Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Cestovný ruch a doprava — nadväzujúce opatrenia

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2022/C 275/01)

Spravodajca:

Panagiotis GKOFAS

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	25. 3. 2021
Právny základ	článok 32 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v sekcii	3. 2. 2022
Prijaté v pléne	23. 2. 2022
Plenárne zasadnutie č.	567
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	185/2/7

1. Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) oceňuje mimoriadne spoločné úsilie inštitúcií EÚ v roku 2021 a ich politické návrhy a opatrenia na pomoc podnikom pri obnove a zachovaní pracovných miest v európskom cestovnom ruchu, cestovaní a doprave, čo sú odvetvia najviac postihnuté pandémiou COVID-19 (1). Vplyv pandémie a jej dôsledky pre hospodárstvo a spoločnosť však ešte nie sú úplne zjavné. Je potrebné vyvinúť značné úsilie na to, aby sa v najbližších mesiacoch naďalej uplatňoval koordinovaný prístup EÚ s jednoznačnou podporou malých a stredných podnikov (MSP), pokiaľ ide o úvery a financie, ako aj informácie o očkovaní a opatreniach na zaistenie bezpečného cestovného ruchu, cestovania a dopravy, a postupne sa obnovili toky turistov [zavedením európskeho systému ukazovateľov cestovného ruchu (ETIS) a opatrení bezpečnosti cestovného ruchu (2)].

1.2.

Cestovný ruch sa nevráti na úroveň spred pandémie. Globálne vzájomné závislosti a ekologickejšie a digitálnejšie tendencie v správaní spotrebiteľov budú určovať nové podnikateľské modely. EHSV sa domnieva, že na úrovni EÚ a členských štátov, resp. regiónov sú potrebné nasledujúce krátkodobé, strednodobé a dlhodobé opatrenia.

1.2.1.

Krátkodobé opatrenia:

—

náležité zohľadnenie potrieb odvetvia hotelových, reštauračných a cateringových služieb (odvetvie horeca) a mikropodnikov v celom spektre cestovného ruchu, najmä reštauračných, v plánoch obnovy pripravených EÚ a členskými štátmi s cieľom zabezpečiť prežitie tohto odvetvia a týchto podnikov, pričom EÚ a vlády členských štátov musia v plnej miere podporovať rýchle podporné finančné opatrenia, iniciatívy v oblasti priameho financovania a dočasný rámec štátnej pomoci po roku 2022;

—	zabezpečenie podporných finančných opatrení pre mikropodniky, najmä v odvetví horeca, predĺženie financovania z prostriedkov EÚ a členských štátov tak dlho, ako to bude potrebné, a aj po decembri 2022 a nepodcenenie vplyvu súčasnej personálnej krízy na tempo obnovy;

—	predĺženie programu SURE na rok 2022 a odloženie všetkých daňových záväzkov voči úradom vrátane tých, ktoré vznikli počas pandémie, a najmä záväzkov mikropodnikov z odvetvia horeca;

—

vytvorenie osobitného rozpočtu na cestovný ruch vo viacročnom finančnom rámci a zlepšenie podmienok a harmonizovaných postupov na získavanie prostriedkov z národných plánov podpory obnovy a odolnosti, napr. na udržateľnejšiu digitalizáciu a transformáciu infraštruktúry, uplatňovanie zásad „najskôr myslieť na malých“ a „jedenkrát a dosť“, a to v praxi vrátane mikropodnikov s menšou byrokraciou, alebo používanie transparentných výziev na predkladanie ponúk adresovaných podnikom v cestovnom ruchu a miestnym orgánom cestovného ruchu (3);

—	splnenie predpokladov na integráciu mikropodnikov v cestovnom ruchu a doprave do bankového a finančného sektora vďaka systémom záruk EÚ a ECB;

—

zlepšenie koordinácie v celej Európe a harmonizácie zdravotných a bezpečnostných protokolov (priaznivých pre MSP), uľahčenie cestovania turistov a podnikateľov z EÚ do krajín mimo nej, zachovanie otvorených hraníc, minimalizácia obmedzení pre cestovateľov a zvýšenie počtu spoločných koordinačných stratégií a plánov EÚ a vlád členských štátov s cieľom obnoviť medzinárodný cestovný ruch a priame zahraničné investície;

