EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli26. 10. 2021

COM(2021) 952 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Pokrok v oblasti konkurencieschopnosti technológií čistej energie

{COM(2021) 950 final} - {SWD(2021) 307 final}

Obsah

1.Úvod

2.Celková konkurencieschopnosť sektora čistej energie EÚ

2.1.Situácia: nedávny vývoj, vplyv pandémie ochorenia COVID-19, obnova, ľudský kapitál a pridaná hodnota

2.1.Trendy v oblasti výskumu a inovácií

2.2.Podmienky financovania čistých technológií v EÚ

3.Zameranie na kľúčové technológie čistej energie a riešenia v tejto oblasti

3.1.Veterná energia na mori a pevnine

3.2.Slnečná fotovoltická energia20

3.3.Tepelné čerpadlá pre použitie v budovách23

3.4.Batérie25

3.5.Výroba vodíka z obnoviteľných zdrojov elektrolýzou28

3.6.Inteligentné siete (automatizácia distribučnej sústavy, inteligentné meranie, systémy hospodárenia s energiou v domácnostiach a inteligentné nabíjanie elektrických vozidiel)31

3.7.Palivá z obnoviteľných zdrojov pre leteckú a lodnú dopravu33

4.Závery36

1.Úvod 

Európska zelená dohoda je zastrešujúcim rámcom pre politiku EÚ v oblasti čistej energie. Ide o novú stratégiu rastu, ktorej cieľom je zmeniť Európu na prvý klimaticky neutrálny kontinent na svete, a to spravodlivým, nákladovo efektívnym a konkurencieschopným spôsobom s efektívnym využitím zdrojom. S cieľom sfunkčniť klimatické ciele Európskej zelenej dohody právny predpis EÚ v oblasti klímy 1 zakotvil do zákona politickú prioritu dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 a znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990.

Tento politický kontext je doplnený o uvoľnenie bezprecedentných finančných prostriedkov na úrovni EÚ, ktoré zahŕňajú nový rozpočet EÚ 2 , ako aj balík na podporu obnovy a odolnosti NextGenerationEU dohodnutý v roku 2020 3 . Pomôže to tomu, aby sa tieto prostriedky premietli do vysokých príspevkov k splneniu cieľov Európskej zelenej dohody, pričom 30 % celkových výdavkov je vyčlenených na oblasť klímy. Najmä tým, že sa plne uznáva úloha výskumu a inovácií pri prispievaní k týmto cieľom, výrazne sa posilnil program EÚ pre výskum a inovácie Horizont Európa 4 , ako aj iné programy financovania ako inovačný fond alebo LIFE.

Európska komisia okrem toho v júli 2021 predložila komplexný balík na realizáciu Európskej zelenej dohody, v ktorej sa navrhuje revízia existujúcich nástrojov, ako aj návrh nových nástrojov 5 , aby sa EÚ dostala na cestu k dosiahnutiu svojich klimatických cieľov do roku 2030. Tento balík predstavuje jeden z najkomplexnejších súborov návrhov o klíme a energii, aký Komisia kedy predložila. Tento balík okrem iného prispeje k rozvoju systému čistej energie v nasledujúcom desaťročí tak, že podnieti inovácie, investície a vytvorí nový dopyt na trhu v EÚ, pričom zabezpečí sociálne spravodlivý prechod, čím sa upevní celosvetové vedúce postavenie EÚ v boji proti klimatickej kríze.

Technologický pokrok v systéme čistej energie 6 má zásadný význam pre dosiahnutie cieľa EÚ v oblasti klímy a energetiky do roku 2050, ako sa zdôrazňuje v „Posúdení vplyvu plánu cieľov v oblasti klímy do roku 2030“ 7 . Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA) predpokladá, že zatiaľ čo väčšina znížení emisií CO2 do roku 2030 bude pochádzať z technológií, ktoré sú už dnes na trhu, takmer polovica znížení potrebných do roku 2050 bude pochádzať z technológií, ktoré sú v súčasnosti vo fáze demonštrácie alebo prototypu 8 . V tejto druhej výročnej správe o konkurencieschopnosti 9 sa sleduje súčasný a predpokladaný stav rôznych technológií čistej energie a poskytuje prehľad o tom, ako systém čistej energie prispieva k dosiahnutiu klimatickej neutrality EÚ do roku 2050, a to pri zohľadnení zelenej prísahy Európskej zelenej dohody „nespôsobovať škodu“. V tejto správe sa identifikujú silné stránky, výzvy a oblasti, na ktoré sa zameriava systém čistej energie EÚ z hľadiska rôznych aspektov konkurencieschopnosti. Predovšetkým sa ukazuje, že trendy tak v hrubej pridanej hodnote, ako aj v zamestnanosti v oblasti čistej energie – ak neberieme do úvahy rozdiely v rámci odvetvia – prevyšujú trendy v celkovom hospodárstve EÚ, zatiaľ čo investície z verejných zdrojov do výskumu a inovácie v oblasti čistej energie za posledných päť rokov trvalo zaznamenávajú trend oživenia, aj keď ešte nedosahujú úroveň z roku 2010. Európsky inovačný ekosystém má vedúcu pozíciu, pokiaľ ide o patentovanie s vysokou hodnotou, ako aj o podporu startupov v oblasti klimatických technológií v počiatočnom štádiu. Pokiaľ však ide o rozširovanie (scaling up), ďaleko zaostávame za ostatnými geografickými regiónmi. Z technologického hľadiska si EÚ zachováva silné postavenie v odvetví veternej energie, môže sa však nachádzať na križovatke v prípade viacerých iných odvetví vrátane slnečnej fotovoltickej energie, čistého vodíka, tepelných čerpadiel alebo palív z obnoviteľných zdrojov. 

Posúdenie konkurencieschopnosti systému čistej energie EÚ sa v tejto správe vykonáva v súlade s článkom 35 ods. 1 písm. m) nariadenia o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy ako súčasť správy o stave energetickej únie. Keďže konkurencieschopnosť je komplexný a mnohostranný pojem, ktorý nemožno vymedziť jediným ukazovateľom 10 , v tejto správe sa navrhuje súbor všeobecne uznávaných ukazovateľov 11 , ktoré zachytávajú celý energetický systém (výrobu, prenos a spotrebu), pričom ich analýza prebieha na troch úrovniach (na úrovni technológie, hodnotového reťazca a globálneho trhu). Podkladové údaje pre každý ukazovateľ sú uvedené v sprievodnom pracovnom dokumente útvarov Komisie.

2.Celková konkurencieschopnosť sektora čistej energie EÚ 

2.1.Situácia: nedávny vývoj, vplyv pandémie ochorenia COVID-19, obnova, ľudský kapitál a pridaná hodnota

2.1.1.Nedávny vývoj

Európska únia, podobne ako mnohé iné regióny sveta, v súčasnosti čelí prudkému nárastu cien energie. Rast cien je spôsobený najmä celkovým nárastom celosvetového dopytu po energii všeobecne, a najmä po plyne, ktorý súvisí s oživením hospodárstva po kríze spôsobenej pandémiou COVID-19. Historicky vysoké ceny, ktoré boli zaznamenané v posledných mesiacoch 12 , sú výsledkom kombinácie faktorov primárne ovplyvňovaných celosvetovým dopytom po plyne, čo má za následok zvýšenie cien elektriny. Ceny elektriny sa okrem toho zvýšili aj v dôsledku sezónnych poveternostných podmienok (nízke hladiny vôd a slabý vietor v tomto lete). Viedlo to k nižšej výrobe energie z obnoviteľných zdrojov v Európe. V roku 2021 sa prudko zvýšili aj ceny uhlíka v Európe 13 , hoci oveľa menej než cena plynu. Vplyv ceny plynu na cenu elektriny je deväťkrát väčší ako vplyv zvýšenia ceny uhlíka 14 .

Tieto faktory sa od druhej polovice roku 2020 premietli do nárastu veľkoobchodných a maloobchodných cien elektriny vo väčšine hlavných ekonomík sveta. Vysoké veľkoobchodné ceny elektriny zasiahli všetky členské štáty EÚ, hoci niektoré z nich boli zasiahnuté výraznejšie, najmä v závislosti od podielu fosílnych palív používaných na výrobu elektriny. Rýchlosť, akou sa zvýšenie veľkoobchodných cien plynu premietne do maloobchodných cien, závisí aj od maloobchodných zmluvných podmienok (t. j. dĺžky zmluvy, pevných alebo variabilných cien atď.). Európsku komisiu znepokojuje nepriaznivý vplyv rastu cien na domácnosti a podniky. Po tom, ako si Komisia vypočula členské štáty a Európsky parlament, predložila oznámenie s cieľom prijať a podporiť vhodné opatrenia na zmiernenie vplyvu dočasného zvýšenia cien energie a ďalšie posilnenie odolnosti voči budúcim otrasom 15 .

Zvýšenie veľkoobchodných cien elektriny môže byť signálom lepšej konkurencieschopnosti energie z obnoviteľných zdrojov. To môže podnietiť vyššie investície v tomto sektore, čo z dlhodobého hľadiska pomôže znížiť ceny elektriny vzhľadom na ich nižšie výrobné náklady/prevádzkové výdavky, ich vylúčenie zo stanovovania cien uhlíka a očakávané klesajúce kapitálové náklady. Súčasné zvýšenie cien v európskom energetickom sektore poukazuje aj na potrebu znížiť závislosť EÚ od dovážaných fosílnych palív. Pri pohľade do budúcnosti prinesú nové ciele v oblasti klímy a energetiky nové potreby investícií. Počas nasledujúcich desiatich rokov budú potrebné ročné dodatočné investície vo výške 390 miliárd EUR v porovnaní s ročnými sumami investovanými za posledných desať rokov 16 . Na dosiahnutie súčasného cieľa 32 % podielu energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030 je potrebné výrazné zrýchlenie zavádzania a ešte väčšie zrýchlenie bude potrebné na splnenie novonavrhovaného cieľa 40 % z júlového balíka na splnenie Európskej zelenej dohody. Keďže oneskorenie pri povoľovaní predstavuje hlavnú prekážku prechodu na dekarbonizovaný energetický systém, čím sa o mnoho rokov oneskoruje zavádzanie a investície do infraštruktúr a technológií čistej energie, Komisia v roku 2022 vydá usmernenie o urýchlení povoľovacích procesov pre energiu z obnoviteľných zdrojov a bude naďalej úzko spolupracovať s vnútroštátnymi správnymi orgánmi s cieľom identifikovať osvedčené postupy a zaistiť ich vzájomnú výmenu. Je potrebné urýchlene zjednodušiť a zefektívniť povoľovacie postupy, aby sa vytvoril spoločný trh pre energiu z obnoviteľných zdrojov, ktorý uľahčí účinné a nákladovo efektívne zavádzanie a prispeje aj k istote investorov, a to aj vzhľadom na potrebné obrovské investície.

Integrovaný a dobre fungujúci trh EÚ s energiou by bol nákladovo najefektívnejším spôsobom, ako zaistiť bezpečné a cenovo dostupné dodávky energie pre všetky typy zákazníkov. Na takomto trhu sa ceny udržujú pod kontrolou, keďže sa vytvára konkurencia a spotrebitelia si môžu vybrať dodávateľov energie. V oznámení o cenách energie 17 sa navrhujú krátkodobé opatrenia, ako je núdzová podpora príjmu pre domácnosti zo strany členských štátov, štátna pomoc pre spoločnosti a cielené zníženie daní. V strednodobom horizonte Komisia okrem iného navrhuje podporovať investície do energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti; preskúmať možné opatrenia na uskladňovanie energie a nákup zásob plynu. Hoci ešte neexistujú jasné dôkazy o tom, že alternatívny trhový rámec by priniesol nižšie ceny a lepšie stimuly, Komisia poverila Agentúru pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER), aby do apríla 2022 posúdila výhody a nevýhody súčasnej koncepcie trhu s elektrinou a navrhla odporúčania.

Na tento účel sa EÚ usiluje o ďalší rozvoj prepojovacích vedení medzi členskými štátmi, čím sa zabezpečí, že pre obchodovanie bude k dispozícii čo najväčšia kapacita prepojovacích vedení. Monitoruje vykonávanie existujúceho acquis (napr. sieťových predpisov) a navrhovaných dodatočných nástrojov na zabezpečenie likvidných trhov, ako je napríklad revízia smernice o obnoviteľných zdrojoch energie vrátane ďalšej podpory podnikových zmlúv o nákupe elektriny, ako aj návrh na revíziu smernice o energetickej efektívnosti, pričom energetická efektívnosť sa kladie na prvé miesto v rámci nášho hospodárstva.

2.1.2.Vplyv pandémie ochorenia COVID-19 a obnova

Zatiaľ čo politický rámec Európskej zelenej dohody bude podporovať dopyt po technológiách čistej energie, ich ponuku, vývoj a konkurencieschopnosť nepochybne overí pandémia ochorenia COVID-19. Vykonávanie politík v oblasti energie a klímy závisí od dostupnosti obnoviteľných technológií, nenarušených hodnotových reťazcov, zachovanej konkurencieschopnosti podnikov a ich kvalifikovanej pracovnej sily. Na jednej strane hrozí, že ekonomický vplyv pandémie bude predstavovať významnú prekážku pre konkurencieschopnosť technológií čistej energie. Na druhej strane politika hospodárskej obnovy poskytuje príležitosť na opätovné zameranie a zvýšenie investícií do sektora čistej energie vďaka nástroju NextGenerationEU.

Obnoviteľné zdroje energie boli v skutočnosti na celom svete zasiahnuté pandémiou ochorenia COVID-19 menej ako iné zdroje energie 18 . Len biopalivá na dopravu boli zasiahnuté vážnejšie, keďže spotreba klesla v dôsledku nižšej miery cestovania v spojení s nízkymi cenami ropy 19 . Klesajúce kapitálové náklady umožnili celosvetovo inštalovať bezprecedentný počet solárnych a veterných elektrární 20 . V dôsledku toho, zatiaľ čo výroba elektriny z uhlia, zemného plynu a jadrovej energie klesla, obnoviteľné zdroje energie po prvýkrát predbehli fosílne palivá ako hlavný zdroj energie v EÚ v roku 2020 (38 % elektriny EÚ z obnoviteľných zdrojov v porovnaní s 37 % z fosílnych palív a 25 % z jadrovej energie) 21 .

S cieľom zaistiť zotavenie z pandémie ochorenia COVID-19 je nariadenie o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti prvým svojho druhu pre EÚ ako program založený na dosiahnutých výsledkoch, ktorý navrhla Komisia v rámci balíka NextGenerationEU. Financovanie je dostupné pre členské štáty na základe ich komplexných plánov obnovy a odolnosti a uvoľňuje sa na základe dosiahnutia merateľných míľnikov a cieľov. Od členských štátov sa vyžaduje, aby vo svojom pláne obnovy a odolnosti vyčlenili aspoň 37 % svojich celkových prostriedkov v rámci nástroja na podporu obnovy a odolnosti na transformáciu hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy a aby zahrnuli opatrenia v súlade s príslušnými výzvami a prioritami v jednotlivých krajinách, ktoré sa identifikovali v kontexte európskeho semestra a národných energetických a klimatických plánov.

Z analýzy 22 22  plánov obnovy a odolnosti schválených Komisiou do 5. októbra 2021 23 vyplýva, že na investície súvisiace s klímou bolo pridelených 177 miliárd EUR, čo predstavuje 40 % celkových prostriedkov pridelených týmito členskými štátmi (granty a pôžičky). Približne 43 % z tejto sumy (76 miliárd EUR) je vyčlenených na energetickú efektívnosť (27,9 %) a energiu z obnoviteľných zdrojov a siete (14,8 %) 24 , zatiaľ čo približne 62 miliárd EUR je vyčlenených na udržateľnú mobilitu (35 %).

Významný podiel predstavovali aj výskum a inovácie, keďže členské štáty vo svojich plánoch obnovy a odolnosti vyčlenili takmer 12,3 miliardy EUR na investície do výskumu a inovácií v oblasti zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu a obehového hospodárstva 25 .

2.1.3.Ľudský kapitál a pridaná hodnota

Aj keď je príliš skoro na to, aby sme povedali, ako pandémia, ako aj financovanie obnovy ovplyvnili ľudský kapitál, najnovšie údaje Eurostatu naznačujú, že čistá energia krátko pred pandémiou prekonávala hospodárstvo ako celok. V roku 2018 dosiahla priama zamestnanosť v oblasti čistej energie 26 1,7 milióna s priemerným ročným rastom o 2 %, pričom zamestnanosť v hospodárstve ako celku rástla v priemere o 1 % ročne. Zatiaľ čo priemerný ročný rast zamestnanosti v oblasti „energetická efektívnosť a systémy hospodárenia s energiou“ bol od roku 2010 v priemere 6 %, priame pracovné miesta v oblasti „energia z obnoviteľných zdrojov“ a „elektrická mobilita“ klesli o 3 % (2010 – 2018). Je to spôsobené nižším rastom energie z obnoviteľných zdrojov v niektorých členských štátoch, napr. zložité povoľovacie pravidlá a právne výzvy bránia novým veterným zariadeniam v Nemecku, kde dochádza k najväčšiemu poklesu pracovných miest (pozri aj oddiel 3.1). Okrem toho technologické zlepšenia a zlepšenia produktivity znížili pracovnú náročnosť, a to najmä na vyspelých trhoch (napr. veterná, slnečná energia). Rast pracovných miest sa čoraz viac vyskytuje v iných oblastiach využitia čistej energie, ako sú inteligentné meracie zariadenia, inteligentné siete, uskladňovanie a iné produkty a činnosti súvisiace s energetickou efektívnosťou a riadením.

