6 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia].

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky

1.3.Návrh/iniciatíva sa týka:

1.4.Ciele

1.4.1.Všeobecné ciele

1.4.2.Špecifické ciele

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv

1.4.4.Ukazovatele výkonnosti

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

1.5.2.Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

1.7.Plánovaný spôsob riadenia

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky

3.2.2.Odhadované výsledky financované z operačných rozpočtových prostriedkov

3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

3.2.5.Príspevky od tretích strán

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky

1.3.Návrh/iniciatíva sa týka:

◻ novej akcie

◻ novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 49

⌧ predĺženia trvania existujúcej akcie

◻ zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu

1.4.Ciele

1.4.1.Všeobecné ciele

1.4.2.Špecifické ciele

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na prijímateľov/cieľové skupiny.

1.4.4.Ukazovatele výkonnosti

Uveďte ukazovatele na monitorovanie pokroku a dosiahnutých výsledkov.

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

1.5.2.Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

◻ obmedzené trvanie

–◻    v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR

–◻    Finančný vplyv na viazané rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR a na platobné rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR.

☒ neobmedzené trvanie

–Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od RRRR do RRRR,

–a potom bude implementácia pokračovať v plnom rozsahu.

1.7.Plánovaný spôsob riadenia 50

☒ Priame riadenie na úrovni Komisie

–☒ prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie

–☒prostredníctvom výkonných agentúr

◻ Zdieľané riadenie s členskými štátmi

◻ Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:

–◻ tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

–◻ medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

–◻ Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,

–◻ subjekty uvedené v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

–◻ verejnoprávne subjekty,

–◻ súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky,

–◻ súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky,

–◻ osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

–V prípade viacerých spôsobov riadenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky:

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

Uveďte frekvenciu a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce alebo plánované preventívne a ochranné opatrenia, napr. zo stratégie na boj proti podvodom.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

·Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

–☒    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Tento oddiel treba vyplniť s použitím rozpočtových údajov administratívnej povahy, ktoré sa najprv uvedú v  prílohe k legislatívnemu finančnému výkazu (príloha V k interným pravidlám), ktorá sa na účely medziútvarovej konzultácie nahrá do aplikácie DECIDE.

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtové prostriedky  OKRUHU 7  viacročného finančného rámca SPOLU

(Záväzky spolu = Platby spolu)

3,149

3,149

3,149

3,149

12,596

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.2.2.Odhadované výsledky financované z operačných rozpočtových prostriedkov

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov

–☒    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

3.2.3.1.Odhadované potreby ľudských zdrojov

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

–☒    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

odhady sa vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času

XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Potreby v oblasti ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

Návrh/iniciatíva:

–☒    môže byť v plnej miere financovaná prerozdelením v rámci príslušného okruhu viacročného finančného rámca (VFR).

–◻    si vyžaduje použitie nepridelenej rezervy v rámci príslušného okruhu VFR a/alebo použitie osobitných nástrojov vymedzených v nariadení o VFR.

–◻    si vyžaduje revíziu VFR.

3.2.5.Príspevky od tretích strán

Návrh/iniciatíva:

–☒    nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami

–◻    zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

–☒    Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

–◻    Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

vplyv na vlastné zdroje

vplyv na iné príjmy

uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

V prípade pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Ďalšie poznámky (napr. spôsob/vzorec použitý na výpočet vplyvu na príjmy alebo akékoľvek ďalšie informácie).

(1)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Nový program pre spotrebiteľov Posilnenie odolnosti spotrebiteľov v záujme udržateľnej obnovy [COM(2020) 696 final].

(2)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (Text s významom pre EHP) (Ú. v. ES L 11, 15.1.2002, s. 4).

(3)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Akt o jednotnom trhu Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery „Spoločne za nový rast“ [KOM(2011) 0206 v konečnom znení].

(4)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 (Text s významom pre EHP) (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 30).

(5)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Zlepšovanie jednotného trhu: viac príležitostí pre ľudí a podniky [COM(2015) 0550 final].