—

nabádanie všetkých inštitúcií EÚ, sociálnych partnerov, organizácií občianskej spoločnosti, výskumných a akademických inštitúcií, aby v roku 2022 prispeli k organizácii podujatí „Roka udržateľného cestovného ruchu“ a na medzinárodných trhoch propagovali výstavy a veľtrhy udržateľného cestovného ruchu a udržateľnej dopravy, ktoré sa budú konať v EÚ;

—	zavedenie trás cestovného ruchu do všetkých projektov európskych dopravných koridorov TEN-T;

—

zavedenie harmonizovaného režimu zníženej sadzby DPH pre celé odvetvie stravovacích a ubytovacích služieb a cestovného ruchu, ktorý musí byť priaznivý pre MSP, mať transparentné postupy, nástroje a postupy na získanie financovania (jednotné kontaktné miesto, online nástroje, programy partnerstva s organizáciami zastupujúcimi MSP) a osobitný rozpočtový riadok najmä pre mikropodniky;

—	zriadenie funkcie ombudsmana, resp. orgánu, ktorý bude dohliadať na vykonávanie opatrení EÚ na obnovu a prístup k likvidite, najmä pre mikropodniky a malé podniky v cestovnom ruchu a doprave, a bude mať ďalšie konkrétne povinnosti (4);

—	vypracovanie mechanizmu EÚ na monitorovanie poskytovania podpory mikropodnikom a MSP z viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027.

1.2.2.

Strednodobé opatrenia:

—	zabránenie nadmernej zadlženosti a strate úverovej bonity podnikov (5);

—	poverenie osobitnej skupiny dohľadom nad vykonávaním a vplyvom opatrení obnovy, najmä tých, ktoré sú zamerané na mikropodniky a malé podniky v cestovnom ruchu a doprave;

—	monitorovanie národných plánov obnovy a odolnosti členských štátov, aby sa zabezpečilo, že do nich budú zahrnuté reformy súvisiace s cestovným ruchom;

—	vytvorenie mechanizmu EÚ na monitorovanie poskytovania podpory mikropodnikom a MSP z viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027;

—	vytvorenie osobitného rozpočtového riadku pre cestovný ruch v rozpočte EÚ, v ktorom sa zohľadní význam tohto odvetvia a jeho potreby v období po koronavírusovej kríze.

—	vytvorenie silného „Európskeho spojenectva za cestovný ruch“ s cieľom spojiť rôzne iniciatívy a zoptimalizovať financovanie, pričom by doň mal byť vhodným spôsobom zapojený aj EHSV.

1.2.3.

Dlhodobé opatrenia:

—	vypracovanie dlhodobého strategického plánu EÚ pre cestovný ruch: urýchlenie prechodu na odolné a udržateľnejšie podnikateľské modely cestovného ruchu, napr. začlenenie MSP do verejno-súkromných partnerstiev;

—	uprednostňovanie odborného vzdelávania a prípravy pre MSP na národnej, resp. regionálnej úrovni a zároveň zlepšenie programov učňovskej mobility v cestovnom ruchu a doprave so zameraním na zručnosti v oblasti digitalizácie a udržateľnosti (6), najmä v nových destináciách a odľahlých oblastiach;

—	sformulovanie politík EÚ novej generácie pre cestovný ruch a dopravu, ktorými bude možné zabezpečiť predvídateľnosť a vybudovať dôveru v udržateľnú obnovu;

—

rozvoj nových foriem financovania mikropodnikov, najmä podnikov v odvetví horeca a podnikov vedených ženami, opatrenia na riešenie súčasných problémov a zotavenie z vplyvu pandémie COVID-19 a preskúmanie toho, ako čo najlepšie podporiť tieto podniky, ako to navrhla holandská kráľovná Máxima (7) a platforma GPFI (8).

1.3.

EHSV sa domnieva, že väčšina odporúčaní uvedených v jeho stanovisku z 18. septembra 2020 na tému Cestovný ruch a doprava v roku 2020 a v ďalšom období (9) je stále koherentná a relevantná a že Európska komisia ich vo svojich plánoch a konzultáciách dostatočne nezohľadnila.

1.4.

EHSV žiada EÚ, členské štáty, regionálne inštitúcie, sociálnych partnerov a ostatné organizácie občianskej spoločnosti, aby sa zaviazali k obnoveniu investícií v dlhodobom výhľade s komplexným prístupom na podporu vytvorenia rámca modrého hospodárstva a spoločného programu rozvoja cestovného ruchu na roky 2030 – 2050, určili vhodné spôsoby financovania a rozšírili úvery, keďže MSP pôsobiace v cestovnom ruchu nebudú mať po pandémii žiaden cash-flow. Za takých podmienok nie je možné, aby investovali do modrej ekonomiky, kým nedosiahnu oživenie a nebudú schopné platiť svoje záväzky.