Graf 1: Rast zamestnanosti v systémoch čistej energie v porovnaní s celkovým hospodárstvom v EÚ27 v rokoch 2010 – 2018 a zmena zamestnanosti v systémoch čistej energie podľa členských štátov v rokoch 2014 – 2018

Zdroj: JRC na základe Eurostatu – „ env_ac_egss1 “ 27

Podobne aj pred pandémiou hrubá pridaná hodnota systémov čistej energie s priemerným ročným nárastom o 5 % 28 prekonáva od roku 2010 hospodárstvo ako celok (nárast o 3 %). Čistá energia predstavovala 1 % (133 miliárd EUR) celkovej pridanej hodnoty v EÚ v roku 2018, čo je viac ako dvojnásobok v porovnaní s odvetvím ťažby a spracovania fosílnych palív (59 miliárd EUR) 29 . V rámci systému čistej energie rástla hrubá pridaná hodnota v oblasti „energia z obnoviteľných zdrojov“ (60 miliárd EUR) v priemere ročne o 2 %, zatiaľ čo v oblasti „energetická efektívnosť a hospodárenie s energiou“ (67 miliárd EUR) vzrástla za rovnaké obdobie o 9 %. Hrubá pridaná hodnota v oblasti „elektrická mobilita“ vo výške 7 miliárd EUR rástla ročne o menej ako 1 %.

Pracovné miesta v oblasti „energia z obnoviteľných zdrojov“ vytvorili v roku 2018 v priemere 104 000 EUR hrubej pridanej hodnoty na zamestnanca s priemerným ročným nárastom 30 o 5 % od roku 2010. To je o 60 % viac ako vo zvyšku hospodárstva (64 000 EUR hrubej pridanej hodnoty na zamestnanca). Pridaná hodnota na zamestnanca v oblasti „energetická efektívnosť a hospodárenie s energiou“ je 64 000 EUR a v oblasti „elektrická mobilita“ je 74 000 EUR, pričom v rokoch 2015 – 2018 vzrástla ročne o 3 %, resp. 7 %, čo je rýchlejšie ako vo zvyšku hospodárstva (2 %).

Vzhľadom na celkovú odolnosť sektora čistej energie počas pandémie, vysokú výkonnosť ľudského kapitálu v oblasti čistej energie, ktorá trvala až do pandémie, ako aj 177 miliárd EUR v investíciách súvisiacich s klímou, ktoré členské štáty plánujú vo svojich národných plánoch obnovy a odolnosti, existuje priestor pre opatrný optimizmus, že čistá energia bude aj naďalej motorom zamestnanosti a rastu počas toho, ako sa hospodárstvo EÚ zotavuje z pandémie.

2.1.4.Zručnosti

Transformácia energetického systému si vyžaduje rekvalifikáciu a zvyšovanie kvalifikácie na všetkých úrovniach zručností, aby bolo možné nasadiť a ďalej rozvíjať technológie a riešenia čistej energie v rôznych sektoroch. Očakáva sa, že do roku 2030 sa zvýši dopyt po širokej škále profesijných kategórií dôležitých pre prechod na čistú energiu, a to vrátane ťažby (t. j. kritických surovín) alebo stavebníctva, výroby, spracovania, výstavby a súvisiacich odborov, ako aj vedy a inžinierstva 31 . Do roku 2030 by sa vďaka vlne obnovy mohlo iba v odvetví stavebníctva EÚ vytvoriť ďalších 160 000 pracovných miest 32 .

S cieľom podporiť osvojenie si zručností novej generácie, ktoré sú nevyhnutné pre zelenú transformáciu EÚ, spustila EÚ v roku 2020 iniciatívu Pakt o zručnostiach 33 , v rámci ktorého sa prostredníctvom stretnutí za okrúhlym stolom vytvárajú partnerstvá s priemyselnými ekosystémami, akými sú stavebníctvo a energeticky náročné odvetvia.

V prípade modrej energie je možný aj prenos zručností zo sektora ťažby ropy a zemného plynu na mori, ako aj z vojenského sektora (napr. počas prieskumu potenciálnych lokalít projektov) 34 .

Ženy v priemere tvorili 32 % pracovnej sily v sektore obnoviteľných zdrojov energie v roku 2019 35 . Rodová nerovnováha v pracovnej sile v energetickom sektore, ako aj vo výskumných a inovačných činnostiach súvisiacich s energetikou úzko, ale nie výlučne, súvisí s nedostatočným zastúpením žien vo vysokoškolskom vzdelávaní v niektorých pododboroch vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM). V EÚ sú ženy nadmerne zastúpené v terciárnom vzdelávaní (54 % na všetkých úrovniach terciárneho vzdelávania a vo všetkých odboroch); ženy sú uvedené v menej ako 11 % prihlášok, resp. vo viac ako 15 % v prípade technológií na zmiernenie zmeny klímy. V pododboroch, ktoré sú veľmi dôležité pre energetický sektor, však naďalej výrazne dominujú muži, keďže v roku 2019 tvorili ženy menej ako tretinu študentov v oblasti inžinierstva, spracovania a stavebníctva a menej ako pätinu študentov vysokoškolského vzdelávania v oblasti IKT 36 .

2.1.Trendy v oblasti výskumu a inovácií 

Výskum a inovácie zohrávajú kľúčovú úlohu pri formovaní konkurencieschopných odvetví zajtrajška. Po hospodárskej kríze v roku 2008 investície z verejných zdrojov do výskumu a inovácií, ktoré uprednostňuje energetická únia 37 ,  38 , na pol desaťročia klesli a známky oživenia začali vykazovať až po roku 2016 ( g r af 2 ). Odvtedy členské štáty EÚ investovali v priemere 3,5 miliardy EUR ročne, no výdavky sú stále nižšie ako pred desiatimi rokmi. Na globálnej úrovni je trend v súlade so zvýšenými investíciami do energetiky vo všeobecnosti, a najmä do čistej energie 39 , avšak nedrží krok s nárastom HDP alebo výdavkov na výskum a inovácie v iných sektoroch. Miera investícií EÚ (0,027 %) meraná ako podiel na HDP je v súčasnosti najnižšia zo všetkých hlavných svetových ekonomík, tesne pod úrovňou USA, aj keď sa zdá, že úrovne klesajú alebo sú stabilné v prípade všetkých ekonomík ( graf 3 ).

Graf 2: Financovanie výskumu a inovácií v EÚ určené na priority energetickej únie v oblasti výskumu a inovácií z verejných zdrojov (vľavo) a ich celkové financovanie (vpravo) 40

Zdroj: JRC 41 na základe IEA 42 a vlastnej práce.

Hoci dlhodobé vplyvy pandémie na výdavky na výskum a inovácie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov zostávajú nejasné, prvé trendy naznačujú všeobecnú odolnosť. Rast globálnych verejných výdavkov na výskum a inovácie v oblasti energetiky v roku 2020 síce pokračoval, no bol pomalší 43 . V súkromnom sektore EÚ sa zaznamenalo v roku 2020 zníženie celkových výdavkov na výskum a inovácie v oblasti energetiky o 7 %. Konkrétne výdavky na výskum a inovácie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov však boli odolnejšie a naďalej rástli 44 .

Finančné prostriedky EÚ na výskum, ktoré zohrávali kľúčovú úlohu pri udržiavaní úrovní investícií do výskumu a inovácií v posledných rokoch, sa každoročne zvyšujú a v priemere predstavujú sumu 1,5 miliardy EUR. V kombinácii s odhadovanými priemernými súkromnými výdavkami vo výške 20 miliárd EUR 45 sú priemerné ročné celkové investície do priorít výskumu a inovácií energetickej únie za posledné roky (2014 – 2018) rádovo 25 miliárd EUR 46 . Najväčší svetový program v oblasti výskumu a inovácií „Horizont Európa“, ktorý je kľúčový v kontexte obnovy, inovačný fond spolu s financovaním politiky súdržnosti a programom „LIFE“ stimulujú a aj naďalej budú stimulovať výskum a inovácie v oblasti klímy a životného prostredia a zavádzanie ich výsledkov na trhu.

Graf 3: Financovanie výskumu a inovácií určené na priority energetickej únie v oblasti výskumu a inovácií z verejných (vľavo) a súkromných (vpravo) zdrojov ako podiel na HDP v hlavných ekonomikách

Zdroj: JRC 47 na základe IEA 48 , MI 49 a vlastnej práce.

V roku 2019 boli celkové verejné investície do priorít výskumu a inovácií energetickej únie zo všetkých členských štátov EÚ stále o 5 % nižšie ako v roku 2010, no v porovnaní s rokom 2015 sa zvýšili o 2 %. Približne štvrtina členských štátov sústavne zvyšovala celkové výdavky počas 10-ročného obdobia, pričom rovnaký počet štátov vykazoval pokles. V ostatných členských štátoch sa trend zhoduje s celkovou úrovňou v EÚ alebo informácie o výdavkoch na výskum a inovácie nie sú k dispozícii 50 . Hoci existuje jasná potreba zlepšiť monitorovanie investícií do výskumu a inovácií, pozoruje sa aj zvýšená dynamika a angažovanosť zo strany členských štátov vzhľadom na podávanie správ, ktoré sa predpokladá v nariadení o riadení energetickej únie v roku 2023. Je to nad rámec verejných investícií do výskumu a inovácií, keďže ide aj o zintenzívnenie úsilia na vnútroštátnej úrovni na monitorovanie investícií do výskumu a inovácií zo súkromného sektora. Európsky strategický plán pre energetické technológie je hlavným európskym nástrojom na zosúladenie politík a financovania výskumu a inovácií v oblasti technológií čistej energie na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni, a na stimuláciu súkromných investícií.

Súkromné investície do priorít výskumu a inovácií energetickej únie v EÚ sa odhadujú na 0,18 % HDP ( graf 3 ), čo je viac ako v USA, ale menej ako v iných veľkých konkurenčných ekonomikách (Japonsko, Kórea, Čína). To predstavuje 12 % výdavkov podnikov na výskum a vývoj, čo je viac ako 6 % odhadovaných pre USA, ale približne polovica podielu pozorovaného v prípade veľkých ázijských ekonomík.

Zdá sa, že klesajúci 51 trend patentovej činnosti v oblasti technológií čistej energie 52 (od roku 2012) sa obracia, pričom ročné úrovne podávania prihlášok sa v EÚ a na celom svete vracajú k úrovniam zaznamenaným pred desiatimi rokmi. EÚ má v porovnaní s inými veľkými ekonomikami (a svetovým priemerom) väčší podiel „zelených“ vynálezov v technológiách na zmiernenie zmeny klímy, čo naznačuje väčšie zameranie a špecializáciu vynálezcovskej činnosti v tejto oblasti. EÚ je po Japonsku na druhom mieste v oblasti vynálezov s vysokou hodnotou 53 , najmä z dôvodu výhody Japonska v dopravných technológiách; EÚ však vedie, pokiaľ ide o obnoviteľné zdroje energie a energetickú efektívnosť ( graf   4 ). V EÚ aj naďalej sídli štvrtina zo 100 najúspešnejších podnikov, pokiaľ ide o patenty s vysokou hodnotou v oblasti čistej energie za posledných 5 rokov. Napriek tomu narastá (celosvetové) znepokojenie, pokiaľ ide o vplyv technologickej dominancie podporovanej štátom alebo dotáciami, uzavretých trhov a rôznych pravidiel a politík ochrany duševného vlastníctva na inovácie a konkurencieschopnosť v tomto sektore, čo sa prejavuje najmä v Číne. Napriek týmto obavám sa viac ako štvrtina vynálezov v oblasti čistej energie, ktoré za posledných 5 rokov medzinárodne chránili prihlasovatelia z EÚ, zameriavala aj na čínsky trh. Pokiaľ ide o spoluprácu, okrem aliancií vybudovaných v rámci Európy v dôsledku geografickej blízkosti a programov spolupráce EÚ majú firmy z EÚ tendenciu najviac spolupracovať s partnermi z USA 54 . Členské štáty EÚ vytvárajú 33 % spoločných vynálezov prostredníctvom prepojení v rámci EÚ, 29 % s USA a iba 6 % s Čínou.

Graf 4: Postavenie EÚ v oblasti patentov s vysokou hodnotou v prioritách energetickej únie v oblasti výskumu a inovácií (2005 – 2018)

 Zdroj: JRC 55  na základe databázy Patstat Európskeho patentového úradu

2.2.Podmienky financovania čistých technológií v EÚ

Úloha rizikového kapitálu

Spolu s prijatím vyspelejších technológií výroby (napr. slnečná fotovoltická energia a veterná energia) bude vývoj a rozširovanie nových technológií (napr. dlhodobé a krátkodobé uskladňovanie energie, výroba vodíka z obnoviteľných zdrojov a jeho používanie v odvetviach, v ktorých je ťažké obmedziť emisie, zachytávanie, využívanie a ukladanie oxidu uhličitého), a najmä takzvané klimatické technológie 56 zohrávať kľúčovú úlohu pri dosiahnutí uhlíkovej neutrality do roku 2050.

Od Parížskej konferencie o zmene klímy v roku 2015 získali klimatické technológie výrazný impulz a stávajú sa veľmi atraktívnymi pre investície rizikového kapitálu, ktoré sú v popredí inovácií. Keďže klimatické technológie si vyžadujú dlhé prípravné časy na dosiahnutie vyspelosti, vyžadujú si značné množstvo kapitálu počas celého životného cyklu financovania startupov, ako aj vysoké investície do výskumu a inovácií 57 , kľúčové sú vládne opatrenia na odstránenie rizika vývoja a implementácia nových technológií vo veľkom rozsahu na ďalšiu stimuláciu účasti súkromného sektora.

Celosvetovo sa doména klimatických technológií ukázala ako odolná aj voči pandémii ochorenia COVID-19 58 a zostala atraktívnou pre investície rizikového kapitálu, a to napriek celkovej klesajúcej dynamike investícií a presmerovaniu značného objemu financovania vo forme rizikového kapitálu do odvetví súvisiacich s pandémiou, ako sú lieky a zdravotná starostlivosť 59 .

V oblasti klimatických technológií dosiahlo celosvetové financovanie vo forme rizikového kapitálu v roku 2020 hodnotu 14 miliárd EUR 60 , čo predstavuje nárast o viac ako 1 250 % od roku 2010. V rámci toho boli investície rizikového kapitálu do startupov a scaleupov v oblasti klimatických technológií so sídlom v EÚ za posledných 5 rokov 11-krát vyššie ako v rokoch 2009 až 2014 a v roku 2020 dosiahli približne 2,2 miliardy EUR.

V roku 2020 získali firmy v EÚ 16 % celosvetového financovania vo forme rizikového kapitálu v oblasti klimatických technológií (v porovnaní s iba 8 % celkového financovania vo forme rizikového kapitálu vo všetkých oblastiach) 61 . Rok 2020 bol zároveň prvým rokom, v ktorom boli investície do startupov v počiatočných fázach v EÚ vyššie ako investície v USA a Číne ( graf 5 ).

Graf 5: Investície rizikového kapitálu do startupov a scaleupov v oblasti klimatických technológií

Zdroj: Vypracovanie JRC na základe údajov spoločnosti PitchBook.

Startupy v oblasti klimatických technológií so sídlom v EÚ však stále zaostávajú za svojimi náprotivkami v schopnosti škálovania a v celkových investíciách sú stále ďaleko za USA (43 %). Za posledných 5 rokov využili len 6,9 % zo všetkých investícií v neskoršej fáze do startupov v oblasti klimatických technológií, čo je ďaleko za USA (44 %) a Čínou (40 %) 62 .

Doména energetiky predstavovala 8,2 % celosvetových investícií rizikového kapitálu do klimatických technológií v rokoch 2013 až 2019 63 . Európa (EÚ a Spojené kráľovstvo) investuje väčší podiel rizikového kapitálu do energetických riešení (23,5 %) v porovnaní s USA (9,4 %) a Čínou (menej ako 1 %), väčšinou do vývoja základných technológií na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov (prevažne FV články) a uskladňovanie energie (batérie) s cieľom podporiť ich šírenie 64 . 

Prekážky a príležitosti v ekosystéme rizikového kapitálu

Celková dynamika financovania vo forme rizikového kapitálu v oblasti klimatických technológií v EÚ, ako aj príťažlivosť investorov rizikového kapitálu pre energetické podniky v EÚ súvisia s množstvom spoločných politických cieľov v oblasti klímy a energetiky stanovených na úrovni EÚ a členských štátov spolu s nástrojmi na podporu klimatických technológií (napr. fond fondov, granty a finančné nástroje, majetkové a dlhové spoluinvestovanie, výskum a vývoj).

Scaleupy v oblasti klimatických technológií v EÚ v porovnaní s USA a Čínou stále brzdia štrukturálne prekážky, ako napríklad fragmentácia trhu a regulačná fragmentácia EÚ, ktoré bránia rastu a vedú k rôznej vyspelosti ekosystémov rizikového kapitálu. Problémy s premietnutím silných výsledkov výskumu v EÚ do inovácií, potreba jasnej cesty od financovania v počiatočnej fáze k investíciám vo fáze rastu, potreba rozvíjať medzinárodné partnerstvá a cezhraničné fondy a nedostatok trpezlivého kapitálu možno takisto uviesť ako hlavné výzvy, ktoré treba riešiť.

Na tento účel sa III. pilier programu Horizont Európa o „Inovatívnej Európe“ zameriava na podporu rozvoja disruptívnych inovácií a inovácií, ktoré vytvárajú trh, prostredníctvom Európskej rady pre inováciu (EIC), ktorá je jednotným kontaktným miestom s cieľom pomáhať inovátorom vytvárať trhy, využívať súkromné financie a rozširovať svoje spoločnosti. Program Horizont Európa podporuje aj iniciatívu Európske inovačné ekosystémy a Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT). Napríklad EIT InnoEnergy má v portfóliu viac ako 250 inovatívnych startupov a scaleupov, ktorých cieľom je ušetriť 1,1 gigatony CO2e – čo zodpovedá jednej tretine európskeho cieľa zníženia emisií uhlíka do roku 2030 – a 9,1 miliardy EUR ročných nákladov na energiu do konca desaťročia 65 ). Program InvestEU, ako aj politika súdržnosti takisto podporujú prístup k financiám a ich dostupnosť predovšetkým pre malé a stredné podniky, ale aj spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou a iné podniky. Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond (EIF) okrem toho efektívne podporujú rozvoj špičkových technológií, ktoré Európa potrebuje na dosiahnutie svojich cieľov v oblasti udržateľnosti.