(6)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 z 20. júna 2019 o dohľade nad trhom a súlade výrobkov a o zmene smernice 2004/42/ES a nariadení (ES) č. 765/2008 a (EÚ) č. 305/2011 (Ú. v. EÚ L 169, 25.6.2019, s. 1).

(7)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 z 20. júna 2019 o dohľade nad trhom a súlade výrobkov a o zmene smernice 2004/42/ES a nariadení (ES) č. 765/2008 a (EÚ) č. 305/2011 (Ú. v. EÚ L 169, 25.6.2019, s. 1).

(8)    Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 768/2008/ES z 9. júla 2008 o spoločnom rámci na uvádzanie výrobkov na trh a o zrušení rozhodnutia 93/465/EHS (Text s významom pre EHP) (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 82).

(9)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES (Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 12).

(10)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/771 z 20. mája 2019 o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o predaji tovaru, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) 2017/2394 a smernica 2009/22/ES a zrušuje smernica 1999/44/ES (Text s významom pre EHP) (Ú. v. EÚ L 136, 22.5.2019, s. 28).

(11)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/881 zo 17. apríla 2019 o agentúre ENISA (Agentúra Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť) a o certifikácii kybernetickej bezpečnosti informačných a komunikačných technológií a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 526/2013 (akt o kybernetickej bezpečnosti) (Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 15). 

(12)    Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o jednotnom trhu s digitálnymi službami (akt o digitálnych službách) a o zmene smernice 2000/31/ES [COM(2020) 825 final].

(13)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Chemikálie – stratégia udržateľnosti Na ceste k životnému prostrediu bez toxických látok [COM(2020) 667 final].

(14)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1).

(15)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru Regiónov s názvom Nový akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo Za čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu [COM(2020) 98 final].

(16)    V článku 169 sa na účely dosiahnutia jeho cieľov odkazuje na článok 114.

(17)    Bezpečnosť výrobkov je okrem toho súčasťou vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa, ktorá sa zabezpečuje v politikách EÚ (pozri článok 38 Charty základných práv Európskej únie), tvorí teda jeden z pilierov politiky EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa.

(18)    Obchodníci skúšajú preniknúť do EÚ z rôznych miest vstupu.

(19)    Pozri stanovisko podskupiny pre umelú inteligenciu, pripojené zariadenia a iné nové výzvy v oblasti bezpečnosti výrobkov z decembra 2020 k sieti pre bezpečnosť spotrebiteľa.

(20)    Spätná väzba prijatá k plánu: Smernica o všeobecnej bezpečnosti výrobkov – preskúmanie (europa.eu) .

(21)    Ú. v. EÚ C , , s. .

(22)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (Ú. v. ES L 11, 15.1.2002, s. 4).

(23)    Smernica Rady 87/357/EHS z 25. júna 1987 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa výrobkov, ktorých vlastnosti sa javia ako iné, než v skutočnosti sú, a ktoré preto ohrozujú zdravie alebo bezpečnosť spotrebiteľov (Ú. v. ES L 192, 11.7. 1987, s. 49).

(24)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 z 20. júna 2019 o dohľade nad trhom a súlade výrobkov a o zmene smernice 2004/42/ES a nariadení (ES) č. 765/2008 a (EÚ) č. 305/2011 (Ú. v. EÚ L 169, 25.6.2019, s. 1). 

(25)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 z 20. júna 2019 o dohľade nad trhom a súlade výrobkov a o zmene smernice 2004/42/ES a nariadení (ES) č. 765/2008 a (EÚ) č. 305/2011 (Ú. v. EÚ L 169, 25.6.2019, s. 1). 

(26)    Európska environmentálna agentúra, Zdravé životné prostredie, zdravý život: ako životné prostredie ovplyvňuje zdravie a blahobyt v Európe, správa EEA č. 21/2019, 8. septembra 2020.

(27)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1935/2004 z 27. októbra 2004 o materiáloch a predmetoch určených na styk s potravinami a o zrušení smerníc 80/590/EHS a 89/109/EHS (Ú. v. EÚ L 338, 13.11.2004, s. 4).