1.5.

Je mimoriadne dôležité zaviesť nové politiky s vyčlenením dostatočných finančných zdrojov na záchranu tohto odvetvia a vypracovať dlhodobo udržateľnú, rozumnú a zodpovednú európsku politiku rozvoja cestovného ruchu. EHSV okrem toho zdôrazňuje, že je dôležité mať v rozpočte EÚ osobitný rozpočtový riadok pre cestovný ruch a musí sa zabezpečiť zodpovedajúce riadenie, pokiaľ ide o vykonávanie strategických politických opatrení vrátane vytvorenia Európskej agentúry pre cestovný ruch, ktorá by mala mať tieto úlohy:

—	vytvoriť spoločný európsky dátový priestor na sprístupnenie väčšieho množstva údajov na použitie;

—

zaviesť európsky štatistický program na zhromažďovanie ukazovateľov na riadne sledovanie politík v oblasti cestovného ruchu a podporovať výmenu osvedčených postupov a vzdelávacích programov v EÚ v oblasti udržateľného cestovného ruchu (napr. vytvoriť akadémiu udržateľného cestovného ruchu EÚ pre MSP);

—	obnoviť medzinárodnú spoluprácu EÚ so Svetovou organizáciou OSN pre cestovný ruch (UNWTO), OECD a pracovnou skupinou G20 pre cestovný ruch s vytvorením akadémie cestovného ruchu EÚ osobitne pre MSP a programov školení školiteľov v súlade s normami týchto organizácií.

1.6.

EHSV podporuje komplexnejší politický prístup a hľadanie udržateľných riešení na zabezpečenie budúcnosti cestovného ruchu a dopravy na základe týchto troch hlavných požiadaviek a príležitostí:

—	obnoviť dôveru a umožniť obnovu s cieľom uľahčiť postupné oživenie cestovania a všeobecnej dopravnej prepojenosti v EÚ, ako aj s krajinami mimo nej;

—	poučiť sa zo skúseností s pandémiou a zo zavedených postupov, prijať osobitný súbor ukazovateľov (priaznivých pre MSP) a harmonizovať údaje o vplyve pandémie na cestovný ruch a dopravu, ako aj o regionálnych, európskych a medzinárodných trendoch v tomto odvetví súvisiacich s pandémiou na úrovni EÚ;

—	uprednostniť program udržateľného rozvoja s cieľom poskytnúť dlhodobé usmernenia pre budúci európsky aj medzinárodný cestovný ruch.

1.7.

EHSV navrhuje zriadiť pre EÚ alebo v členských štátoch stálu skupinu uznávaných odborníkov s názvom „Osobitná skupina pre likviditu a investície mikropodnikov a malých podnikov“, ktorá by sa zaoberala aj cestovným ruchom a dopravou a mohla uľahčiť a podporiť vykonávanie opatrení obnovy a pôsobiť ako monitorovací mechanizmus EÚ s potrebnými nezávislými a transparentnými údajmi o tokoch likvidity mikropodnikov a o ich prístupe k finančnej podpore.

1.8.

EHSV nabáda inštitúcie EÚ, členské štáty, regióny a sociálnych partnerov za celú EÚ a v členských štátoch, aby uskutočnili zásadné prehodnotenie, zaviedli spoločné programy kvality a účinnejšie politické nástroje rescEU a znižovania rizika katastrof a vymieňali si najlepšie postupy týkajúce sa zapojenia občianskej spoločnosti do krízového riadenia a predchádzania stratám na životoch a hospodárskym škodám (10).

1.9.

EHSV je presvedčený, že bez dôvery spotrebiteľov bude odvetvie cestovného ruchu a cestovania zaostávať za celkovým trendom hospodárskeho oživenia. Kľúčovým činiteľom opätovného získania tejto dôvery je zabezpečenie dôslednej ochrany práv spotrebiteľov podľa smernice o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách, ktorej preskúmanie by malo byť zamerané na odstránenie nedostatkov v právnych predpisoch EÚ o právach cestujúcich, ktoré ukázala pandémia (11).

1.10.