Dodatočné programy financovania, ako napríklad inovačný fond, modernizačný fond a Sociálno-klimatický fond, navyše pomáhajú pri prenose príjmov z politík súvisiacich s klímou na podporu energetickej transformácie.

Odstránenie zaostávania, pokiaľ ide o scaleupy, medzi EÚ a inými veľkými ekonomikami si vyžaduje aj mobilizáciu súkromných investorov, aby sa aktívnejšie podieľali na európskom trhu rizikového kapitálu a na financovaní startupov v oblasti klimatických a špičkových klimatických technológií 66 . Napríklad pilotný spoločný fond vo výške 100 miliónov EUR zriadený Európskou komisiou, Európskou investičnou bankou (EIB) a fondom Breakthrough Energy Ventures Europe (BEV-E) umožňuje spájanie inštitucionálnych investičných prístupov (s menšou mierou ochoty znášať riziko) a investičných prístupov rizikového kapitálu (s väčšou mierou ochoty znášať riziko) 67 . EIB zohrala úlohu pri prilákaní súkromných investícií do švédskej spoločnosti Northvolt na výrobu ekologických batérií založenej v roku 2016, ktorá stavia prvú európsku komerčnú továreň na batérie vo Švédsku a v júni 2020 získala financovanie vo výške 1,4 miliardy EUR. EIT InnoEnergy podporila spoločnosť, aby vytvorila konzorcium investorov a získala prístup k financovaniu EIB: pôžičku vo výške 350 miliónov EUR od EIB dopĺňa 886 miliónov EUR od súkromných investorov.

Taxonómia udržateľných činnosti EÚ poskytuje rámec na uľahčenie trvalých investícií a vymedzuje environmentálne udržateľné hospodárske činnosti. Balík európskej priemyselnej stratégie na rok 2020 vrátane štandardu EÚ týkajúceho sa startupov v rámci stratégie pre MSP naznačuje, že EK zavedie nové iniciatívy na rozšírenie fondov rizikového kapitálu, zvýšenie súkromných investícií a uľahčenie cezhraničnej expanzie a rozširovanie malých a stredných podnikov. Európska stratégia udržateľného financovania na rok 2021 sa zameriava na poskytovanie správnych nástrojov a stimulov na prístup k financiám na podporu transformácie, pričom zdôrazňuje dôležitosť podpory malých a stredných podnikov. Iniciatíva Digitálne inovácie a scaleupy sa zameriava na počiatočnú fázu a rozširovanie inovatívnych startupov a špičkových technologických MSP v regióne strednej, východnej a juhovýchodnej Európy. Medzi ďalšie mechanizmy na zvýšenie zavádzania a rozširovania inovatívnych riešení patrí Nástroj na prepájanie Európy a fondy politiky súdržnosti.

Zefektívnenie týchto mechanizmov správnym spôsobom a využitie synergií medzi nástrojmi môže viesť k ďalšiemu rozkvetu startupov v oblasti klimatických technológií v EÚ, čím sa zvýši a urýchli podpora fondov rizikového kapitálu vo všetkých sektoroch a posilní prepojenie medzi technologickou inováciou a implementáciou.

3.Zameranie na kľúčové technológie čistej energie a riešenia v tejto oblasti

V nasledujúcom oddiele sa hodnotí konkurencieschopnosť vybraných technológií relevantných v kontexte balíka legislatívnych návrhov prijatých Európskou komisiou v júli 2021 s cieľom splniť Európsku zelenú dohodu.

Táto správa sa v prvom rade zameriava na veternú a slnečnú energiu, u ktorých sa predpokladá vyšší relatívny rast do roku 2030. Analýza sa následne zaoberá technológiami uskladňovania elektriny, ako sú batérie a čistý vodík, vzhľadom na ich zásadný význam pre zvýšenie celkovej flexibility energetického systému, a zároveň pre optimalizáciu trhovej integrácie elektriny z obnoviteľných zdrojov. V kontexte elektrifikácie našich spoločností sa v štúdii skúma konkurencieschopnosť tepelných čerpadiel vzhľadom na ich vysokú hodnotu pri dekarbonizácii sektora budov. Správa sa zaoberá aj obnoviteľnými palivami, ktoré sú potrebné na uľahčenie dekarbonizácie určitých druhov dopravy. Napokon sa analyzujú inteligentné siete ako horizontálna technológia, ktorá uľahčí kombináciu rôznych technológií. Každá technológia sa najprv posudzuje prostredníctvom jej súčasnej situácie a výhľadu, potom prostredníctvom analýzy jej hodnotového reťazca a nakoniec prostredníctvom analýzy jej globálneho trhu.

3.1.Veterná energia na mori a pevnine 

Analýza technológie

V roku 2020 dosiahla v EÚ inštalovaná kapacita veternej energie (na pevnine aj na mori) úroveň 10,5 GW, čím sa jej súhrnná kapacita veternej energie zvýšila na 178,7 GW 68 . Samotná veterná energia na mori vzrástla zo súhrnnej kapacity 1,6 GW v roku 2010 na 14,6 GW v roku 2020 69 . Súčasné národné ciele vyjadrené v NEKP naznačujú, že ciele modrej energie do roku 2030 (najmenej 60 GW) je možné dosiahnuť. Väčšina veterných zariadení na mori nasadených do roku 2030 bude v Severnom mori (47 GW), no značné kapacity možno očakávať aj v iných morských oblastiach, najmä v Baltskom mori (21,6 GW), Atlantickom oceáne (11,1 GW), Stredozemnom mori (2,7 GW) a Čiernom mori (0,3 GW). Presun do nových morských oblastí si bude vyžadovať ďalší rozvoj plávajúcej technológie a rozvoj prístavnej infraštruktúry. Budovanie budúcej sústavy na mori okolo hybridných projektov 70 v prípadoch, keď môžu znížiť náklady a využitie námorného priestoru, bude dôležité aj na zintenzívnenie nasadzovania veternej energie na mori.

Na základe súčasných prognóz o budúcich nákladoch na veterné elektrárne s upevnením na dne, sa do roku 2050 očakávajú vyrovnané náklady na elektrinu v rozmedzí 30 – 60 EUR za MWh (podobne ako pri pevninských zariadeniach) 71 .

Pokiaľ ide o veternú energiu na pevnine, znížený ročný prírastok pozorovaný od roku 2018 je spôsobený miernym nasadzovaním v Nemecku v dôsledku zložitých pravidiel povoľovania a potenciálneho vystavenia právnym problémom. Veková štruktúra veterných zariadení EÚ na mori a na pevnine naznačuje, že modernizácia bude v nadchádzajúcich rokoch zohrávať kľúčovú úlohu. Výmena veterných turbín na konci životnosti za nové turbíny alebo predĺženie životnosti prostredníctvom modernizácie niektorých komponentov predstavuje príležitosť na modernizáciu zariadení s využitím zdrojov na najlepších veterných lokalitách a môže zlepšiť spoločenskú akceptáciu, keďže existujúce umiestnenia turbín sa naďalej používajú, čím sa zachovávajú miestne pracovné miesta a príjmy miestnych samospráv. Vyradenie z prevádzky a obnova súčasných zariadení na výrobu elektriny z veternej energie však predstavujú výzvu z hľadiska efektívnosti zdrojov, dodávok surovín a produkcie odpadu, pretože mnohé komponenty súčasných veterných turbín sa zatiaľ nedajú opätovne použiť ani recyklovať. Obehovosť veterných mlynov si stále vyžaduje úsilie v oblasti výskumu, inovácií a nasadzovania. Voľba vlastníkov veterných zariadení medzi vyradením z prevádzky a rôznymi možnosťami modernizácie je ovplyvnená cenami elektriny, podpornými schémami a povoľovacími postupmi. Súčasný podiel veternej energie na pevnine na celkovej výrobe elektriny je 13,7 % (2020). Scenáre klimatického plánu do roku 2030 predpokladajú výrobu 847 TWh elektriny z veternej energie na pevnine v roku 2030 (podiel na celkovej výrobe elektriny: 27,3 %) a 2 259 TWh v roku 2050 (podiel: 32,9 %) 72 .

Za posledné desaťročie sa súkromné výdavky na výskum a inovácie v oblasti veternej technológie udržiavali na konštantnej úrovni od 1,6 do 1,9 miliardy EUR ročne 73 . Počas tohto obdobia desaťnásobne prevýšili verejné investície do výskumu a vývoja.

EÚ je s podielom 57 % v období 2015 – 2017 globálnym lídrom v patentoch s vysokou hodnotou v oblasti technológií veternej energie. Spomedzi ďalších veľkých ekonomík majú USA podiel 18 %, Japonsko 11 %, Čína 5 % a Kórea 1 % 74 . Najlepšími svetovými krajinami v patentoch s vysokou hodnotou v rokoch 2015 až 2017 boli Dánsko, Nemecko, USA, Japonsko a Čína. Hlavní výrobcovia pôvodného zariadenia (VPZ) v EÚ prihlasujú väčšinu patentov s vysokou hodnotou, no od roku 2012 zaznamenávajú pokles v dôsledku vysokej výkonnosti v súvislosti s patentmi s vysokou hodnotou v prípade veľkých spoločností z USA (napr. General Electric) a Japonska (napr. Mitsubishi Heavy Industries, Hitachi). Výskumné organizácie EÚ pôsobiace v oblasti veternej energie patria medzi najuznávanejšie v tejto oblasti. Pokiaľ ide o mieru citácií, deväť organizácií v najlepšej dvadsiatke je z EÚ.

Analýza hodnotového reťazca

Výroba energie z vetra je pre Európu strategickým odvetvím. Odhaduje sa, že tento sektor ponúka 240 000 až 300 000 pracovných miest 75 . Väčšina európskych výrobných zariadení sa nachádza v krajine sídla spoločnosti alebo v krajinách so zvýšeným využívaním veternej energie. 48 % aktívnych spoločností v sektore veternej energie má sídlo v EÚ. 214 prevádzkovaných výrobných zariadení sa nachádza v EÚ (26 % zo všetkých zariadení na svete) 76 . V roku 2018 dosiahol hodnotový reťazec veternej energie v EÚ obrat 36 miliárd EUR 77 .

Sektor veternej energie v EÚ preukázal svoju schopnosť inovovať. EÚ má vedúce postavenie v častiach hodnotového reťazca, ktorý sa zaoberá systémami snímania a monitorovania veterných turbín na pevnine vrátane výskumu a výroby. Veterný priemysel EÚ má takisto vysoké schopnosti výroby komponentov s vysokou hodnotou v rámci nákladov na veterné turbíny (veže, prevodovky a lopatky), ako aj komponentov so synergiou s inými priemyselnými odvetviami (generátory, meniče energie a riadiace systémy).

Stále je však potrebné vynaložiť úsilie na zlepšenie obehovosti zložiek veternej energie. Potrebujeme aj výskum súhrnných vplyvov využívania veternej energie na mori na oceánske ekosystémy.

Analýza globálneho trhu

V desiatke najlepších výrobcov pôvodného zariadenia (VPZ) v roku 2018 viedli európski výrobcovia pôvodného zariadenia so 43 % podielom na trhu, za nimi nasledovali čínske (32 %) a severoamerické (10 %) spoločnosti. Európski výrobcovia pôvodného zariadenia v sektore veternej energie mali v posledných rokoch vedúce postavenie. V roku 2020 ich po prvý raz prekonali čínski výrobcovia pôvodného zariadenia (EÚ: 28 %; Čína: 42 %) 78 , čo možno vysvetliť prudkým nárastom nových inštalácií na čínskom trhu s veternou energiou po prechode Číny od výkupných taríf k systému podpory založenému na verejnej súťaži.

EÚ mala za posledných 20 rokov kladnú obchodnú bilanciu, pokiaľ ide o zariadenia súvisiace s veternou energiou. Rast tohto ukazovateľa však do určitej miery stagnuje 79 . Čiastočne je to dôsledkom toho, že ostatné ekonomiky dobiehajú výhodu EÚ vyplývajúcu z jej priekopníckeho postavenia, ale čiastočne aj v dôsledku politík tretích krajín zameraných na ochranu ich domáceho trhu alebo nútiacich spoločnosti EÚ lokalizovať výrobné kapacity (napríklad prostredníctvom požiadaviek na miestny obsah). Na ilustráciu, vývoz veterných generátorov do Číny od roku 2007 výrazne klesol po zavedení podporného politického rámca pre ich domáci priemysel a doteraz sa neobnovil. Na druhej strane, 21 % čínskeho vývozu súvisiaceho s veternou energiou v roku 2018 smerovalo na trh EÚ, čo predstavuje takmer 10 % trhu EÚ.

Od roku 2016 klesajú príjmy pred započítaním úrokov a daní (EBIT) výrobcov pôvodného zariadenia v EÚ v dôsledku vysokej konkurencie pri objednávkach turbín najmä v období 2017 – 2018 a zvýšených materiálových nákladov na hlavné komponenty turbín. Napriek rekordnému počtu inštalácií v roku 2020 80 sa tieto faktory ešte zintenzívnili vplyvom ochorenia COVID-19, ktoré prinieslo logistické výzvy pre všetkých výrobcov.

Mnohé z kritických surovín pre veterné turbíny sa dovážajú z Číny 81 a vo všeobecnosti čelia koncentrácii v počiatočných fázach dodávateľských reťazcov. Potenciálne budúce problémy s dodávkami materiálov by predstavovali potenciálne riziko pre odvetvie výroby elektriny z veternej energie v EÚ. Vznikli aj obavy týkajúce sa životného prostredia, ktoré súvisia s koncom životnosti kompozitných lopatiek zariadení, keďže je stále náročné ich recyklovať. V súlade s akčným plánom Komisie pre kritické suroviny na rok 2020 82 prebiehajú opatrenia na diverzifikáciu dodávok kritických surovín z primárnych aj sekundárnych zdrojov a na zlepšenie efektívneho využívania zdrojov a obehovosti, ako aj na podporu zodpovedného získavania materiálu na celom svete. Obehovosť vrátane opakovaného použitia, recyklácie a nahrádzania sú navyše prioritnými oblasťami inovácií na zmiernenie týchto rizík a zároveň na zlepšenie celkovej udržateľnosti sektora a sú zahrnuté v pracovnom programe Horizont Európa na roky 2021 – 2022. Európske odvetvie veternej energie sa zaviazalo aj k opakovanému použitiu, recyklácii alebo obnove 100 % lopatiek vyradených z prevádzky a jeho cieľom je vyvinúť plán na ďalšie zrýchlenie obehovosti lopatiek veterných turbín 83 .

EÚ komercializovala 42 % globálneho trhu s veternou energiou na mori so súhrnným inštalovaným výkonom 14,6 GW v roku 2020. Očakáva sa, že v nasledujúcom desaťročí si Európa udrží vedúce postavenie v ročnom raste, pokiaľ ide o veternú energiu na mori. Očakáva sa však, že v Číne, Ázii a Tichomorí a Severnej Amerike sa v nadchádzajúcich rokoch rozvinie významný podiel na trhu (t. j. inštalovaný výkon) v segmente veternej energie na mori 84 . Pokiaľ ide o veternú energiu na pevnine, Čína zostane najväčším trhom (priemerný ročný podiel na trhu približne 50 % v období 2020 – 2025), za ňou bude nasledovať Európa (18 %), Severná Amerika (14 %) a Ázia (okrem Číny) (8 %).

Európska výroba zariadení v prístavoch (súčasná odhadovaná výrobná kapacita 6 – 8 GW/rok) bude musieť podstatne vzrásť, aby mohla splniť ročné prírastky kapacity až do odhadovaných 16 GW na uspokojenie dopytu v období 2030 – 2050 85 .

3.2.Slnečná fotovoltická energia 

Analýza technológie

Slnečná fotovoltická energia sa ukazuje ako veľmi veľké a inovatívne odvetvie, ktoré rastie neočakávaným tempom. Ide o kombinovaný výsledok zrýchleného vývoja technológií, politík zavádzania a implementácie veľkých výrobných zariadení s nízkymi nákladmi, najmä v Ázii. Táto technológia je základom budúcich klimaticky neutrálnych systémov na výrobu elektrickej energie.

Predpokladá sa, že v roku 2030 bude celosvetovo inštalovaných viac ako 3,1 TW kapacity fotovoltickej energie a v roku 2050 približne 14 TW. Investícia potrebná v období 2020 – 2050 na dodatočnú kapacitu v oblasti slnečnej energie sa odhaduje na približne 4,2 bilióna USD 86 . V EÚ sa predpokladá inštalácia 0,4 TW kapacity slnečnej fotovoltickej energie do roku 2030 (odhaduje sa, že do roku 2021 dosiahne takmer 160 GW) a 1 TW do roku 2050 87 ,  88 . V scenároch zo samotného odvetvia sa predpokladá ešte väčší prienik 89 .

Rezidenčné systémy, ktoré pred piatimi rokmi v EÚ prevládali, sú teraz na druhom mieste (25,4 %) po úžitkovom segmente (30,5 %), pokiaľ ide o podiel inštalovaného výkonu. Po najvyšších investíciách v roku 2011 celkové verejné investície EÚ do vývoja, demonštrácie a výskumu fotovoltickej energie klesli a v súčasnosti sú pod úrovňou zo začiatku desaťročia 90 .

Za posledný rok EÚ klesla z druhého miesta v oblasti vynálezov s vysokou hodnotou (po Japonsku) na tretie miesto (po Japonsku a Kórei) 91 . Ak bude súčasný trend pokračovať, aj čínske vynálezy s vysokou hodnotou čoskoro prekonajú EÚ. Pokiaľ ide o životaschopnosť výroby v EÚ, dizajn článkov, a najmä modulov má tendenciu byť čoraz zložitejší, čo si vyžaduje ďalšie investície, aby zostal na špičkovej úrovni.

Analýza hodnotového reťazca

EÚ je svetovým lídrom v niekoľkých častiach hodnotového reťazca fotovoltiky: výskum a vývoj, výroba polykryštalického kremíka, zariadenia a stroje na výrobu fotovoltiky 92 .

V EÚ sídli jeden z popredných výrobcov polykryštalického kremíka. Podniky z EÚ sú okrem toho konkurencieschopnejšie v odberateľskej časti hodnotového reťazca s kľúčovými úlohami v oblasti monitorovania, riadenia a vyrovnávania segmentov systému, najmä v oblasti výroby invertorov a solárnych sledovacích zariadení. Európske podniky si udržali vedúce postavenia aj v segmente zavádzania.