(28)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1139 zo 4. júla 2018 o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre bezpečnosť letectva a ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2111/2005, (ES) č. 1008/2008, (EÚ) č. 996/2010, (EÚ) č. 376/2014 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/30/EÚ a 2014/53/EÚ a zrušujú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 552/2004 a (ES) č. 216/2008 a nariadenie Rady (EHS) č. 3922/91 (Ú. v. EÚ L 212, 22.8.2018, s. 1 – 122).

(29)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1 – 16).

(30)    Nariadenie [.../...] o jednotnom trhu s digitálnymi službami (akt o digitálnych službách) a o zmene smernice 2000/31/ES.

(31)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 64).

(32)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/771 z 20. mája 2019 o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o predaji tovaru, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) 2017/2394 a smernica 2009/22/ES a zrušuje smernica 1999/44/ES (Ú. v. EÚ L 136, 22. 5. 2019, s. 28).

(33)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES (Ú. v. EÚ L 316, 14. 11. 2012, s. 12).

(34)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(35)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(36)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(37)    Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(38)    …

(39)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb (Ú. v. ES L 15, 21. 1. 1998, s. 14).

(40)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/644 z 18. apríla 2018 o službách cezhraničného dodávania balíkov (Ú. v. EÚ L 112, 2. 5. 2018, s. 19).

(41)    Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/417 z 8. novembra 2018, ktorým sa stanovujú usmernenia pre riadenie systému Európskej únie na rýchlu výmenu informácií (RAPEX) vytvoreného podľa článku 12 smernice 2001/95/ES o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a jeho systému oznamovania (Ú. v. EÚ L 73, 15.3.2019, s. 121).

(42)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).

(43)    Ú. v. ES L 292, 14.11.1996, s. 2.

(44)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).

(45)    Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).

(46)    Smernica Rady 85/374/EHS z 25. júla 1985 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov o zodpovednosti za chybné výrobky (Ú. v. ES L 210, 7.8.1985, s. 29).

(47)    Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(48)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/… o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 a zrušuje smernica Rady 87/357/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES (Ú. v. EÚ …).

(49)    Podľa článku 58 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(50)    Vysvetlenie spôsobov riadenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb:     https://myintracomm.ec.europa.eu/budgweb/EN/man/budgmanag/Pages/budgmanag.aspx .

(51)    DRP = diferencované rozpočtové prostriedky/NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

(52)    EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

(53)    Kandidátske krajiny a prípadne potenciálni kandidáti zo západného Balkánu.

(54)    Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína vykonávať. Nahraďte „N“ očakávaným prvým rokom vykonávania (napríklad: 2021). To isté urobte aj pri nasledujúcich rokoch.

(55)    Podľa oficiálnej rozpočtovej nomenklatúry.

(56)    Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie vykonávania programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(57)    Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína vykonávať. Nahraďte „N“ očakávaným prvým rokom vykonávania (napríklad: 2021). To isté urobte aj pri nasledujúcich rokoch.

(58)    Výstupy sú produkty, ktoré sa majú dodať, a služby, ktoré sa majú poskytnúť (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).

(59)    Ako je uvedené v bode 1.4.2. „Špecifické ciele…“.

(60)    Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína vykonávať. Nahraďte „N“ očakávaným prvým rokom vykonávania (napríklad: 2021). To isté urobte aj pri nasledujúcich rokoch.

(61)    ZZ = zmluvný zamestnanec; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert; DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec; PED = pomocný expert v delegácii.

(62)    Čiastkový strop pre externých zamestnancov financovaných z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).

(63)    Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína vykonávať. Nahraďte „N“ očakávaným prvým rokom vykonávania (napríklad: 2021). To isté urobte aj pri nasledujúcich rokoch.

(64)    Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 20 % na náklady na výber.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli30. 6. 2021

COM(2021) 346 final

PRÍLOHA

k

návrhu nariadenia

Európskeho parlamentu a Rady o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 a zrušuje smernica Rady 87/357/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES

{SEC(2021) 280 final} - {SWD(2021) 168 final} - {SWD(2021) 169 final}

PRÍLOHA

Tabuľka zhody