Napriek právnym predpisom EÚ o cestovaní, ktoré cestujúcim priznávajú právo na vrátenie peňazí, mnohé členské štáty zaviedli vlastné núdzové opatrenia v priamom rozpore s týmto právom a nútili spotrebiteľov prijímať poukazy a/alebo predĺžili zákonné lehoty na vrátenie peňazí. Je nevyhnutné, aby sa právne predpisy EÚ dodržiavali a presadzovali. Pandémia má po takmer dvoch rokoch priamy a katastrofálny finančný vplyv aj na podniky cestovného ruchu, najmä na mikropodniky.

1.11.

EHSV preto vyzýva Komisiu, aby preskúmala uskutočniteľnosť návrhu zmeniť smernicu tak, aby v budúcnosti v prípadoch vyššej moci, akým je pandémia, členské štáty zriadili kolektívne záručné fondy v záujme ekonomického prežitia podnikov cestovného ruchu a aby sa pritom plne zaručilo náležité odškodnenie spotrebiteľov.

2. Úvod a všeobecné pripomienky

2.1.

Cestovný ruch v EÚ a vo svete sa nevráti na úroveň spred pandémie COVID-19. Jej vplyv a dôsledky pre spoločnosť a hospodárstvo ešte nie sú úplne zrejmé. Pred pandémiou predstavoval cestovný ruch priamo alebo nepriamo takmer 10 % HDP EÚ, poskytoval približne 22,6 milióna pracovných miest a v roku 2018 urobil z EÚ poprednú svetovú turistickú destináciu s 563 miliónmi medzinárodných návštevníkov a 30 % celosvetových ziskov. S 30 % medzinárodných návštevníkov v roku 2018 bola EÚ hlavnou turistickou destináciou vo svete. V roku 2018 bolo v EÚ27 viac ako 600 000 turistických zariadení a bolo objednaných celkovo 1 326 049 994 prenocovaní.

2.2.

Spoločné výskumné centrum Európskej komisie odhadlo, že odvetvie cestovného ruchu v EÚ zabezpečuje viac ako 6 % celkovej zamestnanosti. Cestovný ruch navyše v niektorých regiónoch prispieva k zamestnanosti oveľa väčšou mierou a je často jedinou možnosťou zamestnania pre nízkokvalifikovaných pracovníkov. Napríklad na Kréte (Grécko), v Jadranskom Chorvátsku, vo Valle d’Aosta (Taliansko) a na Kanárskych ostrovoch (Španielsko) predstavuje cestovný ruch viac ako 30 % celkovej regionálnej zamestnanosti.

2.3.

Po viacerých vlnách po pandémii COVID-19 v rokoch 2020 a 2021 teraz vidíme rozsah jej vplyvu na zamestnanosť a jej ničivé sociálne dôsledky v cestovnom ruchu a doprave: chýbajúci medzinárodný cestovný ruch, nedostatočný a nestabilný dopyt po tovaroch a službách súvisiacich s cestovným ruchom (v dôsledku zmien modelov spotreby a správania v cestovnom ruchu v čase pandémie), rastúci počet úpadkov podnikov a rastúca zadlženosť (ktorá sa neobmedzuje len na podniky pôsobiace v cestovnom ruchu), ťažkosti s dostupnosťou opatrení na udržanie a obnovu likvidity a neúčinné reakcie orgánov verejnej správy. Opakované opatrenia obmedzujúce činnosti, prehnané uplatňovanie obmedzujúcich opatrení v súvislosti s kovidovými preukazmi a neschopnosť nezávislých orgánov zaručiť rovnaké práva turistov/cestujúcich a podnikov, zložitosť a často nedostatok spoľahlivých informácií o skutočnej miestnej zdravotnej a bezpečnostnej situácii pre turistov a zložité byrokratické postupy pri vnútornej mobilite na vnútorných hraniciach EÚ takisto nepomáhajú obnoviť cezhraničnú mobilitu a stimulovať oživenie hospodárstva.

2.4.

Treba spomenúť, že podľa nedávnej správy výskumnej služby Európskeho parlamentu (EPRS) je vplyv pandémie COVID-19 na rôzne turistické destinácie v Európskej únii „asymetrický a veľmi lokalizovaný“ (12).

2.5.