Na druhej strane EÚ stratila svoj podiel na trhu v oblasti výroby solárnych článkov a modulov. V prípade oživenia európskeho odvetvia výroby solárnych článkov a modulov na báze kremíka, čo nie je vôbec nereálne vzhľadom na súčasný počet možných projektov, by si závislosť od niektorých kritických surovín, ako je bór, gálium, germánium a indium, vyžadovala pozornosť v dodávateľskom reťazci. V nedávnej štúdii 93 sa ukazuje, že EÚ má najlepšiu výkonnosť, pokiaľ ide o vyrobenú energiu v porovnaní s energiou použitou pri výrobe a prevádzke fotovoltických systémov, pričom za ňou nasleduje Čína a USA. Podobne má EÚ aj najnižšiu uhlíkovú náročnosť na energiu vyrobenú fotovoltickými systémami, pričom na ďalšom mieste sú USA a potom Čína. EÚ má takisto najvyššiu energetickú návratnosť uhlíka, zatiaľ čo Čína má najhoršiu výkonnosť a USA sú v strede 94 . Tento posledný ukazovateľ odráža uhlíkovú náročnosť výrobného cyklu elektriny používanej vo výrobných procesoch. 

V roku 2018 bolo v EÚ hlásených 109 000 priamych a nepriamych pracovných miest v oblasti fotovoltiky, pričom v rokoch 2015 až 2018 došlo k nárastu o 42 % 95 . Predbežné výsledky novšej štúdie uvádzajú približne 123 000 priamych a 164 000 nepriamych pracovných miest na plný úväzok vo fotovoltickom odvetví EÚ v roku 2020, čo predstavuje celkovo 287 000 pracovných miest 96 .

Z pohľadu pracovných zručností zamestnáva fotovoltický sektor vysokovzdelanú pracovnú silu v oblastiach výskumu a vývoja, výroby polykryštalického kremíka a kremíkových doštičiek a výroby článkov a modulov. Inžinierstvo, obstarávanie a výstavba, prevádzka a údržba, vyraďovanie z prevádzky a recyklácia sú takisto náročné činnosti z hľadiska požadovaných zručností.

Analýza globálneho trhu

S nárastom inštalácií fotovoltických systémov sa obchodný deficit EÚ z hľadiska dovozu solárnych modulov začal od roku 2016 opäť zvyšovať po tom, čo v rokoch 2011 až 2016 klesol v dôsledku menšej miery nasadzovania fotovoltických systémov. V roku 2019 vzrástol na viac ako 5,7 miliardy EUR. Táto nerovnováha odráža objem dovozu, keďže vývoz sa v priebehu rokov významne nezmenil. Dovoz slnečnej fotovoltiky do EÚ výrazne závisí od čínskych a iných ázijských spoločností 97 .

Výroba polykryštalického kremíka, ingotov a doštičiek spolu s výrobou solárnych článkov a modulov má v súčasnosti celosvetovú hodnotu približne 57,8 miliardy EUR. Podiel EÚ (12,8 %) zodpovedá hodnote 7,4 miliardy EUR. Tento podiel pripadá najmä na výrobu polykryštalického kremíka. Takmer k celému nárastu výroby fotovoltických článkov a modulov došlo mimo EÚ 98 . So zrýchľujúcim sa dopytom na trhu v Európe a na celom svete a objavujúcimi sa novými výrobnými technológiami európski výrobcovia opäť prejavujú záujem o vytvorenie výrobnej kapacity v rámci EÚ na základe najnovších technológií. V tejto súvislosti sa v aktualizovanej európskej priemyselnej stratégii Európskej komisie 99 privítali snahy odvetvovej európskej iniciatívy pre slnečnú energiu o rozšírenie výroby v oblasti slnečnej fotovoltickej energie. V EÚ sa už rozbieha niekoľko projektov na výrobu doštičiek, solárnych článkov a modulov. Európska komisia v roku 2022 zverejní oznámenie o slnečnej energii.

Úloha výrobcov-spotrebiteľov a energetických spoločenstiev

Zavádzanie a výroba energie z obnoviteľných zdrojov, ako je slnečná fotovoltická energia, ale aj energetická efektívnosť môžu byť posilnené energetickými spoločenstvami, ktoré umožňujú spotrebiteľom prevziať aktívnu úlohu na trhu s energiou. V súčasnosti sa najmenej dva milióny európskych občanov spoločne zapájajú do viac ako 8 400 energetických spoločenstiev, pričom od roku 2000 zrealizovali minimálne 13 000 projektov 100 . Súčasné celkové kapacity obnoviteľných zdrojov inštalované energetickými spoločenstvami v Európe možno odhadnúť prinajmenšom na 6,3 GW, čo zvyčajne tvorí príspevok približne 1 – 2 % k národným inštalovaným výkonom, pričom najvyšší príspevok je až 7 % v prípade Belgicka. Leví podiel inštalovaných výkonov patrí slnečnej fotovoltickej energii, po ktorej nasleduje veterná energia na pevnine. Konzervatívny odhad celkových investovaných financií predstavuje minimálne 2,6 miliardy EUR 101 .

Energetické spoločenstvá sú v súčasnosti organizované v rôznych právnych formách. Oblasti činnosti, technologické portfóliá, veľkosť a členská štruktúra sa líšia. V súčasnosti energetické spoločenstvá zvyšujú informovanosť o technológiách a ich prijímanie, podporujú energetickú efektívnosť, vyrábajú a distribuujú elektrinu a teplo z obnoviteľných zdrojov, poskytujú služby v oblasti elektromobility a prevádzkujú služby energetického poradenstva. Inovatívne experimentujú s obchodnými modelmi a koncepciami sebestačnosti v prospech miestnych spoločenstiev. Pokračovanie a rozširovanie energetických spoločenstiev v Európe závisí od priaznivých právnych predpisov a finančných stimulov, ako aj od konkurencieschopnosti technológií, ktoré sú dostupné občanom.

Zatiaľ čo politické rámce EÚ majú za cieľ podnietiť rozvoj energetických spoločenstiev v celej EÚ 102 , a to aj v cezhraničnom meradle, veľa bude závisieť od toho, ako členské štáty zavedú rámec umožňujúci tieto typy modelov 103 . V rámci národných energetických a klimatických plánov (NEKP) sa už vyžaduje, aby členské štáty podávali správy o spoločenstvách energie z obnoviteľných zdrojov, avšak len niekoľko členských štátov zahrnulo kvantitatívne ciele a konkrétne opatrenia na rozvoj energetických spoločenstiev do svojich NEKP. S cieľom podporiť rozvoj energetických spoločenstiev v zmysle smernice EÚ Komisia zriaďuje register energetických spoločenstiev, ktorý prispeje k šíreniu osvedčených postupov a poskytne technickú pomoc pri rozvoji konkrétnych iniciatív energetických spoločenstiev v celej EÚ.

Podobne ako v prípade energetických spoločenstiev bude rámec EÚ podporovať využívanie vlastnej spotreby (t. j. výrobcovia-spotrebitelia) s požiadavkou umožniť individuálnu a kolektívnu vlastnú spotrebu a oslobodenie od sieťových taríf. Opäť bude mnoho závisieť od návrhu právneho rámca, platných sieťových taríf a daní a jednotných informačných miest na stimuláciu kolektívnej vlastnej spotreby vo viacpodlažných bytových domoch a mimo nich, ak sa tak členské štáty rozhodnú urobiť. Právne obmedzenia a nepriaznivé zdaňovanie môžu predstavovať vážne prekážky pre využívanie vlastnej spotreby.

3.3.Tepelné čerpadlá pre použitie v budovách

Analýza technológie

Tepelné čerpadlá pre použitie v budovách 104 sú vyspelé, komerčne dostupné výrobky. Môžu byť klasifikované podľa zdroja, z ktorého získavajú energiu z obnoviteľných zdrojov (vzduch, voda alebo zem), teplonosného média, ktoré používajú (vzduch alebo voda), ich účelu (chladenie/vykurovanie priestorov, ohrev vody pre domácnosť) a cieľových segmentov trhu (rezidenčné použitie, ľahké komerčné použitie a tepelné siete).

Výroba tepla tepelnými čerpadlami za posledných 5 rokov v EÚ rástla o 11,5 % ročne a v roku 2020 dosiahla 250 TWh 105 . Tento trend sa bude zvyšovať, pretože elektrifikácia vykurovania bude kľúčovým prispievateľom na ceste stavebného sektora ku klimatickej neutralite. 

Tepelné čerpadlá sú veľmi efektívne; ich typický sezónny vykurovací faktor na úrovni 3 znamená, že na každú spotrebovanú kWh elektriny sa vyrobia 3 kWh tepla 106 . V dôsledku toho môže byť prevádzka tepelného čerpadla na vykurovanie budov nákladovo efektívna v porovnaní s plynovými kotlami iba v prípade, ak pomer ceny elektriny a plynu nie je vyšší ako 3. Tento pomer sa medzi členskými štátmi značne líši, a to od 1,5 do 5,5 107 , často v dôsledku vyšších daní a poplatkov za elektrinu v súvislosti s fosílnymi palivami a nedostatočnej internalizácie externých nákladov emisií skleníkových plynov do cien plynu/ropy. Tieto otázky sa riešia v balíku politík predloženom v júli 2021 s cieľom splniť Európsku zelenú dohodu, konkrétne v návrhoch na zmenu smernice o zdaňovaní energie a zavedením nového obchodovania s emisiami pre sektory stavebníctva a cestnej dopravy. 

Sektor tepelných čerpadiel sa vyznačuje globálnym a konkurenčným trhom, na ktorom majú kľúčový význam inovácie. Prispôsobenia sa meniacim sa klimatickým a environmentálnym predpisom a stratégiám EÚ konkurujú zlepšovaniu výkonnosti výrobkov a nákladov v malých, stredných alebo veľkých podnikoch v EÚ, v ktorých sú kapacity na výskum a vývoj obmedzené. Napriek tomu ponúkajú priemyslu príležitosti navrhovať inovatívne výrobky.

V období 2011 – 2021 je viac ako 37 % najviac citovaných vedeckých publikácií o technológii tepelných čerpadiel z EÚ, za ktorou nasleduje Čína (23 %) a USA (20 %). EÚ má vedúce postavenie aj vo vynálezoch v oblasti „tepelných čerpadiel pre použitie najmä na vykurovanie v budovách“: v období 2015 – 2017 sa 42 % vynálezov s vysokou hodnotou prihlásilo v EÚ, za ktorou nasledovalo Japonsko (20 %), USA (8 %), Južná Kórea (7 %) a Čína (4 %) 108 .

Na základe tejto znalostnej a inovačnej základne majú výskumné inštitúcie a priemysel EÚ kapacitu navrhovať inovácie. V období 2014 – 2020 predstavovali projekty tepelných čerpadiel pre použitie v budovách celkové financovanie vo výške 146,8 milióna EUR v rámci programu EÚ pre výskum a inovácie Horizont 2020. Najväčší podiel bol venovaný integrácii tepelných čerpadiel s inými obnoviteľnými zdrojmi energie (60,9 %) v porovnaní s vývojom tepelných čerpadiel pre rezidenčné aplikácie (6,5 %) a pre aplikácie diaľkového vykurovania (32,6 %).

Analýza hodnotového reťazca

Podľa EurObserver 109 dosiahol obrat tepelných čerpadiel v EÚ v roku 2018 26,6 miliardy EUR, čo predstavuje nárast o 18 % v porovnaní s rokom 2017. Súčasne počet priamych a nepriamych pracovných miest dosiahol v roku 2018 222 400, čo predstavuje nárast o 17 % v porovnaní s rokom 2017. Tieto údaje zahŕňajú všetky typy tepelných čerpadiel, vrátane tepelných čerpadiel typu vzduch-vzduch používaných len na chladenie alebo na vykurovanie a chladenie, ktoré predstavovali 86 % predaných jednotiek v roku 2019.

Z pohľadu zručností zamestnáva sektor tepelných čerpadiel dobre vzdelanú pracovnú silu v oblastiach výskumu a vývoja, výroby komponentov a tepelných čerpadiel, inžinierov v oblasti tepelnej techniky a geológov, inštalatérov (vrátane vŕtačov) a servisu a údržby.

Analýza globálneho trhu

Ázia a Amerika dominujú vo vývoze tepelných čerpadiel typu vzduch-vzduch na trhu klimatizácií pre obytné budovy 110 . Nerovnováha je menej výrazná pri zohľadnení reverzibilných klimatizácií 111 : vedú stále ázijské krajiny, po ktorých nasledujú európske krajiny. Pokiaľ ide o „tepelné čerpadlá určené najmä na vykurovanie“ 112 , vo vývoze vedú krajiny EÚ a za nimi nasleduje Ázia. Za posledných 5 rokov však rast trhu EÚ s „tepelnými čerpadlami určenými najmä na vykurovanie“ dobehol dovoz z Ázie, ktorý v rokoch 2015 až 2020 rástol priemerne o 21 % ročne. Preto sa obchodná bilancia zhoršila, keď prešla z prebytku 249 miliónov EUR v roku 2015 na deficit 40 miliónov EUR v roku 2020. 

Na základe prognóz dlhodobej stratégie EÚ 113 sa očakáva, že predaj tepelných čerpadiel sa v EÚ do roku 2030 rýchlo zvýši vzhľadom na elektrifikáciu v sektore vykurovania budov, po čom bude nasledovať pomalší rast z hľadiska miery prenikania. Rýchlejšie prenikanie na popredný trh EÚ je príležitosťou pre priemysel EÚ na rast a rozvoj konkurencieschopnej výroby do roku 2030 a následne na využitie trvalého rastu na celom svete, ako to predpokladá IEA 114 .

Vysoké náklady v Európe možno čiastočne pripísať vysokej úrovni fragmentácie a národne zameraným trhom. V niektorých prípadoch sa vnútroštátne zákony líšia, najmä pokiaľ ide o požiadavky na schvaľovanie výrobkov a pravidlá povoľovania. Lepšie marketingové a distribučné siete v EÚ a mimo nej a potenciálne väčšia spolupráca s partnermi s príslušnými kompetenciami by prispeli k zvýšeniu konkurencieschopnosti podnikov v EÚ. Napriek tomu Komisia uznala významnú úlohu tepelných čerpadiel v integrácii energetického systému a vo svojom oznámení o vlne obnovy oznámila, že bude ďalej podporovať používanie tepelných čerpadiel 115 . Komisia sa bude takisto snažiť zvýšiť úlohu tepelných čerpadiel vo flexibilite energetických systémov, napríklad vypracovaním sieťového predpisu o flexibilite na strane odberu. 

3.4.Batérie

Analýza technológie

Táto správa sa zameriava na technológiu lítiovo-iónových (Li-ion) batérií vzhľadom na ich význam pre elektromobilitu, ktorá dominuje dopytu po batériách v súvislosti s prechodom na čistú energiu 116 . V širšom energetickom systéme budú stacionárne batérie rozhodujúce ako prostriedok na uskladňovanie energie, ktorý umožní vysoký podiel energie z nestálych obnoviteľných zdrojov v mixe elektriny. Okrem toho interakcia elektrických vozidiel s elektrickou sieťou má veľký potenciál na využitie.

V roku 2020 sa elektrické vozidlá stali nákladovo konkurencieschopnými vo viac ako 50 % celkového európskeho automobilového trhu na základe celkových nákladov na vlastníctvo. Priemerné ceny lítiovo-iónových batériových súprav v elektrických vozidlách klesli od roku 2010 v reálnom vyjadrení o 89 % na 137 USD za kWh (115 EUR za kWh) v roku 2020. Odhaduje sa, že do roku 2023 budú priemerné ceny súprav 101 USD za kWh a do roku 2027 sa očakáva, že nákupná cena elektrických vozidiel bude nižšia ako pri konvenčných vozidlách 117 .

Priemerná energetická hustota batérií elektrických vozidiel rastie o 7 % ročne 118 , zatiaľ čo priemerná kapacita batériovej súpravy v elektrických ľahkých úžitkových vozidlách (iba elektrických a hybridných) vzrástla z 37 kWh v roku 2018 na 44 kWh v roku 2020, pričom batéria pre čisto elektrické vozidlá má vo väčšine krajín kapacitu v rozmedzí 50 – 70 kWh 119 . Trendy rastúcej veľkosti automobilov ohrozujú zisky z energetickej efektívnosti a dostupnosť kritických surovín.

Zavádzanie technológie batérií v EÚ dosiahlo historické maximá, pričom predaj elektrických vozidiel v roku 2020 predstavoval 10,5 % trhu s automobilmi (nárast z 3 % v roku 2019) 120 , v rámci EÚ však existujú veľké rozdiely, keďže predaj elektrických vozidiel sa pohybuje od 0,5 % na Cypre do 32 % vo Švédsku. Počet elektrických vozidiel na cestách sa v roku 2020 v EÚ zdvojnásobil na viac ako dva milióny, čo zodpovedá uskladňovacej kapacite viac ako 60 GWh. Do roku 2030 sa očakáva na cestách v EÚ viac ako 50 miliónov elektrických vozidiel 121 .

Vznikajúci trh so stacionárnymi batériami v EÚ vzrástol v roku 2020 približne na 1,3 GWh so súhrnným inštalovaným výkonom približne 4,3 GWh (väčšinou lítiovo-iónové batérie) 122 . Nemecko vďaka podpore vlastnej spotreby získalo dve tretiny európskeho trhu s batériami na uskladňovanie energie v domácnostiach (2,3 GWh) 123 . Do roku 2030 môžu stacionárne batérie uskladniť takmer toľko ako dnes prečerpávacie vodné nádrže, pričom pri meraní z hľadiska energetickej priepustnosti môžu lítiovo-iónové batérie efektívne poskytnúť uskladnenie až na 5 hodín, zatiaľ čo nové technológie, vrátane prietokových batérií, dokážu lepšie zabezpečiť dlhodobejšie uskladňovanie.