Ako vyplýva zo správy EPRS, obrázky 1 a 2, príspevok cestovného ruchu k zamestnanosti a HDP sa počas pandémie výrazne znížil. Napríklad v Taliansku sa príspevok cestovného ruchu k HDP v roku 2020 v porovnaní s rokom 2019 znížil takmer o polovicu, pričom klesol z 13,1 % na 7,0 % a zaniklo 337 000 pracovných miest. V porovnaní s USA zaznamenali viaceré členské štáty EÚ (napr. Nemecko, Taliansko a Francúzsko) väčšie straty z hľadiska HDP, ale z hľadiska zamestnanosti utrpeli menej.

2.6.

Dvadsaťjeden mesiacov po vypuknutí pandémie v Európe svetové odvetvie cestovného ruchu a dopravy stále čelí bezprecedentnej kríze (13).

2.7.

V EÚ sa objavili aj „nové“ modely dochádzania a nakupovania v mestských oblastiach prispôsobené cestovným obmedzeniam stanoveným vládami, takže pribudlo chôdze, cyklistiky, cestovania autom a online nakupovania na úkor cestovania verejnou dopravou. V mnohých krajinách EÚ neboli v dôsledku obmedzení súvisiacich s ochorením COVID-19 najmä starší ľudia schopní uspokojiť svoj dopyt po sezónnom cestovnom ruchu a doprave.

2.8.

Cestovanie vlakmi, výletnými a osobnými loďami a lietadlami utrpelo zodpovedajúco 70 % poklesu dopytu po medzinárodnom cestovnom ruchu, čo spôsobilo straty príjmov a pracovných miest v cestovnom ruchu a doprave, ako aj v odvetviach od nich závislých (napr. v priemysle a maloobchode). Hoci vplyv na nákladnú dopravu bol doteraz oveľa miernejší, očakáva sa, že toto odvetvie zaznamená v nadchádzajúcich rokoch pokles, najmä ak hospodárstvo bude v recesii. Tieto odvetvia by sa preto mali primerane zohľadniť v plánoch obnovy EÚ a členských štátov.

2.9.

Okrem týchto javov aj nedávne požiare v južnej Európe a záplavy v severnej Európe popri tragických stratách na životoch a hospodárskych škodách odhalili aj to, že konvenčné politiky a existujúci krehký mechanizmus rescEU neprinášajú očakávané výsledky, pričom sa ukázalo, že nie sú vhodné na dlhodobé modely udržateľného rozvoja.

3. Za politiku EÚ novej generácie v cestovnom ruchu a doprave

3.1.

Je potrebný nový prístup s nástrojmi novej generácie, ktorý by bol harmonizovanejší a založený na európskych a národných politických možnostiach dosiahnuť krátkodobú, strednodobú a dlhodobú odolnosť a úplné oživenie cestovného ruchu a dopravy. Kľúčové spoločné zásady by mali byť stredobodom nového politického, sociálneho a hospodárskeho programu EÚ s týmito cieľmi:

—	obnoviť dôveru pracovníkov, verejnosti, turistov/cestujúcich a európskych i svetových súkromných aj verejných investorov v európske odvetvia cestovného ruchu a dopravy, ktoré tvoria najmä mikropodniky a samostatne zárobkovo činné osoby;

—	pomôcť prehodnotiť existujúce štruktúry cestovného ruchu a dopravy v EÚ s cieľom podporiť odolnosť a obnovu smerom k „trojitej transformácii“ (zdravotná, digitálna a ekologická);

—	vrátiť sa na úroveň dopytu pred pandémiou COVID-19 a podporovať také nové investície do udržateľného a dlhodobého rastu v týchto odvetviach po období rokov 2021 – 2027, ktoré budú nákladovo dostupné pre MSP.

3.2.

Nedávny balík Fit for 55 Európskej komisie umožňuje EÚ dosiahnuť ciele znižovania emisií skleníkových plynov, ktoré sú zakotvené v európskom klimatickom predpise. Návrhy z tohto balíka majú vplyv aj na európske odvetvia dopravy a cestovného ruchu. Tieto návrhy nedokážu zabezpečiť európsku politiku novej generácie v oblasti cestovného ruchu a dopravy, ak opatrenia nebudú navrhnuté so zreteľom na správnu politiku. Navrhované opatrenia by naopak mohli spôsobiť významné zvýšenie nákladov veľkých i malých podnikov v EÚ na dodržiavanie predpisov a uškodiť ich schopnosti konkurovať spoločnostiam z krajín mimo EÚ pôsobiacim v doprave a cestovnom ruchu, ktoré sídlia blízko hraníc EÚ, čím by sa ohrozili pracovné miesta EÚ v týchto oblastiach. Obzvlášť vážne by to zasiahlo tie regióny EÚ, ktoré sú veľmi závislé od cestovného ruchu. V prístupe novej generácie by sa preto mala venovať pozornosť vplyvu tohto legislatívneho balíka na náklady v európskych odvetviach dopravy a cestovného ruchu a malo by sa zabezpečiť, aby sa nenarušila ich (medzinárodná) konkurencieschopnosť. Len tak možno zabezpečiť európsku zamestnanosť a konkurencieschopnosť, zabrániť presunom emisií oxidu uhličitého do iných krajín a zaručiť úspech tohto prístupu novej generácie.

4. Nové povedomie v EÚ ako dobrý začiatok

4.1.

Do konca roka 2022 by sa malo zaručiť plné využívanie flexibility dočasného rámca štátnej pomoci a počas rovnakého obdobia by mal fungovať aj dôležitý program v oblasti nezamestnanosti SURE. Sociálni aktéri a organizácie MSP by však mali byť zapájané viacej, aby súbor opatrení splnil očakávania, pokiaľ ide o vplyv a účinnosť.

4.2.

Napriek tomu si likviditné, finančné a rekapitalizačné systémy dostupné malým podnikom a MSP v odvetví horeca stále naliehavo vyžadujú politický zásah, ktorým sa tieto opatrenia a programy rozšíria na roky 2022 – 2023.

4.3.

Predložené národné plány obnovy a odolnosti a nový viacročný finančný rámec na roky 2021 –2027 si spoločne vyžadujú posilnený a harmonizovaný systém spoločných metodík a výmeny politických postupov (vrátane európskeho semestra) s cieľom zaručiť potrebnú symetrickú hospodársku obnovu EÚ, spravodlivú hospodársku súťaž verejných a súkromných subjektov (najmä reštaurácií a MSP v odvetví horeca) na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, sociálnu konvergenciu a začlenenie.

4.4.

V národných plánoch obnovy a odolnosti sa určí, ako sa finančná pomoc bude rozdeľovať a vynakladať v stanovených lehotách. V závislosti od jednotlivých krajín EÚ sa na cestovný ruch vzťahujú buď špecifické opatrenia, ktorými sa toto odvetvie modernizuje, alebo horizontálne opatrenia, ktoré sú relevantné pre všetky odvetvia. Z týchto dôvodov sme vypracovali krátkodobý až strednodobý, resp. dlhodobý rámec so štyrmi hlavnými politickými piliermi, na ktorých budeme zakladať naše závery a odporúčania.

4.5. I. PILIER: likvidita, oživenie zamestnanosti a obnovenie dôvery podnikov

4.5.1.

Keďže nie sú k dispozícii jasné a aktuálne informácie o očakávanom vplyve finančnej podpory vyčlenenej na mikropodniky a MSP na základe programu obnovy pripraveného Európskou komisiou v rámci Európskeho investičného fondu (EIF), EHSV vyjadruje svoje znepokojenie a navrhuje:

—	vytvoriť pracovnú skupinu pre dohľad nad vykonávaním opatrení obnovy, najmä opatrení zameraných na mikropodniky a malé podniky v cestovnom ruchu a doprave;

—	monitorovať národné plány obnovy a odolnosti s cieľom posúdiť, či do nich členské štáty zahrnuli reformy súvisiace s cestovným ruchom;

—	vytvoriť mechanizmus EÚ na monitorovanie poskytovania podpory mikropodnikom a MSP z viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027;

—	vytvoriť osobitný rozpočtový riadok pre cestovný ruch, v ktorom sa zohľadní význam tohto odvetvia, ako aj jeho potreby v období po kríze spôsobenej ochorením COVID-19;

—	zaviesť systémy druhej šance a včasného varovania pre cestovný ruch a malé dopravné podniky a nový ľahko použiteľný program udržania platobnej schopnosti MSP;

—	tieto rôzne iniciatívy a návrhy by sa mali spojiť do „Európskeho spojenectva za cestovný ruch“, ktoré umožní konkrétnejšie zameranie na problémy, riešenia a financovanie. EHSV prispeje tým, že sa zapojí do diskusií a práce tohto spojenectva.

4.6. II. PILIER: dátové znalostné siete a pripravenosť, zdravie a bezpečnosť, zmierňovanie rizík

4.6.1.