Vzhľadom na dodatočné nákladové prvky sú systémové náklady lítiovo-iónových aplikácií v rozsahu na úrovni sústavy 300 až 400 EUR za kWh, zatiaľ čo náklady na domáce systémy na uskladňovanie sú približne dvojnásobné. Zníženie nákladov na batériový energetický systém na polovicu súčasnej ceny je kľúčové pre hromadné zavedenie v celej Európe 124 . 

Dva mnohomiliardové dôležité projekty spoločného európskeho záujmu 125 zahŕňajúce 12 členských štátov a desiatky spoločností a výskumných organizácií znázorňujú zvyšujúce sa uprednostňovanie batérií vo financovaní výskumu a inovácií. EÚ zasa vyčlenila 925 miliónov EUR na partnerstvo pre vývoj batérií v rámci programu Horizont Európa na obdobie 2021 – 2027.

Analýza hodnotového reťazca

Napriek rastúcemu záujmu o ťažobné projekty v Európe, najmä o ťažbu lítia a prírodného grafitu, pokiaľ ide o nerasty dôležité pre batérie, dodávky primárnych aj sekundárnych surovín pre batérie si vyžadujú výrazné zvýšenie, aby udržali krok s rastúcim dopytom po materiáloch pre batérie 126 . EÚ je pri dodávkach kobaltu, lítia a grafitu veľmi závislá od medzinárodného obchodu a tieto materiály sú na zozname kritických surovín EÚ 127 . Hoci sú dodávky niklu diverzifikovanejšie, EÚ sa spolieha na dovoz materiálu vysokej čistoty potrebného na výrobu batérií s podielom ~56 %. Budúce anódové a katódové materiály ako kremík, titán a niób sú takisto na zozname kritických surovín EÚ 128 .

Okrem rafinácie kobaltu (druhé miesto po Číne) má EÚ vo všeobecnosti slabé postavenie v rafinácii materiálov súvisiacich s batériami. Hoci má EÚ silných hráčov v oblasti katódových materiálov, stále je čistým dovozcom katódových materiálov z Ázie. Výrobná kapacita batériových článkov sa má do roku 2025 priblížiť k 400 GWh, a teda do veľkej miery uspokojiť domáci dopyt 129 .

V roku 2021 mali dcérske spoločnosti zahraničných, prevažne kórejských, spoločností v EÚ výrobnú kapacitu lítiovo-iónových článkov na úrovni 44 GWh 130 . Medzitým 10 spoločností so sídlom v EÚ začne v najbližších rokoch vyrábať lítiovo-iónové články. Poprední svetoví výrobcovia zakladajú továrne aj v EÚ. Výrobné kapacity lítiovo-iónových článkov v EÚ rastú a od roku 2021 dosahujú 6 % celosvetovej kapacity 131 , v porovnaní s 3 % v roku 2018. Európski výrobcovia si udržiavajú silné postavenie v oblasti špecifických aplikácií týkajúcich sa lítiovo-iónových batérií, ale naďalej sú závislí od ázijských spoločností, pokiaľ ide o zariadenia na výrobu batériových článkov 132 .

EÚ má najsilnejšie postavenie v konečných výrobkoch. Všetky automobilové spoločnosti v EÚ prijali prechod na elektromobilitu, pričom jedna z nich má dokonca za cieľ predať 1 milión elektrických áut v roku 2021. EÚ má viacero recyklačných zariadení, ale s obmedzenými kapacitami. V súčasnosti sa batérie na konci životnosti väčšinou posielajú do Ázie 133 . Po zavedení podporného rámca nového nariadenia o batériách 134 sa Európa môže stať lídrom v obehovom hospodárstve batérií – od ťažby až po recykláciu. Rastúci hodnotový reťazec si vyžaduje viac úsilia v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, pretože do roku 2025 sa vytvorí 800 000 priamych pracovných miest a celkovo 3 až 4 milióny pracovných miest. 135 Na tento účel EÚ spustila projekt akadémia EBA250.

Analýza globálneho trhu

Čína má pod kontrolou 80 % svetovej kapacity na rafináciu surovín pre batérie, 77 % kapacity na výrobu článkov a 60 % kapacity na výrobu komponentov batérií 136 . Obchodný deficit EÚ v oblasti lítiovo-iónových batérií bol v roku 2018 v hodnote 3,6 miliardy EUR a v roku 2019 v hodnote 4,2 miliardy EUR. Väčšina batériových článkov sa v roku 2020 stále dovážala a všetci poprední výrobcovia batérií mali sídlo mimo Európy (niektorí z nich však majú výrobu v EÚ). V roku 2020 dosiahol globálny trh s lítiovo-iónovými batériami približne 40 – 47 miliárd USD 137 . S pripravovanými investičnými projektmi sa EÚ do roku 2025 stane druhým najväčším výrobcom batériových článkov na svete po Číne. 138

EÚ mala v roku 2020 len mierny obchodný deficit v odvetví elektrických vozidiel, pričom vývoz rástol rýchlejšie ako dovoz 139 . Automobilové spoločnosti v EÚ zároveň rozširujú svoje výrobné závody v Ázii a USA a konkurujú tamojším spoločnostiam. EÚ má silných hráčov aj na trhu so stacionárnym uskladňovaním: napr. vrátane globálnych lídrov v oblasti aplikácií v rozsahu na úrovni sústavy a trhu rezidenčných zariadení na uskladňovanie energie.

Vo výrobe a nasadzovaní elektrických autobusov EÚ výrazne zaostáva za Čínou, ktorá už elektrifikovala 60 % svojho autobusového parku. V roku 2020 sa v EÚ predalo len 1 714 elektrických autobusov 140 v porovnaní so 61 000 v Číne 141 .

3.5.Výroba vodíka z obnoviteľných zdrojov elektrolýzou

Analýza technológie

Vodík z obnoviteľných zdrojov získaný elektrolýzou vody (nazývaný aj ako palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu) má potenciál dekarbonizovať sektory, v ktorých je náročná elektrifikácia a obmedzenie emisií, ako je priemysel a ťažká úžitková doprava, a prispieť k energetickým službám, ako je sezónne uskladňovanie. Hlavnou technologickou výzvou sú straty energetickej efektívnosti spojené s premenou obnoviteľnej energie na vodík, keďže každá vyrobená jednotka vodíka z obnoviteľných zdrojov si vyžaduje 1,5 jednotky elektriny z obnoviteľných zdrojov. To si vyžaduje obrovské množstvo energie z obnoviteľných zdrojov, najmä veternej a slnečnej, ako aj zníženie nákladov na energiu z obnoviteľných zdrojov, aby bola konkurencieschopná v porovnaní s vodíkom z fosílnych palív.

Súčasný priemyselný dopyt EÚ po vodíku, ktorý predstavuje približne 7,7 milióna ton ročne 142 , sa vo veľkej miere pokrýva výrobou z fosílnych palív. Vodík vyrobený elektrolýzou vody sa odhaduje na menej ako 1 % celkovej výroby 143 . Aktuálnym cieľom EÚ do roku 2030je nainštalovať elektrolyzéry s kapacitou 40 GW na výrobu až 10 miliónov ton vodíka z obnoviteľných zdrojov ročne 144 . Do roku 2050 sa prognózy kapacity elektrolyzérov pre európsky trh pohybujú od 511 GW 145 do 1 000 GW 146 .

Niektoré kľúčové ukazovatele výkonnosti (KPI) pre vodné elektrolyzéry sú zhrnuté pre rôzne technológie: alkalické elektrolyzéry, elektrolyzéry s polymérnou elektrolytickou membránou (PEM), elektrolyzéry s membránou s výmenou aniónov (AEM) a elektrolyzéry s tuhými oxidmi (SO). Membrány s výmenou aniónov nemajú rovnakú úroveň vyspelosti ako ostatné technológie (stále sú vo vývoji, ale sú dostupné na obmedzené komerčné využitie). Elektrolýza s tuhými oxidmi sa začína zavádzať na účely demonštrácií. Alkalické a polymérne elektrolytické membrány sú plne komerčné technológie.

Tabuľka 1 Kľúčové ukazovatele výkonnosti pre štyri hlavné technológie elektrolýzy vody v roku 2020 a plánované na rok 2030. Degradácia batérií je vymedzená ako percentuálna strata efektívnosti pri prevádzke pri nominálnej kapacite.

	2020				2030
	Alkalické	PEM	AEM	SO	Alkalické	PEM	AEM	SO
Charakteristická teplota [°C]	70 – 90*	50 – 80*	40 – 60*	700 – 850*	–	–	–	–
Tlak v článku [bar]	< 30*	< 70*	< 35*	< 10*	–	–	–	–
Efektívnosť (systém) [kWh/kgH2]	50	55	57*	40	48	50	< 50*	37
Degradácia [%/1 000 h]	0,12	0,19	–	1,9	0,1	0,12	–	0,5
Rozsah kapitálových nákladov [EUR/kW – na základe výroby 100 MW]	600	900	–	2 700	400	500	–	972

Zdroj: Dodatok k viacročnému pracovnému plánu na roky 2014 – 2020, spoločný podnik FCH, 2018 a pre parametre označené „*“ vypracovanie GR ENER (Európska komisia) na základe údajov IRENA zo správy „Znižovanie nákladov na čistý vodík“, 2020.

Spoločný podnik pre palivové články a vodík (ďalej len „spoločný podnik FCH“) investoval od roku 2008 približne 150,5 milióna EUR do vývoja technológií elektrolyzérov (74,7 milióna EUR na výskumné opatrenia a 75,9 milióna EUR na inovačné opatrenia). Hlavnými prijímajúcimi krajinami boli Nemecko (31 miliónov EUR), Francúzsko (25 miliónov EUR) a Spojené kráľovstvo (18 miliónov EUR). V rámci výzvy programu Horizont 2020 týkajúcej sa zelenej dohody sa sprístupnili finančné prostriedky vo výške približne 90 miliónov EUR pre tri projektové konzorciá na vývoj a prevádzku 100 MW elektrolyzérov v reálnych prostrediach. Zatiaľ čo Japonsko dôsledne patentuje túto technickú oblasť už mnoho rokov, v iných regiónoch (najmä v Číne) sa počet vynálezov súvisiacich s elektrolyzérmi v posledných rokoch neustále zvyšuje. Pokiaľ ide o elektrolyzéry, Európa (vrátane Spojeného kráľovstva) podáva v pomere vyšší počet patentov v rámci medzinárodných skupín patentov (patentových prihlášok podaných a zverejnených na niekoľkých medzinárodných patentových úradoch) ako iné vedúce ekonomiky 147 .

Analýza hodnotového reťazca

Je náročné získať presné informácie o hodnotových reťazcoch súvisiacich s vodíkom z obnoviteľných zdrojov a nízkouhlíkovým vodíkom a o ich predpokladanom raste, ale práca Európskej aliancie pre čistý vodík s viac ako 1 500 členmi poukazuje na veľmi dynamický a rýchlo sa rozvíjajúci sektor. Európska aliancia pre čistý vodík už zhromaždila informácie o projektoch týkajúcich sa elektrolyzérov s kapacitou približne 60 GW do roku 2030, z ktorých veľká väčšina má byť napájaná elektrinou z obnoviteľných zdrojov.

Trh elektrolýzy vykazuje silný potenciál rozvoja. Z prehľadu výrobcov stredne veľkých až veľkých elektrolýznych systémov, v ktorom sa uvádzajú len výrobcovia komerčných systémov a nezohľadňujú sa výrobcovia laboratórnych elektrolyzérov, vyplýva, že Európa má silné medzinárodné postavenie v oblasti alkalickej elektrolýzy aj elektrolýzy s polymérnou elektrolytickou membránou a veľmi silné postavenie v oblasti elektrolýzy s pevným oxidom, pričom v EÚ sa nachádza aj jediný výrobca využívajúci membránu s výmenou aniónov 148 . Rozsiahle zavedenie týchto elektrolyzérov bude okrem iného závisieť od dostupnosti elektriny z obnoviteľných zdrojov a nízkouhlíkovej elektriny potrebnej na výrobu vodíka z obnoviteľných zdrojov a nízkouhlíkového vodíka, ako aj od iných faktorov, ako je zvýšenie počtu prevádzkových hodín elektrolyzérov a zníženie ceny elektriny. 

Analýza globálneho trhu

EÚ si vybudovala technologický náskok v elektrolýze a súvisiacich technológiách, zatiaľ však stále dosahuje relatívne malý objem výroby elektrolyzérov, pri ktorej sa však v nadchádzajúcich rokoch očakáva značný nárast. Na výrobu palivových článkov, elektrolyzérov a technológií na uskladňovanie vodíka je potrebných približne 30 surovín. Z týchto surovín sa 13 považuje za kritické suroviny pre hospodárstvo EÚ podľa zoznamu kritických surovín na rok 2020 (elektrolyzéry nie sú zahrnuté v hodnotení) 149 . Najmä elektrolýza s polymérnou elektrolytickou membránou si vyžaduje použitie katalyzátorov na báze ušľachtilých kovov, ako je irídium pre anódu a platina pre katódu, pričom oba pochádzajú najmä z Južnej Afriky. Elektrolyzér s tuhými oxidmi si zase vyžaduje vzácne kovy alkalických zemín, ktoré pochádzajú najmä z Číny.

3.6.Inteligentné siete (automatizácia distribučnej sústavy, inteligentné meranie, systémy hospodárenia s energiou v domácnostiach a inteligentné nabíjanie elektrických vozidiel) 

Očakáva sa, že zavádzanie technológií inteligentných sietí zostane v tomto desaťročí a aj po ňom silným trendom v úzkej súvzťažnosti s elektrifikáciou, decentralizáciou a potrebou zlepšenia spoľahlivosti siete a prevádzkovej efektívnosti a so zvyšovaním investícií do modernizácie starnúcej infraštruktúry sietí. Technológie ako inteligentné meranie, automatizácia alebo elektrifikácia mobility prispejú do roku 2030 približne 8 % odhadovaných investícií v EÚ a Spojenom kráľovstve do energetických distribučných sústav 150 . Všeobecne sa očakáva, že trhy s pridruženými digitálnymi službami budú takisto naďalej rásť. V tomto oddiele sa analyzujú štyri oblasti digitálnych technológií a služieb, ktoré sú obzvlášť dôležité pre ambície EÚ vo vzťahu k budovám a mobilite, a to automatizácia distribučnej sústavy, systémy energetického manažérstva v domácnostiach, inteligentné meracie zariadenia a inteligentné nabíjanie.

Analýza technológie

Automatizácia distribúcie a inteligentné meranie sa môžu opierať o vyspelé zariadenia a softvér pripravené pre trh, ktorých zavádzanie prebieha už desaťročie. Napríklad do konca roka 2020 bolo v EÚ, Nórsku, Švajčiarsku a Spojenom kráľovstve nainštalovaných takmer 150 miliónov inteligentných meracích zariadení (priemerná miera rozšírenia 49 %). Očakáva sa, že toto číslo do roku 2025 vzrastie na takmer 215 miliónov (miera rozšírenia 69 %) 151 , pričom technológia druhej vlny sa viac zameria na decentralizáciu a služby spotrebiteľom.

Na druhej strane systémy energetického manažérstva v domácnostiach a inteligentné nabíjanie sú v ranom štádiu využívania, pričom v EÚ a inde stále prebieha množstvo sľubných výskumných projektov, ktoré posúvajú aktuálny stav techniky dopredu a ovplyvňujú tento skorý rast. Štandardizácia, interoperabilita a kybernetická bezpečnosť sú spoločnými výzvami vo všetkých oblastiach pre všetky technológie a môžu predstavovať riziko spomalenia využívania technológií na často fragmentovanom trhu.

Analýza hodnotového reťazca

Hodnotový reťazec týchto štyroch technológií je tvorený kombináciou hardvéru, softvéru a poskytovateľov služieb. To prispieva k fragmentácii hodnotových reťazcov EÚ medzi mnohých hráčov, najmä v oblasti systému energetického manažérstva v domácnostiach a inteligentného nabíjania. Hodnotové reťazce automatizácie distribúcie a inteligentného merania sú na druhej strane koncentrovanejšie. V oblasti automatizácie distribúcie sú niektoré európske spoločnosti prítomné v celom hodnotovom reťazci a sú významnými globálnymi hráčmi alebo lídrami na trhu, zatiaľ čo hodnotovým reťazcom inteligentného merania zvyčajne dominujú regionálni hráči.

Celkovo je na trhu systémov energetického manažérstva v domácnostiach nejakým spôsobom aktívnych viac ako 50 spoločností 152 , väčšinou európskych, z ktorých niektoré majú dlhoročné postavenie v energetike. Nedávno sa na tomto trhu objavili agregátori a technologické spoločnosti, ktoré svoje obchodné modely zameriavajú výlučne na systém energetického manažérstva v domácnostiach a niekedy ponúkajú výrobky alebo služby veľkým spoločnostiam, pričom im bránia v tom, aby pokryli celý výrobný reťazec systému hospodárenia s energiou v domácnostiach.

Tri kľúčové poznatky získané v súvislosti s dodávateľským reťazcom infraštruktúry nabíjania elektrických vozidiel 153 sú tieto: i) dodávateľský reťazec výrobcov má prevažne lokálny a/alebo regionálny charakter, predovšetkým v prípade predajcov so sídlom v EÚ, ii) základné elektronické diely sa nakupujú v Ázii a iii) trh a hodnotový reťazec ešte nie sú úplne vyspelé, keďže predajcovia vyvíjajú, navrhujú a vyrábajú hlavne vo vlastnej réžii, s určitou mierou zmluvnej výroby. No keďže prijímanie distribuovaných zdrojov energie a elektrických vozidiel bude počas tohto desaťročia rýchlo napredovať, sektor inteligentného nabíjania sa bude konsolidovať aj ako rastúca časť trhu nabíjania elektrických vozidiel v hodnote niekoľkých miliárd eur, najmä v segmente pomalého nabíjania, ktorý bude väčší ako segment rýchleho nabíjania, ako uvádza IEA vo svojom najnovšom globálnom výhľade v oblasti elektrických vozidiel 154 .