Cestovný ruch má vplyv na hospodárstvo, prírodné prostredie a zastavané územia, miestne obyvateľstvo na navštevovaných miestach, ale aj na samotných návštevníkov. Politiky na dosiahnutie väčšej udržateľnosti cestovného ruchu a využitie jeho potenciálu prispieť k splneniu cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja brzdí nedostatok štatistických údajov o tejto udržateľnosti. Ak je udržateľnosť cestovného ruchu prioritou, musí byť prioritou aj jej meranie.

4.6.2.

Svetová organizácia cestovného ruchu (UNWTO) v spolupráci so štatistickým úsekom Organizácie Spojených národov (UNSD) pomáha vedúcim krajinám a inštitúciám vypracovať štatistický rámec na meranie udržateľnosti cestovného ruchu. Medzinárodné agentúry zdôrazňujú rastúcu potrebu merať udržateľnosť cestovného ruchu vo všetkých jeho rozmeroch: hospodárskom, sociálnom aj environmentálnom, a EÚ by mohla prispieť skúsenosťami členských štátov a stanoviť v tejto súvislosti harmonizované normy.

4.7. III. PILIER: strednodobé a dlhodobé transformačné opatrenia

4.7.1.

Priemyselná stratégia EÚ musí ešte viacej urýchliť ekologickú a digitálnu transformáciu a zlepšiť odolnosť priemyselných ekosystémov EÚ, ktorých základnou zložkou najmä v cestovnom ruchu a doprave sú mikropodniky a MSP. Transformačné opatrenia, ktoré sa pripravia spolu s organizáciami občianskej spoločnosti, sociálnymi partnermi, všetkými verejnými orgánmi a regulačnými orgánmi, by mali byť sprevádzané komplexným prístupom, ktorý je potrebný na porovnanie udržateľných scenárov a prehodnotenie politických riešení pre cestovný ruch, odvetvie horeca a dopravu na úrovni EÚ, členských štátov a regiónov.

4.8.

IV. PILIER: riadenie a zdroje: úloha občianskej spoločnosti v politike novej generácie pre udržateľný cestovný ruch a dopravu (národné plány obnovy a odolnosti)

4.9.

Európska komisia stanovila sedem hlavných iniciatív a nabáda krajiny EÚ, aby pre ne navrhli investície a reformy. Viaceré z týchto hlavných iniciatív, z ktorých tu niektoré uvádzame, môžu zabezpečiť investície do cestovného ruchu:

—

renovácia: renovácia turistickej infraštruktúry na zlepšenie jej energetickej hospodárnosti (budovy s takmer nulovou spotrebou energie), prístupnosť a riadenie zdrojov, rozvoj obehových podnikateľských modelov (napr. pri hospodárení s potravinami a nakladaní s odpadom) a udržateľné priame investície zo zahraničia alebo z EÚ;

—	zmena a zvyšovanie kvalifikácie: odborná príprava na podporu ekologickej a digitálnej transformácie pre podnikateľov v cestovnom ruchu, najmä mikropodniky, pracovníkov a správcov destinácií;

—	modernizácia: podpora digitalizácie orgánov verejnej správy zodpovedných za politiku v oblasti cestovného ruchu a podpora výmeny údajov medzi orgánmi verejnej správy, správcami destinácií a podnikmi;

—	rozprúdenie činností: investície do čistej mobility a zlepšenie spojení do turistických destinácií, najmä tých najvýznamnejších (napr. vodná doprava, autobusy, verejná doprava);

—	zavedenie osobitných trás cestovného ruchu v projektoch európskych dopravných koridorov TEN-T umožní zohľadniť jeho špecifiká.

4.10.

Členské štáty a inštitúcie EÚ budú potrebovať dôkladný rámec partnerstva s európskymi, národnými, regionálnymi a sociálnymi partnermi (sociálny dialóg). Od organizácií EÚ a členských štátov a organizácií občianskej spoločnosti a ďalších zainteresovaných sa bude vyžadovať proaktívnosť, vytváranie pridanej hodnoty na všetkých úrovniach (okrem dôsledného zapojenia do európskeho semestra, dohľadu nad trhom atď.) s niektorými spoločnými dlhodobými cieľmi, spoločnými časovými rámcami a novou hospodárskou konvergenciou zabezpečujúcou sociálne začlenenie. Je naliehavo potrebné plánovať dopredu a prijímať opatrenia po dôkladnom prehodnotení a formou konkrétneho spoločného politického programu a národných záväzkov s cieľom vytvoriť v cestovnom ruchu a doprave udržateľnejšie, príťažlivejšie a prepojenejšie podnikateľské modely, ktoré budú zodpovedať novému dopytu na svetovom trhu a zmenenému spôsobu života.