Stojí za zmienku, že so zvyšujúcim sa významom softvéru v technológiách súvisiacich s inteligentnými sieťami sa obchodný model čiastočne prispôsobuje modelu čistého softvérového priemyslu a viac sa vyvíja smerom k trhu služieb, pričom veľká časť výnosov prichádza po počiatočnom zavedení 155 .                                

Analýza globálneho trhu

Všetky štyri trhy rastú približne o 10 % z hľadiska kumulovanej ročnej miery rastu, pričom nabíjacia infraštruktúra dosahuje rast na úrovni 26 % 156 . Očakáva sa, že automatizácia distribúcie, najväčší globálny trh spomedzi všetkých štyroch s odhadovanou hodnotou 12,4 miliardy USD v roku 2020, zaznamená kumulovanú ročnú mieru rastu 7,4 % a do roku 2025 dosiahne 17,7 miliardy USD. Trh s inteligentnými meracími zariadeniami sa v roku 2019 odhadoval na 21,3 miliardy USD a predpokladá sa, že v roku 2027 vzrastie na 38 – 39 miliárd USD (v dôsledku rastu najmä v Ázii). Predpokladá sa, že globálny trh so systémom hospodárenia s energiou v domácnostiach vzrastie z takmer 4,4 miliardy USD v roku 2019 na viac ako 12 miliárd USD v roku 2028 pri kumulovanej ročnej miere rastu 12,3 % (a 12,1 % v EÚ).

Napokon, nabíjacia infraštruktúra a platformy pre elektrické vozidlá môžu v tomto desaťročí v EÚ zažiť skutočný rozmach, pričom sa očakáva, že ich kombinované trhy vzrastú z 0,63 miliardy EUR v roku 2020 na 6,7 miliardy EUR do roku 2030, pri kumulovanej ročnej miere rastu vyššej ako 26 %. Prekvitajúci trh s elektrickými vozidlami vytvorí obrovské príležitosti pre trh systémov energetického manažérstva v domácnostiach, pretože sa stane jedným z najdôležitejších elektrických zaťažení v domácnostiach. Skorým regulačným tlakom sa vytvoril rastúci trh EÚ pre inteligentné meracie zariadenia, ktoré dodávajú väčšinou výrobcovia z EÚ, prinajmenšom pokiaľ ide o hardvér; zdá sa, že trh so softvérom pre inteligentné meracie zariadenia a riadiace systémy je vyváženejší, a to dokonca aj v EÚ, pričom sú na ňom prítomné niektoré silné subjekty z USA. Na druhej strane ázijské (a najmä čínske) trhy sú v porovnaní s európskym obrovské, pokiaľ ide o počty vyexpedovaných jednotiek 157 .

S ambicióznymi politickými cieľmi (napr. Európska zelená dohoda, integrácia energetického systému atď.), priaznivým regulačným prostredím (napr. smernica o elektrine) a verejným financovaním (napr. Horizont Európa, politika súdržnosti, Európsky inovačný fond, Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti) má EÚ za cieľ byť lídrom pri zavádzaní inteligentných sietí. Spolu s existenciou dlhodobo etablovaných spoločností v EÚ, ktoré poskytujú sieťové technológie, sa tým podporí pôsobenie lídrov na európskom trhu a významných výrobcov technológií vo všetkých štyroch technologických oblastiach. Zároveň, keďže analýza globálneho trhu poukazuje na silný vývoj v USA, ako aj v ázijskom Tichomorí (Čína, Japonsko, Južná Kórea), európske spoločnosti budú musieť do roku 2030 čeliť tvrdej konkurencii.

3.7.Palivá z obnoviteľných zdrojov pre leteckú a lodnú dopravu

Analýza technológie

Palivá z obnoviteľných zdrojov vrátane pokročilých biopalív 158 a syntetických palív z obnoviteľných zdrojov 159 sú jediným komerčným riešením na dekarbonizáciu sektora leteckej a lodnej dopravy v blízkej budúcnosti 160 . Predpokladá sa, že do roku 2030 sa bude z obnoviteľných zdrojov dodávať 5 % (t. j. 2,3 Mtoe) celkovej spotreby leteckých palív v EÚ a do roku 2050 sa dosiahne úroveň 63 % (t. j. 28 Mtoe) 161 . Ohlásená celková ročná kapacita leteckých palív z obnoviteľných zdrojov v EÚ je približne 1,7 milióna ton do roku 2025, čo predstavuje 0,05 % celkového množstva leteckých palív v EÚ. Na porovnanie, inštalovaná kapacita v USA je dvakrát väčšia (3,6 milióna ton) a predstavuje približne 60 % globálnej kapacity 162 . Podiel námorných palív z obnoviteľných zdrojov je dnes zanedbateľný, ale predpokladá sa, že do roku 2030 dosiahne 8,6 % z celkového palivového mixu a do roku 2050 dosiahne 88 % 163 .

Komercializácii a rozšíreniu palív z obnoviteľných zdrojov bránia vysoké kapitálové výdavky, ktoré dosahujú až 500 miliónov EUR na jeden závod a 80 % celkových výrobných nákladov. Najmä výrobné náklady palív z obnoviteľných zdrojov sa v súčasnosti odhadujú na trojnásobok až šesťnásobok súčasnej trhovej ceny konvenčných palív 164 . Spoločné spracovanie (alebo spoločná hydrogenácia v prípade leteckých palív) v existujúcich rafinériách a iných odvetviach postupne dosahuje vyššiu úroveň vyspelosti a predstavuje výhodu z hľadiska znižovania kapitálových nákladov.

EÚ výrazne prispieva k znižovaniu nákladov na palivá z obnoviteľných zdrojov udržiavaním silného globálneho postavenia v investíciách do výskumu a inovácií. Verejné financovanie výskumu a inovácií z členských štátov pre biopalivá 165 vrátane pokročilých biopalív zostáva od roku 2008 konštantné na úrovni približne 400 miliónov EUR ročne. Okrem toho sa finančné prostriedky EÚ na palivá z obnoviteľných zdrojov zvýšili zo 430 miliónov EUR na obdobie 2012 – 2016 na 531 miliónov EUR v rokoch 2017 – 2020. Osobitné vyčlenenie finančných prostriedkov na letecké a námorné palivá sa za rovnaké obdobia zvýšilo z 84 miliónov EUR na 229 miliónov EUR 166 .

Dôkazy týkajúce sa súkromných investícií do výskumu a inovácií sú obmedzené, ale naznačujú, že spoločnosti so sídlom v Číne majú priemerne najvyššie ročné investície (809 miliónov EUR) do palív z obnoviteľných zdrojov, pričom za nimi nasledujú spoločnosti z EÚ (652 miliónov EUR) a USA (578 miliónov EUR) 167 . Najväčší podiel špičkových spoločností investujúcich do výskumu a inovácií je však v EÚ, po ktorej nasledujú Čína a USA.

Dôsledné investície mohli zaradiť EÚ medzi svetových lídrov v oblasti inovácií. Dôkazy však naznačujú, že zaostáva najmä za spoločnosťami z USA, ktoré majú dvakrát viac patentov v oblasti leteckých palív ako spoločnosti so sídlom v EÚ, a väčší počet popredných inovátorov 168 . Spoločnosti so sídlom v Japonsku a EÚ tvoria samostatne jednu tretinu všetkých patentov v námornom sektore, ale dôkazy nie sú presvedčivé z dôvodu zahrnutia niektorých technológií nad rámec palív z obnoviteľných zdrojov a nedostatočnej podrobnosti údajov.

Analýza hodnotového reťazca

Palivá z obnoviteľných zdrojov v sektore leteckej a námornej dopravy celkovo nie sú len strategickým prvkom prechodu na klimaticky neutrálne hospodárstvo, ale môžu poskytnúť aj príležitosť pre rast a zamestnanosť. Očakáva sa, že balík na splnenie Európskej zelenej dohody zvýši dopyt po palivách z obnoviteľných zdrojov v lodnej a leteckej doprave v EÚ. To by mohlo do roku 2030 prispieť k ročnému rastu pridanej hodnoty vo výške niekoľkých miliárd eur. Vzhľadom na to, že v súčasnej výrobe kvapalných biopalív v EÚ v objeme 16 Mtoe je zamestnaných takmer 230 000 ľudí 169 , príslušný nárast domácej výroby by mohol do roku 2050 vytvoriť až 270 000 ďalších pracovných miest 170 . Súčasná zamestnanosť v oblasti biopalív takisto naznačuje, že už existuje silný základ pracovných zručností potrebných na rozšírenie trhu, na potenciálne zdvojnásobenie do roku 2050 však môže byť potrebná zvýšená odborná príprava na získanie pracovných zručností.

Hodnotové reťazce EÚ využívajú rozmanité odborné znalosti v oblasti rôznych výrobných spôsobov a surovín, ako aj synergie vyplývajúce z rastúceho počtu spoločných podnikov medzi spoločnosťami na výrobu palív z obnoviteľných zdrojov, spoločnosťami v sektore ropy a zemného plynu a prístavmi a letiskami, čo preukazuje pripravenosť na rozšírenie trhov s palivami z obnoviteľných zdrojov do leteckej a lodnej dopravy.

Pokročilé biopalivá sú založené najmä na nerecyklovateľnom odpade a zvyškoch, čo je udržateľnejšia možnosť s menším vplyvom na využívanie pôdy a biodiverzitu ako biopalivá z potravín a krmovín. Výber suroviny na výrobu biomasy môže mať vplyv na udržateľnosť, výrobné náklady a potenciálne úzke miesta v dodávaní. Najmä pri rozširovaní pokročilých biopalív bude potrebná vyspelosť alternatívnych spôsobov výroby založených na rôznych surovinách iných ako odpady, aby sa predišlo vzniku úzkych miest.

Analýza globálneho trhu

Trh s palivami z obnoviteľných zdrojov v leteckej a lodnej doprave je v súčasnosti veľmi obmedzený. Očakáva sa, že nové politiky v balíku na splnenie Európskej zelenej dohody 171  vo veľkej miere zvýšia dopyt a rozšíria tieto trhy v tomto desaťročí a aj v nasledujúcich desaťročiach. Silné postavenie EÚ na svetovom trhu s biopalivami v cestnej doprave 172 , ako aj koncentrácia popredných výrobcov pokročilých biopalív naznačujú dobrú štartovaciu pozíciu na zaplnenie týchto nových trhov. So špecializovanými iniciatívami 173 a dvojnásobnou inštalovanou kapacitou v porovnaní s EÚ 174 však môže výroba udržateľného leteckého paliva v USA konkurovať aj na trhoch EÚ.

Vzhľadom na závislosť technológie konverzie elektrickej energie na kvapalné palivá („power-to-liquid“) od nízkonákladovej elektriny z obnoviteľných zdrojov by si výroba syntetických palív mohla vyžadovať väčšiu závislosť od regiónu Blízkeho východu a severnej Afriky (MENA). Na druhej strane synergie s existujúcimi zariadeniami na výrobu palív v EÚ (integrácia s rafinériami, opätovné využitie výrobných a pomocných infraštruktúr, dostupnosť kvalifikovaných zamestnancov, dostupnosť CO2 na zachytávanie a opakované použitie a ďalšie faktory) ponúkajú potenciál ekonomicky konkurencieschopnej výroby syntetických palív v EÚ.

Význam prelomových technológií – príklad solárnych palív

Potreba alternatív ku kvapalným fosílnym palivám poháňa výskum a inovácie s cieľom vyvinúť nákladovo efektívne palivá z obnoviteľných zdrojov s vysokou energetickou hustotou a dostatočnou dostupnosťou surovín. Zatiaľ čo pokročilé biopalivá a syntetické palivá sú čoraz vyspelejšie a niektoré dokonca dosahujú fázu komercializácie, solárne palivá sú stále technológiami na nízkej úrovni technologickej pripravenosti a nachádzajú sa v koncepčnej alebo experimentálnej fáze. Do roku 2050 by však škálované investície mohli umožniť tomuto príkladu prelomových technológií zvýšiť dostupnosť nákladovo efektívnych palív s vysokou energetickou hustotou, a zároveň znížiť tlak na suroviny a zdroje.

Do roku 2050 si okrem rýchleho zavedenia dostupných technológií bude dosiahnutie nulovej bilancie emisií vyžadovať uvedenie ďalších technológií na trh, ktoré majú dnes nízku úroveň technologickej pripravenosti 175 . Podobne v minulosti bolo možné prostredníctvom špecializovaných opatrení v oblasti výskumu a inovácie priniesť na trh technológie, ktoré mali pred tridsiatimi rokmi iba nízku úroveň technologickej pripravenosti alebo boli dokonca len koncepciami, ako napríklad veternú energiu na mori, palivá z obnoviteľných zdrojov a lítiovo-iónové batérie pre elektrické vozidlá.

Výroba solárnych palív zahŕňa množstvo antropogénnych a biologicky podporovaných procesov na premenu slnečnej energie priamo na palivá, chemické produkty a materiály zo slnečného žiarenia, vzduchu (napr. CO2 a dusík) a vody. Zahŕňa využívanie svetelnej energie priamo zo slnečného žiarenia, často nazývané umelá fotosyntéza, ako aj tepla zo slnečného žiarenia na poháňanie tepelných procesov s vysokou teplotou 176 .

Najmä fotoelektrochemické štiepenie vody je sľubným spôsobom výroby vodíka zo slnečnej energie, čo ponúka potenciál pre vysokú efektívnosť premeny pri nízkych prevádzkových teplotách s použitím nákladovo efektívnych tenkovrstvových a/alebo časticových polovodičových materiálov. So škálovanými investíciami by fotoelektrochemická technológia mohla dosiahnuť nákladovú konkurencieschopnosť s fosílnymi palivami, pričom na trh by sa mohla uviesť do roku 2040 177 . 

4.Závery

Ciele zelenej dohody nemožno dosiahnuť bez výrazného zvýšenia verejného a súkromného výskumu a inovácií v oblasti technológií čistej energie a väčšieho úsilia vynaloženého na prechod z laboratórií na trh. Zaistia sa tak nielen nové riešenia potrebné na dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050 pri riešení straty biodiverzity, znečistenia a vyčerpania prírodných zdrojov, ale aj ďalší rast a zamestnanosť v sektore čistej energie EÚ.

Zatiaľ čo samotný súkromný sektor bude musieť prevziať hlavnú zodpovednosť za investície, úlohou EÚ je zaviesť správne regulačné a finančné rámcové podmienky. Medzi ne patrí stimulovanie dopytu prostredníctvom viacerých opatrení zahrnutých v legislatívnom balíku Fit for 55. Okrem toho Fond na podporu obnovy a odolnosti, InvestEU a nová generácia programov EÚ v rámci rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2027 ponúkajú silný stimul na riešenie niektorých výziev zvýšením dostupného kapitálu na rozširovanie, odstránením prekážok na trhu a podporovaním reforiem politiky. Popri postupnej dekarbonizácii energetického sektora EÚ a zavádzaní technológií čistej energie je potrebné zamerať sa na konkurencieschopnosť, zamestnanosť a rast.

Z tejto správy vyplýva, že EÚ zostáva na čele výskumu v oblasti čistej energie. Zdá sa, že klesajúci trend patentov v oblasti čistej energie sa obracia, pričom ročné úrovne podávania prihlášok sa v EÚ a na celom svete vracajú k úrovniam zaznamenaným pred desiatimi rokmi. Na globálnej úrovni má EÚ v porovnaní s inými veľkými ekonomikami väčší podiel „zelených“ vynálezov v oblasti technológií na zmiernenie zmeny klímy. S kladnou obchodnou bilanciou a značným podielom na trhu si EÚ zachováva silné postavenie v odvetví veternej energie, môže však stáť na križovatke vo viacerých iných odvetviach. V odvetví fotovoltickej energie európski výrobcovia opäť prejavujú záujem investovať v EÚ na základe najnovších technológií. Podobne aj odvetvie výroby batérií v EÚ dobieha zaostávanie prostredníctvom kombinácie investícií do výroby batérií, zvýšeného dopytu po elektrických vozidlách spolu s transformáciou automobilového priemyslu EÚ a zameraním sa na recykláciu s cieľom riešiť otázku surovín. Európske odvetvia tepelných čerpadiel, palív z obnoviteľných zdrojov, inteligentných sietí a vodíka z obnoviteľných zdrojov sú v dobrej pozícii, aby mohli využiť rastúci budúci dopyt založený na rozširovaní relevantných trhov za politickej podpory. Ich konkurenčné postavenie bude závisieť od ich rýchlosti rozšírenia/vývoja, zapojenia plánovaných investícií/prípravy trhov, ako aj priaznivého právneho rámca a rozvoja iných sektorov (napr. letectva a námornej dopravy). Zavedenie čistej energie si vyžaduje aj dôkladné posúdenie vplyvov technológií na životné prostredie a opatrenia na zmiernenie.

Ďalšie úsilie je potrebné aj na preklenutie priepasti medzi inováciami a trhom. Startupy v oblasti klimatických technológií so sídlom v EÚ stále zaostávajú za svojimi náprotivkami v schopnosti rozširovať sa, čo bráni EÚ vo využívaní výhod inovácií EÚ v oblasti klímy a konkurencieschopnosti a vedie sľubné podniky k presunu k USA alebo Ázii, aby dosiahli potrebné rozšírenie. Napriek tomu, že existuje veľa národných a miestnych ekosystémov, prirodzený trh EÚ a regulačná fragmentácia bránia rastu a vedú k rôznej vyspelosti ekosystémov rizikového kapitálu a podnikatelia čelia výzvam pri rozširovaní prelomových technológií. Zavádzaniu technológií bránia aj problémy na strane dopytu, akými sú povoľovanie, modernizácia a iné štrukturálne prekážky, ako aj narušenia trhu, na ktorom európske spoločnosti pôsobia, v dôsledku medzinárodných dotácií. Intenzívnejšia práca na európskych normách, ktoré sa zaoberajú otázkami digitalizácie, spoľahlivosti a udržateľnosti, je takisto rozhodujúca pre podporu zavádzania inovatívnych technológií.

Súbežne s podporou výskumu, inovácií a zavádzania riešení čistej energie na trh musí EÚ zabezpečiť spoľahlivý, udržateľný a nenarušený prístup k surovinám. Efektívne využívanie zdrojov, obehovosť a udržateľné domáce zdroje surovín budú nevyhnutné, aby sa predišlo vzniku úzkych miest z dôvodu zvyšovania dopytu. To si v mnohých prípadoch vyžaduje ďalší výskum a inovácie. Zabezpečenie ďalších segmentov hodnotového reťazca v rámci EÚ si bude vyžadovať posilnenie prostredia financovania inovácií.

Nedávny nárast cien energií jasne ukázal, že Európa potrebuje znížiť svoju energetickú závislosť. Európska zelená dohoda a zvyšujúci sa podiel čistej energie budú ukazovať cestu vpred. Európska komisia bude pokračovať v monitorovaní pokroku v sektore čistej energie a bude ďalej rozvíjať svoju metodiku a zber údajov v spolupráci s členskými štátmi 178 a zainteresovanými stranami s cieľom zabezpečiť informácie pre politické rozhodnutia a prispieť k tomu, aby bola Európa konkurencieschopná, efektívne využívala zdroje a dosiahla uhlíkovú neutralitu do roku 2050.

(1)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021.

(2)      Viacročný finančný rámec na obdobie 2021 – 2027.

(3)      V cenách za rok 2018 a počas siedmich rokov predstavuje rozpočet EÚ 1 074 miliárd EUR a nástroj NextGenerationEU 750 miliárd EUR.

(4)      95,5 miliardy EUR v rokoch 2021 – 2027, súčasné ceny.

(5)      Legislatívne súbory obsahujú návrhy na revíziu smernice o obnoviteľných zdrojoch energie, smernice o energetickej efektívnosti, smernice o energetickej hospodárnosti budov, smernice o zdaňovaní energie, systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Európskej únii, revízie tretieho energetického balíka pre zemný plyn, nariadenia o spoločnom úsilí (ESR), smernice o infraštruktúre pre alternatívne palivá, nariadenia o využívaní pôdy, lesnom hospodárstve a poľnohospodárstve, emisných noriem CO2 pre osobné automobily a dodávky, ako aj návrhy na vytvorenie nového systému obchodovania s emisiami pre sektory cestnej dopravy a stavebníctva, mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach (CBAM), iniciatívy ReFuelEU Aviation a FuelEU Maritime, stratégiu lesného hospodárstva EÚ a návrh na vytvorenie Sociálno-klimatického fondu.

(6)      V tejto správe sa systém čistej energie vzťahuje na tri segmenty trhu: 1. energia z obnoviteľných zdrojov vrátane výroby zariadení, inštalácie a výroby energie; 2. energetická efektívnosť a systémy hospodárenia s energiou, ktoré zahŕňajú technológie a činnosti, ako sú inteligentné meracie zariadenia, inteligentné siete, uskladňovanie a renovácia budov; a 3. elektrická mobilita, ktorá zahŕňa komponenty ako batérie a palivové články nevyhnutné pre elektrické vozidlá a nabíjacie infraštruktúry.

(7)      Posúdenie vplyvu pripojené k oznámeniu Komisie „Ambicióznejšie klimatické ciele pre Európu na rok 2030 – Investícia do klimaticky neutrálnej budúcnosti v prospech našich občanov“, SWD(2020) 176 final.

(8)      IEA, Net Zero by 2050. A Roadmap for the Global Energy Sections. (Nulová bilancia do roku 2050 – plán pre celosvetový energetický sektor), hlavná správa, máj 2021 .

(9)      Prvá správa o pokroku v oblasti konkurencieschopnosti v sektore čistej energie bola COM(2020) 953 final.

(10)      Na základe záverov Rady pre konkurencieschopnosť z 28. júla 2020.

(11)      Ukazovatele posudzované v oddiele 2 správy sú primárna a konečná energetická náročnosť, podiel obnoviteľných zdrojov energie, závislosť od dovozu, priemyselné ceny elektriny a zemného plynu, obrat sektora EÚ (čisté palivá verzus fosílne) v porovnaní so zvyškom hospodárstva, hrubá pridaná hodnota výroby energie z obnoviteľných zdrojov, zamestnanosť sektora EÚ v porovnaní so zvyškom sveta vrátane rodových štatistík a narušenia súvisiace s pandémiou ochorenia COVID-19. Ukazovatele v oddiele 3 správy sa posudzujú pre každú technológiu a v rámci EÚ, pokiaľ nie je uvedené inak. Medzi ne patrí inštalovaný výkon (v súčasnosti a v roku 2050), náklady a/alebo vyrovnané náklady na energiu (LCoE), financovanie výskumu a inovácie z verejných zdrojov, financovanie výskumu a inovácie zo súkromných zdrojov, trendy v oblasti patentov a úroveň vedeckých publikácií. Analýza hodnotového reťazca sa posudzuje podľa obratu, rastu hrubej pridanej hodnoty, počtu podnikov EÚ v dodávateľskom reťazci, zamestnanosti v segmente hodnotového reťazca, energetickej náročnosti a produktivity práce, ako aj komunitnej výroby. Napokon sa analýza globálneho trhu posudzuje na základe obchodných úvah, lídrov na globálnom trhu v porovnaní s lídrami na trhu EÚ a efektívnosti využívania zdrojov a závislosti od nich v segmentoch hodnotového reťazca, ktoré závisia od kritických surovín.

(12)      Priemerné veľkoobchodné ceny elektriny v septembri dosiahli viac ako 125 EUR za MWh, ceny plynu takmer 65 EUR za MWh a kvóty EU ETS viac ako 60 EUR za tCO2.

(13)      Energia z uhlia má v EÚ stále 14 % podiel.

(14)      Od januára 2021 do septembra 2021 sa cena ETS zvýšila približne o 30 EUR/tCO2, čo sa premieta do zvýšenia nákladov približne o 10 EUR/MWh na výrobu elektriny z plynu (pri predpokladanej účinnosti 50 %) a približne o 25 EUR/MWh na výrobu elektriny z uhlia (pri predpokladanej účinnosti 40 %). Jednoznačne väčší vplyv má pozorovaný nárast ceny plynu približne o 45 EUR/MWh za rovnaké obdobie, čo sa premieta do dodatočných nákladov na výrobu elektriny vo výške približne 90 EUR/MWh.

(15)      COM(2021) 660, Boj s rastúcimi cenami energie: súbor nástrojov pre opatrenia a podporu. 

(16)      COM(2021) 557 final, tabuľka 7, scenár MIX, strana 133.

(17)      COM(2021) 660 final, Boj s rastúcimi cenami energie: súbor nástrojov pre opatrenia a podporu. 

(18)      IEA, World Energy Outlook (Výhľad svetovej energetiky), 2020.

(19)      IEA, Energy Technology Perspectives 2020, Special Report on Clean Energy Innovation (Perspektívy energetických technológií na rok 2020, osobitná správa o inováciách v oblasti čistej energie), 2020.

(20)      BloombergNEF, EnergyTransition Investment Trends, Tracking global investment in the low-carbon energy transition (Trendy investícií do energetickej transformácie, Sledovanie globálnych investícií do nízkouhlíkovej energetickej transformácie), 2021.

(21)      Agora Energiewende a Ember, The European Power Sector in 2020: Up-to-Date Analysis on the Electricity Transition (Európsky energetický sektor v roku 2020: Aktuálna analýza prechodu na elektrickú energiu), 2021.

(22)      AT, BE, CY, CZ, DE, DK, EE, EL, ES, FI, FR, HR, IE, IT, LT, LU, LV, MT, PT, RO, SI, SK.

(23)      Výdavky vykázané pre Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti sú odhady spracované Komisiou na základe údajov o sledovaní klímy uverejnených v rámci analýz Komisie týkajúcich sa plánov obnovy a odolnosti. Vykázané údaje pokrývajú 22 národných plánov obnovy a odolnosti, ktoré Komisia posúdila a schválila do 5. októbra 2021, a suma sa bude meniť podľa toho, ako sa budú posudzovať ďalšie plány.

(24)    Opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti zahŕňajú projekty energetickej efektívnosti v malých a stredných podnikoch alebo vo veľkých podnikoch, energetickú obnovu v súkromných budovách a verejnej infraštruktúre a výstavbu budov. Opatrenia v oblasti čistej energie zahŕňajú najmä výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, energetické siete a infraštruktúru, ako aj investície súvisiace s vodíkom.

(25)      Graf: Rozdelenie investícií súvisiacich s klímou v plánoch obnovy a odolnosti členských štátov. Zdroj: Vlastné predbežné posúdenie 22 plánov obnovy a odolnosti prijatých Komisiou (do 5. októbra), Stav energetickej únie 2021, COM(2021) 950 final.

(26)      V porovnaní s minulým rokom bola pridaná kategória CEPA 1 s cieľom lepšie vyjadriť rozsah technológií zahrnutých v správe. Údaje o zamestnanosti, hrubej pridanej hodnote a produktivite práce v správe sú teda založené na EGSS Eurostatu v kategóriách „CREMA 13A“, „CREMA 13B“ a „CEPA 1“. Kategória CREMA 13A zahŕňa výrobu energie z obnoviteľných zdrojov vrátane výroby technológií potrebných na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov („Energia z obnoviteľných zdrojov“ – v grafe). Kategória CREMA 13B – Úspory tepla/energie a hospodárenie s teplom/energiou – patria tam tepelné čerpadlá, inteligentné meracie zariadenia, činnosti renovovania na účely energetických úspor, izolačné materiály a časti inteligentných sietí („Hospodárenie s energiou“ – v grafe). Kategória CEPA 1 – Ochrana okolitého vzduchu a klímy – patria tam elektrické a hybridné automobily, autobusy a ďalšie čistejšie a efektívnejšie vozidlá a nabíjacia infraštruktúra, ktorá je nevyhnutná pre prevádzku elektrických vozidiel. To zahŕňa aj komponenty, ako sú batérie, palivové články a elektrické hnacie sústavy nevyhnutné pre elektrické vozidlá („Elektrická mobilita“ – v grafe).

(27)      Systémy čistej energie zahŕňajú kategóriu CReMA 13A – Výroba energie z obnoviteľných zdrojov, kam patrí výroba energie z obnoviteľných zdrojov aj výroba technológií potrebných na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov („Energia z obnoviteľných zdrojov“ – v grafe), kategóriu CReMA 13B – Úspory tepla/energie a hospodárenie s teplom/energiou, kam patria tepelné čerpadlá, inteligentné meracie zariadenia, inteligentné siete, energetické renovovanie budov a uskladňovanie („Energetická efektívnosť a hospodárenie“ – v grafe), a kategóriu CEPA 1 – Ochrana okolitého vzduchu a klímy, ktorá zahŕňa elektrické vozidlá a súvisiace komponenty a základnú infraštruktúru potrebnú na prevádzku elektrických vozidiel („Elektrická mobilita“ v grafe).

(28)      Eurostat „env_ac_egss2“. Systémy čistej energie zahŕňajú kategóriu CREMA 13A – Výroba energie z obnoviteľných zdrojov, ktorá zahŕňa výrobu energie z obnoviteľných zdrojov aj výrobu technológií potrebných na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov („energia z obnoviteľných zdrojov“), kategóriu CREMA 13B – Úspory tepla/energie a hospodárenie s teplom/energiou, ktoré zahŕňa tepelné čerpadlá, inteligentné meracie zariadenia, inteligentné siete, renovovanie budov na účely energetických úspor a uskladňovanie („energetická efektívnosť a hospodárenie“), a kategóriu CEPA 1 – Ochrana okolitého vzduchu a klímy, ktorá zahŕňa elektrické vozidlá a súvisiace komponenty a základnú infraštruktúru potrebnú na prevádzku elektrických vozidiel („elektrická mobilita“).

(29)      Údaje o ťažbe a spracovaní fosílnych palív pochádzajú zo štrukturálnych podnikových štatistík Eurostatu. Do úvahy sa berú tieto kódy: B05 (ťažba uhlia a lignitu), B06 (ťažba ropy a zemného plynu), B07.21 (dobývanie uránových a tóriových rúd), B08.92 (ťažba rašeliny), B09.1 (pomocné činnosti pri ťažbe ropy a zemného plynu) a C19 (výroba koksu a rafinovaných ropných produktov).

(30)      Súhrnná priemerná miera rastu.

(31)      CEDEFOP, Prognóza zručností: trendy a výzvy do roku 2030, 2018.

(32)      Vlna obnovy pre Európu – ekologizácia našich budov, tvorba pracovných miest, zlepšovanie životných podmienok, COM(2020) 662 final.

(33)      Európska komisia, Pakt o zručnostiach – mobilizácia všetkých partnerov, aby investovali do zručností, 2020.

(34)       D2.1-MATES-Baseline-Report-on-Present-Skill-Gaps.pdf (projectmates.eu) .

(35)      IRENA, Energia z obnoviteľných zdrojov: rodová perspektíva, 2019.

(36)      JRC na základe Eurostatu [EDUC_UOE_ENRT03].

(37)      Obnoviteľné zdroje energie, inteligentný systém, účinné systémy, udržateľná doprava, CCUS a jadrová bezpečnosť, COM(2015) 80 final.

(38)      JRC SETIS https://setis.ec.europa.eu/publications/setis-reseach-and-innovation-data_en .

(39)       https://www.iea.org/reports/world-energy-investment-2020/rd-and-technology-innovation .

(40)      Údaje o investíciách z verejných zdrojov do výskumu a inovácií za rok 2020 sú dostupné len pre niekoľko členských štátov. Investície zo súkromných zdrojov do výskumu a inovácií sa odhadujú pomocou patentov, ktoré slúžia ako zástupný ukazovateľ, čo vedie k dlhšiemu časovému oneskoreniu dostupnosti údajov; údaje za rok 2018 sú predbežné.

(41)      JRC SETIS https://setis.ec.europa.eu/publications/setis-reseach-and-innovation-data_en .

(42)      Upravené na základe databázy IEA o rozpočtoch na výskum, rozvoj a demonštračné činnosti v oblasti energetickej technológie, vydanie z roku 2021.

(43)      IEA, World Energy Investment (Svetové investície do energetiky), 2021.

(44)      IEA, World Energy Investment (Svetové investície do energetiky), 2021.

(45)      Odhady súkromných investícií boli revidované smerom nahor vzhľadom na zmeny v klasifikácii a základných údajoch.

(46)      Zvýšenie celkových investícii v porovnaní s minuloročným vykazovaním je spôsobené revíziou odhadov súkromných investícií.

(47)      JRC SETIS https://setis.ec.europa.eu/publications/setis-reseach-and-innovation-data_en .

(48)      Upravené na základe databázy IEA o rozpočtoch na výskum, rozvoj a demonštračné činnosti v oblasti energetickej technológie, vydanie z roku 2021.

(49)    Inovačná misia – sledovanie pokroku http://mission-innovation.net/our-work/tracking-progress/ .

(50)      Medzi tieto členské štáty patrí Bulharsko, Grécko, Chorvátsko, Lotyšsko, Luxembursko a Slovinsko.

(51)      Okrem Číny; počet miestnych patentových prihlášok v Číne sa zvyšuje, pričom sa neuchádzajú o medzinárodnú ochranu. [Pozri aj: Are Patents Indicative of Chinese Innovation? (Sú patenty známkou čínskej inovácie?) https://chinapower.csis.org/patents ].

(52)      Nízkouhlíkové energetické technológie v rámci priorít energetickej únie v oblasti výskumu a inovácie. Toto je celkový trend; boli zaznamenané výnimky pre určité technológie (napr. batérie), ktoré sa počas obdobia neustále zvyšovali. To isté platí pre širokú „zelenú“ patentovú činnosť v oblasti technológií na zmiernenie zmeny klímy.

(53)      Patentové rodiny (vynálezy) s vysokou hodnotou sú tie, ktoré zahŕňajú prihlášky na viac ako jeden patentový úrad, t. j. uchádzajú sa o ochranu vo viac ako jednej krajine/na viac ako jednom trhu.

(54)      JRC118983 Grassano, N., Hernández, H., Tübke, A., Amoroso, S., Dosso, M., Georgakaki, A. a Pasimeni, F.: Prehľad výsledkov investícií EÚ do priemyselného výskumu a vývoja za rok 2020.

(55)      JRC SETIS https://setis.ec.europa.eu/publications/setis-reseach-and-innovation-data_en .

(56)      „Klimatické technológie“ zahŕňajú široký súbor sektorov, ktoré riešia výzvu dekarbonizácie globálnej ekonomiky s cieľom dosiahnuť nulovú bilanciu emisií do roku 2050. To zahŕňa prístupy s nízkou až zápornou úrovňou uhlíka na obmedzenie kľúčových sektorových zdrojov emisií v oblasti energetiky, zastavaného prostredia, mobility, ťažkého priemyslu a využívania potravín a pôdy; ako aj prierezové oblasti, ako je zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého, alebo umožnenie lepšieho riadenia uhlíka, napríklad prostredníctvom transparentnosti a účtovníctva.

(57)      Vznikol pojem tzv. Deep Green startupov: špičkových technológií zameraných na riešenie environmentálnych výziev (napr. výroba zelených batérií, elektrické lietadlá). „Deep Green“ technológie sú na priesečníku medzi klimatickými technológiami (Climate Tech) a špičkovými technológiami (Deep Tech), ktoré sú vymedzené ako spoločnosti založené na vedeckých objavoch v inžinierstve, matematike, fyzike a medicíne. Sú charakterizované dlhými cyklami výskumu a vývoja a nevyskúšanými obchodnými modelmi.

(58)      IEA, World Energy Investment (Svetové investície do energetiky), 2020.

(59)      Bellucci, A., Borisov, A., Gucciardi, G. a Zazzaro, A., The reallocation effects of COVID-19: Evidence from Venture Capital investments around The World (Vplyv prerozdelenia počas pandémie ochorenia COVID-19: dôkazy z investícií rizikového kapitálu po celom svete), EUR 30494 EN, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2020, ISBN 978-92-76- 27082-9, doi:10.2760/985244, JRC122165.

(60)      Zahŕňa: 4 až 6 % z celkového financovania vo forme rizikového kapitálu podľa i) vypracovania JRC na základe údajov spoločnosti PitchBook a ii) údajov PwC na základe údajov spoločnosti Dealroom.

(61)      Vypracovanie JRC na základe údajov spoločnosti PitchBook na rok 2021.