V Bruseli 23. februára 2022

Predsedníčka Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Christa SCHWENG

(1) Oznámenie Komisie Správny čas pre Európu: náprava škôd a príprava budúcnosti pre ďalšie generácie, COM(2020) 456 final, podpora politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027 a súbor opatrení v oblasti zdravia a bezpečnosti, medzi ktoré patrí očkovacia politika, digitálny COVID preukaz EÚ, značka European Tourism COVID-19 Safety Seal a iné.

(2) https://s3platform.jrc.ec.europa.eu/digitalisation-and-safety-for-tourism?p_l_back_url=%2Fsearch%3Fq%3Dtourism.

(3) Pokiaľ ide o transformáciu cestovného ruchu, hlavnými oblasťami záujmu pre organizácie mikropodnikov a iných zainteresovaných sú: ekologickejší cestovný ruch (jeho obehovosť a dostupnosť pre všetkých, uhlíkovo neutrálna mobilita, poznatky o udržateľnosti a udržateľná spotreba), digitalizácia (analýza údajov a manažment zážitkov v reálnom čase, celoročný digitálny cestovný ruch a virtuálne skúsenosti, destinácie založené na technológiách, transformácia spoločnej tvorby hodnôt, zlepšenie digitálneho postavenia a znalostí poskytovateľov cestovného ruchu a spotrebiteľov) a odolnosť (schopnosť prispôsobovať sa zmenám v cestovnom ruchu, zvyšovanie úrovne zručností a zachovanie vysokej kvality práce v cestovnom ruchu, správa destinácií na podporu blahobytu pre všetkých, podpora aktív, dostupnosť a sociálny vplyv cestovného ruchu na zmenu klímy, starnutie a rozdiely v digitalizácii).

(4) Ďalšie úlohy, ktoré má ombudsman, resp. orgán plniť: monitorovať činnosti členských štátov v súvislosti s ich národnými plánmi obnovy a odolnosti na posúdenie dôslednosti uskutočnenia reforiem súvisiacich s cestovným ruchom, monitorovať „druhú šancu“ a „systémy včasného varovania“ pre podniky v cestovnom ruchu a malé dopravné podniky, ako aj nový ľahko použiteľný program platobnej schopnosti pre MSP, a pripraviť podmienky na vytvorenie osobitného rozpočtového riadku pre cestovný ruch, pričom sa zohľadní význam tohto odvetvia a jeho potreby po kríze spôsobenej ochorením COVID-19.

(5) Opatrenia: reštrukturalizácia dlhového kapitálu, posilnenie agregácie mikropodnikov a kapacít zoskupení, podpora vlastného kapitálu, poskytovanie daňových stimulov pre súkromných investorov a podpora mechanizmov včasného varovania pre malé podniky ohrozené platobnou neschopnosťou.

(6) Odporúčanie Rady z 15. marca 2018 týkajúce sa európskeho rámca pre kvalitnú a účinnú učňovskú prípravu (Ú. v. EÚ C 153, 2.5.2018, s. 1).

(7) Holandská kráľovná Máxima ako osobitná advokátka generálneho tajomníka OSN pre inkluzívne financovanie rozvoja (UNSGSA) vystúpila s prejavom na samite G20 v Ríme 31. októbra 2021, www.unsgsa.org.

(8) Global Partnership for Financial Inclusion je inkluzívnou platformou pre všetky krajiny G20.

(9) Ú. v. EÚ C 429, 11.12. 2020, s. 219.

(10) Sendaiský rámec OSN pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030; vedomostná sieť MSP a demonštračné centrá pripravenosti, https://www.europeansmeacademy.eu/news/improving-preparednes-response-to-eu-natural-and-man-made-disasters/.

(11) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2302 z 25. novembra 2015 o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách (Ú. v. EÚ L 326, 11.12.2015, s. 1).

(12) European Parliament Think Tank, Relaunching transport and tourism in the EU after COVID-19, február 2021.

(13) Najviac postihla malé podniky a samostatne zárobkovo činné osoby v príslušných hodnotových a dodávateľských reťazcoch, ako aj pracovníkov a spoločnosti a ich odolnosť.

Za:	72
Proti:	84
Zdržalo sa:	21

Za:	77
Proti:	91
Zdržalo sa:	20