(62)      Vypracovanie JRC na základe údajov spoločnosti PitchBook na rok 2021.

(63)      Pwc, The State of Climate Tech 2020. The next frontier for venture capital (Stav klimatických technológií 2020. Ďalšia hranica pre rizikový kapitál), 2020.

(64)      Pwc, The State of Climate Tech 2020. The next frontier for venture capital (Stav klimatických technológií 2020. Ďalšia hranica pre rizikový kapitál), 2020.

(65)      EIT InnoEnergy, Správa o vplyve za rok 2020.

(66)      Špičkové technologické startupy stavajú na vedeckých poznatkoch a vyznačujú sa dlhými cyklami výskumu a vývoja a nevyskúšanými obchodnými modelmi. Špičkové klimatické technologické startupy sú spoločnosti, ktoré využívajú špičkové technológie na riešenie environmentálnych výziev.

(67)       The European Commission, European Investment Bank and Breakthrough Energy Ventures establish a new EUR 100 million fund to support clean energy investments (Európska komisia, Európska investičná banka a fond Breakthrough Energy Ventures zakladajú nový fond vo výške 100 miliónov EUR na podporu investícií v oblasti čistej energie) (eib.org) .

(68)      JRC na základe GWEC, 2021.

(69)      JRC na základe GWEC, 2021.

(70)      Tzv. hybridné zariadenie na mori má duálnu funkciu kombinujúcu prepravu veternej energie vyrobenej na mori na pobrežie (na účely spotreby) a spojovacie vedenie. Pozri odôvodnenie 66 v nariadení 2019/943 o vnútornom trhu s elektrinou, ako aj COM(2020) 741 final, strana 14.

(71)      Beiter P., Cooperman A., Lantz E., Stehly T., Shields M., Wiser R., Telsnig T., Kitzing L., Berkhout V., Kikuchi Y., (2021) Wind power costs driven by innovation and experience with further reductions on the horizon (Náklady na veternú energiu poháňané inováciami a skúsenosťami, s ďalším znížením na obzore), WIREs Energy Environ, 2021.

(72)      EK CTP-MIX.

(73)      WindEurope, 2021.

(74)      JRC na základe databázy Patstat Európskeho patentového úradu.

(75)      WindEurope, 2021.

(76)      WindEurope, 2021.

(77)      JRC, poverené GR GROW, hodnotiaca tabuľka konkurencieschopnosti európskeho klimaticky neutrálneho priemyslu (CIndECS) (návrh, 2021). Kódy IEA: 32 Veterná energia.

(78)      Pri analýze najlepšej desiatky výrobcov pôvodného zariadenia z hľadiska podielu na trhu. GWEC, Global Offshore Wind Report (Globálna správa o morskej veternej energii) za rok 2020, 2020.

(79)      JRC na základe Eurostatu (Comext).

(80)      Global Wind Energy Council, Global Wind Report (Globálna správa o veternej energii), 2021.

(81)      Európska komisia, Kritické suroviny pre strategické technológie a sektory – výhľadová štúdia, 2020.

(82)      COM(2020) 474 final. Odolnosť v oblasti kritických surovín: zmapovanie cesty k väčšej bezpečnosti a udržateľnosti.

(83)       Wind industry calls for Europe-wide ban on landfilling turbine blades (Odvetvie veternej energie vyzýva na celoeurópsky zákaz skládkovania lopatiek turbín) | WindEurope .

(84)      GWEC, Global Offshore Wind Report (Globálna správa o morskej veternej energii) za rok 2020, 2020.

(85)      Databáza výrobcov v oblasti veternej energie JRC, 2021, a WindEurope, 2020.

(86)      EK CTP-MIX.

(87)      IEA, WEO 2020 Sustainable Development Scenario (Svetový hospodársky výhľad na rok 2020, Scenár udržateľného rozvoja).

(88)      Medzinárodná agentúra pre energiu z obnoviteľných zdrojov (IRENA), World Energy Transitions Outlook: 1.5°C Pathway (Výhľad svetových energetických transformácií: cesta k dosiahnutiu limitu 1,5 °C), 2019. 

(89)       https://www.solarpowereurope.org/wp-content/uploads/2020/04/SolarPower-Europe-LUT_100-percent-Renewable-Europe_mr.pdf?cf_id=11789 .

(90)      JRC 2021, na základe údajov IEA.

(91)      JRC 2021, na základe údajov databázy Patstat EPÚ.

(92)      BNEF, Solar PV Trade and Manufacturing, A Deep Dive (Obchodovanie so slnečnou fotovoltikou a jej výroba, podrobný pohľad), 2021.

(93)      F. Liu a J.C.J.M. van den Berg, Energy Policy 138 (Energetická politika 138) (2020) 111234.

(94)      F. Liu a J.C.J.M. van den Berg, Energy Policy 138 (Energetická politika 138) (2020) 111234.

(95)      JRC 2021, na základe údajov EurObserv'ER. 

(96)      Solar Power Europe, Štúdia trhu práce v oblasti slnečnej fotovoltickej energie pre Európsku úniu, 2021.

(97)      Správa JRC: Obchod s energetickými technológiami v EÚ –  https://publications.jrc.ec.europa.eu/repository/handle/JRC107048 .

(98)      JRC, Náčrt fotovoltiky na rok 2021.

(99)      Aktualizácia novej priemyselnej stratégie na rok 2020: Budovanie silnejšieho jednotného trhu pre obnovu Európy, COM(2021) 350 final.

(100)      Schwanitz, V. J., Wierling, A., Zeiss, J. P., von Beck, C., Koren, I. K., Marcroft, T., … Dufner, S. (22. august 2021), The contribution of collective prosumers to the energy transition in Europe - Preliminary estimates at European and country-level from the COMETS inventory (Prínos kolektívnych výrobcov-spotrebiteľov k energetickej transformácii v Európe – predbežné odhady na európskej úrovni a na úrovni jednotlivých krajín z inventára COMETS), https://doi.org/10.31235/osf.io/2ymuh.

(101)      Tamže.

(102)      Vrátane sprístupnenia finančnej podpory, napríklad prostredníctvom politiky súdržnosti.

(103)      Pozostáva zo zrevidovanej smernice o energii z obnoviteľných zdrojov (RED II) a smernice o trhu s elektrinou. V obidvoch smerniciach sa stanovujú podmienky, aby členské štáty zahrnuli možnosti cezhraničnej implementácie energetických spoločenstiev do svojich vnútroštátnych transpozícií.

(104)      Priemyselné tepelné čerpadlá nie sú predmetom tejto správy.

(105)      Databáza Európskeho združenia výrobcov tepelných čerpadiel.

(106)      Faktor môže byť nižší alebo vyšší v závislosti od klimatického pásma, povahy zdroja tepla a teploty.

(107)      Ceny energií a náklady na energie v Európe, COM(2020) 951 final.

(108)      JRC, na základe databázy Patstat EPÚ, kódy CPC: Y02B 10/40, 30/12, 30/13, 30/52.

(109)      EurObserver, Stav energie z obnoviteľných zdrojov v Európe v roku 2019.

(110)      UN-COMTRADE 8415 „klimatizačné stroje“.

(111)      UN-COMTRADE 841581 „klimatizačné stroje vrátane ventilu na spätný chod, reverzibilné tepelné čerpadlá“.

(112)      UN-COMTRADE 841861 „tepelné čerpadlá, okrem klimatizačných strojov položky 8415“.

(113)      Podrobná analýza na podporu dlhodobej stratégie, COM(2018) 773 final.

(114)      IEA, Net zero by 2050 (Nulová bilancia do roku 2050), máj 2021.

(115)      Vlna obnovy pre Európu – ekologizácia našich budov, tvorba pracovných miest, zlepšovanie životných podmienok, COM(2020) 662 final.

(116)    Avicenne energy, EU battery demand and supply (2019-2030) in a global context [Dopyt po batériách a ich ponuka v EÚ (2019 – 2030) v globálnom kontexte], 2021.

(117)      BloombergNEF, Electric Vehicle Outlook 2021 (Výhľad v oblasti elektrických vozidiel na rok 2021), 2021.

(118)      BloombergNEF, Electric Vehicle Outlook 2021 (Výhľad v oblasti elektrických vozidiel na rok 2021), 2021.

(119)      IEA, Global EV outlook 2020 (Globálny výhľad v oblasti elektrických vozidiel na rok 2020), 2021.

(120)      Doprava a životné prostredie, ciele v oblasti CO2 ženú Európu na prvé miesto v pretekoch elektromobility, 2021.

(121)      Ústredný scenár MIX v návrhoch Fit for 55.

(122)      EASE, EMMES 5.0 – trhové údaje a prognózy uskladňovania elektrickej energie, 2021.

(123)      Solar Power Europe, European market outlook for residential battery storage 2020-2024 (Výhľad európskeho trhu s batériami na uskladňovanie pre domácnosti na roky 2020 – 2024), 2020.

(124)      Batteries Europe, Pracovná skupina pre stacionárnu integráciu, 2021.

(125)      IP/21/226: https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/IP_21_226 .

(126)      Spoločnosť Aperio Intelligence Ltd. – poverená spoločnosťou Eurobattery Minerals, Critical materials and e-mobility (Kritické materiály a elektromobilita), 2021.

(127)      Európska komisia, vnútorný trh, priemysel, podnikanie a malé a stredné podniky  https://ec.europa.eu/growth/sectors/raw-materials/specific-interest/critical_en .

(128)    Európska komisia, Štúdia o odolnosti kritických dodávateľských reťazcov pre energetickú bezpečnosť a prechod na čistú energiu počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a po nej), 8. október 2021.

(129)      IP/21/1142: https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/speech_21_1142 .

(130)      EBA 250.

(131)      EBA250; Ministerstvo energetiky USA, Národný plán pre lítiové batérie na roky 2021 – 2030, 2021.

(132)      Decisive Market Insights, Lithium battery manufacturing equipment market report (Správa o trhu zariadení na výrobu lítiových batérií), 2021.

(133)      EBA250.

(134)      COM(2020) 798/3 final.

(135)      IP/21/1142: https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/speech_21_1142 .

(136)      Marian Willuhn, National lithium-ion battery supply chains ranked (Hodnotenie národných dodávateľských reťazcov lítiovo-iónových batérií), PV Magazine, 16. september 2020.

(137)      Avicenne energy, EU battery demand and supply (2019-2030) in a global context [Dopyt po batériách a ich ponuka v EÚ (2019 – 2030) v globálnom kontexte], 2021.

(138)      Fraunhofer ISI, Li-ion Battery cell production capacity to be built up (Budúca kapacita výroby lítiovo-iónových batériových článkov), apríl 2021; Benchmark Minerals, Li-ion battery cell capacity by region (Kapacita lítiovo-iónových batériových článkov podľa regiónu), 2021.

(139)      Eurostat, 2021. Údaje získané: https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-eurostat-news/-/ddn-20210524-1 .

(140)      ACEA, Medium and heavy busses (over 3.5t) new registrations by fuel type in the EU [Nové registrácie stredných a ťažkých autobusov (nad 3,5 t) podľa typu paliva v EÚ], 2020.

(141)       https://insideevs.com/news/481987/ev-buses-sales-2020-china-byd-yutong/ .

(142)      Fuel Cell Observatory: https://www.fchobservatory.eu/observatory/technology-and-market/hydrogen-demand .

(143)      Okrem toho sa odhaduje, že 2 % až 4 % pochádzajú z chlór-alkalickej elektrolýzy.

(144)      Vodíková stratégia pre klimaticky neutrálnu Európu, COM(2020) 301 final.

(145)      Čistá planéta pre všetkých. Európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo, COM(2018) 773 final.

(146)      Kanellopoulos, K., Blanco Reano, H., The potential role of H2 production in a sustainable future power system - An analysis with METIS of a decarbonised system powered by renewables in 2050 (Potenciálna úloha výroby vodíka v udržateľnom energetickom systéme budúcnosti – Analýza dekarbonizovaného systému poháňaného obnoviteľnými zdrojmi v roku 2050 s METIS), EUR 29695 EN, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2019, ISBN 978-92-76-00820-0, doi:10.2760/540707, JRC115958.

(147)      JRC na základe Európskeho patentového úradu, údaje Patstat EPÚ, 2020 a  https://iea.blob.core.windows.net/assets/b327e6b8-9e5e-451d-b6f4-cbba6b1d90d8/Patents_and_the_energy_transition.pdf .

(148)      A. Buttler, H. Spliethoff, Renewable and Sustainable Energy Reviews 82 (Prehľady energie z obnoviteľných zdrojov a udržateľnej energie 82) (2018) 2440–2454 aktualizované na základe údajov zo správy IRENA Green Hydrogen Cost Reduction (Zníženie nákladov na čistý vodík), 2020.

(149)       CRMs_for_Strategic_Technologies_and_Sectors_in_the_EU_2020.pdf (europa.eu) .

(150)       Connecting the dots: Distribution grid investment to power the energy transition - Eurelectric – Powering People (Vytváranie súvislostí: Investovanie do distribučnej sústavy na podporu energetickej transformácie), Eurelectric – Powering People .

(151)      ESMIG, na základe údajov zo správy Berg Insight Report, jún 2020.

(152)      Delta-EE, Accelerating the energy transition with Home Energy Management (Zrýchlenie energetickej transformácie so systémom hospodárenia s energiou v domácnostiach), New Energy Whitepaper, február 2020.

(153)      Guidehouse Insights, Asset Study on Digital Technologies and Use Cases in the Energy Sector (Štúdia aktív o digitálnych technológiách a prípadoch použitia v energetickom sektore), 2020.

(154)      Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA), Global EV Outlook 2021, Accelerating ambitions despite the pandemic (Globálny výhľad v oblasti elektrických vozidiel na rok 2021, Zrýchľovanie ambícií napriek pandémii), 2021.

(155)      Alexander Krug, Thomas Knoblinger, Florian Saeftel: Electric vehicle charging in Europe (Nabíjanie elektrických vozidiel v Európe), Arthur D. Little Global, uverejnenie na webovom sídle, január 2021, www.adlittle.com/en/insights/viewpoints/electric-vehicle-charging-europe .

(156)      Guidehouse Insights, Asset Study on Digital Technologies and Use Cases in the Energy Sector (Štúdia aktív o digitálnych technológiách a prípadoch použitia v energetickom sektore), 2020.

(157)      Ďalšie údaje sú uvedené v sprievodnom pracovnom dokumente útvarov Komisie.

(158)      Palivá pochádzajúce z organických materiálov uvedených v prílohe IX k smernici (EÚ) 2018/2001. Súčasná inštalovaná kapacita pokročilých biopalív v EÚ je 0,36 Mt/rok, najmä z celulózového etanolu, uhľovodíkových palív z cukrov a pyrolýznych olejov. Ďalšia kapacita na úrovni 0,15 Mt/rok je vo výstavbe a plánuje sa ďalších 1,7 Mt/rok, pričom približne polovica z toho pochádza zo splyňovania biomasy. Kapacita premeny energie na plyn a kvapaliny v EÚ je v súčasnosti veľmi obmedzená a predstavuje iba 0,315 kt/rok.

(159)      Palivá na báze energie z obnoviteľných zdrojov podľa článku 2 ods. 36 smernice (EÚ) 2018/2001.

(160)      IRENA (2021), Reaching Zero with Renewables: Biojet fuels (Dosiahnutie nulovej bilancie s obnoviteľnými zdrojmi energie: letecké biopalivá), Medzinárodná agentúra pre energiu z obnoviteľných zdrojov.

(161)      Posúdenie vplyvu – SWD(2021) 633, s. 38.

(162)      Na základe údajov zostavených z internej databázy Flightpath 2020.

(163)      Posúdenie vplyvu – SWD(2021) 635, s. 53.

(164)      V závislosti od nákladov na letecké palivo vyrábané z ropy a suroviny používané na výrobu palív z obnoviteľných zdrojov.

(165)      Údaje vykazované po roku 2014 závisia od toho, ako sa finančné prostriedky prideľujú medzi biopalivá a iné technológie bioenergie, a chýbajú podrobnosti na rozlíšenie medzi konvenčnými a pokročilými biopalivami.

(166) Údaje zostavené z databázy Európskej komisie týkajúcej sa výskumných a inovačných projektov financovaných EÚ, https://cordis.europa.eu/projects/en .

(167)      JRC SETIS 2021.

(168)      Údaje o výskume a inováciách JRC SETIS: https://setis.ec.europa.eu/publications/setis-reseach-and-innovation-data_en.

(169)      Údaje zostavené z databázy pracovných miest IRENA: https://irena.org/Statistics/View-Data-by-Topic/Benefits/Renewable-Energy-Employment-by-Country .

(170)      Na základe údajov o predpokladanej výrobe palív z obnoviteľných zdrojov a zamestnanosti v posúdení vplyvu – SWD(2021) 633 a posúdení vplyvu – SWD(2021) 635.

(171)      Najmä: COM(2021) 562 final, COM(2021) 561 final a COM(2021) 557 final.

(172)      EÚ je v súčasnosti svetovým lídrom vo výrobe konvenčných biopalív s čistou obchodnou bilanciou približne 4 milióny EUR.

(173)      T. j. Federálna stratégia pre alternatívne letecké palivá prijatá v roku 2016 a prebiehajúca práca na Iniciatíve pre alternatívne palivá v komerčnom letectve (CAAFI).

(174)      Vrátane plánovanej kapacity do roku 2025. Údaje zostavené z internej databázy Flightpath 2020.

(175)      IEA, Net-zero by 2050 - a roadmap for the global energy sector (Nulová bilancia do roku 2050 – plán pre globálny energetický sektor), 2021.

(176)      Mission Innovation, Innovation Challenge 5: Converting Sunlight into Solar Fuels and Chemicals Roadmap 2020–2050 (Inovačná výzva 5: Plán premeny slnečného žiarenia na solárne palivá a chemikálie na roky 2020 – 2050), 2021.

(177)      Artifical Photosynthesis: Potential and Reality (Umelá fotosyntéza: potenciál a realita), EUR 27987 EN.

(178)      A to aj prostredníctvom pripravovaného vykonávacieho aktu nariadenia o riadení.